Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/17/2012 z 26. 7. 2012

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 3T/17/2012 9512100066 26. 07. 2012 jozef sutka ECLI:SK:SSPK:2012:9512100066.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šutku a členov senátu JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jána Giertliho, v trestnej veci proti obžalovanému A. G., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. júla 2012 v Banskej Bystrici takto rozhodol: Obžalovaný A. G., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, W. XXXX/XX

sa uznáva vinným, že

dňa 21. januára 2010 o 13.00 h v Bratislava, Mlynské Nivy 43, na Notárskom úrade JUDr. A. G., A. G. s doposiaľ nestotožnenou osobou vystupujúcou ako A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Břevnov, O. XXX/ XX, A. 6, T. republika, občan Českej republiky, ktorý svoju totožnosť preukázal sfalšovaným občianskym preukazom číslo 110212711, iniciovali spísanie notárskej zápisnice číslo N 104/2010, Nz 1859/2010, NCRIs 1914/2010, kde osoba vystupujúca ako A. G., uznala neexistujúci dlh vo výške 816.000.000,Kč (31.409.984,98 EUR) voči oprávnenému A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, W. XXXX/XX, Slovenská republika a následne na základe tohto vykonateľného exekučného titulu, na návrh A. G., zast. advokátom JUDr. V. G., so sídlom Praha 3, T. 4, zo dňa 08.02.2010, bola uznesením Obvodného súdu pre Prahu 6, sp. zn. 34EXE 223/2010-47 zo dňa 12.03.2010 nariadená exekúcia na majetok povinného A. G., vykonaním ktorej bol poverený súdny exekútor JUDr. M. A., PhD. Exekútorský úrad Praha 5 so sídlom A. 6, I. XXX/XXX, čím by v prípade vykonania exekúcie vznikla A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Břevnov, O. XXX/XX, Praha 6, Česká republika škoda vo výške najmenej 31.409.984,98 EUR (816.000.000,- Kč),

teda spoločným konaním dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu čím spáchal

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jeden krát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu. odôvodnenie: Dňa 21. mája 2012 bola na Špecializovaný trestný súd doručená obžaloba podaná prokurátorkou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na obvineného A. G. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Skutok uvedený v obžalobe bol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, čím bola založená pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. V predmetnej veci, po vykonaní všetkých Trestným poriadkom predpísaných úkonov predsedom senátu, bol bez nariadenia predbežného prejednania obžaloby stanovený termín hlavného pojednávania vo veci. V rámci vykonaného dokazovania súd vypočul obžalovaného A. G., poškodeného Mgr. A. G., svedkov JUDr. A. G., JUDr. O. G., O. S., I. C., Mgr. A.. P. O., znalca Mgr. O. G., ktorí sa po predvolaní dostavili na hlavné pojednávanie, prečítal tie výpovede svedkov z prípravného konania, ktoré boli vykonané procesne bezchybným spôsobom a prečítal k veci sa vzťahujúce listinné dôkazy. Obžalovaný A. G. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Vypovedal, že on neinicioval stretnutie s osobou vystupujúcou pod menom A. G.. Na notársky úrad JUDr. G. bol zavolaný, kde už bolo všetko napísané, hotové a pripravené. Predtým u tohto notára nikdy nebol. Celý obchod v žiadnom prípade nevymyslel, bol len použitý s výhovorkou, že potrebujú Slováka na realizáciu tohto obchodu. Súhlasil s tým len preto, aby sa zbavil dlhu za rozbité auto. Celú túto akciu mal riadiť výlučne O. S., ktorému bol zaviazaný a ktorého z obavy o svoj život nespomínal pri výsluchoch v prípravnom konaní. V roku 2009 ho oslovil O. S., ktorému dlžil peniaze za rozbité auto Škodu Fabiu zhruba vo výške 200.000,- Kč. Ten mu sprostredkoval stretnutie s S. M. v Petržalke, kde mu bola prezentovaná zmluva o postúpení pohľadávky vo výške 816 miliónov Kč medzi firmou M. a firmou Bonaparte na jeho spoločnosť Pretória SK. Túto pohľadávku mal postúpiť na neho A.. Medzi A. a G. mal existovať dlh, ktorý mal vzniknúť ešte v roku 2002, resp. 2003, predtým ako bol A. vzatý do výkonu trestu za daňové podvody.

A. mal požičať G. peniaze, na čo boli vystavené zmenky. Bolo mu povedané, že potrebujú Slováka, aby mohol byť tento dlh zrealizovaný a tým, že dlžil S. peniaze, bol nútený pristúpiť k podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom za predmetnú pohľadávku nezaplatil nič. Po vymožení pohľadávky mal dostať odmenu vo výške 10 miliónov Sk. Odmena bola pre neho síce lákavá, ale za žiadnu cenu by nepáchal trestnú činnosť. Doposiaľ bol raz podmienečne odsúdený za poškodzovanie cudzej veci, a preto by do žiadneho iného podvodu nevstúpil. Keďže mu to celé bolo prezentované ako legálny obchod, zmluvu o postúpení pohľadávky podpísal. Od októbra 2009 až do januára 2010 sa nič nedialo. Koncom januára 2010 bol opätovne oslovený O. S., ktorý mu sprostredkoval stretnutie s dvomi pánmi z Čiech, M. a A., pričom toto stretnutie sa malo konať v Auparku, ale títo páni neprišli. O. S. ho zavolal aj na stretnutie o 13.00 hod. na notársky úrad. S. sa stretnutia nezúčastnil, ale do telefónu mu mal povedať: ,,udelej co chtějí“. Vo foajé APOLLO Business Centra v Bratislave si prisadol k ôsmim neznámym ľuďom. Keďže už bolo po 13-tej hodine a protistrana už údajne sedela v kancelárii JUDr. G., poslali ho k notárovi, že tam sa všetko dozvie. Prišiel teda do notárskeho úradu JUDr. G., kde už sedel JUDr. G. so svojou asistentkou, čiernovlasá pani a pán G., ktorí už mali celú dokumentáciu pripravenú a napísanú. Vyžiadali si od neho zmenky, ktoré mu boli v októbri 2009 postúpené. Tieto zmenky odovzdal a pracovníčka notárskeho úradu ich išla nafotiť. K prečítaniu mu dali dve hotové zápisnice. Jedna notárska zápisnica bolo o tom, že pán G. uznáva dlh vo výške 816 miliónov Kč, ktorý je splatný do 31. januára 2010. Druhá notárska zápisnica bola o uznaní právne významnej skutočnosti, t. j. zmluva o tom, že predmetné zmenky budú po uznaní tohto dlhu skartované, aby nevznikla duplicita dlhu. Notárske zápisnice najprv podpísal pán G., potom on. Po podpise týchto notárskych zápisníc mu pán G. podal ruku a mal povedať: ,,nikdy sme sa nevideli“. Celé to trvalo okolo dvadsať minút. Obžalovaný je presvedčený, že nie je technicky možné, aby sa za dvadsať minúť spísali, prečítali a podpísali dve notárske zápisnice a následne, aby sa ešte stihlo zoskartovať 15 zmeniek. Taktiež podotkol, že totožnosť pána G. overoval notár JUDr. G.. On až neskôr zistil, že muž, ktorý s ním podpísal na notárskom úrade zápisnice nebol poškodený G.. Vyzeral ako poškodený G. a mal na sebe zdravotnícky golier. Predtým a ani potom ho už nikdy viac nevidel. Na notárskom úrade JUDr. G. bol prvý raz. Preto je obžalovaný toho názoru, že nemohol iniciovať toto stretnutie a spísanie týchto notárskych zápisníc. Po podpise zhruba ešte hodinu ostal čakať na notárske zápisnice vo foajé hotela APOLLO, pričom tých osem ľudí sa rozišlo, prvá polovica išla predným vchodom a nastúpila do luxusného auta, druhá polovica išla zadným vchodom. Po prevzatí notárskych zápisníc ich odniesol do Auparku, kde sa opätovne stretol s S. a s danými pánmi, dvaja z nich boli Česi, M. a A., ktorým odovzdal kópie notárskych zápisníc. Za vyhotovenie notárskych zápisníc nič neplatil. Na základe pokynu M. a A. bol dňa 17. februára 2010 v Prahe založiť účet v J&T Banke, ktorý mu ako fyzickej osobe otvorili s nulovým vkladom. V banke musel podpísať pätnásť prázdnych prevodných príkazov a výberových lístkov, ktoré si odložila banková pracovníčka. Z vymožených peňazí malo ísť podľa zmluvy o postúpení pohľadávky 5 % čiastky M.. Vo februári 2010 obdržal od G. zoznam účtov (5 českých, 5 slovenských a nejaké zahraničné účty), kam mali ísť a v akom pomere mali byť rozdelené ostatné peniaze. Po 31. januári 2010, keďže nedošlo k splateniu dlhu, bol opätovne telefonicky požiadaný O. S., aby podal na príslušný súd návrh na vydanie Európskeho exekučného titulu, čo aj dňa 4. februára 2010 urobil a Európsky exekučný titul mu bol Krajským súdom v Bratislave vystavený. Následne išiel do Prahy a za účasti O. S. odovzdal tieto dokumenty JUDr. G., ktorému zaplatil zálohu 10.000,- Kč, ktoré mu požičal S.. JUDr. G. splnomocnil exekútora JUDr. A. na vymoženie pohľadávky. Pred Veľkou nocou roku 2010 bol opätovne u JUDr. G., ktorý mu prezentoval podanie poškodeného G. na Generálnu prokuratúru, podľa ktorého išlo o podvod, lebo žiadne zmenky nepodpísal. Následne bol obžalovaný predvolaný na vypočutie ako svedok na Úrad boja proti korupcii v Bratislave, kde sa až tam dozvedel, že sa jedná o trestný čin. Dňa 19. apríla 2011 mu bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu. Obžalovaný ďalej uviedol, že S. mu v marci 2011 ponúkol ďalšiu „podivnú vec“ na ktorú potrebuje Slováka a ktorá zo začiatku vyzerala seriózne, legálne a slušne a až keď si na colnej správe preveril, o čo vlastne ide, obchod odmietol, celú vec zastavil, nakoľko zistil, že sa jedná o nekalú činnosť. Na otázku predsedu senátu, či mal strach o svoj život, obžalovaný uviedol, že mal strach o svoj život, ale bol požiadaný O. S., aby ho nespomínal v celom prípravnom konaní. O. S. mal kontakty na české

podsvetie, preto sa bál, že keď sa jedná o také veľké peniaze, tak mu môžu ublížiť, dokonca mu chodili hlášky, že ho chcú uniesť a že pán G. si objednal jeho únos do Chorvátska, kde ho chcel zabiť. Tieto informácie mu oznamoval S.. Keďže mu však v súčasnosti hrozí vysoký trest, obava o život je menšia ako obava z uloženia vysokého trestu. Poukázal aj na to, že ľudia, ktorí s S. komunikovali sú v súčasnosti už vo výkone trestu, preto obava o jeho život je už nižšia ako v prípravnom konaní. Na otázku predsedu senátu, či mu, ako primerane inteligentnému a podnikateľsky skúsenému človeku, nebol nezvyčajný obrovský nepomer medzi jeho dlhom a sumou, ktorá bola uvedená v zmluve o uznaní dlhu a taktiež, či mu nepripadalo neobvyklé či nebezpečné ísť do takého obchodu s ľuďmi, ktorých považoval podľa vlastného vyjadrenia za „polovagabundov“ a zainteresovať do toho Slovenské súdy, pražských advokátov a pražského exekútora. Obžalovaný uviedol, že do obchodu s nimi išiel len z dôvodu, že bol vo finančnej tiesni, žiaden bankový ani nebankový subjekt by mu neposkytol pôžičku vo výške 200.000,- Kč, nakoľko bol vedený v bankovom registri ako dlžník a O. S. požadoval od neho vrátenie dlhu. Nebol presvedčený o tom, že robí niečo protizákonné. Na otázku predsedu senátu, čo si predstavuje pod pojmom nátlak na svoju osobu a či to bol nátlak fyzický, obžalovaný uviedol, že fyzický nátlak sa nestal, ale pociťoval psychický nátlak, lebo bol dlžný a bol požiadaný o vrátenie dlhu. Poznal pozadie ľudí okolo S. a preto cítil psychický nátlak. Tento obchod mu bol ponúknutý ako prostriedok na vrátenie dlhu. Na otázku predsedu senátu na základe čoho mu vznikol dlh voči S., obžalovaný uviedol, že išlo o poškodzovanie cudzej veci, za ktoré už bol trestným rozkazom odsúdený páchateľ O., ktorý mu v mesiacoch od 1. mája 2008 do októbra 2008 pravidelne rozbíjal autá na viacerých miestach v Petržalke. Na otázku splnomocnenca poškodeného, čo mu napadlo, keď videl podpisy na zmenkách, obžalovaný uviedol, že mu napadlo, že buď to podpísal poškodený G. inak ako sa v skutočnosti podpisuje, alebo to podpísal niekto iný. Dňa 25. júna 2010 pri stretnutí s A. začal mať prvé pochybnosti o tom, či ten dlh medzi A. a G. naozaj vznikol, pretože A. sa vyjadroval „šalamúnsky“ v tom zmysle, že požičal peniaze G., nevedel však koľko, kedy a ako. Svedok - poškodený Mgr. A. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného A. G. videl prvý krát v živote až na polícii pri konfrontácii. Tam mu obžalovaný do očí tvrdil, že sa už videli, stretli sa u notára a že on potrebuje svoje peniaze. Nepozná ani M. ani A., ale jeho advokát zistil, že dotyčný A. bol vo väzení, kde údajne mala prejsť aj transakcia. Svedok ďalej vypovedal, že asi pred dvoma rokmi mu volala jeho partnerka, že mu došiel návrh na exekúciu majetku, čo považoval za nezmysel, pretože pre neho pracuje daňový poradca aj právnik, a teda nemohol vzniknúť žiaden hoci aj halierový exekučný titul. Zistil, že ide o návrh na 816 miliónov Kč, čo je dosť veľký objem peňazí. Preto začal robiť právne kroky a podal trestné oznámenie. Neskôr zistil, že v dobe, keď mal byť údajne u notára, o ktorom nikdy v živote nepočul, bol na obchodnom jednaní u riaditeľa Uni Credit Bank vo Viedni. Vo Viedni bol s ním aj jeho šofér svedok S., vtedajší asistent svedok Dr. O. a výtvarná riaditeľka svedkyňa C.. Do Viedne išli pred obedom, aby tam bol o 13.00 hod., nakedy mal dohodnutú schôdzku. Potom, čo poškodený videl kópiu občianskeho preukazu, zistil, že to nie je jeho občiansky preukaz, lebo boli na ňom chyby ako napr. narodený v Prahe a ani fotka mu nezodpovedala, bol na nej evidentne mladší človek. Občiansky preukaz nosí vždy pri sebe a nedal ho nikomu k dispozícii. Svedok O. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná. Dňa 21. januára 2010 bol s poškodeným G. na služobnej ceste v Rakúsku. Z Bratislavy odchádzali o desiatej a vracali sa okolo osemnástej. Mimo času, čo bol poškodený G. so svedkom O. v banke, boli stále spolu. O tom, že boli v ten deň v Rakúsku svedčí aj SMS-ka od operátora: ,,Vitajte v sieti v Rakúsku“ ako aj parkovacie karty z Rakúska.

Svedkyňa I. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná. Svedkyňa vypovedala, že sa dozvedela o exekúcii voči poškodenému G. a keďže s ním pracuje, tak začali pátrať, kde sa poškodený G. v čase, keď mal údajne podpísať zmenky nachádzal. Vďaka SMS-kám z hraníc vydedukovali, že v tom čase boli vo Viedni. Poškodený G. tam mal dohodnutú schôdzku v banke na jednu hodinu. Dňa 21. januára 2010 okolo jedenástej podľa SMS-ky prechádzali hranice a do Bratislavy sa vrátili až večer. Vo Viedni s poškodeným G. bola ona, svedok O. S. a svedok P. O.. Svedok Mgr. PhDr. P. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nikdy s obžalovaným nestretol, nepozná ho. Svedok vypovedal, že v tom čase, kedy sa jedná o predmetnú vec, bol s poškodeným G. vo Viedni, bol mu tlmočiť v banke. Sám dohodol aj termín s bankárom na 21. januára 2010 od 13.00 do 15.00 hod. Stretnutie sa aj zrealizovalo. Z Bratislavy odišli okolo 10.00 hod. a okolo 11.00 hod. išli do Viedne, snežilo, chceli tam byť v predstihu, aby na stretnutie nemeškali. Do Bratislavy sa vrátili vo večerných hodinách. Do Viedne s poškodeným G. šiel on, svedkyňa C. a šofér poškodeného G. svedok S.. Svedok ešte uviedol, že s poškodeným G. chodí pravidelne do Viedne a vždy mu tlmočí. Vo Viedni sa robil prevod peňazí z rakúskej banky na Slovensko. Svedok JUDr. A. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného okrem jedného prípadu, kedy ho stretol vo svojej kancelárii, nepozná. Nepozná ani M. A., O. S. a V. G.. Svedok vypovedal, že pre neho a pre jeho notársky úrad to bol bežný notársky úkon dvoch účastníkov - jedným z nich bol obžalovaný a až neskôr, po dvoch až troch mesiacoch, sa dozvedel, že ten druhý účastník mal falošný preukaz totožnosti. Spísanie predmetných zápisníc prebehlo štandartným spôsobom, pripravili sa texty notárskych zápisníc a dali sa účastníkom prečítať, aby ich odsúhlasili. Jedna zápisnica bola o právne významnej skutočnosti, druhá o uznaní záväzku. Nevedel uviesť, či si tieto úkony niekto dopredu objednal. Doklady totožnosti obidvoch účastníkov kontroloval on a aj JUDr. G., ktorá vyhotovila ich fotokópie. Je na 100 % presvedčený, že fotografie súhlasili s osobami, ktoré boli prítomné na úkone. Jedným z nich bol obžalovaný a ten druhý bol nižšej postavy, na krátko ostrihaný, mal zdravotný golier a oblečenú zelenú kaki vetrovku, vek asi 50 - 55 rokov. Nepamätá si, kto za tieto úkony zložil zálohu. Celé to mohlo trvať zhruba hodinu. Nepamätá si, či tam boli okrem týchto dvoch účastníkov aj iné osoby. Proces vyhotovenia notárskej zápisnice a skartácia zmenky je podľa jeho názoru výhodný pre veriteľa, nakoľko tento tým získa exekučný titul, s ktorým sa môže priamo obrátiť na súdneho exekútora a tak sa vyhne súdnemu konaniu. Nepamätá si, kto celú vec inicioval a ani kto ju zaplatil. Dva preukazy totožnosti nevyžadujú pri notárskych zápisniciach vo forme exekučného titulu, lebo zákon to nevyžaduje. Poplatky vyratúvajú kolegyne - notárske kandidátky alebo koncipientky podľa vyhlášky. Strop poplatku je okolo 2.000,- Eur, v komplikovaných prípadoch zákon umožňuje aj prirážku, ale v tomto konkrétnom prípade bol zaplatený poplatok zhruba tých 2.000,- Eur. Nepamätá si, kto z pracovníkov poplatok prevzal. Poplatok bol zaúčtovaný neskôr, na detaily si už nepamätá. V zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti preveril, či tieto úkony nespadajú pod povinnosť nahlásiť to finančnej polícii, ale tieto úkony nespadali pod túto povinnosť. Na notárskom úrade majú aj program na ochranu podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Na 99 % si myslí, že obidvaja účastníci prišli na notárky úrad spolu, nezdali sa mu byť nervózni, správali sa štandartne a primerane k situácii, medzi sebou málo komunikovali. Nemal pocit, že by bol obžalovaný pod nejakým fyzickým alebo psychickým tlakom. Podľa svedka v komunikácii aktívnejšie vystupoval obžalovaný. Obidvaja účastníci najskôr odsúhlasili, že sa tá zmenka skartuje, každý ju držal v rukách a skontroloval. Potom ju on osobne skartoval pred ich očami a rovnako aj tú druhú. Náležitosti zmenky on osobne neštudoval, lebo ich účastníci nijako nespochybnili. Svedkyňa JUDr. O. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nepozná obžalovaného, nespomína si, či sa s ním už niekedy stretla. Nepozná ani M. A., O. S. a V. G.. Svedkyňa vypovedala, že bola predvolaná vo veci týkajúcej sa spísania dvoch notárskych zápisníc, ktoré prebehli na notárskom úrade JUDr. G. v Bratislave. Predmetom prvej notárskej zápisnice bolo vyhlásenie povinnej osoby dlžníka o súhlase s exekúciou v prípade, ak nezaplatí svoj dlh riadne a včas. Predmetom druhej notárskej zápisnice bolo osvedčenie právne významne dôležitej skutočnosti, skartovanie zmeniek, na základe ktorých bol spísaný exekučný titul - prvá notárska zápisnica. Zápisnice spisoval notár JUDr. G., ich vyhotovenie mohlo trvať zhruba niekoľko málo desiatok minút. Ona robila len fotokópie dokladov totožnosti a fotokópie zmeniek, ktoré boli prílohou notárskej zápisnice. Doklady totožnosti vždy kontrolujú, na kontrolu postačuje predloženie jedného dokladu totožnosti. Obžalovaného si síce nepamätá, ale ten

druhý pán mal zdravotnú pomôcku na fixáciu krčnej chrbtice tzv. golier a tmavšie vlasy, jeho vek odhadnúť nevedela. Úkonov sa zúčastnila ona, notár JUDr. G. a účastníci, ktorí boli prítomní, či tam boli aj iné osoby si na 100 % nespomína. Notárske zápisnice aj na vysokú sumu sa zhotovujú bežne, na žiadosť klienta aj na počkanie. Suma nie je rozhodujúca. Nespomína si v akej výške bol poplatok za spísanie uvedených zápisníc a ani či bol zaplatený, kto ho platil a kto prevzal peniaze. Mohlo sa stať, že sa príjem poplatku opomenul zapísať do účtovníctva a urobilo sa to dodatočne. Svedkyňa nebola v minulosti vypočúvaná na disciplinárnom konaní vedenom proti notárovi JUDr. G.. Znalec Mgr. O. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na vypracovanie znaleckého posudku bol ustanovený uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii v Bratislave. Jeho úlohou bolo porovnať sporný podpis A. G. s ukážkami a skúškami jeho podpisov s cieľom overenia pravosti sporného podpisu, a či sporný podpis vyhotovil A. G.. V znaleckom posudku stanovil záver, že sporný podpis nie je pravým podpisom A. G.. Analýzou sporného podpisu zistil, že podpis je nacvičený. Obžalovaný bol po podaní obžaloby podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku upozornený na to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania oznámiť súdu inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu. Obžalovaný ani jeho obhajca, na základe výzvy súdu podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku, nenavrhli vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne iné dôkazy, ako navrhla prokurátorka. Súd preto na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním protokolu o výsluchu svedka M. A. zo dňa 26.09.2011 vykonaného formou dožiadania o právnu pomoc, ktorý v procesnom postavení svedka odmietol vypovedať a zároveň nezbavil mlčanlivosti svojho advokáta JUDr. A. C. a nesúhlasil s tým, aby tento ako svedok v predmetnej veci vypovedal. Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vykonal dokazovanie aj prečítaním protokolu o výpovedi svedkyne L. Z. zo dňa 20.10.2011 vykonaného formou dožiadania o právnu pomoc, ktorá uviedla, že pracuje v J&T Bank a.s. na pozícii privátneho bankára od roku 2001. Jej náplňou práce je styk s klientmi a príprava podkladov k uzatváraniu zmlúv. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný prišiel osobne do banky a požiadal o založenie bežného účtu, ktorý potreboval k transakcii spojenej s exekučným konaním. Zmluva o bežnom účte mu bola schválená a dňa 17. februára 2010 mu bol účet založený. Svedkyňa dostala pokyn na založenie účtu, podpisu zmluvy a podpisu prázdnych formulárov prevodných príkazov a výberových lístkov od kolegyne pani U.. Nie je bežné, že pri uzatváraní bežného účtu klient podpisuje aj prázdne prevodné príkazy a výberové lístky, ale keďže pani U. je členkou predstavenstva J&T Group a.s. a zároveň konateľkou tejto organizačnej zložky, svedkyňa nemala dôvod odmietnuť takýto postup. Tieto doklady zostali zamknuté u svedkyne Z. v dokumentoch a od tej doby s nimi nikto nemanipuloval. Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie aj prečítaním nasledujúcich listinných dôkazov: - zo zmluvy o postúpení pohľadávky s prílohami z č.l. 27-31 mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa 26.10.2009 medzi postupcom BONAPARTE, spol. s r.o., Nám. Bélu Bartóka 215, Veľký Meder, IČO: 35 967 242, štatutárny orgán: S. M., trvale bytom Y. XXX/XX, Z. B. a postupníkom PRETORIA, spol. s r.o., Dudvážska 11, Bratislava, IČO: 35 943 769, štatutárny orgán: A. G., trvale bytom Dudvážska XXXX/XX, Bratislava. Predmetom tejto zmluvy je záväzok postupcu postúpiť postupníkovi pohľadávky v celkovej výške 816.000.000,- Kč a záväzok postupníka zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávok odplatu vo výške 1.740.000,- Eur.

- zo žiadosti o vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule z č.l. 32 mal súd preukázané, že obžalovaný A. G. podal túto žiadosť dňa 04.02.2010 na Krajský súd v Bratislave. Ako prílohy k tejto žiadosti priložil: · Osvedčenie o európskom exekučnom titule - verejná listina, · Notársku zápisnicu číslo N 104/2010, Nz 1859/2010, NCRIs 1914/2010 - Vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, · Notársku zápisnicu číslo N 105/2010, Nz 1867/2010, NCRIs 1924/2010 - Osvedčenie právne významnej skutočnosti. - z návrhu na nariadenie exekúcie z č.l. 34 mal súd preukázané, že obžalovaný A. G. ako oprávnený podal dňa 08.02.2010 prostredníctvom advokáta JUDr. V. G. na Exekútorský úrad JUDr. M. A., Ph.D. návrh na nariadenie exekúcie voči povinnému A. G. pre pohľadávku vo výške 816.000.000,- Kč s príslušenstvom. Ako prílohy k tomuto návrhu priložil: · Notársku zápisnicu číslo N 104/2010, Nz 1859/2010, NCRIs 1914/2010 zo dňa 21.01.2010, spísanú JUDr. A. G., notárom so sídlom v Bratislave, · Osvedčenie o európskom exekučnom titule - verejná listina, vydané Krajským súdom v Bratislave dňa 05.02.2010. - z uznesenia Obvodného súdu Praha 6 z č.l. 35 mal súd preukázané, že dňa 12.03.2010 bola nariadená exekúcia na majetok povinného A. G., vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. M. A., Ph.D. - z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/40/2010-243 z č.l. 72 mal súd preukázané, že dňa 10.11.2010 bolo rozhodnuté tak, že: · právny úkon - vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu, o ktorom je spísaná Notárska zápisnica číslo N 104/2010, Nz 1859/2010 zo dňa 21.01.2010 na Notárskom úrade JUDr. A. G. v Bratislave je neplatný, · právny úkon - vyhlásenie povinnej osoby o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice číslo N 104/2010, Nz 1859/2010 spísanej dňa 21.01.2010 na Notárskom úrade JUDr. A. G. v Bratislave je neplatný. - z výpisu z účtu A. G. z J&T Banka, Praha 8 z č.l. 81 mal súd preukázané, že na účte ku dňu 31.12.2010 bol nulový zostatok. - z parkovacích kariet z č.l. 102-103 mal súd preukázané, že pochádzajú z Rakúska zo dňa 21.01.2010. - z potvrdenia o pripísanej platbe z č.l. 106 mal súd preukázané, že dňa 22.01.2010 bola na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. vedený na meno A. G. pripísaná platba vo výške 300.000,- Eur od príkazcu A. G., IBAN: V. - z notárskej zápisnice N 104/2010, Nz 1859/2010 z č.l. 111-113 mal súd preukázané, že ide o právny úkon - Vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. - z kópií sporných zmeniek z č.l. 114-143 mal súd preukázané, že išlo o 15 zmeniek vystavených osobou používajúcou meno A. G. v celkovej sume 816.000.000,- Kč na príjemcu M. A..

- z dokladov banky Austria UniCredit Group z č.l. 145-151 mal súd preukázané, že A. G. bol dňa 21.01.2010 o cca. 13.30 hod. spolu s Dr. O. na pobočke uvedenej banky vo Viedni. - z notárska zápisnice N 105/2010, Nz 1867/2010 z č.l. 161-164 mal súd preukázané, že ide o právny úkon - Osvedčenie právne významnej skutočnosti. - zo spoločného postupu žalobcov zo dňa 28.04.2010 z č.l. 205-207 mal súd preukázané stanovisko advokáta JUDr. T. G., CSc. o spoločnom organizovanom postupe spoločnosti S-Consulting s.r.o., Mgr. O. S. a Ing. L. C. za účelom neoprávneného majetkového prospechu na úkor Mgr. A. G.. - z fotokópie občianskeho preukazu s menom A. G. z č.l. 223 mal súd preukázané, že nejde o pravý občiansky preukaz, a tento bol dňa 21.01.2010 použitý na Notárskom úrade JUDr. A. G. v Bratislave pri spisovaní dvoch notárskych zápisníc. - z fotokópie občianskeho preukazu A. G. z č.l. 224 mal súd preukázané, že tento doklad totožnosti patrí obžalovanému. - zo zápisnice o rekognícií osoby a priložených fotoalbumov z č.l. 239-262 mal súd preukázané, že: · poznávajúci JUDr. A. G. neopoznal poškodeného A. G. a opoznal obžalovaného A. G., · poznávajúca O. G. neopoznala poškodeného A. G. a neopoznala obžalovaného A. G.. - z výpisov uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky telefónov používaných A. G. neboli zistené žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali výpoveď A. G. v súvislosti s priebehom dňa 21.01.2010, kedy mal byť telefonicky kontaktovaný neznámymi osobami za účelom stretnutia v Auparku v Bratislave a neskôr na Notárskom úrade JUDr. A. G. v Bratislave. - z úmrtného listu č. 87/2011 z č.l. 523 mal súd preukázané, že S. M. zomrel dňa 23.11.2009 v Bratislave - Rača. - z vyjadrenia JUDr. A. G. o poplatkoch spojených s notárskym úkonom s prílohami z č.l. 532-535 mal súd preukázané, že poplatky spojené s úkonom notárskej činnosti N 104/2010, Nz 1859/2010, N 105/2010, Nz 1867/2010 zo dňa 21.01.2010 vo výške 2.000,- € uhradil v hotovosti jeden z účastníkov predmetných zápisníc a to hneď pri ich spísaní. Pri kontrole spisu pred jeho umiestnením v archíve Notárskeho úradu našla notárska koncipientka 4 ks bankoviek v hodnote 500,- € založené v spise N 105/2010, Nz 1859/2010. Následne notár prikázal vystaviť na sumu 2.000,- € faktúru a príjmový doklad, o čom bol spísaný úradný záznam. Ako platiteľ poplatku bol na faktúre a príjmovom doklade označený obžalovaný A. G.. - z odpisu z registra trestov obžalovaného A. G. z č.l. 955-956 mal súd preukázané, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.05.2009, sp. zn. 1 T 158/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2010, sp. zn. 3 To 147/2009, odsúdený podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu a všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne dospel k jednoznačnému záveru, že súdený skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný, a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému A. G..

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaný A. G. sa dňa 21. januára 2010 dostavil na Notársky úrad JUDr. A. G. v Bratislave s doposiaľ nestotožnenou osobou vystupujúcou pod menom A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Břevnov, O. XXX/XX, Praha 6, Česká republika, občan ČR, ktorý svoju totožnosť preukázal sfalšovaným občianskym preukazom číslo 110212711, za účelom spísania notárskej zápisnice číslo N 104/2010, Nz 1859/2010, NCRIs 1914/2010, kde osoba vystupujúca pod menom A. G. uznala existujúci dlh vo výške 816.000.000,- Kč voči oprávnenému - obžalovanému A. G.. Obžalovaný vo svojej výpovedi vyššie uvedené skutočnosti nepoprel. Jeho tvrdenie že na vykonanie obchodu bol v podstate donútený S. a ďalšími neznámymi osobami a že v ňom žiadnym spôsobom iniciatívne nevystupoval je vyvrátené výpoveďou svedka JUDr. G. ktorý opísal návštevu klientov medzi ktorými bol aj obžalovaný ako štandartnú s tým že pripustil že to bol práve obžalovaný, ktorý vystupoval najaktívnejšie. Súd v tomto smere poukazuje aj na skutočnosť že ako platiteľ poplatku bol na faktúre a príjmovom doklade notárske kancelárie označený práve obžalovaný. Na základe výpovede poškodeného Mgr. A. G. a svedkov O. S., I. C. a Mgr. PhDr. P. O. a listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní (doklady banky Austria UniCredit Group, potvrdenie o pripísanej platbe z ČSOB, a.s., SMS správy od rakúskeho mobilného operátora a parkovacie karty z Rakúska), mal súd preukázané, že poškodený Mgr. A. G. bol dňa 21. januára 2010 o 13.00 h na obchodnom stretnutí v UniCredit Bank vo Viedni a teda nemohol byť toho istého dňa 21. januára 2010 o 13.00 h účastníkom právnych úkonov, ktoré sa na Notárskom úrade JUDr. A. G. v Bratislave zrealizovali. Napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel protiprávnosť svojho konania, je tento zo spáchania skutku usvedčovaný, nie len svojou výpoveďou, ktorú postupne menil a prispôsoboval výsledkom prípravného konania a dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, ale aj viacerými dôkazmi, zo štruktúry ktorých medzi najdôležitejšie patria výpoveď poškodeného Mgr. A. G. a svedkov JUDr. A. G., JUDr. O. G., Mgr. PhDr. P. O., I. C., O. S. a ďalej je to znalecký posudok a viaceré listinné dôkazy. Z výpovede poškodeného Mgr. A. G. taktiež vyplýva, že osoba vystupujúca dňa 21. januára 2010 o 13.00 h na Notárskom úrade JUDr. A. G. v Bratislave pod menom A. G. použila sfalšovaný občiansky preukaz. Túto skutočnosť potvrdzuje aj kópia občianskeho preukazu vyhotovená na Notárskom úrade JUDr. A. G., ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Za účelom zistenia, či sporný podpis vyhotovil poškodený Mgr. A. G. bolo vykonané znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalec z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo, Mgr. O. G. stanovil záver, že sporný podpis nie je pravým podpisom poškodeného Mgr. A. G., pretože sa v ňom nevyskytujú také identifikačné a hodnotné znaky, ktoré sa vyskytujú v jeho nesporne pravých podpisoch. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bolo tiež preukázané, že obžalovaný A. G. - ako oprávnený, zastúpený advokátom JUDr. V. G., podal dňa 8. februára 2010 na základe vykonateľného exekučného titulu - notárskej zápisnice číslo N 104/2010, Nz 1859/2010 návrh na nariadenie exekúcie na majetok povinného A. G.. Obvodný súd Praha 6 uznesením zo dňa 12. marca 2010, sp. zn. 34EXE 223/2010-47, tomuto návrhu vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. M. A. PhD.. Vykonaním exekúcie by vznikla poškodenému A. G. škoda veľkého rozsahu vo výške 816.000.000,- Kč. Tvrdenie obžalovaného, že s celou obchodnou transakciou súhlasil len preto, že chcel vrátiť dlh vo výške 200.000,- Kč za rozbité auto je nepresvedčivé aj vzhľadom k značnému nepomeru medzi dlžnou sumou vo výške 200.000,- Kč a sľúbenou odmenou vo výške 10.000.000,- Sk. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky získal obžalovaný postúpenú pohľadávku vo výške 816.000.000,- Kč bezodplatne. Zrejme vidina bezprácne získaných peňazí ho zlákala natoľko, že sa zapojil do obchodných vzťahov s ľuďmi, ktorých sám vo svojej výpovedi označil za nedôveryhodných a nazval ich „polovagabundami“.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pochybnosti o legalite celej transakcie začal mať 25. júna 2010 po stretnutí s A., ktorý sa vyjadril, že poškodenému peniaze požičal, ale nevie kedy, koľko a akým spôsobom. V tomto smere však súd poukazuje na inú časť výpovede obžalovaného z ktorej vyplýva, že vyššie uvedené pochybnosti musel mať už skôr, a to už v období pred Veľkonočnými sviatkami roku 2010, t.j. v čase keď ho JUDr. G. oboznámil s podaním poškodeného na Generálnu prokuratúru, v ktorom poškodený uvádza, že celá transakcia je podvod, nakoľko žiadne zmenky nepodpísal. Ďalšími výraznými varovnými signálmi pre obžalovaného, podľa názoru súdu, museli byť aj skutočnosti, ktoré sa udiali tesne pred a po podpísaní príslušných listín u notára JUDr. G., keď mu S. do telefónu uviedol „udelej co chtějí“ a keď mu osoba vystupujúca pod menom A. G. po podpise predmetných listín u notára povedala „nikdy sme sa nevideli“. Obžalovaný tiež uviedol že keď videl podpisy na zmenkách, napadlo mu, že buď to podpísal poškodený G. inak ako sa v skutočnosti podpisuje, alebo to podpísal niekto iný. Napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, obžalovaný nielenže nevykonal žiadne kroky smerujúce k zvráteniu minimálne podozrivej transakcie ale naopak, vyvinul aktivity na jej hladký priebeh a dokončenie. Vyššie uvedenému konaniu obžalovaného ostro kontrastuje jeho postup v prípade druhej obchodnej transakcie, ktorú mu v marci 2011 ponúkol S.. Pri obchode za rádovo oveľa menšiu sumu si bol obžalovaný schopný tento obchod overiť a pri zistení faktu, že by sa mohlo jednať o nekalú činnosť, sám aktívne celý proces zvrátil a obchod zastavil. Podľa názoru súdu sa obžalovaný v predmetnej trestnej veci, ako primerane inteligenčne a obchodne zdatná osoba, v žiadnom prípade nemohol domnievať, že ide o legitímnu finančnú transakciu. Nevedel uviesť na základe čoho sa mohol a mal stať vlastníkom nezvyčajne vysokej sumy finančných prostriedkov. Nevedel vysvetliť z akého dôvodu, by na jeho osobu niekto bez akéhokoľvek logického dôvodu, či právneho titulu, previedol takú vysokú finančnú čiastku. Obrana obžalovaného ohľadne obavy o svoj život v súvislosti s S., resp. A., je podľa názoru súdu nevierohodná vzhľadom na to, že obžalovaný neuviedol žiadne reálne a konkrétne skutočnosti, ktoré by tomu nasvedčovali. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný osobu S. spomenul prvý krát až na hlavnom pojednávaní, preto súd vyhodnotil jeho výpoveď v tomto smere za účelovú a učinenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Trestný poriadok dáva obžalovanému možnosť vo svojej výpovedi uvádzať akékoľvek (teda aj nepravdivé) okolnosti, ktoré považuje za dôležitú súčasť svojej obrany a je teda zrejmé, že spôsob a taktika obrany obžalovaného je plne v jeho rukách. Avšak, keď obžalovaný významným spôsobom zmení svoju obranu priamo na hlavnom pojednávaní, musí si byť vedomý, že súd je povinný takúto skutočnosť brať do úvahy pri hodnotení vierohodnosti jeho výpovedí . S vysokou pravdepodobnosťou boli do žalovanej trestnej činnosti zainteresované aj ďalšie osoby, ktorých totožnosť sa však doposiaľ nepodarilo zistiť. Táto skutočnosť však nijakým spôsobom nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti. V rámci obžalovacej zásady súd môže rozhodovať o vine, resp. nevine výlučne u osôb, ktorým sa spáchanie skutku v obžalobe kladie za vinu. Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy navrhnuté JUDr. O. B., obhajcom obžalovaného A. G., a to výsluch svedkov V. G., M. A., M. A., Dr. C., pani U., O. S., ako aj preveriť, kto je majiteľom účtov uvedených na č.l. 979 spisu z dôvodu, že navrhnuté dôkazy sa buď týkali okolností podľa názoru súdu nepodstatných pre rozhodnutie o podanej obžalobe (výsluch svedkyne U., svedkov S., A. a G., ako aj preverenie kto je majiteľom predmetných účtov), alebo okolností ktoré možno zistiť inými skôr vykonanými dôkazmi (výsluch svedkov A. a C.). Podľa názoru súdu obžalovaný vedel o všetkých rozhodujúcich okolnostiach, ktoré zakladajú trestnú zodpovednosť za žalovanú trestnú činnosť.

Obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Tento trestný čin spácha ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Škoda veľkého rozsahu je škoda dosahujúca najmenej 133.000,- eur. Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Podľa ustálenej súdnej praxe pri skutkovej podstate podvodu sa nevyžaduje, aby osoba, ktorá bola uvedená do omylu bola totožná s poškodenou osobou. Po starostlivom zvážení všetkých okolností v predmetnej trestnej veci, dospel súd k záveru, že obžalovaný čo sa týka zavinenia, konal v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko tento sa chcel na majetku poškodeného obohatiť tým, že uviedol do omylu v skutkovej vete uvedené osoby a chcel takým spôsobom na majetku poškodeného spôsobiť škodu veľkého rozsahu. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom vyvolanému spôsobom uvedeným v Trestnom zákone. Pri posudzovaní zavinenia sa od páchateľa nepožaduje, aby mal o právnych skutočnostiach a pojmoch uvádzaných v skutkovej podstate trestného činu z ktorých vyplýva aj protiprávnosť činu presné právnické znalosti, ale postačuje laická predstava, t.j. znalosť faktických okolností. To znamená, že si je vedomý toho, aký je obvyklý význam týchto pojmov v spoločnosti, čo sa nimi v spoločnosti rozumie a aký je ich sociálnych obsah. Je nesporné, že obžalovaný pri páchaní trestnej činnosti vyššie uvedené znalosti a vedomosti mal. Tieto skutočnosti dokresľuje aj fakt, že hoci obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia, mal už na jar roku 2010 vedomosť o protiprávnosti celej transakcie, až do dňa hlavného pojednávania nevyvinul ani najmenšiu snahu zvrátiť protiprávny stav, ktorý sám vyvolal. S ohľadom na časť obrany obžalovaného súd skúmal aj možnosť tzv. negatívneho skutkového omylu, pri ktorom sa páchateľ domnieva, že neexistuje skutočnosť, ktorú vyžaduje skutková podstata trestného činu. Tento omyl vylučuje vedomosť, ktorá je obsiahnutá v úmyselnom zavinení, ale i vo vedomej nedbanlivosti. Podľa názoru súdu, najmä vzhľadom na okolnosti za ktorých mu bola predmetná transakcia ponúknutá (nedôveryhodné osoby), vzhľadom na priebeh celej transakcie (S.: „udelej co chtějí“, osoba vystupujúca pod menom A. G.: „nikdy sme sa nevideli“, evidentná spornosť podpisov) ako aj vzhľadom na skutočnosť, že na obžalovaného bez akýchkoľvek zákonných dôvodov má byť prevedená vysoká finančná čiastka, nie je možné konštatovať v konaní obžalovaného negatívny skutkový omyl. Podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného poriadku kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu potrestá sa odňatím slobody na 10 až 15 rokov. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadnili konanie obžalovaného jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v

ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Za takého stavu mohol súd obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 10 až 15 rokov. Podľa názoru súdu, trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov dostatočne a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie. Na výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko má súd za to, že so zreteľom najmä na mieru narušenia obžalovaného bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia než do ktorého má byť podľa ods. 2 § 48 Trestného zákona zaradený.. Nakoľko súd ukladal obžalovanému trest za obzvlášť závažný zločin v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona zaoberal sa aj možnosťou mimoriadneho zníženia trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, kedy súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, vtedy ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu, má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd dospel k záveru, že povaha a závažnosť pokusu predmetnej trestnej činnosti je mimoriadne vysoká. Obžalovaný na to, aby sa na škodu poškodeného G. obohatil iniciatívne vykonal veľké množstvo presne cielených právnych úkonov. Bez jeho aktívnej spolupráce, by nebolo možné uskutočniť žalovanú trestnú činnosť a k dokonaniu trestného činu nedošlo pre skutočnosti, ktoré sa vyskytli mimo vôle obžalovaného. Použitie mimoriadneho zníženia trestu by teda podľa názoru súdu bolo v rozpore s citovaným ustanovením Trestného zákona. V zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona bol súd povinný obligatórne obžalovanému uložiť ochranný dohľad, pretože obžalovaného odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na jeden až tri roky. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol, že obžalovaný bude povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody po dobu dvoch rokov jeden krát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu. Takýto rozsah povinnosti obžalovaného v spojení s trestnom odňatia slobody na 12 rokov považuje súd za dostatočne prísny a primeraný na to, aby mala spoločnosť reálnu možnosť nielen kontrolovať obžalovaného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ale mu aj prípadne pomôcť zaradiť sa do spoločnosti. So zreteľom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok.