2T/12/2012 | Rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 25. 9. 2012

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 2T/12/2012 9512100052 25. 09. 2012 JUDr. Ružena Sabová ECLI:SK:SSPK:2012:9512100052.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej a členov senátu Mgr. Ivana Matela a JUDr. Vladimíra Peteju, v trestnej veci proti obžalovaným Y. O.Z., L. B., X. M. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), e) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 25. septembra 2012 v Pezinku, takto rozhodol: obžalovaní 1. Y. O., narodený XX. W. XXXX v Leviciach, bydlisko Š., X. Č. XXX, tohto času od 22.08.2011 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici, 2. L. B., narodený XX. T. XXXX vo Veľkom Krtíši, bydlisko B., U. M. Č. XXX/X, tohto času od 22.08.2011 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove, s ú v i n n í, ž e v presne nezistenej dobe najneskôr v mesiacoch november až december 2009, na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky, obžalovaný Y. O., za prisľúbenú odmenu 33.000 Eur, si objednal u obžalovaného L. B. usmrtenie V. N. pochádzajúceho zo Šale, s ktorým mal dlhodobo pretrvávajúce osobné nezhody, pritom Y. O. v spoločnosti W. N., tohto času nebohého, v presne nezistený deň v uvedenej dobe pri reštaurácii „Y. O. M. žiadal V. Q., aby pri tomto čine vykonal prácu šoféra pre L. B., avšak Q. tejto požiadavke nevyhovel; následne na to v presne nezistenej dobe začiatkom mesiaca február 2010 v obci Gáň, okres Galanta obžalovaný L. B. požiadal W. V. o zabezpečenie zbrane; ten jeho požiadavke vyhovel a na území Maďarska od osoby nezistenej totožnosti zadovážil útočnú pušku československej výroby zn. ČZ, vzor 58 V, kalibru 7,62 x 39 vzor 43, výrobného čísla 57621n, ktorú dňa 23.02.2010 v dobe po 13.00 hodine v katastri mesta Šaľa, za odmenu najmenej 1500,-Eur, odovzdal L. B. vo vojenskej taške spolu so štyrmi nabitými zásobníkmi; následne toho istého dňa okolo 15.15 hod. v Šali, na ulici J. N. pred domom číslo popisné XX, obžalovaný L. B. z idúceho osobného motorového vozidla značky AUDI RS6 combi, čiernej farby, s odcudzenými evidenčnými číslami, ktorého vodičom bol dosiaľ neznámy páchateľ, opakovane viackrát vystrelil z uvedenej zbrane na V. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, evidenčného čísla M.-XXXBP, a pritom zásahom štyroch striel mu spôsobil strelné poranenia ľavého ramena, hrudníka, chrbta, oblasti bedrovej, sedacej, strelné poranenia srdca a pľúc po zástrele hrudníka, následkom ktorých došlo k usmrteniu V. N., teda obžalovaný Y. O., požiadal iného, aby spáchal trestný čin tým, že iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, obžalovaný L. B.

- spoločným konaním dvoch páchateľov iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a spáchal čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, z osobitného motívu na objednávku a v úmysle získať majetkový prospech, - bez povolenia zadovážil sebe a prechovával hromadne účinnú zbraň, - sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia, čím spáchali obžalovaný Y. O. obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1 Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, obžalovaný L. B. obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e), písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c) a § 140 písmeno a) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzujú: Obžalovaný Y. O. podľa § 144 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov;

podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia; podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad dobu 3 (tri) roky.

Obžalovaný L. B. podľa § 144 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 odsek 2, § 37 písmeno f), písmeno h), § 38 odsek 8 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov; podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia; podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 83 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona súd ukladá zhabanie veci: 1 kus útočnej pušky československej výroby zn. ČZ, vzor 58 V, kalibru 7,62x39 vzor 43, výrobného čísla 57621n, 1 kus zásobníka k útočnej puške vzor 58 V, 10 kusov nábojov do útočnej pušky vzor 58 V, ktoré sa nachádzajú v úschove Okresného riaditeľstva PZ v Galante, skupina správnych služieb, oddelenie zbraní a streliva Galanta. Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá obžalovaným Y. O. a L. B. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej F. N., rodenej Ž., narodenej XX.XX.XXXX, bydliskom M. Č. XXXX/ X, Š., Č. O., škodu vo výške 310,80 Eur (slovom: tristodesať eur a osemdesiat eurocentov), ktorá predstavuje náklady na pohreb nebohého V. N.. Naproti tomu

obžalovaní 1. Y. O., narodený XX. W. XXXX v Leviciach, bydlisko Š., X. Č. XXX, tohto času od 22.08.2011 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici, 2. X. M., narodený XX. W. XXXX v Nových Zámkoch, bydlisko I. E., U. V. N. Č. XXXX/XX, zamestnanec spoločnosti N. G., M.. M. L..T.. I., sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodzujú spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 19. apríla 2012, č. k. VII/2 Gv 21/10-214, pre skutok v bode 2) obžalobou právne posúdený ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (zákon č. 140/1961 Z.z. s účinnosťou do 31.07.2001), ktorý mali spáchať tým, že po predchádzajúcej dohode a dlhodobom plánovaní, v presne nezistený čas, v roku 2000, na presne nezistených miestach Trnavského a Nitrianskeho kraja, sa nebohý W. N., (zomrel 12.02.2011) viackrát stretol s Y. O. a objednal si vraždu V. W., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že W. N. Y. O. poskytol pri stretnutiach informácie o denných zvyklostiach V. W., ďalej evidenčné číslo a typ vozidla, ktoré používal V. W. a následne Y. O. zabezpečil vozidlo zn. Škoda Octávia, ev. číslo R.-XXX F., fialovej metalízy, spolu so samopalom a na základe týchto poskytnutých informácii a vecí, dňa 28.12.2000 v čase o 20.50 hodine do uzavretej časti mesta Sereď na ul. Trnavskej pred predajňu I.D.C Pečivárne Sereď, prišiel Y. O. na osobnom motorovom vozidle zn. Octávia, fialovej farby, ktoré šoféroval X. M. a Y. O. z uvedeného vozidla samopalom ráže 7,62 mm opakovane vystrelil na vodiča osobného motorového vozidla zn. Peugeot 605 SLD, EČ: Q. XXXAD V. W., ktorého viackrát zasiahol do oblasti hlavy, čím mu spôsobil rozlomenie klenby a spodiny lebečnej, zástrel hrudníka vpravo i v ľavo, čo malo za následok zakrvácanie do pohrudničných vakov, ako aj rozsiahle krvné straty a týmto zraneniam V. W. na mieste podľahol, Y. O. spolu so šoférom X. M. po streľbe na V. W. odišli na osobnom motorovom vozidle zn. Octávia, fialovej farby do katastra obce Trnovec nad Váhom, osada Horný Jatov, na poľnú cestu vedúcu z Horného Jatova na Kľúčiareň, kde škodu Octávia fialovej farby podpálili a odtiaľ odišli na neznáme miesto a po zastrelení V. W., W. N. vyhľadal Y. O. a za vykonanie vraždy V. W. mu v Šali v centre mesta na neznámom mieste a v nezistenom čase zaplatil sumu vo výške 500 000,- Sk (16 063,74 €), preto, že nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní Y. O. a X. M.. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený X. W., narodený XX.XX.XXXX, bydliskom O. I. O. Č. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 19. apríla 2012, pod č. k. VII/2 Gv 21/10-214, podal obžalobu na Y. O., L. B. a X. M. za skutky a za trestné činy uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe. Pri rozhodovaní sa súd opieral o tieto skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vykonaných hlavnom pojednávaní:

Obžalovaní Y. O., L. B. a X. M. popreli spáchanie skutkov a vyhlásili, že sú nevinní. Obžalovaný Y. O. sa obhajoval tým, že sa s osobou nebohého V. N. nikdy nestretol, nemal s ním žiadne vzťahy a ani obchody. V lete 2005 postrehol, že ho sledujú nejaké osoby, čo oznámil na polícii. Po tomto oznámení polícia obvinila V. N. z pokusu vraždy jeho osoby. Má vedomosť, že N. bol v roku 2008

prepustený z väzby, avšak s N. sa nikdy nestretol. Vraždu N. si u B. neobjednal a ani mu neplatil za to 33 000,-€. Obžalovaný tvrdil, že ho svedkovia Q. a V. krivo obviňujú preto, aby odvrátili pozornosť orgánov činných v trestnom konaní od vraždy W. N. a od vykradnutia banky v Galante. Zo skutočnosti, že vozidlo zn. Mazda, z ktorého bol na neho vykonaný útok proti pancierovou päsťou dňa 18.07.2011 vyvodzuje súvislosť s predvedením V., jeho výsluchom a následnou výpoveďou voči nemu a B.. Poukazuje na to, že vo výpovediach V., Q. a N. sú rozpory a ich výpovede sú motivované v spojitosti s ich obvinením z krádeže bankomatov. Pokiaľ sa jedná o vraždu V. W. tvrdí, že s touto vraždou nemá nič spoločné. Ku stretnutiam s W. N., tak ako hovorí Q., nedošlo. S W. N. v tom čase nemal kontakty, ani obchody a stretával sa s ním ako kamarát až posledných 5 rokov. Poukazuje na to, že sám Q. povedal, že sa ani oni dvaja navzájom nenavštevovali. Obžalovaný potvrdil, že po vražde N. sa stretol s V. a ten ho žiadal, aby zabezpečil ochranu L. B., lebo chcú aj jeho zavraždiť. Obžalovaný L. B. sa obhajoval tým, že skutočnosti, ktoré uviedli svedkovia Q., V. a N. nie sú pravdivé, i keď v prípade výpovede svedka Q. uviedol, že sčasti je tam niečo pravda. Obžalovaný poprel, že by sa podieľal na usmrtení N. a pokiaľ je z tohto skutku obžalovaný, tak sa tak stalo na základe výpovede motivovanej pomstou za to, že svedčí v kauze tzv. bankomatovej mafie. Svedčiť v tejto kauze sa rozhodol, lebo je presvedčený, že za vylúpenie galantskej banky a následne za zavraždením W.Š. N. stojí svedok Q.. Obžalovaný údajne nemal vedomosť o miestach, kde boli garážované vozidlá zn. AUDI RS6, o týchto autách mu povedali až svedkovia, ktorí mali obavu z Q.. Po výsluchu svedka V. na hlavnom sa obhajoval tvrdením, že od V. žiadny samopal ani zbraň nekúpil, nikdy sa s V. o vražde N. nerozprával a ani nikomu nechválil. Nikdy V. nerozprával o tom, že mu má prísť robiť alibi O.. Potvrdil, že sa spoločne s V. a O. stretol v reštaurácii v Pate a vtedy mu V. povedal, že banku a aj vraždu W. N. urobil Q.. Tak isto mu povedal, že aj jeho chcú zabiť, že si musí kúpiť pancierové auto. Po výsluchu svedka N. priznal, že sa stretol s týmto svedkom jediný raz v Šali. Osamote by sa so svedkami Q. a N., poukazujúc na vraždu N., nikdy nestretol. Obžalovaný X. M. rezolútne poprel účasť na zavraždení V. W. tvrdením, že s uvedenou vecou nemá nič spoločné, bol v tom čase vypočúvaný políciou v Nových Zámkoch a už vtedy uvádzal, že v čase vraždy bol na návšteve u svojich rodičov. Po výsluchu svedka Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutočnosti uvádzané týmto svedkom sú nepravdivé a ako vyhadzovač v Seredi pre W. N. nikdy nepracoval.

Súd vykonal nasledujúce dôkazy, o ktoré sa opieral pri rozhodovaní: Ku skutku v bode 1) obžaloby: Poškodená F. N. vypovedala, že o smrti manžela sa dozvedela od svojho syna B.. Ten jej prišiel oznámiť, že manžela zastrelili zozadu, keď išiel v aute. Predtým jej manžel volal, mali sa stretnúť v Tescu. V tom čase bol jej manžel nezamestnaný a nemal podnikateľské aktivity. Na hlavnom pojednávaní trvala na uplatnenom nároku na náhradu škody z prípravného konania a navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovaným povinnosť nahradiť jej škodu v sume 310,- Eur, ktorá predstavuje sumu nákladov na pohreb jej nebohého manžela. Poškodená predložila faktúru č. 18/10 Sro/se (zv. č. I., č. l. 256 - 257), z ktorej súd zistil, že dodávateľ: Pohrebníctvo - Kamenárstvo „BOGDÁNY s.r.o.“ dňa 23.02.2010 vystavil účet za služby spojené s pohrebom pre odberateľa F. N. s tým, že účtoval k úhrade sumu 310,80 Eur. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 04.03.2010 je nesporné, že F. N. uvedenú sumu zaplatila na účet dodávateľa. Svedok Ľ. O. obžalovaných pozná ako svojich zákazníkov 10-15 rokov. Svedok uviedol, že v deň vraždy N. bol celý deň s obž. B. vo svojej reštaurácii N. O. B.. Keď sedeli v reštaurácii, „niekto im volal alebo niekto prišiel zo zákazníkov a povedal, že niečo sa stalo v Šali, že niekoho zabili“. Svedok si nepamätá v akom čase obž. B. prišiel do tejto reštaurácie, že tam bol v priebehu celého dňa si pamätá podľa toho, že sa stal skutok. S B. sedeli a rozprávali sa. Svedok dodal, že podniká pod menom Ľ. O. N. a obž. B. bol u neho od januára 2011 zamestnaný ako prevádzkar. Jeho úlohou bolo prebrať a zabezpečiť tovar, ísť pre tržbu, vybrať automaty, postarať sa o auto a ďalšie bežné práce. V deň vraždy N. bol i v Šoporni sám pre tržbu. V čase, keď vchádzal do Šoporne, videl tam svedka V., ktorý tam bol zadržaný políciou. Po prečítaní výpovede z prípravného konania, kedy uviedol, že do Šoporne išiel v

poobedňajších hodinách s L. B. potom, ako sa dozvedeli, že tam V. zadržali policajti, svedok uviedol, že sa pridržiava tejto výpovede, pretože s odstupom času si na to nepamätá. Z výpovede svedka V. Q. vyplynulo, že s obž. O. sa pozná od roku 1990, spolu trénovali box v Galante, potom tam chodil aj obž. B., ktorého viac poznal prostredníctvom W. N.. Vie, že N. mal s obž. O. obchody. Koncom roka 2009, v presne neuvedenej dobe v mesiaci november - december, prišli za ním k pizzérii Y. O. M., ktorá patrí jeho priateľke, W. N. a obž. O.. Vtedy ho oslovil N., či nespraví obž. B. šoféra, že: „Y. potrebuje dať dole niekoho.“ Na to sa opýtal koho a obž. O. mu povedal, že človeka, ktorý sa ho pokúsil v minulosti zabiť. Povedal im, že do toho nejde, že s vraždou nechce mať nič spoločné. V apríli 2010 ho obž. B. zavolal na krádež bankomatov. Pri krádeži bankomatov obž. B. robil šoféra, za čo je od 05.03.2011 vo väzbe. Z krádeže bankomatov profitoval O. a N., ktorým B. nosil peniaze. Od O.Á. mal informácie, ako pokračujú policajti s vyšetrovaním týchto bankomatov a aké opatrenia chystajú. Pri páchaní trestnej činnosti, v rámci vzťahov boli všetci podriadení L. B., ktorý určoval, čo sa ide robiť, kam sa ide, ako sa ide. V čase, keď čakali na nefunkčnej čerpacej stanici smerom na Matúškovo, kým im zahlásia, že už nie je žiadny pohyb v meste, prechádzal okolo nich na vozidle zn. Porsche Cayenne, čiernej farby W. V. a vtedy obž. B. povedal: „zas sa mi tu ten W. motá, ako keď som dal toho potkana v Šali dole.“ Z tohto vyjadrenia obž. B. a zo skutočnosti, že mu mal spraviť šoféra na vraždu N. usúdil, že to urobil obž. B.. Ten mu povedal, že na vozidle RS6, čiernej farby, ktoré predal J. boli za stieračmi nábojnice. Tie nábojnice mali byť z toho, ako strieľal na N.. J. videl na tomto vozidle RS6 kombi, model 2002 až 2004 jazdiť v roku 2010. Má vedomosť, že obž. B. bol v kamarátskom vzťahu so sv. J.. Z výpovede svedka ďalej vyplýva, že po smrti W. N., keď sa obž. B. vrátil z Thajska, sa stretli spoločne s O. a N. v hoteli Central v Šali. Tam obž. B. povedal, že všetko preberá po W. N.. Potom sa stretol obž. B. s ním a aj s N. pri reštaurácii Y. O. M.. Tam im obž. B. povedal, že chce, aby ďalej kradli bankomaty bez neho a že mu budú odvádzať z toho peniaze. Súčasne chcel od neho 1000,-€ mesačne za reštauráciu jeho priateľky. Odvetili mu, že peniaze mu nemá za čo platiť. Obž. B. povedal N., že keď nechce, aby dopadol ako N. v Šali, tak máme platiť. Reštaurácia a chata jeho priateľky zhorela po jeho prvej výpovedi pred vyšetrovateľom vo veci vrážd N. a W.. V tom čase bol vo väzbe. I to bol dôvod, pre ktorý sa rozhodol v tejto veci vypovedať. Tvrdenie svedka o požiari reštaurácie Y. O. M. a chaty č. XXXX v chatovej oblasti O. W., v katastri mesta L., je podporené i uzneseniami polície o začatí a prerušení trestného stíhania, s ktorými sa súd oboznámil a ktoré sú evidované na č.l. 2637-2645 zv. IX. Z týchto listín súd zistil, že k požiaru obidvoch zmieňovaných objektov, ktorých majiteľkou je K. W., družka V. Q. došlo dňa 28.04.2011 v čase medzi 02.00 h - 02.10 h (Sereď) a pred 07.40 h. (O. W.). Svedok W. N. uviedol, že pozná obžalovaných O. i B.. V roku 2010, na presnú dobu si nepamätá, sa s L. B. a V.I. Q. stretol v Šintave pod mostom a tam sa rozprávali ohľadne bankomatov, pričom B. rozprával o V., že keď v Šali vybavil N., tak pretekal s policajtmi a za to ho zobrali, „že on ho zabil a W. V. za to zobrali policajti“. Povedal, že objednal si to O., že mu za to dal 1 milión korún. B. rozprával, že on to vybavoval pre Y. O., pretože N. „chcel dať dole Y.“. B. hovoril, že zastrelil N. za jazdy z auta, zbraňou 58. Hovoril o Audine. Chválil sa s tým a chcel, aby sa ho všetci báli. Od 03.05.2011 je vo väzbe vo veci krádeže bankomatov. Pôsobil ako vodič doprovodného vozidla, pokyny dával L. B.. S V. Q. je v kamarátskom vzťahu. Predtým ako išiel do väzby mu Q. v súvislosti s vraždou N. rozprával, že ho do toho volali, že ho volal O. aj s B., že by B. išiel robiť šoféra. Povedal, že ich odmietol a viac sa o tom nebavili. Od momentu, keď je vo väzbe, nemal možnosť kontaktu s Q.. Po vražde W. N. bol spoločne s Q., O. a B. v hoteli v Šali. L. B. chcel, aby im platili za to, že to tam prebrali po W.. Chcel, aby im platili minimálne po 1.000 eur za to, že prebrali Sereď a Galantu. Vzťah medzi Y. O. a L. B. vnímal tak, že boli kamaráti, povedali, že spolu preberajú všetko po W.. Potom sa on a Q. stretli s B. pred reštauráciou Y. O. M. a vtedy sa im vyhrážal, že keď mu nebudú platiť, tak všetko pozapaľuje, že dopadnú ako N.. Raz mu B. povedal, že zodpovedá za N., že z rozbehnutého vlaku sa nevystupuje a keď nie, tak dopadne ako N.. Má vedomosť, že predtým ako bol vzatý do väzby B. používal i vozidlo zn. AUDI RS6 kombi, ktoré predal J.. Rozhodol sa v tejto veci vypovedať z obavy potom, keď sa dopočul, že B. Q. zapálil reštauráciu. Svedok dodal: „…nepotrebujem si nechať ohrozovať rodinu aj ja.“ Z Evidenčnej karty vozidla zn. AUDI RS6 Avant Quattro 4B/4B60EZ, AC kombi, ev. č. Q. XXXCY, čiernej farby, VIN D. súd zistil, že držiteľom tohto vozidla od 07.10.2010 má byť osoba menom V. B., nar. XX.XX.XXXX. Menovaný bol vypočutý ako svedok a ten uviedol, že nikdy auto nevlastnil a nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Osobu menom W. V. nepozná. Ku dňu 05.08.2010

vozidlo vlastnila F. L. a ako je zrejmé z Detailu vyhľadanej osoby menovaná je matkou manželky svedka B. J., nar. XX.XX.XXXX. Zo zápisnice o výsluchu svedka W. V. vyplynulo, že toto vozidlo kúpil od B. J., vozidlo užíval mesiac a potom ho predal neznámej osobe. Zo zápisnice o výsluchu svedka B. J. vyplýva, že menovaný vozidlo kúpil a dal ho zaevidovať na meno svojej svokry, od ktorej dostal splnomocnenie na takýto úkon. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne N. O. súd zistil, že predtým bolo vozidlo v evidencii prihlásené na jej meno. Menovaná uviedla, že od roku 2008 pracuje v Nemecku a k uvedenému úkonu ju primäl jej bývalý priateľ W. W.. Vozidlo nikdy nepoužívala. Svedok W. W. uviedol, že ho o prihlásenie vozidla žiadal W. N., pričom za prihlásenie vozidla mal odmenu 1000,-Sk. Svedok W. N. uviedol, že sa zaoberal dovozom áut zo zahraničia, avšak vylúčil dovoz predmetného motorového vozidla zn. AUDI RS6 s odôvodnením, že také drahé autá nedovážal. Dodal, že na základe plnej moci poskytoval služby spojené s prihlasovaním motorových vozidiel na polícii. Svedok W.. W. V. uviedol, že obžalovaných Y. O. a L. B. pozná. S L. B. od roku 2006-2007 mali dobrý kamarátsky, dôverný vzťah. B. pomáhal a za účelom ochrany jeho osoby mu požičal i pancierové auto zn. Toyota Lancruiser. Svedok uviedol, že začiatkom mesiaca február 2010 bol kontaktovaný obžalovaným B.. Pri stretnutí na zastávke v Gáni mu B. povedal, že potrebuje zohnať nejaký samopal, bližšie nešpecifikoval načo. Stretnutia si dojednávali cez „pracovné telefóny“, na ktorých každých 4 až 6 týždňov menili SIM karty a ktoré neboli registrované. Nikdy z týchto telefónov nevolali, písali si len SMSky. B. prisľúbil, že mu samopal vybaví. Následne 2-3 dni potom oslovil s touto požiadavkou maďarského občana menom Č., ktorý po kontakte na jeho „pracovný telefón“ mu priniesol na parkovisko v maďarskej časti Veľkého Medera vojenskú tašku, samopal vzor 58 československej výroby matne čiernej farby s dvoma pažbami, so štyrmi nabitými zásobníkmi a s čistením na samopal. Za veci zaplatil 800 eur. Veci doma uschoval a B. povedal, že má pre neho vec, ktorú od neho žiadal, samopal so všetkými zásobníkmi. Ráno naložil vojenskú tašku do vozidla Audi A8, značky B. XXXBZ, išiel do H. B., kde mal dohodnuté stretnutie s B.. Predtým samopal vyskúšal na poľnej ceste pri Galante smerom na Kaskády. Do samopalu dal zásobník, vystrelil 2-3 krát. Na rukách mu zostali povýstrelové stopy, pretože v tom čase nemal rukavice. Samopal poutieral, aby tam neboli žiadne odtlačky alebo DNA. Potom medzi 13 -15 hod. na prvej odbočke pri STK, ako sa vchádza do Šale sa stretol s B.. Ten ho čakal na vozidle AUDI RS6, čiernej farby s bratislavskými značkami, rok výroby 2002-2004. Bol oblečený v čiernom. B. podal vojenskú tašku. Do vnútra vozidla nevidel, rozprával sa len s L. B.. B. vystúpil z auta, otvoril kufor, dával si tam vojenskú tašku. Potom B. nastúpil na spolujazdcovu stranu do vozidla AUDI RS6, mal tam nejakého šoféra, ktorého svedok údajne nevidel. Potom B. odišiel smerom na Šaľu. V ten deň v poobedňajších hodinách bol s osobou menom B. K. v Šoporni, kde bol zadržaný políciou, a to preto, lebo aj on mal vozidlo AUDI, čiernej farby. Auto mu bolo vzaté na expertízu, boli mu nájdené aj povýstrelové splodiny na rukách, z toho, keď doobeda skúšal samopal. Zo zadržania bol prepustený. Po 2-3 dňoch sa stretol s B., ktorý mu dal 1500 alebo 2000 eur za samopal. Vtedy mu B. povedal, že vybavil N., s ktorým mal O. problémy, ktorý ho chcel zavraždiť. Dostal za to milión korún alebo 33 000 eur. L. B. sa mu zmienil o tom, že N. už dlhšie sledovali. Vedeli, že N. v noci nikam nechodil, iba cez deň, že špekulovali, ako ho vytiahnuť von. L. B. mu uvádzal, že po vražde mali zvolenú takú taktiku, že išli buď na obec Pata alebo Mladý Háj, kde mali vybavenú garáž na toto pracovné auto. Po vykonaní vraždy auto schovali a mali spravené alibi tak, že B. presadol do vozidla zn. Audi RS4 hnedej farby, ev. č. Q. XXXCL a išiel sa voziť po meste tak, aby mal alibi. B. mal viacero áut zn. Audi RS4, RS6. B. takú robotu nebol robiť na svojom aute, bolo to pracovné auto. Buď bolo ukradnuté alebo bolo auto zlegalizované na nejakého koňa alebo napísané na niekoho len tak, že ani nevedel o tom a prehodili sa len značky, ktoré sa ukradli. Potom, keď bol neprávom vzatý do väzby a následne z nej prepustený sa rozhodol, že bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Z výpovede svedka vyplýva, že potom, keď sa na O. strieľalo v blízkosti jeho firmy, O. s B. navodili dojem, že to mal vykonať on so svojimi známymi. Následne sa dozvedel, že je pripravená i jeho vražda. Cíti sa byť ohrozený, platí si ochranu a nežije v obvyklom mieste svojho pobytu. Na otázku obžalovaného O. svedok odpovedal, že s L. B. bol kamarát a nikdy by proti nemu nesvedčil. Svedok uviedol: „Oni si za to môžu sami. Išli proti mne.“ Zo zápisnice o previerke výpovede svedka V. na mieste vykonanej v Galante (zv. č. I, č. l. 299-308, 309-313) vyplýva, že úkon bol začatý od východiskového bodu - podnik H. B. O. Q.. Svedok uviedol, že na poľnej ceste smer na Kaskády zastavil svoje vozidlo zn. AUDI A8, ev. č.: B.-XXXBZ. Z kufra vozidla z vojenskej tašky vytiahol samopal vzor 58, jeden zásobník, nabil zbraň a asi 2-3 krát vystrelil smerom do vzduchu, čo aj názorne ukázal. Následne vybil zbraň, vybral zásobník a spolu so samopalom ho dal späť do kufra do vojenskej tašky. Priebeh tohto úkonu je zaznamenaný i na priloženej fotodokumentácii.

Zo zápisnice o ohliadke vozidla zn. AUDI A8, ev.č. B.-XXX Z. (č. l. 1071-1082, zv. č. IV), ktoré požíval W. V. vyplýva, že v batožinovom priestore tohto vozidla bola nájdená nepriestrelná vesta zn. KIRASA čiernej farby spolu s taškou. V kufri bolo zaistené čistenie na zbraň - olejnička, kefka, nadstavec, plus dve tyčky a puzdro zelenej farby. Svedkyňa O. B. vypovedala, že v obci v Hájske, v časti Mladý Háj, kde býva, vo februári 2010 po 15. tej hodine videla od smeru z Hájskeho prichádzať vozidlo tmavej farby, ktoré zastavilo a vystúpili z neho dvaja chlapi v tmavom oblečení, ktorí zhadzovali značky z auta. Auto odišlo smerom ku diaľnici. I svedok W. B. videl, že oproti ich domu zastavilo auto zn. AUDI kombi, tmavej farby, vystúpili z neho 2 muži v tmavom oblečení, dali dole značky, jednu prehodili susedovi do dvora, druhá zostala na ceste. S vozidlom rýchlo odišli preč. Vozidlo pozoroval zo vzdialenosti 20-25 metrov. Na zadných sklách vozidla boli tmavé fólie. Svedok uviedol, že to boli slovenské značky, ale na okres si na hlavnom pojednávaní nepamätal. Svedok uviedol, že muži vystupovali z prednej časti vozidla. Svedok O. Z. uviedol, že býva v rohovom dome č. XXX v obci Hájské, v časti Mladý Háj. Počul prichádzajúce vozidlo a cez okno z boku videl vozidlo zn. AUDI, čiernej farby s tmavými oknami, bez čísla. Potom vyšiel von na dvor a sused W. naňho zakričal: „Ujo, niečo Vám tam hodili do záhrady!“. Vyšiel do tej záhrady a tam zbadal číslo od auta. Druhé číslo bolo za jeho ohradou z vonku. Obidve čísla zobral a odovzdal policajtom. Jeho vyjadreniu korešponduje obsah zápisnice o vydaní veci s fotodokumenáciou na č. l. 1153-1157, zv. IV. Svedok s určitosťou potvrdil, že značky, ktoré vydal policajtom mali bratislavské evidenčné číslo. Po nazretí do fotodokumentácie znázorňujúcej tieto značky (č.l. 1156pv., zv. IV), svedok Z. potvrdil, že išlo o tieto čísla, pričom z fotodokumentácie je nesporné, že sa jedná o evidenčné číslo Z.-XXXKF. Z listiny označenej čestné vyhlásenie o odcudzení súd zistil, že N. X. W. dňa 30.09.2009 na Obvodnom oddelení PZ v Senci nahlásila odcudzenie 2 kusov evidenčných čísiel Z. XXXKF z osobného motorového vozidla zn. OPEL ASTRA 1.6, striebornej metalízy. Z evidenčnej karty vozidla, ev.č. Z.XXXXJ súd zistil, že menovaná je vlastníčkou tohto vozidla. Svedok T. F. stál pred svojim domom na ul. J. N. Č.. XX O. Š., Č. O.. Pri pohľade smerom ku kotolni videl oproti sebe ako jedno auto smerom od kotolne vytláča druhé auto. Zo strechy jedného auta trčal strelec v kukle a strieľal. Auto zn. Ford prešlo na ľavú stranu vozovky, narazilo do pouličnej lampy a padlo dole do jarku. Ešte tam strelec „napálil“ 4-5 rán. Strieľal zo samopalu samostatnými ranami, nie dávkami. Keď sa streľba skončila, strelec sa schoval, vozidlo veľmi rýchlo cúvalo dozadu, tam sa vytočilo a zmizlo. Svedok s určitosťou tvrdí, že sa jednalo o vozidlo zn. AUDI kombi, čiernej farby, s oknami dymovej farby, starý typ, v evidenčnom čísle s písmenami Z. XX..., a v tom vozidle bol šofér a osoba, ktorá strieľala. Strelca videl vo vzdialenosti asi 15 metrov do pol pása vystrčeného zo strešného okna vozidla, mal kuklu. Svedok dodal, že zbraň poznal, má skúsenosť s touto zbraňou z vojny a na otázku smerujúcu k overeniu zručnosti strelca pri narábaní s touto zbraňou svedok odpovedal, že strelec vedel strieľať so samopalom. Svedok T. F. W.. od svojej garáže na ul. J. N. XX, O. Š. - O. zľava videl ísť vozidlo zn. AUDI 6 kombi, čiernej farby, starší typ, obdĺžnikového tvaru, so značkami Z., za vozidlom zn. FORD Focus kombi, sivej farby. Z diaľky bolo počuť streľbu. Počul 2-3 rany. Potom, keď vozidlo FORD bolo „vyblokované“ na kraj cesty do poľa, počul ďalších 5-6 striel. Strelca videl vystrčeného, nepamätá si, či z okna boku vozidla alebo zo strešného okna. Bol na strane spolujazdca. Strelec nižšej a chudšej postavy bol oblečený celý v čiernom, mal čiernu vestu a kuklu, samopal mal v ruke, bol obratný, vedel narábať so samopalom. Strelca pozoroval zo vzdialenosti 15-20 metrov, videl ako obtiahol samopal, ako strieľal, javil sa mu ako profesionál. Vozidlá prichádzali k nemu a pozoroval ich z ľavej strany. Svedok W. Z. z okna svojho domu videl, že vycúvalo tmavé auto zn. AUDI kombi, ktoré malo tmavé sklá na oknách. Druhé auto bolo havarované v priekope. V súvislosti s tým počul 5-6 výstrelov. Najprv počul 3 výstrely a po väčšom odstupe ďalšie. Svedok V. N. uviedol, že počas návštevy u kamaráta v Šali -Veči počul zvuk auta, na to sa obzrel a videl ako cez cestu prešlo auto, potom druhé, čierne auto naháňalo auto bledej farby. Počul sériu výstrelov, pískať gumy a druhé čierne auto cúvlo a videl ho odchádzať. Strelec mal kuklu na hlave a

čierne oblečenie, držal samopal, situovaný bol zboku auta vedľa vodiča. Svedok nespresnil, či strelec bol vysunutý zo strešného okna vozidla alebo z bočného okna. Svedok X. Y. uviedol, že spolu s V. O. išli so psami na Váh a vtedy sa spustila streľba. Na streľbu sa otočil. Videl zo vzdialenosti asi 30 metrov tmavé auto. Má za to, že zn. AUDI kombi a ďalšie vozidlo zn. Ford. Vozidla prichádzali zozadu smerom k nemu. Videl, že vozidlo idúce z pravej strany vytláčalo na boku prenasledované vozidlo. Zo strešného okna vozidla videl po prsia vystrčenú osobu oblečenú v čiernom, ktorá mala zahalenú tvár. Zbraň nevidel, určite vie, že to bol samopal, z ktorého bolo vystrelených 6-7 rán jednotlivými ranami. Auto prišlo od kotolne, od ulice Komenského. Vozidlo poškodeného N. dostalo balanc, narazilo do stĺpa osvetlenia, vozidlo AUDI nacúvalo rýchlo dozadu a zmizlo. Udalosť trvala najviac 2 a 1/2 minúty. Svedok V. O. potvrdil, že začuli rachot a zbadali, že sa na nich vyrútili dve naháňajúce sa autá. Zadné auto bolo zn. AUDI, čiernej farby. Poškodený N. na ceste kľučkoval, pričom strelec sa snažil nájsť správny uhol a potom, keď ho zasiahol, auto vyletelo, narazilo do stĺpa a na chvíľu zostali stáť. Strelca videl vysunutého do pol pása zo zadného strešného okna vozidla. Strelec stál v smere jazdy a nahýnal sa približne na 20-30 stupňov. Mal oblečenú vestu a kuklu na hlave. Bol masívnejšej postavy a držal sa pevne. Počul 5 až 8 jednorázových rán. Najprv 2-3 rany za sebou, potom z druhej strany, ďalšie 2-3 rany a po 3-4 sekundách ďalšie 2-3 rany. Na vozidle AUDI v čase keď cúvalo, videl na značkách písmena Z.. Keď prišiel k vozidlu, poškodený chrčal, ale nič nevnímal. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č. l. 907-927, zv. č. III) a k nej pripojenej foto-dokumentácie súd zistil, že na mieste činu vo vzdialenosti 9 metrov od východiskového bodu merania sa našla vojenská nábojnica vzor 43 do samopalu vzor 58, vo vzdialenosti 11 metrov v pravej časti vozovky sa nachádza náboj vzor 43, vo vzdialenosti 43 metra od východiskového bodu, na pravej strane vozovky 1, 5 m, od deliacej čiary sa nachádza náboj vzor 43, vo vzdialenosti 60 m od východiskového bodu, na pravej strane vozovky 2 m od deliacej čiary sa našla prázdna nábojnica, ďalšia nábojnica je 62 m od východiskového bodu merania na ľavej strane vozovky 0,5 m od deliacej čiary, vo vzdialenosti 64,5 m od východiskového bodu merania sa na ľavej strane vozovky nachádza nábojnica 66,5 m od východiskového bodu merania, pri ľavej strane cesty sa nachádzajú ďalšie 4 nábojnice v rozostupe po 70 cm. Nájdených a zaistených bolo 8 nábojníc a 2 náboje do samopalu vzor 58. Vo vzdialenosti 70,2 m od východiskového bodu merania v poli 50 cm za obrubníkom je osobné motorové vozidlo FORD Focus, čiernej farby, ev. č. M.-XXXBP. Na strane vodiča vľavo sú rozbité okná kufra, zadných dverí a vodiča. V karosérii vozidla je vedľa zadných svetiel vstrel, ďalšie dva vstrely sú na zadných ľavých dverách nad kľučkou dverí. Na ľavých predných dverách je vstrel nad kľučkou vozidla na okraji dverí v mieste, kde sa prekrývajú predné dvere so zadnými v dolnej časti. Ďalší vstrel je v dolnej časti prvej tretiny dverí. Na sedadle vodiča sa nachádza mŕtvola muža. Mŕtvy má viditeľný zásah po strele na hornej časti chrbta a ľavom ramene. Pri mŕtvom boli okrem iných vecí zaistené doklady na meno V. N., nar. XX.XX.XXXX. Zo zápisnice o dodatočnej ohliadke vozidla FORD Focus, ev.č. M.-XXXBP (zv. č. IV., č. l. 1083-1109) vyplýva, že na ľavej strane vozidla boli nájdené diery po vstreloch v počte 8 ks a bolo zaistených ďalších celkovo 11 ks balistických, biologických a chemických stôp. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu na ceste medzi obcou Hájske a obecnou časťou Mladý Háj (č. l. 929 - 940 zv. č. III) súd zistil, že na tejto cestnej komunikácii vo vzdialenosti 12, 9 m od roha odvodňovacieho kanála sa nachádza na zemi na pravej časti cesty zbraň - samopal výrobného čísla 57621n, so sklopnou opierkou. V zbrani je zasunutý zásobník s presne nezisteným množstvom nábojov, poistka sa nachádza v strednej polohe - zaistený. Miesto nálezu je znázornené i na pripojenej fotodokumentácii, na ktorej je vyfotografovaná i predmetná zbraň. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odvetvie kriminalistická chémia (ďalej len „KEÚ PZ“) č. PPZ-2419/KEU-BA-EXP-2010 a z výpovedí znalcov N.. R.. L. O., B.. a W.. R.. T. Š. súd zistil, že ku znaleckému skúmaniu bol predložený výter z hlavne samopalu vzor 58 - stopa zaistená pri ohliadke miesta činu - obec Hájske časť Mladý Háj - poradové číslo 11 a stopa - výter z jednej náhodne vybratej nábojnice kaliber 7,62 x 39 bxn -zaistená, pri obhliadke miesta činu na ulici V. N. O. Š., ďalej špeciálne terčíky so stopami rúk W. V., stopy poradové číslo 13, 14 a 23 z vonkajšej strany vodičových dverí, z horného okraja lemu vnútornej časti vodičových dverí a otery a úlomky laku

z predného ľavého blatníka vozidla značky FORD Focus, ev. č. M.-XXXBP. Zo záverov znaleckého posudku súd zistil, že na špeciálnom terčíku so stopami získanými výterom z hlavne samopalu vzor 58 bola zistená prítomnosť častíc povýstrelových splodín. Na špeciálnom terčíku so stopami poradové číslo 13 a 14 bola zistená prítomnosť veľkého počtu častíc olova, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú z materiálu krvi. Na špeciálnom terčíku so stopami z pravej ruky osoby W. V. bola zistená prítomnosť častíc povýstrelových splodín obsahujúcich antimón, cín a síru a zistené chemické zloženie je v zhode s chemickým zložením častíc vznikajúcich pri streľbe strelivom kalibru 7,62 x 39 bxn. Na špeciálnom terčíku so stopami získanými výterom z jednej náhodne vybratej nábojnice kalibru 7,62 x 39 bxn bola zistená prítomnosť častíc (povýstrelových splodín) obsahujúcich antimón, cín a síru. Znalec N.. O., B.. dodal, že povýstrelové splodiny v tomto prípade opúšťajú hlaveň cez ústie smerom dopredu. Z miesta, kde je vyhadzovací otvor nábojnice a kde sa nachádzajú ruky v čase výstrelu, sa môžu v prípade takéhoto druhu zbrane dostať povýstrelové splodiny aj na ruku strelca, prípadne odevné súčiastky. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, z odvetvia balistiky a kriminalistickej fotografie, č. p.: PPZ-1201/ KEU-SL-EXP-2010 vyplýva, že na znalecké skúmanie boli predložené 2 ks nábojov a 8 ks nábojníc zaistených pri obhliadke miesta činu v Šali, samopal vzor SA 58 v. č. 57621n so zásobníkom zaistený pri ohliadke miesta činu v obci Hájske časť Mladý Háj, stopy zaistené pri dodatočnej ohliadke vozidlá zn. Ford Focus, ev. č. M.-XXXBP a 2 balistické stopy zaistené pri pitve V. N.. Znalci uviedli, že v prípade nábojníc ide o vystrelené oceľové nábojnice, ktoré pred vystrelením tvorili súčasť samopalových nábojov so stredovým zápalom československej výroby kalibru 7,62 x 39 vzor 43, na dne nábojníc sa nachádzajú stopy po vystrelení zo zbrane príslušného kalibru. Nábojnice boli vystrelené z tej istej zbrane, pričom komparačnou metódou znalci dospeli k záveru, že nábojnice boli vystrelené v útočnej puške značky ČZ vzor 58 V, výrobného čísla 57621n. Dva kusy nábojov znalci definovali ako samopalové náboje so stredovým zápalom československej výroby, kalibru 7,62 x 39 mm, vzor 43 s rovnakou signatúrou ako predložené nábojnice. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. č. 190/2003 Z. z.“) ide o priebojné vojenské strelivo, ktoré patrí medzi zakázané strelivo. Náboje kalibru 7,62 x 39 mm sú vhodné na použitie do zbrane predloženej na znalecké skúmanie. Skúšobnou streľbou bolo overené, že boli streľby schopné. Dlhá ručná palná zbraň - samočinná útočná puška československej výroby, značky ČZ vzor 58 V, kalibru 7,62 x 39, vzor 43, výrobného čísla 57621n bola upravená tak, že pôvodná hlaveň bola nahradená funkčnou hlavňou. Zbraň bola prerobená na vystreľovanie nábojov so stredovým zápalom kalibru 7,62 x 39 - vzor 43, dávkou i jednotlivo. Vykonaným výterom hlavne boli zistené stopy povýstrelových splodín, čo svedčí o tom, že zo zbrane bolo strieľané. Zbraň v predloženom stave je streľby schopná. V zmysle zákon č. 190/2003 Z. z. je zaradená medzi zakázané zbrane. So zbraňou bol predložený dvojradový schránkový odnímateľný zásobník s kapacitou 30 nábojov, ktorý je vhodný na použitie do predloženej zbrane. V zásobníku zbrane sa nachádzalo 16 ks samopalových nábojov so stredovým zápalom československej výroby kalibru 7,62 x 39 mm, vzor 43, s rovnakou signatúrou ako predložené nábojnice. Podľa zákona č. 190/2003 Z. z. ide o priebojné vojenské strelivo, ktoré patrí medzi zakázané strelivo. Náboje kalibru 7,62 x 39 mm sú vhodné na použitie do predloženej zbrane, pričom skúšobnou streľbou vybratej vzorky bolo overené, že boli streľby schopné. Balistické stopy zaistené vo vozidle zn. Ford Focus tvoria oceľové jadrá, ktoré pred vystrelením tvorili súčasti striel kalibru 7,62 x 39 mm - vzor 43. Komparačnou metódou stôp na časti plášťa strely so strelami získanými skúšobnou streľbou zo zbrane predloženej na skúmanie bola zistená vzájomná zhodnosť, čo svedčí o tom, že časť plášťa ako súčasť strely bola vystrelená v útočnej puške značky ČZ, vzor 58V, v. č. 57621n. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 941- 955, zv. č. III) vykonanej pri pitve tela nebohého N. boli zaistené stopy z tela nebohého, a to 2 kúsky olova z chrbta, časť strely z bedrovo sedacej časti, kúsok olova z ľavého ramena, deformovaný projektil z ľavého prsného svalu, časť projektilu zo 7 medzirebria, časť projektilu z oblasti pečene. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, z odvetvia kriminalistickej balistiky a metalografie, č. p.: PPZ-1201-2/KEU-SL-EXP-2010 súd zistil, že balistická stopa - plášť strely a balistická stopa - jadro strely, ktoré boli zaistené pri pitve V. N., pred vystrelením tvorili súčasť strely samopalového náboja so

stredovým zápalom kalibru 7,62 x 39 mm vzor 43. Porovnaním stôp na časti plášťa strely so strelami získanými skúšobnou streľbou z predloženého samopalu bola zistená vzájomná zhodnosť. Zo správy spoločnosti Union CS spol. s r.o. Martin (č.l. 1221, zv. č. IV) vyplýva, že útočná puška Sa vzor 58, výrobného čísla 57621n sa nenachádza v žiadnej evidencii spoločnosti Union CS spol. s r.o. Martin. Podľa zistení tejto spoločnosti sa zbraň už nenachádza ani v evidencii výrobcu zbrane a predpokladá sa, že zbraň má pôvod v starých vojenských zásobách. Z prípisu Prezídia PZ ÚBPOK, odbor Západ z 02.02.2012 (č.l. 1057, zv. č. IV.) súd zistil, že Okresnému riaditeľstvu PZ v Galante, skupina správnych služieb, oddelenie zbraní a streliva Galanta boli vyšetrovateľom odovzdané za účelom úschovy zbraní a streliva i 1 ks samopal vz. SA 58, výrobné číslo 57621n, 1 ks zásobník k samopalu vz. 58, 10 ks nábojov do samopalu vz. 58. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odvetvia daktyloskopia č. p.: PPZ-1201/KEU-SL-EXP-2010 súd zistil, že na znalecké skúmanie boli predložené vecné stopy, a to náboj, nábojnice, samopal vzor SA58, v. č. 57621n so zásobníkom, v ktorom sa nachádzalo 16 ks nábojov a 2 ks evidenčných čísel BA 787KF. Znalci nenachádzajú daktyloskopické stopy spôsobilé na identifikáciu osoby. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvie kriminalistická a súdna chémia č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2011/12274 súd zistil, že stopy zaistené pri domových prehliadkach v rodinnom dome obžalovaného O. v obci N. I. O. Č.. XXX - čierna nepriestrelná vesta, a v rodinnom dome obžalovaného B. v obci B. Č.. XXX - biela nepriestrelná vesta a dva páry čiernych kožených rukavíc, nevykazujú zhodu s chemickým zložením povýstrelových splodín získanými výterom z hlavne samopalu vzor 58 a so stopami získanými výterom z jednej náhodne vybranej nábojnice kalibru 7,62 x 39 bxn. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvie kriminalistickej Biológie a Genetickej analýzy, č. p.: PPZ-KEU-BA-EXP-2011/11412 vyplýva, že na kriminalistické a expertízne skúmanie bola predložená listová obálka formátu C5 označená bukálne stery osoby L. B. a listová obálka formátu C5 označená bukálny ster osoby Y. O.. Z porovnávacích vzoriek bukálnych sterov bola izolovaná DNA. V prípade DNA profilu porovnávacej vzorky bukálne stery od osoby L. B. a od osoby Y. O., v indexe DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov na území SR nebol zistený zhodný DNA profil. Zo Správy o prehliadke mŕtveho (č. l. 902-904, zv. III), ktorú podal W.. V. E., všeobecný lekár pre dospelých Šaľa dňa 23.02.2010, z Listu o prehliadke mŕtveho a zo Štatistického hlásenia o úmrtí spolu so záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby súd zistil, že ohliadajúci lekár zistil prítomnosť známok zranenia na ľavom ramene a paži a na pravej strane hrudníka. Určil dátum úmrtia 23.02.2010 o 15.15 hod. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, serahematológia), ktorý vypracovali W.. B. Q., B.. a W.. L. N. súd zistil, že pri pitve zistili celkovo desať strelných defektov. Tieto boli nasledovného charakteru a lokalizované v nasledujúcich oblastiach: ľavé rameno s dvoma priestrelmi, ľavá bočná stena hrudníka s dvoma zástrelmi, pravá časť chrbta v oblasti pravej lopatky so štyrmi zástrelmi, ľavá bedrová a sedacia oblasť s dvoma zástrelmi. Vnútornou ohliadkou bolo zistené strelné kanálovité poranenie ľavého veľkého prsného svalu s nálezom uviaznutého deformovaného a roztrhnutého plášťa projektilu, strelné kanálovité poranenie medzirebrového svalstva vľavo v piatom medzirebrí, vpravo v 7 medzirebrí v prednej pazušnej čiare s nálezom jadra projektilu, pohrudnice obojstranne, dolného laloka ľavých pľúc, osrdcovníkového vaku na bočnej strane vľavo, ľavej predsiene a komory srdca s roztrhnutím a pomliaždením svaloviny so zakrvácaním do ľavej dutiny hrudnej a osrdcovníkového vaku, bránice a bránicovej plochy pravého laloka pečene s nálezom uviaznutého deformovaného a roztrhnutého plášťa projektilu, ďalej strelné kanálovité poranenie svalov chrbta v pravo v oblasti lopatky, strelná zlomenina III. a IV. rebra v pravo v lopatkovej čiare, plytké strelné poranenie zadnej strany horného laloka pravých pľúc, strelné kanálovité poranenie svalstva pletenca pravej hornej končatiny v oblasti hornej tretiny ramena s nálezom deformovaného plášťa a jadra projektilu, strelné kanálovité poranenie štvorhlavého svalu vľavo veľkého sedacieho svalu vľavo s nálezom uviaznutého deformovaného a roztrhnutého plášťa projektilu a ďalej bolo zistené mierne zakrvácanie do dutiny brušnej a šokové obličky.

Pri pitve zistené strelné poranenia na tele nebohého V. N. vznikli účinkom malých tvrdých predmetov pôsobiacich s veľkou priebojnosťou na uvedené zranené oblasti jeho tela. Telo V. N. zasiahli 4. projektily. Väčší počet vstrelov poukazuje na skutočnosť, že pri prechode strely cez pevné časti osobného motorového vozidla zn. Ford Focus kombi sa strela (projektil) roztrhla, plášť sa oddelil od jadra, a tak v niektorých prípadov došlo pri jednej strele súčasne k priestrelu i zástrelu. Rekonštrukciou za použitia sondy znalci zistili, že pri zasiahnutí teľa V. N. štyrmi vystrelenými projektilmi vzniklo v dôsledku ich roztrhnutia celkovo šesť strelných kanálov. V dôsledku poranenia steny hrudníka, ale najmä srdca a pľúc došlo k masívnej strate krvi a za príznakov zlyhania srdcovo cievneho a dýchacieho systému i bezprostredne ku smrti postreleného V. N.. Strelné poranenie ľavého ramena hrudníka, chrbta a oblasti panvy vzniklo vtedy, keď poškodený bol živý. Strelné poranenie hrudníka, predovšetkým prihliadnúc na strelné poranenie srdca, znalci zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotia jednoznačne ako poranenie smrteľné pre všeobecnú povahu, a preto smrti menovaného by nebolo možné zabrániť ani poskytnutím okamžitej a odbornej lekárskej pomoci. Základnou a bezprostrednou príčinou smrti nebohého V. N. bolo zlyhanie srdcovo cievneho a dýchacieho systému pri strelnom poranení hrudníka a srdca, po zástrele hrudníka. Strelné poranenie hrudníka znalci jednoznačne hodnotia ako poranenie smrteľné. Znalci porovnaním pri pitve zistených poranení s poškodeniami zistenými na predmetnom osobnom motorovom vozidle, v korelácii s vyšetrenými okolnosťami podľa ktorých došlo k strieľaniu páchateľom na obeť z pohybujúceho sa a predbiehajúceho vozidla zľava vzdialene spravdepodobňujú, že najskôr mohlo dôjsť k zasiahnutiu V. N. vystreleným projektilom v mieste jeho ľavého ramena, prípadne k zasiahnutiu ľavej bedrovej a sedacej oblasti, následne bol zasiahnutý chrbát a napokon ľavé rameno s pokračovaním projektilu do hrudníka a srdca. V danom prípade išlo o smrť násilnú spôsobenú druhou osobou. Strelné poranenia ľavého ramena hrudníka, chrbta a oblasti bedrovej a sedacej vznikli vtedy, keď poškodený bol živý. Zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria súd zistil, že obžalovaní L. B. a Y. O. netrpia a ani v čase trestnej činnosti netrpeli žiadnou duševnou poruchou ani chorobou. Nebola u nich zistená ani závislosť od látok s psychoaktívnym účinkom. U posudzovaných neboli identifikované známky poškodenia mozgových a poznávacích funkcií, ktoré by chorobne ovplyvňovali ich schopnosť svoje konanie posúdiť a ovládať. Vzhľadom na svoj duševný stav mohli v čase spáchania trestného činu, za ktorý sú obvinení, rozpoznať protiprávnosť trestného konania za spoločnosť a mohli svoje konanie ovládať. V súčasnosti sú schopní chápať zmysel trestného konania a svojho postavenia v ňom. Pobyt obvinených Y. O. a L. B. na slobode nie je z medicínskeho hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Ich úsudková schopnosť a chápavosť je plne dostačujúca k tomu, aby vedeli zhodnotiť význam i dôsledky svojho konania. Obvinení sú schopní uvedomiť si a akceptovať spoločenské normy a pravidlá. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých a z výsluchu znalkyne B.. S. K., B.. súd zistil, že u posudzovaného L. B. sa jedná o osobnosť priemerne intelektovo disponovanú, ale emocionálne a sociálne neusporiadanú a nedostatočne osobnostne vyspelú a zrelú, nie je vnútorne harmonický - organizovaný. Je neustálený a viac žije situačne, čiže podľa toho do akej situácie sa dostane, podľa toho sa zariadi. Z výsledkov psychodiagnostiky sa javí ako citovo plochý, prázdny, bez energie pozitívnych emócií, na druhej strane jeho afektívna oblasť - nespracované emócie majú zvýšenú pohotovosť k nevyspytateľnej výbušnosti, ale aj tendencie neprejaviť sa, resp. držať sa už raz prejaveného. Chýba mu schopnosť vytvárať citovú väzbu nielen v partnerskom vzťahu, ale aj vo vzťahu k iným ľuďom. Nevie dostatočne regulovať svoje emócie, vzniká u neho zvýšená pohotovosť k impulzívnym prejavom správania. Jeho emocionálna inteligencia je nižšia ako priemerná. Má sklony podliehať vplyvom ľudí, ktorí sú pre neho nejakým spôsobom dôležití, ktorých vníma ako autoritu. Nechá sa ovplyvniť a nahovoriť, lebo sám nie je dostatočne schopný rozhodovať sám za seba a niesť zodpovednosť. Sám nemá veľké organizačné schopnosti. Motivácia konania bola prevažne sýtená ziskuchtivosťou. Zvýraznená je snaha mať, bez zohľadňovania morálnych a spoločnosťou akceptovaných zásad. Tým sú z psychologického hľadiska najviac sýtené pohnútky a celková motivácia. K možnosti resocializácie sa znalkyňa vyjadrila tak, že pre možnosť efektívnej resocializácie by musel prejsť procesom sebauvedomenia, uvedomenia si svojich postojov k iným ľudom, k spoločnosti a k spôsobu svojho života a preukázať aktívne úsilie zmeniť doterajšie formy svojho životného štýlu. Sám obžalovaný nie je natoľko zintegrovaný a organizovaný, aby si vytýčil cieľ a aby si hľadal spôsob ako za tým cieľom ísť. Neboli u neho nájdené asociálne, patologické rysy osobnosti, ktoré by napĺňali konštatovanie, že ide o poruchu osobnosti v tomto smere. Z hľadiska čŕt osobnosti obžalovaného B., s

prihliadnutím k jeho veku, sociálnym vzťahom, k možným psychoterapeutickým programom vo výkone trestu odňatia slobody, k tomu, že nie je závislý, prognóza resocializácie obžalovaného B. je možná. U posudzovaného Y. O. znalkyňa z odboru Psychológia uviedla, že ide o osobnosť nadpriemerne inteligentnú. Napriek tomu, že je emocionálne nezrelý, nie je osobnostne a emočne prázdny. Nemá zásadne v sebe zvýšenú agresivitu, citovú prázdnotu, bezohľadné správanie. Má sklony viesť ostatných, riadiť, organizovať, zodpovedať za to. Je schopný sa prispôsobovať normám, aj sa spoločensky správať, ale hlboko vo vnútri, vo svojej podstate sám si vytvára svoje vnútorné normy. Potrebuje emocionálnu podporu a vzťahy spoľahlivé, dôverné, do ktorých sa môže citovo angažovať. Nevytvára priateľské skupiny, je u neho silná schopnosť uplatňovania vôle. K motivácii konania znalkyňa uviedla, že bol motivovaný ziskuchtivosťou a ziskuchtivosť je v jeho poňatí hlavne preto, aby zabezpečil svoju rodinu. K možnosti resocializácie znalkyňa uviedla, že sa nejedná o osobnosť zásadne protispoločenský nastavenú. Má predpoklady na to, aby u neho došlo k uvedomeniu. Znalkyňa nenašla v jeho osobe také rysy a prejavy poruchy osobnosti, ktoré by viedli k záveru, že sa jedná asociálnu osobnosť. Súd ku skutku v bode 1 obžaloby vykonal i ďalšie dôkazy zadokumentované v trestnom spise a skutočnosti z nich vyplývajúce vzal do úvahy pri rozhodovaní o vine a treste. Oboznámil sa i s rozhodnutiami polície na č. l. 2647- 2682, zv. IX, z ktorých zistil, že uznesením Úradu boja proti organizovanej kriminalite Odbor Západ Trnava z 22.10.2005, ČVS: PPZ-93/BOK-Z-1-2005 bolo vznesené obvinenie V. N. za trestný čin prípravy vraždy podľa § 7 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i ) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že si objednal fyzickú likvidáciu Y. O., pričom za týmto účelom osobe, ktorú mal naviesť na tento čin, zadovážil strelnú zbraň. Súd sa oboznámil i s oznámeniami, ktoré na polícii podával na O. práve V. N., i s uzneseniami polície súvisiacimi s trestným stíhaním vo veci krádeže bankomatov a krádeže v budove Volksbank Slovensko, a.s. v Galante. Z odpisov z registra trestov zistil, že obžalovaní O. a B. boli v minulosti stíhaní i za trestné činy násilného charakteru, avšak odsúdenia sú zahladené a na obžalovaných sa hľadí akoby odsúdení neboli. Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici vyplýva, že obžalovaný O. má vystupovanie a správanie na požadovanej úrovni, disciplinárne potrestaný nebol. Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Leopoldove súd zistil, že obžalovaný B. má rovnako vystupovanie a správanie na požadovanej úrovni, disciplinárne potrestaný nebol, príkazy a nariadenia rešpektuje. Súd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) vyhodnotil takto vykonané dôkazy, o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu, že sa stali skutky uvedené v bode 1) a v bode 2) obžaloby, pričom skutok uvedený v bode 1) obžalobného návrhu upravil tak, aby zodpovedal zistenému skutkovému stavu veci. Identita upraveného skutku so skutkom uvedeným v obžalobe pritom bola zachovaná. Súd považoval vykonané dôkazy za vierohodné ohľadom podstatných skutočností rozhodných pre uznanie viny i trestu, s výnimkou dôkazu výsluchom svedka O.. Súd v procese hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že sa skutok uvedený v bode 1 obžaloby stal, skutok spáchali obžalovaní O. a B., skutok má znaky viacerých trestných činov, pričom v súvislosti so zavineným konaním Y. O. znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1 Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, a v súvislosti so zavineným konaním L. B. znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e), písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c) a § 140 písmeno a) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona. Súd nezistil okolnosti vedúce k zániku trestnosti a trestu v zmysle § 87 až § 90 Trestného zákona. Ako vyplýva zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie obžalovaní sú trestne zodpovednými subjektmi v zmysle § 23 Trestného zákona. Súd mal za dokázané, že v presne nezistenej dobe najneskôr v mesiacoch november až december 2009, na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky, obžalovaný Y. O., za prisľúbenú

odmenu 33 000,- Eur, si objednal u obžalovaného L. B. usmrtenie V. N. pochádzajúceho zo Šale, s ktorým mal dlhodobo pretrvávajúce osobné nezhody, pritom Y. O. v spoločnosti W. N., tohto času nebohého, v presne nezistený deň v uvedenej dobe pri reštaurácii „Y. O. M. žiadal V. Q., aby pri tomto čine vykonal prácu šoféra pre L. B., avšak Q. tejto požiadavke nevyhovel; následne na to v presne nezistenej dobe začiatkom mesiaca február 2010 v obci Gáň, okres Galanta obžalovaný L. B. požiadal W. V. o zabezpečenie zbrane; ten jeho požiadavke vyhovel a na území Maďarska od osoby nezistenej totožnosti zadovážil útočnú pušku československej výroby zn. ČZ, vzor 58 V, kalibru 7,62 x 39 vzor 43, výrobného čísla 57621n, ktorú dňa 23.02.2010 v dobe po 13.00 hodine v katastri mesta Šaľa, za odmenu najmenej 1500,-Eur odovzdal L. B. vo vojenskej taške spolu so štyrmi nabitými zásobníkmi; následne toho istého dňa okolo 15.15 hod. O. Š., I. U. J. N. pred domom číslo popisné XX, obžalovaný L. B. z idúceho osobného motorového vozidla značky AUDI RS6 kombi, čiernej farby, s odcudzenými evidenčnými číslami, ktorého vodičom bol dosiaľ neznámy páchateľ, opakovane viackrát vystrelil z uvedenej zbrane na V. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, evidenčného čísla M.-XXXBP, a pritom zásahom štyroch striel mu spôsobil strelné poranenia ľavého ramena, hrudníka, chrbta, oblasti bedrovej, sedacej, strelné poranenia srdca a pľúc po zástrele hrudníka, následkom ktorých došlo k usmrteniu V. N.. Súd s istotou mal za dokázané, že k úmrtiu V. N. došlo. Uvedenú okolnosť mal potvrdenú oznámením o úmrtí z matriky Mesta Šaľa i štatistickým hlásením o úmrtí, ktorým bol určený čas úmrtia na deň 23.02.2010 o 15.15 hod. Práve týmto časovým údajom stanovil čas dokonania trestného činu vo výroku rozsudku. Fakt, že išlo o násilnú smrť vyplýval zo znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo a i z výpovedi svedkov, ktorí okolnosti smerujúce k usmrteniu N. priamo sledovali a ktorí potvrdili, že na vozidlo, v ktorom sa nachádzal nebohý, páchateľ útočil strelnou zbraňou. Zo znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo súd zistil, že na tele nebohého sa našlo desať strelných defektov, pričom telo nebohého zasiahli 4. projektily. Znalci ustálili, ktoré orgány tela nebohého boli strelami zasiahnuté a poškodené a určili, že v dôsledku poranenia steny hrudníka, najmä srdca a pľúc došlo ku smrti nebohého. Smrti nebolo možné zabrániť ani poskytnutím okamžitej a odbornej lekárskej pomoci. Poškodenia týchto životne dôležitých orgánov streľbou zo zbrane inou osobou boli podľa záveru súdu bezprostrednou príčinou úmrtia V. N.. Následne bolo úlohou súdu určiť a rozhodnúť o tom, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok. Súd pri uznaní viny obžalovaných O. a B. vychádzal z kľúčových dôkazov výpoveďami svedkov Q., V. a N., ktorí sa vo svojich tvrdeniach o rozhodujúcich skutočnostiach v podstate zhodovali a ich výpovediam korešpondovali i skutočnosti vyplývajúce z ostatných vyššie zmieňovaných dôkazov. Svedkovia B., Z., Z., Y.R., O., T. F. a T. F. W.. zhodne uviedli, že na mieste činu pozorovali vozidlo značky AUDI RS6 kombi, čiernej farby s bratislavskými poznávacími značkami, pritom svedok F., ktorý bol priamym svedkom útoku na N. si pamätal časť toho evidenčného čísla. Ním uvádzané čísla sa zhodovali s číslami na evidenčnom čísle, ktoré našli svedkovia Z. a B. v obci Hájske. Menovaní priamo sledovali v krátkom časovom slede po udalosti, pri ktorej došlo ku streľbe na vozidlo N., ako dvaja muži tieto evidenčné čísla odmontovali z čierneho vozidla zn. AUDI a tieto odhodili. Svedok Z. vydal 2 evidenčné čísla polícii, pričom sa jednalo o číslo Z. XXXKF, ktoré bolo dňa 30.09.2009 odcudzené v Senci z vozidla zn. OPEL ASTRA 1.6, striebornej metalízy, ako to vyplýva z čestného vyhlásenia pred políciou, ktoré podala majiteľka tohto vozidla N. X. W.. Zmieňovaní svedkovia opísali strelca ako osobu nižšej postavy (sv. F. W..), oblečený v čiernom, mal vestu a kuklu. Na vozidlo N. páchateľ strieľal v pozícii, keď jeho telo bolo vysunuté z rýchlo idúceho vozidla. Z výpovede svedka V. súd zistil, že tento svedok krátko pred činom bol v kontakte s B., ktorému odovzdal samopal vzor 58. B. prišiel na vozidle zn. AUDI RS6, čiernej farby s bratislavskými značkami, oblečený v čiernom. Vo vozidle bol šofér, ktorého nevidel. B. si sadol na miesto spolujazdca a odišli smerom na Šaľu. Tak ako svedok V., i svedok N. a Q. potvrdili, že B. používal vozidlo zn. AUDI RS6, čiernej farby, ktoré predal svojmu kamarátovi J.. Evidenčná karta vozidla značky AUDI RS6 Avant Quattro 4B/4B60EZ, AC kombi, ev. č. Q. XXXCY, čiernej farby, VIN D., tak ako i výpovede svedkov J., V., O., W. a N. sú pre súd dôkazom o tom, že svedok J. takéto vozidlo kúpil v roku 2010 a dal ho zaevidovať na meno svojej svokry F. L.. Táto ucelená reťaz dôkazov súd priviedla k záveru, že na spáchanie činu bolo použité vozidlo zn. AUDI RS6 combi, čiernej farby s odcudzenými evidenčnými číslami, v ktorom sa nachádzal vodič nezistenej totožnosti a obžalovaný B., pričom tento záver súdu je podporený i tvrdením sv. V. o tom, že B. takú robotu nebol robiť na svojom aute, bolo to pracovné auto, buď ukradnuté alebo bolo napísané na niekoho, že ani nevedel o tom a prehodili sa len

značky, ktoré sa ukradli. Pritom súd mal na zreteli, že V. bol s B. v kamarátskom až dôvernom vzťahu, z čoho usudzuje, že V. poznal postup i povahu činností obž. B.. Súd v procese dokazovania skúmal aký druh zbrane bol použitý na usmrtenie nebohého N.. Vychádzal z okolností zaznamenaných pri pitve tela nebohého, z ktorého boli vybraté 2 kúsky olova a deformované projektily, ktoré podľa znalcov z odvetvia balistiky a metalografie pred vystrelením tvorili súčasť strely samopalového náboja so stredovým zápalom kalibru 7,62x39mm vzor 43. Znalci zistili vzájomnú zhodnosť so strelami zo samopalu vzor SA 58 v. č. 57621n so zásobníkom, ktorý bol zaistený pri ohliadke miesta činu v obci Hájske časť Mladý Háj. Súd neprehliadol, že práve v tejto miestnej časti boli odhodené evidenčné čísla Z. XXXKF a podľa výpovede V. sa mu mal B. zmieniť o tom, že po vražde išli buď na Patu alebo Mladý Háj, kde mali vybavenú garáž. Nábojnice a náboje použiteľné v uvedenom type zbrane boli nájdené i na mieste činu, pričom na ľavej strane vozidla nebohého N. zn. FORD Focus boli nájdené diery po vstreloch v počte 8 kusov. Na stopách z horného okraja lemu vnútornej časti vodičových dverí a na úlomkoch a oteroch laku z predného ľavého blatníka znalci z odvetvia kriminalistickej chémie zistili prítomnosť veľkého počtu častíc olova. Chemické zloženie povýstrelových splodín zodpovedalo chemickému zloženiu častíc vznikajúcich pri streľbe strelivom kalibru 7,62x39 bxn. V kontexte záverov znalcov z odvetvia balistika, ktorí zistili, že nábojnice nájdené na mieste činu pred vystrelením tvorili súčasť samopalových nábojov kalibru 7,62x39 vzor 43, vystrelených v útočnej puške značky ČZ vzor 58 V, výrobného čísla 57621n, súd ustálil záver, že na spáchanie činu bola použitá zbraň útočná puška československej výroby, vzor 58 V, kalibru 7,62x39 vzor 43 výrobného čísla 57621n. Tento záver je podporený i skutočnosťami vyplývajúcimi zo záverov znalcov z odvetvia súdneho lekárstva, ktorí pri pitve zistili na tele nebohého 10 strelných defektov po zásahu 4 projektilov pôsobiacich s veľkou priebojnosťou. Pritom svedkovia Z., Y.R., O., T. F. a T. F. W.. zhodne uviedli, že strelec držal v ruke samopal, z ktorého vystrelil viac samostatných rán v krátkych časových sledoch. Napokon týmto zisteniam vyplývajúcim z dôkazov zodpovedá tvrdenie svedka V. o tom, že B. odovzdal v odpoludňajších hodinách v deň vraždy N. samopal vzor 58 československej výroby. Tvrdenie svedka V., že v ten istý deň pred stretnutím s B. skúšal streľby schopnosť tejto zbrane je exaktne potvrdená znalcami z odvetvia kriminalistická chémia, ktorí na stopách zaistených na rukách V. krátko po vražde N. zistili prítomnosť častíc povýstrelových splodín obsahujúcich atimón, cín, síru a zaistené chemické zloženie je v zhode s chemickým zložením častíc vznikajúcich pri streľbe strelivom kalibru 7,62x39 bxn. Tvrdenie svedka V. o tom, že B. odovzdal uvedenú zbraň a ten posadiac sa na miesto spolujazdca odišiel na vozidle zn. AUDI RS6, čiernej farby s bratislavskými značkami, oblečený v čiernom smerom na Šaľu je pre súd jedným z dôkazov o tom, že predmetný skutok spáchal obžalovaný L. B.. Svedok V., tak ako i svedkovia Q. a N., sú sčasti i nepriamymi svedkami tohto obzvlášť závažného zločinu, pretože tí sa dozvedeli o rozhodujúcich skutočnostiach činu priamo od obžalovaného B.. Súd vzal do úvahy vyjadrenie svedka V. o tom, že B. mu povedal, že vybavil N., s ktorým mal O. problémy, pričom o ním uvádzaných skutočnostiach nepochyboval i preto, že v podstate zhodné skutočnosti predniesli pred súdom i svedkovia Q. a N.T.. Q. počul vyjadrenie B. o tom, že zase sa mu W. motá, ako keď dal toho potkana v Šali dole a rovnako B. povedal, že na vozidle RS6, ktoré predal J., boli za stieračom nábojnice z toho ako strieľal na N.. Svedok N. bol prítomný v čase, keď B. povedal, že z rozbehnutého vlaku sa nevystupuje a keď nie, dopadne ako N.. Už predtým počul od B., že „vybavil N.“. Od svedka Q., ktorý bol jeho kamarát, pred svojim väzobným stíhaním sa dozvedel, že Q., v súvislosti s vraždou N. volal O. s B., aby B. išiel robiť šoféra. I keď v rámci svojej obhajoby obžalovaní napadali vierohodnosť týchto svedkov, súd nezaznamenal ohľadom tohto skutku okolností, ktoré by vnášali pochybnosť do pravdivosti tvrdení týchto osôb. Naopak, ich svedecké výpovede sa v podstatných rysoch navzájom prekrývali, i keď svedkovia, vzhľadom na väzobné trestné stíhanie Q. a N. nemali možnosť sa dohovoriť na obsahu týchto výpovedí. Súd má za to, že práve ostatné udalosti odohrávajúce sa v rokoch 2010-2011 na teritóriu Šaľa-Sereď-Galanta (vražda N., požiare, vydierania, krádeže atď.), svedkov primäli k otvorenej a neskreslenej výpovedi, pretože u nich vyvolali obavu o svoj život, život svojej rodiny i majetok. Napokon menovaní svedkovia súdom zmieňovaný dôvod ich výpovede sami potvrdili. Súd však mal pochybnosť o pravdivosti tvrdení svedka O. o tom, že v deň, keď bol zavraždený N., bol obžalovaný B. v jeho prítomnosti. Jeho rozporné tvrdenia ohľadom cesty do Šoporne - išiel sám za účelom výberu tržby, kým v prípravnom konaní uvádzal, že tam išiel s B., neurčité tvrdenia, že s B. celý deň sedeli a rozprávali sa a i fakt, že s obžalovaným B. ho viaže kamarátsky vzťah, zakladajú dôvodnosť pre pochybnosti o vierohodnosti tejto výpovede. Súd dospel k záveru, že práve kamarátsky vzťah k obžalovanému B. motivoval svedka k tomu, aby svojou výpoveďou pomohol obžalovanému zbaviť sa viny.

Podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písmeno c), písmeno e), písmeno f) Trestného zákona sa obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu a v úmysle získať majetkový prospech. Z výpovede svedkov V. a Q. vyplynulo, že za zavraždenie N. B. dostal od O. sumu peňazí vo výške 33 000,-€. Z toho súd vyvodil záver, že pohnútkou konania B. bola snaha mať viacej peňazí, a teda k činu ho podnecoval zištný motív a konal s úmyslom získať majetkový prospech. Tento záver súdu podporuje i dôkaz výsluchom znalkyne z odboru psychológia, ktorá uviedla, že motivácia konania obžalovaného B. bola prevažne sýtená ziskuchtivosťou. Podľa § 138 písmeno c) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu surovým alebo trýznivým spôsobom. Z vykonaných dôkazov pre súd vyplynulo, že sa obžalovaný B. trestného činu dopustil surovým spôsobom. Súd v procese vykonávania dôkazov skúmal, či vražedný útok vykazoval extrémne vysokú mieru brutality a surovosti, ktorá by sa v posudzovanej veci podstatne vymykala z toho, čo možno pri trestnom čine vraždy považovať za obvyklé. Súd na základe vykonaných dôkazov, prihliadajúc na výpovede očitých svedkov, povahu zbrane, vozidla obete i vozidla použitého obžalovaným pri páchaní trestného činu zastáva názor, že obžalovaný B. konal zákerne s vylúčením možnosti obete sa proti útoku účinne brániť. Obžalovaný B., v porovnaní s vozidlom zn. FORD, na výkonnejšom vozidle so šoférom vo vysokej rýchlosti prenasledoval vozidlo poškodeného v tesnom závese, vytláčal ho z cesty a pritom s priamym zameraním na telo poškodeného opakovane strieľal z útočnej zbrane so zásobníkom. Ako vyplýva z výpovede svedka O., poškodený N. na ceste kľučkoval, pričom strelec sa snažil nájsť správny uhol a potom ho zasiahol. Tým počas dlhšieho časového okamihu vyvíjal na poškodeného nátlak, vyvolal u neho strach nad mieru psychickej únosnosti, čím mu spôsoboval útrapy nielen psychické, ale aj fyzické, pretože po prvých zásahoch strelami, tak ako to vyplýva z posudku znalcov zo súdneho lekárstva, poškodený ešte žil. Uvedené skutočnosti svedčia o absolútnej neúcte obž. B. k ľudskému životu, o jeho bezohľadnej sebeckosti a bezcitnosti. Súd na základe týchto skutočnosti dospel k záveru, že vražedný útok vykazoval mieru brutality predpokladanú ustanovením § 138 písm. c) Trestného zákona a konanie obžalovaného B. posúdil ako konanie surovým spôsobom. Podľa § 140 písmeno a) Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu na objednávku. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný B. spáchal trestný čin na objednávku Y. O.. Objektívna stránka obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona predpokladá akékoľvek zbavenie života živého človeka bez ohľadu na použité prostriedky. Tohto trestného činu sa dopustí ten kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou. Nevyhnutnou podmienkou trestnosti podľa tohto ustanovenia teda je, aby páchateľ konal s vopred uváženou pohnútkou. Pod pojmom vopred uvážená pohnútka sa rozumie vnútorný pocit páchateľa prameniaci z jeho dlhodobej nespokojnosti s daným stavom, ktorý ho vedie k rozhodnutiu tento stav zmeniť aj za cenu trestnoprávneho následku. Vopred uvážená pohnútka pri zločine úkladnej vraždy z hľadiska jeho vykonania nutne predpokladá aj istú dávku plánovitosti, v rámci ktorej páchateľ vopred premyslí a zváži rozhodujúce okolnosti vykonania činu, ako napríklad zvolenie miesta, spôsobu a doby jeho vykonania, použitia zbrane, či iného prostriedku vhodného na usmrtenie inej osoby, s cieľom maximálneho vylúčenia obrany obete a zaručenia úspešného vykonania činu. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade obžalovaný B. a obžalovaný O. konali v priamom úmysle s vopred uváženou pohnútkou. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaní B. a O. si osvojil zámer V. N. usmrtiť. Pohnútkou k tomu boli O. dlhodobo pretrvávajúce osobné nezhody, ktoré mal s N. a ktoré vyústili v roku 2005 do obvinenia N. z pripravovanej vraždy O.. Pohnútkou B. bol jednak finančný zisk, jednak okolnosti vyplývajúce z jeho vzťahu k O.. Ako súd zistil z výpovede svedkov Q. a N., O. a B. boli kamaráti, po vražde N. a po návrate B. z Thajska bol obž. O. žiadaný, aby B. chránil (uvádzal svedok

V.), po krádeži bankomatov, podľa výpovede svedka Q., B. nosil peniaze O. ako odplatu za informácie o policajných akciách. Tieto fakty svedčia o tom, že B. bol k O.Á. v submisívnom vzťahu, čo je podporené i záverom znalkyne z odboru psychológia o tom, že obžalovaný B. má sklony podliehať vplyvom ľudí, ktorí sú pre neho dôležití a vníma ich ako autoritu. Obžalovaní O. a B. nepochybne konali dlhodobo premyslene. Súd tak usudzuje z faktu, že N. dlhšie sledovali, uvažovali ako ho dostať von, keď vedeli, že N. v noci nikam nechodí. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovede svedka V., ktorý svedčí i o tom, že si obž. B. v dostatočnom časovom predstihu u neho objednal a následne zabezpečil zbraň účinnú na spáchanie vraždy, ktorú aj použil na spáchanie tohto trestného činu. Z výpovede Q. súd zistil, že vraždu N. plánovali už v dobe mesiacov november december 2009, kedy do Serede prišli za ním W. N. a obž. O. a žiadali ho, aby spravil šoféra obž. B., pretože O. potrebuje dať dole človeka, ktorý sa ho v minulosti pokúsil zabiť. Z tohto časového údaja súd vo výroku rozsudku ustálil dobu, kedy najneskôr obžalovaný O. si objednal u obžalovaného B. usmrtenie N. za odmenu 33 000,-Eur. K týmto okolnostiam súd nemohol získať dôkaz výsluchom svedka W. N., pretože ten dňa 12.02.2011 bol usmrtený. Súd na základe vykonaných dôkazov ustálil záver, že obžalovaný O. spáchal obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1 Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pretože požiadal L. B., aby spáchal tento trestný čin. Teda bol objednávateľom trestného činu, ktorý spáchal obžalovaný B.. Obžalovaný B. obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e), písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c) a § 140 písmeno a) Trestného zákona spáchal formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona spolu s ďalšou nezistenou osobou, ktorá vykonávala prácu vodiča vo vozidle, ktoré bolo použité pri usmrtení N. a z ktorého obžalovaný B. strieľal. Základným predpokladom spolupáchateľstva je spáchanie trestného činu spoločným konaním a úmysel k tomu smerujúci. Spolupáchatelia vykonávajú určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované skutkovou podstatou trestného činu. Zodpovednosť spolupáchateľov zákon ustanovuje tak, že každý zo spolupáchateľov zodpovedá za celý následok spoločného konania tak, ako keby ho spáchal sám. V predmetnom prípade došlo k rozdeleniu činnosti medzi dve osoby, z ktorých jedna vykonávala činnosť vodiča a druhá činnosť strelca. Každá z týchto osôb, teda i obžalovaný B. je nositeľom zodpovednosti za celý spôsobený následok, ktorý predstavuje usmrtenie osoby V. N.. Obžalovaný B. naplnil i znaky zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona tým, že si zadovážil a prechovával hromadne účinnú zbraň, a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona tým, že si zadovážil a držal strelivo bez povolenia. Vykonané dôkazy tak, ako bolo vyššie uvedené potvrdzujú, že obžalovaný B. od svedka V. kúpil samopal so zásobníkmi so strelivom, pričom tieto veci bez oprávnenia prechovával a mal pri sebe. Podľa záverov znalcov z odvetvia balistika sa jedná o dlhú ručnú palnú zbraň - samočinnú útočnú pušku - samopal, ktorý je streľby schopný a zo zákona je zaradený medzi zakázané zbrane, a o priebojné vojenské strelivo, ktoré patrí medzi zakázané strelivo. Náboje boli vhodné na použitie do vyššie uvedenej zbrane. Boli streľby schopné. Podľa § 2 písmeno d) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou k 23.02.2010 (ďalej len „zákon č. č. 190/2003 Z. z.“) sa na účely tohto zákona rozumie druhom streliva i priebojná strela. Podľa § 4 ods. 1, ods. 3 písm. a) a d) zákona č. 190/2003 Z. z., zakázanou zbraňou je i zakázané strelivo, a to strelivo s priebojnou strelou a vojenské strelivo. Podľa § 4 ods. 2 písmena b) a g) zákona č. 190/2003 Z. z., zakázanou zbraňou je samočinná zbraň a upravená zbraň. Pod pojmom hromadne účinná zbraň sa rozumie zbraň, ktorá je spôsobilá usmrtiť viac ľudí alebo spôsobiť ujmu na zdraví. Za takúto zbraň sa považuje i samopal. Pri ukladaní trestu súd mal na zreteli zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osoby obžalovaných, ich osobné pomery a možnosť jeho nápravy. Za právne významnú skutočnosť majúcu vplyv na určenie druhu a výmery trestu u obžalovaného L. B. súd považoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. f) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal trestný čin verejne a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že spáchal viac trestných činov. Súd na strane obžalovaných Y. O. a L. B. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Pri zhodnotení miery závažnosti priťažujúcich okolností, súd dospel k záveru, že pomerom obžalovaného B., jeho osobe a možnostiam nápravy je primeraný trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe 25 rokov. Súd pritom vzal do úvahy extrémnu brutalitu spôsobu spáchania činu, vysokú závažnosť spôsobeného následku, ziskuchtivú pohnútku obžalovaného na jednej strane, na strane druhej jeho stredný vek a vezmúc do úvahy závery znalkyne z odboru psychológia s prihliadnutím na jeho osobnosť, ktorá nevykazuje patologické rysy a netrpí závislosťou, i prípustnú možnosť jeho efektívnej resocializácie s použitím psychoterapeutických programov vo výkone trestu. I vzhľadom na jeho vek a rozvíjajúci sa partnerský vzťah možno očakávať, že svoj socializačný proces dokončí a primerane sa včlení do spoločnosti. Súd dospel k záveru, že len týmto trestom môže byť dosiahnutý jeho účel predpokladaný § 34 ods. 1 Tr. zák, pričom uložil trest úhrnný, pretože ukladal trest za viac trestných činov. Súd sa v úvahách zaoberal aj tým, či v prípade obžalovaného B. sú splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, pretože tento zákon osobitnej časti dovoľuje uložiť tento trest za trestný čin, za ktorý obžalovaného B. odsudzuje. Takýto trest však možno uložiť len za podmienky, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Pri skúmaní podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody súd v prvom rade prihliadol na závery znalcov psychiatrov, podľa ktorých pobyt obžalovaného B. na slobode nie je z medicínskeho hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Ako už bolo uvedené podľa záverov znalkyne z odboru psychológia u obžalovaného neboli nájdené asociálne, patologické rysy osobnosti. Súd vychádzal aj zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, ktorá na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytla súdu záver pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy obžalovaného B.. Znalkyňa v rámci znaleckého dokazovania z hľadiska sociálnych faktorov poukázala na neexistenciu stabilného citovo sýteného rodinného a partnerského zázemia obžalovaného i na nedostatok schopnosti prispôsobovať sa spoločenským a morálnym zásadám. Z hľadiska kriminogénnych faktorov poukázala na jeho nedostatočnú schopnosť regulovať svoje emócie, zvýšenú pohotovosť k impulzívnym prejavom správania, z čoho súd dôvodí možnosť recidívy násilnej trestnej činnosti a to i s prihliadnutím na to, že už v minulosti bol za druhovo rovnakú trestnú činnosť odsúdený. Z hľadiska osobnostných faktorov znalkyňa vzhľadom na zistenú osobnostnú štruktúru obžalovaného dospela k záveru, že obžalovaný nie je natoľko zorganizovaný a zintegrovaný, aby si vytýčil cieľ, avšak jeho osobnosť je v procese sebauvedomenia schopná efektívnej resocializácie. Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu dvadsaťpäť rokov je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Formuláciou tejto podmienky „nie je nádej" dáva zákon najavo, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak, vyžaduje sa rozumná istota vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti napraviť páchateľa trestom odňatia slobody časovo obmedzeným. Súd zistil, že v okruhu osobnostných faktorov sa nachádzajú i ukazovatele priaznivej resocializačnej prognózy obžalovaného B.. Ide v podstate o jeho osobnú charakteristiku, v ktorej dominuje nedostatok schopnosti vytvárať trvalú citovú väzbu a snaha mať bez zohľadňovania morálnych a spoločnosťou akceptovaných zásad. Nejedná sa však o asociálnu osobnosť bez možnosti jej zvrátenia. Prichádza do úvahy efektívnosť psychoterapeutického pôsobenia a účinnosť prípadných prevýchovných opatrení v rámci výkonu trestu odňatia slobody. Súd vyhodnotiac okruh faktorov determinujúcich prognózu resocializácie obžalovaného B. nenadobudol rozumnú istotu, že jeho prípade nie je nádej nápravy trestom odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Z hľadiska osoby obžalovaného B. má súd za to, že k dosiahnutiu účelu

trestu postačuje miernejšia alternatíva trestu, ktorá v kombinácii s príslušným, ochranným opatrením postačuje na dosiahnutie účelu trestného zákona. Pri úvahe o druhu a výške trestu u obžalovaného O. súd dospel k záveru, že pomerom tohto obžalovaného, jeho osobe a možnostiam nápravy je primeraný trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe 22 rokov. Rovnako súd vzal do úvahy spôsob spáchania činu, vysokú závažnosť spôsobeného následku, pohnútku obžalovaného i fakt, že tento obzvlášť závažný zločin dlhodobejšie plánoval a na jeho spáchanie si za peniaze najal inú osobu. Práve vzrastajúci počet nájomných vrážd, a z toho plynúca potreba generálnej i individuálnej prevencie vytvára tlak na ukladanie prísnych trestov za takéto formy konaní. Súd pri úvahe o výške trestu vzal do úvahy stabilitu rodinného zázemia obžalovaného i skutočnosti súvisiace s jeho osobnostnou štruktúrou vyplývajúce zo záverov znalkyne z odboru psychológia. Súd vzal do úvahy, že osobnosť obž. O. nevykazuje patologické rysy, nie je osobnostne a emočne prázdna, nemá zásadne v sebe zvýšenú agresivitu a bezohľadné správanie a nejedná sa o osobnosť zásadne protispoločensky nastavenú. Súd dospel k záveru, že uloženým trestom bude dosiahnutý jeho účel predpokladaný § 34 ods. 1 Tr. zák. Pretože obžalovaní O. a B. sú páchateľmi obzvlášť závažného zločinu, súd ich v súlade s ustanovením § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Pretože súd odsudzuje obžalovaných O. a B. za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona obligatórne uložil obžalovaným i ochranný dohľad. Pretože si to vyžaduje bezpečnosť ľudí súd uložil podľa § 83 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona ochranné opatrenie, a to zhabanie vecí, ktoré mali byť použité na spáchanie trestného činu. Jedná sa o veci: 1 kus útočnej pušky československej výroby zn. ČZ, vzor 58 V, kalibru 7,62x39 vzor 43, výrobného čísla 57621n, 1 kus zásobníka k útočnej puške vzor 58 V, 10 kusov nábojov do útočnej pušky vzor 58 V, ktoré sa nachádzajú v úschove Okresného riaditeľstva PZ v Galante, skupina správnych služieb, oddelenie zbraní a streliva Galanta. Súd uložil obžalovaným i povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej F. N. škodu vo výške 310,-€, pretože ich odsudzoval pre trestný čin, ktorým poškodenej spôsobili škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr. por. spočívajúcu v nákladoch na pohreb jej nebohého manžela. Pritom bol nárok v adhéznom konaní riadne a včas uplatnený. Nebránila tomu zákonná prekážka, pretože nárok nebol premlčaný a nebol uplatnený v inom konaní. Naproti tomu súd oslobodil obžalovaných Y. O. a X. M. spod obžaloby prokurátora pre skutok v bode 2) obžalobou právne posúdený ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (zákon č. 140/1961 Z.z. s účinnosťou do 31.07.2001) na škodu nebohého V. W., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní Y. O. a X. M., a to za nasledujúcej dôkaznej situácie: Obžalovaní Y. O. a X. M. popreli spáchanie skutku a vyhlásili, že sú nevinní. Obžalovaný X. M. uviedol, že v čase vraždy bol na návšteve u svojich rodičov. Poškodený X. W., syn nebohého V. W., na súde vypovedal, že v máji roku 2000, keď išli s otcom z roboty, blízko domova vo Vinohradoch nad Váhom sa spustila streľba zo samopalov. Obaja s otcom boli zranení, boli hospitalizovaní v nemocnici. Otec mal prestrelenú ľavú ruku, on mal prestrelenú pravú ruku. Potom, keď boli prepustení z nemocnice, otec pátral po tom, kto to mohol byť a dopátral sa k tomu, že objednávateľ bol W. N.. Zastrešovať to mal V. Q.. V čase streľby zaregistroval na ceste vozidlo zn. Octávia, striebornej farby, v ktorej sedel Q.. Preto s istotou vie, že Q. nemohol vtedy strieľať. Q. často vídaval v spoločnosti N.. Otec mu hovoril, že Q. ich mal vyprevadiť a mal dať signál, že už idú. Z rozhovoru s otcom vie, že otec sa pohádal s W. N. pre vodný skúter a mali aj fyzickú potyčku. Otec mu rozprával, že objednávateľ bol N. a strieľať mali M. z Nových Zámkov. Svedok nevedel uviesť, ktorý M. to mal byť. Dodal, že obžalovaného X. M. vidí prvýkrát. Otec hovoril, že M. s N. boli kamaráti. Uviedol, že nikdy nebol spomenutý O.. Otec mal incident s V. Q., ktorý ich dal údajne vykradnúť. Otec Q. stretol a dal mu facku. Q. mu povedal, že to len tak nenechá. V meste sa rozprával s otcovým

kamarátom menom L. Z. a ten vylúčil, že by O. zabil jeho otca. Má vedomosť, že vecou sa zaoberali policajti Krajského úradu v Trnave. Otec mal obavy o život. Bol legálny držiteľ zbraní. Po prvej streľbe, v decembri, otcovi niekto volal a povedal mu, že kým napadne prvý sneh, že zabijú aj jeho. Potom si otec najal z Bratislavy nejakých Rusov - Dagestancov a tí mali zlikvidovať W. N. tak, že mali odpáliť s raketou celú diskotéku. Otec mu rozprával, že má dagestancov a že tí to vybavia. Svedok L. Z. osoby obžalovaných pozná z videnia. S nebohým W. bol v kamarátskom vzťahu, spolu trénovali box. Vie, že nebohý W. mal spor s Q.. Svedok dodal, že sa o vražde rozprával so synom nebohého X. W. a tomu povedal, že si myslí, že to nebol O.. Je to jeho názor. Svedok uviedol: „…podľa tej doby, čo bolo vtedy.“ V čase, keď došlo k prvému útoku na poškodeného W., nebohý mal podozrenie na W. N.. Spomínal aj V. Q.. S poškodeným sa o tom vtedy rozprával, on si to myslel na osobu M. z Nových Zámkoch… „O. nám vtedy nešiel do toho vôbec…“ Z výpovede svedkyne X. W. vyplynulo, že s nebohým otcom mala dobré vzťahy. Prevádzkoval bar v Seredi. Otec sa jej zmienil o hádke s W. N. ohľadom vodného skútra. Nikdy predtým nemal žiadne problémy, dovtedy sa nikdy nestretávali. Potom, keď otec spolu s jej bratom boli streľbou napadnutí prvýkrát, jej otec povedal, že to je zo strany W. N.. Otec to bral na ľahkú váhu, myslel si, že to mala byť len výstraha, že sa nič nestane. O zavraždení otca sa dozvedela od brata X.. Po príchode na miesto činu videla, že otec bol vo vozidle zn. Pegueot 605 padnutý bokom. Od šoféra bolo rozstrelené bočné sklo. Otec „mal odstrelenú pol hlavy“. Po otcovej smrti sa dozvedeli od známych, že si to dal W. N.Á. objednať. Počuli, že to nestálo veľa peňazí, lebo otec nebol taký vplyvný človek. Malo to byť údajne preto, lebo W. N. a ľudom, ktorí sa pri N. zdržovali, ich otec prekážal, báli sa ho. Otec bol silný a nikoho sa nebál. V. Q. pozná a vie, že Q. sa dal na stranu W. N. a s jej otcom sa rozišli v zlom. Svedok O. O. vypovedal, že bol s V. W. v deň jeho vraždy. Poškodený W. potom, keď bola prvá streľba na neho, sa mu zmieňoval, že za tým stojí Q.. Na Q. poukazoval i potom, keď mu bolo telefonicky vyhrážané, že do prvého snehu padne. Nikoho druhého nespomínal. Svedok uviedol: „Q. raz na neho už mieril, už ho čakal pred barákom...“. S W. N. mal V. W.Š. spor ohľadom ukradnutého skútra. Q. robil s N., „oni boli jedna ruka..., boli jak bratia...“. Svedok dodal, že V. W. poskytoval ochranu iným osobám. Chodili za ním podnikatelia, ktorí ho žiadali o ochranu pred výpalníkmi. Z počutia vedel, že výpalné sa platilo N.. Zo zápisnice o výpovedi svedka W. N., ktorý bol usmrtený dňa 12.02.2011 vyplynulo, že V. W. poznal zo Serede, nemal s ním žiadne podnikateľské aktivity, žiadne spory a nezhody. V čase vraždy V. W. bol na lyžovačke. Q. poznal ako zamestnanca v X. H. XX O. M.. Svedok R. N. vypovedal, že v čase vraždy W. bol s V. Q. v Českej republike. Q. tam išiel niečo vybaviť. Q. predtým opravoval vozidlo zn. Škoda Octávia. V. Q. videl viackrát v spoločnosti W. N.. Svedok V. Q. vypovedal, že v roku 2000 mu W. N. povedal, že má informácie o tom, že V. W. zháňa ľudí nato, aby sa ho zbavil. V tom čase robil prevádzkara v X. N. XX I. O. L. O. M.. S W. N. sa poznali od roku 1993, chodili spolu trénovať, v tom čase bol vo vrcholovom stredisku športovcov v Bratislave. Pamätá si, že prišiel O. do klubu 54, kde mu dal W. N. na lístku napísané číslo auta. Jednalo sa o Peugeot 605, na ktorom V. W. chodil v tom čase a povedal mu, že do takej deviatej býva v herni pri námestí v Seredi. Videl, čo na tom lístku bolo napísané a N.Č. povedal, že tu je číslo auta. Z výpovede svedka vyplýva, že spolu s N. boli u O. v Diakovciach, kde videl vozidlo zn. Octávia 1,8 Turbo, bordovej farby, ktoré predtým videl u N. v garáži pri Zipke. Vtedy vo vozidle videl na sedačke samopal. Na otázku N., prečo tam má vystavenú tú Octaviu, O. sa opýtal, že odkiaľ je to auto. N. mu povedal, že je z Dubnice. Na to O. povedal, že to je ďaleko, že tuto ho nikto hľadať nebude. Povedal, že vozidlo berie večer O. do Trnovca, že tam má miesto pre neho vybavené. Vtedy sa stretávali často, pretože O. a N. mali nejaké obchody. Svedok uviedol, že asi mesiac pred vraždou W. sa stretli v Šali pred Komixom, kde sa N. opýtal O., ako to vyzerá s jeho vecou, a na to O.Á. odpovedal, že do konca roka to vybaví, že skúšal aj ten samopal, že sa mu nejako nepozdáva, ale že má aj svoj. V čase zavraždenia W. bol spolu s R. N. v Čechách. N. bol na chate a po návrate z chaty mu povedal, že zanesie Y. peniaze do Šale. Bolo to vo večerných hodinách v mesiaci január, asi 10 dní po zavraždení W.. V Šali v parku oproti hotelu CentraI N. povedal O., že mu priniesol peniaze. Nazdáva sa, že peniaze vybral N. z bundy a svedok si myslí, že tieto boli zabalené v nejakom sáčku. Siahol do vačku, podal mu to a povedal mu: „...tu sú peniaze, môžeš si to prepočítať, malo by to sedieť, lebo ja som to počítal.“ N. sa opýtal O., že kto ho dal dole. Nato mu O. povedal, že ho dal dole on a že X. mu spravil šoféra. Vedel, že sa jedná o X. M.. Tiež

povedal, že M. s Z. ich mali odtiaľ brať. Jednalo sa o M.. Na otázku obhajcu: „Počuli ste niekedy z úst W. N. alebo Y. O. alebo niekoho iného, že by sa vraždy zúčastnil X. M.?“, svedok odpovedal: „Nie.“ Na otázku obhajcu, z čoho usudzoval, že sa jednalo o X. M. svedok uviedol, že: „Y. to tak povedal, videl ich v tom čase spolu a tak mu to vychádzalo.“ Z výpovede svedka vyplynulo, že v tom čase X. M. dosť často videl s Y. O., chodili do disko klubu a N. sa s nimi stretával. V spoločnom rozhovore, ktorý viedol s O.Á. neexistovala iná osoba, ktorá by pre nich obidvoch znamenala X., než ako X. M.. Keď odtiaľ odchádzali, opýtal sa N., koľko mu dal za to. Ten odpovedal, že 500 tisíc. Obž. X. M. poznal ako vyhadzovača z X. N. XX O. M., ktorý otvoril W. N.. V tomto klube bol zamestnaný ako prevádzkar. O obž. M. vie, že pochádza z Nových Zámkov a od O. sa dozvedel, keď mu W. N. dával peniaze za vraždu W., že mu robil šoféra. Nebohého V. W. poznal, pretože pochádzali z jednej dediny a W. platili nejaké benzínové pumpy za ochranu. Svedok nemá vedomosť o sporoch N. a nebohého W. a pokiaľ W. chcel odstrániť N., tak to bolo preto, lebo to tam chcel ovládnuť. Uviedol, že s nebohým W. nemal spor, nijaké fyzické napadnutie medzi nimi nebolo. Svedok W. N. uviedol, že o vražde V. W. svedok nemá vedomosť. Po prečítaní výpovede z prípravného konania, kedy uviedol: „Spomínal L., že Y. vybavil W., ktorého vraždu si objednal W. N., toto spomínal už dávno. Spomínal L., že ešte vybavoval v Šali nejakého podnikateľa, ale bližšie neuviedol nič…“ Svedok potvrdil, že vtedy, keď B. rozprával o vražde N. v Šintave, rozprával aj o tom, že W. objednal vraždu W. a Y. to mal vybavovať, ale presne nevie s kým. Svedkyňa F. U. uviedla, že v čase pred Silvestrom okolo ôsmej - deviatej hodiny večer vyšla zo svojho rodinného domu na ul. G. O. M., pretože počula streľbu. Zbadala auto a muža v kukle. Svedok W. E. na ceste smerom do Serede okolo desiatej hodiny večer videl pred pečivárňami vozidlo zn. Octávia otáčajúce sa smerom do Serede. Vo vzdialenosti 50 metrov zbadal vozidlo a po príchode k tomu autu zbadal na šoférovej sedačke zvalenú osobu. Všimol si, že sú vystrelené bočné okná a že človek nachádzajúci sa vo vozidle je zastrelený. Na jeho bunde zbadal diery. Zistil, že sa jedná o pána W., ktorého poznal zo Serede. Udalosť ohlásil na polícii. Svedok E. Q. vypovedal, že pôsobil v pozícii obecného policajta a pred 12 rokmi, v čase keď s F. N. vykonávali hliadkovú činnosť v obci Trnovec nad Váhom, bolo im nahlásené na služobný mobilný telefón, že sa naháňajú 2 autá smerom na Horný Jatov. Jednalo sa o vozidla zn. Octávia, striebornej farby a zn. Škoda 120, modrej farby. Potom išli smerom na Kľučiareň a videli tam odparkované auto, ktoré už horelo. Podľa VIN čísla zistili, že toto vozidlo bolo odcudzené. Potom sa dozvedel, že vozidlo zn. Škoda, ktoré sa vrátilo z uvedeného miesta, patrilo Y. O.. Po príchode k domu O. v obci Trnovec nad Váhom videli čerstvé stopy od kolies vozidla, ktoré viedli smerom na ulicu. Y. O. v minulosti pracoval pre obž. O. ako vyhadzovač - SBS-kár. Svedok dodal, že sa jednalo o kriminálne závadovú osobu. Zomrel násilnou smrťou, bol zavraždený. Miesto, kde horelo vozidlo zn. Octávia, je vzdialené od Serede 20-22 km a od miesta bydliska O. asi 2 km. Svedok F. N. vypovedal v podstate zhodné skutočnosti ako svedok Q.. Zo zápisnice o výpovedi svedka Y. O., ktorý bol usmrtený dňa 03.07.2004 súd zistil, že v roku 2001 bol užívateľom vozidla zn. Škoda 120, modrej farby, avšak o vražde W. údajne nemal vedomosť a s jeho vozidlom v tom čase nikto nejazdil. Pri ohliadke miesta činu zhoreného motorového vozidla zn. Škoda Octávia v katastri obce Trnovec nad Váhom - Horný Jatov, ktorá bola vykonaná dňa 29.12.2000 sa zistilo, že na tomto mieste sa nachádza zhorené vozidlo s číslom karosérie G.. Z dôkazov listinami o vozidle zn. Škoda Octávia, ŠPZ R.-XXXAI, číslo karosérie G., fialovej metalízy, ktoré na základe nájomnej zmluvy bolo v užívaní nájomcu V. G., M..L..T.. X. I. O. súd zistil, že toto vozidlo bolo odcudzené dňa 09.09.2000 neznámou osobou. Svedok V. M., otec obžalovaného M., potvrdil alibi svojho obžalovaného syna. Uviedol, že jeho syn bol v čase Vianoc v roku 2000 u neho doma v spoločnosti svojej rodiny. Bolo to tak aj dňa 28.12.2000. Pamätá si to preto, lebo v nasledujúci deň okolo 11.00 h prišli do jeho domu policajti, ktorí hľadali jeho syna X.. Syn sa ešte v ten deň vrátil s tým, že bol na výsluchu. Svedok Z. M., brat obžalovaného M. dodal, že brata X. oslovoval menom X.. Svedok M. M. vypovedal, že s vraždou W. nemá nič spoločné.

S bratmi nevychádza dobre, nechodievali spolu do Serede. Svedkyňa S. M., bývala manželka obž. M. uviedla, že v deň, keď sa stala predmetná udalosť boli u svokrovcov na návšteve. Domov do Nových Zámkov odchádzali okolo 10-11-tej hodiny večer. Po celý čas bol manžel v jej prítomnosti. Dodala, že v roku 2000 nemal jej manžel žiadny príjem a aj ona stratila zamestnanie. Obž. Y. O. pozná a pozná aj jeho družku. Občas sa stretávali. Zo záverov znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý vypracovali znalci W.. W. Y. a X.. W.. W. W., H.. súd zistil, že bezprostrednou príčinou smrti V. W. bolo zakrvácanie do ľavej pohrudnicovej dutiny z priestrelu hrudnej srdcovnice a pľúc pri ďalších strelných poraneniach mozgu, krku, hrudníka, brucha a hornej končatiny, po napadnutí inou osobou automatickou strelnou zbraňou. Znalci zistili rozsiahle strelné defekty na rôznych častiach tela nebohého. Preniknutím jednej zo striel pľúcami a hrudnou srdcovnicou s jej prerušením došlo k zakrvácaniu do ľavej pohrudnicovej dutiny, a tak došlo bezprostredne k smrti W.. Znalci uviedli, že na oblasť hlavy, trupu a ľavej hornej končatiny pôsobil účinok viacerých striel, na oblasť krku pôsobil účinok 4 striel, na oblasť chrbta vľavo, ľavého pleca a vonkajšiu oblasť panvy pôsobilo 10 striel. Znalci ustálili, že do tela nebohého W. bolo vystrelené zľava doprava, pritom mierne šikmo zozadu dopredu, z automatickej strelnej zbrane strieľajúcej dávkou. Jednotlivé zásahy vznikli v rýchlom časovom slede, a tak znalci nemohli ustáliť poradie vzniku strelných poranení. Smrti sa nedalo zabrániť žiadnou, ani včasnou odbornou pomocou. Vytvorené poranenia boli nezlučiteľné so životom. Z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z 11.01.2001 vyplynulo, že na skúmanie bolo predložených 18 nábojníc, ktoré pôvodne tvorili súčasť ostrých nábojov so stredovým zápalom kal. 7,62x39mm. Ďalej boli predložené 3 kusy striel kal. 7,62x39mm., 2 kusy plášťov striel kal. 7,62x39mm, jedno jadro strely kal. 7,62x39mm. Nábojnice, strely a plášte striel boli vystrelené z jednej a tej istej zbrane. Všetky boli vystrelené z útočnej pušky (samopalu) systému Kalašnikov. Jednalo sa o stopy zaistené na mieste činu. Súd ku skutku v bode 2) obžaloby vykonal i ďalšie dôkazy zadokumentované v trestnom spise a skutočnosti z nich vyplývajúce vzal do úvahy pri rozhodovaní. Súd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) vyhodnotil takto vykonané dôkazy, o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Súd mal pochybnosť o vierohodnosti výpovede svedka Q. ohľadom tohto skutku, a to na základe okolností ďalej poznamenaných. Súd v procese hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že sa skutok uvedený v bode 2) obžaloby stal a skutok má znaky trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (zákon č. 140/1961 Z.z. s účinnosťou do 31.07.2001). S istotou mal za dokázané, že k úmrtiu V. W. došlo. Uvedenú okolnosť mal potvrdenú oznámením o úmrtí z matriky Mesta Sereď. Fakt, že išlo o násilnú smrť vyplýval zo znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo. Z tohto posudku pre súd vyplynulo, že na tele nebohého sa našlo viacero strelných defektov, pričom telo nebohého zasiahlo viacero striel. Znalci ustálili, ktoré orgány tela nebohého boli strelami zasiahnuté a poškodené a určili, že v dôsledku ktorého poranenia došlo ku smrti nebohého. Smrti nebolo možné zabrániť ani poskytnutím okamžitej a odbornej lekárskej pomoci. Na základe tohto znaleckého posudku súd ustálil, že poškodenia životne dôležitých orgánov streľbou zo zbrane inou osobou boli bezprostrednou príčinou úmrtia V. W. a do tela nebohého W. bolo vystrelené zľava doprava, pritom mierne šikmo zozadu dopredu, z automatickej strelnej zbrane strieľajúcej dávkou. Odborným vyjadrením KEÚ mal súd za bezpečne dokázané, že na vraždu W. bola použitá útočná puška (samopal) systému Kalašnikov kal. 7,62 x 39mm. Výpoveď svedka W. E. svedčí o tom, že v blízkosti tela nebohého sa nachádzalo otáčajúce sa vozidlo zn. Octávia. Svedkovia E. Q. a F. N. počuli, avšak len sprostredkovane, že sa naháňajú 2 autá smerom na Horný Jatov, a to zn. Octávia a zn. Škoda 120, modrej farby. Svedok O. síce potvrdil, že bol majiteľom takého vozidla, ale toto nikomu nedával. I keď svedok E. Q. tvrdil, že v inkriminovanú dobu po príchode k domu O. videl čerstvé stopy od kolies vozidla, súd nezaznamenal, že by takéto zistenie bolo zápisnične zadokumentované, a tak tvrdenie o čerstvých stopách sa môže javiť i subjektívne ovplyvnené vnímaním svedka bez možnosti overenia iným procesne spôsobilým dôkazom. Zo zápisníc o ohliadke a z ďalších listín vyplynulo, že sa jednalo o vozidlo zn. Škoda Octávia, ktoré bolo v septembri toho roku odcudzené. Tomuto zisteniu korešpondujú skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedka Q., ktorý uviedol,

že spolu s N. boli u O. v Diakovciach, kde videl vozidlo zn. Octávia 1,8 Turbo, bordovej farby. Vtedy vo vozidle videl na sedačke samopal. Počul od N., že auto má pochádzať z Dubnice a O. mal povedať, že vozidlo berie večer O. do Trnovca. Súd zaznamenal, že svedok hovorí o vozidle bordovej farby, kým odcudzené vozidlo bolo farby fialovej metalízy. Jediná skutočnosť, ktorá by mohla priamo nasvedčovať tomu, že páchateľ pri usmrtení W. použil vozidlo zn. Škoda Octávia je tá, ktorá vyplýva z výpovede svedka E.. Práve táto okolnosť približuje predmetné vozidlo k miestu činu, avšak svedok vozidlo bližšie nešpecifikuje, hovorí len o vozidle Octávia, nezmieňuje sa o tom, že by počul streľbu z tohto vozidla. Súd by mohol dospieť k záveru, že predmetné vozidlo zn. Škoda Octávia číslo karosérie G., fialovej metalízy, bolo použité pri streľbe na W. len za predpokladu, že by zmieňovanému dôkazu korešpondovali ďalšie dôkazy. Práve fakt, že sa vozidlo zn. Octávia 1,8 Turbo, bordovej farby (nie fialovej farby) pochádzajúce z Dubnice malo nachádzať na dvore O., ktorý vyplýva jedine z výpovede svedka Q. nepostačuje k tomu, aby súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k záveru, že v čase a na mieste činu obž. M. vykonával činnosť vodiča tohto vozidla a súbežne obžalovaný O. činnosť strelca. Úlohou súdu bolo určiť a rozhodnúť o tom, či dôkazná situácia poskytuje spoľahlivý podklad pre uznanie viny obžalovaných O.Á. a M., či obžalovaní spolupáchateľstvom tento skutok spáchali a z akých pohnútok. Tak ako bolo uvedené, jediným dôkazom usvedčujúcim menovaných zo spáchania tohto činu je výpoveď svedka Q.. Pokiaľ tento svedok hovorí o účasti na vražde W. inej osoby, než je osoba obž. O., hovorí len o osobe menom X.. To, že sa malo jednať o osobu X. M. vydedukoval len z toho, že O. to tak povedal, a z toho, že ich dvoch videl v tom čase spolu. Iný dôkaz svedčiaci o účasti X. M. na usmrtení W. produkovaný nebol. V protiváhe s týmto dôkazom boli dôkazy výsluchom otca a družky obžalovaného M., ktoré mu boli na prospech, a i keď možno dôvodiť, že výpovede týchto svedkov boli podmienené snahou pomôcť blízkej osobe vyviniť sa z obžaloby, nemožno odhliadnuť od faktu, že súd nezaznamenal v procese ich výsluchu takú okolnosť, ktorá by poukazovala na nedostatočnú viery hodnosť týchto dôkazov. Za stávajúcej dôkaznej situácie dôkaz výpoveďou svedka V. Q. rozhodne nie je postačujúcim dôkazom, ktorý by viedol súd k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru o vine obž. X. M. z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, 2 písm. h) Tr. zákona, osobitne s prihliadnutím na tie dôkazy, ktoré svedčia o tom, že práve svedok Q. bol v konfrontačnom vzťahu s nebohým a v úzkom osobnom vzťahu s N.. Práve ten, podľa zistení súdu, mal motív na vraždu W.. Súd nepovažoval za vylúčenú aj inú alternatívu skutkového deja a nevylúčil ani možnú účasť iných nezistených osôb na tomto protiprávnom konaní. A to i s prihliadnutím na výpoveď X. W., ktorý bol očitým svedkom prítomnosti Q. na mieste činu v prípade pokusu o vraždu jeho a jeho otca v dobe viac než pol roka predtým. Okrem tohto nebol predložený žiaden iný dôkaz svedčiaci o tom, že bratia Z. a M. M. mali obžalovaných odviesť na vozidle zn. Škoda 120, modrej farby od vozidla zn. Octávia. Svedok Q. vypovedá o rozhodujúcich skutočnostiach a usvedčuje O. zo spáchania tohto trestného činu tvrdením, že videl ako N. dal O. na lístku napísané číslo auta nebohého W. a povedal mu o čase a mieste pohybu nebohého, že videl pri dome O. vozidlo zn. Octávia 1,8 Turbo, bordovej farby so samopalom vo vnútri vozidla, že počul ako sa N. pýta O., ako to vyzerá s jeho vecou a odpoveď O., že do konca roka to vybaví, že v čase po vražde sa zúčastnil na mieste a sledoval ako N. odovzdáva peniaze O. a počul ako na otázku N., kto ho dal dole, O. to povedal o sebe s tým, že X. bol šofér. Obžalovaní tieto tvrdenia svedka popreli. Iné dôkazy, ktorými by súd mohol overiť pravdivosť tvrdení svedka Q., mu neboli predložené. Vyjadrenie svedka o tom, že s nebohým W. nemal spor a nijaké fyzické napadnutie medzi nimi nebolo je podľa zistení súdu nepravdivé a je vyvrátené výpoveďou svedka X. W., L. Z. i O. O.. Títo svedkovia zhodne uviedli, že medzi svedkom Q. a nebohým W. došlo k fyzickému ataku. Okrem týchto zistených skutočností spochybňuje vierohodnosť výpovede svedka Q. i fakt, že v tom čase bol viacerými vypočutými svedkami často videný v prítomnosti W. N.. Práve táto osoba mohla mať motív na zavraždenie W.. Súd tak usudzuje z faktu vyplývajúceho z výpovede jeho syna, že si W. najal Rusov - Dagestancov práve za účelom likvidácie W. N.. Pritom svedok Q. bol v tom čase podľa názoru súdu opierajúceho sa o dôkazy významne nápomocný N.. Súd z iných dôkazov, než je dôkaz výpoveďou svedka Q., nezistil okolnosti nasvedčujúce účasti obžalovaného O. na vražde W.. Naopak, opierajúc sa o výpoveď svedka X. W., tento svedok uviedol, že osoba O. nebola nebohým zmieňovaná v súvislosti s prvým útokom na jeho osobu. Blízky priateľ nebohého, svedok L. Z. rovnako za vraha nepovažoval O.. Nebohý sa mu zmieňoval, že podozrieva z útoku na svoju osobu W. N. a spomínal aj V. Q.. Tak, ako už bolo uvedené, súd pripúšťa na základe vykonaných dôkazov aj inú

alternatívu skutkového deja a nevylúčil možnú motiváciu svedka Q. pri výpovedi práve snahou zakryť pravých páchateľov tejto trestnej činnosti. Podľa práva výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania spáchali obžalované osoby. Z princípu prezumpcie neviny zakotveného v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov ostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, považuje sa za nevinného. Po vyčerpaní dosiahnuteľných dôkazov, na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, súd nemohol spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností dospieť k záveru, že skutok spojený s usmrtením V. W. spáchali obžalovaní O. a M.. Preto uplatňujúc zásadu prezumpcie neviny, podľa ktorej má nedokázaná vina rovnaký význam ako preukázaná nevina, rozhodol tak, že obžalovaných Y. O. a X. M. spod obžaloby v bode 2) oslobodil. A pretože obžalovaných spod obžaloby oslobodil, súčasne podľa § 288 odsek 3 Tr. por. odkázal poškodeného X. W. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora, plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/12/2012 z 25. 9. 2012

Text rozhodnutia