4T/47/2012 | Rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 12. 6. 2013

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 4T/47/2012 9512100160 12. 06. 2013 JUDr. Michal Truban ECLI:SK:SSPK:2013:9512100160.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júna 2013, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Trubana a členov senátu JUDr. Romana Púchovského a JUDr. Oldřicha Kozlíka, v trestnej veci proti obžalovanému R.. L. N. a spol., pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a iné, takto rozhodol: Obžalovaný: R.. L. N., nar. XX.XX.XXXX v B. Z., trvale bytom X. uznáva

N., Ľ. O.. XXXX/XX,

z a v i n n é h o, ž e

opakovane, od presne nezistenej doby od januára 2008 na bližšie nezistenom mieste, ako riaditeľ Odštepného závodu Liptovský Hrádok, štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica (ďalej len „OZ Liptovský Hrádok“) žiadal úplatok vo výške 5 miliónov SK (165.969,59 €) od R.. B. K., konateľa spoločnosti OGGIMEX, s.r.o., IČO: 17078806 so sídlom Levočská 12, Harichovce (ďalej len „OGGIMEX, s.r.o.“) a NGAGSPA, s.r.o., IČO: 36577405, so sídlom Levočská 12, Harichovce (ďalej len „NGAGSPA, s.r.o.“) za to, že z pozície svojho postavenia zabezpečí, resp. zabezpečil pre tieto spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ Liptovský Hrádok z kvóty OZ Liptovský Hrádok za obdobie od 13. septembra 2007 do 1. júla 2008, nepostihovanie nedodržiavania termínov splatnosti vystavených faktúr za odoberané drevo z OZ Liptovský Hrádok a za ďalšiu dodávku drevnej hmoty napriek tomu, že za predchádzajúcu odobratú drevnú hmotu zaplatené týmito spoločnosťami nebolo vôbec, ani napriek uzavretým splátkovým kalendárom, pričom k vyplateniu časti sľúbeného úplatku došlo najmenej vo výške 300.000,- Sk (8.305,- €) dňa 24. októbra 2008 prevodom na účet Y. Q.,

teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo a cez sprostredkovateľa pre seba žiadal a prijal úplatok a taký čin spáchal vo veľkom rozsahu, čím spáchal obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Obžalovaný: B. K., nar. XX.XX.XXXX v M. I. O., trvale bytom K., ul. Y.. XXX/XX,

uznáva

z a v i n n é h o, ž e

opakovane, od presne nezistenej doby, najmenej od januára 2008 osobne na bližšie nezistenom mieste, ako konateľ spoločnosti OGGIMEX, s.r.o. a NGAGSPA, s.r.o., sľúbil R.. L. N., v tom čase riaditeľovi OZ Liptovský Hrádok, úplatok vo výške 5 miliónov Sk (165.969,59 €) za to, že tento z pozície svojho postavenia riaditeľa zabezpečí resp. zabezpečil pre tieto spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ Liptovský Hrádok za obdobie od 13. septembra 2007 do 1. júla 2008 nepostihovanie nedodržiavania termínov splatnosti vystavených faktúr za odoberané drevo z OZ Liptovský Hrádok a za ďalšiu dodávku drevnej hmoty napriek tomu, že za predchádzajúcu odobratú drevnú hmotu zaplatené týmito spoločnosťami nebolo vôbec, ani napriek uzavretým splátkovým kalendárom, pričom k vyplateniu časti sľúbeného úplatku došlo najmenej vo výške 300.000,- Sk (8.305,- €) dňa 24. októbra 2008 prevodom na účet Y. Q., teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo sľúbil a poskytol úplatok a taký čin spáchal vo veľkom rozsahu, čím spáchal zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Obžalovaná: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Y. B.. XXX,

j e v i n n á, ž e dňa 24. októbra 2008 po predchádzajúcej dohode s R.. L. N. na svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB a. s. prijala pre R.. L. N., bývalého riaditeľa OZ Liptovský Hrádok, úplatok vo výške 300.000,- Sk (8.305,- €), zaslaného B. K., konateľom spoločnosti OGGIMEX, s.r.o. a NGAGSPA, s.r.o. za to, že R.. L. N. z pozície svojho postavenia zabezpečí, resp. zabezpečil pre tieto spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ Liptovský Hrádok z kvóty OZ Liptovský Hrádok za obdobie od 13. septembra 2007 do 1. júla 2008, nepostihovanie nedodržiavania termínov splatnosti vystavených faktúr za odoberané drevo z OZ Liptovský Hrádok a za ďalšiu dodávku drevnej hmoty týmto spoločnostiam, napriek tomu, že za predchádzajúcu odobratú drevnú hmotu zaplatené nebolo vôbec ani napriek uzavretým splátkovým kalendárom, teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu pre inú osobu prijala úplatok, čím spáchala

zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú: Obžalovaný R.. L. N.: Podľa § 329 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. e) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona sa ukladá trest zákazu činnosti, výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgánoch verejnej moci na dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad na dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Obžalovaný B. K.: Podľa § 333 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

ods. 3 Trestného

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sa mu ukladá peňažný trest vo výmere 200.000,- € (dvestotisíc EUR) Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Obžalovaná Y. Q.: Podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal dňa 30. októbra 2012, pod sp. zn. VII/2 Gv 14/09, obžalobu na obvineného R.. L. N. pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, na obvineného B. K. pre zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a na

obvinenú Y. Q. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v podanej obžalobe. Na podklade uvedenej obžaloby predseda senátu nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaných, svedkov, oboznámil sa so záznamami telekomunikačnej prevádzky, zvukovými záznamami a listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: Obžalovaný R.. L. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. marca 2013 uviedol, že je nevinný. Nie je pravdou, že ako vtedajší riaditeľ Odštepného závodu Liptovský Hrádok, Lesy Slovenskej republiky, š.p., žiadal od K.platok za to, že zabezpečí alebo že zabezpečil pre uvedené spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva a postihovania za nedodržanie termínu splatnosti faktúr. Uviedol, že v roku 2008 nastala na Odštepnom závode Liptovský Hrádok (ďalej len „OZ“) mimoriadna situácia, pretože v auguste 2007 napadlo zhruba 1 milión kubických metrov kalamity a OZ bol povinný túto kalamitu prednostne a urýchlene spracovať. Bežný lesný hospodársky plán (ďalej len „LHP“) vo výkonoch od ťažby až po dodávky sa pohyboval okolo 200.000 kubických metrov oproti tomu ako bolo uvedené, že v čase kalamity bolo napadnutých okolo 1 milióna kubických metrov. Zo strany príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva bol prijatý harmonogram spracovania kalamity, podľa ktorého sa malo z uvedeného nápadu 1 milióna kubických metrov kalamitného dreva spracovať v roku 2009 550.000 kubických metrov dreva. OZ zabezpečil toto spracovanie priamym zadaním, čo malo vychádzať 50.000 kubických metrov dreva mesačne. V roku 2008 došlo k celoeurópskej kríze s drevom, preto následne nastal problém aj s dodávkami, to znamená, že ponuka bola zo strany OZ vysoká a dopyt bol nízky. Ak OZ mal spracovať kalamitu, tak ako mu to ukladali príslušné ustanovenia zákona o lesoch, musel zabezpečiť aj odbyt. So samotným odbytom bol začiatkom roku 2009 problém, firmy požadovali ďaleko menej, ako potreboval OZ spracovať. Vzhľadom na uvedené je preto podľa neho obžaloba nelogická, keď mu kladie za vinu, že niekoho zvýhodnil, keď s ním uzatvoril zmluvu na ťažbu dreva alebo na predaj dreva. Každého odberateľa, ktorý v uvádzanom období prišiel a preukázal sa, že je schopný odoberať a platiť za drevnú hmotu, ktorú vtedy OZ ponúkal za spracovanie kalamity, vítali s otvorenou náručou. V roku 2008 prudko klesala cena za drevo. Stávalo sa často, že odberatelia tvrdili, že predaj dreva majú nižší ako jeho nákup, čo sa nakoniec pretavilo do takej situácie, že asi desať firiem, medzi nimi aj NGAGSPA, začali mať problém s platením OZ. V normálnej situácii by sa pri neplatení firmám dodávky zastavili, ale pri situácii v roku 2008 a pri uvedených povinnostiach urýchlene drevo spracovať, by zastavenie dodávok pre firmy znamenalo zastavenie spracovania kalamity. Záver Generálneho riaditeľstva Lesov Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica (ďalej len „GR“) niekedy z apríla, mája bol taký, že OZ nezastaví spracovanie, nezastaví dodávky drevnej hmoty firmám, ktoré v dobe roku 2008 neplatili za dodávky alebo neplatili v lehotách splatnosti a uprednostní sa zákonná povinnosť spracovať kalamitnú drevnú hmotu. Dôvod bol, že nespracovanie kalamity by znamenalo „x násobnú“ hrozbu. Keby v roku 2008 GR Štátnych lesov SR a OZ pod jeho vedením postupovali nejakým spôsobom inak, tak by bol obvinený zo zločinu. Riešenie bolo voči firmám plošné, takže ani firma pána K. NGAGSPA nebola nijako zvýhodnená. Konalo sa so súhlasom nadriadeného orgánu a v čase, keď iné firmy na trhu neboli, ktoré by mohli nahradiť tie, ktoré neplatili v lehotách splatnosti v tej dobe alebo prekračovali lehoty splatnosti pri platbách. Pán K. nezobral ani to čo mal zazmluvnené, zobral len zhruba 1/3 z toho. Súčasťou každej zmluvy bola penalizácia, ktorá bola vystavená vo forme penalizačnej faktúry firmám, ktoré mali pohľadávky po lehote splatnosti, alebo pri oneskorenej faktúre. Odvolaný bol z funkcie riaditeľa OZ 17.10.2008. Generálny riaditeľ mu vytýkal, že sa síce drevo dodávalo ale malo sa dodávať viac. Čiže nebola to výtka, že by niečo zanedbal, ale z dôvodu, že sa nezabezpečilo spracovanie kalamity, čo nebola pravda. Bol problém v obchode a tým pádom dochádzalo k hromadeniu zásob. Týždeň po jeho odvolaní z funkcie došlo k záhadnému prevodu prostriedkov vo výške 300.000,- Sk na účet pani Q.. Nepozná pána, ktorý to na jej účet posielal. Vo roku 2008 mal zdravotné problémy, bol závislý na hypnotikách, liekoch na spanie. Bola to ťažká závislosť po jeho odvolaní z funkcie, lieky neužíval, ale podľa jeho vyjadrení doslova konzumoval, pretože za 24 hodín to bolo niekedy 40-60 tabletiek. Uvádza to preto, lebo si nedokáže všetko jasne vybaviť z obdobia po jeho odvolaní a taktiež si nevedel vybaviť stretnutie s K.. Uviedol, že nepochybuje že k takému stretnutiu došlo, pretože ako inak by sa K. dostal k účtu pani Q., ak mu ho ona sama nedala. Pripustil, že to išlo cez neho. Hypnotiká Stilnox, ktoré užíval a bol na nich závislý hrali svoju úlohu. Na účet pani Q. to bolo preto poslané, lebo jedol kvantá liekov a ona mu tieto lieky zabezpečovala za odplatu a tieto peniaze mienil použiť na nákup liekov, preto to išlo priamo na ňu. K. bol veľký odberateľ ich závodu, jeden z rozhodujúcich, rozprával sa s ním veľakrát. Kontakty boli denné, aj viacnásobne denné, stretávali sa často osobne. K. požiadal v prvom polroku 2009 o nejakú pôžičku, ktorú mu poskytol. Mrzí ho to, že to vyzerá, že to bolo nejaké skryté a že to

nebola pôžička ale úplatok. K. nemal žiadny dôvod mu dávať úplatok a on nemal dôvod od neho úplatok pýtať. Ak by to prehnal, na základe toho čo už bolo uvedené, skôr on by mohol dávať úplatok K., za to že v tej situácii aká bola v roku 2008 bral od nich drevo. Počas štyri a pol mesačnej komunikácie, ktorá je zaznamenaná, K. sľuboval, že uhradí dlh voči OZ. Počas tejto doby mu K. sľuboval, že keď mu peniaze nabehnú na účet, že mu poskytne pôžičku. Z tej komunikácie podľa neho nie je zrejmé, že sa hovorí o úplatku, lebo inak by v nej muselo byť uvedené že „no dobre, ale ja som vám toto urobil pre vás a vy mi teraz“. Nijakým spôsobom K. nič nepripomínal, pretože sa nič nestalo v tom čase, keď bol riaditeľom OZ vo vzťahu k firme NGAGSPA, ani k žiadnej inej. Koncom tretieho štvrťroku 2008 už bolo aj pre firmu pána K. a tiež pre ostatné firmy zrejmé, že obchod, ktorý bol uzavretý so štátnymi lesmi je pre nich stratový a preto je podľa neho nepochopiteľné aby sa niekomu poskytoval spätne za niečo úplatok v októbri, čo v konečnom dôsledku bola strata. Zásadne popiera, že by od K. niekedy pýtal sumu 5 miliónov korún za niečo. Nevie prísť na to, že za čo by si on pýtal od K.platok v danom období v roku 2008 alebo v prvých troch kvartáloch roku 2008. Ak sa hovorí v akejkoľvek komunikácii o nejakých miliónoch korún tak mohlo ísť len o splátku, resp. o splatenie dlhu voči OZ, ale vo vzťahu k nemu nešlo o žiadne milióny čo sa týka nejakých úplatkov. S týmto nekorešpondujú ani jeho majetkové pomery. Býva stále v štvorizbovom byte v paneláku s exmanželkou, vlastní desaťročné auto a záhradku. Svoje majetkové pomery a pomery svojich príbuzných vie doložiť. Úplatky nikdy nebral, čo značí aj o tom, že je služobne najstarší z pomedzi iných riaditeľov OZ. To čo uvádza svedok B. B., že tohto posielal za účelom vyjednávania nejakých úplatkov za K. a J. sú nezmysly. Ak sa rozprávalo medzi nimi o písomných podkladoch mal sa na mysli dlh voči OZ. Svedok B. vystupoval ako majiteľ firmy, ktorá vymáha pohľadávky mimosúdnou cestou. Ku zaznamenanej komunikácii s pani Q. uviedol, že často sa v nej doslova nevedelo, o akých peniazoch sa rozpráva, či o pôžičke alebo splátke dlhu. Pani Q. bola do toho nešťastne zamontovaná, možno aj preto, že to ťažko ľudsky znášala, že niekto zobral tovar a nezaplatil zaň. Sama mala nejaké finančné problémy. Z komunikácie s K. vyplývalo, že sa jedná o pôžičku, pretože v roku 2009 zostal prakticky bez finančných prostriedkov, bol na nemocenskej a chodili mu nejaké doplatky od zamestnávateľa. Naliehal na K., aby mu požičal, ale on to stále odkladal do doby, kým dostane peniaze, z ktorých uhradí dlh voči závodu alebo aspoň časť dlhu. B. spoznal tak, že on prišiel na závod, už nevie, či mu ho sprostredkoval pán G., alebo Q. cez G.. S B. hovoril o tom, že uvedené pohľadávky vznikli, nie je možné ich vymáhať u lesov mimosúdnou cestou, ale že môže o tejto veci hovoriť na GR. Na ďalšom stretnutí s B., keď už bol z funkcie riaditeľa OZ odvolaný, mu povedal, že o už o takých veciach nerozhoduje. B. sa mu ponúkol, že nakoľko pozná nejakých ľudí v Banskej Bystrici, skúsi presondovať ako to je s jeho odvolaním s funkcie a že skúsi niečo vybaviť. Keď bol menovaný na začiatku roku 2009 nový riaditeľ OZ, čo bolo v tom čase keď už bol práceneschopný, tak B. s ním udržoval neustále nejaký kontakt. Zachytil sa hlavne o to, že vedel, že užíva hypnotiká a že by ich vedel zabezpečiť. Za zabezpečenie hypnotík bral B. odplatu. Ohľadne zabezpečenia hypnotík sa niesla aj tá komunikácia, ktorá bola zaznamenávaná. Z obžalovaného strany to boli otázky dozornej rady a pohľadávok za OZ. Z B. strany to bolo neustále provokovanie ohľadne nejakých firiem a nejakých úplatkov a spomínal stále nejaké milióny. To čo uvádza B. vo svojej výpovedi, že obžalovaný mal prerozdeľovať ťažbu dreva nejakým firmám a pri tom spomenul firmy pána X., J. a K.. Žiadna firma ale ťažbu nevykonávala takže toto si B. vymyslel. B. nerozumel o čo sa jedná, plietol si splátky dlhu a možné pôžičky. Aj K. B. na stretnutí v Poprade povedal, že sa jedná vo vzťahu k nemu o pôžičku. B. v jeho kontaktoch neobmedzoval, vedel že aj firmy ako pán K. ale aj ďalšie majú pohľadávky po lehote splatnosti, takže vedel, že sa ako majiteľ tej firmy aj osobne angažuje kvôli svojím obchodom. To čo B. hovorí o Q., že mala prijímať väčšie sumy a odovzdávať ich obžalovanému sú absolútne nezmysly. Q. mu nedala ani korunu, ani z 300.000,- Sk a ani z tých väčších súm. Podľa neho sa dá dokázať, že jej nijaké sumy nechodili. B. bol kriminálnik, ktorý si chcel vylepšiť spoluprácu s Policajným zborom. B. sa svedkovi G. vyhrážal smrťou a tiež došlo k násiliu voči jeho žene. B. neuvádzal vo svojej prvotnej výpovedi pri trestnom oznámení, že ide o nejaké úplatky. Bol poučený Policajným zborom ako sa má pýtať, vyložene provokoval, neustále hovoril o tom o čom chcel hovoriť a až potom pristúpil na reči o tom čo zaujímalo obžalovaného, či mu doniesol hypnotiká alebo nie. G. neustále sprevádzal B. a Q.. Nerozumie tomu čo tvrdí B., že on hovoril s K., že sa z jeho dlhu dajú odpísať nejaké percentá. To že ho kontaktoval B. aj napriek tomu že už o ničom nerozhodoval, bral to ako akt priateľstva. G. vnímal nejako divne celú situáciu, tak isto ako B.. Neustále fajčil, alebo fajčil aj marihuanu a preto jeho výpoveď tak vyzerá. K zaznamenanej komunikácii počas štyri a pol mesiaca uvádza, že pokiaľ on o niečom hovoril, alebo prisviedčal tak to bolo počas jeho zdravotných problémov. Vždy v komunikácii hovoril o pohľadávkach za OZ. Ak niekedy povedal, že K. je dlžný jemu, tak to bolo stotožnenie sa s OZ, teda nedlhoval priamo jemu ako osobe ale OZ. Aj v roku 2007 a aj v roku 2008 platilo v zmysle rozhodnutia protimonopolného úradu, že OZ rozhodoval o 40% dodávok dreva a GR priamo o 60% dodávok dreva. S týmto rozpisom išiel vedúci obchodného úseku OZ na GR, kde sa tieto

dodávky prešli, odsúhlasili a išlo to spätne na závod, kde sa uzatvorili zmluvy na tých schválených 40% a na tých 60% sa uzatvorili zmluvy na GR. Na ďalšie položené otázky procesnými stranami a súdom uviedol, že v mene OZ ako riaditeľ podpisoval zmluvy na odber dreva do výšky 40%. Zmluvy so spoločnosťami NGAGSPA, s.r.o. a OGGIMEX, s.r.o. podpisoval tiež on, na priebeh podpisovania zmlúv sa nepamätá. Firma pána K. mu bola odporučená vtedajším generálnym riaditeľom W., ktorý mu telefonoval, že táto má záujem odoberať väčšie množstvo kalamitnej drevnej hmoty. Na odporučenie firmy OGGIMEX si nespomína. Ak firmy neuhrádzali záväzky v lehote splatnosti, tak prvotný krok bol kontakt s príslušným konateľom spoločnosti a výzva na zaplatenie dlhu. Boli zabezpečené splátkové kalendáre, ak sa neplnili boli postúpené pohľadávky na vymáhanie právnej službe. Výnimka bola len za situácie v roku 2008, ktorá už bola uvádzaná. Nevedel sa konkrétne vyjadriť k tomu, že či boli nejakej firme, s ktorou podpisoval zmluvy a ktorá odoberala drevo od OZ pozastavené dodávky, pretože dodávky zastavovalo GR a jemu to prišlo na vedomie. Na konkrétny prípad si nespomína. Zmluvy sa uzatvárali na štvrťrok, potom sa zmluvy obnovovali a nanovo sa podpisovali. Pri tých 60% to mohlo byť aj na rok. V čase jeho odvolania spoločnosť NGAGSPA, s.r.o. dlhovala 46 miliónov. Pohľadávková komisia na OZ fungovala tak, že vedúcou bola vedúca ekonomiky, mala päť členov. Na vedomie a na realizáciu mu chodili z nej výstupy. Medzi najväčších odberateľov dreva na OZ patrili firmy RETTMAYER, NGAGSPA, TERCO a WOODCRAFT. Ohľadne nesplatenia faktúr za dodané drevo v rokoch 2007 - 2008 týkajúcej sa firmy NGAGSPA bolo jednanie v roku 2008, uskutočnila sa pohľadávková komisia na GR, ktorej výsledok bol chaotický. Požiadal o stanovisko generálneho riaditeľa W., ktorý mu uviedol, že nie je možné zastaviť dodávky dreva firmám, ktoré majú pohľadávky po lehote splatnosti a to vzhľadom na možné riziko vzniku škôd, ktoré je väčšie ako je riziko vzniku pohľadávok. S K. sa stretol dvakrát, raz v Dolnom Kubíne v marci, alebo apríli 2009 a raz v máji 2009 v Poprade. Predmetom týchto stretnutí bolo splatenie dlhu voči OZ od firmy pána K. a možná pôžička, ktorej poskytnutie K. deklaroval. V prípravnom konaní preto neuviedol, že K.iadal o pôžičku, lebo bol v ťažkom strese po zadržaní. Pôžičku žiadal vo výške niekoľko sto, prípadne do dvetisíc EUR, konkrétne o tom nehovorili. V roku 2008 mu bola poskytnutá vo výške 300.000,- Sk na účet pani Q., v roku 2009 mu nebolo poskytnuté nič. Pôžička nemala zmluvný základ a doteraz ju nevrátil, pretože mu bolo odporučené, aby sa s K. nekontaktoval. K. neuviedol, že pôžička mala byť na lieky a taktiež si nespomína, aký dôvod pôžičky uviedol. Z peňazí nevidel ani korunu, pôžička išla na účet Q. preto, lebo jej platil značné sumy za lieky. Q. mu prezentovala B. ako človeka, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok. S B. sa stretávali častejšie od doby, keď sa dostali do kontaktu na konci roku 2008. B. sa ho dotazoval na firmy, u ktorých by mohol vymáhať pohľadávky po lehote splatnosti, v roku 2009 sa stretli 10, 15 krát. Nikdy by mu ale nedal len tak názov nejakej firmy. Priemerná cena kalamitného dreva za meter kubický bola okolo 1.300 Sk. K. firma za tri kvartále, čo bol vo funkcii odobrala okolo 30.000 kubických metrov. Od roku 2008 GR lesov nepožadovalo preverovanie bonity firiem. Za lieky STILNOX dal v priebehu roka 2008 niekoľko stotisíc korún. Jedno balenie STILNOXU stálo v tom čase 100,- Sk. Liek bol na predpis, do hospitalizácie mu ho predpisoval obvodný lekár, potom mu bolo zakázané to užívať. V roku 2009 uvedený liek si zaobstarával od B. a Q.. Q. mala príbuzné zdravotné problémy ako on, takže lieky mal cez ňu. Na procesný návrh prokurátora odstránenie rozporov medzi výpoveďou z hlavného pojednávania a s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 24. júna 2009 obžalovaný uviedol, že preto v prípravnom konaní neuviedol, že žiadal K. o pôžičku, lebo to nepovažoval v tej chvíli za podstatné, nakoľko išlo o súkromnú vec medzi nimi. Následne obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať a ďalej uviedol, že nebude odpovedať ani na položené otázky. Obžalovaný B. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a využil svoje právo nevypovedať. Na návrh prokurátora súd prečítal výpovede obžalovaného B. K. z prípravného konania zo dňa 24. júna 2009, zo dňa 30. júla 2009 a 14. októbra 2009.

Obžalovaný vo výpovedi z 24. júna 2009 uviedol, že nikdy nesľúbil N. v žiadnej výške úplatok a vôbec nie za to, že s ním uzavrie zmluvy na predaj a prepravu dreva v rámci LHP v OZ. Jeho firma OGGIMEX, s.r.o. mala uzatvorené zmluvy s OZ za tretí kvartál roku 2007. Na štvrtý kvartál mala s OZ uzatvorené zmluvy jeho firma NGAGSPA, s.r.o.. V mene firiem vystupoval on. V roku 2008 uzatvoril v mene tejto firmy zmluvy vždy na jeden kvartál. V prvom kvartály roku 2008 začali odoberať drevo až vo februári alebo v marci vzhľadom na stagnáciu obchodu s drevom. Nákup bol vyšší ako predaj, takže zazmluvnené množstvo dreva neodoberali, čo bolo bez postihu. V druhom kvartále roku 2008 tiež uzatvorili zmluvy ale taktiež vzhľadom na uvedenú situáciu odoberali málo drevnej hmoty. OZ mal prebytok dreva, R.. N., ktorý bol vtedy vo funkcii riaditeľa, ho preto požiadal o nájdenie nejakého ďalšieho odberateľa, ktorý by im drevnú hmotu odobral. Jeho spoločnosť to nemohla odoberať vzhľadom na elektronickú prebierku. Po troch, štyroch týždňoch zabezpečil spoločnosť, ktorá by túto hmotu odoberala a preto sa musel robiť dodatok v zmluvách o akceptovaní elektronickej prebierky. Týmto nová spoločnosť prebrala ponúknutú drevnú hmotu od NGAGSPA, s.r.o. Nevznikala z tohto žiadna výhoda pre spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., pretože v uzatvorených zmluvách sú uvedené sankcie za omeškania platby faktúr. Vzal si ako záväzok, že obchod prebehne transparentne, čoho výsledkom bolo, že spomínaná firma mu neuhradila celú dohodnutú sumu a taktiež niektoré iné firmy, s ktorými mali uzatvorené zmluvy. Celkový nedoplatok od týchto spoločností vo vzťahu k NGAGSPA, s.r.o. , bol vo výške 16.000.000 Sk. V treťom kvartále roku 2008 bolo zo strany OZ vyfakturovaných viacej dreva ako im bolo v skutočnosti vydané. Rozdiel vznikol kvôli absencii dodatku o elektronickej prebierke, tým OZ fakturoval plnú sumu ale odberatelia mali vyfakturovaný len skutočný stav odobratej drevnej hmoty, čo bol rozdiel 7 - 10 . OZ si tento záväzok začal vymáhať súdne a v súčasnej dobe sa to rieši exekúciou. Preto je podľa neho nepochopiteľné, že by mal on poskytnúť úplatok na to, aby bol v konečnom dôsledku poškodený. Vzhľadom na to, že pohľadávky voči NGAGSPA, s.r.o., boli po lehote splatnosti, bola im zo strany OZ v auguste alebo v septembri 2008 pozastavená celková činnosť na odber dreva. Od vtedy neodoberali žiadne drevo, prebiehali len konzultácie, kedy dôjde z ich strany k vyplateniu záväzkov voči OZ. Na konci tretieho kvartálu jeho strata na uvedenom obchode bola vo výške 30.000.000 Sk. Sumu 300.000 Sk, ktorá je uvedená v uznesení o vznesení obvinenia, tak túto sumu nikdy nepreviedol na účet Q., pretože ju nepozná. Sumu 2.000,€ nikdy neposkytol N. ako úplatok. Nie je to pravda aj preto, že s obchodovaním skončili dva mesiace predtým. Zmluvy za spoločnosť podpisoval vždy ako posledný, zo strany odštepného závodu už boli vopred podpísané. Na otázky vyšetrovateľa uviedol, že splatnosť faktúr bola 30 dní. Do určitej doby jeho spoločnosť vyplácala faktúry v lehote splatnosti, v čase krízy s drevom boli uhrádzané po lehote splatnosti. Uhrádzanie faktúr po lehote splatnosti bolo ošetrené sankčnými postihmi, ktoré boli neskôr aj uplatnené. S N. sa stretol minimálne dvakrát, raz v Dolnom Kubíne a raz v Poprade, ak to bolo aj tretíkrát tak si na to nespomína. Medzi stretnutiami si aj niekoľkokrát telefonovali. N. chcel vedieť, ako sa pokračuje vo vzťahu uhrádzania faktúr, ako je na tom s vybavovaním úverov na splatenie podlžnosti voči OZ. Predmetom stretnutí s N. boli aj jeho vážne osobné problémy, preto ho N. požiadal o pôžičku. Na to mu povedal, že ak prídu do spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., nejaké peniaze, potom mu bude môcť pomôcť, ale že najskôr bude musieť uhradiť pohľadávky voči OZ. K tomu, či na základe požiadavky N. mu nakoniec požičal peniaze sa nechcel vyjadriť, pretože to považuje za súkromnú záležitosť medzi ním a N.. N. nežiadal od neho úplatok za uzatvorenie zmlúv s obchodnými spoločnosťami, ktoré zastupoval a ani za nesankcionovanie nedodržiavania lehoty splatnosti prijatých faktúr od OZ. Obžalovaný vo výpovedi z 30. júla 2009 uviedol, že s N. vychádzal počas zhruba jedného roku až do jeho odvolania korektne. Keď mu N. oznámil, že už nie je riaditeľ, začal všetky záležitosti riešiť s novým riaditeľom. Týmto sa ich pracovný vzťah ukončil. N. po svojom skončení vo funkcii ho kontaktoval po niekoľkých dňoch a pýtal sa na postup vo veciach k štátnym lesom, na čo obžalovaný odpovedal , že už to rieši s novým riaditeľom. Pýtal sa ho, kedy bude mať k dispozícii peniaze na vyplatenie pohľadávok, pretože vedel, že vybavuje zo zahraničia väčší obnos peňazí. Taktiež sa ho opýtal, či by mu nemohol nejako finančne vypomôcť, na čo mu odpovedal, že ak bude mať všetko vysporiadané voči lesom, tak mu môže nejakú sumu požičať. Neskoršie mu začali od N. chodiť SMS a telefonáty, ktorým nerozumel, zdali sa mu zmätené. Pôsobil na neho arogantným a nevyberavým spôsobom vyjadrovania na jeho osobu. že je jedným z tých ľudí, kvôli ktorým ho odvolali. Dôrazne ho vyzval, aby mu tú pôžičku o ktorú ho požiadal vo výške 500.000,- Sk, ktorú potreboval na byt, aby mu ju vo svojom záujme čím skôr zadovážil. Keď mu odpovedal, že mu nemôže pomôcť, začal na neho vyvíjať nátlak, začal sa mu vyhrážať tretími osobami na jeho osobu, na jeho deti, že ak mu nepomôže, tak môže čakať, že ho niekto navštívi a bude vyžadovať

od neho peniaze. Opätovne mu vysvetlil, že mu nemá odkiaľ požičať, ale ak mu prídu peniaze, tak že mu pomôže. Prisľúbil mu pomoc, lebo začal mať strach o seba a svoju rodinu. Po pár dňoch sa opakovali výhražné SMS a telefonáty od neho, že nemôže dlho čakať a že ak mu nepomôže, tak že to N. odstúpi ľuďom, ktorí zase jemu pomôžu sa dostať k uvádzanej pôžičke. Na to dostal obžalovaný veľký strach, obával sa, že sa môžu vyhrážky naplniť. Keď mu prišla SMS, kde bolo napísané, že idú po ňom bývalí kukláči, ktorí nejednajú v rukavičkách, vtedy pochopil, že to s tou hrozbou myslí smrteľne vážne. Na to mu zavolal, že nie je potrebné aby riešil veci takýmto spôsobom, že má dohodnutého kamaráta, od ktorého mu prídu peniaze. Pod psychickým tlakom požiadal kamaráta Q., aby mu požičal 500.000,- Sk. Ten mu povedal, že mu môže pomôcť, tak zavolal N., že na druhý deň príde k nemu do Liptovského Mikuláša a že môžu celú záležitosť prebrať. Taktiež mu povedal, aby s ním takto nejednal, na čo Kučerík povedal, že musí kvôli záležitostiam s jeho bytom. Nakoľko mal panický strach a strach o svoju rodinu, tak mu peniaze vo výške 300.000,- Sk ako pôžičku zabezpečil. Na osobnom stretnutí v Liptovskom Mikuláši, v reštaurácii, ktorú nevie menovať, zhruba v mesiacoch september až november 2008 N. oznámil, že kamarát mu môže poskytnúť len 300.000,- Sk, ale že to chce spraviť transparentným spôsobom, že chce mať na to doklad. Na to mu N. dal číslo účtu. Následne obžalovaný zavolal Q., aby na ten účet, ktorý N. poskytol, vložil peniaze ako pôžičku. Po uvedenom stretnutí mal od N. na chvíľu pokoj, ale potom sa znova na neho obrátil aby mu dal aj tie zvyšné prostriedky. V období od októbra 2008 do februára 2009 už netelefonoval len N., ale aj nejaký pán B., pri výpovedi už vedel, že to bol B. B. a taktiež aj nejaký pán G.. Títo sa predstavili, že majú poverenie od N. aby od neho vymohli peniaze. B. mu oznámil, že sa má jednať o sumu 5 miliónov Sk, na čo povedal že to určite nie. B. mu potom volal asi ešte raz, že ako to vyzerá, na čo mu oznámil, že záväzky si plní a že sa s ním o tom nemusí rozprávať. Vzhľadom na jeho strach o seba a o rodinu, sa s B. bavil diplomatickým spôsobom. B. mu v jednom rozhovore povedal, že s G. sa nemá viacej kontaktovať, že on si to s ním vybaví. Celá situácia sa upokojila, keď mu prišla SMS od B. s tým, že sa mu ospravedlňuje a že od celej záležitosti odstupuje a nechce s tým nič mať. S B. sa dohodli na stretnutí v Poprade v OD Max v jednej z reštaurácií. Pred týmto stretnutím dostal SMS od nejakej pani Y., počas výsluchu už vedel, že to bolo od Q., že sa chce s ním stretnúť a že chce nejaké vysvetlenie ohľadne podlžností s N.. Na SMS od nej nereagoval, pretože ju nepoznal. Q. sa začala ďalšími SMS ozývať a dožadovať sa komunikácie, že si chce niečo overiť. Keď sa mu B. ospravedlnil a povedal mu, že to všetko bol N. výmysel, tak sa s ním išiel stretnúť na jeho popud, pretože bol presvedčený, že B. to môže celé ukončiť. B. mu na stretnutí povedal, že sa chce s ním stretnúť Q., čo rezolútne odmietol, pretože asi bola uvedená do omylu, že má dlhovať nejaké peniaze N.. Na to povedal B., že už je toho dosť, že tie SMS od nej hraničili s nátlakom a vydieraním a že ak by to oznámil na polícii, mala by z toho vážne problémy. Stretnutie s B. chcel čo najskôr ukončiť, tak povedal na záver stretnutia, že môže N. poskytnúť maximálne nejakú pôžičku, ale určite nie v takej výške ako hovoril, pretože to je výmysel. Po tomto sa celá situácia zmiernila, nevolal mu ani B., ani G., iba Q. posielal SMS typu, že nemá z čoho žiť a pod. Na to si požičal nejaké peniaze a dal jej na účet 100,- €. N. sa mu už hrubo nevyhrážal a aby to tak aj ostalo v pokoji, tak mu prisľúbil, že mu určite pomôže, pretože financií bude mať dostatok. Po všetkých uvedených skúsenostiach nemal v úmysle N. už nič poskytnúť, len ho chcel dostať do pozície aby bol pokoj okolo jeho osoby a rodiny. Týmto spôsobom to prebiehalo 10 mesiacov počas ktorých stále hľadal výhovorky a spôsob ako celú záležitosť oddialiť a dostať dostratena. Okrem Q. už nikto ne neho nevyvíjal nátlak. Q. pravdepodobne využil N.. Aj na stretnutí v Poprade mu povedal, že nech ho neotravuje a nech si to s ňou vybaví. Nikdy nemal v úmysle dať N. peniaze. Suma, ktorá je uvedená v uznesení o vznesení obvinenia, ktorú mal N. sľúbiť nebola reálna, lebo nakontrahované množstvá dreva boli naplnené len z 30%, čo je zrejmé z listín a zo zmlúv, ktoré sa už nachádzajú v spise. Ak teda odobrali 30.000 kubíkov dreva z nakontrahovaných 90.000 kubíkov, tak ich hrubý zisk by bol pri sume 100,- Sk/kubík vo výške cca 3 milióny Sk, čo by nepostačovalo ani na náklady firmy. Pokiaľ ide o nepostihovanie za omeškanie platieb z faktúr, tieto sankcie boli ošetrené v zmluvách a už sú aj rozhodnutia a aj exekučné príkazy. To že je inžinier, že je z Košíc a že mal poskytnúť sumu vo výške 5 miliónov Sk, aby mal uzatvorené zmluvy a následne nemali postih po prekročení lehoty splatnosti nie je pravda. Na otázky vyšetrovateľa uviedol že vyhrážanie a nátlak neoznámil na polícii, pretože mal strach a nechcel aby táto skutočnosť vnikla do rodiny a narušila klímu. Zmluvu s N. o pôžičke spísanú nemal, ako doklad mal slúžiť prevodný lístok z banky. Prevodný lístok mu dal Q., keď mu vrátil peniaze. Splatenie pôžičky s N. nedefinovali, nemali dohodnutú ani výšku a ani splatnosť. Na prvom stretnutí v Liptovskom Mikuláši N. povedal, že mu môže peniaze poskytnúť maximálne na rok. N. sa ho pri každom stretnutí a taktiež

pri každom telefonáte pýtal, či uhradil faktúry lesom a či už obžalovanému prišli peniaze. Uvedené bolo predmetom každého rozhovoru, keď už nebol riaditeľ. Na otázky obhajoby uviedol, že N. sa mu pri osobných stretnutiach nevyhrážal, vyhrážal sa len cez SMS alebo telefonicky. Pri telefonických hovoroch a taktiež pri SMS N. nespoznával, bol iný ako pri osobných stretnutiach, bol vulgárny. SMS boli vždy drsnejšie ako telefonáty, cez SMS sa vyhrážal. Ešte raz uviedol, že číslo účtu na ktorý má poslať 300.000,- Sk mu dal N.. Obžalovaný vo výpovedi z 14. októbra 2009 sa vyjadroval ku prehrávaným záznamom informačnotechnických prostriedkov a vo svojej podstate sa pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení. Obžalovaná Y. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je nevinná a využila svoje právo nevypovedať. Na návrh prokurátora boli prečítali výpovede obžalovanej Y. Q. z prípravného konania zo dňa 24. júna 2009 a zo dňa 28. októbra 2009. Obžalovaná vo výpovedi dňa 24.06.2009 uviedla, že čiastka vo výške 300.000,- Sk od K. jej bola zaslaná na účet, ktorý poskytla pre N.. Nevedela, že sa jedná o úplatok. Pripúšťa, že deň pripísania sumy na účet je zhodný s dňom, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia. V prvej polovici roku 2009 jej bola zaslaná suma vo výške 100,- € od K. ako dar, pretože nemala žiadne finančné prostriedky. N. ju pred realizáciou platby vo výške 300.000,- Sk žiadal o číslo jej účtu. Považovala to za jeho súkromnú záležitosť. Nepredpokladala, že sa môže jednať o úplatok a ako úplatok to neberie ani v súčasnosti. Keď ju o číslo účtu N. požiadal, ešte v ten deň bola platba zrealizovaná. Nevedela od koho peniaze prišli, vie to len z uznesenia o vznesení obvinenia. Bola rada, že jej tieto peniaze prišli, lebo N. by jej splatil aspoň časť dlhu. Tie peniaze boli z jeho dlho odrátané, dlhoval jej 540.000,- Sk. Ešte jej dlhuje 240.000,- Sk. Tento dlh pozostával z viacerých súm, od 5.000,- Sk do 30.000,- Sk, ktoré vznikli priebežne za obdobie od začiatku roku 2008 do dňa výsluchu. Zmluvný základ pôžička nemala, mali blízky vzťah a taktiež sa ho nepýtala na čo peniaze potrebuje. Sumu 300.000,- Sk priebežne vyberala po nižších sumách podľa toho, koľko práve potrebovala na zabezpečenie rodiny, výlučne pre jej potrebu a pre potrebu jej rodiny, keďže bývala v prenajatom byte. Žiadna z tejto sumy nebola odovzdaná N., nebol na to dôvod, bol jej dlžný. Na otázky vyšetrovateľa uviedla, že o existencii zmluvného vzťahu medzi spoločnosťami OGGIMEX, s.r.o., NGAGSPA, s.r.o., a OZ, má vedomosť, pretože N. jej povedal, že K. má záväzok voči Lesom Slovenskej republiky, š.p., vo výške 50.000.000,- Sk za odobratie drevnej hmoty a neuhradenia faktúr. O dohodnutom úplatku za účelom, tak ako to je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia nevie nič. K. nepozná, v živote ho osobne nestretla. Písala mu len SMS, aby zaplatil dlžobu voči N., veľmi na neho tlačila a bombardovala ho SMS. Nevedela, o akú dlžobu sa jedná, len N. jej povedal, že mu je K. dlžný. Úplatok alebo provízia jej ani nenapadla. Tých 100,- € čo jej poslal K. nemalo s N. nič spoločné, nebol to úplatok. Zamestnaná bola od 1. augusta 2009 ako administratívna pracovníčka vo firme WOODCRAFT, s.r.o., predtým bola nezamestnaná a bola dlhodobo práceneschopná. V prvej polovici roku 2008 mala mesačný príjem 4.000,- Sk, po nástupe do uvedenej spoločnosti mala príjem 10.000,- Sk. Na otázku vyšetrovateľa, odkiaľ mala finančnú sumu 970.000,- Sk, ktorú postupne vkladala v roku 2008 na svoj účet uviedla, že spoločne s rodinou zdedili vinohrady v Hlohovci a z tohto predaja obdržala čiastku cca 500.000,- Sk, ktorú potom po častiach vkladala na svoj účet. Ďalšia časť uvedenej finančnej sumy pochádzala z predaja jej bytu v Liptovskej Porúbke č. 463 vo výške 480.000,- Sk. Táto suma jej bola vyplatená na dvakrát, zdá sa jej, že to bolo v čiastkach 200.000,- Sk a 280.000,- Sk. Po každom hotovostnom vklade v roku 2008 vyberala podľa vlastných potrieb nižšie sumy a nie celé vložené čiastky, vybrala vždy toľko, koľko potrebovala. N. pozná viac ako dva roky, do októbra, novembra roku 2008 bol riaditeľom OZ, ktorý dodával drevo spoločnosti WOODCRAFT, kde bola v tom čase zamestnaná. N. jej povedal, že bol odvolaný z funkcie riaditeľa kvôli firmám, ktoré boli Lesom SR dlžné značné sumy, pričom sa vyjadril, že tak jednal z pokynu generálneho riaditeľa W., ktorý mal trvať na tom, že OZ bude i napriek platobnej neschopnosti firiem dodávať drevo. W. a N. mali mať údajne veľmi dobrý vzťah. N.dajne zarábal 75.000,- Sk mesačne, vzhľadom k tomu, že mali spolu s N. veľmi blízky vzťah, pomáhal jej finančne zabezpečiť rodinu. Bežne si medzi sebou požičiavali peniaze v rôznych výškach, od 5.000,-

Sk do 30.000,- Sk. Nechcela uviesť, za akým účelom jej boli v priebehu roka 2008 vložené finančné prostriedky v hotovosti na účet os osôb B. Q. a dcéry W. Q.. Meno M. Q. nepozná a taktiež nevie, ako jeho meno súviselo s vkladom 300.000,- Sk na jej účet, pretože jej bolo jedno, kto je peniaze vložil, hlavné bolo že sa zníži dlh a chystala sa ku kúpe domu. J.S. a B. K. pozná z počutia v súvislosti s jej prácou. B. pozná cez G.. Vystupoval v N. mene a to aj v spoločnosti WOODCRAJFT, s.r.o., na čo N. upozorňovala. N. s B. zoznámil L. G., nevie o čo medzi nimi dvoma išlo. S B. na žiadnom stretnutí s K., J., X. nebola, stýkali sa čisto súkromne. N. pozná cez jej manžela. Obžalovaná vo výpovedi dňa 28.10.2009 uviedla, že vyžíva svoje právo a vypovedať nebude. V súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku sa súd v súvislosti s výpoveďami obvinených osôb v prípravnom konaní oboznámil so Zápisnicou o konfrontácii medzi obvinenými N. a K. z 26.01.2010, z ktorej vyplýva, že K. spoznal N. v lete roku 2007 pri jednaní s OZ, keď zháňal dodávateľov dreva pre svoju firmu. N. na to uviedol, že K. vážnejšie registroval na prelome rokov 2007-2008 , keď mu vtedajší generálny riaditeľ W. zavolal a oznámil mu, že príde za ním K. a aby mu vyšiel v ústrety v rámci možných kapacít v obchode s drevom. K. ohľadne prevedenej finančnej hotovosti vo výške 300.000,Sk na účet Q. dňa 24.10.2008 zotrval na predchádzajúcich výpovediach. N. na túto skutočnosť a na vyjadrenia K. uviedol, že tomu chýba určitá logika, pretože do 17.10.2008 pôsobil na funkcii riaditeľa OZ a do tohto obdobia určite nedeklaroval finančné problémy, pretože jeho plat ako riaditeľa bol slušný. Po návrate z väzby v osobných dokladoch zistil, že ešte koncom októbra, teda týždeň po spomínanom prevode uvedených prostriedkov, vyberal zo svojho účtu 50 a 100.000,- Sk. Do finančných problémov sa dostal na prelome rokov 2008 - 2009, kedy začiatkom roku 2009 hovoril s K. o možnosti poskytnutia menšej pôžičky. Nie je reálne, aby telefonovali s K. niekoľko dní po jeho odvolaní a aby si pýtal pôžičku 500.000,- Sk, pretože po jeho odvolaní silno rezonovala u štátnych lesov aj možnosť jeho návratu na funkciu riaditeľa. Takže v prvých dňoch po odvolaní nebilancoval svoju finančnú situáciu. Stretnutie s K. v Liptovskom Mikuláši sa mu nijak nevybavuje, ani na okolnosti oznámenia mu čísla účtu Q.. Nikdy nevznikol dôvod medzi ním a K., aby boli pýtané, sľubované alebo poskytované úplatky. Nie je pravda čo tvrdí Q., že vybrala uvedené peniaze a dala mu ich, pretože on nedostal od nej žiadne peniaze. Prvý týždeň po jeho odvolaní si zobral dovolenku, vie že relaxoval. K. ho aj po svojom odvolaní neprestával ubezpečovať, že uhradí celý dlh voči OZ. K. uviedol, že G. a B. ho kontaktovali preto, aby zaplatil nejaké peniaze N. a štátnym lesom, na čo ich on usmernil, že nikomu nič nedlhuje a že ho N. požiadal o pôžičku. N. uviedol, že B. a ani G. nemali od neho poverenie kontaktovať K., takže kontakt robili bez jeho vedomia a súhlasu. B. N. tvrdil, že má dohodnuté stretnutie s K., že diskutujú spolu o vymáhaní K. pohľadávok. B. uviedol, že nech K. skúsi pripomenúť aj problematiku jeho dlhu voči OZ. B. si pýtal podklady na takéto jednanie, takže je zrejmé že spolu hovorili vo vzťahu k K. len o prostriedkoch, ktoré K. dlhoval voči OZ. N. mu nedal žiadne podklady, pretože nemal k takýmto podkladom prístup. K tomu, čo uvádza K., že prišli za ním G. s B. ohľadne zaplatenia nejakých peňazí, že išlo buď o ich súkromnú iniciatívu alebo išlo o hrubé komunikačné nedorozumenie. Mohlo to byť aj tým ak niekedy spomenul, že K. dlhuje 46 miliónov Sk, alebo ak spomenul, že dlhuje nejaké menšie čiastky z platobného kalendára, ak toto niekto zachytil, kto žargónu vôbec nerozumie, mohol teda vzniknúť takýto dojem. Na otázku vyšetrovateľa odkiaľ mali B. a G. všetky potrebné informácie na komunikáciu s K. odpovedal N., že B. sa mu chcel pomstiť vykonštruovanou kauzou za to, že sa uchádzal o vymáhanie pohľadávok mimosúdnou cestou a neuspel. Každopádne hovorili o pohľadávkach, ktoré v tomto období OZ mal. Čo sa týka sumy 5 miliónov Sk, s ktorou operovali v jeho mene voči K. k tej sa vyjadriť nevie. Ako už bolo uvedené mohlo ísť o hrubú dezinformáciu. Svedok R.. L.. V. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica, kde pôsobil od decembra 2006 do júna 2009, bol v priamom kontakte s N., ktorý v predmetnom čase zastával funkciu riaditeľa OZ. Vzhľadom na problémy na OZ, ktoré súviseli jednak s odbytom drevnej hmoty a jednak so samotným zvládaním a spracovaním kalamity, bol nútený v určitom období pristúpiť k odvolaniu R.. N. z pozície riaditeľa OZ. Problémov bolo veľa, N. nezvládol celkom po pracovnej stránke uvedený problém. Kalamita bola na jeseň roku 2007, vzťah medzi generálnym riaditeľstvom a odštepnými závodmi boli také, že v zmysle rozhodnutia Protimonopolného úradu SR bol obchod s drevom kompetenčne rozdelený na 60% zo strany generálneho riaditeľstva objemu drevnej hmoty a na 40% medzi odštepné závody. Teda v rozsahu 40% priamo uzatvárali obchodné vzťahy s odberateľmi riaditelia závodov. Priamo ako generálny riaditeľ

nemohol vstupovať do obchodných vzťahov odštepných závodov s ich odberateľmi, lebo by porušil rozhodnutie protimonopolného úradu. V roku 2008 sa výrazne zhoršovala situácia na trhu s drevom, osobitne u dreva ihličnatého. Spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., obchodovala v tom čase s OZ s drevnou hmotou. Keď problém s odberom drevnej hmoty nevyriešil OZ, vstúpili z generálneho riaditeľstva s uvedenou spoločnosťou do rokovania, kde sa snažili dospieť k dohode o splátkovom kalendári a jeho plnení tak, aby do určitej lehoty, ktorá bola dohodnutá boli tieto pohľadávky splatené. Tohto rokovania sa zúčastnil on, K., nevie si spomenúť či aj obchodný riaditeľ, ktorým bol v tom čase R.. K.. K. predložil písomnosti o tom, že vybavuje bankový úver, ktorým chcel vyriešiť splácanie pohľadávok. Bol dohodnutý s ním splátkový kalendár a postup z hľadiska času dokedy má uhradiť prvú splátku, ale k naplneniu dohody nedošlo. Lesy voči uvedenej spoločnosti viedli pohľadávky v niekoľkých miliónoch Sk. Mal k dispozícii informácie a prehľady o najväčších odberateľoch dreva, ktorý neplnili záväzky na OZ. Spomína si, že spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., boli pozastavené dodávky drevnej hmoty, nevie ale kto ich pozastavil. Nikdy sa nestretol osobne s K., okrem toho momentu keď riešili splácanie pohľadávok. Ak bol predtým nejaký kontakt, tak len telefonický. Lehoty splatnosti faktúr boli rôzne, od 30 - 60 dní, ale mohli byť aj kratšie. Dôvodom odvolania N. z funkcie bolo jednak nezvládnutie spracovania kalamity a následného odbytovania drevnej hmoty. OZ niekoľkokrát ponúkli pomoc, aby aj iné odštepné závody spolupracovali pri spracovaní kalamity. Zo strany OZ to bolo odmietnuté, s tým že to zvládnu. Ich výsledky ale dospeli do takého štádia, že N. musel z postu riaditeľa odvolať. Následne bolo prijaté rozhodnutie, že tri ďalšie odštepné závody sa mali podieľať na riešení kalamitnej situácie na území OZ, čím sa spracovanie kalamity urýchlilo. NGAGSPA, s.r.o., patrila medzi stredných až väčších odberateľov. Pohľadávková komisia GR, taktiež aj komisie pri odštepných závodoch, sú poradným orgánom, finálne rozhodnutia podpisoval generálny riaditeľ po porade vedenia. Riaditeľ odštepného závodu mohol delegovať svoju právomoc na iného zamestnanca odštepného závodu, ale nebol to bežný postup. Pohľadávky voči spoločnostiam sa riešili priebežne, pohľadávkové komisie zasadali pravidelne. Nedával žiadne odporučenie na uzavretie zmlúv so spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o. a OGGIMEX, s.r.o., bolo to plne v kompetencii riaditeľa odštepného závodu. Na otázky obhajcov obžalovaných svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by niektoré informácie poskytované zo strany OZ na GR neboli totožné so skutočnosťou, pretože vychádzali s účtovného stavu, ktorý mali podchytený. Ekonomický riaditeľ podával informácie o výške pohľadávok raz týždenne na poradách generálneho riaditeľa. Pohľadávková komisia, ktorej zasadnutie sa týkalo OZ zasadala zhruba raz za dva mesiace. V druhom polroku roka 2008 neboli zvládnuté problémy ohľadne odbytu dreva a zvládnutí jej organizácie, čo sa týka koncovej fázy, teda fungovania skladov a následného odbytovania ale aj s vlastným spracovaním kalamity. Rozsah problémov na odštepnom závode prekročil Kučeríkové schopnosti ich riešiť. Na úrovni GR boli minimálne pohľadávky, pretože tam bol systém obchodu riešený tak, že všetci veľkí odberatelia boli viazaní bankovou garanciou, na ktorú sa v prípade vzniku pohľadávky automaticky siahalo. Svedkovi bola predložená k nahliadnutiu Zápisnica zo zasadnutia pohľadávkovej komisie zo dňa 29. apríla 2008 s tým, aby sa vyjadril k pohľadávkam a či vôbec takéto pohľadávky boli a či taký záver ako generálny riaditeľ akceptoval. Na to sa vyjadril, že asi túto zápisnicu videl. Ekonomický riaditeľ ho informoval o stave pohľadávok a o závere, ktorý tam bol uvedený, akceptoval ho a umožnil na určitý čas závodu pokračovať v systéme spracovania kalamity s udelením tejto výnimky. Na obmedzenú dobu mal možnosť N. nepostihovať nedodržiavanie termínov splatnosti vystavených faktúr za dodané drevo. Riaditeľ závodu mal v plnej kompetencii odpustiť penále, alebo nepýtať iné sankcie z toho dôvodu, že išlo o zmluvy, ktoré uzatváral on z úrovne OZ. Nemá ale vedomosť, že by N. vo vzťahu k K. neuplatnil nejaké sankcie. Na otázky svedok ďalej uviedol, že nevie sa vyjadriť, či v čase uzavretia zmluvy so spoločnosťou OGGIMEX, ktorá bola právnym predchodcom spoločnosti NGAGSPA už bol generálnym riaditeľom. V roku 2007 bolo na území OZ podľa prvotného odhadu kalamitného dreva v objeme 500.000 kubíkov ihličnatého a listnatého dreva. V otázke ihličnatého dreva bol podiel odštepných závodov vyšší, teda nie uvádzaných 40% a 60%. Skoro celý objem listnatého dreva sa obchodoval z úrovne GR. OZ teda mohol odpredať viac ihličnatého dreva ako je uvádzaných 40%. Pamätá si, že bola s N. diskusia o tom, že niektorému odberateľovi, ktorý si neplnil termín platieb vo vzťahu k odobratej drevnej hmote by sa mohla predĺžiť lehota splatnosti. Nebol na neho vyvíjaný nátlak aby opätovne vymenoval N. do funkcie

riaditeľ OZ. V prehratom informačno-technickom prostriedku, kde N. uviedol, že „Najprv chce, aby som mu dodával drevnú hmotu a keď neplatí, tak ma za to potom odvolá“, podľa svedka N. nemyslel jeho. K výpovedi svedka obžalovaný N. uviedol, že bol odvolaný bez udania dôvodu, nikdy sa nedozvedel prečo bol odvolaný. Situácia bola v roku 2008 podľa neho zvládnutá, pretože postupovali podľa schváleného harmonogramu štátnou správou až do jeho odvolania. To že prišli následne štyri závody, neurýchlilo to spracovanie kalamity, išlo to zhruba rovnakým tempom. K pozastaveniu dodávok uviedol, že pred začiatkom každého štvrťroku boli schvaľované dodávky na úrovni porád na GR bez ohľadu na 40% a 60%, jednoducho boli schvaľované v celosti. Každý pondelok boli schvaľované týždenné rozpisy dodávok podľa odoberateľov, kde sa prípadne zastavovali alebo nezastavovali dodávky. Bolo to schvaľované na úrovni obchodného riaditeľa na GR. Začiatkom roku 2008 mu telefonoval W., aby K. zahrnul medzi odberateľov drevnej hmoty, že ide práve z nejakého stretnutia s ním v Bratislave. Svedkyňa F. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že využíva svoje právo nevypovedať a preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 26. októbra 2009, v ktorej uviedla, že v rokoch 2007 - 2009 jej manžel R.. L. N. pracoval ako riaditeľ OZ. Výšku jeho zárobku nevie uviesť, pretože majú oddelené financie. V posledných rokoch mali chladný vzťah, ale keď na niečo potrebovala peniaze tak jej manžel poskytol. Stávalo sa to ale zriedkavo, pretože si vystačila s vlastnými financiami. Nevie uviesť žiadne skutočnosti o poskytovaní finančných prostriedkov iných osôb jej manželovi. Našla manželovi SMS správy od Q. a mala za to, že má s ňou vzťah. Mladší syn B. v rokoch 2007 - 2008 študoval na Technickej univerzite v Bratislave, v čase výsluchu bol nezamestnaný a privyrábal si sporadicky. Starší syn W. pracoval v čase výsluchu v Auto Porsche Bratislava, kde aj býva a jeho príjem bol zhruba 20.000,Sk. Jej manžel synov podporoval aj finančne ale nevie akou sumou. Q. pozná od kedy zistila, že píše jej manželovi SMS správy, táto sa snažila nadviazať s ňou kamarátskejší vzťah. Párkrát si volali, napísali SMS správu, chcela vedieť ako to je medzi ňou a jej manželom. Keďže jej manželovi stále vypisovala SMS správu, tak rázne zakročila a prestala reagovať na jej SMS a požiadala ju, aby dala jej manželovi tiež pokoj. Na prehratie zvukového záznamu z telefonického rozhovoru vedeného medzi volajúcim z tel. č. 0911 343 829 a volaným na tel. č. 0904 387 791 zo dňa 03.03.2009 o 12.41 hod., uviedla, že to bol telefonát medzi ňou a jej synom B.. Spomínala sa suma 300.000,- Sk. Asi jej telefonoval J. keď to tak uviedla, ale už nevie o čo sa jednalo. Chcel asi hovoriť s jej manželom ale ona s ním v tom čase nekomunikovala, takže zavolala synovi B.. Potom už jej J. nevolal, nevie ani o aké peniaze išlo a ani čo mu mal manžel vybaviť. Len reprodukovala synovi čo jej povedal J.. Na prehratie zvukového záznamu z telefonického rozhovoru vedeného medzi volajúcim z tel. č. 0904 387 791 a volaným na tel. č. 0907 390 022 zo dňa 07.04.2009 o 19.59 hod., uviedla, že bol to rozhovor medzi ňou a Q., chcela sa jej dostať na kožu, preto viedla s ňou debaty o kadečom. Q. jej referovala, čo jej manžel napísal a čo ona jemu. Ak sa v rozhovore bavili o peniazoch, tak si nepamätá o čom sa bavili. Q. je zaťažená na peniaze, stále o nich hovorila. Chcela len vedieť čo má s jej mužom tak sa správala k nej kamarátsky. Ak v rozhovore spomínajú, že ak to vyjde tak sa opijú, tak už nevie čo to bolo. Na SMS správu odoslanú medzi odosielateľom z tel. č. 0907 387 791 a prijímajúcim na tel. č. 0904 387 791 zo dňa 08.04.2009 o 13.51 hod, uviedla, že SMS bola od Q., nevie čoho sa týkala. Na prehratie zvukového záznamu z telefonického rozhovoru vedeného medzi volajúcim z tel. č. 0904 387 791 a volaným na tel. č. 0907 390 022 zo dňa 09.04.2009 o 14.08 hod, uviedla, že je to rozhovor medzi ňou a Q.. Nevie o čom rozhovor bol. Peniaze, ktoré dňa 12.02.2008 vložila na účet XXXXXXXXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, v sume po 300.000,- Sk a dňa 17.07.2008 v sume 400.000,- Sk uviedla, že tieto peniaze jej dal manžel v hotovosti a peniaze vložila na hypotekárny účet na byt, ktorý majú vo vlastníctve v Bratislave. Manžel mal nejaké voľné prostriedky na účte a v súvislosti s prechodom na euro jej ich kázal vložiť na spomínaný účet. Len povedal, že ich má a že čo s nimi idú urobiť, inak nič viac. Osoby B. K. a J.S. pozná len podľa mena

iba od doby, kedy bol stíhaný jej manžel. Nevie, či manželovi K., J., J., Q. odovzdávali nejakú finančnú hotovosť. Ona nikdy osobne žiadne peniaze Q. neodovzdávala a ak dal manžel tak o tom nevie. Svedok B. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že využíva svoje právo nevypovedať a preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 26. októbra 2009, v ktorej uviedol, že R.. N. je jeho otec. Q. zabezpečovala jeho otcovi lieky STILNOX, ale nevie, za akých podmienok. B. K. pozná z rozprávania jeho otca v súvislosti s pohľadávkami na OZ. Jeden raz viezol otca na stretnutie do Popradu za K.. Na otázky vyšetrovateľa uviedol, že do konca augusta 2008 bol študentom vysokej školy STU Bratislava. Potom bol nezamestnaný a býval v Kubíne. V rokoch 2007-2009 nemal priemerný mesačný príjem, privyrábal si brigádnicky. Pri väčších výdavkoch ho podporoval otec a ubytovanie a stravu mal doma. Jeho otec bol do októbra 2008 riaditeľom OZ Liptovský Hrádok. Základný plat mal zhruba 30.000 Sk, inak sa jeho plat pohyboval podľa toho aký bol hospodársky výsledok na závode. Otec ho podporoval len pri väčších jednorázových výdajoch, oblečenie a pod. Pravidelne mu peniaze nedával. Uviedol, že jeho brat W. má uložené finančné prostriedky v byte v Bratislave v skrini na chodbe na hornej polici. Ked raz išiel začiatkom roku 2009 alebo koncom roku 2008 za bratom do Bratislavy tak mu otec povedal, aby si peniaze zobral z bratových peňazí koľko potrebuje. Nebavili sa o presnej čiastke, zobral si 200,€. Nevedel aké to boli peniaze, to bolo medzi bratom a otcom. Nevie koľko tam mal brat peňazí, keď si zobral tých 200 €, tak tam ostalo 100 €. J. nepozná, J. sa cez neho domáhal telefonického kontaktu v čase keď sa vrátil jeho otec z nemocnice. Mama mu povedala, že jeho otec mal voči J. nejaké podlžnosti na čo mu jeho otec povedal, že nemá dlhy voči nikomu. Odkiaľ mal na neho J.slo nevie, nikdy predtým s ním nehovoril a ani to meno nepočul. Hovor prijal od J. keď bol doma, takže je možné že volal na pevnú linku. M. Q. a B. B. nepozná. Na prehratie zvukového záznamu z telefonického rozhovoru vedeného medzi volajúcim z tel. č. 0911 343 829 a volaným na tel. č. 0904 387 791 zo dňa 03.03.2009 o 12.41 hod., uviedol že to bol rozhovor medzi ním a jeho mamou a jednalo sa o pána J., tak ako spomínal vo svojej výpovedi. Na prehratie zvukového záznamu z telefonického rozhovoru vedeného medzi volajúcim z tel. č. 0911 343 829 a volaným na tel. č. 0918 335 888 zo dňa 13.05.2009 o 13.24 hod., uviedol že to bol rozhovor medzi jeho otcom a ním. Majú spoločný účet v Poštovej banke a hovoril mu , ak tam prišli peniaze tak nech ich ide vybrať. Nevie o aké peniaze malo ísť, otec mu povedal, že má prísť 2000,- € a ak by prišli tak má vybrať 500,- €. Nepamätá si od koho to malo byť. Nakoniec prišlo na účet 2100,- €, ale bola to podľa podrobného výpisu z banky platba od Lesov Slovenskej republiky ako doplatok za PNku. Tie peniaze, ktoré mali prísť od toho človeka neprišli na tento spoločný účet. Na prehratie zvukového záznamu z telefonického rozhovoru vedeného medzi volajúcim z tel. č. 0918 335 888 a volaným na tel. č. 0904 343 829 zo dňa 14.05.2009 o 11.33 hod., uviedol že to bol rozhovor medzi ním a jeho otcom. Stretnutie otca s K. nebolo o úplatkoch, jeho otec si s ním vymenil SMS ohľadne štátnych lesov. Na druhý deň zaviezol otca na stretnutie s K. do Popradu. Osobne na stretnutí nebol, čakal ho. Nevie kde sa s K. otec stretol, K. nevidel. O tomto stretnutí sa s otcom nerozprával. Na otázku obhajcu uviedol, že otec bol zdravý až na to, že bral enormné množstvo liekov na spanie, ktoré sa začali prejavovať na jeho psychickom stave. Bol závislý na liekoch, bol dezorientovaný a nepamätal si čo robil pred určitým časom. Svedok W. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že využíva svoje právo nevypovedať a preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 26. októbra 2009, v ktorej uviedol že z obvinených pozná len svojho otca R.. N., ostatných obvinených nepozná. Pracuje v Porche Inter Auto Slovakia ako technik jazdených vozidiel. V rokoch 2007-2009 mal priemerný mesačný príjem 480,- €, príjem mal čisto len zo svojho zamestnania. Otec ho finančne podporoval vždy, keď prišiel na víkend domov, dával mu zhruba 5000,- Sk a keď mal nejaký sviatok, tak mu dal nejaké peniaze v obálke, aby si kúpil čo potrebuje,

podľa sviatku 10-15.000,- Sk. O poskytovaní finančných prostriedkov od iných osôb pre otca nevie nič. Peniaze vo výške 265.000,- Sk, ktoré vložil dňa 26.11.2008 na svoj účet v Tatra Banke boli od jeho otca, ktorý mu povedal, aby ich vložil na svoj účet. Otec mu tieto peniaze daroval a nevie odkiaľ ich mal. Osoby J., J., Q., B., AF-CAR nepozná. Na prehratie zvukového záznamu z telefonického rozhovoru vedeného medzi volajúcim z tel. č. 0903 814 087 a volaným na tel. č. 0918 335 888 zo dňa 17.04.2009 o 11.49 hod., uviedol že bol rozhovor medzi ním a jeho otcom. Prvá polovica rozhovoru bola o otcových zdravotných problémoch, druhá bola o peniazoch, ktoré si jeho brat od neho zobral. Išlo o peniaze, ktoré mu dal otec spolu s už uvedenými 265.000,- Sk. Tie dal na účet a zhruba asi 30.000,- Sk mal odložené doma. S bratom sa o peniaze nedelili, boli odložené u neho doma v skrini, keď bol brat u neho tak si ich zobral. Nehneval sa na neho, boli to peniaze, ktoré mu dal otec a brat si ich mohol zobrať. Dá sa povedať, že to boli rodinné peniaze len akurát boli u neho v Bratislave. Peniaze, ktoré mal na účte minul pre osobnú potrebu. V závere rozhovoru nevie uviesť o čo sa jednalo. Svedok B. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že využíva svoje právo nevypovedať a preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 11. augusta 2009, v ktorej uviedol, že je bývalý manžel obvinenej Y. Q. s ktorou je 8 rokov rozvedený a ich osobné vzťahy sú vysporiadané. R.. N. a K. nepozná. V roku 2008 pracoval ako časník v rehabilitačnom ústave MV SR Bystrá Liptovský Ján. Priemerný mesačný príjem mal v roku 2008 zhruba 500,- €. Nevie kde pracovala jeho manželka v roku 2008 a aký mala príjem. S N. sa stretol raz, keď prišiel domov a bol u nich, nezoznamoval sa s ním, vydedukoval, že je to priateľ jeho manželky. Nemá vedomosť o tom, že by B. K. v minulosti poslal na účet jeho manželky finančnú hotovosť, resp. že by ho o túto hotovosť žiadala. K. nepozná. V priebehu roku 2008 ho manželka viac krát požiadala, aby jej vložil finančnú hotovosť na účet, čo aj splnil. Poslala ho preto ona, lebo buď nemohla alebo bola chorá. Nevie koľko krát to bolo a tiež si nespomína na výšku súm, mohli to byť čiastky okolo 10.000 Sk. Nevedel odkiaľ sú tie peniaze, nepýtal sa jej to, sám usúdil , že to môže byť z predaja jednoizbového bytu alebo z dedičstva. Ohľadne vyplatenia neupresnenej čiastky od podnikateľa K. pre R.. N. nevie nič. Nevie tiež nič uviesť k tomu, že by z odovzdanej finančnej hotovosti pre R.. N. mala byť časť z nej odovzdaná Y. Q.. Sumy ktoré vložil na účet vedený na meno Y. Q. boli na jej požiadanie. Svedok R.. W. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že R.. N. pozná ešte zo školy, pozná ho 30 rokov. K. bol obchodný partner, keď robil v závode. Nikdy s nimi nemal konflikty. Q. nepozná. Bol zamestnaný na OZ ako vedúci píly, keď nastúpil R.. N. za riaditeľa. Niekedy od roku 2006, alebo 2007 do januára v roku 2009 bol námestník pre obchod a logistiku. Nie je mu známe, že by R.. N., alebo ďalší obvinení brali úplatky. Jeho náplňou práce okrem iných bola sortimentácia ťažby na ďalší rok. Z takejto sortimentácie sa odvíjali jednotlivé druhy dodávok dreva, čiže sortimentov od paliva až po I. triedu. Na tomto základe sa potom robil finančný plán. S týmto plánom sa potom išlo na GR na odsúhlasenie a tak isto GR muselo odsúhlasovať dodávky jednotlivým odberateľom. Po odsúhlasení bolo jeho úlohou pripraviť kúpne zmluvy s jednotlivými odberateľmi. Každú kúpnu zmluvu aj objem dodávok bol odsúhlasovaný vždy z GR. Ďalej mal dohliadať na to, aby sa tieto kubíky plnili, pravidelne každý týždeň sa robil odhad smerovania na ďalší týždeň dopredu. Hlásilo sa to na podnik (GR), podnik to odsúhlasoval a tak isto sa podávalo hlásenie o dodávkach jednotlivým odberateľom za predchádzajúci týždeň, alebo časové obdobie. Riaditeľ závodu mal v kompetencii uzatváranie zmlúv s odberateľmi na odber drevnej hmoty a taktiež aj podpisovanie týchto zmlúv. Zmluva ako taká bola vydaná ako vzor z GR, jeho úlohou bolo tam dať len kubíky, doplniť tam na základe dohody s riaditeľom splatnosť a celá tá zmluva sa potom posielala na podnik. Zmluva vychádzala z toho objemu dodávok, ktorý bol vždy pred štvrťrokom schválený na podnikovom riaditeľstve. Zmluvy boli uzatvárané štvrťročne a ak došlo k nejakému prekročeniu toho štvrťroka tak sa vždy robil dodatok, ale ten bol tiež odsúhlasovaný. Ak nejaká spoločnosť pri odbere drevnej hmoty nesplnila svoje splatné záväzky voči odštepnému závodu tak ten dodávateľ, ktorý neplatí má byť v zmysle vnútropodnikových smerníc z dodávok vylúčený. Splátkové kalendáre a jednania s právnikom nebolo v jeho kompetencii. Mal za úlohu strážiť kubíky, ale na jednom vedení, keď už objemy dodávok boli veľké ho riaditeľ požiadal, aby sa venoval ak to bude stíhať drobnejším odberateľom v regiónoch. Teda menších si zobral on. O kľúčových odberateľov, tak ako to nazýval riaditeľ, sa nemal starať. U drobnejších odberateľov, ktorých mal na starosti, za tie roky nevznikla žiadna pohľadávka, pretože mu nerobilo problém, ak by zistil že odberateľ drevo nezaplatil byť na nich troška vulgárny a

poslať ich kade ľahšie. NGAGSPA bol najväčší odberateľ, kľúčový odberateľ, ktorého nemal na starosti, bolo to mimo neho. Kľúčoví odberatelia dohadovali detaily ohľadom objemu u riaditeľa, ktorý mu potom len zatelefonoval koľkodňovú splatnosť napísať do zmluvy. Dlhy spoločností OGGIMEX a NGAGSPA narastali rádovo, ale dodávky k nim stále išli, neboli zastavené ani z podniku, ktorý mal tiež o tom prehľad, ani z úrovne riaditeľa, stále tam boli nejaké splátkové kalendáre, alebo ten dotyčný vedel presvedčiť, že tie peniaze zaplatí. Ohľadne spoločnosti NGAGSPA, u ktorej bol splátkový kalendár mala prísť platba v piatok alebo vo štvrtok, a keď si overil u účtovníka, že NGAGSPA nezaplatila, tak zavolal kolegovi na Čierny Váh, lebo vedel že tam má nejaké kamióny na drevo, a kázal mu aby uvedeného odberateľa poslal aj s kamiónmi preč. Dopadlo to tak, že po chvíli volal N., že aby to nechal tak, že drevo musí pre nich naložiť. Následne zistil, že K. volal na podnik. Po tomto incidente si bral kľúčových odberateľov už N. s námestníčkou. Ohľadne nesplnenia splatnosti faktúr regionálnych odberateľov to riešil tak, že zdvihol telefón, vynadal do chuti a kým neprišli peniaze na účet tak sa nemohli normálne rozprávať. Pretože robil tam od 1982 roku, tak všetkých poznal a mali kamarátske vzťahy, takže ich mal už viac-menej tak vychovaných, že aspoň avizovali, že príde platba 5-6 dní neskôr. V rokoch 2007 a 2008 pozastavil tým, ktorých mal on na starosti dva, tri razy dodávky. Náplň pohľadávkovej komisie v ktorej bol aj on členom bolo, že bol to poradný orgán riaditeľa. Ohľadne spoločností OGGIMEX a NGAGSPA ďalej uviedol, že riaditeľ mu niekedy povedal, že konkrétne pre túto firmu majú robiť všetko pre to, aby boli s odberom dreva na ich závode spokojní. Ale uprednostnenie to nebolo. Pokyn na pozastavenie dodávok dreva v rámci odštepného závodu mohol dať len riaditeľ. Na otázky obhajcov obžalovaných svedok uviedol, že nemohli uzavrieť ani zmluvu ani drevo predať bez súhlasu GR. Uviedol príklad, že jedného dňa boli sklady pri Liptovskom Hrádku plné dreva. Ráno tam stáli 4 poľské kamióny a chceli zobrať nejaké drevo, platiť chceli v hotovosti. Nebolo to ale možné, pretože GR sa vtedy zaoberalo tým, aby každý kubík dreva čo sa predá musí mať svojho odberateľa a neexistuje anonymný predaj, Takže oni chceli vedieť o každom kubíku. Keď to malo ísť cez drobný predaj, bolo to legálne, bolo to zdanené, ale GR nemalo prehľad tak to jednoducho zakázali. Keď to poliaci počuli a videli tie hromady dreva, tak si klepli po čele a šli preč. Systém ekonomického prepojenia podnik-závod je online, takže o každej faktúre o každej pohľadávke, o ktorej bol prehľad na závode automaticky bol aj prehľad na podniku. Vedeli o každej korune, ktorá nebola zaplatená. Vie len o tom, že ohľadne vysporiadania platieb veľkým odberateľom sa robili splátkové kalendáre. N. sa do odbytu dreva do tretieho štvrťroku 2007 nestaral. Ale po kalamite N. povedal, že sa o to bude musieť aj on zaujímať a vie že keď sa robil rozpis dodávok, už mal so sebou na lístku niečo napísané, nejaké firmy. Ako mu spomínal N., tie firmy dostal nadiktované. V rokoch 2007-2008 bol záujem o drevo aj od iných subjektov, ale podnik schválil svoje smerovanie a trval na tom. Boli obdobia, že bolo ťažké uspokojiť odberateľov z okolia, malé píly, lebo sa malo dodávať tým, čo neplatili. Svedkovi bol predložený k nahliadnutiu Záznam z pohľadávkovej komisie zo dňa 29. apríla 2008, aby sa vyjadril k tomu, či bol na tejto pohľadávkovej komisii , na čo uviedol, že sa jedná o pohľadávkovú komisiu generálneho riaditeľstva, na ktorú bol pozvaný a bol tam prítomný. Je mu známe, že generálny riaditeľ povedal riaditeľovi závodu, že nemusí sa riadiť platnými smernicami v súvislosti s prejednávanou vecou. V zmysle smerníc mali okamžite zastaviť dodávky. Riaditeľ závodu tvrdil, že má kompetenciu od generálneho riaditeľa, že nemusí dodržiavať tieto zásady. Svedok mohol dať návrh smerovania dodávok len taký, čo mu schválil podnik a tie návrhy čo dával na podnik tie odsúhlasoval riaditeľ závodu. Ďalej to šlo na podnik, ktorý to schválil a na základe toho mohol tie čísla dať do zmluvy. Spracovaním zmluvy sa myslelo dať ju do počítača a vytlačiť. Nemal vedomosť o tom, že by N. zo svojej pozície zabezpečil pre firmy B. K. uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ. Nemá tiež vedomosť o tom, že by N. vybavil zvýhodnenie s súvislosti s penálmi, alebo s úrokmi z omeškania pri nedodržaní termínov. Na otázky predsedu senátu svedok uviedol, že predmetom pohľadávkovej komisie boli aj K. firmy, ktoré neplatili za drevo. Pohľadávkovú komisiu bral ako nutné zlo, to že sa tam musel zúčastňovať, podpísať, lebo vedel, že k ničomu to nevedie. Nevie ale o tom, že by táto komisia mu navrhovala niečo také, aby odpúšťal penále. V zmluvách, ktoré boli ako vzor z GR boli už percentuálne penále určené. Kalamita bola okolo pol milióna kubíkov.

Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka z prípravného konania zo dňa 02.02.2010 z č. l. 3, kde uvádzal, že „Čo ja viem, padla vetrová kalamita na závode, viem, že jeho firma, už si nepamätám meno, brala drevo už v 4. kvartáli 2007. Čo ja viem, bolo mu odsúhlasené v podniku niekoľko kubíkov dreva. Koľko, to si nepamätám, aspoň tak mi to povedal riaditeľ, teda R.. N.. Povedal mi, že je to nariadené od generálneho riaditeľa“, na otázku obhajcu či odznela uvedená veta, odpovedal svedok že si na to nevie spomenúť. K výpovedi svedka sa vyjadril obžalovaný R.. L. N., ktorý uviedol, že svedok si plnil pracovné povinnosti. To čo uvádzal o veľkých a malých odberateľoch, tak tam išlo o rozdelenie kompetencie medzi jeho a vedúceho obchodu z dôvodu jeho odbremenenia po napadnutí kalamity, keď prudko stúpol počet odberateľov, ako aj z dôvodu, že pri jednaniach na nadriadenom útvare bolo vyžadované od neho, aby mal informácie z prvej ruky, čiže nebolo možné aby cez R.. K. zisťoval nejaké veci. K zastaveniu dodávok došlo bez ohľadu na to, kým boli zazmluvnené, dochádzalo na úrovni generálneho riaditeľstva. To zazmluvňovanie v intenciách 40% percent závod a 60% GR nechce povedať, že to bolo pro forma, ale ten dohľad generálneho riaditeľstva nad kubíkmi tam bol. Svedkyňa R.. N. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná len R.. N. ako kolegu. N. pracoval ako riaditeľ na OZ. Od 01.02.2009 prešla na OZ na pozíciu ekonomickej námestníčky. S firmou NGAGSPA prišla do styku, keď prebrala agendu pohľadávok a v týchto veciach uvedená firma figurovala ako jeden s najväčších dlžníkov. Svedkyni bol daný k nahliadnutiu zoznam faktúr spoločnosti NGAGSPA, č.l. 463-468, na čo svedkyňa uviedla, že medzi najväčších odberateľov patrila firma NGAGSPA. Pohľadávky vznikli vo výške 150 miliónov Sk. V súčasnosti je pohľadávka voči uvedenej firme odpísaná ako nevymožiteľná vo výške 52 miliónov Sk. Skratky AB alebo BA znamenali párovanie faktúr a RV boli neuhradené faktúry. Na otázky obhajcov uviedla, že jej osobný názor je že vždy bol záujem o odber drevnej hmoty. V súvislosti s uvedenými pohľadávkami bolo podané trestné oznámenie, bolo to aj žalované, ale prišlo rozhodnutie súdu, že pohľadávka je nevymožiteľná. V pohľadávkach boli zahrnuté aj penále a aj úroky z omeškania, ktoré boli tiež predmetom vymáhania. Keď sa faktúrovali úroky z omeškania, tak N. nebol vo funkcii. Bola členkou pohľadávkovej komisie z titulu svojej funkcie námestníčky od 01.02.2009. Postupy pohľadávkovej komisie po jej nástupe boli tie isté. Prvé K. pohľadávky boli tiež predmetom prerokúvania pohľadávkovej komisie. Komisia bola poradný orgán. Vo vzťahu k dlžobám K. firiem podľa zápisníc pohľadávkových komisií z roku 2008, ktoré vtedy zasadali, bolo v nich síce uvedené, že nejaká pohľadávka je, ale konkrétne riešenie, napr. zastavenie dodávok dreva nebolo urobené a ani neboli uvedené žiadne odporúčania zo strany pohľadávkovej komisie. Smernica hovorí, že ako náhle vznikne pohľadávka, tak je štandardný postup 1. upomienka, 2. upomienka, a keď prejde doba, už sa má postúpiť právnikovi na právne vymáhanie, takže by sa nemalo stať, že by pohľadávka nebola viac ako mesiac riešená. Nevie, či tento status bol u K. firiem dodržaný. Na otázku obhajcov uviedla, že jej bolo povedané po nástupe do funkcie, že bola vybraná, aby to dala do poriadku, lebo to všetko bolo porušovanie štandardných predpisov a smerníc, ktoré firma má. Svedkyňa R.. M. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná obžalovaných. V roku 2007 pracovala ako vedúca ekonomiky na OZ, mala na starosti hotovostné prostriedky, banky, riešenie daní z príjmu, teda všetko čo sa týka ekonomiky OZ a R.. N. bol riaditeľom. V roku 2008 odišla pracovať na Odštepný závod Semenoles na tú istú pozíciu. Došlo k výmene medzi ňou a R.. H.. Traja najväčší obchodný partneri na odštepnom závode boli NGAGSPA, TERCO, WOODCRAFT. Boli objemovo najväčší, ktorí boli taktiež aj najväčšími dlžníkmi. Zmluvy na drevnú hmotu mal na starosti vedúci obchodu, ale taktiež boli daní centrálni zákazníci s ktorými uzavieral zmluvy GR a ostatní zákazníci, ktorí sú navrhovaní jednotlivými závodmi a ktorým môže GR schváliť určitý objem drevnej hmoty, alebo nemusí. Kompetenciu podpisovať zmluvy mal riaditeľ závodu, v tom čase R.. N.. Splatnosti faktúr boli dané väčšinou v smernici o pohľadávkach, o prípadné odchýlky od toho mohol požiadať závod podnik a ak dostal súhlas, mohli

byť odlišné, napr. 60 dní, 40 dní, 14 dní. Keď firma neplatila faktúru, posielala sa upomienka do 10 dní, vyzývali sa telefonicky konatelia, oznamovalo sa to na podnik. Počítačový systém je prepojený s ústredím, takže podnik mal tiež prehľad o pohľadávkach. Splátkový kalendár bol spôsob riešenia neuhrádzania faktúr, ktorý pripravovala aj ona. Ak spoločnosti neplatili, tak podávala informáciu na zasadnutí vedenia závodu, ktoré bývali vždy v pondelok. Fungovala na závode aj pohľadávková komisia, ktorej bola členom spolu s R.. K. a R.. F.. Komisia veci len konštatovala, zápisnica sa predkladala na podpis riaditeľovi závodu a potom na podnik. S firmou NGAGSPA bol tiež uzavretý splátkový kalendár, ale nevie si spomenúť kedy sa prestal plniť. Pozastavenie dodávok dreva mohol nariadiť len riaditeľ závodu. Pohľadávka NGAGSPA bola odpísaná, čo vie preto, lebo pracovala ako vedúca ekonomiky. Na otázku obhajcov uviedla, že rozsah ťažby po kalamite v roku 2007 mimoriadne stúpol, bolo nutné nájsť dostatok odberateľov. Odberateľov bolo po kalamite v roku 2007 viac ako 60, čo bolo neporovnateľne viac ako pred rokom 2007. Bolo pravidlo, že 40% zákazníkov si určoval závod, 60% si určoval podnik. Malo to byť pravidlo, či bolo vždy dodržané nevie, pretože nemala na starosti uzatváranie zmlúv. Nevie či bola spoločnosť NGAGSPA zvýhodňovaná vo vzťahu k iným subjektom. Ohľadne platobnej schopnosti NGAGSPA vie len to, že zo začiatku platili, ale potom ich platobná schopnosť bola problematická a taktiež nevedela uviesť, že akým spôsobom bola postihovaná za neplnenie záväzkov. Ohľadne uzatvárania zmlúv s odberateľmi a objemami dreva uviedla, že s centrálnymi zákazníkmi uzatváral zmluvy podnik a aj čo sa týka objemov, a v tom čo mal v kompetencii odštepný závod, tak závod poslal návrh odberateľov spolu s návrhom na kubíky a potom sa to buď schválilo alebo nie. Štátny podnik nemohol odpustiť úroky z omeškania, resp. penále. Na otázky predsedu senátu uviedla, že existoval postup v zmysle vnútropodnikovej smernice, keď subjekty neplnili záväzky a to taký, že sa posiela prvá upomienka, potom druhá upomienka a keď prejde 30 dní, už sa má postúpiť právnikovi na právne vymáhanie. Takýto postup nebol zo strany pohľadávkovej komisie na závode vždy automatický pretože riaditeľ závodu sa vyjadril v tom zmysle, že pohľadávky budú zaplatené. Takže na základe riaditeľovho prejavu buď vôbec neboli postupované právnikovi alebo boli postupované neskôr. Pamätá si na to, že riaditeľ závodu sa vyjadril vo vzťahu k K. firmám, že pohľadávky budú zaplatené a že to nemajú postupovať právnikovi. Vedela o tom, že komisia navrhla výnimku v smernici zásad obchodnej politiky pri pohľadávkach po lehote splatnosti na OZ pre odberateľov, ktorí prekračujú lehotu splatnosti od 1-30 dní, aby sa neuplatňoval uvedený systém postupu vymáhania pohľadávok voči odberateľom do spracovania kalamity. Taktiež vie, že v zmysle tohto návrhu sa potom aj postupovalo. Svedok R.. G. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že rokoch 2007-2009 pracoval na GR. Na konci augusta 2008 bol delegovaný do Liptovského Hrádku, kde mal na starosti dodávky drevnej hmoty. Takto to fungovalo do konca januára 2009 a od februára 2009 sa stal zamestnancom OZ vo funkcii obchodného námestníka. V OZ mal na starosti obchod s drevom. Mechanizmus obchodu s drevom bol taký, že potencionálny zákazníci predkladali objednávky a po ich prerokovaní zo strany GR, ak bola nejaká dispozícia pre OZ, tak v spolupráci s riaditeľom závodu sa rozdelila drevná hmota a na to sa uzatvárali kúpne zmluvy. Nevedel sa vyjadriť ako fungovala pohľadávková komisia na OZ v rokoch 2007-2009. Najväčšími odberateľmi a dlžníkmi v rokoch 2007 a 2008 boli NGAGSPA, TERCO, WOODCRAFT a DOP SERVIS. Po jeho nástupe sa so spoločnosťou NGAGSPA robili splátkové kalendáre. Jej dlžoba bola okolo 40 miliónov Sk. Tieto splátkové kalendáre neboli dodržiavané. Na základe toho odporučil obchodnému riaditeľovi na GR okamžité zastavenie dodávok. Preto obchodnému riaditeľovi na GR, lebo R.. N. bola odobratá kompetencia v obchode dreva a táto kompetencia prešla na obchodného riaditeľa R.. K.. Po jeho odporúčaní boli potom dodávky zastavené. Postihy spoločnostiam obchodujúcim s drevom za to, že neplnili záväzky boli také, že prvý krok bolo zastavenie dodávok a ďalší krok bol súdne vymáhanie. Po nástupe do funkcie zistil, že dodávky neboli faktúrované v danom mesiaci ako účtovného obdobia, ale boli faktúrované jednou veľkou faktúrou za tri mesiace. Na túto skutočnosť upozornil aj obchodného riaditeľa a aj generálneho riaditeľa a tým sa jeho povinnosť skončila. Zásady obchodnej politiky boli platné a menili sa v priebehu toho, aký bol vývoj. Prvý krok bol zastavenie dodávok, pokus o dohodu splátkového kalendára a ak nebol dodržiavaný tak nastupovala súdna cesta. Nebolo štandardné, že v OZ narástli pohľadávky uvedených spoločností do takej veľkej výšky, lebo na iných závodoch až také výšky neboli. Pohľadávky závodu boli vo výške 120 miliónov Sk ale keby sa zastavili dodávky, tak by do takej výšky nenarástli. Pracoval tiež ako regionálny manažér predaja dreva

na GR. Kompetenčne bol predaj drevnej hmoty rozdelený medzi GR a OZ. Najskôr bol kľúč 40% na 60%, potom 60% na 40 %, a v súčasnosti je kompetencia na 100% na GR. V rokoch 2007 a 2008 to bolo 40% podnik a 60% závod. Časť pohľadávok bola vzhľadom na centrálne kúpne zmluvy podpísaná na úrovni GR, zostávajúci objem drevnej hmoty bol obchodovaný cez OZ, kde to bola kompetencia na riaditeľovi závodu. Zmluvy sa uzatvárali štvrťročne. V zásadách obchodnej politiky bolo napísané, že ak nemali zákazníci vysporiadané záväzky, nemal by byť uzatvorený nový zmluvný vzťah. Teda buď museli mať splnené záväzky, alebo musel byť dodržiavaný splátkový kalendár. Uvedené platilo v rokoch 2007-2008. Na otázky obhajcov svedok uviedol, že kalamita v roku 2007 sa netýkala všetkých odštepných závodov. Ale každý závod, kde bola kalamita, mal povinnosť ju spracovať. GR riešilo, ktorý závod ako bude spracovávať kalamitu. Ponuka dreva v roku 2008 prevyšovala dopyt, ale nevedel uviesť v akom pomere. Nevie o tom, že pohľadávková komisia navrhla výnimku v smernici zásad obchodnej politiky pri pohľadávkach po lehote splatnosti na OZ pre odberateľov, ktorí prekračujú lehotu splatnosti od 1- 30 dní, aby sa neuplatňoval uvedený systém postupu vymáhania pohľadávok voči odberateľom do spracovania kalamity. Nebol zainteresovaný vo veciach riešenia kalamitnej situácie na OZ. Pre všetkých dlžníkov žiadal zastavenie dodávok. Informačný systém prehľadu pohľadávok funguje tak, že na GR vedia o pohľadávkach na každom OZ alebo každý OZ má prístup a prehľad vidieť saldo aj na iných závodoch. Funguje to preto tak, aby zákazník nemohol mať dlh na jednom závode, kde by mu už zastavili dodávky a na druhom závode by veselo fungoval. Na otázky predsedu senátu uviedol, že po kalamite s drevom nebol v roku 2008 záujem o drevo taký, ako v iných obdobiach. Keď pôsobil ako obchodný námestník v Liptovskom Hrádku, tiež musel riešiť tento problém a hľadal zákazníkov aj v Poľsku, Čechách, v Rakúsku, len aby predal drevo. Nakoľko sa uzatvárali zmluvy na príslušný štvrťrok, drevná hmota bola rozdelená a ak prišiel nejaký zákazník, ktorý nebol zazmluvnený a chcel platiť v hotovosti za drevo, tak nebolo možné reagovať na túto ponuku. Kompetencia riaditeľa bola aj v tom, ak by niektorí zo zazmluvnených dodávateľov neuhrádzal faktúry tak riaditeľ mohol urobiť novú zmluvu s novým odberateľom, ktorý by odobral neodobratú hmotu, ale bolo by to neseriózne. Bolo v kompetencii riaditeľa uzavrieť zmluvu s kýmkoľvek, kto prejavil záujem o odber dreva v rámci svojej 40% kompetencie v konkrétnom období. Myslí si, že nepotreboval na to súhlas generálneho riaditeľa v akejkoľvek forme. Tým, že sa nerešpektovala lehota splatnosti, tak došlo k nárastu pohľadávok v uvedenej výške po lehote splatnosti a riaditeľ mohol pozastaviť dodávku dreva takýmto firmám. K výpovedi svedka obžalovaný R.. L. N., uviedol, že svedok nebol kompetentný sa vyjadriť na všetky položené otázky a taktiež prezentoval pohľady zamestnanca, ktorý nemusel riešiť zákonnú povinnosť spracovať kalamitu v mimoriadnej situácii v roku 2008. Uvádzané pohľadávky neboli nijako výnimočné, v čase jeho odvolania z funkcie riaditeľa malo GR pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 1,5 miliardy Sk. Svedok - agent B. B. na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý z dôvodu jeho dlhodobého pobytu na neznámom mieste v cudzine a preto v súlade s ustanovením § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo 14. decembra 2010, v ktorej uviedol, že s R.. N. sa zoznámil tak, že mu zavolal L. G., ktorý mu povedal, že sa s ním chce stretnúť riaditeľ štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, a to ohľadne pohľadávok. Svedok mal firmu na vymáhanie pohľadávok od roku 1997. K stretnutiu došlo v Ružomberku pred hotelom Áčko, kde bol prítomný L. G. a aj Y. Q., ktorá tam prišla s R.. N.. S N. sa rozprával sám, bez tretích osôb. N. mu povedal, že sú nejaké firmy, ktoré majú podlžnosti voči štátnym lesom v Liptovskom Hrádku, kde je on riaditeľom. Svedok mu na to povedal, že má veci pripraviť, dal mu na seba kontakt a že sa znovu stretnú. O nejaký týždeň mu telefonoval N. s tým, že sa s ním chce stretnúť na tom istom mieste, kde mu následne povedal, že došlo k jeho odvolaniu, že v podniku je nariadená kontrola a že je problém so zadaním tej práce pre neho, pretože už nemá právomoc. Povedal mu, či by sa hocijakým spôsobom nedalo zariadiť, aby sa na to miesto dostal späť s tým, že mu sľúbil, že potom by tú prácu dostal. Na jeho otázku, že ako by si to predstavoval N. odvetil, že z funkcie ho odvolal generálny riaditeľ menom W., ktorý pochádzal z Banskej Bystrice a že ten ho môže uviesť naspäť do funkcie. N. mu uviedol, že v podniku v Liptovskom Hrádku išlo o nejaké podozrenie z rozkrádania a generálny riaditeľ tam nariadil kontrolu. Práca sa mu zdala pre budúcnosť zaujímavá, tak N. povedal, že skúsi cez svoje kontakty zistiť čo sa deje. Keď sa blížil koniec roka, tak N. mu pri ďalšom

stretnutí povedal, že sa do konca novembra potrebuje na to miesto dostať naspäť, aj keby to malo byť za použitím nejakej fyzickej sily. On mu na to nepovedal nie, ale v duchu odmietol také spôsoby. Po nejakej dobe mu tiež povedal, že keby bol dosadený naspäť, tak že na konci roka sa rozdeľuje ťažba pre ďalší rok pre podnikateľov a on sám ako riaditeľ prerozdeľuje tie kubické metre dreva podnikateľom, firmám. N. mu ďalej vysvetlil, že určití ľudia, medzi nimi aj B. K., mu dlhujú ešte peniaze za dodávky drevnej hmoty za aktuálny rok, že mu dlhujú veľkú sumu a že vzhľadom na to, že bol odvolaný funkcie, tak mu nechcú zaplatiť a odmietajú sa s ním baviť. Potom z N. malo vypadnúť, že sa jedná o úplatky za jednotlivo zadané ťažby alebo dohodenie práce firmám. B. K. dlhoval štátnym lesom dosť vysokú sumu, malo sa jednať o sumu medzi 40-50 miliónmi Sk. Okrem iných osôb, od K. požadoval N. 5 miliónov Sk. N. mu povedal, že mal povolené nejaké odoberanie drevnej hmoty bez zaplatenia. Na príkaz N. K. púšťali do nejakej vysokej sumy. Povedal mu, že nejako tie peniaze od osôb musí dostať a ďalej, že ak by sa vrátil do funkcie riaditeľa, tak mu dá 2 milióny Sk a že v deň, keď sa vráti do funkcie bude mať v kancelárii 20 miliónov Sk. Ďalej od neho N. požadoval, aby hocijakým spôsobom, či už vyhrážkami, fyzickým násilím alebo inak spracoval toho generálneho riaditeľa, čo odmietol. S odstupom času ho upozornila Y. Q., že N. je v zlom psychickom stave a bral tabletky STILNOX vo vysokých množstvách, ktoré mali účinky navodzovania pokoja a spánku. Q. ho tiež upozornila, že N. koná na vlastnú päsť s B. K., J. a X. tým štýlom, že jedná vyhrážkami, keď mu nechcú zaplatiť požadované čiastky. V jeho mene posielal aj výhražné SMS. S N. sa už v tej dobe nedalo rozprávať, mal len vidinu návratu na riaditeľské miesto. Sľuboval mu aj chatu, ako odmenu za to, že sa vráti do funkcie. Taktiež mu sľúbil, že keď bude naspäť vo funkcii, tak že môže si nastrčiť firmu, ktorá urobí zmluvu so štátnymi lesmi a on tej firme povolí ťažbu takým spôsobom, že nebude treba uhrádzať faktúry a pustí to do nejakej výšky. K. na stretnutí s ním uviedol, že veci s N. vyriešia, že to bude formou pôžičky. N. si na stretnutiach stále tvrdil svoje, že K., X. a J. mu dlhujú peniaze. Povedal N., že K. tvrdí, že to je pôžička, na čo sa N. zasmial a povedal, že to nie je žiadna pôžička, ale že sú to peniaze, ktoré mu mal K. vyplatiť podľa dohody. N. ho žiadal, aby cez nejakých ľudí z Košíc zariadil to, aby mu K. tie peniaze vyplatil. Q. mu povedala, že na jej účty do bánk chodia nejaké väčšie sumy peňazí, ktoré vyberala a odovzdávala N. alebo časť z nich dostávala ona. Nevie, o aké sumy sa jednalo, Q. N. dosť radila, pracovala v súkromnej firme, ktorá mala tiež zmluvu so štátnymi lesmi. Radila mu koľko má N. pýtať od podnikateľov pri podpise zmlúv. On to chápal ako úplatok pre N. za podpísanie zmluvy na ťažbu dreva. Na položené otázky prokurátora a obhajcov ďalej uviedol, že N. mu dal na začiatok 100.000,- Sk na vykrytie réžie, ktoré sa mali týkať jeho dosadenia naspäť do funkcie riaditeľa štátneho podniku. Párkrát N. zabezpečil liek STILNOX v počte rádovo do 10 kusov. Je možné, že aj keď bol agentom. tak mu nosil hypnotiká. N. sa opýtal, či má nejakú zmluvu o pôžičke s K., na čo povedal, že nie a že je to dohoda len medzi nimi. N. mu tvrdil, že dokým na funkcii bol on, tak rozhodoval on. Trestné oznámenie v tejto veci podal preto, lebo ho chcel N. bez jeho súhlasu zatiahnuť do nejakého vydierania podnikateľov, kde použil jeho meno vo vyhrážkach. To, že malo ísť o vymáhanie úplatkov zistil aj z toho, že keď mu N. rozprával o miliónoch korún, tak hádam to nebola výplata. Jednoznačne mu N. hovoril, že sa jedná o peniaze, ktoré mali byť za podpisy zmlúv. K výpovedi svedka obžalovaný N. uviedol, že s B. hovoril hlavne o pohľadávkach, o ich výške, o splátkach, o splátkových kalendároch, o dlhoch firiem, u ktorých chcel vymáhať pohľadávky po lehote splatnosti. Bol to aj jeho záujem, aby firmy uhradili podlžnosti voči OZ. Tie firmy, čo B. uvádza, tak ťažby vôbec nerobili. Keď hovoril, že dlhujú firmy jemu, tak to znamenalo, že dlhovali jemu ako riaditeľovi, resp. bývalému riaditeľovi závodu. Jeho výpovede sú pripravená slohová práca. Nevie ani kedy podal trestné oznámenie, pletie si dátumy. K žiadnemu rozkrádaniu na závode nedošlo. Nemá vo zvyku sa nikomu vyhrážať. Ak dával B. nejaké peniaze, tak len na STILNOX. Ak to bolo vnímané tak, že on sa niekomu vyhráža, tak mu ostáva už len rozmýšľať, či nebol zneužitý jeho mobil, ktorý bol často požičiavaný. Ďalej súd v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal výpovede svedkov L. G. a M. Q. z prípravného konania. Svedok L. G. uviedol, že N. spoznal cez Y. Q. niekedy v roku 2008. Q. mu hovorila, že má známeho riaditeľa v Liptovskom Hrádku v štátnych lesoch a že ho odvolali, a či nepozná niekoho čo má nejaké páky aby ho dosadili naspäť. Odporučil B. B. z Martina. Následne sa stretli v Ružomberku na Maline v nejakom moteli. B. mu po stretnutí povedal, že N. chcel od neho, aby mu zabezpečil cez nejakých vplyvných ľudí,

aby sa dostal naspäť na miesto riaditeľa do Liptovského Hrádku. Taktiež mu B. povedal, že po stretnutí išiel s N. a N. do Dolného Kubína, kde mu mal dať N. zálohu 100.000,- Sk. Q. organizovala stretnutia N. s B.. N. jednal len s B.. B. mu po stretnutiach s N. povedal, že jednali o tom, akoby sa mohol N. dostať naspäť na funkciu. Tie stretnutia sa mohli uskutočniť v mesiacoch október až december 2008. Mal dojem z Q. rozprávania, že jej záleží na tom, aby sa N. dostal späť do funkcie, pretože mu dodávala lieky STILNOX. Q. mu povedala, že N. jej zaplatil 6.000,- Sk za krabičku STILNOXU. Taktiež mu povedala, že N. jej dlhoval 1.200.000,- Sk za lieky. Tiež mu povedala, že B. bude vymáhať pohľadávky Lesov SR ak bude N. naspäť vo funkcii. Taktiež sa Q. s B. rozprávali o tom, že budú v závode v Liptovskom Hrádku ťažiť drevo a že miesto jednej tatrovky vyvezú štyri, že Q. vie natoľko ovplyvniť N.. Na pozvanie N. prišiel tesne pred Vianocami 2008 do jeho kancelárie v Liptovskom Hrádku, kde mu povedal, že J.S. z Liptovského Mikuláša spolupracuje s lesmi, že chodil aj za generálnym riaditeľom W. a nosil mu peniaze za to, že dostával najväčšie zákazky v objemoch, najlepšie terény, pretože J. tam mal svoje autá a ľudí, dokonca tam mal aj svoju SBS, ktorá kontrolovala, či sa tam nevozí drevo načierno. Na otázku vyšetrovateľa, že ako je možné, že bol v N. kancelárii po odvolaní v septembri 2008 uviedol, že nevie ako je to možné, ale proste tam bol pred Vianocami 2008. Na jeseň 2008 si ho N. zavolal do kancelárie a povedal mu, že nejaký pán K., ktorý mal u lesov zákazky a robil pre ne, má voči lesom podlžnosť. Ďalej, že N. písal K. SMS o týchto peniazoch, že z dlhu sa dajú odrátať, odpustiť nejaké percentá a že sa bude dať nadviazať na nejakú spoluprácu. SMS písal v jeho prítomnosti. N. mu kázal zavolať K., od ktorého mal pýtať 5 miliónov Sk za to, že sa mu z jeho dlhu, ktorý mal byť podľa vyjadrenia N. 65 miliónov Sk niečo uberie a tiež že sa nadviaže na predchádzajúcu spoluprácu, po tom ako sa dostane do funkcie. Po tomto zavolal K. a povedal mu, že mu volá ohľadne peňazí, čo mu písal N. v SMS. Keď N. písal K. SMS, tak sa mu aj vyhrážal, že sa mu niečo môže stať, ak peniaze nebudú. Pri niektorých SMS aj bol. K. mu v telefonátoch uviedol, že čaká na nejaké peniaze zo Švajčiarska a že peniaze budú zhruba o dva až tri týždne. O dva týždne, keď mu volal znova, uviedol to isté. Keď toto povedal N., tak on mu na to odvetil, že sa bojí jednať s ľuďmi tak ako sa má a že si na vymáhanie tých peňazí od K. najme B.. K. sa nikdy v telefonátoch nevyhrážal, tak preto N. aj povedal, že si to vybaví cez B.. Keď bol následne s B., tak ten mu uviedol, že sa má na K. vykašľať, že to je jeho robota a že ak sa mu nepáči, že môže ostať doslova niekde zakopaný. To isté mu písala aj Q. cez SMS. Osobne sa s K. nikdy nestretol, kontaktoval ho len 2-3 krát. Aj N. mu povedal do telefónu, že sa nemá o túto vec viac zaujímať. N. mu pravdepodobne v októbri 2008 zavolal, aby ho išiel odviesť do Zvolena, kde sa mal stretnúť s istým pánom Y. ohľadne jeho znovu ustanovenia do funkcie. Viezol ho na svojom aute. Bol s ním v Poštovej Banke vo Zvolene, kde vyberal hotovosť vo výške 100.000,- Sk, alebo 200.000,- Sk, ktoré si zobral na to stretnutie. N. mu povedal, že tie peniaze berie ako úplatok pre niekoho za to, že sa dostane naspäť do funkcie. Potom odišiel na stretnutie do nejakého poľovníckeho hotela niekde v meste vo Zvolene, on ho čakal aj s manželkou na parkovisku v aute. N. sa vrátil zhruba za dve hodiny a išli späť do Liptovského Hrádku do služobného bytu. Cestou N. vravel, že to vyzerá s ním dobre. Na otázky vyšetrovateľa odpovedal, že v roku 2008 mal živnosť na nákup a predaj, lesnícke a stolárske práce. O poskytovaní úplatkov R.. N. vie len to, čo už uviedol. K. pri telefonátoch s ním reagoval normálne, nakoľko mu už predtým N. posielal viac SMS. N. mu povedal, že K. má zaplatiť 5 miliónov Sk za to, že mu strhne nejaké percentá z dlhu, ktoré má u lesov a že s ním dohodne ďalšiu spoluprácu v budúcom období. N. mu neukazoval, čo mu K. na SMS odpisoval a ďalej mu povedal, že K. súhlasí s vyplatením požadovanej čiastky a taktiež mu potvrdil K. v telefonáte s ním, že to N. vyplatí, ale že čaká na peniaze zo Švajčiarska. Na otázky obhajcov uviedol, že N. sa K. vyhrážal B. a teda, že sa mu môže niečo stať, lebo že B. si robí svoju robotu dobre. B. sa vyhrážal aj jemu smrťou a vraždou manželky, aby sa vykašľal na N. a K.. S B. sa zoznámil v súvislosti s vymáhaním pohľadávok od neho. Prišiel kvôli nemu o dom, pretože sa mu vyhrážal a vydieral ho. Q. pozná cez internet. S N. sa stretol 15-20 krát. Stretávali sa v jeho kancelárii alebo v Dolnom Kubíne pred panelákom na parkovisku. Dvakrát boli aj v Tescu na káve, kde bola s nimi Q.. Vždy sa rozprávali len o tom, aby sa dostal N. naspäť do funkcie. N. doniesol 3 x krabičku STILNOX, za ktoré mu neplatil. Lieky mal z lekárne na predpis od svojej lekárky a ďalšie si normálne kúpil v lekárni. Chcel od N. len robotu, keď sa vráti naspäť do funkcie.

K výpovedi svedka obžalovaný R.. N. uviedol, že taktiež sú to slohové práce podobne ako u B.. Vypovedal na žiadosť B., lebo mal z neho strach. Nechápe prečo by dával svedkovi pokyn aby telefonoval, keď on vie telefonovať. Tie čísla, ktoré uvádzal, že K. dlhuje závodu 65 miliónov si vycucal z prsta. Podľa neho svedok hovoril nezmysly, žiadne percentá z dlhu u štátnej firmy sa nedali odrátať. Do toho by muselo byť zainteresovaných viacej ľudí. G. mal zdravotné problémy, fajčil marihuanu, nebol schopný šoférovať. Dohodli sa s B. spolu na výpovedi proti nemu. B. sa mu chcel pomstiť za to, že mu nevyšla tá záležitosť s vymáhaním. Vo Zvolene naozaj boli, ale nie tak ako tvrdí svedok. Nebol v tom žiadny úplatok, stretol sa s poslancami, ktorí chceli aby sa stretol s ministrom. Svedok M. Q. v prípravnom konaní vo výpovedi zo dňa 7. septembra 2009 uviedol, že N. a ani Q. nepozná, K. pozná cez svojho bratranca W. Q. zhruba 2-3 roky. Požičiaval K. menšie sumy 20 - 30 tisíc Sk a potom mu raz požičal 500.000,- Sk a raz 300.000,- Sk. Vrátenie peňazí vždy naťahoval. Keď mu požičal prvú sumu, tak bol problém s tým, aby mu ju vrátil. Keď si požičiaval druhú väčšiu sumu, tak tú si doslova vyplakal, ale vrátil ju včas. Nevie, ale v ktorom období to bolo. Na otázky vyšetrovateľa uviedol, že v roku 2008 bol konateľom spoločnosti WALLtech, s.r.o. a PastaX. Zaoberá sa nákupom a predajom pozemkov na IBV. Keď vložil na účet Y. Q. vo VÚB banke dňa 24.10.2008 sumu 300.000,- Sk, tak to bola pôžička pre K.. K. mu zavolal, či mu môže požičať peniaze, on súhlasil a K. mu poslal SMS číslo účtu, na ktorý mal vložiť peniaze. Nepovedal mu, čí je to účet, len že sú to peniaze pre jedného známeho. Tieto peniaze mu požičal tak na 3-4 dni a v tomto termíne ich aj vrátil. Problém mal v prípade, keď mu požičiaval 500.000,- Sk. Vtedy mu dal K. navyše 5.000,- Sk, ale to bola jeho vlastná iniciatíva. Znalec W.. V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov svojho znaleckého posudku, ktorého vypracovaním bol poverený. V písomne vypracovanom znaleckom posudku vyhotoveného na obvineného R.. L. N. uviedol, že znalci nezistili duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t.j. psychózu. Zistili závislosť od hypnotík so stabilizovaným stereotypom, abstinenčnou symptomatikou po jeho vynechaní, ďalej zistili reaktívny depresívne-úzkostný syndróm osobnosti s rysmi nezdržanlivosti, emočnej lability. Trpel nimi aj v čase vypracovania znaleckého posudku. V plnej miere chápal zmysel a účel trestného konania, ktoré bolo voči nemu vedené. V čase spáchania posudzovaného trestného činu trpel závislosťou od hypnotík, ktorá nepodstatne znižovala jeho ovládacie schopnosti, rozpoznávacie schopnosti boli v čase činu zachované. Znalci nezistili, že by pod vplyvom uvedenej závislosti na hypnotikách došlo k takej degradácii osobnosti obvineného, ktorá by znižovala alebo celkom potláčala jeho schopnosť zdržať sa svojho konania. Hypnotiká požité v čase páchania posudzovanej trestnej činnosti odbrzďovali jeho správanie a pôsobili na jeho správanie negatívne. Bola zachovaná schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať ich na úrovni potrebnej pre trestné konanie. Nebola zistená zvýšená sugestibilita ani skony ku klamstvám, ktoré by boli chorobne podmienené. Tieto schopnosti neboli znížené vplyvom psychickej poruchy alebo choroby. Znalci odporúčali uložiť ochrannú ústavnú protitoxikomanickú liečbu. Odporúčali pokračovať v ambulantnej psychiatrickej liečbe, nie však vo v zmysle ochranného opatrenia. Obvinený dokáže rozlíšiť ktoré správanie je spoločnosťou prijímané a ktoré je sankcionované. Osobnosť je bez známok psychotického ochorenia, je akcentovaná so zvýraznenými egocentrickými rysmi, známkami nezdržanlivosti, ukazovateľmi senzitivity. Motivácia k trestnému činu súvisí s jeho abnormne štruktúrovanou osobnosťou, závislosťou na návykových látkach, možným majetkovým prospechom. Recidívu nie je možné vylúčiť. Na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že zohľadňovanie množstva hypnotík by nemalo význam pre rozdielny záver znaleckého posudku. Ani keby obžalovaný v tom čase užíval 40 - 60 tabliet denne, nezmenili by záver podaného znaleckého posudku. Hypnotiká užíval obžalovaný nie naraz, ale postupne. Takže keď si dal STILNOX a keď to z neho vyprchalo začal byť trošku nervózny, nekoncentrovaný, tak si pridal ďalšiu dávku. Dávka sa postupne zvyšovala, pretože ju zvyšoval postupne, bola to pre neho bežná dávka. Oproti podanému znaleckému posudku uviedol, že vzhľadom na odstup času 4 rokov bude postačujúca ambulantná protitoxikomanická liečba.

Ďalej v súlade s ustanovením § 270 ods. 2 Trestného poriadku boli prehratím na technickom zariadení vykonané ako dôkazy zvukové záznamy, ktoré boli získané na základe príkazu Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-ŠS-V-78-01/09-Ntt-72, zo dňa 10.02.2009, BBŠS-V-242-01/09-Ntt-205 zo dňa 07.04.2009, BB-ŠS-V-340-01/09-Ntt-292 zo dňa 09.06.2009, (CD nosič v spisovom zväzku č. III, na č. l . 661): - zvukový záznam zo dňa 13. februára 2009 od 17.10 hod. do 17.34 hod., zo stretnutia obžalovaného R.. L. N. a agenta - svedka B. B. v Dolnom Kubíne, v priestoroch osobného motorového vozidla, z ktorého bolo zrejmé, že N. hovoril, že keď pôjde do Hrádku, tak musí povedať tomu, čo tam je teraz, aby ho nejako zaradil, ale že tam nemieni tri mesiace poskakovať, kým sa to nejako vyrieši, nechce robiť nejakú podradnú robotu. N. hovoril, že ak toto odmietne, že sa stane nadbytočný, dajú mu odstupné a že takto si zablokuje cestu naspäť. Ďalej N. hovoril, že je pre neho výhodnejšie byť tri mesiace práce neschopný a snažiť sa aby sa nejako urýchlil ten proces s W.. A že bol odvolaný ešte mesiac pred tým, ako bola inventúra, ktorá našla manko. N. spomínal, že W. vedel skôr, že chýba nejaká hmota, vozil to K. a J.. Novinári chcú od N. nejaké stanovisko ohľadne kauzy Štátne lesy, zvažuje či to napíše alebo nenapíše, či sa konečne ten z východu vyrovná alebo sa nevyrovná. B. sa pýtal, že čo idú s tým J. robiť, pýtal sa na desať jednotiek a čo s tým. J. sa že vraj len usmieval a že si nie je vedomý ničoho. N. na toto odpovedal, že všetko bolo viazané na to, že sa vráti naspäť, tak že J. je asi presvedčený, že sa N. naspäť nevráti. Podľa neho ide aj o morálnu záležitosť, a že X. mal tých protekcií menej. B. informuje, že K. neverí, pretože bol s ním vo Švajčiarsku a K. mu povedal, že sa urobili prevody a že to bude trvať cca 5 dní na Slovensko. Potom, že sa to dá do poriadku. Ďalej B. spomína, že K. vybavil 22 mil. € úver, tak že vyplatí aj lesy a že vyplatí N. tých „päť.“ B.alej hovorí, že sa to ale naťahuje od mája, tak že nevie či mu tam niečo „seknú“. N. hovorí, aby B. K. znovu skontaktoval. Hovorí aj X., že mu treba pripomenúť, že už je po 14. februári. U neho že to nie je nejaká veľká „táto“ a že treba aj na nejakú réžiu, tzn. nech nejakých 250 - 300 pustí. B. sa pýta na J. a hovorí, že ten je teraz majster sveta, že povedal, že si robotu plnil poctivo, necíti sa, že by niekomu niečo dlhoval a že niekedy v polovici decembra povedal, že tých 400 tis. že N. len požičiaval, že to bola pôžička. N. na to hovorí, že sa mali spolu s J. stretnúť, a že mu povie J. do očí že je to 2mil. 400 tis. Ďalej N. tvrdí, že všetko záleží od toho, ako bude formulovať tú záležitosť smerom na dozornú radu a že to sa týka aj K.. Nebude sa to týkať X., ak nebude robiť problémy. Ďalej N. hovorí, že treba si dávať pozor na J. a X., lebo že si môžu rozhovory nahrávať. N. hovorí, že keď sa vráti na stoličku, že vzťah bude iný ako doteraz, vzhľadnom na to ako sa zachovali pri jeho odvolávaní. Že padli aj gentlemanské dohody po jeho odvolaní. Ďalej N. hovorí, že preto bol odvolaný, že sa našlo manko a niekomu sa to nepáčilo. Pokračoval,, že momentálne musia vychádzať z toho, že nie je riaditeľ Štát. lesov v Hrádku. Ďalej aby bolo vidno, že je N. stále v hre a že rozvíri niečo na dozornej rade, aby sa pod W. zatriasla stolička. Záverom N. hovorí, že treba K. zmáčknuť, že celá záležitosť to ide na dozornú radu a že „čím skôr“ tak „tým menej“ bude spomenutý. Spomína ďalej, že ak si všetci myslia, že je mimo. tak že sa pripomenie cez dozornú radu. K prehratému záznamu obžalovaný R.. L. N. uviedol, že sa k tomuto podrobne vyjadroval vo výpovediach v septembri 2009, na ktorých trvá. - zvukový záznam zo dňa 16. marca 2009 od 13.44 hod. do 15.05 hod., zo stretnutia obžalovaného B. K., B. B. a Y. Q. v Poprade v OC MAX, z ktorého bolo zrejmé, že K. nevie o čom je stretnutie s B.. B. mu odpovedá, že je to o tom, aby sa nejaké veci dali na pravú mieru. B. sa pýtal K. na Q., ten povedal, že ju nepozná.. B. vysvetľuje K., že „inžinier“ si stále myslí, že mu má dať nejaké financie. a Q., že tej je zase dlžný N. dosť peňazí. K. nerozumie, prečo to ona chce riešiť takýmto spôsobom. B. hovorí, že odstupuje od tej veci, čo žiadal N., lebo sa dozvedel nejaké info navyše. K. hovorí, že sa jednalo čisto o pôžičku, keď vravel, že nejaké prostriedky dôjdu, ale nič iné pod tým nemyslel. K. mu hovorí, že nemá problém ísť na nejaké stretnutie, a tiež mu hovorí o nejakých ľuďoch čo sú v tom zapojení - sú od polície. Ćo sa týka Štátnych lesov, tak on priamo jedná s vedením, lebo dostali už od súdu platobný rozkaz, takže to vyplatia a idú ďalej. Preto mali taký vysoký rozdiel u štátnych lesov, lebo že nemali elektronické merania dreva. Ďalej B. hovorí o N., že je ješitný, že si stále myslí, že môže niekomu rozkazovať. K. na to odpovedá, že nemá záujem stretávať sa s nikým. K. hovorí, že môže dať N. pôžičku, nič viacej. B. chce pomôcť K., hovorí, že on mu nechce ublížiť, že on bol do toho všetkého dotlačený. K. hovorí, že B. má pretlmočiť Q., čo sa spolu bavili, on s ňou komunikovať nechce. K. o Q. hovorí, že si poriadne zavarila. K. spomína svoje fondy, do jednej banky chodí vo švajčiarsku a druhú má v Nemecku. K. uvádzal, že ak

chce N. pôžičku, musí na ňu čakať, časový plán ktorý bol dohodnutý, že platí. Ďalej sa rozprávajú o N.. K. uviedol, že N. vypisoval SMS v mene B. a vyhrážal sa mu ním B. na to odvetil, že to urobil aj iným ľuďom, nemal na to poverenie a všetko čo robil N. v jeho mene, robil poza jeho chrbát. K. do situácie s peniazmi dostal jeden veľký odberateľ, to si dorieši, a že má postavený nosný projekt cez ktorý môže splatiť aj podlžnosti voči lesom. B. hovorí, že tlak na neho robila aj Q. a aj N.. K. odkazuje cez B., že stratil chuť sa baviť s N.. B. znova ponúka spoluprácu, ak chce K. dať nejakú pôžičku N.. B.alej rozpráva o svojich ďalších aktivitách, čo môže ponúknuť ako spoluprácu K.. K. na to nadväzuje a rozprávajú sa o likvidáciách podnikov. K. hovorí, že zatiaľ nechce robiť problémy ani Q. a ani N.. Len že nech N. dva krát rozmýšľa čo povie. B.alej hovorí, že Q. na neho tlačila, aby išiel za K. a neodišiel, dokým ho nevyplatí. K. povedal, že keď sa rozbehne nejaký spoločný projekt aj spolu s B., môžu potom neskôr pomôcť N.. Záverom o N. K. povie, že toto presiahlo hranice a že takto sa veci neriešia. B. záverom povie, že nevie zaručiť to, aby ho Q. neotravovala. Ďalej pokračovala komunikácia medzi B. B. a Y. Q., z ktorej vyplynulo, že B. povedal Q., že K. sa s ňou nechcel baviť, a že nebol na stretnutí sám - s policajtmi a že je vytočený z toho všetkého. Q. hovorí, že riešiť a uškodiť môže ona a že K. ju pozná veľmi dobre. B. upozorňuje Q., že takto sa na to nedá tlačiť. Q. naznačuje, že by sa to mohlo medializovať, a že tým pádom by on skončil, lebo vie veľa informácií, že ani do Ameriky nestačí odísť. B. hovorí, že tak potom peniaze nevyplatí. Obidvaja sa bavia o 43 miliónoch, čo mal mať K.. B. sa pýta Q., či ich zožral. Q. vraví, že chce desať percent. Q. vraví, že tak na K. išla, že ho doslova vydierala. V máji že už bude rok. - zvukový záznam zo dňa 14. mája 2009 od 12.47 hod. do 13.06 hod. zo stretnutia obžalovaného R.. L. N. a agenta - svedka B. B. v Dolnom Kubíne, v priestoroch osobného motorového vozidla, z ktorého bolo zrejmé, že N. sa pýta, že čo je nové, B. hovorí o Q., že mu vypisuje a robí zlú krv. N. hovorí, že sa mal stretnúť s K. ale že to stále odkladá. Má sa s ním stretnúť na druhý deň v Poprade. Nechce aby to vedela Q.. N. hovorí, že K. zablokoval exekútor účet. B. sa to nepáči, že takto to ďalej nejde aby to K. naťahoval, lebo že to už malo byť dávno uzavreté. B. hovorí, že K. stále v Poprade rozprával o pôžičke. N. hovorí, že nie, nie že také slovo medzi nimi dvoma nepadlo. N. hovoril, že K. preto hovoril o pôžičke, lebo to asi musí niekde zaúčtovať, ale také slovo nepadlo medzi nimi . B. hovorí, že to mu stále K. pri stole hovoril, že to má byť pôžička. Ďalej sa rozprávajú o X. a J.. N. hovorí, že o to sa začína zaujímať polícia. N. sa sťažuje na Q., že mu vypisuje SMSky, že ho podozrieva, že berie od K. peniaze a jej nedá. Že mu píšu Q. brat. Ďalej sa bavia o ceste na stretnutie s K. o mieste a čase. N.alej hovorí, že naspäť sa asi nevráti, nakoľko sa v Bystrici nič nezmenilo. N. hovorí, že J. a X. treba teraz nechať tak. K prehratému záznamu obžalovaný R.. L. N. uviedol, že sa k tomuto vyjadril v októbri 2009, kde podrobne rozviedol, že prečo pánovi B. na navádzacie otázky neodpovedal. Nechcel stratiť dílera hypnotík. - zvukový záznam zo dňa 15. mája 2009 od 15.00 hod. do 15.12 hod. zo stretnutia obžalovaného N. a agenta - svedka B. B. v Dolnom Kubíne, v priestoroch osobného motorového vozidla, z ktorého bolo zrejmé, že N. rozpráva B. o stretnutí s K., že je všetko v poriadku , všetko že mu ide a že malo by to byť v utorok, alebo v stredu, lebo že sa mu nepodarilo nazbierať hotovosť. V utorok alebo v stredu by mala byť nejaká záloha - „desať“ . B. hovorí, že keby to Q. vedela tak rozpúta peklo. B. uviedol, že K. na tom stretnutí v Poprade hovoril o nejakej pôžičke voči N., že sú dohodnutí. Na to N. odvetil, že nie, nie, nie. Nič také. Však tam spolu boli a o ničom takom nehovorili. B. sa N. opýtal, že prečo to (K.) nedá na účet, na čomu N. odvetil, že prevody sú stopovateľné, veľmi ľahko to je. To je také. N.alej uviedol,. že má účet v Poštovej banke. Ďalej N. pri komunikácii s B. uviedol, že policajti sa špárajú v tých „mankách“ a že skôr to vyzerá tak, že je to nasmerované na W. a na neho. Doslovne uviedol, že „nasáčkuje mi tam firmy, ktoré o tom nemajú ani šajnu, tí potom narobia pohľadávky. On ťa potom za tie pohľadávky odvolá, no kde sme?.“ K prehratému záznamu obžalovaný R.. L. N. uviedol, že ani pri tomto rozhovore sa nesnažil B. odporovať v jeho mafiánskych narážkach, že niekam pôjde a bude ukazovať svaly. Chcel si ho udržať ako dílera hypnotík. Na tom stretnutí mu odovzdal 1000,- € za hypnotiká. Peniaze vybral jeho syn B..

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku boli prehratím na technickom zariadení vykonané ako dôkazy záznamy telekomunikačnej prevádzky, ktoré boli získané na základe príkazov Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-ŠS-V-79-01/09-Ntt-73, zo dňa 10.02.2009 a predĺženie na základe príkazu BB-ŠS-V-240-01/09-Ntt-203 zo dňa 07.04.2009 (CD nosič v spisovom zväzku č. III, na č. l . 705). Ďalej záznamy telekomunikačnej prevádzky získané na základe príkazu Špeciálneho súdu v Pezinku, pod sp. zn. BB-ŠS-V-81-01/09-Ntt-75 zo dňa 10. februára 2009, BB-ŠSV-239-01/09-Ntt-202 zo dňa 7. apríla 2009, BB-ŠS-V337-01/09-Ntt-289 zo dňa 9. júna 2009, (CD nosič v spisovom zväzku č. III, na č.l . 713 a CD nosič v spisovom zväzku č. IV., na č. l. 1031) . Ďalej záznam telekomunikačnej prevádzky získaný na základe príkazu Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-ŠS-V-80-01/09-Ntt-74, (CD nosič v spisovom zväzku č. IV, na č.l. 1041), ako aj záznamy telekomunikačnej prevádzky získaný na základe príkazu Špeciálneho súdu v Pezinku, pod sp. zn. BB-ŠS-V-218-01/09-Ntt-191, (CD nosič v spisovom zväzku č. IV, na č. l. 1044): - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru B. K. a B. B. zo dňa 8. marca 2009, č.l. 708, z ktorého vyplynulo, že B. sa pýta, že či ho nejaká osoba z Hrádku bombardovala SMSkami, na čo odvetil že áno. B. sa pýta, či by sa mohli stretnúť. Dohodli sa nakoniec, že sa stretnú v Poprade pravdepodobne v utorok. K. uvádzal, že nikomu nič neurobil a ani nie je nikomu nič dlžný. Že sa už tým nebude nejako zaoberať, lebo už to má niekto iný. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru B. B. a Y. Q. zo dňa 16. marca 2009, č.l. 711, z ktorého vyplynulo, že Q. hovorí, že nech už B. nekomunikuje s N., keď je taký frajer, že boli všetci na jednej lodi. Q.alej uviedla, že províziu vedia, že províziu mu dá z toho aj ona. S rozhovoru vyplynulo, že si dohadujú postup, ako pôjdu na stretnutie s K. do Popradu. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru B. K. a R. L. N. zo dňa 14. apríla 2009, č.l. 773, z ktorého vyplynulo, že K. informoval o tom, že už je to v takej fáze že by to malo byť a že bude N. dávať každú správu o pohybe. Taktiež K. uvádza, že to, či to bude už tento týždeň mu musí potvrdiť druhá strana a akonáhle mu to druhá strana potvrdí, nemá problém s tým väčším objemom, tak ako ho rozprávali..N. hovorí, že pre neho je zatiaľ dôležitá aj záloha, napr. 10 %,lebo je v úzkych. K.alej utvrdzuje, že by mohli prvý krôčik urobiť “tento týždeň” , len že čaká na druhú stranu. K. hovorí, že o ďalších informáciách napíše SMS. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru B. K. a R.. L. N. zo dňa 2. apríla 2009, č.l. 752, z ktorého vyplynulo, že K. informuje, že chce v Košiciach doriešiť „tie veci“, čo má v banke pripravené, že by sa rád zastavil u N., a že tie veci ktoré „tam“ osobne prebrali tak, že všetko platí, lebo že mu dal ruku na to. K.alej uvádza, že bol v Amerike, že sú pripravené transakcie a že zreferuje N., aké budú postupy a ako im to spoločne bude plynúť. N. informuje K., že sa o neho zaujímala polícia. Ďalej si dohadujú presné stretnutie - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru B. K. a R.. L. N. zo dňa 08. apríla 2009, č.l. 759, z ktorého vyplynulo len dohadovanie presného stretnutia v Dolnom Kubíne. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru W. N. a R.. L. N. zo dňa 17. apríla 2009, č.l. 795, z ktorého vyplynulo, že R.. N. uvádzal, že mu hovoril B. (syn), že bral v skrini nejaké peniaze a že ich tam je nejako málo. Na to mu W. N. uviedol, že sa pomaličky míňajú, ale že ostatné má na účte, čo sa menilo. R.. N. spomína, že sa mu javí nádejne tamtá záležitosť. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 17. apríla 2009, č.l. 797, z ktorého vyplynulo, že Hudáček informoval N., že „prevádzkový kapitál“ by mohol mať v priebehu utorka alebo stredy na účte a že tam by sa už jednalo o takú väčšiu sumu, nie sto, dvesto, ale zaujímavejšiu sumu. V pondelok večer, že ide do Nemecka, do banky. K. utvrdzuje N., že do 10teho by malo byť všetko urovnané.

- záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 21. apríla 2009, č.l. 819, z ktorého vyplynulo, že N. hovorí, že pre neho je to otázka života a smrti. K. mu odpovedá, že má pripravené finančné prostriedky vo Švajčiarsku a že on tiež potrebuje nejakú sumu na prevádzkové náklady. N. spomenul, že mu to už horí. K. ho ubezpečuje, že aspoň 10 tisíc by mohlo byť, potom že by mohli prísť nejaké drobnejšie peniaze, týždeň po 1. máji sa ešte vydrží a potom do troch týždňov by to mali mať vysporiadané na komplet. N. uviedol, že by aj vycestoval ak by bolo treba, na čo K. odpovedal, že to potrebné nie je. K. opätovne potvrdzuje, že „desať“ by mu dal. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 22. apríla 2009, č.l. 822, z ktorého vyplynulo, že K. hovorí N., že dnes by mu mohol poslať aspoň tri tisícky, utvrdzuje ho, že tlačí na to aby to bolo. N. hovorí, že iná alternatíva ako dnes nie je možná. K. hovorí, že v piatok by mohla byť desiatka. N. nalieha, že „dnes“ by určite potreboval aspoň „tri.“ - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 22. apríla 2009, č.l. 824, z ktorého vyplynulo, že K. utvrdzuje N., že v piatok bude 10 tisíc € na sto percent. N. nalieha, hovorí, že dnes už bez „kyslíka“ neprežije. K. hovorí, že keď mu vloží (niekto) na účet, že on ich vyberie a stretnú sa s N. a, že by mu mal dať „trojku“. N. hovorí, že po piatku keď príde tá „desiatka“, by sa už mohli rozprávať o ďalších ale „veľkých.“ - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 24. apríla 2009, č.l. 847, z ktorého vyplýva, že K. hovorí, že je od tretej v banke a čaká na uvoľnenie platby za DPH, je možné, že platba príde až v pondelok ráno. N. je nervózny, že je neskoro. K. hovorí, že ak platba príde v pondelok, že vyberie peniaze a že by prišiel osobne za N.. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 27. apríla 2009, č.l. 859, z ktorého vyplýva, že K. informuje N., že všetky účty má zablokované, tak že musí zháňať peniaze aspoň v hotovosti. Stále utvrdzuje N., že dá všetky veci do poriadku, všetky veci čo si povedali, že platia. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 28. apríla 2009, č.l. 868, z ktorého vyplýva, že K. informuje N. ohľadne toho, že by mal podpísať osobnú zmenku a na základe toho by mal dostať pôžičku. Informuje, že má stále všetky účty zablokované. K. informuje, že chce to tak urobiť, že nakoľko to nemôže cez účty, tak to donesie osobne, ale že sa N. ozve. K. sľubuje, že do toho pätnásteho, osemnásteho už budú mať všetko popotvrdzované, a keď to z neho opadne, dajú všetky veci do poriadku. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 30. apríla 2009, č.l. 877, z ktorého vyplynulo, že K. informuje, že vybavil prevod z Švajčiarskej banky, že ide prvá tranža a v utorok bude v Prahe v banke v partnerskej firme. N. sa to zdá ako neúnosné odkladanie. K. hovorí, že si písal aj s N. kolegyňou (Q.), ďalej hovorí, že v stredu by to mohlo byť na 100 percent. Dohodli sa na ďalšom stretnutí. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 4. mája 2009, č.l. 884, z ktorého vyplýva, že K. hovorí, že v stredu keď sa bude večer vracať z Prahy, tak donesie N. „tie veci“ domov. A že možno pošle niečo aj Q., nejakú symbolickú sumu. K.alej upresňuje, že v „stredu“ by mala byť „desiatka“, a potom sa urobí komplet všetko. Žiada, aby mu už Q. nevypisovala. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K. zo dňa 7. mája 2009, č.l. 894, z ktorého vyplynulo, že K. hovorí, že v pondelok mu môže dať dvojku, lebo že všetko urobili tak, aby budúci týždeň mali „väčšie zdroje “ u seba. K.alej hovorí, že „dvojku“ mu pošle hneď na účet a spomína, že mu stále píše Q., že potrebuje niečo súrne, tak že povedal bratovi, nech jej pošle aspoň 200 €. Dohadujú si stretnutie niekde okolo Ružomberka.

- záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. N. zo dňa 13. mája 2009, č.l. 940, z ktorého vyplynulo, že B. N. informuje otca, že nič ešte na účet neprišlo. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K., zo dňa 14. mája 2009, č.l. 948, z ktorého vyplynulo, že K. si dohaduje stretnutie s N., hovorí , že by prišiel na druhý deň a že „donesie“. Dohodnú sa na stretnutí v Poprade pri TESCU na parkovisku o 10.00 hod. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K., zo dňa 15. mája 2009, č.l. 952, z ktorého vyplynulo, že K. oznamuje, že bude cca polhodinu meškať, N. je už na mieste. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K., zo dňa 28. mája 2009, č.l. 989, z ktorého vyplynulo, že K. informuje N., že na druhý deň by mal uvoľniť zdroje a na ďalší týždeň by sa podľa K. mal zmazať celý problém na Lesoch. Dohadujú si stretnutie na tretiu na druhý deň. K. na otázku N., že „koľko by to mohlo byt“ odpovedá, že pätnásť. K.alej hovorí, že mu zase prišili nejaké blbé SMS (od Q.) K. spomína založenie pozemku. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K., zo dňa 09. júna 2009, č.l. 1022, z ktorého vyplynulo, že K. hovorí, že na druhý deň by sa to malo dokončiť a že N. zavolá o dve hodiny či to platí. Ďalej K. informuje, že deň pred tým sa dala polovička dokopy. K. mu hovorí, že na druhý deň by sa mohli stretnúť a dohodnú sa čo a ako ďalej. N. mu oznamuje, že už mu nevychádza ani na réžiu. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K., zo dňa 11. júna 2009, č.l. 1027, z ktorého vyplynulo, že K. informuje N., že sa mu to skomplikovalo, že v banke nemohol vybrať prostriedky, ale že niečo rieši cez jednu spoločnosť. Ďalej ho informuje, že mu zobrala auto leasingovka, že nemá zaplatený telefón. Ubezpečuje , že sa na všetkom pracuje. K. v podstate opakuje tie isté, vety „o dva , tri týždne to bude dokončené, zajtra vám zavolám“ , rôzne ďalšie ubezpečovania atď. K.alej hovorí, že mu zase píše Q., že sa mu vyhrážala. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K., zo dňa 22. júna 2009, č.l. 1036-1037, z ktorého vyplynulo, že K. informuje N., že sú pripravené veci a do troch týždňov by to mohli vyriešiť komplet a celú záležitosť uzatvoriť aj s lesmi aj so všetkým. Upresňuje, že medzi 15. - 20. júlom. N. sa pýta na „niečo menšie“ . K. mu odpovedá, že možno na druhý deň by sa mohlo „niečo menšie“ zrealizovať, ale že na druhý týždeň by mohli mať jednu už stopercentnú. N. hovorí, že už nemá ani na réžiu a že by potreboval „dáku maličkú čiastku“ ale hlavne, že sa potrebuje s ním rozprávať, lebo , že čo sa týka jeho, tak to sa týka nepriamo aj K.. Dohadujú si stretnutie na ďalší deň okolo večera. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru R.. L. N. a B. K., zo dňa 23. júna 2009, č.l. 1038-1039, z ktorého vyplynulo, že K. hovorí, že ešte nedotiahli veci dokonca. N. sa ho pýta, na „menšie veci“ a či bude niečo z toho. K. ho utvrdzuje, že do 20.teho bude všetko vyriešené a že nabetón do utorka budúceho týždňa budú urobené „tie menšie“. K. hovorí, že vybaví pre N. aj pôžičku aj všetko. N. navrhuje aby sa „to“ spojilo dokopy, aby to nebolo na dvakrát. Ďalej si dohadujú stretnutie. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru B. N. a F. N., zo dňa 03. marca 2009, č.l. 1043, z ktorého vyplynulo, že B. N. sa pýtal svojej mamy ako to bolo s J.. F. N. uvádza, že jej manžel L. N. sľúbil J., že mu niečo sprostredkuje a zobral tristotisíc korún, ktoré ale dal G. na STILNOXY. N.alej uvádza, že keďže to čo N. sľúbil nemohol splniť, keďže nebol menovaný za riaditeľa, tak peniaze chce J. naspäť. K prehratému zvukovému záznamu obžalovaný R.. L. N. uviedol, že J. mu nikdy 300.000,- Sk nedal a tiež, že sa od neho týchto peňazí ani nedomáhal.

- záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru F. N. a Y. Q., zo dňa 7. apríla 2009, z ktorého vyplynulo, že Q. uviedla N., že na druhý deň majú s „ním“ stretnutie a že „mu “ pije nervy. Q. informuje, že „mu“ napísala, že nech mu na stretnutí povie z očí do očí čo chce a nech ho donúti, nech si z telefónu vyberie aj baterku. Tiež uvádzala, že „mu“ povedala, že ak sa „mu“ bojí dať číslo účtu, že ona „mu“ dáke číslo účtu dá, lebo že ide o to, aby to nebolo poslané na číslo účtu N., N.. Týmto by vlastne uchránili L.. Ďalej Q. informuje, že raz keď bola mimo, tak jej písal N. z jedného stretnutia SMS, aby mu poslala číslo účtu. Keď prišla z cesty Hrádok- Mikuláš- Hrádok, tak už mala peniaze na účte a potom ich dala N.. Konštatuje, že už to tak posielal. Ďalej uviedla, že hovorila N. aby s B. prestal komunikovať, pretože len pobral peniaze a nič. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru bližšie nestotožnenej osoby pod tel. číslom XXXX XXX XXX a Y. Q., zo dňa 8. apríla 2009, č.l. 1051, z ktorého vyplynulo, že Q. informuje, že v deň telefonátu bolo stretnutie vlády a že sedemnásteho budú peniaze. Na to neznámy volajúci reagoval nadávkami, a že nebude to ani sedemnásteho a že peniaze nebudú. Taktiež uviedol, že na neho treba tlačiť a „do krku mu dať.“ - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru F. N. a Y. Q., zo dňa 9. apríla 2009, č.l. 1054, kde Q. informuje, že „sedemnásteho budú.“ a že by to malo prebehnúť z „rúčky do rúčky“. Q. ju ubezpečuje, pretože N. má podľa nej prehľad a už tých ľudí pozná. - záznam telekomunikačnej prevádzky z rozhovoru bližšie nestotožnenej osoby pod tel. číslom XXXX XXX XXX a Y. Q., zo dňa 20. apríla 2009, č.l. 1057, v ktorom sa Q. pýta na N.. Neznámy jej odpovedá, že ide na druhý deň na nejaké stretnutie. Q. na to odpovedá, že to ide s tým, čo mu má dať „lóve“. Ďalej Q. uvádza, že do 2. mája „má“(K.) dať N. milión, a že ona si už ráta svoj podiel. Ďalej boli na hlavnom pojednávaní prečítané SMS správy: - záznam SMS správy zo dňa 5. marca 2009 od Y. Q. - B. B. z CD nosiča na č.l. 705, záznam SMS správy zo dňa 15. marca 2009 od Y. Q. - B. B. z CD nosiča č.l. 705, kde Y. Q. píše, že chce s ním hovoriť sama, že nebude hovoriť pred ním veci, čo na neho má a v druhej SMS menovaná uvádza, že keby to poriadne dovybavoval sám, tak by mal 15 tisíc €. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 729,733-748,750,751,754- 758, 760-772, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N., B. K., Y. Q., B. B.. V prvej SMS sa Kučerík pýtal K., či by sa mohli spolu stretnúť, len oni dvaja. Ďalej pokračuje komunikácia medzi N. a Q., kde Q. uvádza nech dá N. „východniarovi“ povolenie a že ona sa postará o to čo je jeho a jej, lebo že bez jeho súhlasu s ňou hovoriť nebude. Q. tiež uviedla, že B. to vo finále „posral“. Ďalej sa odohráva komunikácia medzi B. a N., kde N. oznamuje, že „východ“ nereaguje. B. v ďalšej komunikácii uvádza, že K. mu povedal, že to finančne porieši v apríli. Q. v jednej z SMS N. uviedla, aby spolu zaútočili na K. a budú zase „na mieste“. V ďalšej SMS zase uvádzala, že či môže N. nejako pritlačiť na K., lebo, že B. je slaboch, že nič nevybaví a že je taký istý ako ten čo ho doporučil. N. v komunikácii stále žiadal o stretnutie s K.. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy č.l. 799-818, z ktorých vyplýva komunikácia medzi Y. Q. a L. N.. Q. upozorňuje N. na B. a na G., uvádza, že B. mu nechce dobre a že chce pomôcť kriminálke keď to bude preberať. Ďalej uviedla N., že sa mu chce pomstiť B. za to, že sa ním N. vyhrážal. V SMS sa vyskytuje aj komunikácia medzi N. a K., kde ho N. prosí o zaslanie menšej sumy cez internet banking, na čo mu K. odpovedá, že na tom pracuje, a verí že sa to podarí. Tieto SMS preposielal aj Q., ktorá dúfala, že to vyjde. N. uviedol, že to je záloha. Q. sa ďalej opýtala, že či sa niekedy stalo, že by K. sľúbil a potom nič, na čo N. odvetil, že vždy dodržal a že len teraz to odkladá. Q. sa tiež opýtala, že v akej výške by to malo byť, na čo N. odpísal, že po starom asi 300. - záznam SMS správy z CD nosiča na č.l. 713, prepis na č.l. 821, v ktorej N. uviedol K., že dnešný deň nemá alternatívu pre obidvoch a nech sa mu ozve.

- záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 827-846, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N. a Y. Q., v ktorej N. uviedol to, že sa to len posúva, Q. sa ho pýtala, či mu to potom doručí osobne, na to N. uviedol, že do „Rbk“. Ďalej je zaznamenaná komunikácia medzi L. N. a B. K., v ktorej N. sa dotazuje K., ako to je s dohodnutým prevozom z Rimavskej Soboty, z ktorej mal ísť K. kolega, na čo mu K. odvetil, že piatok je istý, ale teraz nevie ako to dopadne. Ďalej sa opätovne N. pýta K., či to platí a nech sa mu ohlási. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 850-858, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N. a B. K., v ktorej K. oznamuje, že v ten deň banka už končí, tak že to zrealizujú osobne v pondelok, na čo mu N. uviedol, že do pondelka žiada zrealizovať maximálnu sumu osobne a určiť čas stretnutia. Ďalej N. viacerými SMS sa pýtal N. K. na stav a že sa za ním chystajú na druhý deň. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 862-867, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N. a Y. Q., kde N. informuje, že K. má zablokované účty a že 10 tak možno v stredu. Q. na to odpovedá, že si má K. niekde požičať do 10. mája. Ďalšia komunikácia je medzi L. N. a B. K., kde K. uvádza, že to chce dotiahnuť do konca za každú cenu a že keď sa bude v stredu vracať späť, tak príde za N. a definitívne všetko doriešia a že sa môže spoľahnúť. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 869-876, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N. a Y. Q.,z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N. a Y. Q., kde N. uvádza, že na druhý deň večer alebo vo štvrtok niečo málo, na čo Q. odpísala, že či 10. N. na to, že menej, že zbiera hotovosť. Q. chce 200,- € a stretnúť sa s K.. V ďalších SMS je zachytená komunikácia medzi L. N. a B. K., kde N. uvádza, že je to nekonečné odkladanie s že nech príde K. niečo riešiť. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 880-883, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N. a Y. Q.. N. uvádza, že (K.) dlhuje jemu a je to na ňom, na čo Q. odvetila, že nech niečo donesie. Ďalšia komunikácia je medzi B. K. a L. N., kde sa N. pýta, že ako to dnes vyzerá, na čo dostáva odpoveď od K., že všetko dolaďujú a že je to na najlepšej ceste dokončiť. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 886-893, z ktorých vyplýva komunikácia medzi B. K. a L. N., v ktorej sa N. domáhal stretnutia, K. mu sľubuje uvoľnenie nejakej sumy. Ďalšia komunikácia sa odohráva medzi L. N. a Y. Q., kde Q. sa pýta, či už N. niečo od 11/2008 dal, lebo že jej ešte ani jeden cent, na čo N. odpovedá, že „on vie komu dlhuje.“ - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 896-939, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N., Y. Q., B. B. a B. K., kde N. oznamuje Q., že „jej posiela 200.“ Ďalej je zaznamenané oznámenie banky o spracovaní transakcie vo výške 100,- € na účet Y. Q.. Na to Q. píše K., že nech si uvedomí, že N. má v rukách tromfy, ktoré ho môžu skompromitovať a že behom jednej noci sa môže dostať do jej a aj N. kože. Ďalej uviedla, že nechce aby K. bral jej SMS vážne, až vtedy keď bude neskoro a že si má K. zohnať peniaze. Označila to ako radu s úprimným zámerom. N. Q. informovala o SMS, ktoré poslala K., lebo sa nepohnú ďalej. B. informuje N., že mu nosí v aute veci a pýta sa, či sa niečo pohlo, na čo mu N. odpovedá, že K. to stále odkladá. V ďalších SMS K. N. píše, že nech mu napíše akú má banku a že mu peniaze hneď idú. Túto SMS preposiela N. aj Q.. Q. sa v ďalšej SMS ponúkla, aby peniaze K. poslal na jej účet, že by ich na druhý deň N. doviezla. V ďalšej SMSke Q. N. uviedla, že nech si nedáva žiadne peniaze posielať na svoj účet, že nech to radšej pošle na jej. Na to N. napísal, že „to je sviniar, zabudol kto mu pomáhal.“ N. uviedol v ďalšej SMS, že je keď prídu peniaze, vyberie ich a dá niečo B., na čo Q. uviedla, že chce to čo jej patrí. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 941-947, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N., Y. Q., B. K.. N. oznamuje Q., že „nemá tam nič.“ Na to mu Q. odpovedá, že nech to dá posielať na jej účet, lebo že nikdy nevie, kedy ho môže skompromitovať a poslala mu číslo účtu. N. si s K. vymenili pár SMS, kde si obidvaja dohadujú stretnutie a K. píše, že to vyzerá dobre.

- záznam SMS správy z CD nosiča na č.l. 713, prepis na č.l. 949, kde L. N. oznamuje Y. Q., že „preložené na zajtra.“ - záznam SMS správy z CD nosiča na č.l. 713, prepis na č.l. 951, SMS, v ktorej Q. oznamuje N., že nech už niečo zabezpečí „u neho“, lebo že už neostane ticho a že je v núdzi. Pripomenula, že číslo účtu majú obidvaja. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 953-955, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N. a Y. Q., kde N. uvádza, že „čaká či dačo“, na to sa Q. pýta, či má stretnutie. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 957-988, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N., B. B. a Y. Q.. B. píše N., že mu má dať vedieť ako to prebehlo. N. mu na to uviedol, že doniesol len 2 tisíc, a že tisíc mu môže dať. N. Q. uviedol, že je to na dlho a že niečo väčšie koncom budúceho týždňa. Q.akala na peniaze pýtala sa N., že či mu naznačil, že mu môže priťažiť. Na to jej N. napísal, že K. mal pri sebe len 150,- €. V ďalších SMS Q. kontaktovala K., kde vyžadovala 2.000,- €, že je dlžný a že ona musí niečo zaplatiť. Q.alej požadovala od N. 1.500,- € do druhého dňa. K. písal N., že ho stále obťažuje Q.. N. sa s K. stále dohadujú na platbe a na stretnutí, N. nalieha. Q. v ďalších SMS sa vyhráža N., že ak sa na druhý deň spolu nestretnú a nedá jej minimálne 200,- € tak pošle niekoho za ním a že chce svojich 89.700 do mesiaca. Na to jej N. odpovedal, že bude musieť svoje nároky seriózne prepočítať na 1 knihu - 100,- €. Všetko naviac je úžera a vydieranie. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 991-1021, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N., Y. Q. a B. K.. Q. v komunikácii s N. uviedla, že sľuboval, že „východniar“ je seriózny a dorovná. N. jej na to dopovedal, že Q. ich dostane do basy. N. jej odpovedá, že je vydieračná, na čo Q. odpovedá, že on na lesoch nič iné nerobil. N. si opätovne dohaduje stretnutie s K., žiada o poskytnutie niečoho „menšieho“. K. mu odpovedá, že už to riešia a dá mu vedieť. N. píše Q., že je príživníčka, úžerníčka a že jej SMS sú na polícii. Q. mu na to odpísala, že je korupciou presiaknutý naskrz, že riadil firmu nepríčetný a že jej má vrátiť všetko čo je jej dlžný. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 713, prepisy na č.l. 1023-1026, z ktorých vyplýva komunikácia medzi L. N. a B. K.. N. kontaktuje K., ktorý mu odpovedá, že upresní stretnutie na druhý deň. Ďalej N. stále kontaktuje K. a pýta sa či to platí. - záznam SMS správy z CD nosiča na č.l. 713, prepis na č.l. 1028, kde N. píše K. a pýta sa ho, či sa to odkladá na 22.6. - záznam SMS správy z CD nosiča na č.l. 1030, prepis na č.l. 1033-1035, kde N. píše K. aby mu dal vedieť, kedy „to“ prebehne, v ďalších neskorších SMS píše N. K., že sa chce s ním súrne stretnúť a že sa po dlhej dobe dosť toho stalo. - záznam SMS správy z CD nosiča na č.l. 1030, prepis na č.l. 1040, kde N. píše Q., že mu (K.) volal a že to odkladá minimálne o týždeň. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 1044, prepis na č.l. 1052-1053, kde Q. píše N., že či „nevedel dať zálohu 5“.V ďalšej SMS Q. informuje F. N., že 17.04. vraj bude záloha, a že nevie na čom sa dohodli. - záznam SMS správy z CD nosiča na č.l. 1044, prepis na č.l. 1056, kde Q. píše bližšie nestotožnenej osobe pod menom O., že v piatok by mala mať peniaze tak, že „vyrovná“. - záznam SMS správ z CD nosiča na č.l. 1044, prepis na č.l. 1062-1067, v ktorých Q. píše K., že Inžinier je s nervami v koncoch a že mohol byť ďalej riaditeľom, keby ho W. neodvolal. N. podľa nej dostal príkaz

dodávať ďalej, aj keď bol K. v červených číslach. V ďalšej SMS opätovne píše Q. K., že čaká skutky, napr. nejakú zálohu. K. jej odpovedá, že jej určite pomôže. Q.iada v SMS 500,- €, K. jej to nesľubuje. K SMS správam obžalovaný R.. L. N. uviedol, že boli ďalšie hovory s B., nielen tie, ktoré boli prehrávané. B. nerozumel, o čom rozpráva N. a N. nerozumel, o čom rozpráva B.. V rozhovoroch s ním mu v ničom neodporoval, aby si ho udržal ako dílera hypnotík. Komunikácia sa nikdy netýkala žiadnej trestnej činnosti. B. chcel najskôr ukojiť svoje mafiánske fantasmagórie a až potom sa rozprával na tému STILNOX. Na K. preto naliehal, lebo bol v zlom psychickom stave. V záznamoch je spomínané, že išlo u K. o úhradu jeho dlhu voči odštepnému závodu a poskytnutie pôžičky z jeho strany. Z prehratých záznamov je jasné, že sa nikomu nevyhrážal. Q. posielala SMS K. bez jeho vedomia. Q. posielala SMS pod vplyvom mylných informácii od B. B.. V súčasnosti si uvedomuje, že koncom roku 2008 mohol byť zneužitý jeho mobilný telefón, pretože B. a G. si často požičiavali jeho telefón , čo zdôvodňovali problémami s kreditom alebo s baterkami. Prehraté záznamy potvrdzujú neexistenciu dôvodu, pre ktorý by mohol byť sľubovaný alebo pýtaný úplatok. Veľmi podrobne sa vyjadril k telefonickým hovorom a SMS správam vo svojich výpovediach v septembri a v októbri v roku 2009. S odstupom času nevie byť presnejší a nevie ich doplniť a na ďalšie položené otázky nebude odpovedať. Ďalej boli na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku oboznámené listinné dôkazy, a to: - Prehľad z omeškania - podľa odberateľov, na č.l. 403-404, ktorého dátum zúčtovania bol ku dňu 31.12.2008. Podľa tohto prehľadu spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., mala záväzky po lehote splatnosti vo výške 1.415.726, 92 € z toho v lehotách 11-30 dní vo výške 14 256,99 €, v lehotách 31- 60 dní vo výške 200.422,06 €, v lehotách 61-90 dní vo výške 11.921,17 €, v lehotách 91- 180 vo výške 522.744, 43 € a v lehotách 181 - 365 dní vo výške 694.896,25 €. - Zápisnica č. 2/2008 zo zasadnutia pohľadávkovej komisie zo dňa 29.04.2008, na č.l. 405-406, kde bol prizvaný aj R.. L. N.. Z obsahu zápisnice vyplýva, že k najvýraznejšiemu zvýšeniu pohľadávok po lehote splatnosti došlo u OZ. Najviac pohľadávok bolo evidovaných voči spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., v celkovej výške 28.952.894 Sk, z toho 15.702.095 Sk po lehote splatnosti. V zápisnici ďalej bolo ako „Zhodnotenie OZ“ uvedené, že s uvedenou firmou bol uzavretý splátkový kalendár, podľa ktorého by mali byť pohľadávky po lehote splatnosti uhradené do 12.5.2008. Ďalej z obsahu vyplýva, že pohľadávková komisia navrhla výnimku v smernici Zásady obchodnej politiky pri pohľadávkach po lehote splatnosti u OZ, a to že u odberateľov, ktorí prekračujú lehotu splatnosti od 1- 30 dní, neuplatňovanie povinnosti vyplývajúce zo Zásad obchodnej politiky a smernice upravujúcej postup pri vymáhaní pohľadávok pre OZ na obdobie spracovania kalamity. Zo zápisnicou bol oboznámený aj generálny riaditeľ X.. L.. R.. V. W., B.., ktorý schválil navrhnuté opatrenia a uložil ich vykonanie. - Kúpne zmluvy na č.l. 407-434, Kúpna zmluva č. 21/12/IIIQ/2007 medzi Lesmi Slovenskej republiky, š. p. a spoločnosťou OGGIMEX, s.r.o., ktorej predmetom bola dodávka drevnej hmoty v objeme 5000m3 za III. štvrťrok roku 2007, Kúpna zmluva č. 22/12/IVQ/2007 medzi Lesmi Slovenskej republiky, š. p. a spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., ktorej predmetom bola dodávka drevnej hmoty v objeme 45000m3 za IV. štvrťrok v roku 2007, Kúpna zmluva č. 22/12/IQ/2008 medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p. a spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., ktorej predmetom bola dodávka drevnej hmoty v objeme 10000 m3 za I. štvrťrok v roku 2008, Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve č. 22/12/IQ/2008, ktorého predmetom bola dodávka drevnej hmoty v objeme 10 000 m3 v lehote plnenia od 25.2.2008 do 31.3.2008. Kúpna zmluva č. 22/12/ IIQ/2008 medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p. a spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., ktorej predmetom bola dodávka drevnej hmoty v objeme 20000 m3 na II. štvrťrok 2008, Dodatok ku Kúpnej zmluve č. 22/12/ IIQ/2008 medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p. a spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., kde predmetom bola akceptácia príslušných STN a vzájomných technických špecifikácií - jednou z nich bolo ustanovenie o elektronickom meraní guľatiny. Kúpna zmluva š. 22/12/IIIQ/2008 medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p. a spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., ktorej predmetom bola dodávka drevnej hmoty v objeme 15000 m3 na III. štvrťrok 2008 a Dodatok ku Kúpnej zmluve č. 22/12/IIIQ/2008 medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p. a spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., kde predmetom bola akceptácia príslušných STN a vzájomných technických špecifikácií - jednou z nich bolo ustanovenie o elektronickom meraní guľatiny. U zmluvy

so spoločnosťou OGGIMEX, s.r.o. bol dohodnutý začiatok plnenia v čase 13.09.2007 s ukončením ku dňu 30.09.2007. Pri zmluvách so spoločnosťami NGAGSPA, s.r.o. bol zmluvnými stranami dohodnutý začiatok plnenia od 1.10.2007 ku dňu 31.12.2007, od 11.01.2008 do 31.03.2008. od 01.04.2008 do 30.06.2008 a od 01.07.2008 do 30.09.2008, teda vždy na jeden štvrťrok. - Výpis odchádzajúcich hovorov, č.l .614-660, v období od 01.09.2008 až 01.03.2009, z čísla 0918 335 888, ktoré používal R.. L. N. a z ktorého je zrejmé, že došlo k telefonickému spojeniu - Záznam telekomunikačnej činnosti, č.l. 1082-1157 a záznam telekomunikačnej činnosti, č.l. 1163-1235, ktoré predstavujú sumár uskutočnených telefonických hovorov medzi tam u vedenými účastníckymi stanicami. - Prepis zo sledovania s fotodokumentáciou, č.l. 1237-1244, ktorý zachytáva stretnutie medzi R.. L. N. a B. K., dňa 15. mája 2009, približne od 10.12 hod. do 12.15 hod. - Výpisy z účtov na č.l. 1261, 1349-1350, 1352-1441. Na č.l. 1261, je výpis z účtu Y. Q., za obdobie od 01.10.2008 do 31.10.2008, podľa ktorého došlo dňa 24.10.2008 k hotovostnému vkladu vo výške 300.000 Sk. Na č.l. 1349-1350 je výpis z účtu R.. L. N., podľa ktorého došlo v dňoch 12.02.2008 a 17.03.2009 k hotovostnému vkladu na jeho účet vo výške 300.000,- Sk. Na č.l. 1352-1441 sú taktiež výpisy z účtu R.. L. N.. K listinným dôkazom R.. L. N., uviedol, že ide o peniaze z rodinných úspor, ktoré sú zdokladovateľnými príjmami jeho a jeho manželky. Boli poukázané na účet z toho dôvodu, že malo dôjsť k zmene slovenskej koruny na Euro. - Vklady v hotovosti na č.l. 1304, 1361, 1363, 1451. Na č.l. 1304 je potvrdenie o vklade vo výške 300.000,Sk, dňa 24.10.2008 o 15:10 hod. na účet Y. Q.. Na č.l. 1361 a 1363 sú potvrdenia o vkladoch na účet R.. L. N. od F. N. v sumách 300.000,- Sk a 400.000,- Sk v dňoch 12.02.2008 a 17.07.2008. Na č.l. 1451 je potvrdenie o vklade na účet Tatra Banky dňa 26.11.2008, W. N. v sume 265.000,- Sk. - Odpoveď Odštepného závodu Liptovský Hrádok na dožiadanie na č.l. 1550-1564, ktoré obsahuje Vyhodnotenia dodávok dreva pre spoločnosť OGGIMEX, s.r.o., spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., a Uznanie záväzku a dohoda o splácaní zo dňa 18.04.2008, pri ktorej spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., potvrdila, že záväzok vo výške 13.191.328,- Sk ku dňu podpisu uznania záväzku trvá. V dohode o splácaní sa uvedená spoločnosť zaviazala záväzok v uvedenej výške zaplatiť v splátkach mesačne vo výške 1.200.000,- Sk do posledného dňa toho ktorého mesiaca a poslednú splátku vo výške 1.191.328 Sk do 28.02.2009. - Doklady a listiny od Lesov Slovenskej republiky, š.p., na č.l. 1567, ktoré obsahovali Zápisnicu zo zasadnutia pohľadávkovej komisie v roku 2008 na č.l. 1569-1573, č.l. 1583, 1585, č.l. 1586, 1589, 1602, 1603, Smernice: Zásady obchodnej politiky na č. l. 1618-1626, č.l. 1628-1633, č.l. 1634-1636, Zabezpečenie a správa pohľadávok, Listinné doklady NGAGSPA, Plánovaný a skutočný objem dodávok v roku 2007 a 2008 OZ, Zoznam odberateľov 2007, 2008 a centrálnych odberateľov. - Návrh na začatie exekučného konania o vymoženie 1.429.983,90 €, č.l. 1692-1695, ktorý Lesy Slovenskej republiky, š.p., zaslali súdnemu exekútorovi na vymáhanie pohľadávky voči povinnému NGAGSPA, s. r. o. - Postúpenie pohľadávky na vymáhanie, na č.l. 1697, v ktorej Lesy Slovenskej republiky, š.p., dňa 05.11.2008 postupujú svoju pohľadávku voči spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., na vymáhanie advokátke V.. X. M.. Pohľadávka je postúpená vo výške 43.079.695,- Sk

- Žaloba Lesov Slovenskej republiky, š.p., voči NGAGSPA, s.r.o., na č.l. 1698-1702, podľa ktorej Lesy Slovenskej republiky, š.p., podali na Okresný súd Spišská Nová Ves žalobu o zaplatenie 43.079.695,- Sk s príslušenstvom voči spoločnosti NGAGSPA, s.r.o. Dátum vyhotovenia žaloby bol zo dňa 10.11.2008 K listinným dôkazom obžalovaný R.. L. N. uviedol, že to len dokazuje, že všetky pohľadávky boli riadne ošetrené. - Dočasná platobná neschopnosť na č.l. 1703, s dátumom vyhotovenia 13.11.2008, v ktorej spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., oznamuje Lesom Slovenskej republiky, š.p., že faktúry, ktoré im boli zaslané nie sú schopní uhradiť do stanovenej doby splatnosti z dôvodu momentálnej nepriaznivej finančnej situácie, ktorá postihla aj ich odberateľov. Ďalej je uvedené, že záväzky akceptujú v plnej výške. - Odpovede Lesov Slovenskej republiky, š.p., na č.l. 1734-1735, kde sa uvádzajú vyjadrenia na sedem otázok od Prezídia PZ, ÚBOK, Odbor boja proti korupcii Stred, Žilina a to, že stav v obchode s ihličnatým drevom bol v roku 2007 taký, že dopyt presahoval ponuku. V roku 2008 do doby uzatvorenia kúpnych zmlúv z úrovne generálneho riaditeľstva ponuka presahovala dopyt. V nasledujúcich mesiacoch dopyt kopíroval vývoj situácie na trhu s drevom, začali sa prejavovať aj nepriaznivé vplyvy ekonomickej a hospodárskej kríz, preto nebolo možné tento pomer definovať. Objem ťažby dreva pre príslušné štvrťroky si riadia jednotlivé odštepné závody na základe ročného plánu ťažby dreva. Kompetencie boli pri dojednávaní, uzatváraní a podpisovaní kúpnych zmlúv pri predaji surového dreva povolené realizovať najviac v zmysle smernice č. Sm OM 003 č.l. 3-4 60% ročne realizovaného množstva surového dreva v m3 v pôsobnosti generálneho riaditeľstva štátneho podniku Lesy SR a najmenej 40% ročne realizovaného množstva surového dreva v pôsobnosti jednotlivých odštepných závodov. S každým odštepným závodom sa pravidelne štvrťročne prejednával návrh smerovania predaja drevnej hmoty v zmysle zásady vyplývajúcich s uvedenej smernice. Spoločnosti, ktoré včas neuhrádzali faktúry za odobratú drevnú hmotu mohli byť postihnuté zmenou podmienok pri ďalšom uzatváraní kúpnych zmlúv, sprísnením podmienok, znížením lehoty splatnosti a garanciou platieb, vypovedaním kúpnej zmluvy, neuzatvorením kúpnej zmluvy v ďalšom období, zastavením dodávok drevnej hmoty, fakturáciou úrokov z omeškania, uplatnením pohľadávky na súde. O pozastavení dodávok drevnej hmoty pre jednotlivých odberateľov rozhodoval obchodný riaditeľ generálneho riaditeľstva na návrh odboru obchodu a logistiky GR Lesov SR, š.p. v tom prípade, ak si túto kompetenciu nevyhradil generálny riaditeľ š.p. Lesy SR. v prípade odporučenia pozastavenia dodávok drevnej hmoty pre jednotlivých odberateľov pohľadávkovou komisiou GR, schváleného generálnym riaditeľom štátneho podniku, pozastavenie dodávok vykonal odbor obchodu a logistiky generálneho riaditeľstva. - Uznania záväzkov a dohody o splácaní, č.l. 1779-1785, ktoré boli uznané spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., voči Lesom Slovenskej republiky, š.p., a boli uzatvorené dohody o splácaní záväzku zo dňa 17.12.2007,v ktorom sa spoločnosť zaviazala zaplatiť svoj záväzok vo výške 5.946.638,- Sk, zo dňa 12.06.2008 v ktorom sa spoločnosť zaviazala zaplatiť svoj záväzok vo výške 9.675.379,- Sk, zo dňa 18.04.2008, v ktorom sa spoločnosť zaviazala zaplatiť svoj záväzok vo výške 13.191.328,- Sk, zo dňa 17.12.2007, v ktorom sa spoločnosť zaviazala zaplatiť svoj záväzok vo výške 5.946.638,- Sk, zo dňa 12.06.2008, v ktorom sa spoločnosť zaviazala zaplatiť svoj záväzok vo výške 9.975.379,- Sk a zo dňa 11.09.2008, v ktorom sa spoločnosť zaviazala zaplatiť svoje záväzky vo výške 36.354.162,- Sk. - Zápočet faktúr na č.l. 1788, medzi NGAGSPA, s.r.o. a Lesmi Slovenskej republiky, š.p., ktorým sa vzájomne započítali vzájomné pohľadávky spolu vo výške 104.207,- Sk - Dodatky ku č. 1 ku kúpnej zmluve, č.l. 179-1799, 1800-1802, uzavretými medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p., a spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., zo dňa 24.04.2008 a 11.01.2008, ktoré sa týkali zmien článkov II. bodu 2. kúpnej zmluvy ohľadne akceptácie noriem STN a odsúhlasenými technickými špecifikáciami, v ktorom bolo zahrnuté aj meranie guľatiny elektronickou formou.

- Kúpne zmluvy a dodatky ku kúpnymi zmluvám na č.l. 1803-1816, uzavreté medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p., a spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., ohľadne dodávok ihličnatej piliarskej guľatiny v objeme 15000 m3, 20000 m3, a ihličnatých priemyselných výrezov v množstve 10 000 m3, - Zápisnice zo zasadnutia pohľadávkových komisií č.l. 1890-1891 a č.l. 1894-1907, zo dňa 29.04.2008, 29.12.2008, 28.11.2008, 31.10.2008, 30.09.2008, 28.08.2008, 29.7.2008, 30.06.2008, 29.05.2008 a k ním prislúchajúcich prezenčných listín. V zápisnici č. 2/2008, zo dňa 29.4.2008, zo zasadnutia pohľadávkovej komisie bolo okrem iných, s vecou netýkajúcich sa skutočností, uvedené, že najviac pohľadávok eviduje OZ voči spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., vo výške 28.952.894,- Sk. V tejto zápisnici komisia navrhla u odberateľov, ktorí prekračujú lehotu splatnosti od 1 do 30 dní výnimku, a to neuplatňovanie povinnosti vyplývajúce zo Zásad obchodnej politiky. Zo zápisnice komisie zo dňa 28.11.2008 je okrem iných s vecou netýkajúcich sa skutočností uvedené, že pohľadávky po lehote splatnosti za drevo k 28.11.2008 boli oproti stavu k 31.10.2008 vyššie o 7.779,- Sk. Tento nárast bol spôsobený dobehnutím splatnosti pohľadávok najväčších dlžníkov, medzi nimi aj NGAGSPA. Na uvedené subjekty boli vypracované podané žaloby. V zápisnici zo dňa 31.10.2008, bolo okrem s vecou nesúvisiacich skutočností uvedené, že NGAGSPA, s.r.o., neplní splátkový kalendár. Bolo konštatované, že splátkové kalendáre nevyriešili nárast pohľadávok po lehote splatnosti. Zo zápisnice komisie zo dňa 30.09.2008 vyplýva, že splátkový kalendár neplní okrem iných aj spoločnosť NGAGSPA, s.r.o. V zápisnici zo dňa 28.08.2008 bolo uvedené, že medzi najväčších neplatičov splátkového kalendára patrí spoločnosť NGAGSPA, s.r.o. - Penalizačná faktúra č.l. 1911-1914, ktorá bola od Lesov Slovenskej republiky, š.p., voči spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., v ktorej bola spoločnosť informovaná o tom, že jej účet bola zaťažená úrokmi z omeškania vo výške 233.226, 80 Sk. - Správa o výsledku finančnej kontroly na č.l. 1917-1942, ktorá bola označená ako následná finančná kontrola, ktorej vedúci bol R.. V. K.. Kontrola bola uskutočnená za obdobie 18.02.2009 - 26.03.2009. Správa obsahuje sedem častí. Jednou z nich je aj zoznam dlžníkov, v ktorom figuruje na str. 17 aj spoločnosť NGAGSPA, s.r.o. Správa pri uvedenej spoločnosti uvádza, že OZ ako kontrolovaný subjekt napriek upozorneniu z GR Lesov SR, zo dňa 18.01.2008, ktoré spočívalo v zjednaní nápravy, uzavrel so spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., dňa 25.02.2008 kúpnu zmluvu. Taktiež sa uvádza, že napriek nevyrovnaným pohľadávkam z roku 2007 OZ predal v mesiaci január 2008 869 m3 dreva a že faktúra vystavená dňa 31.01.2008 splatná 31.03.2008 vo výške 347 657,- Sk nebola k uvedenému dátumu uhradená zo strany kupujúceho. Napriek tomu podľa tejto správy kontrolovaný subjekt pokračoval naďalej v predaji drevnej hmoty dlžníkovi a tým dosiahla celkovú výšku pohľadávky 42.754.396,- Sk. K listinným dôkazom obžalovaný R.. L. N. uviedol, že komisia bola v závode v čase, keď tam už nepôsobil. - Zaslanie dokladov, fotokópia knihy návštev, č.l. 1968, 1992, 2044-2046. Prípis Lesov Slovenskej republiky, š. p., voči Prezídiu PZ, ÚBOK, Odbor proti korupcii - Stred, Žilina, ktorého príloha bola Prehľad omeškania podľa odberateľov. Z fotokópie knihy návštev Odštepného závodu Liptovský Hrádok v termínoch od 07.04.08 do 02.02.2009je zrejmé, že svedok L. G. navštívil v dňoch 15.12.2008, 19.,23.,29.,30., 12. 2008 a 5.,8. 1. 2009 na odštepnom závode R.. L. N.. - Správy o povesti, č.l. 2060-2062, 2064, 2066, 2068, 2070, 2072, 2074, 2076, z ktorých vyplýva, že obžalovaný R.. L. N. nemal do 7.7.2009 žiadny záznam v evidencii priestupkov. Obžalovaný B. K., nemal do 09.07.2009 záznam v evidencii priestupkov. Rovnako obžalovaná Y. Q. nemala do 07.07.2009 záznam v evidencii priestupkov. Čo sa týka správ o povesti všetci obžalovaní požívajú v mieste bydliska dobrú povesť. Z pracovného posudku voči R.. L. N. vyplynul výpočet jeho doterajších funkcií v Lesov Slovenskej republiky, š.p. Ďalej s v ňom spomína, že obžalovaný vykonával prevažne vedúce funkcie čo bolo predpokladom organizačných a riadiacich schopností. Nebol disciplinárne riešený. V pracovnom posudku voči obžalovanej Y. Q. bolo uvedené, že sa nikdy nedopustila porušenia pracovnej disciplíny, svoje pracovné úlohy si plnila riadne a včas, pričom bola pri ich pracovnej náplni samostatná. Jej

osobnosť bola ohodnotená ako nekonfliktná, pracovná komunikácia s ňou bola dobrá a konštruktívna. Nebolo potrebné nad ňou ako nad zamestnancom vykonávať dohľad a kontrolu. - Odpis z registra trestov na obžalovaných R.. L. N., B. K. a Y. Q. na, č.l. 2080-2082, v ktorých neboli uvedené žiadne záznamy o odsúdení. - Zápisnica o výsluchu obvinených R.. L. N. a B. K., na č.l. 84- 95. Zápisnica o výsluchu obvinených R.. L. N. a B. K., pred sudcom pre prípravné konanie Špeciálneho súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 26. júna 2009. Obvinený R.. L. N. uviedol, že skutky, ktoré sú uvedené v návrhu na vzatie do väzby sa nestali, nikdy od nikoho úplatok nepožadoval, ani úplatok nepreberal, priamo a ani sprostredkovane. Žiadanie úplatku by bolo nelogické, vzhľadom na to, že OZ mal za úlohu spracovať 1 milión m3, v Európe bola kríza s drevom, všade boli obrovské zásoby dreva a bolo vzácne zohnať solventného, seriózneho odberateľa. Spracovanie kalamity mu ukladal priamo Lesný zákon. Nelogické je teda, že ak K. vychádzal lesom v ústrety aby mal ešte niekomu niečo platiť. S K. bol v kontakte od jeho prvej návštevy na odštepnom závode, ku ktorej došlo na základe doporučenia generálneho riaditeľa lesov SR, až do doby zadržania. Osobné stretnutia sa vykonali dva krát. V čase jeho odvolania už drevná hmota K. dodávaná nebola, dlh nenarastal, vzhľadom na neplatenie faktúr už v čase jeho odvolania bola záležitosť postúpená právnikovi odštepného závodu. Celý čas sa s K. rozprával o čiastke, ktorú jeho firma dlhuje Odštepnému závodu Liptovský Hrádok, t.j. o čiastke 40 miliónov Sk. Na otázky prokurátora odpovedal, že vtedajší generálny riaditeľ W. mu zavolal a povedal mu , že príde za ním K. a aby uzatvoril s ním kúpno-predajnú zmluvu na I. štvrťrok v maximálne možnom množstve. S B. sa zoznámil tak, že prišiel za ním niekedy tesne pred jeho odvolaním z funkcie riaditeľa, t. j. v priebehu augusta 2008 s tým, že sa mu sám predstavil cez predloženú vizitku ako majiteľ firmy na mimosúdne vymáhanie pohľadávok. Mal záujem o vymáhanie pohľadávok, ktoré odštepný závod evidoval. Nemal informácie o tom, že z kade toto Potočiar vedel. S B. nemal žiadnu dohodu. Na otázky obhajcov uviedol, že nemal kompetenciu z titulku svojej funkcie zabezpečiť nepostihovania nedodržiavania termínov splatnosti faktúr. Zmluvy za odštepný závod podpisoval on sám, zmluvy boli podpisované na jeden štvrťrok. Za omeškané platby, ak nebolo stanovené inak, sa sankcionovalo v zmysle sankcií Obchodného zákonníka. Obvinený B. K. uviedol, že žiadny úplatok nikdy nikomu nesľuboval, pretože na to nemal dôvod. Nemal by prečo niekomu niečo platiť za to, že sa lesy potrebovali zbaviť drevnej hmoty. Na otázky prokurátora uviedol, že neviem v akom finančnom objeme mal zakontrahovaný objem drevnej hmoty s odštepným závodom a taktiež nevedel uviesť v akom objeme ho aj realizoval. Zmluva sa robila štvrťročne a vždy s inými cenami. Pozná osobu menom W. a Q.. Q. na základe jeho prosby poskytol pre N. pôžičku vo výške 300.000,- Sk. N. dal K.slo účtu. Čo sa týka ostatných dôkazných návrhov procesných strán súd zamietol návrhy prokurátora na vykonanie dôkazu prečítaním zápisnice o trestnom oznámení z č.l. 28-30 lebo ide o úkon vykonaný pred začatím trestného stíhania vo veci a zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 24. júna 2009 nie je dôkazom v trestnom konaní. Súd ďalej odmietol návrh prokurátora na vykonanie dôkazu - oboznámenie odborného stanoviska výsledku psycho-fyziologického overovania pravdivosti z dôvodu, že takéto odborné stanovisko v zmysle platnej slovenskej judikatúry neslúži ako dôkaz v trestnom konaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil vyššie uvedené dôkazy ako dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, rovnako tak dôkazy svedčiace v prospech ako aj v neprospech obžalovaných a dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

Obžalovaný R.. L. N. opakovane, od presne nezistenej doby od januára 2008 na bližšie nezistenom mieste, ako riaditeľ Odštepného závodu Liptovský Hrádok, štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica (ďalej len „OZ Liptovský Hrádok“) žiadal úplatok vo výške 5 miliónov Sk (165.969,59 €) od R.. B. K., konateľa spoločnosti OGGIMEX, s.r.o., IČO: 17078806 so sídlom Levočská 12, Harichovce (ďalej len „OGGIMEX, s.r.o.“) a NGAGSPA, s.r.o., IČO: 36577405, so sídlom Levočská 12, Harichovce (ďalej len „NGAGSPA, s.r.o.“) za to, že z pozície svojho postavenia zabezpečí, resp. zabezpečil pre tieto spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ z kvóty OZ za obdobie od 13. septembra 2007 do 1. júla 2008, nepostihovanie nedodržiavania termínov splatnosti vystavených faktúr za odoberané drevo z OZ a za ďalšiu dodávku drevnej hmoty napriek tomu, že za predchádzajúcu odobratú drevnú hmotu zaplatené týmito spoločnosťami nebolo vôbec, ani napriek uzavretým splátkovým kalendárom, pričom k vyplateniu časti sľúbeného úplatku došlo najmenej vo výške 300.000,- Sk (8.305,- €) dňa 24. októbra 2008 prevodom na účet Y. Q.. Súd uvedený skutkový stav oprel aj o výpoveď obžalovaných, konkrétne o výpoveď obžalovaného K., ktorý vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že v období od októbra 2008 do februára 2009 mu v mene N. volávali osoby B. a G., ktorí podľa neho uviedli, že konajú na N. poverenie, aby od neho vymohli peniaze. Obžalovaný uviedol, že B. mu do telefónu povedal, že sa má jednať o sumu 5 miliónov Sk. Rovnako obžalovaný K. potvrdil, že mal telefonát od G. ktorý od neho požadoval sumu 5 miliónov korún. Obžalovaná Q. vo svojich výpovediach z prípravného konania uviedla, že čiastka vo výške 300.000,- Sk od K. jej bola zaslaná na účet, ktorého číslo poskytla pre N.. Potvrdila, že deň pripísania sumy 300.000,- Sk je tým dňom, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia. Keď poskytla číslo účtu N., platba bola zrealizovaná ešte v ten deň. Pri prijatí týchto skutkových záverov prihliadol súd najmä na výpoveď svedka-agenta B., ktorý vo výpovedi z prípravného konania podrobne uviedol, že N. mu povedal, že určití ľudia, medzi nimi aj K., mu dlhujú ešte veľkú sumu peňazí za zadanie drevnej hmoty za aktuálny rok a že vzhľadom na to, že bol odvolaný funkcie mu nechcú zaplatiť a odmietajú sa s ním baviť. Podľa svedka mu N. povedal, že sa jedná o úplatky za jednotlivo zadané ťažby alebo dohodenie práce firmám. Svedok vo svojej výpovedi priamo uvádzal, že N. požadoval od K. 5 miliónov Sk. Táto časť výpovede svedka B. ohľadne žiadania sumy vo výške 5 miliónov Sk korešponduje s uvedenou výpoveďou K., ktorý uviedol, že B. mu mal volať a požadovať v mene N. od neho sumu 5 miliónov Sk. Svedok súčasne vo svojej výpovedi uviedol, že keď povedal N., že K. to berie ako pôžičku, tak na to sa N. zasmial a povedal mu, že to nie je žiadna pôžička, ale že sú to peniaze, ktoré mu mal K. vyplatiť podľa dohody. Svedok G. vo svojej výpovedi z prípravného konania v súvislosti so skutkom kladeným za vinu N. priamo uviedol, že na jeseň 2008 si ho N. zavolal do kancelárie a povedal mu, že nejaký pán K., ktorý mal u lesov zákazky a robil pre ne, má voči lesom podlžnosť. Ďalej svedok uvádzal, že N. písal K. SMS o týchto peniazoch, že z dlhu sa dajú odrátať, odpustiť nejaké percentá a že sa bude dať nadviazať na nejakú spoluprácu. SMS písal v jeho prítomnosti. N. mu kázal zavolať K., od ktorého mal pýtať 5 miliónov Sk za to, že sa mu z jeho dlhu, ktorý mal byť podľa vyjadrenia N. 65 miliónov Sk niečo uberie a tiež že sa nadviaže na predchádzajúcu spoluprácu, po tom ako sa dostane do funkcie. Prehrávané zvukové záznamy na hlavnom pojednávaní, ktoré boli zo stretnutí N. a B., rovnako potvrdzujú uvedené výpovede obžalovaných a svedkov, pretože na stretnutí 13.09.2009 v Dolnom Kubíne B. uvádza, že K. vyplatí z vybaveného úveru lesy a že N. tiež vyplatí tých „päť“, na čo N. odvetil slovom „No“ bez ďalšieho dovetku. V tomto istom zvukovom zázname N. sám uviedol, že treba K. zmáčknuť, že celá záležitosť ide na dozornú radu a že „čím skôr“ tak „tým menej“ bude spomenutý na dozornej rade. Zo zvukového záznamu, ktorý bol vyhotovený zo stretnutia N. a B. dňa 14. mája 2009 v Dolnom Kubíne vyplýva z vyjadrenia N., že medzi ním a K. nikdy nepadlo slovo pôžička a ak K. hovorí o pôžičke, tak len preto, lebo to pravdepodobne musí niekde zaúčtovať a druhýkrát uvádza, že také slovo medzi nimi nepadlo. Z ďalšieho stretnutia medzi obžalovaným a svedkom - agentom B. z 15. mája 2009 v Dolnom Kubíne vyplýva z vyjadrenia N. opätovne skutočnosť, že sa medzi ním a K. nejedná o žiadnu pôžičku. N. na otázku B., že prečo „to“ K. nedá na účet odvetil, že „prevody sú stopovateľné, veľmi ľahko to je. To je také.“

Zo záznamov telekomunikačnej prevádzky je zistiteľné, že K. v telefonáte s B. dňa 8. marca 2009 uviedol, že nikomu nič neurobil a ani nie je nikomu nič dlžný, čo podľa názoru súdu potvrdzuje tú skutočnosť, že B. kontaktoval K. za účelom vymáhania takzvaného „dlhu“ voči N.. Z ďalších záznamov telekomunikačnej prevádzky je preukázateľné, že sa N. opätovne domáha zaslania nejakej finančnej čiastky od K., ktorý zaslanie finančnej čiastky sľubuje a panuje medzi nimi dohoda na konkrétnej sume vo výške 10 tisíc €, v jednom prípade vo výške 15 tisíc €. Ako čas plynul, tak obžalovaný N. uvádzal v záznamoch, že v krátkej dobe mu postačia zatiaľ aj „tri“ a odôvodňoval to tým, že je v úzkych. Zo záznamu telekomunikačnej prevádzky vedeného medzi N. a Q. dňa 7. apríla 2009 vyplýva, že Q. už raz prevzala na svoj účet peniaze, a to vtedy, keď N. jej posielal SMS aby mu poslala jej číslo účtu, keď bol na stretnutí, následne peniaze v sume 300 tis. Sk odovzdala N.. Tento záznam preukazuje skutočnosť, že v období po odvolaní N. z funkcie riaditeľa OZ na jeseň 2008 prevzal úplatok pomocou účtu Q.. Zabezpečené SMS správy v komunikácii medzi N. a Q. rovnako potvrdzujú žiadanie úplatku obžalovaným N., keď v jednej zo zabezpečených SMS správ (prepis na č.l. 814) odpovedá na otázku Q., či sa už niekedy stalo, že by K. sľúbil a potom to nedodržal, slovami „vždy dodržal len teraz odkladá.“ V ďalšej SMS správe, ktorú Q. poslala N. ho informuje, aby si dával pozor na B., pretože ten chce N. namočiť, že berie úplatky za to, že sa N. ním vyhrážal. Uvedená SMS správa potvrdzuje výpovede B., G. a z časti aj obžalovaného K. v tom, že N. mal žiadať pod hrozbou následkov od obžalovaného K.platok. Na uvedené SMS správy nadväzujú ďalšie dve SMS správy, v ktorých sa Q. pýta N., či mu už niekedy od 11/2008 „niečo dal“, pričom je zrejmé, že sa v komunikácii myslí obžalovaný K.. Na uvedenú otázku N. odpovedal, že „on vie, komu dlhuje“. Z tohto jeho vyjadrenia súd prijal záver, že obžalovaný N. a obžalovaný K. nehovoria pravdu, keď sa bránia, že spolu hovorili o pôžičke. Záver o tom, že nešlo o pôžičku ale o úplatok súd ustálil aj z charakteru vzájomnej komunikácie všetkých zainteresovaných osôb, z ktorej je nesporné, že ani v jednom rozhovore a ani v jednej SMS správe, sa nič nehovorí o nejakej pôžičke. Tieto obhajobné tvrdenia obžalovaného N. a obžalovaného K., že išlo o pôžičku a nie o úplatok považoval súd za obhajobné tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vyhodnotil ich preto ako tvrdenia účelové, vykonaným dokazovaním za nepodložené a teda nepravdivé, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Konanie obžalovaného uvedeného v skutkovom zistení, že mal ako riaditeľ OZ pre spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., a OGGIMEX, s.r.o., v ktorých bol konateľom K., zabezpečiť uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ z kvóty OZ za obdobie od 13. septembra 2007 do 1. júla 2008 a nemal postihovať nedodržiavania termínov splatnosti vystavených faktúr za odoberané drevo od OZ a za ďalšiu dodávku drevnej hmoty napriek tomu, že za predchádzajúcu odobratú drevnú hmotu uvedenými spoločnosťami nebolo zaplatené, ani napriek uzavretým splátkovým kalendárom bolo nepriamo podoprené výpoveďami svedkov R.. L.. V. W., R.. W. K., R.. G. W., R.. M. B. a R.. N. H.. Z týchto dôkazov, ktoré jednotlivo na seba nadväzovali a v podstatnej miere sa dopĺňali bolo zrejmé, že obchod s drevom bol kompetenčne rozdelený na 60% zo strany GR objemu drevnej hmoty a na 40% medzi OZ. V uvedených 40% priamo uzatvárali obchodné vzťahy s odberateľmi riaditelia závodov. Podľa týchto výpovedí mal riaditeľ závodu v kompetencii uzatváranie zmlúv s odberateľmi na odber drevnej hmoty a taktiež aj podpisovanie týchto zmlúv. Zmluva ako taká bola vydaná ako vzor z GR, potom sa už len doplnili kubické metre a na základe dohody s riaditeľom splatnosť a celá tá zmluva sa potom posielala na GR. Svedok K. vo svojej výpovedi priamo uviedol, že bol svedkom udalosti, keď na jeho pokyn nenaložili drevo pristaveným kamiónom spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., pretože spoločnosť nezaplatila predošlú faktúru, tak obžalovaný N. mu volal aby uvedenej spoločnosti bolo drevo naložené a aby to nechal tak. Následne sa dozvedel, že na závod volal K.. Vo svedeckých výpovediach bolo uvedené, že aj napriek kalamitnej situácii bol o drevo záujem, síce menší ako pred krízou ale bol. Svedok K. popísal situáciu, keď jedného dňa chceli poľský odberatelia jednorázovo odobrať drevnú hmotu priamym predajom, na čo im bolo oznámené, že týmto spôsobom to nejde. Svedkovia, ktorí začali pracovať na OZ až po odvolaní N. uviedli, že dlh spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., ktorý spolu s úrokmi a penálmi tvoril výšku 52 miliónov, bol odpísaný ako nevymožiteľný. Všetci svedkovia uviedli, že napriek tomu, že spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., neuhrádzala svoje záväzky, ba viac neuhrádzala ani dohodnuté splátkové kalendáre, dodávky im neboli zastavené. Túto skutočnosť označila svedkyňa R.. H. za porušenie všetkých prepisov a smerníc, ktoré štátny podnik mal. R.. W. vzhľadom na zistenia, ktoré uviedol vo svojej výpovedi, dal odporučenie na okamžité zastavenie dodávok obchodnému riaditeľovi na generálnom riaditeľstve. Preto obchodnému riaditeľovi na generálnom riaditeľstve, lebo N. bola odobratá kompetencia v obchode dreva a táto kompetencia prešla na obchodného riaditeľa R.. K.. Po jeho

odporúčaní boli potom dodávky zastavené. Zhrnutím týchto výpovedí bolo preukázané, že spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., bola najväčší odberateľ drevnej hmoty na OZ, ale zároveň aj najväčším dlžníkom vzhľadom na uvedenú sumu pohľadávky. Svedkovia podrobne vo svojich výpovediach uviedli, že aký mal byť presný postup voči odberateľom, ktorý nedodržiavali svoje záväzky. Bolo preukázané, že ak nejaká spoločnosť neplnila svoje záväzky, ako aj dohodnuté splátkové kalendáre, bolo povinnosťou zastaviť dodávky voči takejto spoločnosti. Zastavenie dodávok voči spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., došlo až na základe odporúčania R.. W., po ktorom R.. K. ,ako obchodný riaditeľ na ktorého prešla kompetencia zastavenia dodávok, tieto dodávky zastavil. Svedecké výpovede svedka-agenta B. a svedka G., súdom hodnotené ako dôkazy získané v súlade so zákonom, boli súdom vyhodnotené ako vierohodné. Obidve výpovede jednotlivo vzájomne súvisia a vzájomne sa dopĺňajú. Obidve svedecké výpovede uvádzali približne rovnako úvodné stretnutia medzi B. a N., uvádzali že N. mal pýtať od K. 5 miliónov Sk za to, že sa mu z jeho dlhu niečo uberie, resp. že sa nadviaže na predchádzajúcu spoluprácu. B. tiež uvádzal motív N. konania a to, že N. pýta peniaze pre to, že K. podnik púšťal na príkaz N. do vysokých súm, ďalej že K. vybavuje nejaké finančné prostriedky vo Švajčiarsku. Výpoveď svedka G. je preukazovaná listinnými dôkazmi, a to kópiami návštevnej knihy na OZ, kde sú uvedené jeho návštevy a podpisy. Tieto kópie návštevnej knihy preukazujú, že svedok G. chodieval za N. na OZ po jeho odvolaní z funkcie v čase pred vianocami roku 2008, kedy G. tvrdil, že bol za N.. Obžalovaný K. potvrdil tú skutočnosť, že v období od októbra roku 2008 do februára 2009 mu volávali B. a G. s tým, že si mali v N. mene pýtať peniaze, dokonca uviedol aj čiastku, že 5 miliónov, čo je v súlade s tým, čo tvrdili obidvaja svedkovia vo vzťahu k K.. Skutočnosť, že N. sa vyhrážal K., že za ním pošle B., je potvrdená SMS komunikáciou Q. a N., kde menovaná uvádza, aby si dal N. na B. pozor, lebo že ten sa mu chce pomstiť za to, že sa N. vyhrážal v jeho mene a že spolupracuje s políciou. Rovnako je potvrdzovaná výpoveď svedka G. v tej časti, keď uvádzal, že N. dal B. zálohu za vybavovanie záležitostí ohľadne N. odvolania z funkcie telefonickou komunikáciou Q. s N., ktorej uviedla, že B. len pobral peniaze a nič. Q. v jednej z SMS komunikácii s N. napísala, že „B. to vo finále posral“ a v ďalšej SMS správe určenej N. uviedla, že B. je slaboch, že nič nevybaví a že je taký istý ako ten čo ho doporučil. V zmysle svedeckej výpovede G. to mal byť práve on, kto doporučil Q. B.. Aj z týchto dôvodov súd nemal pochybnosť o vierohodnosti výpovedí svedkov G. a B.. Obhajobným tvrdeniam obžalovaného N., ktoré vo svojej podstate spočívali v nastolení dojmu, že účelom jeho komunikácie s obžalovaným K. bolo zabezpečiť úhradu záväzkov jeho spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., voči OZ, ďalej že išlo len o žiadanie pôžičky a že dodávanie drevnej hmoty jeho spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., napriek jej neuhrádzaniu faktúr za odobraté drevo bolo za účelom spracovania kalamitného stavu drevnej hmoty na území OZ, súd neuveril vzhľadom na vykonané dokazovanie, konkrétne v tejto súvislosti súd poukazuje najmä na výpovede svedkov B. a G., ktorí uvádzali, že od začiatku išlo o žiadanie úplatku od K. za odoberanie drevnej hmoty. Rovnako záznamy zo stretnutí N. a B., kde výslovne sám N. uviedol, že medzi ním a K. nikdy nepadlo slovo pôžička. Taktiež z charakteru uvádzanej telefonickej a SMS komunikácie medzi N. a K., Q. a N., je zrejmé, že nemalo ísť o žiadnu pôžičku. Ďalej obhajobným tvrdeniam obžalovaného N. spočívajúcim v tom, že v inkriminovanom čase po jeho odvolaní si nemusel niektoré veci pamätať, hlavne stretnutie s K., pretože bol v zlom zdravotnom stave a užíval lieky STILNOX a taktiež, že na stretnutiach s B. mu odpovedal na jeho mafiánske narážky tak ako odpovedal preto, aby si ho udržal ako dílera hypnotík, súd neuveril a považoval ich za účelové so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Znalec MUDr. Ján Vongrej, ktorý sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery znaleckého posudku vzhľadom na obhajobné tvrdenia obžalovaného uviedol, že obžalovaného závislosť od hypnotík nepodstatne znižovala jeho ovládacie schopnosti a rozpoznávacie schopnosti boli v čase činu zachované. Nebolo zistené, že by pod vplyvom uvedenej závislosti na hypnotikách došlo k takej degradácii osobnosti obžalovaného, ktorá by znižovala alebo celkom potláčala jeho schopnosť zdržať sa svojho konania. Hypnotiká požité v čase páchania posudzovanej trestnej činnosti odbrzďovali jeho správanie a pôsobili na jeho správanie negatívne. Ďalej obhajobným tvrdeniam obžalovaného spočívajúce v tom, že nemohol zastaviť dodávky drevnej hmoty spoločnostiam, ktoré si neplnili záväzky vyplývajúce zo zmlúv, z dohodnutých splátkových kalendárov, lebo hrozila x - násobne väčšia škoda znehodnotenia dreva lykožrútom, súd neuveril a považuje ich za zámienku jeho uvedeného konania. Toto obhajobné tvrdenie bolo vyvrátené svedkami R.. W., a R.. H., ktorí uviedli, že jeho konanie bolo v rozpore so všetkými predpismi a smernicami. Až potom, čo bola kompetencia zastavenia dodávok odobratá obžalovanému N. došlo na základe odporúčania R.. W. k zastaveniu dodávok dreva pre spoločnosť NGAGSPA, s.r.o. Ďalej súd neuveril obhajobným tvrdeniam, že by každého odberateľa vítali

s otvorenou náručou, keby sa v uvádzanom období prišiel a preukázal sa, že je schopný odoberať drevnú hmotu, ktorú OZ ponúkal za spracovanie kalamity. Dôvod, prečo súd tomuto tvrdeniu neuveril spočíval vo vyjadrení svedka R.. K., ktorý vo svojej výpovedi popísal svoju skúsenosť s poľskými záujemcami o drevnú hmotu, ktorým nebolo umožnené ju odoberať, keď prejavili svoj záujem. Svedkyňa R.. H. taktiež uviedla, že podľa jej názoru vždy bol záujem o drevnú hmotu. Na základe vykonaného dokazovania nebolo taktiež preukázané tvrdenie obžalovaného, že agenta-svedka B. spoznal tak, že on prišiel za ním na OZ, pretože svedkovia G. a B. uviedli, že ku stretnutiu došlo v Ružomberku v hoteli na základe podnetu obžalovaného N.. Toto potvrdila vo svojej výpovedi aj obžalovaná Q.. Rovnako súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že sám B. sa mu mal ponúknuť zistiť ako to je s jeho odvolaním, nakoľko pozná nejakých ľudí v Banskej Bystrici, pretože svedok B. a aj svedok G. uviedli, že sám obžalovaný N. sa mal ako prvý opýtať B., či sa nedá zariadiť, aby sa N. na to miesto vrátil naspäť s tým, že potom by B. dostal prácu na závode v súvislosti s vymáhaním pohľadávok. Súd neuveril ani tvrdeniu obžalovaného, že predmetom stretnutí s K. bolo splatenie dlhu voči OZ, pretože sám obžalovaný K. vo svojej výpovedi uviedol, že po odvolaní N. z funkcie riaditeľa komunikoval ohľadne záväzkov len s novým vedením. Svedok B. tiež uviedol, že N. mu povedal, že nakoľko bol odvolaný z funkcie riaditeľa tak mu odberatelia nechcú zaplatiť a odmietajú sa s ním baviť. Uvedené tvrdenie obžalovaného N. tiež vyvracia charakter zaznamenanej telekomunikačnej prevádzky medzi ním a K., kde sa vôbec nespomína žiadne splácanie dlhu voči OZ, resp. poskytnutie nejakej pôžičky, prípadne pomoci obžalovanému N. vzhľadom na jeho osobné problémy. Pokiaľ ide o skutkové závery, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný N.iadal úplatok opakovane, avšak na rozdiel od obžaloby bolo súdom ustálené, že tento úplatok nežiadal len od októbra 2008 do 24. júna 2009, ale od presne nezistenej doby od januára 2008, odkedy vstúpil do jednaní a uzavrel zmluvy s obžalovaným K. aj na odber drevnej hmoty padnutej kalamity. Ďalej bol skutok pozmenený v tom, že obžalovaný nežiadal úplatok vo výške 165.969,59 €, ale tak, ako vyplynulo z dokazovania žiadal 5 miliónov Sk. Skutok bol ďalej doplnený v tom, že boli uzavreté zmluvy na predaj dreva z kvóty OZ. Rovnako tak vzhľadom na výsledky dokazovania bol skutok doplnený v tom, že obžalovaný žiadal úplatok aj na ďalšiu dodávku dreva, predaj drevnej hmoty napriek tom, že za predchádzajúcu drevnú hmotu zaplatené týmito spoločnosťami nebolo vôbec, ani napriek uzavretým splátkovým kalendárom. Bol tak prijatý záver, že obžalovaný v postavení riaditeľa OZ, teda štátneho podniku, v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností žiadal priamo úplatok vo výške 5 miliónov korún a následne časť úplatku v sume 300.000,- Sk prostredníctvom obžalovanej Q. aj prijal. Na takéto konanie zneužil svoju funkciu riaditeľa OZ a toto jeho konanie napĺňa pojmové znaky obstarávania veci všeobecného záujmu v zmysle § 131 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný ako riaditeľ štátneho podniku v rámci výkonu svojich pracovných povinností nakladal s majetkom štátu a konal vo verejnom záujme a teda nad rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca. Obžalovaným žiadaná provízia - peňažné plnenie majetkovej povahy, za dodávku drevnej hmoty a nepostihovanie nedodržiavania platieb za drevnú hmotu má charakter plnenia, na ktorý nie je právny nárok je v zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom. Obžalovaný tak svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, pretože súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo a cez sprostredkovateľa pre seba žiadal a prijal úplatok a taký čin spáchal vo veľkom rozsahu. Pokiaľ ide o rozsah činu definovaný ako „vo veľkom rozsahu“, tento je v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona daný výškou požadovaného úplatku v rozsahu 5 miliónov Sk, pričom veľký rozsah predstavuje v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia najmenej päťstonásobok sumy 266,- €, čo predstavuje sumu najmenej 133.000,- € (4.006.758,- Sk). Vo vzťahu k obžalovanému B. K. súd na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkové závery tak, že obžalovaný K. opakovane, od presne nezistenej doby, najmenej od januára 2008 osobne na bližšie nezistenom mieste, ako konateľ spoločnosti OGGIMEX, s.r.o. a NGAGSPA, s.r.o., sľúbil R.. L. N., v tom čase riaditeľovi OZ, úplatok vo výške 5 miliónov Sk (165.969,59 €) za to, že tento z pozície svojho postavenia riaditeľa zabezpečí resp. zabezpečil pre tieto spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ Liptovský Hrádok za obdobie od 13. septembra 2007 do

1. júla 2008 nepostihovanie nedodržiavania termínov splatnosti vystavených faktúr za odoberané drevo z OZ za ďalšiu dodávku drevnej hmoty napriek tomu, že za predchádzajúcu odobratú drevnú hmotu zaplatené týmito spoločnosťami nebolo vôbec, ani napriek uzavretým splátkovým kalendárom, pričom k vyplateniu časti sľúbeného úplatku došlo najmenej vo výške 300.000,- Sk (8.305,- €) dňa 24. októbra 2008 prevodom na účet Y. Q.. Pri ustálení skutkového stavu u obžalovaného K. súd prihliadol na výpoveď obžalovaného z prípravného konania v tej časti, kde uviedol, že B. vystupujúci v mene N. mu v telefonáte povedal, že N.iada sumu vo výške 5 miliónov Sk, na čo obžalovaný povedal, že tak to určite nie je. Svojou výpoveďou potvrdil, že v tej dobe vedel, čo a za akým účelom od neho N.iada. Skutočnosť, že obžalovaný K. sľúbil úplatok N. je podporená výpoveďou svedka G., ktorý potvrdil to, že N. mu povedal, aby zavolal K. a pýtal od neho 5 miliónov Sk. Po tejto požiadavke svedok telefonoval s K., ktorý mu povedal, že čaká na nejaké peniaze zo Švajčiarska a že peniaze budú zhruba o dva až tri týždne. Sľúbenie úplatku preukazujú aj vyjadrenia svedka B. vo zvukovom zázname zo dňa 13. februára 2009, kde svedok uviedol, že s K. bol vo Švajčiarsku, kde on robil nejaké prevody v bankách, ktoré by mali trvať približne od 3 - 5 dní, kým prídu na Slovensko. Z vyjadrení svedka ďalej vyplýva, že K. povedal, že potom sa to dá do poriadku, teda, že vyplatí aj lesy a N. vyplatí tiež tých „päť“. B.alej tvrdil, že K. sa nejako nebráni, nehovoril nie, iba stále, že áno. V tomto zvukovom zázname je zachytené vyjadrenie obžalovaného N., ktorý v nadväznosti na vyjadrenia svedka B. uvádzal, že K. „vraví áno“. Skutkový stav u obžalovaného K. súd oprel taktiež o prehraté záznamy telekomunikačnej prevádzky, z ktorých súd považoval za podstatné tie, kde prebiehala priama komunikácia medzi N. a K.. V zaznamenanej telefonickej komunikácii medzi nimi zo dňa 14. apríla 2009 K. povedal, že či to bude už tento týždeň mu musí potvrdiť druhá strana a ako náhle mu to druhá strana potvrdí, nemá problém s tým väčším objemom, tak ako sa rozprávali. N. v tejto komunikácii žiadal od K. zálohu vo výške 10%. Na N.iadosť o poskytnutie zálohy K. v telefonáte uviedol, že má prísľub z minulého týždňa a teda je to na takej ceste, že by sa „tento“ týždeň uvoľnila prvá časť. V ďalšom zázname medzi nimi zo dňa 2. apríla 2009 K. uvádza, že to čo spolu osobne prebrali, tak to všetko ide v tom istom režime a tam sa nič nemení, pretože mu dal na to ruku. K. mu sľubuje, že pár dní to bude trvať. V ďalšom zázname zo dňa 17. apríla 2009 K. hovoril o tom, že keby sa vracal z banky v Nemecku, tak by sa mohli s N. stretnúť a to by už išlo o takú väčšiu sumu, nielen sto, dvesto, ale zaujímavejšiu. K.alej v rozhovore uviedol, že do 10. mája majú komplet všetko urovnané. V ďalšom zázname zo dňa 21. apríla 2009 K. uviedol, že na druhý deň by mohlo dohromady prísť „desať“ lebo „desať vybavoval, aby aspoň tie mali.“ V ďalšom relevantnom zázname komunikácie uvedenými osobami zo dňa 28. apríla 2009 K. povedal, že „My sme, my sme si svoje veci povedali a tie platia, tie sa nebudú nikdy meniť.“ Ďalej na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., v ktorej bol K. konateľom, bola jedným z odberateľov OZ. Svedok W., ktorý v inkriminovanom čase zastával funkciu generálneho riaditeľa Lesov Slovenskej republiky vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., patrila medzi stredných až väčších odberateľov, ktorá v tom čase obchodovala s OZ s drevnou hmotou. Svedok potvrdil, že keď problém s odberom drevnej hmoty nevyriešil OZ, vstúpili z generálneho riaditeľstva s uvedenou spoločnosťou do rokovania, kde sa snažili dospieť k dohode o splátkovom kalendári a jeho plnení tak, aby do určitej lehoty, ktorá bola dohodnutá boli tieto pohľadávky splatené. So spoločnosťou bol dohodnutý splátkový kalendár, bol dohodnutý postup z hľadiska času dokedy má uhradiť prvú splátku, ale k naplneniu dohody nedošlo. Lesy voči uvedenej spoločnosti viedli pohľadávky v niekoľkých miliónoch Sk. Ďalší svedok R.. W. K., ktorý bol od roku 2006, alebo 2007 do januára v roku 2009 námestník pre obchod a logistiku v Odštepnom závode Liptovský Hrádok potvrdil skutočnosť, že spoločnosť NGAGSPA bol najväčší a kľúčový odberateľ, ktorého nemal na starosti. Ozrejmil situáciu na odštepnom závode, keď povedal, že kľúčoví odberatelia dohadovali detaily ohľadom objemu u riaditeľa

závodu, ktorý mu potom len zatelefonoval koľkodňovú splatnosť napísať do zmluvy. Dlhy spoločností OGGIMEX a NGAGSPA narastali rádovo, ale dodávky k nim stále išli, neboli zastavené ani z podniku, ktorý mal tiež o tom prehľad, ani z úrovne riaditeľa, stále tam boli nejaké splátkové kalendáre, alebo ten dotyčný vedel presvedčiť, že tie peniaze zaplatí. Svedok uviedol situáciu, ktorá sa stala na odštepnom závode, keď od spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., u ktorej bol dohodnutý splátkový kalendár, mala prísť platba v piatok alebo vo štvrtok. Následne keď si overil u účtovníka, že NGAGSPA, s.r.o, nezaplatila, tak zavolal kolegovi na Čierny Váh, lebo vedel že tam má nejaké kamióny na drevo, a kázal mu aby uvedeného odberateľa poslal aj s kamiónmi preč. Dopadlo to tak, že po chvíli volal N., že aby to nechal tak, že drevo musí pre nich naložiť. Následne zistil, že K. volal na podnik. Svedkyňa R.. N. H., ktorá od 01.02.2009 prešla na OZ na pozíciu ekonomickej námestníčky, vo svojej výpovedi potvrdila, že spoločnosť NGAGSPA, s.r.o., patrila medzi tie väčšie. Uviedla, že v súčasnosti je pohľadávka voči uvedenej firme odpísaná ako nevymožiteľná vo výške 52 miliónov Sk. Do tejto pohľadávky boli zarátané aj penále a aj úroky z omeškania, ktoré boli tiež predmetom vymáhania. Ďalšia svedkyňa R.. M. B. uviedla, že si pamätá na to, že riaditeľ závodu sa vyjadril vo vzťahu k spoločnostiam B. K., že pohľadávky budú zaplatené a že to nemajú postupovať právnikovi. Svedok R.. G. W. uviedol, že od februára 2009 bol zamestnancom OZ vo funkcii obchodného námestníka. Vo vzťahu ku spoločnosti NGAGSPA, s.r.o., potvrdil predošlé svedecké výpovede svedkov, ktorí pracovali na OZ a ktorí mali možnosť bezprostredne vnímať situáciu ohľadne dodávok dreva odštepným závodom, prípadne správaniu sa odštepného závodu voči uvedenej firme keď uviedol, že po jeho nástupe sa so spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., robili splátkové kalendáre a jej dlžoba bola okolo 40 miliónov Sk. Tieto splátkové kalendáre neboli dodržiavané, preto na základe tejto skutočnosti odporučil obchodnému riaditeľovi na GR okamžité zastavenie dodávok. Preto obchodnému riaditeľovi na GR, lebo N. bola odobratá kompetencia v obchode dreva a táto kompetencia prešla na obchodného riaditeľa R.. K.. Po jeho odporúčaní boli potom dodávky zastavené. Pohnútkou, pre ktorú mal K. sľúbiť v uvedenej výške N.platok bolo to, aby N. ako vtedajší riaditeľ OZ zabezpečil uzavretie zmlúv na predaj dreva so spoločnosťou NGAGSPA, s.r.o., a OGGIMEX, s.r.o., kde bol menovaný konateľom, ďalej aby tieto spoločnosti neboli postihované za nedodržiavanie termínov splatnosti vystavených faktúr za odoberané drevo z OZ a mohli ďalšiu dodávku drevnej hmoty odoberať napriek tomu, že za predchádzajúcu odobratú drevnú hmotu zaplatené týmito spoločnosťami nebolo vôbec, ani napriek uzavretým splátkovým kalendárom. V súvislosti s hodnotením výpovedí svedka G. a svedka B. vo vzťahu k prijatiu záveru o vine obžalovaného K. súd odkazuje na vyššie uvedené vyjadrenia týchto svedkov a hodnotiace závery k nim. Skutkový záver, že obžalovaný K. vyplatil časť sľúbeného úplatku na účet Q., bol súdom prijatý s prihliadnutím na výpoveď samotnej Q., N. a K.. K. uviedol, že požiadal Q., aby zaslal 300.000,- Sk na účet, ktorý mu dal N., pričom sa jednalo o Q.et. Q. túto skutočnosť potvrdila, keď uviedla, že N. od nej žiadal číslo účtu a ďalej, že v ten deň prišli na tento účet peniaze. Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného K., že nešlo o úplatok, ale o pôžičku, tomuto súd neuveril, pretože priame dôkazy zo zabezpečenej telekomunikačnej prevádzky, najmä SMS komunikácia medzi obžalovaným N. a obžalovanou Q., obžalovanou Q. a svedkyňou N., dôkazy zo zabezpečených zvukových záznamov a z nich vyplývajúce vyjadrenia obžalovaného N. pri stretnutiach s agentom B. túto obhajobu vyvracajú, nakoľko je z nich zrejmé, že nikdy nešlo vo vzťahu medzi K. a obžalovaným N. o žiadnu pôžičku. Ďalej, pokiaľ ide o obhajobné tvrdenia obžalovaného K., že v treťom kvartáli roku 2008 bolo zo strany OZ vyfakturovaných viacej dreva, ako bolo v skutočnosti vydané, pretože rozdiel vznikol kvôli absencii dodatku o elektronickej prebierke, tým závod fakturoval plnú sumu, tak takéto tvrdenie na základe vykonaného dokazovania nemá oporu, pretože dodatok ku kúpnej zmluve za III. kvartál roku 2008 (číslo listu 432 spisového materiálu) obsahuje ustanovenie, že meranie objemu guľatiny sa bude vykonávať elektronickou formou.

Tak ako bolo uvedené už u obžalovaného N., z vykonaného dokazovania voči skutku kladenému za vinu obžalovanému K., bol oproti pôvodnému skutku uvedeného v obžalobe pozmenený skutok zhodne aj u obžalovaného K.. Vo vzťahu k prijatiu záveru o sľúbení úplatku vo veľkom rozsahu súd prihliadol na závery vykonaného dokazovania, konkrétne na tvrdenie svedkov B. a G., ktorí uviedli, že N.iadal 5 miliónov Sk od K. a ďalej z vyjadrenia N., ktorý po tom, ako mu B. uviedol, že bol na stretnutí s K. a K. sľúbil, že poskytne N. pôžičku sa podľa B. N. zasmial a povedal, že nejde o žiadnu pôžičku a K. vie veľmi dobre, na čom sú dohodnutí. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného K., ktorý uvádzal, že úplatok N. len sľuboval, ale nikdy mu žiadne peniaze nechcel dať je z hľadiska právnej kvalifikácie jeho konania tvrdenie právne irelevantné, pretože z komunikácie s obžalovaným Kučeríkom a svedkom B. je nesporné, že obžalovaný K.platok po dlhšiu dobu sľuboval. Sľúbenie úplatku už samo o sebe napĺňa pojmové znaky žalovaného trestného činu a nevyžaduje sa, aby úplatok bol poskytnutý v celom rozsahu alebo v časti. Obžalovaný K. týmto svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, pretože v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo sľúbil a poskytol úplatok a taký čin spáchal vo veľkom rozsahu. Veľký rozsah sa v konaní obžalovaného K. týka sľúbenia úplatku vo výške 5 miliónov Sk obžalovanému N., pričom už sľúbením úplatku, v takomto rozsahu je žalovaný zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona u obžalovaného K. dokonaný. Vo vzťahu k pojmovým znakom obstarávania veci všeobecného záujmu, úplatku a rozsahu činu súd poukazuje na vyššie uvedené závery uvádzané pri ustálení právnej kvalifikácia konania obžalovaného N. a dodáva, že obžalovaný K. vedel, že obžalovaný N. je riaditeľom štátneho podniku a ako taký uzatvára zmluvy a nepostihuje platby za dodanú drevnú hmotu, teda takto koná ako jeho štatutárny zástupca vo verejnom záujme a teda nad rámec vlastných individuálnych záujmov a rovnako tak obžalovaný K. vedel, že požadované finančné plnenie obžalovaným N., ktorý mu opakovane viacnásobne sľúbil je plnením, na ktoré obžalovaný N. nemá právny nárok a teda je úplatkom. Vo vzťahu ku skutkovým záverom u obžalovanej Y. Q. bol na základe vykonaného dokazovania ustálený skutkový stav tak, že dňa 24. októbra 2008 po predchádzajúcej dohode s N. na svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB a.s. prijala pre N., bývalého riaditeľa OZ, úplatok vo výške 300.000,- Sk (8.305,- €), zaslaného K., konateľom spoločnosti OGGIMEX, s.r.o. a NGAGSPA, s.r.o. za to, že N. z pozície svojho postavenia zabezpečí, resp. zabezpečil pre tieto spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ z kvóty OZ za obdobie od 13. septembra 2007 do 1. júla 2008, nepostihovanie nedodržiavania termínov splatnosti vystavených faktúr za odoberané drevo z OZ a za ďalšiu dodávku drevnej hmoty týmto spoločnostiam, napriek tomu, že za predchádzajúcu odobratú drevnú hmotu zaplatené nebolo vôbec ani napriek uzavretým splátkovým kalendárom. Pri ustálení tohto záveru súd prihliadol na jej vyjadrenie, kedy uviedla, že na žiadosť N. mu poskytla jej číslo účtu, a následne jej bola čiastka vo výške 300.000,- Sk vložená na jej účet. Obžalovaná ďalej uviedla, že deň pripísania sumy 300.000,- Sk na jej účet, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia je zhodný s dňom, kedy mala byť táto suma na jej účet vložená. Obžalovaná ohľadne tejto skutočnosti ale uviedla, že nevedela o tom, že by to mohol byť nejaký úplatok a ani sa jej nezdalo, že by to tak malo byť. Obžalovaný N. potvrdil, že týždeň po jeho odvolaní došlo k záhadnému prevodu prostriedkov na účet Q. v sume 300.000,- Sk. Obžalovaný N. tiež vo svojej výpovedi uviedol, že číslo účtu dal K. pravdepodobne na stretnutí, o ktorom nepochybuje že sa uskutočnilo, pretože kto by mu dal to číslo ak nie sama obžalovaná Q.. Následne pripustil, že číslo účtu dal K. on sám. Svedok B. uviedol, že Q. mu povedala, že na jej účty do bánk chodia nejaké väčšie sumy peňazí, ktoré vyberala a odovzdávala N. alebo časť z nich dostávala ona, nevedel len uviesť o aké sumy by sa malo jednať. O obžalovanej Q. sa zmienil, že ona samotná N. dosť radila, pretože pracovala v súkromnej firme, ktorá mala tiež zmluvu so štátnymi lesmi. Radila N. koľko má pýtať od podnikateľov pri podpise zmlúv. Celú túto skutočnosť označil svedok tak, že to chápal ako úplatok pre R.. N. za podpísanie zmluvy

na ťažbu dreva. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že „hádam to nebola výplata“, keď mu N. rozprával o miliónoch korún. Za usvedčujúce dôkazy, ktoré potvrdzujú konanie Q. ako prijatie úplatku pre N. súd považoval jej vyjadrenie v zaznamenanej telekomunikačnej prevádzke medzi ňou a N. zo dňa 7. apríla 2009, keď uviedla, že N. povedala, že ak sa bojí dať K.slo účtu, že ona „mu“ dáke číslo účtu dá, lebo že ide o to, aby to nebolo poslané na číslo účtu N., N.. Vyjadrila sa, že týmto spôsobom by vlastne „uchránili L.“. V nadväznosti na túto pasáž sa javí ako podstatné to vyjadrenie keď uviedla, že raz keď bola mimo, tak jej písal N. z jedného stretnutia SMS, aby mu poslala číslo účtu. Keď prišla z cesty HrádokMikuláš-Hrádok, tak už mala peniaze na účte a potom ich dala N.. Toto jej vyjadrenie v zaznamenanej komunikácii plne korešponduje s časťou jej výpovede z prípravného konania, keď uviedla, že Kučerík ju pred realizáciou platby vo výške 300.000,- Sk žiadal o číslo jej účtu. V nadväznosti na túto výpoveď je potrebné poukázať na to, že ak vo svojej výpovedi z prípravného konania tvrdila, že nevedela čo to boli za peniaze, ktoré prijala na účet a že to považovala za N. súkromnú záležitosť, tak uvedené vyjadrenie v zázname telekomunikačnej prevádzky plne vyvracia jej výpoveď, že nevedela, že sa jedná o úplatok pre N.. Taktiež ďalšie jej vyjadrenie v zaznamenanej telekomunikačnej prevádzke medzi bližšie nestotožnenou osobou pod tel. číslom XXXX XXX XXX a Q., zo dňa 20. apríla 2009, kde uvádza, že do 2. mája „má“(K.) dať N. milión, a že ona si už ráta svoj podiel, vyvracia jej tvrdenia, že nevedela o čo sa jedná medzi N. a K., že prijíma v prospech N.platky. Ďalej súd poukazuje na správu, v ktorej Q. písala N., že či už mu K. niečo od 11/2008 dal, lebo že jej ešte ani jeden cent. Táto SMS správa potvrdzuje to, že 24. októbra 2008 bola na jej účet vložená suma vo výške 300.000,- Sk. Podľa zadovážených výpisov z bankového účtu Q. jej už od tejto transakcie do konca roku 2008 nebola žiadna suma v takejto výške na jej účet pripísaná, o čom svedčia aj výpisy z jej bankového účtu na č.l. 1261 a nasl. spisového materiálu. Za ďalšiu podstatnú SMS komunikáciu vzťahujúcu sa na konanie Q. súd považuje komunikáciu medzi Q. a K., keď Q. píše, že inžinier je s nervami v koncoch a že mohol byť ďalej riaditeľom, keby ho W. neodvolal. Obhajobným tvrdeniam obžalovanej Q., ktorá tvrdila, že nevedela, za akým účelom jej boli finančné prostriedky v sume 300.000,- Sk vložené na jej osobný účet, s nadväzujúcim odôvodnením, že to považovala ako splátku svojho dlhu zo strany N. a taktiež že túto sumu potom pravidelne vyberala a používala na chod domácnosti súd neuveril. Dôvody, prečo tak súd urobil spočívajú vo vyššie spomínaných záznamoch telekomunikačnej prevádzky telefonických hovorov a SMS správ, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že mala plnú vedomosť o tom, za akým účelom jej boli poslané finančné prostriedky v sume 300.000,- Sk, že boli poslané pre obžalovaného N.. Za SMS správu z vysokou výpovednou hodnotou o celkovom charaktere činnosti a pôsobenia obžalovaného N. vo funkcii riaditeľa OZ a o jeho korupčnom správaní, o ktorom mala obžalovaná Q. vedomosť svedčí aj správa zo dňa 2. júna 2009, kedy Q. ako reakcii na SMS N. z toho istého dňa o tom, že je úžerníčka a príživníčka a že ho bezočivo zdiera mu odpisuje, že to hovorí ten, „ktorý je korupciou presiaknutý naskrz“. Z takto vykonaného dokazovania voči skutku kladenému za vinu obžalovanej Q., ktorý bol oproti pôvodnému skutku uvedeného v obžalobe pozmenený v takej miere, ako ho súd po vykonanom dokazovaní ustálil vo výrokovej časti tohto rozsudku, dospel k záveru, že v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre inú osobu prijala úplatok. Jej konanie bolo kvalifikované ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Vo vzťahu k pojmovým znakom obstarávania veci všeobecného záujmu, úplatku a rozsahu činu súd poukazuje na vyššie uvedené závery uvádzané pri ustálení právnej kvalifikácia konania obžalovaného N. a dodáva, že obžalovaná Q. vedela, že obžalovaný N. je riaditeľom štátneho podniku a ako taký uzatvára zmluvy a nepostihuje platby za dodanú drevnú hmotu, teda takto koná ako jeho štatutárny zástupca vo verejnom záujme a teda nad rámec vlastných individuálnych záujmov a rovnako tak obžalovaná Q. vedela, že obžalovaný K. jednak opakovane viacnásobne sľúbil obžalovanému N. finančné plnenie a následne v rozsahu 300.000,- Sk aj toto plnenie poskytol. Obžalovaná Q. vedela, že na požadované finančné plnenie obžalovaný N. nemá nárok, a že takéto plnenie je úplatkom a rovnako tak vedela, že obžalovaný K. takéto plnenie

obžalovanému N. opakovane viacnásobne sľúbil, a teda že sa jedná o prísľub poskytnutia úplatku, ktorý následne aj v rozsahu 300.000,- Sk prostredníctvom jej účtu obžalovanému N. poskytol. Pri úvahách a druhu a výmere trestu súd prihliadol na charakter konania obžalovaných, osoby obžalovaných, ako aj možnosti ich nápravy a prevýchovy. Rovnako tak súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a uložil obžalovaným diferencované tresty, tak aby došlo k naplneniu účelu trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestného činu tým, že sa mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má odradiť od páchania trestných činov aj iných. Trest je zároveň morálnym odsúdením páchateľa spoločnosťou. Všetci traja obžalovaní konali v úmysle priamom, keď svojim konaním chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, pričom pohnútkou a motívom konania všetkých troch obžalovaných bola zištnosť. U obžalovaného R.. L. N. bol prijatý záver, že účel trestu bude naplnený uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je v prípade ustálenej právnej kvalifikácie 10 až 15 rokov a vymeral mu tak trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Prihliadol okrem vyššie uvedených skutočností aj na vysokú trestnú sadzbu, vek obžalovaného, na existenciu poľahčujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obvinený do súčasnej doby viedol riadny život a zároveň na existenciu priťažujúcich okolností spočívajúcej v tom, že na páchanie trestnej činnosti zneužil svoju funkciu riaditeľa OZ, v ktorého kompetencii, tak ako bolo vykonaným dokazovaním ustálené bolo uzatvárať zmluvy s odberateľmi drevnej hmoty až do výšky 40% LHP ako aj na spracovanie drevnej kalamity, pričom na druhej strane tu bola aj zodpovednosť za efektívne hospodárenie v zmysle zásad obchodnej politiky Lesov SR, š.p. Banská Bystrica, ktoré nerešpektoval a neriadil sa nimi a tak ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané a vyššie uvedené tak konal z dôvodu vlastného obohatenia sa na úkor štátu. Na výkon trestu odňatia slobody ho súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, teda do iného ústavu, než do ktorého mal byť zaradený, nakoľko súd vzhľadom na mieru narušenie obžalovaného mal za to, že v miernejšom ústave na výkon trestu odňatia slobody bude jeho náprava lepšie zaručená. Zároveň sa súd zaoberal aj úvahami, či nie sú u obžalovaného splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Trestného zákona, resp. § 39 ods. 2 Trestného zákona a dospel k záveru, že na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky. Obžalovaný páchal trestnú činnosť korupčného charakteru spočívajúcu v tom, že opakovane viacnásobne žiadal o poskytnutie úplatku, po dlhší čas a túto trestnú činnosť páchal ako osoba vo vysokej riadiacej funkcii štátneho podniku, ktorému bola štátom zverená právomoc a zodpovednosť za majetkové hodnoty veľkého rozsahu, za nakladanie s nimi, a preto nebolo možné prijať záver, že sú tu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona také okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Rovnako tak neboli na mimoriadne zníženie trestu splnené podmienky dané ustanovením § 39 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný žiadaním úplatku a prijatím jeho časti na účet obžalovanej Q. trestný čin dokonal, neprispel významnou mierou k objasneniu trestného činu, ani nezabránil k jeho dokonaniu oznámením, vzhľadom na závery znaleckého dokazovania nespáchal trestný čin v stave zmenšenej nepríčetnosti a nepodieľal sa zvlášť významnou mierou na objasnenie trestného činu korupcie. Zároveň súd obžalovanému v súlade s ustanovením § 61 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti - zákazu činnosti, zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgánoch verejnej moci na dobu päť rokov, nakoľko má za to, že po výkone trestu odňatia slobody vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti korupčného charakteru je potrebného ho na primeranú dobu eliminovať z rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci. Z dôvodov uvedených v § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona obligatórne súd obžalovanému uložil ochranný dohľad, ktorý mu ako ochranné opatrenie vymeral na dobu osemnásť mesiacov, ktorá doba je podľa názoru súdu dostatočná na zavŕšenie nápravy a prevýchovy obžalovaného. U obžalovaného B. K. dospel súd k záveru, že účel trestu bude naplnený uložením trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je zákonom stanovená v rozsahu od 5

do 12 rokov a vymeral mu tak trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na výkon ktorého ho v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na existenciu poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že obžalovaný do spáchania trestnej činnosti viedol riadny život a nedostal sa do rozporu so zákonom. Zároveň súd obžalovanému v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výmere 200.000,- € a pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Tento trest súd obžalovanému uložil z toho dôvodu, že obžalovaný trestnou činnosťou majúcou charakter podplácania dosiahol stav, kedy nebol postihovaný za neplatenie za drevnú hmotu a dosiahol tak majetkový prospech veľkého rozsahu. Tento záver bol prijatý po tom, ako bolo vykonaným dokazovaním - účtovnými podkladmi a vyjadrením svedkyne R.. H. preukázané spôsobenie škody neuhradením platieb za drevnú hmotu vo vzťahu k firmám obžalovaného vo výške najmenej 52 miliónov Sk a táto pohľadávka bola ako nevymožiteľná, odpísaná. Bolo nesporne preukázané, že obžalovaný za odobratú drevnú hmotu nezaplatil, pričom obžalovaný v konaní nepreukázal, tak ako to tvrdil, že mu za ním odpredanú drevnú hmotu nebolo zaplatené a teda je dostatočne odôvodnený vyššie uvedený záver, že sa takýmto spôsobom na úkor štátu obohatil a získal tak prospech veľkého rozsahu. Rovnako tak a z tých istých dôvodov ako u obžalovaného Kučeríka, ani u tohoto obžalovaného neboli zistené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovanej Y. Q. pri úvahách o druhu a výmere trestu dospel súd k záveru, že účel trestu bude naplnený uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je zákonom ustanovená v rozsahu 3 až 8 rokov a vymeral jej tak trest odňatia slobody vo výmere tri roky, na výkon ktorého ju súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pri ukladaní tohto trestu súd prihliadol na osobu obžalovanej a z toho vyplývajúcu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v jej bezúhonnosti do spáchania vyššie uvedeného trestného činu. Rovnako tak ako u ostatných obžalovaných sa súd zaoberal tou skutočnosťou, či u obžalovanej nie sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu a dospel k zhodnému záveru, že podmienky na takýto postup obžalovanej nie sú splnené, z tých istých dôvodov, ako je to bližšie uvedené u obžalovaného N.. Zároveň súd skúmal, či nie sú splnené podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v zmysle § 51 ods. 1 Trestného zákona a dospel k záveru, že takéto podmienky u obžalovanej nie sú splnené práve z toho dôvodu, že aj keď, by uloženie takého trestu vzhľadom na osobu obžalovanej a jej doterajšiu bezúhonnosť prichádzalo do úvahy, okolnosti prípadu však takýto postup neumožňujú, pretože súd prihliadol na charakter jej konania, kedy obžalovaná bola z pohľadu súdu akýmsi „hnacím motorom“ nie len vo vzťahu k obžalovanému N., ale aj vo vzťahu k obžalovanému K., kedy je zo zachytenej komunikácie nesporné, že to bola práve ona, ktorá vyvíjala nátlak na dokonanie trestného činu, teda u obžalovaného N., aby trval na vyplatení úplatku a obžalovaného K., aby ho zaplatil a v neposlednom rade aj na svedka B., aby vyvinul maximálnu snahu na vyplatenie úplatku, z ktorého by nesporne mala aj sama minimálne značný prospech a túto skutočnosť aj sama v komunikácii potvrdila. Zároveň v tejto súvislosti súd prihliadol na tú skutočnosť, že časť vyplateného úplatku v sume 300.000,- Sk si ponechala pre vlastnú potrebu, údajne z dôvodu kompenzácie dlhu voči obžalovanému N.. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona tak nebola splnená kumulatívna podmienka pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a preto jej z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok takýto trest uložený nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do pätnásť dní, odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/47/2012 z 12. 6. 2013

Text rozhodnutia

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/84/2025 z 4. 8. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/28/2026 z 20. 5. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/9/2026 z 19. 3. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/54/2024 z 11. 3. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/64/2025 z 14. 1. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/49/2024 z 1. 10. 2025

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/28/2025 z 30. 7. 2025

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/41/2025 z 28. 7. 2025