Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1T/30/2013 z 18. 12. 2013

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 1T/30/2013 9513100170 18. 12. 2013 jan buvala ECLI:SK:SSPK:2013:9513100170.1

Uznesenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Buvalu a členov senátu JUDr. Igora Králika a JUDr. Emila Klemaniča, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2013 v Pezinku v trestnej veci proti obžalovanému D.. P. I. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31. 08. 2003 takto rozhodol: obžalovaný: D.. P. I., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B., H. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov

uznáva

sa

za

v i n n é h o, ž e

dňa 14. 06. 2002 v Nitre u člena predstavenstva L. Z. D. P. navodil dojem, že je oprávnený konať v mene L. Z. a dal mu pokyn k výberu finančnej hotovosti vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur) na činnosť L., ktorý bol realizovaný D. P. z účtu L. Z. v ČSOB a.s. Bratislava, pobočka Nitra, číslo XXXXXX/XXXX, celú sumu odovzdal pred budovou banky D.. I., ktorý si ponechal pre vlastnú potrebu sumu 900.000,Sk (29.874,53 Eur) a dňa 17. 06. 2002 bola suma 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) prijatá do pokladne L. Z. na meno D. P.

teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu

čím

spáchal

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31. 08. 2003.

Za

to

sa

odsudzuje:

Podľa § 37 Trestného zákona účinného do 31. 08. 2003 súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože má za to, že trest uložený obžalovanému rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. januára 2011, sp. zn. 4T 4/04, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. januára 2012, sp. zn. 4 To 9/2011, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením na jeho výkon do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny, je dostatočný. odôvodnenie: Špecializovaný trestný súd v Pezinku vo veci obžalovaného P.. A. P. a spol. konal na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, sp.zn. VII/Gv 287/04 zo dňa 20. apríla 2009. Jedným z obžalovaných bol aj D.. P. I.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré súd vykonal v rámci hlavného pojednávania konaného postupne v jednotlivých dňoch v období od 23.09.2009 do 07.06.2011, dňa 07.06.2011 rozhodol vo veci rozsudkom. (zv. IX, č.l. 2056-2073) Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.12.2012 (zv. IX, č.l. 2140-2143) bol rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo dňa 07.06.2011 zrušený a vec mu bola vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Vo vzťahu k obžalovanému D.. P. I., Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že proti tomuto výroku prvostupňového súdu, ktorý bol napadnutý odvolaním D.. P. I., nemá v podstate žiadne výhrady. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, prvostupňový súd vykonal všetky potrebné dôkazy a s týmito sa náležite vysporiadal. Bol však zistený nedostatok vo výroku o treste, kedy bol ukladaný súhrnný trest s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany, pretože prvý odsudzujúci rozsudok Okresný súd Topoľčany vyhlásil už v septembri 2000, teda ešte pred spáchaním skutku stíhaného v danom prípade. Nakoľko medzičasom bola právoplatne skončená voči D.. P. I. trestná vec vedená na Krajskom súde v Bratislave, rozsudok zo dňa 14. januára 2011, sp.zn. 4T 4/2004 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. januára 2012, sp.zn. 4To 9/2011, prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Najvyšší súd SR zároveň dodal, že v prípade D.. P. I. vzhľadom na rýchlosť konania budú splnené podmienky na jeho vylúčenie zo spoločného konania. Po vrátení veci predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zistil, že vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie a v prípade D.. P. I. sú splnené podmienky na jeho vylúčenie zo spoločného konania. Špecializovaný trestný súd v Pezinku na neverejnom zasadnutí dňa 23.09.2013 uznesením podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku, konanie proti obžalovanému D.. P. I. vylúčil zo spoločného konania z trestnej veci obžalovaného P.. A. P. a spol. vedenej pod sp.zn. PK-1T/14/2009 a veci bola pridelená nová spisová značka PK-1T/30/2013. Dňa 28.11.2013 súd vykonal vo vylúčenej trestnej veci D.. P. I. dokazovanie na hlavnom pojednávaní, kedy oboznámil pôvodný rozsudok zo dňa 07.06.2011 v časti týkajúcej sa D.. P. I., oboznámil uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.12.2012, ďalej oboznámil z pripojeného trestného spisu Krajského súdu Bratislava 4T 4/2004 rozsudok zo dňa 14.01.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.01.2012 a súvisiace uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 29.11.2012. Postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítal odpis z registra trestov, z ktorého zistil, že obžalovaný D.. P. I. má v odpise z registra trestov dva záznamy a to rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany a rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, ktoré už boli vyššie špecifikované. Zároveň prečítal hodnotenie na obžalovaného z Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov, z ktorého nevyplynuli k obžalovanému žiadne negatívne poznatky. Obžalovaný D.. P. I. zotrval na svojej obhajobe prezentovanej v pôvodnom trestnom konaní, uviedol, že je nevinný, nevie dokázať, že mu niekto niečo mal dať a nedal a spochybnil výpoveď svedka P.. Procesné strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného D.. P.T. I. súd vychádzal z vlastných skutkových a právnych záverov tak, ako boli vyhodnotené v rozsudku zo dňa 07.06.2011, k čomu Najvyšší súd SR nevyslovil žiadne výhrady. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného, súd vychádzal z výpovede svedka P., ktorá bola v súlade s výpoveďou obžalovaného P.. A. P., ako aj s vykonanými listinnými dôkazmi. Obžalovaný D.. P. I. tým, že obohatil seba, keď uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.08.2003. V zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona platného do 31.08.2003 sa značnou škodou rozumela suma najmenej sto násobku minimálnej mesačnej mzdy, ktorá bola v tom čase 4.920,-Sk. Pri rozhodovaní o treste súd vzal do úvahy trest uložený obžalovanému rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením na výkon trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny a priklonil sa k názoru obhajcu obžalovaného JUDr. Vačoka v tom zmysle, že prichádza do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu s poukazom na zostávajúcu časť nevykonaného trestu uloženého mu Krajským súdom v Bratislave, ktorá aktuálne presahuje tri roky, s poukazom na doposiaľ nevykonaný trest Okresného súdu Topoľčany v trvaní dvoch rokov a prebiehajúce trestné konanie v inej trestnej veci tunajšieho súdu, v ktorej prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu a to aj vzhľadom ku rozhodnutiu v tejto danej trestnej veci. Návrh prokurátorky na uloženie peňažného trestu súd hodnotil ako neopodstatnený s odôvodnením, že by bol zrejme nevymožiteľný, vzhľadom k dĺžke výkonu trestu odňatia slobody, pričom zároveň poznamenáva, že v pôvodnom zrušenom rozsudku bol výrok o uložení peňažného trestu prevzatý z rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd Slovenskej republiky.