{"guid": "ba665d42-32ee-4abc-a0c9-9f2146c76fb9:d2059fe9-49c7-4e79-9504-a27d373d2ac8", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2014:9513100053.1", "spisova_znacka": "1T/11/2013", "nazov": "Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1T/11/2013 z 8. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 8. januára 2014, sp. zn. 1T/11/2013, ECLI:SK:SSPK:2014:9513100053.1", "identifikacne_cislo": "9513100053", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2014-01-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2059fe9-49c7-4e79-9504-a27d373d2ac8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2014:9513100053.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9513100053.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9513100053.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n1T/11/2013\n9513100053\n08. 01. 2014\nJUDr. Ján Buvala\nECLI:SK:SSPK:2014:9513100053.1\n\nUznesenie\nŠpecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Buvalu a členov\nsenátu JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Igora Králika na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. januára\n2014 v trestnej veci obvineného D.. F. R. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1,\nods. 2 Trestného zákona, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/\nTrestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi,\nprečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, takto\nrozhodol:\nPodľa § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku súd obžalobu o d m i e t a a vracia vec prokurátorovi,\nlebo boli zistené závažné procesné chyby spočívajúce v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva\nobhajoby.\nodôvodnenie:\nDňa 08.04.2013 bola Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku doručená obžaloba prokurátora\nÚradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,\nč.k. VII/1 Gv 266/09-79\nzo dňa 4. apríla 2013 vo veci obvineného D.. F. R. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa §\n329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.\n1 písm. b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými\núdajmi, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\n1. V presne nezistenom čase v období mesiacov august až október 2009 ako J. Riaditeľstva hraničnej\npolície Sobrance Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR (ďalej len „RHP Sobrance\nÚHCP MV SR“) prijal od Z.. Q. Q. a F. Q. finančný úplatok v celkovej výške 2.600,-€, ktorý mu bol\nodovzdávaný postupne prostredníctvom sprostredkovateľky A. Č., a to prvýkrát v sume 1.000,-€ v\nhypermarkete Hypernova v Michalovciach na ul. Humenskí cesta č. 2, druhýkrát v sume 1.000,-€ na\nceste medzi Michalovcami a mestskou časťou Michalovce-Močarany a tretíkrát v sume 600,-€ na dvore\njeho rodinného domu v obci X. č. XX za to, že zabezpečí prijatie F. Q. do služobného pomeru príslušníka\nPZ,\n2. V presne nezistenom čase v období od 5. júna 2009 do 15. júna 2009 v Sobranciach vo svojej\nkancelárii na RHP Sobrance ako J. RHP Sobrance ÚHCP MV SR žiadal od F. G. finančný úplatok\nvo výške 50.000,-Sk (1.659,70€) za to, že zabezpečí prijatie X. G., syna F. G. do služobného pomeru\npríslušníka PZ,\n3. Dňa 27. júna 2008 ako J. RHP Sibrance ÚHCP MV SR a ako I. I. nad rámec svojich právomocí\nuzavrel hromadnú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania\n\ns poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., číslo návrhu 9980587680, číslo zmluvy 31/Hnew/7300210982 so začiatkom poistenia od 1. júla 2008 na dobu neurčitú, v ktorej poistil seba a ďalších\n83 podriadených policajtov za celkové ročné poistné 164.010,-Sk (5.444,13€), ktoré bolo spoločnosťou\nAllianz - Slovenská poisťovňa, a.s. fakturované RHP Sobrance, ktoré však nebolo uhradené, a tak na\npodklade všeobecných poistných podmienok došlo ku dňu 1. októbru 2008 k zániku poistenia a za\nobdobie platnosti poistenia od 1. júla 2008 do 30. septembra 2009 podľa § 803 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a ku dňu 12. februára 2010 si tak poisťovňa nárokuje nedoplatok na poistnom vo výške\n1.185,45€ od RHP Sobrance, pričom X.. D.. F. R. tak konal bez písomného alebo ústneho splnomocnenia\ndotknutých policajtov a bez ich súhlasu, na účely uzatvorenia poistenia poskytol poisťovni aj osobné\núdaje dotknutých policajtov - rodné čísla, čím postupoval v rozpore s § 7 ods. 6 zák. č. 428/2002 Z.z. o\nochrane osobných údajov a svojím konaním porušil povinnosti uložené ustanovením § 48 ods. 3 písm.\na) zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZV a JS SR a ŽP,\n4. V období od 30. augusta 2006 do 15. februára 2010 v Sobranciach na svojom pracovisku ako J.\nRHP Sobrance ÚHCP MV SR na základe predchádzajúcich písomných žiadostí pre fyzické osoby\nneoprávnene, nad rámec svojich právomocí vydal celkom 150 písomností s označením: „Povolenie na\nprednostné vybavovanie pri prekračovaní slovensko-ukrajinskej štátnej hranice cez hraničný priechod\nVyšné Nemecké - Užhorod, Ubľa - Veľkij Bereznij“, ktoré zaevidoval v roku 2006 v zbernom hárku č.p.:\nPPZ-2/HCP-OVS-SO/2006 pod poradovými číslami písomností 43 a 64, v roku 2007 v zbernom hárku\nč.p.: PPZ-16/RHP-SO-OVS/2007 pod poradovými číslami písomností 3, 5, 30, 43, 44, 51, 56, 69, 78,\n81, 83, 94 a 96, v roku 2008 v zbernom hárku č.p.: UHCP-7/RHP-SO-CD/2008 pod poradovými číslami\n1, 3, 5, 10, 13, 15, 17, 19, 21, 27, 29, 34, 38, 43, 48, 52, 54, 56, 58, 62, 66, 69, 76, 82, 85, 87, 89,\n98, 100 a 102, v roku 2009 v zbernom hárku č. p.: UHCP-2/RHP-SO-CD/2009 pod poradovými číslami\npísomností 1, 3, 5, 7, 9, 11, 15, 17, 22, 27, 31, 33, 36, 38, 40, 42, 45, 51, 54, 57, 59, 63, 81, 82, 91,\n96, 99, 100, 103 a 107, v roku 2010 v zbernom hárku č.p.: UHCP-2/RHP-SO-CD/2010 pod poradovými\nčíslami písomnosti 1, 3, 10, 14, 19 a 21 a pod č.p.: UHCP-4/RHP-SO-CD/2010 napriek tomu, že taká\nprávomoc k vydávaniu povolení na prednostné vybavovanie mu nevplývala zo žiadneho všeobecne\nzáväzného právneho predpisu Slovenskej republiky, ani z Nariadenia európskeho parlamentu a rady\n(ES) č. 562/2006 (Kódex schengenských hraníc) ani zo žiadneho interného predpisu, pričom tieto osoby\ntakto neoprávnene vydané povolenia využívali na prednostné vybavovanie pri prekročení štátnej hranice\ncez koridor označený medzinárodnou značkou CD, určený pre osoby s diplomatickými výsadami a iné\noprávnené osoby.\n\nPo doručení obžaloby postupom podľa § 240 Trestného poriadku predseda senátu nariadil doručiť\nrovnopis obžaloby obvinenému, obhajcovi a poškodenému (zv. V, č.l. 1267).\n\nSpoločne s rovnopisom obžaloby súd vyzval poškodenú stranu, obvineného a obhajcu na oznámenie\nnávrhov na vykonanie dôkazov, na základe čoho poškodená strana oznámila zmenu poškodeného\nsubjektu a zároveň uviedla, že nemá návrhy na vykonanie dôkazov. Obvinený (zv. V, č.l. 1277-1278) na\nvýzvu uviedol, že trvá na návrhoch, ktoré boli uvedené už v zázname o preštudovaní vyšetrovacieho\nspisu zo dňa 24.02.2012 (zv. IV, č.l. 1214-1215). Z vyjadrenia obvineného vyplývalo, že malo byť\nporušené jeho právo na obhajobu, nakoľko obhajca nebol vyrozumený o vykonávaných úkonoch a\ntaktiež navrhol vykonať ďalšie dôkazy.\nZ obžaloby prokurátora vyplývalo, že z celkového počtu 108 svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom\nkonaní, prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť 21 svedkov a prečítať výpovede ďalších\n65-tich svedkov. Medzi prokurátorom opomenutými svedkami bol napríklad aj svedok F. G., ktorý mal\npodplácať v skutku pod bodom 2/ obžaloby.\nVzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predseda senátu posúdil, že obžalobu treba predbežne\nprejednať a určil termín verejného zasadnutia na deň 08.01.2014. Na verejnom zasadnutí súd preskúmal\nobžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu a mienil riešiť aj otázku prípadného rozsahu a spôsobu\ndokazovania, s poukazom na počet svedkov, ako aj rozsah spisového materiálu.\n\nNa verejnom zasadnutí obhajca obvineného JUDr. Vrba uviedol, že všetci rozhodujúci svedkovia v danej\nveci boli vypočutí bez účasti obhajcu, zdôraznil najmä svedkov F. G., Q. Q., F. Q., A. Č.. Uviedol, že\nvyšetrovateľa nežiadal o vyrozumievanie o ďalších úkonoch, spochybnil obsah jeho úradného záznamu\nzo dňa 30.09.2010 (zv. I, č.l. 58) a uviedol, že vyšetrovateľ ho až od tohto termínu na základe vlastného\nrozhodnutia upovedomoval o ďalších úkonoch. Ďalej namietal postup vyšetrovateľa pri konfrontácii\nobvineného so svedkom F. G., odmietnutie konfrontácie obvineného s A. Č. a nedoručenie obvineným\nžiadaných fotokópií časti vyšetrovacieho spisu.\nNa základe skutočností zistených na verejnom zasadnutí súd akceptoval argumentáciu obhajoby o\nneprítomnosti obhajcu pri výsluchu väčšiny svedkov a dospel k záveru, že obžaloba bola podaná napriek\nzávažným procesným chybám spočívajúcich v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby.\nK takémuto záveru súd dospel na základe námietky obhajoby, ktorá bola vznesená už pri oboznamovaní\nobvineného s výsledkami vyšetrovania. V súhrne možno uviesť, že obhajca obvineného bol prítomný\nlen pri výsluchu troch svedkov (F. D., P.. K. F. a D.. P. E.) z celkového počtu 21 svedkov navrhnutých\nprokurátorom na vypočutie na hlavnom pojednávaní a pri výsluchu dvoch svedkov ( A. O. a Q.\nQ.) z celkového počtu 66-tich svedkov, ktorých prokurátor navrhol prečítať. Keďže tieto skutočnosti\nobhajoba namietala už pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania, malo už v prípravnom konaní\ndôjsť k zopakovaniu týchto úkonov v prítomnosti obhajcu tak, aby tieto boli vykonané kontradiktórnym\nspôsobom, ktorý umožňuje aj ich následné prečítanie pred súdom a aby nedochádzalo k predvolávaniu\nvšetkých svedkov na hlavné pojednávanie aj v prípade, že by obvinený a prokurátor mohli súhlasiť s\nprečítaním takýchto výpovedí.\nObžaloba v podstate v troch bodoch zo štyroch sa opiera o podstatný dôkaz, u ktorého vyvstáva\npochybnosť, či bol vykonaný zákonným spôsobom.\nJedna z podstatných svedkýň vo vzťahu ku skutku 3/ obžaloby - D.. X. O., ktorá bola V. M. oddelenia RHP\nSobrance a mala byť prítomná jednania obvineného s D.. F., bola vypočutá dňa 10.03.2010 (zv. II, č.l.\n405-409) bez prítomnosti obhajcu, pričom k začatiu trestného stíhania a k vzneseniu obvinenia pre tento\nskutok došlo až dňa 12.03.2010 (zv. II, č.l. 390-392). Je teda zrejmé, že sa jedná o nezákonný dôkaz.\nSvedok F. G., ktorého prokurátor dokonca ani nenavrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní, ani prečítať\njeho výpoveď, bol vypočutý dňa 22.03.2010, pričom by malo ísť o najpodstatnejšieho svedka k tomuto\nbodu obžaloby. Hoci vyšetrovateľ bol uzrozumený s tým, že obvinený si zvolil obhajcu už dňa 26.02.2010,\no tomto úkone obhajcu obvineného nevyrozumel. Pre tento skutok bolo obvinenému vznesené obvinenie\ndňa 15.03.2010, pričom rozhodujúce dôkazy vyšetrovateľ vykonal pred jeho výsluchom ku tomuto skutku\ndňa 30.09.2010 bez prítomnosti jeho obhajcu, čím v podstate reálne zmaril jeho právo na obhajobu.\nJe potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 213 ods. 3 Trestného poriadku je povinnosťou policajta\noznámiť obhajcovi čas a miesto úkonu v prípade, že o to požiada, avšak v prípade, že Medzinárodné\nzmluvy o ľudských právach a základných slobodách zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd,\nmajú prednosť pred zákonom (článok 154c Ústavy Slovenskej republiky). Podľa Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (Zákon č. 209/1992 Z.z.), článok 6 právo na spravodlivé súdne\nkonanie ods. 3, každý, kto je obvinený z trestného činu, má minimálne právo mať primeraný čas a\nmožnosti na prípravu svojej obhajoby, obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného\nvýberu a najmä vylúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe. Tým, že vyšetrovateľ vykonal výsluch\nF. G. v neprítomnosti obhajcu a neakceptoval ani žiadosť obhajcu o opakovanie tohto výsluchu (zv. IV,\nč.l. 1215, desiaty riadok zhora), bolo podľa názoru súdu reálne porušené právo obvineného na obhajobu.\nSkutočnosti uvádzané v súvislosti s výsluchom svedka F. G. sú sčasti aktuálne aj v prípade výsluchu\nsvedkov Q. Q. a F. Q., ako aj agentky A. Č., ktorá bola vypočutá celkom trikrát neprocesným spôsobom\n(v dňoch 16.12.2009, 17.12.2009 a 29.01.2010) a následne 28.04.2010 prokurátorom bez prítomnosti\nobhajcu obvineného.\n\nV závere, v súvislosti s posudzovaním formalistického ponímania práva na obhajobu a reálneho\nzabezpečenia takéhoto práva, súd poukazuje v súhrne, že hoci bolo v prípravnom konaní vypočutých\ncelkom 108 svedkov, obhajca bol vyrozumený a následne sa zúčastnil len pri výsluchu 11-tich svedkov\n(F. L.Ľ., F. D., D.. F. E.,\nF.. F. U., Q. Q., L. R., A. O.,\nP.. J. A., Q. B., D.. Š. F. a D.. P. E.).\n\nĎalej podľa názoru súdu v prípravnom konaní nič nebránilo vyšetrovateľovi akceptovať návrhy na\ndoplnenie vyšetrovania doložením fotokópie knihy jázd k automobilu, na ktorom sa obvinený mal\nv kritické dni pohybovať, resp. prehľad telefonátov na linke číslo 158, aby v konaní pred súdom\nnedochádzalo k nahrádzaniu prípravného konania.\nZ vyššie uvádzaných skutočností vyplýva, že v prípravnom konaní bolo porušené ustanovenie\nzabezpečujúce práva obhajoby. Obžaloba bola podaná predčasne a jej podaniu predchádzali procesné\npochybenia. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní nemôže v celom rozsahu nahrádzať prípravné\nkonanie, pričom súd niektoré vytýkané pochybenia ani nemôže žiadnym spôsobom konvalidovať. Z\ntýchto dôvodov bolo potrebné vec vrátiť prokurátorovi.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať\nv lehote\n\ndo troch dní od jeho oznámenia\n\nprostredníctvom\n\nŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší\nSlovenskej republiky. Sťažnosť nemá odkladný účinok.\n\nsúd", "vazby": {}}