Rozsudok 2T/28/2012 – Špecializovaný trestný súd

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 2T/28/2012 9512100121 28. 11. 2012 ruzena sabova ECLI:SK:SSPK:2012:9512100121.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu v trestnej veci proti obžalovanému I.. J. Q. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2012 v Pezinku, takto rozhodol: obžalovaný I.. J. Q. - narodený XX. M. XXXX v Levoči, trvalé bydlisko C., E. C. Č. XXXX/XX, konateľ spoločnosti Q.-K., P..D..G.., C., j e v i n n ý, ž e dňa 30.04.2012 v čase okolo 10.30 h v Levoči na štátnej ceste č. 1/18-Probstnerovej ceste, v súvislosti s dokumentovaním priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písmeno j) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch a podľa § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorého sa podľa hliadkujúcich policajtov Obvodného oddelenia Policajného zboru Levoča por. C. B., ppor. S. B. a nstržm. Q.. J. R. dopustil tým, že nezastavil na príkaznej dopravnej značke “Stoj, daj prednosť v jazde!“, po uložení blokovej pokuty vo výške 60 €, žiadal členku hliadky nstržm. Q.. J. R., ktorá riešila tento priestupok, aby mu uložila polovičnú pokutu bez vydania pokutových blokov,

teda inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a spáchal čin uvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi, čím

spáchal

prečin podplácania podľa § 333 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Za to sa odsudzuje:

Podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 56 odsek 1, § 333 odsek 2, odsek 1 písmeno b) Trestného zákona, s prihliadnutím na § 57 odsek 1, § 38 odsek 2, odsek 3, 36 písmeno j) Trestného zákona, na peňažný trest vo výmere 400,-Eur (slovom štyristo eur).

§ 10 §

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace. odôvodnenie: Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, pod číslom konania VII/1 Gv 105/12-16, dňa 27.08.2012 podal obžalobu na I.. J. Q. za prečin podplácania podľa § 333 ods.1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, že dňa 30.04.2012 v čase okolo 10.30 h v Levoči na štátnej ceste č. 1/18-Probstnerovej ceste v súvislosti s dokumentovaním priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil ako vodič osobného motorového vozidla zn. Renault Kangoo, evidenčného čísla C.-XXXAM, po uložení blokovej pokuty vo výške 60 € hliadkou Obvodného oddelenia PZ Levoča žiadal od členky hliadky, ktorá vypisovala bloky na pokutu, nstržm. Q.. J. R., aby mu bola uložená polovičná pokuta bez vydania pokutových blokov. Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 05.11.2012 a 28.11.2012 súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, listinnými dôkazmi a vecným dôkazom. V procese dokazovania sa konkrétne zameral na zistenie, či obžalovaný prejavil výslovne alebo konkludentným spôsobom ochotu poskytnúť policajtom neoprávnenú výhodu vo forme majetkového prospechu za tým účelom, aby bolo vyhovené jeho požiadavke. Teda, či sledoval zámer, aby policajti obstarali vec všeobecného záujmu za úplatok, ktorý ponúkol, či možno vidieť v rozsahu posudzovaného skutku “vec všeobecného záujmu“, či je preukázaný vzťah - súvislosť medzi úplatkom a činnosťou, ktorá patrí do obstarávania veci všeobecného záujmu. Súd skúmal, či poskytnutá výhoda nebola celkom bezvýznamná majúc pritom na zreteli, že v oblasti výkonu štátnej moci a správy nemožno tolerovať žiadne úplatky, a to ani nepatrnej hodnoty. Obžalovaný I.. J. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Z jeho výpovede súd zistil, že dňa 30.04.2012 v Levoči na svojom vozidle značky Renault Kangoo, ev. č. C.-XXXAM, smaragdovozelenej farby, prechádzal cez križovatku, ktorá sa pripája na hlavnú cestu 1/18. Pred ním išlo motorové vozidlo, pričom spoločne zastavili na značke: „Stoj daj prednosť v jazde!“. Obžalovaný sa obhajoval tvrdením, že sa dopravného priestupku nedopustil, pretože zastavil na mieste odkiaľ mal náležitý rozhľad na križovatku. Keď sa cesta uvoľnila, súčasne s vozidlom stojacim pre ním sa pohol so svojím vozidlom a zaradil sa na hlavnú cestu. Vtedy bol zastavený policajnou hliadkou. Policajt B. mu oznámil, že nerešpektoval dopravné značenie „Stoj daj prednosť v jazde!“. B. mu ukázal sadzobník pokút a bolo mu oznámené, že za tento priestupok mu môžu udeliť blokovú pokutu vo výške 150 €. I keď sa obhajoval tvrdením, že si nebol vedomý spáchania priestupku, pripustil, že jeho cieľom od začiatku bolo to, aby policajti riešili priestupok dohovorom. Priestupok s ním prejednávala policajtka R., ktorá mu povedala, že buď zaplatí na mieste 60 € alebo mu bude zadržaný vodičský preukaz. Keď zistil, že pokutu mu chcú dať zaplatiť za každú cenu, snažil sa aspoň o jej zníženie. Obžalovaný uviedol, že pri stretnutí s riaditeľom OO PZ v Levoči mjr. T.. J. B. obvinenie z podplácania odmietol. Svedkyňa nstržm. Q.. J. R. uviedla, že s policajtmi B. a B. vykonávala v tom čase na zmieňovanom mieste hliadkovú činnosť. Pomocou videokamery zaznamenávali vodičov, ktorí sa dopúšťali priestupku tým, že z Námestia Majstra Pavla odbočovali smerom na Poprad na kruhový objazd a nezastavili na dopravnom značení. Policajt B. zaznamenal vozidlo obžalovaného. Obžalovaného poučila o tom, že sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastal na zvislej a na vodorovnej dopravnej značke: “Stoj, daj prednosť v jazde!“. Potom, keď mu bola oznámená výška uloženej sankcie 60 €, obžalovaný opakovane žiadal znížiť výšku pokuty na polovicu. V tom čase policajt B. stál pred prednou kapotou služobného vozidla a policajt B. snímal s kamerou. Pritom, keď obžalovaný rozprával, policajt B. pristúpil k vozidlu a povedal „Pán Q., vážte slová.“ Podnetom pre toto vyhlásenie policajta B. bolo to, že obžalovaný stále „zjednával cenu“, a to i vyjadrením: „za polovicu bez bločkov“.

Priestupok obžalovaného vybavila v blokovom konaní, pričom obžalovaný zaplatil pokutu v sume 60 €. Z občianskeho preukazu obžalovaného zaznamenala jeho osobné údaje v hliadkovej knihe a na zadnej strane blokov. Súd doplnil dokazovanie hliadkovou knihou nstržm. Q.. J. R. a z tejto zistil, že v čase od 10.00 h mala hliadka OO PZ v Levoči v zložení por. C. B., ppor. S. B. a nstržm. Q.. J. R. kontrolný bod na mieste: Levoča I/18 - Probstnerova cesta, lekáreň pri VNSP. Hliadka plnila úlohy v zmysle pokynu riaditeľa KR PZ Prešov, a to objasňovanie priestupkov spáchaných porušením pravidiel cestnej premávky v spojení s kontrolou dodržiavania povinnosti vodiča. V kolónke výsledky činnosti je zaznamenaný priestupok obžalovaného podľa § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. a podľa§ 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990. Fotokópie ústrižkov pokutových blokov (č. l. 30) svedčia o tom, že sa jednalo o tri pokutové bloky, každý blok na pokutu 20 €, opatrené odtlačkom pečiatky Obvodného oddelenia PZ v Levoči. Svedok por. C. B. uviedol, že jeho úlohou v policajnej hliadke bolo prijímať hlásenia od policajta B., ktorý zaznamenával na videokameru vodičov dopúšťajúcich sa priestupku, a následne týchto vodičov zastavovať. Po zastavení vozidla obžalovaného vyzval, aby mu predložil doklady potrebné k vedeniu vozidla a potom ho poučil, že sa dopustil dopravného priestupku. Tento priestupok potom prejednávala policajtka R., ktorá obžalovanému uložila pokutu v sume 60 €. Obžalovaný reagoval tak, že je študent a nemá toľko peňazí. Žiadal policajtku, aby mu znížila pokutu, aby priestupok vyriešila dohovorom. Následne, keď mu policajtka povedala, že trvá na výške pokuty, tak jej povedal, že či sa to nedá na polovicu a bez bločkov. Tento výrok obžalovaného zreteľne počuli, pretože s policajtom B. stáli maximálne 2 metre od vozidla. Reagovali tak, že sa obrátili pohľadmi a policajt B. rázne povedal pánovi Q., aby vážil svoje slová. Následne policajt B. telefonoval riaditeľovi T.. B. a pýtal sa ho ako majú v danej veci postupovať. Svedok ppor. S. B. uvádzal skutočnosti zhodujúce sa s tými, ktoré vyplynuli z výpovede svedka B.. Dodal, že on obsluhoval služobnú videokameru, B. zastavoval vozidlá a R. riešila dopravné priestupky. Po zastavení vozidla obžalovanému 2x prehral záznam, pretože si tento vodič nebol vedomý priestupku. Po uložení blokovej pokuty obžalovaný vyjednával o jej znížení. Argumentoval tým, že je študent a chcel blokovú pokutu bez bločkov. Po tomto vyjadrení obžalovaného kontaktoval telefonicky svojho nadriadeného riaditeľa T.. J. B. z dôvodu, že tam bol náznak podplácania. Konal tak z obavy zo straty zamestnania a chcel vedieť ako majú postupovať. Mal za to, že obžalovaný bez bločkov chcel polovičnú cenu, nechcel blokovú pokutu 60 €, ale bez bločku len polovicu 30 €. Svedok mjr. T.. J. B., riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Levoča, potvrdil oznámenie ppor. B. o tom, že vodič, ktorému bola za dopravný priestupok uložená sankcia 60 €, hliadke polície navrhol, aby mu znížili sankciu o polovicu s tým, aby mu nevydali bloky. Po tomto oznámení ppor. B. uložil, aby priestupcovi vydali bloky a po skončení akcie, aby spísali úradný záznam. V ten istý deň v čase okolo 12.30 h vo svojej kancelárii na OO PZ Levoča prijal I.. J. Q., ktorý sa chcel sťažovať na to, že mu bola uložená bloková pokuta za to, že nezastavil na dopravnej značke „Stoj, daj prednosť v jazde!“. Pritom sa I.. Q. spýtal, či sa snažil nejakým spôsobom ovplyvniť hliadku polície pri ukladaní blokovej pokuty. Menovaný mu odpovedal, že sa snažil blokovú pokutu znížiť a hliadke PZ navrhol, aby mu nevydala bloky. Z tohto stretnutia vyhotovil zápis, ktorý s úradným záznamom policajnej hliadky a záznamom z videokamery zaslal na odbor boja proti korupcii. Zo zápisu T.. J. B. (č. l. 50) vyplýva, že dňa 30.04.2012 v čase o 12.30 hod. sa uskutočnilo stretnutie s I.. J. Q.. I.. Q. sa chcel sťažovať, že mu bola uložená bloková pokuta za to, že dňa 30.04.2012 okolo 11.00 hod. na križovatke pri Košickej bráne v Levoči nezastavil na dopravnej značke “Stoj, daj prednosť v jazde!“. Riaditeľ OO PZ Levoča sa I.. Q. opýtal, či sa snažil nejakým spôsobom ovplyvniť hliadku PZ pri ukladaní blokovej pokuty. I.. Q. odpovedal, že sa snažil blokovú pokutu znížiť a hliadke PZ navrhol, aby mu nevydali bloky.

Z úradného záznamu OO PZ v Levoči z 30.04.2012, ktorý podpísali por. C. B., ppor. S. B. a nstržm. Q.. J. R. vyplynulo, že hliadka OO PZ v zložení menovaných policajtov dňa 30.04.2012 v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. vykonala kontrolu nad dodržiavaním pravidiel v cestnej premávke v zmysle pokynu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ Prešov číslo PZ-PO-KDI-42-030-2012 v úseku mesta Levoča, konkrétne na dodržiavanie dopravného značenia “Stoj, daj prednosť v jazde!“ (P2) a vodorovného dopravného značenia “Stop“ (V5c) výjazd z ulice Košickej na štátnu cestu 1/18 smer Poprad. Samotný dohľad nad dodržiavaním pravidiel v cestnej premávke bol zaznamenávaný služobnou kamerou zn. Panasonic NV-GS330 služobného čísla B8HW00198. V čase o 10.30 h hliadka zaznamenala pohyb osobného motorového vozidla ev. č. C. XXXAM, ktorého vodič nerešpektoval dopravné značenie a svojím vozidlom bez prerušenia jazdy a zastavenia vozidla do kľudu prešiel uvedeným úsekom cesty. Zo záznamu vyplýva, že I.. J. Q. pri služobnom vozidle zn. Kia Sportage slovne vyjednával o výške uloženej sankcie a žiadal nstržm. J. R., aby mu znížila uloženú sankciu a aby mu uložila polovičnú blokovú pokutu bez ústrižkov. Zo staničného protokolu OO PZ Levoča ev. č. 8-15/2011 vyplýva, že pod por. č. 11 je evidovaná písomnosť OO PZ Levoča č. ORP88-OPP6-126/12 odoslaná dňa 30.04. o 15.21 h. Ďalej pod por. č. 4 a pod adresou príjemcu Odbor boja proti korupcii je evidovaná písomnosť, ktorá bola prijatá 30.04. o 15.21 h. Z výsledkov činností a vykonaných opatrení vyplýva, že o 10.30 h je zaznamenaný vodič menom J. Q., vozidlo ev. č. C. XXXAM; priestupky podľa § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 a § 22/1 písm. j) zákona 372/90 s uložením blokovej pokuty v sume 60 €. Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd vykonal dôkaz prehratím záznamu na DVD nosiči (č.l. 53), ktorý vyhotovila hliadka PZ v momente prejazdu vozidla obžalovaného cez inkriminovanú križovatku. Na zázname je zreteľne vidno, že vozidlo obžalovaného ev. č. C. XXXAM pred križovatkou zastavilo za nákladným vozidlom bielej farby so skriňovou karosériou, následne sa pohlo súčasne s týmto vozidlom, pričom križovatkou prešlo a plynule pokračovalo v jazde bez ďalšieho zastavenia. Z výpisu z evidenčnej karty motorového vozidla Renault Kangoo, ev. č. C. XXXAM vyplýva, že sa jedná o nákladné vozidlo, druh karosérie BA skriňová, zelenej farby, ktorého vlastníkom je I.. J. Q.. Z evidenčnej karty vodiča I.. J. Q. súd zisťuje, že okrem tohto priestupku posúdeného podľa § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., je evidovaný záznam o priestupku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. zo dňa 04.02.2011, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30 €. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na Ministerstve vnútra SR vyplýva, že okrem zmienených záznamov v evidenčnej karte vodiča, je evidovaný i záznam o spáchaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch zo dňa 09.05.2011, za ktorý bola I.. Q. uložená pokuta vo výške 20 €. Zo správy o povesti podanej Mestom Levoča nevyplývajú žiadne údaje, ktoré by charakterizovali osobu obžalovaného. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný I.. J. Q. nemá záznam v registri trestov. Súd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil takto vykonané dôkazy, o ktorých má za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, pričom o vierohodnosti vykonaných dôkazov nemal pochybnosti. Súd konal a rozhodoval o žalovanom skutku, pričom v procese dokazovania si ujasnil, čo tvorí samotný skutok. Popisom skutku v zmysle slovného vyjadrenia, ani právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe nebol viazaný. Na základe výsledkov dokazovania súd upravil

popis skutku tak, aby zodpovedal skutočnému stavu veci. Pritom dospel k záveru, že sa skutok tvoriaci predmet obžaloby stal a napĺňa znaky prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Súd mal za dokázanú existenciu služobného pomeru svedkov nstržm Q.. J. R., por. C. B. a ppor. S. B. ako členov policajnej hliadky Obvodného oddelenia PZ Levoča. Výkon ich pracovnej činnosti v dobe a na mieste uvedenom v skutku bol objektívne a nespochybniteľne dokázaný výpoveďou týchto svedkov, výpoveďou ich nadriadeného mjr. T.. J. B., zmieňovanými listinnými dôkazmi i záznamom vyhotoveným videokamerou pri samotnom dohľade nad dodržiavaním dopravného značenia “Stoj, daj prednosť v jazde!“. Menovaní policajti ako členovia hliadky boli velení do služby s úlohou: dňa 30.04.2012 od 09.00 h do 12.00 h vykonávať kontrolu nad dodržiavaním pravidiel v cestnej premávke. Kontrolný bod bol stanovený na mieste: Levoča I/18 - Probstnerová cesta, lekáreň pri VNSP. Súd zistil, že obžalovaný dňa 30.04.2012 v čase okolo 10.30 h, teda v čase, keď menovaní policajti vykonávali nariadenú služobnú činnosť, viedol svoje vozidlo zn. Renault Kangoo, ev. č. C. XXXAM po štátnej ceste č. 1/18-Probstnerovej ceste v Levoči, pričom z dôvodu podozrenia zo spáchania priestupku bol v tom čase a na danom mieste policajnou hliadkou zastavený a kontrolovaný. Hliadkujúci policajti obvinili vodiča I.. Q. z toho, že nezastavil na príkaz dopravnej značky “Stoj, daj prednosť v jazde!“, čím sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písmeno j) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch a podľa § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Predmetné konanie vodiča I.. Q. posúdené ako priestupok prejednávala nstržm. Q.. J. R., ktorá uložila obžalovanému pokutu vo výške 60 €. Obžalovaný na mieste túto pokutu zaplatil. Po zaplatení pokuty policajtka vydala obžalovanému riadne vyplnené a odtlačkom pečiatky polície potvrdené pokutové bloky. Uvedené skutočnosti sú nesporné a sú potvrdené výpoveďou obžalovaného, výpoveďou hliadkujúcich policajtov, záznamom zo služobnej videokamery, hliadkovou knihou nstržm. Q.. R., ústrižkami pokutových blokov a čiastočne i ďalšími listinnými dôkazmi. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení zákona č. 313/2001 Z. z. účinného od 1. novembra 2011, na príkaz dopravnej značky "Stoj, daj prednosť v jazde!" vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. Podľa § 22 ods. 1 písmeno j) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení zákona č. 79/2012 Z. z. účinného od 1. marca 2012 (ďalej len „zákon o priestupkoch“), priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 22 ods. 2 písmeno d) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Podľa § 22 ods. 3 zákona o priestupkoch, v blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. j) pokutu do 150 eur. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Podľa § 84 ods. 3 tohto zákona, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní obhajoval tvrdením, že sa predmetného priestupku nedopustil, pretože zastavil s vozidlom na takom mieste, odkiaľ mal na križovatku náležitý rozhľad. Z jeho obhajobného argumentu plynie, že priestupok nebol spoľahlivo zistený a pre uloženie pokuty v blokovom konaní nebola splnená zákonná podmienka §-u 84 ods. 1 zákona o priestupkoch. Súd v prvom rade poukazuje na fakt, že obžalovaný pokutu v blokovom konaní zaplatil, a teda v zmysle citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch ako obvinený z priestupku prejavil ochotu pokutu zaplatiť. Zrušenie uloženej sankcie je zákonom neprípustné, pretože sa proti blokovému konaniu nemožno odvolať,

nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania (§ 84 ods. 3 zákona o priestupkoch). Súd sa týmto obhajobným argumentom obžalovaného zaoberal i z hľadiska Ústavou SR daných základných práv a slobôd vezmúc pritom na zreteľ článok 13 ods. 1 písm. a) podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Prihliadajúc na zásadu proporcionality i materiálnej pravdy skúmal, či uložením pokuty 60 eur v blokovom konaní došlo k porušeniu základných práv obžalovaného. Disponujúc dôkazom získaným videozáznamom z jazdy vozidla obžalovaného i dôkazom výsluchom hliadkujúcich policajtov nenašiel náznak takéhoto porušenia. Ako z výpovedí vypočutých policajtov, tak i z výpovede obžalovaného vyplýva, že obžalovaný neprejavil vôľu nezaplatiť uloženú pokutu. Obžalovaný sa domáhal len zníženia jej výšky. Súd poznamenáva, že obžalovaný mal možnosť voľby, pričom jeho ochota pokutu zaplatiť v blokovom konaní bola prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle. Tento záver súdu je i vyjadrením zásady vigilantibus iura (právo je na strane ostražitých, t. j. každý nech si stráži svoje práva). Súd ďalej zistil, že obžalovaný po uložení blokovej pokuty vo výške 60 €, žiadal členku hliadky nstržm. Q.. J. R., ktorá riešila tento priestupok, aby mu uložila polovičnú pokutu bez vydania pokutových blokov. Pri tomto závere sa súd oprel o priame dôkazy výsluchom hliadkujúcich policajtov, pričom súd nezaznamenal žiadne skutočnosti, ktoré by vnášali pochybnosť do pravdivosti tvrdení týchto svedkov. Títo svedkovia zhodne uviedli, že vnímali vyjednávanie obžalovaného s policajtkou, ktorá prejednávala jeho priestupok, o výške uloženej pokuty. Svedkyňa nstržm. Q.. R. vypovedala, že obžalovaný zjednával cenu vyjadrením: „za polovicu bez bločkov“. Svedok por. B. vypovedal, že obžalovaný reagoval slovami, či sa to nedá na polovicu a bez bločkov. Svedok ppor. B. povedal, že obžalovaný chcel blokovú pokutu bez bločkov. Týmto tvrdeniam svedkov korešpondujú i nepriame dôkazy, a to výpoveď svedka mjr. T.. B., ktorý sa sprostredkovane od svedka ppor. B. v úzkom časovom slede telefonicky dozvedel, že obžalovaný hliadke polície navrhol, aby mu znížili sankciu o polovicu s tým, aby mu nevydali bloky. Zhodné skutočnosti vyplývajú i z ďalších nepriamych listinných dôkazov, v prvom rade z úradného záznamu spracovaného hliadkujúcimi policajtmi, v ktorom je zapísané vyjadrenie obžalovaného tak, že žiadal nstržm. J. R., aby mu znížila uloženú sankciu a aby mu uložila polovičnú blokovú pokutu bez ústrižkov. Napokon i v zápise, ktorý mjr. T.. B. vyhotovil zo stretnutia s obžalovaným, je zaznamenané vyjadrenie obžalovaného pred týmto svedkom o tom, že sa snažil blokovú pokutu znížiť a hliadke PZ navrhol, aby mu nevydali bloky. Súd nezistil žiadnu okolnosť pochádzajúcu z profesijného postavenia, či osobného alebo iného vzťahu svedkov k obžalovanému, ktorá by odôvodňovala, či ich motivovala k uvádzaniu neprávd. Preto jednoznačne považoval ich výpovede v tom smere, že sa obžalovaný domáhal polovičnej pokuty bez vydania pokutových blokov, za vierohodné, pravdivé a relevantné. Obžalovaný pritom nepopieral svoju snahu o zníženie výšky uloženej pokuty. Priznal, že sa za každú cenu snažil aspoň o jej zníženie. Z jeho vyjadrenia vyplýva rezolútne len popretie jeho verbálneho prejavu spočívajúceho v návrhu na nevydanie pokutových blokov. Jeho obhajoba spočívajúca v popieraní tejto skutočnosti je jednoznačne vyvrátená vyššie zmieňovanými a vyhodnotenými priamymi i odvodenými dôkazmi, a preto túto obhajobu súd považoval za účelovú a vedenú snahou obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Súd potom, keď jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaný výslovne prejavil ochotu poskytnúť policajtom 30 € bez toho, aby mu vydali pokutové bloky, sa zaoberal otázkou, či si obžalovaný mohol byť vedomý toho, že tým ponúka policajtom neoprávnenú výhodu vo forme majetkového prospechu za tým účelom, aby bolo vyhovené jeho požiadavke na uloženie nižšej majetkovej sankcie. Je logikou veci dané, že pokiaľ by policajti nevydali pokutové bloky, ponúknutá suma peňazí by bola účtovne nespracovateľná a nepoužiteľná v prospech štátneho rozpočtu. Vezmúc do úvahy osobnosť obžalovaného a jeho vysokú vzdelanostnú úroveň, súd dospel k záveru, že obžalovaný týmto konaním bez akýchkoľvek pochybností sledoval zámer, aby policajti v procese plnenia svojich služobných úloh, na jeho neoprávnený prospech (podľa § 22 ods. 2 písmeno d) zákona o priestupkoch za priestupok bolo možné uložiť pokutu najmenej 60 €), za ponúkanú sumu 30 € konali v rozpore s povinnosťami danými im zákonom č. 73/1998 Z. z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) tohto zákona je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Súd v rozsahu posudzovaného skutku videl “vec všeobecného záujmu“, pretože podľa platnej judikatúry obstarávanie vecí všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh týkajúcich sa vecí všeobecného záujmu. Ide o plnenie všetkých úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť alebo určitá sociálna skupina. Činnosť policajnej hliadky OO PZ, ktorá v danom prípade vykonávala kontrolu nad dodržiavaním pravidiel v cestnej premávke v zmysle pokynu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ Prešov patrí do obstarávania veci všeobecného záujmu. Súd mal za preukázaný vzťah - súvislosť medzi úplatkom a činnosťou, ktorá patrí do obstarávania veci všeobecného záujmu, pričom za úplatok považoval neoprávnenú výhodu spočívajúcu v priamom majetkovom prospechu, alebo iné zvýhodnenie, ktoré sa poskytne podplatenej osobe, alebo ktoré sa má poskytnúť podplácanej osobe. Úplatok môže spočívať buď v priamom majetkovom prospechu, alebo vo výhodách iného druhu. V danom prípade úplatok bol vyjadrený ponukou neoprávnenej výhody spočívajúcej v priamom majetkovom prospechu v sume 30 eur. Súd ponuku peňazí v sume presahujúcej takmer šestnásťnásobok minimálnej hodinovej mzdy odpracovanej zamestnancom v roku 2012 (nariadenie vlády SR č. 343/2011 Z. z.,) rozhodne nepovažoval za celkom bezvýznamnú, majúc pritom na zreteli, že v oblasti výkonu štátnej moci a správy nemožno tolerovať žiadne úplatky, a to ani nepatrnej hodnoty. Z pohľadu týchto faktov overených dôkazmi, po ich logickom vyhodnotení, súd považoval za dokázané, že obžalovaný dňa 30.04.2012 v čase okolo 10.30 h v Levoči na štátnej ceste č. 1/18Probstnerovej ceste, v súvislosti s dokumentovaním priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písmeno j) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch a podľa § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorého sa podľa hliadkujúcich policajtov Obvodného oddelenia Policajného zboru Levoča por. C. B., ppor. S. B. a nstržm. Q.. J. R. dopustil tým, že nezastavil na príkaznej dopravnej značke “Stoj, daj prednosť v jazde!“, po uložení blokovej pokuty vo výške 60 €, žiadal členku hliadky nstržm. Q.. J. R., ktorá riešila tento priestupok, aby mu uložila polovičnú pokutu bez vydania pokutových blokov. Prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona sa dopustí i ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkne úplatok a taký čin spácha voči verejnému činiteľovi. Plnenie úloh spoločnosti a štátu zo strany Policajného zboru v danom prípade vymedzuje ustanovenie § 2 ods.1 písm. k) zákona č. 171/1993 Z. z . o Policajnom zbore, podľa ktorého Policajný zbor odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon priestupky aj objasňuje a prejednáva. Podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 86 písm. a) tohto zákona, v blokovom konaní môžu prejednávať orgány Policajného zboru priestupky podľa § 30, § 46 až § 50 alebo ďalšie priestupky, ak tak ustanoví osobitný zákon. Verejný činiteľ je definovaný v § 128 ods. 1 Tr. zák. za súčasného splnenia nasledovných podmienok: a) podieľa sa na plnení konkrétnych úloh spoločnosti a štátu, b) disponuje oprávneniami (právnymi prostriedkami) zákonom zverenými na plnenie úloh, a c) trestný čin bol spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou. Osoba v postavení verejného činiteľa realizuje právomoc za súčasného splnenia nasledovných podmienok:

ba) musí ísť o rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, bb) oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom, a bc) také konanie musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania. V kontexte už vysloveného, súd dospel k záveru, že členovia hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Levoča boli v čase skutku v postavení verejného činiteľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 128 ods. 1 Tr. zák., pretože boli príslušníkmi ozbrojeného zboru a podieľali sa na plnení úloh spoločnosti a štátu tým, že vykonávali kontrolu nad dodržiavaním pravidiel v cestnej premávke a používali pritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená zákonom o policajnom zbore, zákonom o priestupkoch a zákonom o premávke na pozemných komunikáciách. Tým rozhodovali o právach a povinnostiach obžalovaného ako osoby zodpovednej za spáchanie priestupku. Obžalovaný čin spáchal voči verejnému činiteľovi, pričom konal v priamom, vopred uváženom úmysle, vyjadrenom v ustanovení § 15 písm. a) Tr. zák., pretože vedený pohnútkou dosiahnuť výhodu spočívajúcu v získaní sumy najmenej 30 €, chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, t. j. v konkrétnom prípade záujem spoločnosti na riadnej činnosti príslušníkov polície pri plnení ich úloh v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a zákona č. 73/1998 Z. z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Konal v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, pričom uvedený motív ako zložka subjektívnej stránky jeho konania, iniciovala jeho konanie. Konal s pohnútkou zasiahnuť do riadne vykonávanej činnosti polície, a tak dosiahnuť nezákonnú výhodu na úkor riadneho plnenia základných úloh zo strany jej príslušníkov. Následkom konania obžalovaného bolo ohrozenie riadneho, nestranného, nezištného a zákonného obstarávania veci všeobecného záujmu. Finančnú sumu, ktorú ponúkol členom hliadky, pojal súd ako úplatok, pretože by sa jednalo o neoprávnenú výhodu spočívajúcu v priamom majetkovom obohatení, ktorá sa mala dostať podplácanej osobe. Obžalovaný úmyselne porušil zákonom chránený záujem spoločnosti na zamedzovaní korupcie v čase, keď spoločnosť vedie intenzívny boj s týmto fenoménom ohrozujúcim právny štát, ľudské práva a demokraciu, podkopáva slušnosť, sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju, ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a morálne základy spoločnosti. Z pohľadu ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., na základe týchto okolností, súd dospel k záveru, že stupeň závažnosti činu obžalovaného je vyšší ako nepatrný a jeho konanie posúdil ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.. Pri rozhodovaní o treste sa súd riadil základnými zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri skúmaní osobných pomerov obžalovaného zistil, že obžalovaný je študentom, popritom má príjem z podnikateľskej činnosti a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. V minulosti sa opakovane dopustil dopravného priestupku, inak žije riadnym životom. Súd nemal negatívne poznatky o jeho povesti z miesta bydliska. Vzal do úvahy i fakt, že dosiaľ nebol odsúdený za trestný čin. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd nezistil priťažujúcu okolnosť a z poľahčujúcich okolností súd vzal do úvahy, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Nasledujúc konštatoval, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností. Po zhodnotení všetkých skutočností daných ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák., ktoré majú vplyv

pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, po zvážení povahy spáchaného prečinu a možnosti nápravy páchateľa, súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody obžalovanému neuloží a podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 56 odsek 1 Tr. zák. mu uložil peňažný trest vo výmere 400,-Eur. Pri rozhodovaní o uložení peňažného trestu a jeho výmere súd prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného, a pritom mal na zreteli, že obžalovaný má príjem z podnikateľskej činnosti a vlastní hnuteľný majetok. Z toho pre súd bolo zrejmé, že peňažný trest bude vymožiteľný. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace. Súd dospel k záveru, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti a súčasne iných odradí páchania podobných trestných činov.

od

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora, plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.