Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 3T/12/2012 9512100044 18. 04. 2012 jan hrubala ECLI:SK:SSPK:2012:9512100044.8
Uznesenie Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu a sudcov JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, v trestnej veci proti obvinenému G. D. a spol., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák. a iné, o ďalšom trvaní väzby obvinených G. D., B. E., A. F. a A. G. a o žiadosti o prepustenie z väzby obvineného G. D. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2012 v Banskej Bystrici, takto rozhodol: I. Podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku obvinených G. D., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., E. XXXX/XX, t. č. ÚVV R. B. E., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom T., Q. XXXX/XXB, t. č. v ÚVV R.A. F., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., L. XXXX/XX, t. č. v ÚVV R. p o n e c h á v a vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku a A. G., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T., A. XXX/XX, t. č. ÚVV R. p o n e c h á v a vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku II. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obvineného G. D. o prepustenie z väzby z a m i e t a . III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku per analogiam s poukazom na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatého oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o dojednaní Dohovoru, uverejneného pod číslom 209/1992 Zb. písomný sľub obvineného G. D. n e p r i j í m a . odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal dňa 03.04.2012 obžalobu na obvinených G. D., B. E., A. F., A. G. a H. G. pre v skutku 1 obžaloby na obvinených G. D., B. E., A. F., A. G. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.
na obvineného H. G. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. ktorý mal byť obvinenými spáchaný na tom skutkovom základe, že v priebehu mesiacov apríl až máj 2010 sa obvinení G. D., B. E., A. F., A. G. a H. G. spolčili za účelom usmrtenia C. G. z F., kde za týmto účelom vytvorili organizovanú skupinu a vopred si naplánovali a rozdelili medzi sebou úlohy a spáchanie trestného činu koordinovali tak, že niekedy v priebehu mesiacov apríl až máj 2010 na presne nezistenom mieste (na území Trnavského alebo Nitrianskeho kraja) si G. D., objednal za finančnú odmenu vo výške jeden milión slovenských korún a z doposiaľ presne nezisteného dôvodu u B. E. a A. F. vraždu C. G. z F., kde na uvedený účel obv. H. G. poskytol finančnú hotovosť v presne nezistenej výške obv. G. D., pričom na základe takto objednanej vraždy C. G. jej vykonanie následne ďalej organizovali a riadili B. E. a A. F. za účasti G. D. a to tak, že zabezpečil ďalších ľudí a to D. N., A. G. a doposiaľ presne nestotožnenú osobu pod menom I., pričom D. N. prostredníctvom ďalších neznámych osôb zabezpečil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octávia 2, svetlej farby a taktiež osobne riadil obhliadky vytipovaných miest vykonania vraždy v F. a únikové trasy, na čom sa zúčastnil I., ďalej inštruoval I. ako objednaného strelca k motorovému vozidlu použitému na prepravu, k miestu sa spôsobu usmrtenia C. G., A. G. zabezpečil zbraň a to útočnú pušku Sa vz. 58 so sklopnou pažbou, následne dňa 20.07.2010 v ranných hodinách A. G. a I. boli taxislužbou odvezení po ceste z F. cez T. do F., kde vystúpili v čase medzi 07.00 až 08.00 hod., následne v čase okolo 08.40 hod na zabezpečenom osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octávia 2, svetlej farby na G. ulici v F. počas jazdy pri prebiehaní osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz S 500, ev. č. F.-XXXV. z jeho ľavej strany vystrelili viacero rán z útočnej pušky SA vz. 58 so sklopnou pažbou, ktoré smerovali na predbiehané vozidlo a najmenej dvoma ranami zasiahli jeho vodiča C. G., čím mu spôsobili strelné poranenia v oblasti hlavy s masívnym krvácaním do mozgu a devastačné poranenie druhého prsta ľavej ruky, na následky ktorých dňa 20.07.2010 v čase o 11.00 hod v NsP F. zomrel, bezprostredne po skutku sa A. G. s I. odviezli na použitom motorovom vozidle z F. do rekreačnej oblasti N., kde toto vozidlo odstavili a odtiaľ boli odvezení do T. s tým istým vozidlom taxislužby, ktoré ich v ranných hodinách priviezlo do F. v skutku 2 obžaloby na obvineného A. G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. b) ods. 3 písm. c) Tr. zák. ktorý mal byť obvineným spáchaný na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby až do 15:30 hod dňa 6.8.2010, kedy bola vykonaná domová prehliadka na základe príkazu Okresného súdu Piešťany pod č. O./XXXX-OUS-Ntt zo dňa 6.8.2010 v obci F. okr. T., v rodinnom dome č. XX, prechovával v zásuvke skrinky v obývačke na 1. poschodí plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 2875 mg sušiny konope, z ktorých by bolo možné pripraviť na základe posudku KEÚ PZ Bratislava č. D. minimálne 6 obvykle jednorazových dávok drogy, v miestnosti č. 1 pestoval 78 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 65-75 cm a hmotnosti 12,48 kg v mokrom stave, v miestnosti č. 2 pestoval 116 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 40-45 cm a hmotnosti 22,28 kg v mokrom stave a 41 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 70-75 cm a hmotnosti 9.91 kg v mokrom stave, v miestnosti č. 3 pestoval 90 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 65-75 cm a hmotnosti 14,19 kg v mokrom stave, v miestnosti č. 4 pestoval 123 rastlín rodu konope o priemernej výške 40 cm a hmotnosti 14,51 kg v mokrom stave a 35 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 85 cm a hmotnosti 8,07 kg v mokrom stave, pričom rastliny rodu Canabis (konopa), ktoré sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a ich pestovanie je na území Slovenskej republiky zakázané, v skutku 3 obžaloby na obvineného B. E. pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zák. ktorý mal byť obvineným spáchaný na tom skutkovom základe, že
Mgr. D. D. ako obhajca obvineného A. G. v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: KRP-117/OVK-TT-2010 na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave dňa 29.09.2010 v čase okolo 13.20 hod. počas výsluchu svedka Mgr. C. H. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno D. D., T., L.. U. XXXX/XX zaslal na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanú na meno B. E., T., Q. XXXX/XXB SMS správu s textom: „Zle vypovedal H., nebol vami kontaktovaný 5.9.2010 ohľadom zmluvy.“, pričom vedel, že túto účastnícku stanicu v tom čase používa B. E. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi bude doručená, následne B. E. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX zaslal na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: Co mam povedat ja?“, pričom vedel, že túto účastnícku stanicu v tom čase používa Mgr. D. D. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi bude doručená, následne Mgr. D. D. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX krátko po skončení výsluchu svedka H. zaslal na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Chorvátsko ok ale zmluvu mal G. doma ale vy ste najprv isli za H. lebo to poziadal G. ale H. nedvihal, tak ste boli za jeho otcom a ten ju mal. To ste vsak nepovedali G. a ten zostal v tom ze je od H..“, a následne bezprostredne po ukončení výsluchu svedka Mgr. C. H., B. E. toho istého dňa v čase o 13.45 hod. ako svedok v tomto trestnom konaní nepravdivo vypovedal podľa vyžiadaných a zaslaných inštrukcií v SMS správach od Mgr. D. D. aza jeho prítomnosti ako obhajcu obvineného A. G. ana tomto procesnom úkone, pričom Mgr. D. D. a B. E. tak konali za účelom vyviniť obvineného A. G. zo skutku, za ktorý je stíhaný v uvedenom trestnom konaní. Obvinení G. D., B. E., A. F. a A. G. sú v prejednávanej trestnej veci stíhaní väzobne. Proti obvinenému H. G. sa koná ako proti ušlému na základe opatrenia predsedu senátu zo dňa 12.4.2012. Obvinení G. D., B. E. a A. F. boli na základe rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica dňa 11.10.2010 uznesením sp. zn. Tp 85/2010 vzatí do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, pričom Najvyšším súdom SR, ktorý čiastočne zmenil rozhodnutie prvostupňového sudcu, dňa 19.10.2010 uznesením sp. zn. 2 Tost 29/2010 boli menovaní vzatí do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku. Obvinený A. G. bol na základe rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany dňa 08.09.2010 uznesením sp. zn. Tp 31/2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a), c) Trestného poriadku a dňa 23.11.2010 uznesením Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica sp. zn. Tp 95/10 mu boli rozšírené dôvody väzby, obvinený je toho času vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku. Väzba obvinených G. D., B. E. a A. F. bola sudcom pre prípravné konanie predĺžená rozhodnutím zo dňa 20. apríla 2011 sp. zn. Tp 85/2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 5 Tost 11/2011 zo 04.05.2011, do 06.10.2011, U obvineného G. bola väzba predĺžená rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie sp. zn. Tp 95/2010 zo dňa 21. marca 2011, aj toto rozhodnutie bolo potvrdené sťažnostným súdom dňa 29.03.2012 pod sp. zn. 2 Tost 9/2011. Druhýkrát bola väzba obvineného D., E., F. a G. predĺžená rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 14.09.2011 sp. zn. Tp 85/2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 2 Tost 29/2011 zo 27.09.2011 a to do 06.05.2012 (v súčasnosti platná doba najdlhšie možnej väzby v prípravnom konaní). Ako už bolo uvedené, proti obvinenému H. G. sa koná ako proti ušlému a je na neho vydaný Európsky a Medzinárodný zatýkací rozkaz aj predsedom senátu v tejto veci . Podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.
Podľa § 302 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa. Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené; pri rozhodovaní o väzbe má právo zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca; pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda senátu účasť týmto osobám umožniť. Predseda senátu postupuje pri zabezpečovaní účasti prokurátora, obvineného a obhajcu podľa § 72 ods. 2. Ak je to potrebné, predseda senátu pri rozhodovaní o väzbe alebo o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe upovedomí o neverejnom zasadnutí aj zástupcu záujmového združenia alebo inú osobu ponúkajúcu záruku alebo peňažnú záruku a umožní ich účasť. Podľa § 304 ods. 2 Trestného poriadku ak sa má rozhodnúť o väzbe alebo ak sa má rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe a predseda senátu umožnil účasť osobám uvedeným v § 302 ods. 2, predseda senátu vypočuje obvineného, postupuje pritom primerane podľa § 72 ods. 2; ak ide o zástupcu záujmového združenia alebo osobu ponúkajúcu záruku alebo peňažnú záruku, postupuje predseda senátu podľa povahy ponúkanej náhrady väzby a okolností prípadu. Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas. Podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty. Podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku súd rozhodne o väzbe tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní, nadriadený súd rozhodne do uplynutia tejto lehoty. Podľa § 76 ods. 6 písm. c) Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Podľa § 76 ods. 7 písm. c) Trestného poriadku z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Súd zistil, že obžaloba na obvinených bola podaná súdu v lehote podľa § 76 ods. 7 písm. c) Trestného poriadku. Boli zachované aj lehoty stanovené v § 76 ods. 2, 3 trestného poriadku. Predseda senátu po podaní obžaloby nariadil neverejné zasadnutie v zmysle § 302 ods. 2 Trestného poriadku na rozhodnutie súdu o ďalšom trvaní väzby obvinených G. D., B. E., A. F. a A. G.. Termín neverejného zasadnutia bol oznámený stranám v konaní spôsobom podľa §§ 302 ods. 2 a 72 ods.
2 Tr. por. Všetky dotknuté osoby informáciu prevzali a oboznámili sa s ňou, na čom nič nemení ani odmietnutie, resp. preškrtnutie svojho podpisu na návratke B. E. (viď k tomuto spracovaný úradný záznam vo zv. č. 12 spisu) Prokurátor ÚŠP GP SR spolu s obžalobou predložil súdu aj žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu obvineného G. D., ktorú tento podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Gerega. V žiadosti uviedol, že napriek väzobným dôvodom nikdy nedal príčinu k tomu, aby vznikla obava z dôvodov v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. Prípravné konanie vo veci bolo ukončené, svoje stanovisko k vyšetrovaniu a jeho výsledkom vyšetrovateľovi predložil, necíti sa byť vinným z trestnej činnosti. Domáha sa preto, aby prokurátor (v tom čase, v súčasnosti už súd) zvážil dôvodnosť trvania jeho väzby. Niet konkrétneho poznatku o tom, že by pôsobil na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak maril objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie. Tiež nič nenasvedčuje tomu, že by pokračoval v trestnej činnosti, dokonal trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykonal trestný čin, ktorý by pripravoval alebo ktorým hrozil. Nepochádza z kriminálne závadného prostredia. Nemá žiadny motív ku konaniu, ktoré mu je kladené za vinu, pričom ani znenie skutku kladeného mu za vinu mu preukázané nebolo. Poukázal najmä na meniace sa stanoviská utajeného svedka č. 1 o tom, že myl obdržal peniaze „cez účet“, ktorá skutočnosť sa nepreukázala, naopak, jeho tvrdenia sa ukázali byť nepravdivé. Tiež správanie sa svedkov R. a M. v súvislosti s konfrontáciou, ktorá sa mala vykonať s Z., vzbudzuje dôvodné podozrenie, že dokazovanie týmito svedeckými výpoveďami nevedie k zisteniu takých rozhodujúcich skutočností, v dôsledku ktorých je možné ho postaviť pred súd. Nie je ničím preukázané, že by pripravoval taký skutok, aký mu je kladený za vinu. Je si vedomý toho, že ide o veľmi vážnu vec, preto v prípade, ak by bol prepustený z väzby na slobodu, „je ochotný prijať akékoľvek povinnosti a obmedzenia (§ 82 Tr. por.), ktoré mu súd uloží, pričom v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) vlastnoručným podpisom na tomto podaní sľubuje, že sa v prípade prepustenia z väzby na slobodu podrobí všetkým obmedzeniam, ktoré nariadi súd, povedie riadny život, nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti, pričom sa vždy riadne a včas dostaví ku každému úkonu v trestnom konaní. Má trvalé bydlisko, na adresu ktorého je možné mu doručovať písomné zásielky, ktoré vždy riadne a včas preberie a ničím nezavdá príčinu čo i len pre podozrenie, že sa správa voči vyšetrovaniu obštrukčne.“ Obvinený túto svoju žiadosť vlastnoručne podpísal, pričom jej obsahom je aj písomný sľub v zmysle § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku Na neverejnom zasadnutí boli obvinení vypočutí. K ďalšiemu trvaniu väzby obvinený G. D. uviedol, že trvá na svojej žiadosti o prepustenie na slobodu, pridržiava sa jej obsahu a svoju väzbu považuje za nezákonnú Obhajkyňa obvineného na neverejnom zasadnutí v súvislosti s väzbou obvineného G. D. uviedla, že podľa jej názoru dôvody väzby nie sú dané. V plnom rozsahu sa odvolala na písomne podanú žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a v rámci svojho záverečného návrhu poukázala aj na nález Ústavného súdu SR ÚS.III 79/2002 kde sa uvádza, že dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu môže byť samo o sebe len dočasným dôvodom väzby a ak má väzba naďalej trvať, musí k tomuto pristúpiť ďalší významný dôvod. Takýto dôvod neexistuje, pričom upriamila pozornosť súdu aj na rozhodnutie prokuratúry o zastavení trestného stíhania proti W. Z., kde samotná prokuratúra poukázala na nevieryhodnosť viacerých svedkov. Obvinený B. E. uviedol, že bude vypovedať k chybe, ktorá je v obžalobe na jej str. 9. Z obsahu tejto strany vyplýva, že mu mal telefonovať svedok L., on mu však netelefonoval. Poukázal tiež na to, že výpis, resp. prepis hovoru je skrátený. Obhajca obvineného B. E. a A. G. sa z účasti na neverejnom zasadnutí ospravedlnil.
Obvinený A. F. tvrdil, že ani v rámci konania pred súdom nie sú dané podmienky na väzbu. Vo vyšetrovaní nastala výrazná zmena, verzia prokuratúry „padla“ a voči trom spoluobvineným bolo zastavené trestné stíhanie. Poukázal na nedôveryhodnosť svedkov i na množstvo chýb, ktoré obsahuje obžaloba. Obhajca obvineného A. F. sa v rámci svojho záverečného návrhu pridržiaval všetkých svojich predchádzajúcich prednesených stanovísk a poukázal tiež na zmeny, ktoré v priebehu dokazovania v predmetnej veci nastali. Zdôraznil, že obvinený F. doposiaľ nebol trestaný, legálne podniká a nezaobstaráva si prostriedky na živobytie nelegálne. O tomto svedčí aj vykonaná kontrola v podnikateľskom subjekte, ktorý vlastní. Podľa názoru obhajcu nie je dôvod na to, aby bol obvinený v rámci konania pred súdom ponechaný vo väzbe. Obvinený A. G. aj v rámci tohto výsluchu využil svoje právo a k veci nevypovedal. Prokurátor na neverejnom zasadnutí k väzbe obvinených uviedol, že podania obžaloby na vyššie uvedených obvinených nič nemení na dôvodnosti trvaní väzby a naďalej trvá dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti obvinenými tak, ako je to kvalifikované v podanej obžalobe. Prepustením obvinených na slobodu by hrozilo zmarenie účelu trestného konania, a preto navrhol súdu podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku všetkých obvinených ponechať vo väzbe a žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietnuť. Súd na neverejnom zasadnutí preskúmal prejednávanú vec najskôr z toho hľadiska, či je vedené proti obvinených trestné stíhanie dôvodne. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení i zo znenia § 71 ods. 1 a § 72 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že pri každom skúmaní dôvodnosti väzby sa súd musí zaoberať aj tým, či trestné stíhanie proti tej - ktorej osobe je dôvodné. Svojím stanoviskom neprezumuje vinu či nevinu obvineného a väzobné trestné stíhanie samo osebe neprejudikuje odsudzujúci rozsudok. Ak však existuje logickými úvahami podložená dôvodnosť podozrenia a pristúpi k tomu niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súdy sú trestné stíhanie povinné viesť väzobne (v tomto smere obhajkyňou uvádzané rozhodnutie Ústavného súdu SR na správnosti predchádzajúceho konštatovania nič nemení a nevyvracia ho). Obvinení G. D., B. E., A. F. a A. G. sú za skutok č. 1 obžaloby stíhaní od 07. 10. 2010 (ČVS: PPZ-193/ BOK-ZA-2010) za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona. V priebehu vyšetrovania bolo za úkladnú vraždu C. G. vznesené obvinenie aj ďalším osobám a to H. G., W. Z., A. G. a B. Q.. (Obvineným Z., G. a Q. bolo trestné stíhanie zastavené). Okrem toho obvinený A. G. je stíhaný za skutok č. 2 od 06.09.2010 (ČVS: KRP-117/OVK-TT-2010) za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. a), písm. d) ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Obvinený B. E. je za skutok č. 3 stíhaný od 20.10.2010 (ČVS:PPZ--243/BOK-ZA-2010) (vec bola následne podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku spojená s trestnou vecou ČVS:PPZ-193/BOK-ZA-2010 na spoločné konanie) za zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona. Týchto skutkov sa mali obvinení dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vyššie v tomto odôvodnení a zároveň v obžalobnom návrhu.
Samotná obžaloba podľa názoru súdu chronologicky uvádza dôkazy a okolnosti nasvedčujúce dôvodnosti trestného stíhania, pričom je evidentné, že boli produkované aj dôkazy, ktoré najmä v prospech niektorých zo začiatku spoluobvinených korigovali pôvodné predstavy orgánov činných v prípravnom konaní o priebehu skutku. To však nič nemení na tom, že skutočnosti tvrdené obžalobou v rozsahu nevyhnutnom na konštatáciu dôvodnosti trestného stíhania ohľadne osôb uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, obsah predloženého vyšetrovacieho spisu naďalej podporuje. Výpovede najmä svedkov D., N. a L. (ich dôveryhodnosť, samozrejme, preverí súd dokazovaním) ale aj ďalšie dôkazy svojím obsahom teda odôvodňujú vyššie uvedený záver o dôvodnosti trestného stíhania aj v štádiu konania po podaní obžaloby. Proti obvinených je vedené trestné stíhanie pre konkrétne konanie, ktoré vykazuje znaky konkrétneho trestného činu a vykonané dôkazy v dostatočnej miere poskytujú už spomenutý podklad pre záver, že z konania, pre ktoré bola podaná obžaloba sú dôvodne podozriví vyššie menovaní obvinení. Naposledy aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Tost 11/12 (týkajúcom sa žiadosti o prepustenie z väzby obvineného F.) uviedol, že trestné stíhanie obvineného pre skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, sa „vedie dôvodne, skutok bol spáchaný, má znaky vyššie špecifikovaného trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal (obv. F.) aj spolu s ďalšími obvinenými osobami“. Súd nezistil žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné pochybovať o dôvodnosti vedeného trestného stíhania. V prejednávanej veci je proti všetkým obvineným vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Lehota trvania väzby u obvinených v prípravnom konaní neprekročila dĺžku stanovenú ustanovením § 76 ods. 7 písm. c) Trestného poriadku, teda dvadsaťpäť mesiacov. Na existencii dôvodov väzby u obvinených tak, ako boli konštatované v predošlých rozhodnutiach týkajúcich sa väzby obvineného sa nič nezmenilo, tieto pretrvávajú aj v súčasnom štádiu trestného konania po podaní obžaloby - najmä keď obvinení v prípravnom konaní doteraz (s výnimkou F.) v podstate k meritu veci nevypovedali, svoje výhrady a popis relevantných faktov si nechávajú „v zálohe“ a je predpoklad, že budú vypovedať až v konaní pred súdom. Súd pripomína, že podľa § 76 Trestného poriadku väzba môže trvať len nevyhnutný čas, pričom v predmetnej veci celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť 48 mesiacov, z toho na prípravné konanie pripadá lehota najviac 25 mesiacov. Zvyšok tejto lehoty, t. j. 23 mesiacov pripadá zo zákona automaticky na konanie pred súdom a to bez toho, aby súd v rámci svojich zákonom predpísaných rozhodnutí alebo rozhodnutí o návrhoch týkajúcich sa väzby osobitne vymedzoval dobu trvania väzby. V zmysle § 71 ods. 1 Trestného poriadku môže byť obvinený vzatý do väzby len vtedy ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
Vzhľadom k tomu, že každé rozhodnutie súdu musí byť preskúmateľné samo o sebe a vzhľadom k tomu, že ak vo veci nastal nejaký posun v dôkaznej situácii, tak len v neprospech obvinených, súd považuje za potrebné opäť, podobne ako v predchádzajúcich rozhodnutiach o týkajúcich sa väzby obvinených, v podstate doslova zopakovať fakty, ktoré konštatoval už sudca pre prípravné konanie vo svojich predošlých rozhodnutiach. Tieto fakty sú aj naďalej relevantné, doterajší priebeh vyšetrovania ich nijak nespochybnil. G. D. už pri výsluchu spred vznesenia obvinenia vypovedal pomerne podrobne, a to aj o okolnostiach, ktoré predchádzali priamej akcii, teda zavraždeniu C. G.. Popisoval nielen spôsob a čas obhliadok miesta činu, ale konkrétne aj zaangažovanosť všetkých vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia uvedených osôb. Presne uviedol nielen označenie motorového vozidla, na ktorom malo dôjsť k spáchaniu skutku, ale aj spôsob jeho získania, popísal plánované únikové trasy a relatívne podrobne sa vyjadroval aj o obsahu komunikácie medzi do veci zaangažovanými osobami. Vo viacerých bodoch ním popisovaný priebeh udalostí dopĺňa a zvierohodňuje i výpoveď A. L., ktorý sa na časti skutku súvisiacej s únikom priamych páchateľov mal zúčastniť. Výsluchy posledne menovaných svedkov boli zopakované aj za zachovania kontradiktórnosti podmienok výsluchu po vznesení obvinenia dňa 22. októbra 2010. Obidvaja potvrdili svoje predchádzajúce výpovede a v podstatných veciach vypovedali obdobne - ich výpovede sa nevylučovali, naopak, vzájomne sa logickým spôsobom dopĺňali. Predmetné podozrenia, vierohodnosť výpovedí i všetky súvislosti budú musieť byť predmetom ďalšieho konania súdu vo veci a senát touto časťou odôvodnenia svojho uznesenia neprejudikuje vinu obvinených. Tvrdí len, že sumár dôkazov predložených v spise jednotlivo i v súvislostiach dôvodnosť podozrenia nateraz jednoznačne potvrdzuje a na tomto konštatovaní nič nemenia ani jednotlivé výpovede obvinených pred sudcom pre prípravné konanie. Naopak, aj tieto výpovede vo viacerých smeroch v podstate potvrdili popis vzťahov tak, ako ich vysvetľoval najmä svedok D.. Toto bolo sudcom pre prípravné konanie konštatované už dňa 11. októbra 2010, pričom ku dňu rozhodovania týmto rozhodnutím niet žiadneho dôvodu čokoľvek na tomto konštatovaní meniť. Výpoveď vo veci vypočutého utajeného svedka veci dôvodnosť podozrenia, hoci väčšinou len nepriamo, takisto posilňuje - samozrejme, aj dôveryhodnosť tejto výpovede bude musieť byť skúmaná a konfrontovaná s ostatnými zistenými skutočnosťami. Na tomto konštatovaní nič nemení ani ten fakt, že niektoré skutočnosti zo strany tohto svedka tvrdené najmä vo vzťahu k predtým obvinenému Z. sa nepotvrdili. Významnou zmenou v porovnaní so stavom ku dňu rozhodovania do väzby je aj zmena postoja obvineného D. N., ktorý bol vo februári tohto roka prepustený z väzby na slobodu. Tento obvinený sa k spôsobu svojej spoluúčasti na skutkoch pre ktoré sa vedie trestné stíhanie v podstate priznal, pričom jeho výpovede z dní 12.11.2010 a 16.2.2011 predbežne objasňujú niektoré ďalšie súvislosti a sú takisto v logickom súlade s tým, čo tvrdia utajený svedok č. 1, svedok D. i svedok L.. Teda dôvody väzby existujú, pričom je irelevantné, že aj sudcom pre prípravné konanie predpokladaná vôľa obvinených zatiaľ nijakým spôsobom nedokladovala a nesignalizovala reakcie obvinených po vznesení obvinenia. Tu je potrebné zdôrazniť najmä to, že pokiaľ by obvinení predmetnú trestnú činnosť spáchali, až do času zadržania sa spoliehali na to, že polícia nemá k dispozícii žiadny dôkaz odôvodňujúci začatie trestného stíhania voči konkrétnej osobe, a teda v podstate ani nebol dôvod vyvíjať akékoľvek aktivity, či už smerujúce k ovplyvňovaniu svedkov (nebolo jasné ktorých), alebo smerujúce k pokračovaniu páchania trestnej činnosti, napr. za účelom zakrytia stôp. Momentom vznesenia obvinenia sa však táto situácia výrazne mení a logickými úvahami, berúc do úvahy aj spôsob obživy obvinených, jednoznačne možno dôjsť k záveru, že napr. eventuálne snahy smerujúce k ovplyvňovaniu najmä vyššie uvedených svedkov začnú nielen teoreticky prichádzať do úvahy, ale sa
zreálni sa aj ich potenciálne uskutočnenie. V súčasnom štádiu trestného stíhania aj vzhľadom k tomuto rozhodnutiu je už zrejmé, ktorí svedkovia vypovedajú proti obvineným a zrejmé je i to, že eventualita pôsobenia na nich sa pre obvinených stáva jednou z možností, akým spôsobom sa vyhnúť trestnému stíhaniu a jeho následkom. To, že takáto možnosť prichádza do úvahy nielen teoreticky, ale aj prakticky, vyplýva takisto z výpovedí svedkov, najmä G. D., ktorý vo svojej výpovedi v podstate potvrdil tú skutočnosť, že po tom, čo sa odmietol na spáchaní trestnej činnosti zúčastniť, sa mu minimálne jeden z obvinených v podstate vyhrážal (viď časť jeho výpovede v súvislosti s SMS správami a v súvislosti s vyplatením finančnej čiastky za zadováženie motorového vozidla). Opäť je potrebné zdôrazniť, že v tejto súvislosti nie zanedbateľným faktom je i obvinenými popisovaný spôsob ich obživy, ako i to, že dvaja z nich už boli súdom trestaní, pričom B. E. bol trestaný za naozaj závažnú protispoločenskú činnosť. Vyššie uvedené skutočnosti zdôvodňujúce obavu z ovplyvňovania svedkov (väzobný dôvod v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) hrajú svoju úlohu i pokiaľ ide o dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Aj v súvislosti s jeho posudzovaním sudca pre prípravné konanie poukazuje na celkový kontext situácie a úroveň doterajšieho zadokumentovania trestnej činnosti. Je nesporné, že trestný čin už dokonaný bol a neexistuje dôkaz o tom, že by sa mal niekto pokúsiť vykonať trestný čin, ktorý pred vzatím do väzby pripravoval. Je však potrebné opäť pripomenúť, že obsah SMS komunikácie svedka D. s jedným z obvinených, je možné vyhodnotiť ako konkrétnu hrozbu. Je nesporné, že minimálne od tohto štádia trestného stíhania osoby svedkov G. D. a A. L. začínajú vo veci zohrávať významnú úlohu a opäť je potrebné konštatovať i to, že nielen možnosť ovplyvňovania týchto svedkov nezostáva len v abstraktnej rovine, ale v takejto rovine už nie je ani možnosť eventuálneho spáchania protiprávnej činnosti zameranej voči týmto osobám. Inak povedané, dnes už je aj obvineným jasné, na základe výpovedí ktorých osôb bolo začaté trestné stíhanie voči nim, pričom vzhľadom k vyššie uvedenému, v prípade ponechania obvinených na slobode, by týmto osobám evidentne hrozilo nebezpečie. V tejto súvislosti je potrebné opätovne poukázať na zmenu postoja obvineného D. N.. Nemožno síce s absolútnou istotou vylúčiť účelovosť jeho postoja k veci, avšak zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by nešlo o spontánnu a v dobrej viere učinenú výpoveď podopretú dopredu spracovanými písomnými poznámkami - naviac, ani obvinený F. nespochybňuje, že so spoluobvineným N. mal dobrý vzťah a tento podľa neho nemal žiadny dôvod nepravdivo vypovedať proti nemu. Táto zmena postoja v súvislosti s ďalšími skutočnosťami (útek spoluobvinených G. a Z.) dôvody väzby tak podľa § 71 ods. 1 písm.) b ako aj c) len posilňujú a je evidentné, že týmto sa rozširuje tak okruh osôb, voči ktorým môžu byť zamerané snahy o ovplyvnenie výpovedí ako aj okruh osôb, voči ktorým môže smerovať trestná činnosť. Na tomto mieste je potrebné poukázať aj na previerky výpovedí svedkov D. a N. (zv. č. IV spisu), v rámci ktorých zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a konkretizovali ich. Dôvodom na konštatovanie, že väzba po podaní obžaloby ďalej trvá, môže byť obava, že prepustením obvineného na slobodu hrozí zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania. Musí teda naďalej pretrvávať tak dôvodnosť podozrenia, ako aj reálna a konkrétnymi skutočnosťami podopretá obava, že obvinený sa bude správať niektorým zo spôsobov, ktoré sú popísané v § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dôvodnosť podozrenia existuje, nie je len hypotetická a je podložená obsahom konkrétnych dôkazných prostriedkov. Pokiaľ ide o formálne dôvody väzby, teda jednotlivé väzobné dôvody, tak ako boli špecifikované v predchádzajúcich uzneseniach sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu a v uzneseniach Najvyššieho súdu SR, je potrebné konštatovať, že tieto tak isto naďalej pretrvávajú a majú konkrétny charakter a konkrétny základ, spočívajúci v konkrétnych skutočnostiach o ktoré sú opreté dôvodné obavy z eventualít spôsobov správania sa popísaných v § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Aj v nasledujúcej časti uznesenia niet dôvodu
v podstate doslova nezopakovať konštatácie a úvahy z predchádzajúcich uznesení, nakoľko tieto nič nestratili na svojej aktualizácii. Výklad pojmu „konkrétne skutočnosti“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či väzba, ako taká je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak. Je totiž evidentné, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, preto treba dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti. Väzba, ako zabezpečovací inštitút nemá mať sankčnú povahu, neplní ani výchovné poslanie, a preto ak je možné účel väzby dosiahnuť iným zákonným inštitútom procesného práva, je potrebné ho aplikovať. V tomto prípade konkrétne skutočnosti, ktoré má na mysli § 71 ods. 1 Trestného poriadku spočívajú predovšetkým v povahe a charaktere trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná plánovite, organizovane a vyznačuje sa vysokým stupňom sofistikovanosti. Ak sa preukážu všetky popisované okolnosti v súlade so skutkovou vetou uznesenia o vznesení obvinenia a následne podanej obžaloby, bude zrejmé, že trestná činnosť bola plánovaná dlhší čas, pričom boli pripravené viaceré verzie jej vykonania. Z obvinených osôb sa nepodarilo zadržať obvineného H. G., ktorý môže vykonávať nezákonné aktivity smerujúcu k ovplyvňovaniu vyšetrovania, resp. podozrenie z takejto činnosti vzhľadom k charakteru koordinácie a spolupráce podozrivých osôb reálne existuje. Nezanedbateľným faktom vo vývoji tejto trestnej veci je i to, že ďalšie osoby (utajený svedok č. 1) sa rozhodli vypovedať, resp. zmeniť svoj doterajší postoj k veci. Tento fakt bez akýchkoľvek pochybností posilňuje dôvody existencie predovšetkým kolúznej väzby (obava z ovplyvňovania svedkov), pričom okrem iného znamená aj to, že ostatní obvinení, prípadní svedkovia sa s ním budú musieť vyrovnať, čo môže viesť aj k zmene stratégie obhajoby. Inak povedané, je tu reálna obava, že všetky osoby zainteresované na snahe vyviniť obvinených sa budú snažiť dosiahnuť tento cieľ i nelegálnymi prostriedkami, napr. ovplyvňovaním svedkov, ktorí by eventuálne mohli spochybniť vierohodnosť výpovedí vyššie spomenutých osôb, ktorých výpovede predbežne preukazujú vinu obvinených. Už bolo spomenuté, že konkrétne skutočnosti preukazujúce takúto snahu sa v tejto veci už vyskytli a okrem iného vyústili aj do obvinenia jedného z vtedajších obhajcov vo veci JUDr. D. (skutok č. 3 obžaloby). Keďže nebol dôvod meniť resp. vypustiť ktorýkoľvek z väzobných dôvodov, nakoľko ich existencia v súlade s faktami uvádzanými v návrhu prokurátora i v súlade s doterajšími rozhodnutiami súdov vo veci pretrváva, bolo vo veci rozhodnuté tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a obvinení boli ponechaní vo väzbe aj po podaní obžaloby. Pokiaľ ide o väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) trestného poriadku (tzv. kolúzna väzba), je potrebné uviesť, že sudca pre prípravné konanie už aj v predchádzajúcich uzneseniach v tejto súvislosti spomínal špecifickosť tohto prípadu, ktorá o.i. spočíva aj v to, že obvinení zjavne majú výhrady proti svojmu trestnému stíhaniu, namietajú výpovede svedkov, avšak tieto výhrady bližšie nekonkretizujú. Je síce pravdou, že spôsob zvolenej obrany a obhajoby sám o sebe nemôže byť obvineným nijak na príťaž, avšak v smere posudzovania kolúznej väzby táto skutočnosť svoju úlohu zohráva. Je síce pravdou, že kolúzna väzba v konaní pred súdom je skôr výnimkou, avšak v tomto prípade je táto výnimka namieste a okrem už uvedených faktov spočíva aj v tom, že obvinení sa zatiaľ v podstate odmietajú konfrontovať, kladú si podmienky a konfrontovať sa odmietajú aj niektorí svedkovia kvôli strachu. To všetko znásobuje obavu z možného nezákonného ovplyvňovania svedkov, nakoľko gro dokazovania zrejme prebehne na hlavnom pojednávaní. Zvlášť v takejto situácii je potrebné vytvoriť naozaj neutrálne prostredie pre jeho priebeh a v čo najväčšej miere zamedziť možnosti kontaktu medzi relevantnými osobami. Pokiaľ ide o žiadosť obvineného D. o prepustenie z väzby na slobodu, vyššie uvedené úvahy súdu sa v plnej miere vzťahujú i na rozhodovanie o tejto žiadosti, preto na ne senát v plnej miere a bezo zmien v argumentácii odkazuje. Dôvody väzby naďalej trvajú a žiadosť preto nie je dôvodná.
K záruke poskytnutej obvineným D. v jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu smerujúcej k nahradeniu väzby v zmysle II. Dielu štvrtej hlavy prvej časti Trestného poriadku je potrebné uviesť nasledovné: Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa bez vyzvania dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd, a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta bydliska, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a príjme ju, b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným. Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%252380'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a spĺňa podmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu; obvineného oboznámi s obsahom záruky. Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z. %252371'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%252380'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo podľa § 81 ods. 4 <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%252381'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu. Obvinený D. je vo väzbe aj z dôvodu uvedenom v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, v tzv. kolúznej väzbe, kde takýto postup Trestný poriadok v zmysle vyššie citovaných ustanovení neumožňuje. V tejto súvislosti však sudca pre prípravné konanie poukazuje na ustanovenie druhej vety článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý podľa jeho názoru stanovuje obvinenému väčší rozsah základných práv a slobôd, než tak činí Trestný poriadok (je tu uvedené, že prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie). V takýchto prípadoch rozhodujúci orgán musí vychádzať z článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Z dôvodu týchto ustanovení citovaných právnych predpisov sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že je jeho povinnosťou preskúmať eventuálne možnosti nahradenia väzby ponúkanými zárukami (písomným sľubom) aj z hľadiska materiálneho, a tak aj učinil. Z hľadiska posudzovania podaní podľa ich obsahu za písomný sľub považoval záver druhej strany predloženej žiadosti. Treba uviesť, že obvinený ani jeho obhajca (obhajkyňa) neponúkli na úvahu, aké konkrétne výnimočné okolnosti by v jeho trestnej veci odôvodňovali takýto postup. Podľa názoru súdu takéto výnimočné okolnosti ani neexistujú a je potrebné konštatovať, že použitie inštitútov, ktoré by v tomto prípade nahrádzali väzbu, vzhľadom na okolnosti prípadu i osobu obvineného neprichádzajú do úvahy. Ak ich obvinený, prípadne iné osoby za neho ponúkajú, ide len o formálny prísľub, ktorý by v konečnom
dôsledku nemal taký efekt, aký zákon predpokladá v takých prípadoch, kedy väzbu týmito inštitúciami je možné nahradiť. Okolnosti zakladajúce väzobné stíhanie v tejto veci resp. potreba takéhoto riešenia trestného stíhania zásadne prevažuje nad Ústavou garantovanou potrebou ochrany osobnej slobody, zásah do tejto slobody u obvinených je zákonný, legálny i proporcionálny a nič nenasvedčuje tomu, že by ponúkaný inštitút nahradenia väzby splnil zákonom predpokladaný účel - vytvorenie neutrálneho prostredia pre trestné stíhanie bez možnosti jeho nezákonného ovplyvňovania a vytvorenie istoty, že kvôli zárukám odpadá riziko pokračovania v trestnej činnosti. Prepustením obvinených na slobodu reálne hrozí, že by bolo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Z tohto dôvodu súd rozhodol o väzbe obvinených tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: I. Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustná sťažnosť, ktorú obvinený a prokurátor môžu podať len ihneď do zápisnice po vyhlásení uznesenia prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení z väzby alebo proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená väzba. II. Proti výroku II., III. tohto uznesenia je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do troch dní od oznámenia prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažnosť nemá odkladný účinok.