Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/7/2012 z 12. 10. 2012

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 2T/7/2012 9512100034 12. 10. 2012 Mgr. Ivan Matel ECLI:SK:SSPK:2012:9512100034.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní pred senátom zloženým z predsedu senátu Mgr. Ivana Matela a členov senátu JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Vladimíra Peteju konanom dňa 12.10.2012 v Pezinku takto rozhodol: obžalovaný Z.. W. W. F. L. H. R. I. F. Š. N. T., nar. XX.X.XXXX v N., bydlisko N., W. U. č. XXX/XX, slovenskej národnosti, slobodný, t. č. v mieste bydliska, sa

uznáva

vinným

zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože dňa 9.10.2009 v čase okolo 12:30 hod. v N. na ulici B. pri nákupnom stredisku Kaufland spoločným konaním s B.. Y. K. obaja služobne zaradení na OO PZ N. - E., v čase výkonu služobnej činnosti po prevzatí dvoch páchateľov priestupku proti majetku od Súkromnej bezpečnostnej služby nákupného strediska Kaufland, a to X. X., nar. XX.X.XXXX a X. X.Á., nar. XX.X.XXXX si od týchto priestupcov požiadali a nechali sľúbiť finančnú hotovosť vo výške 50,- Euro od každého z nich za to, že listinné dôkazy o ich skutku a zadržaní zničia a ich prepustia a nebudú ďalej zo spáchania priestupku riešiť, nakoľko však priestupcovia finančné prostriedky pri sebe nemali, spoločne sa dohodli, že uvedeného dňa sa v čase okolo 16:00 hod. stretnú pri nákupnom stredisku Lidl na W. U. v N., k čomu aj došlo a obaja príslušníci policajného zboru od priestupcov prevzali finančné prostriedky vo výške 40,- Euro od každého z nich za to, že roztrhali listinné dôkazy o spáchaní priestupku a ich prepustili z následnej realizácie riešenia priestupku v zmysle zákona Slovenskej Národnej rady č. 372 /1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, čím obaja príslušníci policajného zboru týmto konaním porušili ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), n) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v súvislosti s neprejednaním priestupku proti majetku podľa § 50 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení a Nariadenia Prezidenta policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore, teda - spoločným konaním dvoch osôb v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal, dal si sľúbiť a prijal úplatok a taký čin spáchal ako verejný činiteľ a zároveň

- spoločným konaním dvoch osôb ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci a

odsudzuje

sa

za

to

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody na 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd ukladá aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo takých činností, ktoré sú spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa na 5 (päť) rokov. Podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona súd zároveň ukladá zhabanie veci a to peňažnej sumy vo výške 80,- Euro uloženej na účte Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pretože to vyžaduje verejný záujem. Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 9.3.2012 obžalobu pod sp. zn. VII/2 Gv 215/2009-44 na obvineného W. W. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 9.10.2009 v čase okolo 12:30 hod. v N. na ulici B. pri nákupnom stredisku Kaufland spoločným konaním s kolegom B.B.. Y. K., obaja služobne zaradení na OO PZ N. - E., v čase služby zneužil svoje postavenie PZ tým, že po prevzatí dvoch páchateľov priestupku proti majetku od strážnej služby nákupného strediska Kaufland, a to X. X. a X. X., tak od týchto priestupcov požiadali úplatok vo výške 50,- Euro od každého z nich za to, že listinné dôkazy o ich skutku a zadržaní zničia a ich prepustia, nakoľko títo priestupcovia nemali so sebou finančné prostriedky, tak sa dohodli, že v čase okolo 16:00 hod. sa stretnú pri nákupnom stredisku Lidl na W. U. v N., k čomu aj došlo a obaja príslušníci PZ od nich prevzali finančný úplatok vo výške 40,- Eur od každého z nich za to, že ich prepustili z následnej realizácie v zmysle zákona o priestupkoch, resp. konania podľa Trestného poriadku, nakoľko vedeli, že X. X. bol už za obdobný priestupok postihnutý v predchádzajúcich 12 mesiacoch, čím títo príslušníci PZ týmto konaním porušili ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1978 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP. Na hlavnom pojednávaní súd náležite zistil skutkový stav veci tak, že dňa 9.10.2009 v čase okolo 12:30 hod. v N. na ulici B. pri nákupnom stredisku Kaufland spoločným konaním s B.. Y. K. obaja služobne zaradení na OO PZ N.R. - E., v čase výkonu služobnej činnosti po prevzatí dvoch páchateľov priestupku proti majetku od Súkromnej bezpečnostnej služby nákupného strediska Kaufland, a to X. X., nar. XX.X.XXXX a X. X., nar. XX.X.XXXX si od týchto priestupcov požiadali a nechali sľúbiť finančnú hotovosť vo výške 50,- Euro od každého z nich za to, že listinné dôkazy o ich skutku a zadržaní zničia a ich prepustia a nebudú ďalej zo spáchania priestupku riešiť, nakoľko však priestupcovia finančné prostriedky pri sebe nemali, spoločne sa dohodli, že uvedeného dňa sa v čase okolo 16:00 hod. stretnú pri nákupnom stredisku Lidl na W. U. v N., k čomu aj došlo a obaja príslušníci policajného zboru od priestupcov prevzali finančné prostriedky vo výške 40,- Euro od každého z nich za to, že roztrhali listinné dôkazy o spáchaní priestupku a ich prepustili z následnej realizácie riešenia priestupku v zmysle zákona Slovenskej Národnej rady č. 372 /1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, čím obaja príslušníci policajného zboru týmto konaním porušili ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), n) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v súvislosti s neprejednaním priestupku proti majetku podľa § 50 zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení a Nariadenia Prezidenta policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore. Oproti obžalobe súd upravil skutok tak, aby zodpovedal skutočnému stavu veci a zároveň, aby opis konania obžalovaného plne korešpondoval aj s ustálenou právnou kvalifikáciou i právnou vetou skutkovej podstaty spáchaných trestných činov. Totožnosť upraveného skutku zo skutkom uvedeným v obžalobe pritom zostala plne zachovaná. Vo všeobecnosti podstata skutku je určená účasťou obvineného na určitej trestne stíhanej udalosti z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska trestného práva hmotného. Podstata skutku je zachovaná ak je zachovaná aspoň z časti totožnosť konania a následku. Totožnosť skutku je teda daná zhodou medzi podstatnými skutkovými okolnosťami, ktoré sú tvorené konaním a následkom. Podstata skutku je teda určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci záujem chránený Trestným zákonom a je zachovaná vtedy, ak je zachovaná aspoň z časti totožnosť konania a následku. Uvedený skutkový stav súd ustálil z vykonaného dokazovania a to z výpovede obžalovaného Z.. W. W., svedkov X. X., X. X.Ž., Y. K., L. Y., W.. X. G., X. M., M. R., B.. L. N., I.. W. W., I.. W.. B. V., W.. V.. M. J., čítaním svedeckých výpovedí V.. L. Y. a W. J., konfrontáciami obžalovaného a svedkov X. X. a X. X., listinnými dôkazmi a to podnetu na trestné stíhanie, zápisnicou o udalosti, záznamami z operatívneho zisťovania informácií, súhlasom prokurátora s postupom podľa § 205 ods. 1 Tr. por., zápisnicou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, príkazom na prepustenie na slobodu, prepisom záznamu z Redatu, zápisnicou o vydaní veci, zápisnicou o obhliadke miesta činu, úradným záznamom, denníkom priestupkových spisov, záznamu zo služby, knihy fonogramov a hlásení, záznamu o zásahu, lustráciou zo systému REGOB, hliadkovými knihami, pokutovými blokmi a Nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 7/2002. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.8.2012 o predbežnom prejednaní obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 215/09-44 zo dňa 9.3.2012 súd v rámci skúmania dôkazného materiálu v zmysle ustanovenia § 243 ods. 4 Tr. por. dospel k záveru, že obrazovo-zvukový záznam televízie Markíza a jeho prepis nie sú dôkazmi získanými zákonným spôsobom z nasledujúcich dôvodov. Svedkovia X. X. a X. X. mali byť podľa obžaloby požiadaní o poskytnutie úplatku. Televízia Markíza a redaktor televízie Markíza W.. X. G. nepostupovali v súlade so zákonom, keď sa rozhodli suplovať orgány činné v trestnom konaní v zaobstarávaní dôkazného materiálu. Títo zároveň neoznámili orgánom činným v trestnom konaní podozrenie z trestnej činnosti, hoci im v tom nič nebránilo a argumentácia o dôveryhodnosti svedkov a časovej tiesni je nepodstatná. Neuvedomili si, že aj poskytnutie úplatku je trestné, pričom z profesných dôvodov poskytli súčinnosť svedkom na údajnom poskytnutí úplatku verejným činiteľom. Konkrétnou súčinnosťou bolo to, že poskytli svedkom peňažnú hotovosť, vybavili ich informačno - technickými prostriedkami, inštruovali ich ako sa majú správať, aby verejní činitelia nemali podozrenie, že sa vyhotovuje obrazovo-zvukový záznam. Súd konštatuje, že sa pritom nejednalo o bezprostrednú časovú tieseň ani nebolo v ich kompetencii skúmať dôveryhodnosť svedkov, ich povinnosťou bolo oznámiť vec orgánom činným v trestnom konaní. Podľa názoru súdu médiá nemajú právo suplovať bez situačnej tiesne pri zaobstarávaní vecných dôkazov v tomto prípade zvukovo obrazového záznamu orgány činné v trestnom konaní a de facto tvoriť agentov zo svedkov. Takéto dôkazy sú zjavne nezákonné a v rozpore s ustanovenia Trestného poriadku konkrétne § 117 Trestného poriadku o agentovi, § 114 Trestného poriadku o vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov a § 119 ods. 2 Trestného poriadku o zákonnosti dôkazného materiálu podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä okrem iného aj informácie získané použitím informačno - technických prostriedkov. Je potrebné si tiež uvedomiť, že len zákonný postup za súčinnosti orgánov činných v trestnom konaní môže poskytovateľa „úplatku“ ochrániť pred podozrením zo spáchania trestnej činnosti, preto súd obrazovo zvukový záznam ani jeho prepis nepovažuje za dôkaz získaný zákonným spôsobom. Keďže súd na základe vyššie uvedenej argumentácie učinil záver o nezákonnosti obrazovo - zvukového záznamu televízie Markíza a jeho prepisu ako dôkazného materiálu v rámci rozhodovania na verejnom zasadnutí podľa § 244 ods. 1 písm. k) Tr. por. ich do určenia rozsahu dokazovania nezahrnul a následne na hlavnom pojednávaní ako dôkaz nevykonal.

Obžalovaný Z.. W. W. sa k spáchaniu skutku nepriznal a jeho spáchanie výslovne poprel s tým, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní samostatne vypovedal, že dňa 9.10.2009 mal dennú službu s kolegom K. pri ktorej boli vyslaní stálou službou do obchodného centra Kaufland na B. ulici. Po príchode na miesto zistili, že pracovníci SBS pristihli dvoch priestupcov, zistili ich totožnosť a kolega išiel lustrovať mimo záchytnú miestnosť či nie sú v pátraní, alebo v lustrácii majetkových priestupkov. Obžalovaný ostal s podozrivými v záchytnej miestnosti spolu s SBS-kármi. Následne na to sa kolega vrátil s tým, že lustrácia bola s negatívnym výsledkom. Potom chlapcov vyviedli pred obchodný dom Kaufland a išli k autu, pri aute ich chlapci začali prosiť, že sa boja doma postihu rodičov, že by chceli pokutu vyplatiť blokovo, pričom peniaze pri sebe nemali, tak sa dohodli spoločne, že sa stretnú pri obchodnom dome Lidl na W. ulici, kde chlapci mali doniesť hotovosť na zaplatenie blokovej pokuty. Tam prišli ku sedadlu spolujazdca, kde sedel veliteľ hliadky K. a on prevzal peniaze. Následne na to obžalovanému povedal, že stratil bloky a nemá ich pri sebe, tak obžalovaný vypísal na obidvoch blokovú pokutu po 40,- Eur. Následne to zapísal aj do hliadkovej knihy. Ústrižky o zaplatení podal kolegovi K. a týmto považoval vec za vybavenú, lebo si myslel, že ich podá priestupcom. Ďalej pokračovali v hliadkovej činnosti, pokiaľ ich nezavolali na Obvodné oddelenie západ, kde ich začali vypočúvať a kolega K. písal záznam zo služby. Obžalovaný prítomný pri zázname zo služby nebol, iba dodatočne ho zavolali podpísať prvú stranu, kde ešte zaznačil na záznam zo služby uvedené dve pokuty. Na otázky prokurátora obžalovaný odpovedal, že chlapci ich žiadali, aby ich pustili aj bez postihu, čo samozrejme zamietli a žiadali pokutu. Výšku pokuty stanovili na dvakrát po 50,- Eur. Na otázku aký mal byť štandardný postup obžalovaný odpovedal, že sa mal vypísať blok na pokutu nezaplatenú na mieste. Tento však vypísaný nebol, taktiež správa, ktorú policajti obdržali od SBS-ky z Kauflandu potom, ako chlapci zaplatili, bola obžalovaným roztrhaná, pretože nebol dôvod prečo evidovať túto správu. Potom ako im chlapci odovzdali peniaze, kolega ich podal obžalovanému, on vypísal a odložil ich do vrecka s blokovými pokutami, aby mu sedela hotovosť. Záznam z hliadky vypracovával veliteľ hliadky K. a obžalovaný iba podpísal prvú stranu. Na otázky obhajcu obžalovaný odpovedal, že osoby X. a X. z predchádzajúcej služobnej činnosti nepoznal, v čase keď písal kolega K. záznam zo služby dňa 9.10.2009 mu už bolo oznámené, že je podozrivý zo spáchania priestupku. Na otázky predsedu senátu obžalovaný odpovedal, resp. na otázku prečo by mal niekto prosiť policajtov o zákonný postup obžalovaný dlho neodpovedal. Na opakovanie tejto otázky nakoniec uviedol, že priestupcovia nechceli, aby sa o tom dozvedeli rodičia. Pritom obžalovaný je dlhoročný policajt, služobnú činnosť vykonáva sedem rokov, s priestupkovým zákonom má skúsenosti. Na otázku kedy sa dá priestupok vybaviť na mieste v blokovom konaní obžalovaný odpovedal, ak je jednoznačne zistený, ak spáchal priestupok, ak si je vedomý priestupku a je ochotný zaplatiť pokutu na mieste, pričom musí mať peniaze pri sebe na mieste so sebou. Na otázku či je v zmysle zákona možné sa s priestupcom dohadovať tak, ako sa dohodli príslušníci polície, že sa s priestupcami stretnú na inom mieste a oni donesú peniaze obžalovaný odpovedal, že nevie o takej možnosti. Na otázku či niekedy predtým takýmto spôsobom bežne postupovali obžalovaný odpovedal, že nie bežne, ale občas sa to stalo, napríklad pri dopravných akciách, kedy priestupcovia dodatočne prišli a vyplatili blokovú pokutu, ale na iných miestach sa s priestupcami nestretávali. Ďalej obžalovaný uviedol, že v rámci vybavovania priestupku na inom mieste svoju činnosť nikomu nenahlásili, napriek tomu je však presvedčený, že priestupok prejednali zákonným spôsobom v blokovom konaní. Ďalej priznal, že správa od SBS-ky síce dôkazom je, ale k blokovému konaniu sa nedokladá. Taktiež priznal, že pri vypisovaní bloku sa pomýlil, keď uviedol § 47 to znamená priestupok proti verejnému poriadku. Podľa názoru obžalovaného sa na bloku neuvádza ani čiastočný opis skutku, len paragrafové znenie. Na ďalšie otázky predsedu senátu ohľadom výšky blokovej pokuty a jej určenia obžalovaný odpovedal, že policajti určili výšku pokuty 50,- Eur pre každého z priestupcov. Nižšiu pokutu prijali preto, že sa im zdala dostačujúca. Následne obžalovaný tvrdil, že bloková pokuta bola priestupcom uložená už na inom mieste a to vo výške 40,- Eur. Znížili ju z toho dôvodu, že priestupcovia nemali pri sebe toľko peňazí, tak určili 40,- Eur. Na otázku kedy a akým spôsobom vlastne bola určená výška blokovej pokuty sa obžalovaný jasne vyjadriť nevedel. Taktiež nevedel vysvetliť, či je bežné, aby potom ako policajný orgán určí výšku blokovej pokuty na 50,- Eur sa s priestupcami ešte dohadoval o znížení na 40,- Eur. Obžalovaný tvrdil, že pokutu určil ústne, aj na vypísaných bločkoch. Na otázku či odovzdal časť bločkov priestupcom uviedol, že ich podal kolegovi. Na ďalšie otázky k náležitostiam pokutových blokov obžalovaný odpovedal, že bloky vypísal, má za to, že diel A bol dostatočne vypísaný a to aj v zmysle zákona, nepamätá si, či tam bola okrúhla pečiatka útvaru, miesto popisu priestupku tam bolo paragrafové znenie a tvrdil, že nemusí byť uvedené, že priestupca prevzal bloky za pokutu. Finančnú hotovosť od priestupcov prevzal veliteľ K.. Na otázku kto vydal priestupcom bločky uviedol, že nevie pravdepodobne kolega K.. Po vykonaní listinných dôkazov bol obžalovaný opätovne povolaný k výsluchu, aby ho bolo možné vypočuť k vykonaným listinným dôkazom. Na otázky predsedu senátu obžalovaný odpovedal, že sa

nevie vyjadriť prečo pokutové bloky nevypĺňal tak, ako je to uvedené v Nariadení Prezidenta policajného zboru č. 7/2002. Obžalovaný nevedel, prečo neboli pokutové bloky riadne opatrené otlačkom pečiatky policajného zboru, uviedol, že ich pravdepodobne zabudol všetky opečiatkovať. K chýbajúcemu podpisu priestupcu sa obžalovaný vyjadril, že priestupcovia boli takto poučení, aby vôbec tieto bloky nechceli. Obžalovaný bol vyzvaný, aby vysvetlil rozpor v jeho výpovedi, pretože vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vypísal bločky, podal kolegovi a nestaral sa o to, akým spôsobom, alebo či vôbec dal kolega priestupcom diely B, alebo akým spôsobom s nimi bolo naložené. Na odstránenie rozporu obžalovaný uviedol, že si nevie vysvetliť tieto okolnosti, pravdepodobne v tom momente zabudol dať priestupcom pokutové bloky podpísať. Na otázku predsedu senátu, že podľa čoho súd môže zistiť, že blokové konanie prebehlo v súlade so zákonom ak na pokutových blokoch chýba podpis priestupcu obžalovaný odpovedal, že mal od priestupcu peniaze. Na otázku súdu, že čím sú tie peniaze identifikovateľné obžalovaný odpovedal, že pokutovým blokom. K chýbajúcemu rodnému číslu obžalovaný uviedol, že na pokutových blokoch sa nachádza dátum narodenia. K chybnému paragrafovému zneniu pri priestupku obžalovaný uviedol, že sa pomýlil a taktiež, že sa pomýlil aj v tom, čo je zapísané v hliadkovej knihe. K rodnému číslu ešte uviedol, že ho nevyplnil, pretože pravdepodobne na to nemal čas. K záznamu v hliadkovej knihe sa obžalovaný vyjadril, na otázku prečo je medzi jednotlivými záznamami, ktoré polícia vybavovala v ten deň primeraný odstup, tak aby boli čitateľné a tento odstup je rovnaký a pri zázname z priestupkového konania páchateľov X. a X. je zvolený iný odstup, záznam je omnoho menej čitateľný, bez náležitého odstupu, menším písmom, obžalovaný uviedol, že je to tak preto, že to vypisoval v aute a nemal na to čas, a naviac obžalovaný uviedol, že záznam do hliadkovej knihy vypisoval na mieste, kde prejednávali priestupok. Na ďalšiu otázku súdu ak obžalovaný uvádza, že priestupok bol riadne prejednaný, prečo boli potom priestupcovia ešte raz prejednávaní, obžalovaný uviedol, že na to odpovedať nevie. Na ďalšiu otázku prečo striktne nepostupoval podľa Nariadenia Prezidenta Policajného zboru účinného od roku 2002 a podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch obžalovaný uviedol, že nevie, že to bolo rozhodnutie veliteľa hliadky. Svedok X. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, samostatne sa vyjadril, že s kamarátom kradli, zaistila ich SBS-ka, na zaplatenie nemali peniaze, SBS-ka zavolala hliadku, ktorá ich prebrala a vonku sa chceli s ňou nejako dohodnúť. Svedok vedel, že mal priestupok z minulosti a obžalovaný ho strašil, že pôjde do cely predčasného zadržania. Tak sa vlastne dohodli, že keď obžalovanému donesú po 50,- Eur, tak tie papiere nepodá na políciu. Dohodli si čas a miesto pri Lidli na W. o štvrtej, tam sa stretli, medzitým svedok spolu s kolegom išli zohnať peniaze, zavolali jednému známemu, ktorý im poradil tú možnosť, že keď sa pôjdu stretnúť s policajtmi, tak ich majú pri preberaní úplatku nafilmovať. Tak to aj natočili a pri preberaní úplatku bolo dosť jasne vidno, že obžalovaný prebral úplatok. Dali mu len každý po 40,Euro, lebo viac nezohnali. Pýtali sa ho, čo teraz urobí s tými papiermi od SBS-ky, povedal, že ich pred nimi roztrhá, čo aj urobil. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že SBS-kári ich pri prejednávaní nepoznali, spísali čo zobrali a papier pre políciu. SBS-károm predložili občiansky preukaz. Policajnej hliadke taktiež predložili občianske preukazy a myslí si, že nikto nikde nevolal. Následne od hliadky žiadali, či by im to nemohli odpustiť, alebo či sa môžu vzájomne dohodnúť. Obžalovaný najprv nechcel, ale potom pristúpil na dohodu s tým, že povedal, že donesú po 50,- Eur. Sumu povedal obžalovaný. Policajti mali papiere od SBS-ky, ale iné papiere nevpisovali. Peniaze na zaplatenie mali od jedného známeho, ich kamaráta. Potom, keď sa s policajtmi pred Kauflandom rozišli dohoda bola taká, že sa stretnú o štvrtej pri Lidli na W. zozadu na parkovisku. Dialóg tam prebehol taký, že oni s kolegom povedali, že nezohnali po 50,- Eur, ale iba po 40,- Eur, obžalovaný uviedol, že dobre, že to nevadí, policajti zobrali peniaze a potom sa ich s kolegom pýtali, že čo urobia s tými papiermi, obžalovaný povedal, že ich roztrhá pred nimi a to aj spravil. Fyzicky dával on a jeho kamarát každý po 40,- Eur do ruky kolegovi obžalovaného. Kto ich prevzal ďalej to už nevie. Žiadne doklady ani bločky im policajti nedali a nebola tam ani žiadna zmienka o blokovej pokute. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že nežiadali obžalovaného ani jeho kolegu, aby sa vec riešila v blokovom konaní uložení pokuty. Dohoda bola taká, že majú doniesť peniaze. Nemyslel si, že to je riešenie, ale preto, že obžalovaný ho strašil, že strávi noc v CPZ-tke, tak sa mu to zdalo lepšie ako noc v CPZ-tke. Pri výsluchu na polícii im nikto nehovoril, ako majú vypovedať. Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že o blokové konanie sa určite nejednalo. Svoje tvrdenie podporil aj tým, že uviedol, že nedostali žiadne bločky a ďalej, že obžalovaný povedal, že sa stretnú tam a tam a že majú doniesť peniaze. Na otázky predsedu senátu svedok odpovedal, že po zadržaní SBS-kou po krádeži sa nachádzali v miestnosti SBS-ky. SBS-kári sa ich pýtali, či majú na zaplatenie tovaru, keďže nemali, SBS-kári privolali políciu, ale predtým ešte spísali záznam. Záznam podpisoval svedok, ale nebolo tam uvedené, že bol v minulosti prejednávaný za priestupok. Taktiež si myslí, že nikomu nič o tomto nevravel. Nepamätá si, či policajti vykonali lustráciu. Policajtov nežiadali ani neprosili o prejednanie

priestupku v blokovom konaní. Obžalovaný ho začal strašiť, že strávi noc v CPZ-tke, tak hľadali iné riešenie, ale presnú komunikáciu si nepamätá. Vie, že sa len spýtali, či sa nedá nejako dohodnúť, ale o peniazoch priamo nehovoril. Kto začal prvý hovoriť o peniazoch si nepamätá. Nevie kto to povedal prvý, ale vie, že konkrétne obžalovaný uviedol, aby doniesli po 50,- euro na označené miesto o 16-tej hodine na W. ulicu v N. ku Lidlu. Charakter peňazí neuviedol, ale že by to bola pokuta nepovedal, len povedal, že každý má doniesť po 50,- Euro, dohodli si čas a miesto. Svedok to pochopil ako úplatok. Peniaze, ktoré zohnali boli od člena Markízy, neboli to ich peniaze. Keď prišli na dohodnuté miesto policajtom povedali, že zohnali len po 40,- a policajti povedali niečo v tom zmysle, že to nevadí. Obžalovaný pritom sedel za volantom a pri ňom sedel ako spolujazdec jeho kolega. Po celý čas komunikoval najviac obžalovaný. Peniaze prevzal kolega obžalovaného a potom už nevie kto ich zobral. Policajtov sa následne pýtali, že čo spravia s tými papiermi od SBS-ky a obžalovaný povedal, že ich pred nimi potrhá, čo aj urobil. Svedok nevidel, že by obžalovaný, alebo druhý člen hliadky vypisovali nejaké bločky, taktiež im nikto neponúkol doklad o zaplatení. Ani druhého policajta nevideli, že by mal v rukách bločky. Okrem papiera od SBS-ky nič iné u policajtov nepodpisoval. V budúcnosti bol za priestupok riešený pokarhaním na úrade. Pri konfrontácii obžalovaného a svedka X. X., obaja zotrvali na svojich tvrdeniach, čo znamená, že podľa svedka sa jednalo o úplatok a podľa obžalovaného o pokutu v blokovom konaní. Svedok X. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s X. išli do Kauflandu, kde odcudzili pálenku, pričom ich chytila SBS-ka, vzali ich dozadu, kázali im vyložiť čo vzali a následne zavolali hliadku. Keď prišla hliadka preverila si ich údaje, potom išli von a v rozhovore s nimi dospeli k záveru, že majú doniesť obaja po 50,- Eur ku Lidlu o štvrtej a tak sa aj stalo, ale nemali po 50,- euro ale len po 40,- Eur. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že hliadka kontrolovala ich občianske preukazy, jeden člen hliadky si vysielačkou preveril ich údaje, vonku došli k záveru, že keď donesú určitú sumu peňazí, že to policajti nepodajú ďalej na stanicu a že to nebude ďalej riešené. Nevie však, kto to prvý navrhol. Pamätá si, že oni s kamarátom začali či sa to nejako nedá, že im je to ľúto a dospelo sa k tomu záveru, že majú doniesť peniaze. Toto navrhol obžalovaný, aj miesto aj sumu, nebola to pokuta, pochopil to tak, že keď donesú čiastku peňazí, tie papiere nepôjdu ďalej a že ich obžalovaný roztrhá. Následne rozmýšľali od koho by si požičali alebo zohnali peniaze, kamarát zavolal W. J. a ten mu povedal, že je to korupcia, alebo niečo také a že on má kamaráta v Markíze a nejakého právnika, potom ten človek z Markízy im poskytol po tých 40,- Euro, nainštalovali im kameru na ruksak a došli na dohodnuté miesto. Najskôr tam prišli oni, neskôr policajti, pristúpili k policajnému vozidlu, policajti sa ich spýtali, či priniesli peniaze, oni povedali, že majú po 40,-, obžalovaný povedal niečo v tom zmysle, že takí ako oni dostali aj pár po papuli a následne ten papier po odovzdaní peňazí roztrhal. Obžalovaný v tom čase sedel za volantom, na vozidle bolo stiahnuté okno, peniaze podali spolusediacemu a oni si to už rozdelili alebo niečo také. S tým, že mali len 40,- Euro a nie 50,- policajti súhlasili. Povedali, že to splnili a obžalovaný roztrhal ten papier. Na otázky predsedu senátu svedok na upresnenie uviedol, že sa nejednalo o riešenie priestupku v blokovom konaní, vnímal to ako úplatok, že si policajti vzali tie peniaze a nič sa nedialo, ako keby nič nespáchali a obžalovaný roztrhal ten papier, bločky neočakávali. Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že samozrejme že mal strach, že sa o konaní teda o priestupku o krádeži v obchodnom centre dozvedia rodičia. Člen tímu Markízy im povedal len to, že majú k policajtom prísť ako sa dohodli, prebehne to tak, ako to malo, ako keby oni do toho neboli angažovaní. Neskôr bol predvolaný na priestupkové oddelenie, kde bol riešený za krádež toho alkoholu. Na otázky predsedu senátu svedok uviedol, že SBS-kári sa ich pýtali, či majú peniaze, aby zaplatili ten alkohol a v tom prípade by ich pustili, uviedli im, že žiadne peniaze nemajú, preto SBS-kári zavolali policajtov. Policajti ich nepoučili o tom, že môžu byť riešení v priestupkovom blokovom konaní ani o výške blokovej pokuty. Ďalej sa svedok vyjadril, že konkrétne obžalovaný navrhol, že sa to dá vyriešiť takým spôsobom, ako to bolo riešené, čo svedok vnímal ako dvakrát po 50,- Eur ako úplatok pre policajtov. V celej veci väčšinou figuroval obžalovaný, druhý policajt bol viac menej ticho. Pri predávaní peňazí si svedok myslí, že 40,- Euro si nechal druhý policajt a 40,- Euro podal obžalovanému. Ohľadom tej dokumentácie prebehla zo strany obžalovaného taká komunikácia, že povedal, že to splnili a následne dokumenty roztrhal s tým, že ďalej za priestupok on s kamarátom riešení nebudú. Čo sa týka výpovedí na polícii nikto ho na výpoveď nenavádzal, vypovedal pravdu, nič nezamlčal, ani členovia tímu Markízy ich na nič nenavádzali, chceli to len zdokumentovať, odvysielať a nič k tomu nepridávali. Konanie policajtov najmä obžalovaného bral svedok ako nátlak, ako strašenie s tým, že kamarát už mal podmienku a jemu povedali, že to už nie je priestupok, že pôjde do CPZ-tky alebo niečo také.

Pri konfrontácii obžalovaného a svedka X. X. svedok uviedol, že si nemyslí, že to bolo zaplatenie blokovej pokuty, lebo by im policajti im predložili nejaký doklad o tom, ako bloček alebo niečo také, keby to bolo zaplatenie pokuty, tak by im to policajti aj oznámili, že sa jedná o pokutu. Žiadne potvrdenie o zaplatení od policajtov nedostali, ani žiadne neočakávali, lebo to svedok bral ako úplatok. Obžalovaný uviedol, že sa jednalo o blokovú pokutu a potvrdenie dal kolegovi, ktorý ho mal podať priestupcom. Papier, resp. dokumentáciu pred priestupcami roztrhal, pretože zaplatili blokovú pokutu. Svedok Y. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z Obvodného oddelenia N. E., boli kolegovia, spolu slúžili možno štyri až päť rokov. Ku skutku si pamätá málo, vie že sa jednalo o branie úplatku, ktoré sa malo stať na terase na sídlisku E. v N. pri obchodnom centre Lidl, kde sa riešila situácia, že sa mal riešiť priestupok v blokovom konaní, ale sa to neriešilo v blokovom konaní aspoň podľa jeho vedomostí sa to takto neriešilo. Nevie povedať či sa to riešilo v blokovom konaní alebo nie kvôli tomu, lebo to nevidel, či osobám proti ktorým zakročovali kolega odovzdal ústrižky blokov alebo nie. Videl, že kolega mal blokové pokuty bez ústrižkov a vypísané. Nevie naisto povedať, či bločky dal, alebo nie. Jednalo sa o priestupok proti majetku v obchodnom centre Kaufland, kde malo ísť o drobnú krádež. Neriešilo sa to na mieste, riešilo sa to na inom mieste, mali priniesť pokutu na miesto, lebo nemali pri sebe peniaze. Priestupok riešil kolega W.. Na miesto boli poslaní operačným strediskom, alebo základňou Obvodného oddelenia cez vysielačku. Bolo to v obchodnom centre Kaufland na B. ulici, nepamätá si, kto z nich bol členom hliadky a kto veliteľom hliadky. Vie, že lustrovali osoby, zisťovali ich totožnosť, osoby boli dve, dvaja muži, mená si nepamätá. Ďalší postup pri lustrácii bol taký, že bolo potrebné zistiť, či osoby mali v období dvoch rokov nejaké obdobné konanie a budú to riešiť v blokovom konaní, alebo v priestupkovom konaní začať vo veci. Prípad riešil kolega W., osoby zobrali von z Kauflandu a s dokladom, kde bol popis čo vlastne zobrali, svedok bol v aute. Nevie presne povedať, o čom sa kolega s priestupcami bavil, riešili to tým spôsobom, že to budú riešiť v blokovom konaní ako pokutu, ale na mieste nemali pri sebe financie, tak kolega to poriešil tak, že im ich mali priniesť na určité miesto, lebo priestupcovia prosíkali, čo si pamätá, že nemajú pri sebe peniaze, že im dajú hodinky, len aby ich pustili no a nakoniec sa kolega dohodol s nimi tak, že prinesú určité financie na určité miesto. Presnú sumu si už nepamätá, malo to byť okolo tej stovky alebo 80,- Euro, miesto určili oni, pretože im to vyhovovalo na W. pri obchodnom centre Lidl, čas si nepamätá. Následne oni ako hliadka prišli na to miesto v určenom čase, obžalovaný s nimi tiež komunikoval, priestupcovia im odovzdali peniaze s tým, že svedok obžalovanému povedal, že nemá pri sebe pokutové bloky, lebo ich stratil, že keď, tak nech si to rieši sám. Či im kolega dal ústrižky alebo nedal nevie, lebo on to nevidel. Peniaze prevzal svedok cez okienko, čo mu priestupcovia podali a podal ich kolegovi. Potom peniaze boli u kolegu W.. Doklad od SBS-ky sa zlikvidoval. V prípade, že by sa bloková pokuta nezaplatila, tak by sa začalo konať v priestupkovom konaní vo veci, postúpilo by sa to na Obvodný úrad. V tom prípade by sa doklad od SBSky priložil tiež k spisu. Následne svedok vypovedal, že nevie či im kolega dal ústrižky alebo nedal, on to nevidel, videl, že mal pokutové bloky vypísané na ich mená a samotné pokutové bloky sa vypísali až neskôr. Ďalej svedok na otázky prokurátora vo všeobecnosti uviedol, že v prípade, keď niekomu udeľuje blokovú pokutu overí jeho totožnosť, či náhodou nie je v pátraní a na blokovej pokute na zadnej strane je kolonka podľa pretlače meno, priezvisko, nacionále, čas, miesto kde dal pokutu, kedy dal pokutu, za aký priestupok a suma koľko. Z blokovej pokuty sa ústrižky dávali osobe, ktorej bola uložená pokuta. V prípade, keby priestupca nemal peniaze pri sebe, mala by sa mu udeliť pokuta nezaplatená na mieste. V takom prípade by dostal len ústrižok blokovej pokuty nezaplatenej na mieste tiež podľa predtlače by sa vyplnila suma koľko a dostal by ešte šek a bol by poučený do koľkých dní má zaplatiť pokutu, kde a akým spôsobom. V tomto prípade takýmto spôsobom nepostupovali asi kvôli tomu, že priestupcovia prosíkali, že oni chcú zaplatiť tú sumu. Blokové pokuty však vypisoval kolega až neskôr, nevypisoval ich na mieste, neskôr asi 5 až 10 minút. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že pri výpovedi v prípravnom konaní mu bolo navrhnuté aby spolupracoval, aby sa zistilo čo sa skutočne stalo, nebol na neho vyvíjaný žiadny nátlak, len policajti chceli vedieť, či k tomu došlo alebo nie, a že nech neklame. On vypovedal normálne pravdu, policajti ho neovplyvňovali, jeho výsluch neusmerňovali. Doposiaľ však nevie vyvrátiť ani potvrdiť, čo sa vlastne stalo, či sa jednalo o pokutu v blokovom konaní alebo o úplatok. Jeho služobný pomer bol ukončený z dôvodu, že bol podozrivý z úplatkárstva. Na ďalšie otázky obhajcu svedok odpovedal, že pri dopravných akciách sa stalo, že sa priestupok riešil v blokovom konaní s tým, že pokuta nebola zaplatená na mieste, ale stávali sa aj také situácie, že neďaleko bol bankomat, tak si priestupca odbehol, nechal tam auto a vybral si peniaze z bankomatu a zaplatil blokovú pokutu. Jemu sa však takáto situácia nikdy nestala. Na otázky predsedu senátu svedok odpovedal, že spolu s obžalovaným ako policajná hliadka boli vyslaní na miesto, kde mali byť priestupcovia zadržaní Súkromnou bezpečnostnou službou. Jednalo sa o dvoch priestupcov, ktorých aj lustrovali, pričom výsledok si už nepamätá. Jednalo sa o

priestupok proti majetku, v tom prípade svedok potvrdil, že zo zákona majú policajti povinnosť lustrovať osoby, ktoré spáchali alebo mali spáchať priestupok proti majetku, či sa obdobného konania dopustili aj v minulosti. SBS-ka im odovzdala jeden doklad, s priestupcami komunikoval kolega obžalovaný, pričom chcel vec riešiť v blokovom konaní. Priestupcovia tiež chceli zaplatiť, ale nemali pri sebe peniaze. Chceli zaplatiť pokutu. Potvrdil, že keďže nemali priestupcovia na mieste peniaze, dohodli si určité miesto, čas a peňažnú sumu. Na otázku prečo nepostupovali ako policajná hliadka v súlade so zákonom, svedok uviedol, že si je vedomý aj svojho pochybenia, že kolegu neupozornil, ale nechal to na kolegu s tým, že si je vedomý aj toho, že kolega to neriešil v súlade so zákonom. Na otázky kedy a akým spôsobom bola priestupcom udelená bloková pokuta a kedy boli vypísané bločky svedok odpovedal, že bločky im boli vypísané až po, keď zaplatili peniaze. Na otázku, že teda na akú blokovú pokutu nemali peniaze svedok odpovedal, že bločky boli vypísané. Na opätovnú otázku, kedy boli bločky vypísané svedok uviedol, že až po udelení pokuty, ale nie na tom mieste. Na ozrejmujúcu otázku, že na základe čoho priestupcovia dostali pokutu, keď neboli vypísané bločky, o akú pokutu sa malo jednať a aké financie vlastne mali doniesť svedok odpovedal, že mali priniesť financie, dať ich kolegovi a kolega za tie financie im dal časť ústrižkov. Na otázku na akom právnom podklade boli peniaze odovzdané, keď nie je vypísaný bloček svedok odpovedal, že bloky boli vypísané. Ale na otázku kedy boli vypísané svedok odpovedal, že nie presne na tom mieste, ale vypísali sa vedľa, keď už boli bez ústrižkov. Na ďalšiu otázku ako im vlastne bola udelená bloková pokuta, či ústne svedok odpovedal, že nie ústne. Na ďalšiu otázku, že keď neboli vypísané bločky aké financie vlastne priestupcovia doniesli za obchodný dom Lidl, svedok odpovedal, že tam priniesli financie. Na otázku aké financie, svedok odpovedal za pokutu. Na otázku za akú pokutu, keď im nebola písomne udelená, svedok odpovedal, že tá pokuta im bola udelená až pri obchodnom centre Lidl s tým, že kolega sa s nimi dohodol tak, že pokutu im dá až pri obchodnom centre Lidl. Na ďalšie otázky predsedu senátu svedok potvrdil, že udelenie pokuty je právny akt na základe nejakej listiny, ktorou je v tomto prípade pokutový blok. Na otázku keďže k vyplneniu pokutového bloku nedošlo, čo to boli za financie, ktoré boli potom odovzdané pri obchodnom dome Lidl, svedok odpovedal, že priestupcovia odovzdali peniaze a ústrižky sa im mali dať za tú pokutu, vlastne to za ten skutok dostali pokutu, čo spravili v Kauflande. Na otázku akým spôsobom sa priestupcovia dozvedeli o tom, koľko dostali pokutu svedok uviedol, že obžalovaný im hovoril, koľko dostanú pokutu, že ich o tom upovedomil. Ďalej svedok uviedol, že pri obchodnom dome Lidl im priestupcovia odovzdali tie financie, on v tom čase sedel na mieste spolujazdca, peniaze položil niekde dole a povedal kolegovi, že on pokutové bloky nemá, že nech si to rieši on sám. Svedok si nepamätal, či výška pokuty bola nejakým spôsobom modifikovaná. Na otázku, či boli kontaktovaní nejakým médiom svedok uviedol, že tam bola nejaká osoba, ktorá mu oznámila, že či vie o tom, že došlo k tomu zneužitiu právomoci a on jej oznámil, že keď o takom niečom vedia treba to oznámiť polícii. Kolegu sa pýta, či všetko prebehlo v súlade so zákonom a ten mu odpovedal, že všetko je v poriadku, že sa nemá čoho báť. Ku správe od SBS-ky sa vyjadril, že bola zlikvidovaná, roztrhaná. Peniaze boli u obžalovaného, z týchto peňazí svedok nič nedostal. Z dôvodu rozporov medzi výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní a výpoveďou svedka z prípravného konania bola svedkovi predložená výpoveď z prípravného konania. V prípravnom konaní svedok vypovedal, že potom, ako priestupcov zobrali preč, že s nimi pôjdu k služobnému autu a následne ich predvedú na OO PZ k riešeniu priestupku, aj cestou k autu chlapci hovorili, aby ich nechali tak. Svedok na to nereagoval, pri aute priestupcom kolega povedal, že ak zaplatia pokutu po 50,- Euro každý, tak z toho nič nebude. K tejto časti svedok potvrdil sumu, ktorá mala byť odovzdaná. Ďalej svedok v prípravnom konaní vypovedal, že chlapci so sumou súhlasili avšak, že nemajú peniaze, ale že vedia zohnať. Pýtali sa kam ich majú priniesť, kolega im povedal, aby prišli o 16:00 hod. na ulicu W. pri obchodnom centre Lidl, že tam tiež prídu. K tomu svedok uviedol, že verzia z prípravného konania je pravdivá, že miesto určil kolega. Ďalej svedok v prípravnom konaní vypovedal, že tí dvaja chlapci pri obchodnom centre Lidl už stáli, kolega zašiel autom tak, že ostali pri svedkovej strane, svedok spustil okno a chlapci hneď hovorili, že nemajú po 50,- Euro ale iba po 40,- Euro, teda spolu 80,- Euro. Kolega im povedal, že dobre. K tomu svedok uviedol, že súhlasí suma z prípravného konania. Ďalej svedok v prípravnom konaní vypovedal, že oni vybrali peniaze, ešte s nimi dosť okato manipulovali skôr ako ich dali, tak sa spýtali akú majú záruku, že z toho nič nebude, že krádež nebude postúpená ďalej. Kolega pred nimi v aute tú správu od SBS-ky roztrhal. K tomu svedok uviedol, že je to tak, ale už si nepamätal. Ďalej svedok v prípravnom konaní uviedol, že kolega pred nimi v aute tú správu od SBS roztrhal, po roztrhaní jeden z chlapcov nevie ktorý podal do auta peniaze, boli to štyri bankovky každá po 20,- Euro, svedok ich bez slova zobral a položil ich medzi predné sedadlá na úložný priestor. Počas jazdy si kolega zobral 40,- Euro a povedal, že zvyšné sú svedkove. Svedok si potom tých zvyšných 40,- Euro zobral. Svedok vysvetlil, že to chceli riešiť tak, že polovičku vykáže kolega a polovičku svedok, ale keďže nemal pokutové bloky, tak to všetko nechal na kolegu, preto to zobral kolega, potom išli niekde na B. ulicu,

medzitým odstavili na jednej odstavnej ploche a tam kolega vypisoval bločky. Svedok poprel, že by si zobral pre seba 40,- Euro. Ďalej svedok v prípravnom konaní vypovedal, že asi okolo 16:30 hod. boli na B. ulici, kde kolega mal nejaké previerky v bloku. On ostal vonku pri aute, vtedy k svedkovi došli dvaja novinári z Markízy, jeden z nich sa spýtal, či boli pri obchodnom dome Lidl, že sa tam mal porušiť zákon. Svedok im povedal, že nevie čo rozpráva a že ak majú nejaké problémy, že to môžu oznámiť. Potom sa novinárov snažil zbaviť. Už si myslel, že budú problémy a keď sa kolega vrátil k autu, tak mu povedal o novinároch, že tých chlapcov nedobre poriešili a W. povedal, že niečo vymyslí. Na Y. P. na G. M. neďaleko Sporiteľne kolega zastavil a tam vypísal do svojich pokutových blokov pokutu na výšku 80,- Euro a to 40,Euro na jedného chlapca a 40,- Euro na druhého. Svedok nevie aký dôvod udelenia pokuty tam kolega napísal, teda že za aký priestupok. Túto časť výpovede z prípravného konania svedok potvrdil, že bločky boli vypísané až neskôr, ale presný čas si nepamätal. Na otázku predsedu senátu či bola udelená pokuta riadny spôsobom v blokovom konaní svedok uviedol, že nebola riadnym, ale ústrižky už nemal, tak nevie či im ich kolega dal alebo nie. Na otázku či bolo všetko tak, ako doposiaľ popisoval v predchádzajúcej výpovedi z prípravného konania svedok odpovedal, že áno. Ďalej bola svedkovi predložená ďalšia časť výpovede z prípravného konania v ktorej uviedol, že hneď ako začal kolega vypisovať tie pokutové bloky alebo už cestou on mu dal tých 40,- Euro, čo si predtým zobral. Diely B vypísaných pokutových blokov kolega odtrhol a niekde cestou ich asi vyhodil z auta. K tomuto svedok uviedol, že nevie čo sa s tým dialo, lebo diely B nevidel, buď asi vyhodil, alebo im dal, lebo ich nevidel. Ďalej v prípravnom konaní svedok vypovedal, že ešte chce doplniť, že skôr ako išli na B. 72, teda po tom ako prevzal peniaze, tak W. zašiel autom na cestu, ktorá sa nachádza pred areálom UPJŠ na B. Č. XX. Tam pri plote kolega správu od SBS-ky spálil. K tomu svedok uviedol, že tú správu, čo kolega roztrhal nechcel len tak odhodiť, že by sa mohli zneužiť údaje. Na otázku prokurátora vo všeobecnosti však svedok odpovedal, že pokiaľ by mal takúto správu od SBS a uloží blokovú pokutu, čo sa malo stať s takouto správou, svedok odpovedal, že správa sa mala pripnúť k pokutovým blokom, ale presne to nevie. Svedok L. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal samostatne, že kolegyňa F. Y. oznámila, že v kancelárii sú dvaja chlapci a nejaký právnik, a že majú niečo zaujímavé. Išli do kancelárie, kde bol naozaj nejaký pán, ktorý vysvetľoval čo sa stalo a nejakí dvaja chlapci a rozprávali o niečom, že tí chlapci ukradli alkohol a nejaké veci, boli zachytení bezpečnostnou službou a následne boli predaní polícii a policajti im proste povedali, že majú na isté miesto doniesť istú sumu peňazí. Svedkovou robotou bolo to, aby to nejakým spôsobom natočil. Mali firemnú malú kamerku, tú dali do ruksaku, čo mali chlapci so sebou. Na mieste prišlo policajné auto ku chlapcom, trošku sa rozprávali, nepočul, lebo bol veľmi ďaleko. Policajné auto odišlo a to je všetko čo videl. Jeho úlohou bolo to technicky zabezpečovať. Čo sa malo konkrétne udiať svedok zachytil v kontexte ich rozhovoru, malo ísť o to, že chlapci ktorí niečo spôsobili a aby nemali nejaký zápis, aby sa im proste niečo nestalo, mali doniesť nejaké peniaze na dané miesto. Malo sa jednať o sumu 50,- Euro, ktorá mala byť vyplatená policajtom. Miesto stretnutia bolo za Lidlom, tam malo dôjsť k stretnutiu chlapcov s policajtmi, kde mali byť odovzdané peniaze. Odkiaľ mali chlapci peniaze to nevie. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že nevidel presne, že by došlo k odovzdávke, pretože to bolo dosť ďaleko a svedok bol za kríkmi, nepamätá si kto prišiel prvý, ale myslí si, že chlapci tam boli skôr a až následne prišlo policajné auto. Nepamätá si, že by niekto s policajnou hliadkou z Markízy komunikoval. Chlapcov nikto z Markízy neinštruoval akým spôsobom sa majú správať. Svedok W.. X. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi pred tromi rokmi niekedy v októbri alebo novembri, čas si už presne nepamätá, dostali informáciu od kolegyne F. Y., že u nich v kancelárii sedia dvaja mladíci z ich právnikom pánom Y. a všetci zhodne tvrdili, že po nejakej krádeži v supermarkete hliadka, ktorá mala riešiť priestupok túto krádež namiesto toho, aby ich nejakým spôsobom zákonne riešila, tak si s nimi mali dohodnúť stretnutie na určitom mieste, kde im mali odovzdať peniaze. Svedok kontaktoval vedenie v Bratislave, vedenie kontaktovalo Ministerstvo vnútra, Inšpekciu Ministerstva vnútra, kolegyňa F. Y. im zabezpečila zariadenie na nakrútenie a nahrávanie audiovizuálneho záznamu s tým, aby sa im podarilo preukázať, že došlo k činu, chlapci dostali toto zariadenie do batohu, svedok sedel v aute, kde nevidel na miesto, na ktorom malo dôjsť k stretnutiu, kolega kameraman bol na verejnom priestranstve, kde mal za úlohu celú vec nasnímať druhou kamerou. Uvedená hliadka skutočne prišla v stanovený čas na dohodnuté miesto, ale svedok ich videl akurát odchádzať. Stotožniť by policajtov nedokázal, pamätá si, že jeden z nich bol tmavší. Údajné preberanie úplatku svedok na vlastné oči nevidel. Pokiaľ si pamätá, tak sa malo jednať o 50,- alebo 60,- Euro, ktoré mali byť odovzdané na W. ulici pri predajni Lidl. Chlapci tam už čakali a až neskôr prišla hliadka. Stretnutie trvalo asi 5 až 10 minút. Po následnom rozhovore chlapci potvrdili, že tam k niečomu malo dôjsť, čo vnímali tak, že k stretnutiu došlo na dohodnutom mieste a boli odovzdané peniaze. Chlapci zhodne tvrdili, že skutočne policajtom peniaze odovzdali. Na otázky prokurátora či komunikoval svedok s hliadkou uviedol, že komunikoval len

s jedným členom hliadky s tým tmavším, ktorý sedel v aute a veľmi sa zľakol. Následne ich informoval, že keď majú nejakú informáciu alebo podozrenie, že to majú nahlásiť. Tmavšieho policajta sa opýtal približne to, že či neprebrali úplatok alebo niečo také. Na otázky obhajcu svedok odpovedal, že nevie presne odkiaľ mali chlapci peniaze, či sa im nevyskladali s pánom Y. nejako. Scenár si napísali sami policajti, keď sa chceli stretnúť na nejakom mieste a prebrať úplatok. Na otázky predsedu senátu svedok odpovedal, že nebolo potrebné chlapcov nejako inštruovať, nikto ich nenútil, právnika mali so sebou a oni istým spôsobom vedeli čo majú robiť. Svedok si nemyslí, že by priestupcov nejakým spôsobom navádzali, je možné, že im povedal len to, aby sa správali prirodzene, aby nedošlo k podozreniu, ale rozhodne chlapcov nenavádzal, aby nejakým spôsobom skreslili celú akciu, alebo aby falošne obvinili policajtov. K technickej stránke boli chlapci inštruovaní, že akým spôsobom sa majú postaviť, aby kamera upevnená na ruksaku nasnímala celú situáciu. Po celej veci chlapci zhodne tvrdili, že polícia si od nich vyžiadala úplatok. Svedok L. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bolo niekedy v roku 2009 v októbri na presný dátum si nespomína, mali dennú službu s kolegom W. na stálej službe na Obvodnom oddelení N. E. v N.. Asi okolo obeda kolega W. poslal hliadku v zložení W. W. a Y. K. do Kauflandu, nakoľko tam bola oznámená drobná krádež tovaru. Po tomto oznámení hliadka prišla na miesto, potom Y. K. zavolal prostredníctvom rádiostanice na ich obvodné oddelenie, pričom chcel vylustrovať osobu z hľadiska majetkových priestupkov a svedok po zadaní rodného čísla do systému zistil, že táto osoba nie je v evidencii priestupkov. Doklad vytlačil a to bolo všetko. Následne prostredníctvom televízie zistil o čo vlastne ide, že kolegov natočila televízia JOJ pri preberaní úplatku nejakých dvoch chlapcov, z ktorých jeden mal byť už v evidencii, ale toho čo mal byť v evidencii nelustroval, len toho čo záznam nemal. Vo všeobecnosti pokiaľ stále služba vyšle niekde hliadku mala by byť vyrozumená akým spôsobom sa udalosť skončila, ale v tomto prípade nevie, či sa tak stalo. Každopádne policajti im mali dať vedieť, akým spôsobom poriešili priestupok, ale či to ohlásili nevie. Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná zo zamestnania približne od roku 2007. Samostatne k veci vypovedal, že s kolegom N. vykonávali dennú stálu službu na obvodnom oddelení okrem iného na zákroky vysielali hliadky a tak vyslali aj obžalovaného W. spolu s K., pretože oni tvorili hliadku na zákrok do Kauflandu, kde mali byť zadržaní páchatelia drobnej krádeže. Čo sa týka veci potom sa až z médií dozvedel, čo sa stalo. Do Kauflandu ich vysielal on, žiadnu spätnú väzbu o tom, akým spôsobom hliadka vyriešila situáciu nemal, pričom je toho názoru, že hliadka mala povinnosť dať vedieť, ako to dopadlo prostredníctvom rádiostanice. Spätnú informáciu nedostal. Svedok V.. M. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, keď bol služobne zaradený na útvare, kde bol svedok riaditeľom a aj v súčasnosti ešte je. Samostatne vypovedal, že je zaradený na Obvodnom oddelení PZ N. - E. ako riaditeľ Obvodného oddelenia a v tom čase bol kontaktovaný v popoludňajších hodinách svojim nadriadeným, už to bolo mimo pracovnej doby, aby sa urýchlene dostavil na pracovisko. V tom čase sa tam už nachádzali pracovníci Inšpekčnej služby, Krajský riaditeľ a jeho priamy nadriadený riaditeľ Odboru poriadkovej polície z Okresného riaditeľstva. Tam sa dozvedel od svojho nadriadeného, že došlo k nejakému podozreniu prijatia úplatku zo strany hliadky, ktorá mala byť v tom čase velená v služobnom obvode. Až s odstupom času sa dozvedel od svojho nadriadeného, že malo dôjsť k nejakému pochybeniu pri vybavovaní majetkového priestupku v obchodnom centre Kaufland. Túto vec prešetrovala Inšpekčná služba, čiže priamo ku skutku sa svedok vyjadriť nevie. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že na to akým spôsobom sa má postupovať pri objasňovaní drobných krádeží v obchodoch existuje interný predpis je to Nariadenie Prezidenta policajného zboru 7/2002, kde sa upravuje postup pri objasňovaní priestupkov. Konkrétne fungoval systém asi tak, že ak hliadka bola vyslaná do obchodného centra, či už na základe operačného dôstojníka, alebo stálej služby obvodného oddelenia, tak hliadka zistila okolnosti, väčšinou nejaké informácie získali od Súkromnej bezpečnostnej služby, ktorá vykonávala tzv. záchyt týchto osôb, ktoré sa dopustili krádeže, hliadka mala za úlohu zistiť skutkový stav, poprípade zistiť v zázname, či sa dopustili alebo nedopustili krádeže, ako to všetko prebiehalo a taktiež vzhľadom na to, že tie osoby sa mohli dopúšťať aj trestného činu podľa § 212 ods. 1 písm. f) krádeže ak boli v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutí za takýto skutok, tak sa vykonávala cestou operačného, alebo stálej služby lustrácia v ich evidenciách, či táto osoba už bola v minulosti postihnutá za tento skutok alebo nie. Od toho potom záviselo či dotyčný sa dopúšťal trestného činu, alebo sa dopustil priestupku a policajt, ktorý tam bol vyslaný sa podľa toho zariadil a mal potom zdokumentovať priestupok, alebo ak skutočne išlo o páchateľa trestného činu mal postupovať potom zaistením tejto osoby a ďalšími procesnými úkonmi

by sa zaoberal samozrejme niekto iný. Pokiaľ je zistené, že osoba je podozrivá zo spáchania priestupku bolo potrebné vec písomne zdokumentovať ako priestupkový spis, vykonať objasňovanie, ktorý sa potom predkladal na Obvodný úrad na prejednanie. Zákon umožňoval aj iný spôsob prejednania priestupku, ak je náležite zistený tento priestupok na mieste, aby bol vybavený v blokovom konaní, ale v tomto období boli pokyny, aby sa to písomne zdokumentovalo, aby sa potom celá vec objasnila a následne sa to predkladalo na Obvodný úrad na prejednanie. Bolo to najmä z toho dôvodu, že informačné systémy, prepojenie medzi Obvodným úradom a políciou ešte neboli tak dokonalé, takže niekedy, keď bol priestupok zadokumentovaný a sa lustrovalo v evidenciách žiadali o lustráciu Obvodný úrad, či náhodou dotyčná osoba nebola v predchádzajúcom období právoplatne postihnutá za tento priestupok a často krát sa stalo, že pri lustrácii sa to nezistilo a zistilo sa to až potom pri objasňovaní priestupku. Takže z toho dôvodu v tomto období sa to vybavovalo takýmto spôsobom, bol na to aj nejaký pokyn, skutočne si už teraz svedok nepamätá v akom období bol vydaný nadriadenou súčasťou z okresného riaditeľstva. Taktiež si nespomína, či boli dotyční policajti oboznámení v roku 2009 s týmto pokynom. Prax je taká, že sa na to podpisuje prezenčná listina, že boli oboznámení s takýmito pokynmi. Vo všeobecnosti v roku 2009 ak sa pri riešení takéhoto prípadu drobnej krádeže príslušník hliadky rozhodol vec riešiť v blokovom konaní bol postup taký, že príslušník mal postupovať v zmysle zákona, teda ak bol náležite zistený priestupok, ak nebola nejaká pochybnosť, tak vtedy mohol pristúpiť k riešeniu v blokovom konaní. Takže minimálne keď si pozrel nejaký kamerový záznam a bolo to preukázateľné, že tá osoba sa dopustila krádeže a prešla cez pokladničnú zónu, poprípade keď boli na mieste nejaký svedkovia, tá osoba sa k tomu doznala, že spáchala nejaký priestupok, tak to bolo pokladané za zistený priestupok. Čo sa týka pokutových blokov, tak v tom čase Policajný zbor disponoval dvoma druhmi pokutových blokov, to znamená, že bloky na mieste nezaplatenej pokuty sa používali vtedy, keď priestupca dopustil priestupku a súhlasil s tým, že nemal žiadne námietky, že je možné túto vec prejednať v blokovom konaní a nemal finančné prostriedky, hoci bol ochotný zaplatiť pokutu, tak sa mu vydal tzv. blok na pokutu nezaplatenú na mieste, kde sa vypisovalo podľa predtlače, naviac k tomu dostal ešte poštovú poukážku a poučenie, že je povinný do 15 dní uhradiť túto blokovú pokutu. Ďalší druh blokov sa používal vtedy, keď priestupca bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu, takto boli bloky s vyznačenou nominálnou hodnotou, tým pádom jedna časť pokutových blokov išla priestupcovi a druhá sa odovzdávala potom nadriadenému, ktorý mal na starosti finančné náležitosti. Na uvedených pokutových blokoch malo byť uvedené meno, priezvisko, bydlisko, paragrafové znenie plus zákon podľa ktorého to bolo uložené, v tomto prípade priestupkový zákon a za aký priestupok bola uložená bloková pokuta, čiže v tomto prípade išlo o majetkový priestupok. Tieto údaje sa mali vyznačiť na obidve časti aj na časť A aj na časť B, jednu časť dostal priestupca a druhá ostávala na útvare ako kontrola. Vybavenie zákroku a zápisy sa v podstate evidujú v tzv. hliadkových knižkách a to sa malo uskutočniť po vykonaný zákroku, alebo po zrealizovaní takéhoto zákroku, ale v podstate tie pokutové bloky mali byť vypísané v tom čase, keď sa odovzdávajú priestupcovi. Pokiaľ existujú nejaké listinné dôkazy, tak tieto mali byť zachované, pretože sa potom odovzdávajú. Svedok potvrdil, že hliadka podáva správu o tom, čo bolo výsledkom jej zákroku. Musí byť spätná väzba buď pre operačného dôstojníka na operačnom odbore, alebo pre stálu službu na obvodnom oddelení. Spôsob vybavenia tejto záležitosti, ktorú riešili sa mal automaticky nahlásiť. Lehoty tam však neexistujú, nie sú stanovené, pretože niektorý zákrok sa dá riešiť za kratší čas, niektorý za dlhší. Tieto hlásenia sa zaznamenávali na operačnom stredisku. Na otázky obhajcu svedok odpovedal, že si nepamätá, kto bol v tom čase veliteľom hliadky, ale vo všeobecnosti za činnosť hliadky zodpovedá veliteľ hliadky a ten kto rieši priestupok zodpovedá sám za seba. Čo sa týka konkrétneho priestupku priestupcov X. a X., tento priestupok nebol zdokumentovaný v tomto čase, v ten deň, tak následne bola vec zdokumentovaná a odstúpená na obvodný úrad na prejednanie priestupku. Na otázky predsedu senátu svedok odpovedal, že za správnosť, včasnosť a zákonnosť vykonávania úkonov, rozhodnutí, opatrení, objasnení a prejednaní priestupkov zodpovedá ten policajt, ktorý priestupok vybavuje. Určite sa nejedná o prenesenú zodpovednosť na veliteľa hliadky. Aj napriek existujúcemu internému pokynu tento neznemožňoval policajtovi vybaviť priestupok v blokovom konaní, a ak tak zvážil, mohol ho takýmto spôsobom v zmysle zákona vybaviť. Čo sa týka záznamu od SBS-ky k uvedenej udalosti, tak v tom čase mal byť odovzdaný spolu so záznamom zo služby ako príloha a to aj v tom prípade, ak vec bola riešená v blokovom konaní. Záznam mal byť priložený k záznamu zo služby, pretože sa jedná o dôkaz. Policajt nebol oprávnený tento doklad roztrhať, zničiť, proste zlikvidovať. Čo sa týka postupu v prípade, že priestupcovia boli ochotní zaplatiť, ale dohodli sa bez vydania pokutových blokov na určitej sume, na inom mieste, a čase kde má dôjsť k vybaveniu veci v blokovom konaní, svedok ho nepokladá za vybavenie v súlade so zákonom, pretože sa to má vypísať priamo na mieste ak priestupca má finančné prostriedky, vypíše sa blok na pokutu zaplatenú na mieste, alebo nemá finančné prostriedky, ale je ochotný to uhradiť vtedy sa mu okamžite vypisuje ten blok na mieste nezaplatenej blokovej pokuty s tým

poučením a prikladá sa k tomu šek na zaplatenie pokuty. Taktiež svedok je toho názoru, že sa nejedná o zákonný postup ak policajti stanovili výšku pokuty na 50,- Euro ústne, s tým že odložili zaplatenie pokuty o nejaký čas a úplne inom mieste. Ďalej svedok potvrdil, že až vydaním bloku sa uloženie pokuty v blokovom konaní stáva zákonne významné, resp. aj vykonateľné. Na otázku či je možné zaplatiť blokovú pokutu len na základe ústneho vyjadrenia policajta svedok odpovedal, že priestupcovi by mal byť odovzdaný pokutový blok a v podstate až tam vidí nominálnu hodnotu a vie akú sumu má zaplatiť. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, že ak nebol vydaný blok v blokovom konaní na mieste spáchania priestupku, pretože priestupca nemal na zaplatenie blokovej pokuty, čo potom uhradil o dve hodiny a úplne inom mieste a v inom čase. Svedok sa však jednoznačne vyjadril, že s policajtom nie je možné licitovať o výške stanovenej pokuty v blokovom konaní, je to samozrejme v rozpore so zákonom. K pokutovým blokom sa svedok vyjadril v tom zmysle, že musia byť opečiatkované a musí tam byť aj podpis policajného orgánu a priestupcu. Pre účely výsluchu svedka podľa § 269 Tr. por. súd vykonal listinné dôkazy a to pokutové bloky zo spisového materiálu na č.l. 251-260. K týmto pokutovým blokom svedok vypovedal, že na pokutových blokoch musí byť uvedené pri priestupkoch proti majetku aj rodné číslo. Mal by tam byť uvedený čas, kedy boli pokutové bloky vydané. Na pokutových blokoch konkrétne chýba pečiatka, je pochybenie v paragrafovom znení, v kolonke priestupca súhlasí s blokovým konaním a preberá pokutový blok vo výške 40,- Euro chýba podpis priestupcu. U svedka X. X. chýba aj podpis policajta a nielen podpis priestupcu. K tomuto sa vyjadril obžalovaný, že podpis policajta nechýba, lebo je na čísle bloku 382001, lebo uvedený blok je predná strana a druhý blok ja zadná strana. Na otázku predsedu senátu, že ak je niečo zadná strana pokutového bloku s číslom 382009, ako to môže byť 382001 obžalovaný odpovedal, že ten kto to prefocoval to otočil a už to nie je ten blok. Na ďalšie otázky svedok odpovedal, že podľa toho, čo videl predložené bloky na pokuty alebo uložené blokové pokuty nespĺňajú náležitosti uloženia pokuty v blokovom konaní. taktiež uviedol, že keď priestupca nepodpísal súhlas s blokovým konaním so zaplatením pokuty a s prebraním dielu B, nejedná sa o oprávnený príjem a takéto bloky nadriadení nepreberajú. Ďalej svedok uviedol, že vybavenie priestupku v blokovom konaní by malo byť zapísané v hliadkovej knižke toho z členov dvojčlennej policajnej hliadky, ktorý ukladá blokovú pokutu, pričom záznamy v hliadkovej knihe majú byť zapísané chronologicky tak, ako sa vykonáva služobná činnosť. Finančné prostriedky vybraté v blokovom konaní sa raz mesačne odovzdávali. Na otázku predsedu senátu ako je vykázaný príjem 40,- Euro od priestupcov a prečo priestupcovia boli znovu postihovaní v správnom konaní ak boli riadne postihnutí v blokovom konaní sa svedok vyjadriť nevedel. Na otázky obhajcu svedok odpovedal, že opečiatkovať pokutové bloky, ktoré sa vydávajú policajtom na výkon služby mal policajt, ktorému boli bloky pridelené. Svedok W.. B. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, je to bývalý kolega W. W., pričom bol jeho priamy nadriadený ako starší referent pri riadení referentov KO PZ N. - E.. Samostatne sa ku skutku vyjadril, že konkrétne nevie nič povedať, vie len to, čo bolo publikované v médiách. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že svedok v čase aktívnej služby obžalovaného riadil jeho činnosť, kontroloval a vykonával s ním hliadkovú službu. Konkrétne k majetkovým priestupkom však nie je kompetentný sa vyjadrovať, pretože kompetencie k majetkovým priestupkom mal zástupca pre výkon služby. Vo všeobecnosti uviedol, že v prípade slovenských občanov pri drobných krádežiach v nákupných centrách bola privolaná hliadka, ktorá lustrovala dotyčnú osobu, ktorá sa dopustila drobnej krádeže na mieste, či sa v priebehu 12 mesiacov nedopustila opakovane priestupku proti majetku, pretože by sa jednalo o krádež. Následne hliadka prebrala od SBS-kára záznam, ktorý potom policajt podpísal a zabezpečil protokol o udalosti, jeho zapísanie a väčšinou to bolo riešené tak, že dotyčný policajt, ktorý riešil majetkový priestupok hneď ho dostával aj pridelený, takže ho celý zrealizoval, od úradného záznamu, cez zabezpečenie kamerových záznamov, splnomocnenia a ďalších vecí s tým spojených tým, že zdokumentovaný priestupok postúpil na obvodný úrad na prejednanie. V prípade drobných krádeží zákon umožňoval riešiť vec aj uložením blokovej pokuty, ale u nich to prebiehalo tým spôsobom, že sa všetko dokumentovalo písomne a vytváral sa z toho priestupkový spis. Pokiaľ však išlo o drobnú krádež spáchanú slovenským občanom má za to, že na ich oddelení nedochádzalo k prípadom, kedy hliadka vec riešila uložením blokovej pokuty. Dôvodom, prečo k tomu nedochádzalo bolo to, že v tom čase evidencia nebola prepojená s obvodnými úradmi a až neskôr bola evidencia centralizovaná. Pokiaľ sa týka náležitostí pokutového bloku svedok uviedol, že na ňom mal byť uvedený dátum, číslo osobnej známky policajta, meno a priezvisko priestupcu, rodné číslo, bydlisko, zamestnávateľ, skutok, popis skutku, paragrafové znenie, výška pokuty, malo tam byť poučenie plus podpis priestupcu, podpis policajta, právoplatnosť a dátum uloženia pokuty, pričom uvedené náležitosti sa vypĺňali podľa predtlače a to trojmo pri pokute nezaplatenej na mieste. Pokiaľ sa jednalo o blokovú pokutu zaplatenú na mieste tie náležitosti boli v podstate rovnaké, pretože tam bola predtlač. Na otázky predsedu senátu svedok

odpovedal, že za vybavenie konkrétneho priestupku ak je hliadka zložená z veliteľa a člena hliadky, zodpovedá ten, kto konkrétny priestupok riešil a kto blokovú pokutu uložil. To, že sa vec mala riešiť písomne s odstúpením na obvodný úrad bolo len nepísané pravidlo. Pokiaľ sa týka záznamu od SBS-ky tento ani v prípade blokového konania nie je možné roztrhať, mal byť uchovaný aj s príslušnými blokmi. Takýto postup určite nie je v súlade so smernicami. Na otázku čo je právnym aktom, ktorý zakladá povinnosť priestupcu zaplatiť pokutu, či ústny pokyn policajta, alebo vypísanie bloku na pokutu svedok uviedol, že vypísanie bloku na pokutu. Na otázku či je možné robiť odklad, ak priestupca nemá na zaplatenie pokuty na mieste, že sa polícia stretne s priestupcom za dve hodiny niekde inde, svedok uviedol, že sa to robiť nesmie, policajti mu potom mali vypísať blokovú pokutu nezaplatenú na mieste. Na ďalšiu otázku, či je možné aby sa priestupca dohadoval s policajtom, ktorý určil výšku blokovej pokuty na 50,- Euro , aby prijal aj 40,- Euro svedok uviedol, že zjednávať by sa určite nemalo, dokonca vtedy bol vydaný aj sadzobník pokút, ktorý určoval výšku pokuty, ktorú má policajt uložiť, takže podľa jeho názoru zjednávanie výšky blokovej pokuty nie je v súlade so zákonom ani so smernicami. Následne boli svedkovi predložené aj listinné dôkazy a to blokové pokuty, aby sa vyjadril k ich náležitostiam. Na to svedok uviedol, že na prvý pohľad chýba rodné číslo, ďalej uviedol, že tam mali byť napísané čísla blokov, to znamená posledný blok, čo tam nie je, okrúhly otlačok pečiatky a malo by tam byť napísané v akej výške sa preberá bloková pokuta, taktiež podpis priestupcu, dátum a podpis policajta chýbajú a chýba okrúhla pečiatka, pričom každý jeden blok musí byť orazítkovaný a jednoznačne chýba podpis priestupcu. Ďalej svedok uviedol, že na bloku je uvedené iné paragrafové znenie priestupku, pričom uvedené bloky nespĺňajú predpísané náležitosti. Následne svedok uviedol, že niektoré pochybenia pri vyplňovaní pokutových blokov sa konvalidovať dajú, ale chýbajúci podpis priestupcu sa konvalidovať nedá. Také doklady potom nie sú riadnymi dokladmi. Na otázku ako sa dá potom hodnotiť prevzatá čiastka policajta na základe takto neoprávnenej, resp. nie v súlade so zákonom vyplnenej blokovej pokuty sa svedok vyjadriť nevedel, pretože sa s tým ešte nikdy nestretol. K záznamu zo služby svedok uviedol, že vybavenie priestupku si zapíše ten policajt, ktorý píše úradný záznam. Čo sa týka zápisu do hliadkovej knihy, vybavenie priestupku si zapíše každý policajt sám. Na doplňujúcu otázku obhajcu svedok uviedol, že sa ešte nestretol s tým, že pri dopravnej akcii priestupca nemal peniaze, chcel si ísť vybrať z bankomatu a tak uhradil blokovú pokutu. Taktiež sa nestretol s tým, že by na blokových pokutách, resp. pokutových blokoch chýbal podpis priestupcu. Svedok M. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, nakoľko robil policajta na E. v N. na oddelení. Svedok sa samostatne vyjadril, že v uvedený deň pracoval s kolegom, v Kauflande je namontovaných asi 32 kamier a asi 6 až 7 monitorov, pričom v tom čase zahliadli dvoch mladých chlapcov pri alkohole a zdalo sa im, že títo chlapci niečo vzali. Tak ich sledovali cez kamery v priebehu celého obchodu ako sa pohybovali a keď nakoniec vyšli medzi pokladňami s tým, že žiadny tovar neplatili, tak ich zadržali, zobrali k sebe, vysvetlili im prečo ich vzali, že majú podozrenie na to, že chlapci majú nejaký tovar, za ktorý nebolo zaplatené. Títo najprv tvrdili, že nemajú nič, potom prišli na to, že ukradli fľašku za ktorú nezaplatili. Vzápätí na to požiadali obidvoch zadržaných o občianske preukazy, aby mohli spísať zápisnicu o záchyte, ich mená a v podstate čo z obchodu odcudzili. Vzápätí na to bola volaná štátna polícia, ktorá prišla asi po 15 minútach a v hliadke bol aj obžalovaný W. s pánom K., im boli odovzdaní títo chlapci, policajti videli kamerový záznam, čo chlapci ukradli, dávali sa dokopy papiere a ďalej ako to prebiehalo už nevie. Pamätá si ešte, že jeden z policajtov išiel s vysielačkou na chodbu niečo zisťovať a svedok už išiel na prestávku, tak nevie, čo sa ďalej odohralo. Ten policajt, ktorý bol lustrovať bol pravdepodobne pán K.. Na doplnenie svedok ešte sám uviedol, že medzitým, ako prišli policajti, tak chlapci začali s tým, že to nechceli spraviť, že jeden už má podmienku alebo nejaký trest, že ho vylúčia zo školy, že či to SBS-kári nenechajú tak a nepôjdu po robote na pivo, alebo že chlapci donesú peniaze neskôr, lebo jedna z možností bola tá, že keď boli zadržaní priestupcovia, tak mali na výber, či zaplatia tovar, ktorí odcudzili z predajne a tento sa dodatočne doblokuje a odídu s upomenutím, alebo sa zavolá štátna polícia na doriešenie. Meno jeho kolegu je X. M.. Čo sa týka záznamu, tak sa píše záznam, ktorý sa ide dať podpísať riaditeľovi, alebo vedúcemu dňa, jedna časť je uchovaná v Kauflande v archíve a ďalšiu časť berú policajti na doriešenie prípadu. Následne svedok M. R. zo spisového materiálu stotožnil záznam o udalosti. Svedok X. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, pričom samostatne sa vyjadril, že v ten deň bol v práci ako SBS-kár, na kamere spolu s kolegom videli ako mladí ľudia kradnú pálenku, resp. fľaše s alkoholom, na to ich spolu čakali za pokladničnou zónou. Podozriví prešli pokladničnou zónou, začali utekať obaja, pričom ich museli s kolegom R. spacifikovať. Zobrali ich do kamerovej miestnosti, kde priestupcovia vyložili ukradnutý tovar, bola zavolaná policajná hliadka, spísaný záznam o zásahu, to

je všetko. Ako náhle prišla hliadka, si ich zobrala, ešte si pamätá na to, že dvaja dotyční, ktorých zobrali hneď uvádzali, že ich majú SBS-kári pustiť, že ich priestupcovia pozvú na pivo, keď ich pustia, alebo že sa vedia dohodnúť, aby nevolali policajnú hliadku. Od priestupcov mali zapožičané občianske preukazy. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že chlapci im vysvetlili, že v minulosti už boli prichytení pri drobných krádežiach, že im hrozí za to CPZ-tka, budú prepustení až na druhý deň, tým pádom sa to dozvedia rodičia a či nebudú takí dobrí SBS-kári a nepustia ich. Čo sa týka záznamu SBS, tento obsahoval totožnosť zadržanej osoby, kedy čo ukradla, mená SBS-károv s podpismi, pečiatku obchodného domu, pečiatku a podpis riaditeľa. Záznam sa vyhotovuje v troch exemplároch, pričom jeden záznam - originál ide pre políciu. V čase, keď prišla hliadka, kto bol členom hliadky si nepamätá, pretože osobne členov policajnej hliadky nepoznal. Policajtom odovzdali záznam o zásahu. Čo sa týka zadržaných mladíkov, títo nesúhlasili s tým, aby vec bola oznámená policajtom, ponúkali im, chceli ich pozvať na pivo keď ich pustia, neskôr skúšali aj nejakú finančnú dohodu, že sa nejako dohodnú. Najskôr začali s tým pivom, že ich pozvú na pivo, potom uvádzali, že či by sa nevedeli dohodnúť z nejakými peniazmi, pričom peniaze pri sebe priestupcovia nemali, chceli sa dohodnúť tak, že sa zastavia na finančné vyrovnanie o dva, tri dni a peniaze donesú a že zatiaľ im nechajú do zálohy doklady. S takými návrhmi však priestupcovia nepochodili. Čo sa týka spätnej väzby od polície, to znamená akým spôsobom bol vybavený priestupok svedok uviedol, že polícia ich informuje s tým, že po vybavení priestupku im neskôr niekto zavolá z príslušného policajného zboru. Keďže sa vo výpovedi svedka vyskytli určité rozpory medzi výpoveďou z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, prokurátor svedkovi predložil časť jeho výpovede, pričom svedok uviedol, že meno jedného policajta bolo W.. Predtým ho však nepoznal ani nevidel. Taktiež svedok uviedol, že je pravdou, že aj pred nimi ako SBSkármi sa mladíci snažili policajtov presvedčiť, aby ich pustili bez postihu, že sa nejako dohodnú. V deň hlavného pojednávania si na túto skutočnosť už nepamätal, ale je pravdou, čo je uvedené v zápisnici z prípravného konania, lebo vtedy to mal ešte lepšie v pamäti. K lustrácii priestupcov si spomína, že to lustroval ten Róm, lebo bol mimo miestnosti. Čo sa týka výsledku lustrácie myslí si, že jeden z priestupcov bol opakovaný priestupca, ale nevie to presne s tým, že ten príslušník policajného zboru, keď vošiel do miestnosti tvrdil, že tam bola opakovaná krádež jedného z priestupcov, ale nevie. Originál záznamu SBS odovzdali príslušníkom policajného zboru a tým aj potvrdili jeho prevzatie. Následne svedok verifikoval zápis o udalosti, ktorý bol spísaní nimi ako príslušníkmi SBS. Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola za súhlasu strán prečítaná výpoveď svedka W. J. na č.l. 140 - 143 z prípravného konania. Svedok W. J. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 9.10.2009 bol spoločne s V.. L. Y., ktorý dňa 23.12.2009 vo večerných hodinách zomrel spoločne na nákupoch spotrebného tovaru, pričom na jeho telefón zavolali X. X. a X., ktorého priezvisko uviesť nevie s tým, aby im finančne pomohol požičaním sumy 100,- Euro. Na dotaz ako dôvod pôžičky uviedli, že boli prichytení pri krádeži v OC Kaufland v N., pričom boli chytení strážnou službou a následne bola privolaná aj hliadka polície. Príslušníci PZ po ich prevzatí im vraj mali povedať, že ak každý z nich prinesie po 50,- Euro, tak papier o ich zadržaní roztrhajú pred nimi a pustia ich bez akéhokoľvek postihu. Na to L. Y. reagoval tak, že bude všetko v poriadku, že pozná tých správnych ľudí. Následne volal moderátorovi do Markízy, pričom k stretnutiu došlo v N. v redakcii Markíza. Tam obaja mladíci opäť vysvetlili k čomu došlo a po zvážení celej situácie na základe podnetu a súhlasu mladíkov X. a X. im bola namontovaná skrytá kamera s mikrofónom, ako aj im bola odovzdaná suma 80,- Euro, ktorá mala predstavovať úplatok pre príslušníkov PZ. K presnému času stretnutia s policajtmi sa vyjadriť nevie, ale bolo to v čase po 15-tej hodine. K stretnutiu malo dôjsť v N. na ulici W. pri Lidli. Svedok tam išiel spoločne s V.. Y. a mladíci tam boli privezení moderátorom a kameramanom. Svedok spoločne s L. Y. nič nevidel. Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr . por. bola prečítaná výpoveď nebohého svedka V.. L. Y. na č.l. 119 - 123 z prípravného konania, pretože výsluch bol vykonaný v prípravnom konaní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku a táto osoba zomrela. Svedok V.. L. Y. v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje ako slobodný novinár, pričom dňa 9.10.2009 v čase okolo 14:00 hod. sa prostredníctvom jeho známeho W. J. dozvedel o tom, že jeho známi pod menami X. a X. majú nejaký problém s príslušníkmi PZ, ktorí mali od nich údajne požadovať hotovosť od každého po 50,- Euro za to, že nebudú riešiť ako aj evidovať ich priestupok, ktoré sa títo dvaja dopustili krádežou tovaru v OC Kaufland N.. Po tomto oznámení ako novinár zvážil osobné stretnutie s mladíkmi, ktoré sa uskutočnilo na L. ulici v N., pričom tam sa dozvedel, že bezpečnostná služba na mladíkov zavolal hliadku policajného zboru a policajti im oznámili, že môžu skončiť vo väzení. Jeden z policajtov im mal oznámiť, že na X. bolo vedené a registrované nejaké priestupkové konanie. Mladíci sa policajtov

spýtali, že ako sa to bude z ich strany riešiť, aby sa do väzenia nedostali. Príslušníci policajného zboru im odpovedali, že každý z nich im musí odovzdať sumu 50,- Euro za každého z nich. Oni následne evidenciu toho ich priestupku roztrhajú a nebudú riešiť. Policajti im oznámili presné miesto a čas, kde sa majú stretnúť a odovzdať im požadovanú finančnú hotovosť. Svedok vie, že k stretnutiu malo dôjsť o 16-tej hodine v N. za OC Lidl na W. ulici. Policajti ich taktiež upozornili, že ak tam neprídu a požadovanú sumu neodovzdajú, tak skončia cez víkend v CPZ-tke a následne ich odvezú na súd. Svedok zo získaných informácii usúdil, že situácia reprodukovaná mladíkmi je vhodná na to, aby ju riešil ako novinár. Pre odkontrolovanie tvrdenia mladíkov si dohodli s nimi ešte ďalšie stretnutie priamo v pobočke redakcie TV Markíza, kde túto situáciu mladíci ešte raz popísali pred pracovníkmi televízie. Na podklade toho došlo k rozhodnutiu, že vec sa bude publikovať. Pracovníci redakcie TV Markíza zabezpečili skrytú kameru a následne mladíkov odviezli na miesto ich dohodnutého stretnutia. S X.F. G. ako aj s pracovníkmi redakcie TV Markíza sa ešte dohodli, že oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu budú bezodkladne zabezpečovať oni prostredníctvom hovorcu MV SR a vedenia televízie. Celú situáciu spolu s pracovníkmi TV markíza následne sledovali z blízkeho okolia a čakali na príchod policajnej hliadky. Hliadka policajného zboru prišla v čase okolo 16:15 hod. na nimi dohodnuté miesto, kde mladíci už čakali. Policajti zastavili s autom pri mladíkoch, ktorí pri nich zotrvali asi 2 minúty a následne odišli. Svedok v tom čase stál od udalosti asi 50 metrov a celú situáciu sledoval prerušovane, keďže sa nechcel prezradiť. Súd uvádza, že ostatné uvádzané okolnosti svedok zistil až z kamerového záznamu, ktorý nebol na hlavnom pojednávaní ako dôkaz pripustený. V podnete na trestné stíhanie Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie č.p. SKIS-159-5/IS-4-KP-2009 zo dňa 9.10.2009 je uvedené, že podozrivý B.. Y. K. a B.B.. W. W. sa mali spoločným konaním dopustiť skutku, ktorý je takmer totožný so skutkom podľa obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 215/09-44 zo dňa 9.3.2012 s tým rozdielom, že v skutku nie je uvedený ako obžalovaný aj B.. Y. K.G.. Uvedené skutočnosti boli zistené prostredníctvom operatívno-pátracej činnosti a predložené ako podnet na trestné stíhanie podozrivých. K tomuto dôkazu mal obžalovaný na hlavnom pojednávaní pripomienku, že je tam uvedené, že obaja príslušníci policajného zboru od priestupcov prevzali finančný úplatok vo výške 40,- Euro od každého, pričom uviedol, že nie obaja prevzali finančný úplatok. V zápise o udalosti obchodného centra Kaufland je uvedené, že pristihnutý X. X. odcudzil dňa 9.10.2009 o 11:44 hod. v uvedenej predajni tovar v celkovej hodnote 6,99 Euro a pristihnutý X. X. odcudzil dňa 9.10.2009 o 11:44 hod. v uvedenej predajni tovar v celkovej hodnote 11,85 Euro. V zázname z operatívneho zisťovania informácií Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie, č.p. SKIS-159-2/IS-4-KP-2009 zo dňa 9.10.2009 je uvedené, že v rámci operatívno - pátracej činnosti bolo vykonané operatívne zisťovanie informácii k stotožneniu osôb X. X. a X. X., bola vykonaná lustrácia v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR a následne bola vykonaná previerka v mieste bydliska, kde bolo spoľahlivo zistené, že sa jedná o osoby X. X., nar. XX.X.XXXX, bydlisko N., S. č. XXX/XX a X. X., nar. XX.X.XXXX, bydlisko N., Z. č. XXX/X. K tomuto je pripojený aj údaj o osobe zo systému REGOB na stotožnenie osoby X. X. a detaily vyhľadanej osoby X. X.. V zázname z operatívneho zisťovania informácii Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie č.p. SKIS-159-4/IS-4-KP-2009 zo dňa 9.10.2009, je uvedené že v rámci operatívno - pátracej činnosti bolo zistené, že ani na operačnom stredisku ani na stálej službe nie je záznam v knihe fonogramov. Zo súhlasu prokurátora s postupom podľa § 205 ods. 1 Tr. por. súd zistil, že Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp. zn. VII/2 Gv 215/09-11 dňa 10.10.2009 dal súhlas na dočasné odloženie vznesenia obvinenia v trestnej veci obvineného B.. W. W. B.. Y. K. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a zároveň X. X. a X. X. pre prečin podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. V súlade s uvedeným sa v spise nachádza taktiež záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie pod ČVS: SKIS-345/IS-4-V-2009 zo dňa 10.10.2009 B.. Y. K., X. X. a X. X.Ž. z dôvodu, že menovaní sa významnou mierou podieľali na objasnení prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zločinu prijímania úplatku podľa

§ 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. ako aj zistení o usvedčení páchateľa týchto trestných činov a to B.. W. W.. K uvedenému mal obžalovaný pripomienku, že sa nejednalo o úplatok, ale o blokovú pokutu a tak isto ako v predchádzajúcom je, že k čomu došlo a obaja príslušníci PZ od nich prevzali. V zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie ČVS: SKIS-345/IS-4V-2009 zo dňa 9.10.2009 je uvedené, že v N. dňa 9.10.2009 o 19:30 hod. bol zadržaný podozrivý B.. W. W. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., lebo zistené skutočnosti odôvodňovali obavu, že bude pôsobiť na svedkov, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo že bude pokračovať v trestnej činnosti, alebo dokoná čin o ktorý sa pokúsil. Na základe príkazu na prepustenie na slobodu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 215/09-12 zo dňa 10.10.2009 bol obvinený B.. W. W. ihneď prepustený zo zadržania, pretože dôvody zadržania pominuli. Z prepisu záznamu z Redatu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Odbor telekomunikácie a informatiky bolo zistené, že zvukový záznam z hovoru a výpis zoznamu hovorov zo záznamového zariadenia Redat 2 z OO KR PZ Košice zo dňa 9.10.2009 pravdepodobne súvisí s predmetnou vecou, jedná sa o komunikáciu hliadok Karafa 250 a Karafa 252 dňa 9.10.2009 v čase od 11:30 hod. do 12:30 hod., ktorá nie je v systéme Redat 2 zaznamenaná, pričom v doslovnom prepise záznamu telekomunikačnej prevádzky uskutočnenej dňa 9.10.2009 medzi príslušníkom OO KR PZ Košice a pracovníkom SBSky bolo zistené nasledovné. Polícia sa ozvala a predstavila ako polícia a ďalej je tu uvedené, zdravím prepojte ma na západ, SBS Kaufland. V zápisnici o vydaní veci Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie ČVS:SKIS-345/IS-4-V-2009 zo dňa 9.10.2009 je uvedené, že v N. dňa 9.10.2009 o 21:00 hod. v trestnej veci B.. W. W. bol tento požiadaný o vydanie veci a to finančnej sumy v hotovosti vo výške 80,- Euro, ktoré prevzal dňa 9.10.2009 od X. X. a X. X. ako úplatok. Po poučení osoba uviedla, že dobrovoľne vydáva finančnú hotovosť vo výške 80,- Euro, ktorú získal od uvedených osôb a to 4 ks eurobankoviek nominálnej hodnoty 20,- Euro s tým, že podotkol, že tieto peniaze neprevzal ako úplatok, ale ako pokutu za priestupok. V zápisnici o obhliadke miesta činu Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie ČVS: SKIS-345/IS-4-V-2009 je uvedené, že boli nájdené ústrižky listinných materiálov vo veci trestného činu podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., miestom obhliadky boli N., cesta pri Y. nad objektom na ulici B. XX. Ohliadka bola vykonaná 9.10.2009 od 22:55 hod. do 23:35 hod. s tým, že pri obhliadke boli nájdené útržky listinných materiálov, pričom v závere je uvedené, že miesto nálezu bolo riadne ohliadnuté a z úkonu bola vyhotovená fotodokumentácia. K uvedenej ohliadke je pripojená aj predmetná fotodokumentácia. V zmysle § 270 ods. 1 Tr. por. súd predložil stranám vecné dôkazy žurnalizované na č.l. 183-20, pričom sa jednalo o všetky veci, ktoré boli nájdené a sú vyfotografované vo fotodokumentácii. Obžalovaný ani prokurátor nechceli do týchto vecných dôkazov nahliadnuť. V následnom úradom zázname Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie ČVS: SKIS-345/IS-4-V-2009 zo dňa 22.3.2010 je uvedené, že po prezretí vyššie opísaných vecných stôp bolo zistené, že sa nejedná o listinný dôkazový materiál. Vecný stopy predstavovali listinné útržky písomnosti z Mestskej polície Košice. Z denníka priestupkových spisov Obvodného oddelenia Policajného zboru N. - E. z roku 2009 ORPP/OPP-ZAP-2009 súd zistil nasledovné skutočnosti, že bol založený priestupkový spis na Obvodnom oddelení PZ N. - E. pod č.p. ORP-P-1427/OPP-ZAP-2009 dňa 9.11.2009 na podozrivého X. X., poškodený OC Kaufland, priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších noviel a spôsob ukončenia objasňovania priestupku, predloženie veci podľa § 60 ods. 3 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na Obvodný úrad Košice. Dňa 9.11.2009 Obvodné oddelenie PZ N. - E. predložilo Obvodnému úradu Košice, Odboru všeobecnej vnútornej správy správu o výsledku objasňovania priestupku spolu so záznamami o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a záznamami o podaní vysvetlenia M. R., X. X., taktiež spolu so záznamom o

udalosti, ktorú súd už ako listinný dôkaz uvádzal a z lustráciou majetkových priestupkov na X. X. s tým, že osoba podľa zadania nebola nájdená, pričom lustrácia je zo dňa 20.10.2009. Taktiež bol založený priestupkový spis na podozrivú osobu X.O. X., poškodenú stranu OC Kaufland, priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších noviel, pričom spôsob ukončenia objasňovania priestupku bolo predložení veci podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na Obvodný úrad Košice. Súčasťou tohto priestupkového spisu je taktiež správa o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia PZ N. - E. zo dňa 9.11.2009 predložená Obvodnému úradu Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy, súčasťou spisu je aj záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov M. R. a X. X., ako aj záznam o udalosti OC Kaufland, ktorý bol taktiež už ako listinný dôkaz v rámci odôvodnenia rozsudku uvádzaný s tým, že taktiež na osobu X. X. bola vykonaná lustrácia majetkových priestupkov s tým, že osoba podľa zadania nebola nájdená a to zo dňa 20.10.2009. Obžalovaný mal pripomienku k správe o výsledku objasňovaní priestupku z 9.11.2009 týkajúcej sa osoby X. X., kde na záver tejto správy sa výslovne konštatuje, do spisového materiálu bola zabezpečená lustrácia majetkových priestupkov z negatívnym výsledkom, rovnako tak k listinnému dôkazu na č.l. 221 správa o výsledku objasňovania priestupku osoby X. X. sa konštatuje na záver tejto správy, že do spisového materiálu bola zabezpečená lustrácia majetkových priestupkov s negatívnym výsledkom. Obžalovaný uviedol, že nerozumie, prečo sa tieto priestupky prejednávali duplicitne. Zo záznamu zo služby Obvodného oddelenia PZ N. - E. zo dňa 9.10.2009 od 07:30 hod. do 19:30 hod. hliadky v zložení B.. Y. K. a B.. W. W. súd zistil, že neobsahuje informáciu o vybavovaní priestupku v obchodnom centre Kaufland ani o platbe blokovej pokuty. Obžalovaný mal pripomienku, že tento záznam zo služby vypracoval veliteľ hliadky Y. K., obžalovaný pri tom prítomný nebol, iba to podpísal. Obžalovaný mal ďalšiu pripomienku, že možno kvôli tomu tam nie sú uvedení priestupcovia, nakoľko si to píše každý zvlášť, čiže keď veliteľ hliadky K. nemal hliadkovú knižku obžalovaného W., taktiež nemal mená priestupcov a nevedel o koho sa jedná. V spise sa nachádza aj rukou napísaný papier a fotokópia na č.l. 249 - 250 obsahujúci osobné údaje X. X. a X. X., ako aj fotokópie pokutových blokov v hodnote 10,Euro v počte kusov 10 na č.l. 250 - 260 s tým, že vypísaný je iba pokutový blok na č.l. 252 číslo 382001, kde je vypísané, že priestupca súhlasí s blokovým konaním a preberá pokutový blok vo výške 40,- Euro, dátum a podpis policajta 9.10.2009 podpísaný obžalovaným W.. Na č.l. 256 sa nachádza pokutový blok číslo 382005 na meno X. X., dátum narodenia XX.X.XXXX, rodné číslo nevypísané, vypísaný trvalý pobyt, zamestnávateľ nevypísaný; dátum, čas a miesto priestupku 9.10.2009 o 12:30 hod. § 47 ods. 1 zák. 372/1990 zo dňa 9.10.2009, podpísaný obžalovaný W. a v kolonke priestupca súhlasí s blokovým konaním a preberá pokutový blok vo výške 40,- Euro bez odtlačku pečiatky a bez podpisu priestupcu. Ďalej pokutový blok na č.l. 260 pod číslom 382009 na meno X. X., dátum narodenia XX.X.XXXX bez vypísaného rodného čísla, vypísaný trvalý pobyt, bez vypísaného zamestnávateľa; dátum, čas a miesto priestupku 12:30, 9.10.2009 § 47/1 zák. 372/1990 bez odtlačku pečiatky, bez vypísania sumy, priestupca súhlasí s blokovým konaním a preberá pokutový blok vo výške nevypísané, bez podpisu priestupcu, bez dátumu a podpisu policajta. O tomto pokutovom bloku obžalovaný tvrdil, že je inou stranou bloku 382001. V knihe fonogramov a hlásení nie je zaznamenaný úkon hliadky B.. K. a B.. W. v súvislosti s priestupkom X. X. a X. X.. Informácie o uvedenom zákroku polície v súvislosti s týmto priestupkom sa nenachádzajú ani v ďalších dokladoch zo služby okrem záznamu v hliadkovej knihe B.. W., ktorý je žurnalizovaný na č.l. 232 aj na č.l. 243 z ktorého vyplýva to, že obžalovaný W. drobným písmom zapísal do hliadkovej knihy prejednanie priestupku X. X. a X. X. pod paragrafovým znením § 47/1d. Obžalovaný mal pripomienku, že do knihy fonogramov a hlásení sa dodatočne zapisujú majetkové priestupky, keď hliadka končí tak nadiktuje ako sa to vlastne poriešilo s tým, že na otázku predsedu senátu, aby obžalovaný uviedol, či postrehol v knihe fonogramov, že tam je niečo také nadiktované, obžalovaný uviedol, že nie. Zo záznamu o zásahu zo dňa 9.10.2009 vykonaného v objekte Kaufland N. vyplýva, že bol vykonaný zásah proti X. X. pre odcudzenie tovaru v hodnote 6,99 Euro. Zásah bol oznámený dňa 9.10.2009 o 11:44 hod. OO PZ N. - E.. V listine nazvanej údaje o osobe zo systému REGOB je uvedené, že V.. L. Y., nar. X.X.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uvedené je v súlade aj s úmrtným listom žurnalizovaným na č.l. 414, kde je uvedené v knihe úmrtí Matričného úradu N.R. - E., že V.. L. Y. zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané ako dôkaz aj Nariadenie Prezidenta Policajného zboru z 22.4.2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávanie priestupkov v Policajnom zbore žurnalizované v Zbierke nariadení Prezidenta Policajného zboru ročník 2002 čiastka 7 zo dňa 22.4.2002. Z uvedeného Nariadenia súd zistil nasledovné podstatné skutočnosti. V článku I. Predmet úpravy odsek 1 je uvedené, že účelom tohto Nariadenia je upraviť podrobnosti a jednotný postup útvarov policajného zboru a príslušníkov policajného zboru pri objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov. V článku II. Vymedzenie základných pojmov odsek 2 je uvedené, že policajt je oprávnený prejednať v blokovom konaní a v rozkazom konaní len priestupky určené osobitným predpisom. V poznámke pod čiarou je uvedené, že osobitným predpisom je zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa článku III. Zodpovednosť odsek 1 za správnosť, včasnosť a zákonnosť vykonávania úkonov, rozhodnutí a opatrení pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov zodpovedá osobne policajt a v konaní o priestupkoch osobne poverený policajt. Podľa článku IV. Prijímanie oznámení o priestupku odsek 1 policajt prijíma oznámenie o priestupku v rozsahu svojej pôsobnosti a čo najskôr ich vybavuje. Podľa článku VI. Priestupkový spis odsek 1 ak nie je ustanovené inak na zabezpečenie riadneho objasňovania priestupku policajt alebo poverený policajt vyhotovuje priestupkový spis. Podľa článku VIII. Blokové konanie odsek 1 ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť policajt môže priestupok prejednať v blokovom konaní, pokiaľ nie je odôvodnený postup podľa XI. tohto nariadenia. Pred uložením pokuty v blokovom konaní za priestupok proti majetku, ktorý bol spáchaný formou krádeže policajt vykoná lustráciu v ústrednej evidencii priestupkov. Podľa článku VIII. odsek 2 ak páchateľ priestupku zaplatí uloženú pokutu, policajt vypíše čitateľne podľa predtlače blok na pokutu zaplatenú na mieste (ďalej len „pokutový blok“), ktorý pozostáva z troch výtlačkov, pričom všetky tri výtlačky pokutového bloku musia byť, pred odovzdaním výtlačku číslo 1 páchateľovi priestupku, opatrené záhlavnom pečiatkou oprávneného orgánu a odtlačkom okrúhlej pečiatky oprávneného orgánu bez štátneho znaku. Policajt pred vypísaním pokutového bloku poučí páchateľa priestupku podľa poučenia uvedeného v pokutovom bloku. Podľa článku VIII. odsek 3 výtlačok číslo 1 pokutového bloku odovzdáva policajt po vyplnení všetkých údajov a podpísaní páchateľom priestupku priestupcovi na mieste prejednania priestupku. Podľa článku VIII. odsek 4 výtlačok číslo 2 pokutového bloku sa v prípade, že pokuta bola uhradená hotovostným spôsobom stáva neoddeliteľnou súčasťou výtlačku číslo 3 pokutového bloku. Podľa článku VIII. odsek 5 výtlačok číslo 2 pokutového bloku s výtlačkom číslo 3 pokutového bloku a zodpovedajúcou finančnou hotovosťou v prípade, že pokuta bola uhradená hotovostným spôsobom odovzdáva policajt svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi minimálne raz za mesiac, alebo podľa článku X. odsek 1 tohto nariadenia. Podľa článku VIII. odsek 6 v prípade, že pokuta bola uhradená hotovostným spôsobom výtlačok číslo 2 pokutového bloku s výtlačkom číslo 3 pokutového bloku priamy nadriadený alebo ním poverený policajt uschováva na útvare policajného zboru. Podľa článku VIII A odsek 1 ak páchateľ priestupku zaplatí uloženú pokutu, policajt vypíše čitateľne podľa predtlače diel „A“ pokutového bloku. Pri vypisovaní dielu „A“ pokutového bloku za spáchanie priestupku proti majetku policajt uvádza aj rodné číslo páchateľa priestupku, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti páchateľa priestupku, stručný popis spáchania priestupku a jeho následok. Podľa článku VIII A ods. 3 diel „B“ pokutového bloku alebo diely „B“ pokutových blokov vo výške zaplatenej finančnej čiastky odovzdá policajt páchateľovi priestupku. Diel „B“ pokutového bloku alebo diely „B“ pokutových blokov musia byť opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky útvaru policajného zboru bez štátneho znaku. Podľa článku VIII A odsek 4 ak policajt prejednal priestupok v bokovom konaní diel „A“ pokutového bloku alebo diely „A“ pokutových blokov po skončení služby pripája k záznamu zo služby. Podľa článku IX. odsek 1 ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste vydá mu policajt blok na pokutu nezaplatenú na mieste (ďalej len „blok na pokutu“) a poštový peňažný poukaz. Podľa článku IX. odsek 2 blok na pokutu pozostáva z troch výtlačkov, pričom všetky tri výtlačky musia byť, pred odovzdaním výtlačku číslo 1 páchateľovi priestupku, opatrené záhlavnou pečiatkou oprávneného orgánu, odtlačkom okrúhlej pečiatky oprávneného orgánu bez štátneho znaku a odtlačkom okrúhlej pečiatky oprávneného orgánu so štátnym znakom, umiestneným pri vypísanom dátume právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Policajt pred vypísaním bloku na pokutu poučí páchateľa priestupku podľa poučenia uvedeného v bloku na pokutu. Podľa článku IX. odsek 3 výtlačok číslo 1 bloku na pokutu odovzdáva policajt po vyplnení všetkých údajov a podpísaní páchateľom priestupku priestupcovi na mieste prejednania priestupku spolu s vyplneným poštovým poukazom. Výtlačok číslo 2 bloku na pokutu a výtlačok číslo 3 bloku na pokutu odovzdáva policajt ihneď po skončení služby na útvare policajného zboru svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi. Podľa článku IX. odsek 5 policajt pri vydávaní bloku na pokutu vždy poučí páchateľa priestupku, že pokutu možno zaplatiť len

na útvare policajného zboru. Podľa článku IX. odsek 6 policajt je povinný páchateľa priestupku, poučiť, že zaplatenie pokuty je povinný preukázať napr. potvrdeným ústrižkom poštového peňažného poukazu alebo výpisom bankového prevodu. Podľa článku X. odsek 1 peniaze za pokuty odovzdáva policajt svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi minimálne raz za mesiac, alebo ihneď po skončení služby ak ich súhrn presiahne čiastku 1.500,- Euro. Podľa článku XI. policajt na prejedanie priestupku vyhotovuje priestupkový spis v prípade ak: a) nevybavil priestupok napomenutím a ani v blokovom konaní b) nie je možné vykonať lustráciu v ústrednej evidencii priestupkov. Podľa článku XII. Všeobecné zásady objasňovania priestupku odsek 2 policajt pri objasňovaní priestupku obstaráva podklady potrebné na rozhodnutie príslušného správneho orgánu podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa rozumie zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa článku XVII. Úkony a oprávnenia pri objasňovaní priestupku odsek 2 policajt je pri objasňovaní priestupku oprávnený: a) vykonať úkony bod 5 vyžadovať predloženie potrebných dokladov najmä spisov a iných písomných materiálov b) okrem iného zisťovať a zaisťovať stopy Podľa článku XXI. Ohliadka miesta priestupku, ohliadka veci, zistenie a zaistenie stôp odsek 1 ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho objasnenia priestupku policajt vykoná ohliadku miesta priestupku, alebo ohliadku veci, ktorá môže súvisieť so spáchaním priestupku, alebo v súvislosti s tým zistí a zaistí stopy. Podľa článku XXVII. Všeobecné zásady prejednávania priestupku odsek 1 písm. a) útvary policajného zboru a správne orgány prejednávajú priestupky okrem iného aj v blokovom konaní. Podľa článku LII. Sankcie odsek 1 za priestupok môže poverený policajt uložiť sankciu okrem iného pod písmenom b) aj pokutu. Podľa článku LII. odsek 2 pri rozhodovaní o druhu a výmere sankcie poverený policajt vychádza zo závažnosti priestupku a jeho prípadných následkov, zo spôsobu jeho spáchania, miery zavinenia, pohnútky ako aj okolnosti za ktorých bol priestupok spáchaný ako aj zo zistenia, či bol obvinený za obdobný skutok v posledných dvoch rokoch postihnutý. Na hlavnom pojednávaní v rámci návrhu na doplnenie dokazovania obžalovaný navrhol vykonať ako listinný dôkaz, ktorý predložil súdu aj Vestník policajného zboru, Zbierka nariadení prezidenta policajného zboru ročník 2011 čiastka 18 zo dňa 30.6.2011 a to Nariadenie Prezidenta policajného zboru o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície policajného zboru v úplnom znení NP P PZ číslo 24/2011. Uvedený návrh na doplnenie dokazovania súd neprijal, nakoľko je vzhľadom k dobe spáchania skutku časovo irelevantný. Z uvedených dôvodov súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. návrh na doplnenie dokazovania odmietol. Prokurátor v záverečnej reči uviedol: „na základe vykonaného dokazovania som toho názoru, že konanie obžalovaného W. W. bolo preukázané výpoveďou svedka Y. K. a svedkov X. X., X. X., ako aj ďalšími svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi. Je nesporné, že ako člen hliadky Policajného zboru v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami si vypýtal úplatok pre seba a pre svojho kolegu od osôb, ktoré boli podozrivé zo spáchania priestupku za to, že tento priestupok nebude vyriešený zákonným spôsobom. Aj napriek snahe svedka K. pred súdom nepotvrdiť svoju výpoveď z prípravného konania tento nakoniec priznal, že skutok sa stal, ako vypovedal pred vyšetrovateľom. Okrem skutočností, na ktoré poukázané už v obžalobe stojí za zmienku aj ten fakt, ktorý prezentoval svedok G., keď uviedol, že svedok K. viditeľne zbledol, alebo teda reagoval, keď mu G. povedal, že vie o tom, že hliadka policajného zboru vzala úplatok, zrejme aj tento moment bol potom dôvodom na to, že si obžalovaný uvedomil aj so svedkom K., že ten modus operandy, ktorí si oni predstavovali, že je prezradený, že spáchanie skutku bude mať trestnoprávne dôsledky, preto vlastne aj vyvinuli všetky tie aktivity, ktoré mali viesť predovšetkým k tomu, aby sa ich trestné konanie nejakým spôsobom zahladilo, aby sa znemožnilo jeho odhalenie, vlastne potom došlo aj k tomu, že dopĺňal obžalovaný vo svojej hliadkovej knihe vlastne zákrok, ktorý tam mal systematicky podľa systematiky a podľa časovej následnosti byť normálne zapísaný, ale ktorý tam nebol, pretože nemali záujem tento zákrok tam prezentovať a nemali záujem vlastne poukázať na to, že zobrali peniaze od priestupcov. Myslím si, že toto bolo dostatočne preukázané a vyplýva to tak ako som už uviedol jednak z toho záznamu, kde je jednoznačne vidieť, že išlo o dopisovanie, že je to iným písmom, že je to vtesnané do normálneho rámca tých bežných zápisov tento skutok a nehovoriac o tom, že vlastne tam došlo aj ku zmene právnej kvalifikácie priestupku namiesto majetkového priestupku, kde bolo potrebné vykonávať ďalšie opatrenia, tento dôraznejšie dokumentovať tak, zaznamenali priestupok podľa § 46 zákona o priestupkoch, kde takáto povinnosť dôslednej dokumentácie nebola, to tu uviedol svedok J., aj svedok V.. Osobitne je potrebné poukázať

na činnosť svedok X. a X. ale aj svedka W. J., V.. Y., L. Y. a W.. G. v súvislosti s informáciou, že hliadka policajného zboru žiadala od svedkov X. a X. úplatok. Podľa môjho názoru je pochopiteľné, že svedkovia X. a X. nemuseli poznať zákonný postup v prípade ako je tento a v prvom rade sa snažili podniknúť kroky na zatajenie svojho priestupku, a preto sa aj snažili zadovážiť peniaze pre hliadku policajného zboru, predovšetkým svedok V.. Y. majúci právnické vzdelanie nepostupoval správne, keď informáciu o žiadosti o úplatok neohlásil polícii, ale sa z nej snažil vyrobiť senzáciu pre médiá. Jeho postup do určitej miery znemožnil nasadenie zákonných prostriedkov, ktorý by zákon relevantným spôsobom zadokumentovali nezákonný postup obžalovaného a umožnili by urobiť si presný obraz o činnosti oboch členov hliadky v danej situácii. Aktivity V.. Y., ktorý poskytol peniaze na zaplatenie žiadaného úplatku, poučil mladíkov ako majú postupovať, zasadil sa za to, aby celé konanie hliadky bolo nafilmované, však žiadnym spôsobom neovplyvnilo vlastnú vôľu obžalovaného získať od svedkov X. a X. peniaze ako úplatok a za to zničiť záznam o ich priestupku. Obžalovaný v tomto smere konal sám, z vlastnej iniciatívy, účelovo a s vopred stanoveným cieľom. Jeho konanie nebolo aktivitami V.. Y. a pracovníkov televízie žiadnym spôsobom ovplyvnené, nebol na spáchanie trestnej činnosti navádzaný, provokovaný ani donútený, konal vyslovene z vlastnej iniciatívy. Domnievam sa teda, že dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a prezentované na hlavnom pojednávaní dostatočne a v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu preukázali, že sa stíhaný skutok stal, že tento skutok je trestným činom, že jeho páchateľom je obžalovaný W. W.. Navrhujem preto obžalovaného uznať vinného v zmysle obžaloby, po uznaní vinným mu navrhujem uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici trestnej sadzby, na výkon trestu ho navrhujem zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej navrhujem uložiť obžalovanému trest zákaz činnosti vykonávať funkciu verejného činiteľa na dobu 3 rokov, pretože sa trestnej činnosti dopustil pri výkone tejto právomoci, taktiež mu navrhujem uložiť trest prepadnutia veci a to peňažnej čiastky v sume 40,- Eur, ktorá tvorila jeho podiel na zisku z trestného činu a tak isto aj uložiť peňažný trest v sume 500,- Eur, pretože sa trestnou činnosťou snažil získať majetkový prospech“. Obhajca v záverečnej reči uviedol: „v trestnej veci obžalovaného bývalého príslušníka policajného zboru B. W. W., ktorý je stíhaný pre trestný čin zneužitia verejného činiteľa v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku, prednášam týmto záverečnú reč. Obžalovaný je stíhaný podľa obžaloby na tom skutkovom základe, že ako príslušník Policajného zboru SR spolu s ďalším príslušníkom Y. K. mal spoločným konaním zneužiť právomoc verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. tak, že po prevzatí dvoch páchateľov priestupku proti majetku od strážnej služby požiadali úplatok vo výške 50,- Eur pre každého z nich za to, že listinné dôkazy o ich skutku a zadržaní zničia a ich prepustia, nakoľko títo priestupcovia nemali so sebou potrebnú finančnú hotovosť tak sa dohodli, že sa stretnú o 16:00 hod. pri OC Lidl na W. ulici v N. a obžalovaný spolu s Y. K. mali prevziať úplatok vo výške 40,- Eur od každého z priestupcov a prepustili ich bez následnej realizácie v zmysle zákona o priestupkoch, resp. konania podľa Trestného poriadku nakoľko vedeli, že X. X. bol už za obdobný priestupok postihnutý v predchádzajúcich 12 mesiacoch. V celom skutkovom priebehu resp. stave tak, ako je odpočiatku prezentovaný orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj v následnom konaní pred súdom by som rád poukázal na skutočnosti, ktoré nepochybne nad rámec akýchkoľvek pochybností vyplývajú z vykonaného dokazovania a preukazujú podľa obhajoby nevinu obžalovaného. Hneď úvodom by som chcel uviesť, že trestné konanie v tejto veci bolo orgánmi činnými v trestnom konaní začaté na základe nezákonne získané dôkazu - obrazovo-zvukového záznamu na DVD nosiči, ktorý si policajti z Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie v Košiciach zabezpečili z redakcie televízia Markíza. Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v tejto veci na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby konanom dňa 9.8.2012, aj na základe našej námietky z 26.7.2012, tento dôkaz nepripustil vykonať s odôvodnením, že redaktori televízie Markíza nepostupovali v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, neoznámili polícii, že majú vedomosť o tom, že mal byť spáchaný trestný čin, poskytli svedkom X. a X. súčinnosť k spáchaniu trestného činu, keď im dali peniaze 2 x po 40,- Eur, svedkov vybavili ITP zariadeniami, inštruovali ich, ako sa majú správať, pričom nejednali v bezprostrednej časovej tiesni, mali dve a pol hodiny čas na podanie oznámenia orgánom činným v trestnom konaní a teda, že média nemajú právo suplovať orgány činné v trestnom konaní a tvoriť zo svedkov agentov v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.9.2012, ako vyplynulo z výpovede svedka X. G., redaktora televízie Markíza bolo zistené, že tento nezákonný postup bol dokonca vykonaný s vedomím a súhlasom vedenia Inšpekcie Ministerstva vnútra SR. Ešte pred zverejnením záznamu v televízii policajti z Inšpekcie MV SR 4. inšpekčné oddelenie Košice iniciatívne zabezpečili jeho prepis na nosiči DVD a na základe tohto začali trestné stíhanie, zadržali W. W. a Y. K. ako podozrivých a vypočúvali následne ako svedkov. Z výpovede Y. K. v tomto prípade veliteľa hliadky, ako svedka na hlavnom pojednávaní

dňa 21.9.2012 vyplynulo, že tento doteraz nevie, ako sa v nočných hodinách dňa 9.10.2009 a skorých ranných hodinách dňa 10.10.2009 stal z osoby podozrivej svedkom a že mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia v súlade s ustanovením § 205 Trestného poriadku. V neposlednom rade vo vzťahu k osobe Y. K. chcem poukázať na nezákonný postup policajtov Inšpekcie MV SR, 4. inšpekčné oddelenie Košice, keď zápisnica o jeho výsluchu ako osoby zadržanej - podozrivej bola začatá dňa 9.10.2009 o 19:30 hod., kedy bol podľa § 85 ods. 1 Tr. por. zadržaný, pričom so samotným výsluchom bolo začaté až dňa 10.10.2009 o 01:20 hod.. Naviac výsluch bol ukončený toho istého dňa o 01:45 hod. so záverom, že si chce zvoliť obhajcu V.. K. N., advokátku so sídlom v N. a že využíva svoje právo a nebude bez prítomnosti obhajcu vypovedať, ako aj že nechce teraz vypovedať vzhľadom k nočnej dobe, nakoľko je unavený. Na to o 02:30 hod. sa v takomto stave „rozhodol“ vypovedať, nakoľko si to všetko „premyslel“ a chce uviesť všetko, ako sa skutok stal a naraz podrobne vypovedal až do skorých ranných hodín o 03:15 hod. Takýto postup je predovšetkým v rozpore s ustanovením § 55 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku, ktoré stanovuje, že úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 07.00 hod. a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. Vykonanie výsluchu Y. K. mimo uvedeného času nebolo podľa nášho názoru odôvodnené a to ani dodatočne písomne. Rovnako možno takýto postup vyšetrovateľa PZ považovať v rozpore s významom a účelom ustanovenia § 121 ods. 1 druhá veta Tr. por., že obvinený, analogicky podozrivý, nesmie byť k priznaniu nijakým nezákonným spôsobom donucovaný. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.9.2012 Y. K. ako svedok na otázku obhajcu V.. R. O. k uvedenému uviedol, že vyšetrovateľ PZ mu povedal, že bude dobre ak bude takto vypovedať pričom nevedel vysvetliť, ako sa z osoby podozrivej zadržanej stal svedok a ani na otázku predsedu senátu, či vie o tom, že mu bolo dočasne odložené obvinenie nevedel odpovedať. Obžalovaný už v nočných hodinách kedy bol vypočúvaný Y. K. mal zvoleného obhajcu V.. B. B., advokáta so sídlom v N., pričom obžalovaný žiadal, aby sa jeho obhajca zúčastnil všetkých vyšetrovacích úkonov. Napriek tomu výsluch Y. K. bol vykonaný bez účasti obhajcu obžalovaného W. a vtedajší obhajca obžalovaného W. nebol o tomto úkone ani upovedomený. Dňa 9.10.2009 vykonávali službu príslušníkov PZ SR obžalovaný W. W. a svedok Y. K.. Tu je potrebné zdôrazniť podľa nášho názoru, že v zmysle knihy inštrukcií bol svedok Y. K. určený ako veliteľ hliadky. Menovaní boli privolaní SBS-kou do OC Kaufland na B. ulici v N. za účelom ďalšieho riešenia prichytených priestupcov proti majetku X. X. a X. X.. Po dostavení sa na miesto príslušníci PZ SR sa dostavili do miestnosti strážnej služby, kde im boli odovzdaní priestupcovia pracovníkmi strážnej služby. Veliteľ hliadky Y. K. následne vykonal lustráciu osôb cez vysielačku a to s negatívnym výsledkom. Táto skutočnosť je potvrdená: 1) výsluchom obžalovaného v priebehu prípravného konania, zápisnica z výsluchu dňa 7.5.2012 ako aj jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2012, výsluchom svedkov X. M. a M. R. - pracovníkov SBS v OC Kaufland v prípravnom konaní ako aj výsluchom svedka Y. K. na hlavnom pojednávaní dňa 21.9.2012, ďalej výsluchom svedkov X. a X.. Nie je teda pravdou tak, ako je to prezentované obžalobou, že by bývali príslušníci nepreverili, resp. pri riešení tejto veci nezohľadnili skutočnosť, že jeden z priestupcov už bol v minulosti stíhaný za rovnaký priestupok. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2012 uviedli svedkovia na otázku obhajcu, či mali obavy, že sa o ich priestupku - krádeži alkoholu dozvedia rodičia, títo potvrdili, že áno. Je preto minimálne zarážajúce, že po tom ako opustili OC Kaufland a kontakte na rôzne osoby a následne na osobu W. J., svedkovia súhlasili, aby priebeh odovzdávania domnelého úplatku bol zaznamenaný na zvukovo-obrazový záznam pracovníkmi TV Markíza. Tento zvukovo-obrazový záznam ako sme už uviedli bol na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby vyhodnotený ako nezákonný dôkaz a ako taký nebol ani vykonávaný. Z vykonaného výsluchu svedka W.. X. G. ako aj výpovede svedkov X. a X. títo potvrdzujú, že finančnú hotovosť vo výške 40,- Eur im bola odovzdaná pracovníkmi TV Markíza. Ďalej by som chcel uviesť, že vykonaným dokazovaním, lebo podľa nášho názoru nad rámec akýchkoľvek pochybností dokázané na hlavnom pojednávaní a preukázané, že daný prípad bolo možné riešiť blokovou pokutou, ktorú umožňoval ako samotný zákon, tak aj príslušné vykonávacie predpisy. Priestupcovia chceli riešiť spáchaný skutok v blokovom konaní ako priestupok, čo akceptovala aj policajná hliadka, ktorej veliteľom bol Y. K.. Veliteľ hliadky Y. K. začal vykonávať lustráciu osôb, keďže Y. K. stratil bločky, tak na uloženie pokuty boli použité od obžalovaného W. W.. Táto skutočnosť je potvrdená tak výpoveďou obžalovaného, ako aj opakovanými výpoveďami svedka Y. K.. Od počiatku prípadu sa hovorilo výlučne o blokovej pokute a v žiadnom prípade nie o úplatku, alebo akejkoľvek inej nezákonnej platbe o ktorej potom začali hovoriť priestupcovia aj Y. K. na záver svojej výpovede, i keď po celý čas hovoril o blokovom konaní, zápisnica z prvého výsluchu podozrivého zo dňa 10.10.2009. Je tvrdením proti tvrdeniu, či obžalovaný W. W. odovzdal priestupcom ústrižky od blokov, samotný svedok K. potvrdil, že 1) W. W. vyplňoval bloky a 2) tieto následne odovzdal pri svojom zadržaní. Skutočnosť, že tieto neboli riadne a správne vyplnené, nezakladá podľa môjho názoru trestnú zodpovednosť. V konečnom dôsledku boli blokové pokuty aj riadne zdokladované a vyúčtované, čo

na hlavnom pojednávaní dňa 21.9.2012 potvrdil svedok V.. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať aj na písomný záznam o riešení priestupku v blokovom konaní v Hliadkovej knihe zo dňa 9.10.2009, kde je síce nesprávne kvalifikácia a je tam uvedené riešenie tohto priestupku. Naviac ak sa potom od 13.10.2009 začal riešiť totožný skutok v priestupkovom konaní vytvorením priestupkového spisu som toho názoru, že ide o porušenie zásady „ne bis id idem“ - nie dvakrát v tej istej veci, lebo vyššie uvedeným postupom, za uvedený priestupok už bola uložená pokuta príslušníkmi hliadky. Priestupok priestupcov - svedkov X. a X. bol riadne zistený, zadokumentovaný, priestupcovia boli ochotní vyriešiť priestupok v blokovom konaní; príslušníci PZ SR obžalovaný W. W. a svedok Y. K. postupovali v súlade so zákonom. Skutočnosť, že pokuta za spáchaný priestupok nebola zaplatená hneď na mieste ale neskôr, nemôže byť považovaná za naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a už vôbec nie trestného činu prijímania úplatku tak, ako sa to kladie obžalovanému za vinu v obžalobe. Peňažné prostriedky, ktoré obžalovaný prevzal boli riadne zdokladované, boli k nim vystavené pokutové bloky, tieto finančné prostriedky obžalovaný vydal po jeho zadržaní dňa 9.10.2009 orgánom činným v trestnom konaní a následne boli zaistené v zmysle Trestného poriadku. To, že peňažné prostriedky prijaté obžalovaným boli pokutou preukazuje nad rámec akýchkoľvek pochybností tá skutočnosť, že obžalovaný bol vyzvaný svedkom V. na ich doplatenie do vyúčtovania - táto skutočnosť je aj preukázaná listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Vážený pán predseda senátu, vážení členovia senátu, vážený pán prokurátor, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by môj klient spáchal skutok tak, ako je mu kladený za vinu v obžalobe, nakoľko ani obžalovaný W. W. ani Y. K. priestupcov nikdy nepožiadali o úplatok ani žiadny úplatok neprevzali. Následné konanie bolo nezákonným spôsobom vyprovokované nebohým V.. L. Y. a zinscenované pracovníkmi médií televízie Markíza, ktorý dôkaz súd nepripustil vykonať a uznať pre jeho nezákonnosť. Vzhľadom na uvedené žiadam, aby súd môjho klienta v súlade s ustanovením § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu, nakoľko nebolo preukázané, že skutok je trestným činom“. Obžalovaný W. v záverečnej reči uviedol: „ja sa stotožňujem so záverečnou rečou môjho obhajcu“. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný, ktorý sa k spáchaniu nepriznal, jeho spáchanie výslovne poprel, pričom vykonané dôkazy svedčia o tom, že sa skutku dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne dokázané, že dňa 9.10.2009 v čase okolo 12:30 hod. v N. na ulici B. pri nákupnom stredisku Kaufland spoločným konaním s B.. Y. K. obaja služobne zaradení na OO PZ N. - E., v čase výkonu služobnej činnosti po prevzatí dvoch páchateľov priestupku proti majetku od Súkromnej bezpečnostnej služby nákupného strediska Kaufland, a to X. X., nar. XX.X.XXXX a X. X., nar. XX.X.XXXX si od týchto priestupcov požiadali a nechali sľúbiť finančnú hotovosť vo výške 50,- Euro od každého z nich za to, že listinné dôkazy o ich skutku a zadržaní zničia a ich prepustia a nebudú ďalej zo spáchania priestupku riešiť, nakoľko však priestupcovia finančné prostriedky pri sebe nemali, spoločne sa dohodli, že uvedeného dňa sa v čase okolo 16:00 hod. stretnú pri nákupnom stredisku Lidl na W. ulici v N., k čomu aj došlo a obaja príslušníci policajného zboru od priestupcov prevzali finančné prostriedky vo výške 40,- Euro od každého z nich za to, že roztrhali listinné dôkazy o spáchaní priestupku a ich prepustili z následnej realizácie riešenia priestupku v zmysle zákona Slovenskej Národnej rady č. 372 /1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, čím obaja príslušníci policajného zboru týmto konaním porušili ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), n) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v súvislosti s neprejednaním priestupku proti majetku podľa § 50 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení a Nariadenia Prezidenta policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné konkrétne skutočnosti. Obžalovaný Z.. W. W. spáchanie skutku poprel. Totožnosť priestupcov v OC Kaufland lustroval kolega K., ktorý lustroval aj ich majetkové priestupky z negatívnym výsledkom. Pri aute policajtov chlapci začali prosiť, že sa boja rodičov a preto chcú vyplatiť blokovú pokutu. Na dotaz uviedli, že na zaplatenie blokovej pokuty na mieste nemajú peniaze. Tak sa s nimi príslušníci policajného zboru dohodli na stretnutí pri obchodnom centre Lidl, kde mali chlapci doniesť hotovosť na zaplatenie blokovej pokuty. Obžalovaný však dlho mlčal a nevedel odpovedať na otázky predsedu senátu prečo by príslušníkov

policajného zboru mali priestupcovia prosiť o zákonný postup, teda o vybavenie pokuty v blokovom konaní. Nakoniec uviedol, že aby sa to nedozvedeli rodičia. Ku obchodnému centru Lidl mali chlapci doniesť na základe pokynu policajtov teda konkrétne obžalovaného hotovosť na zaplatenie blokovej pokuty. Keď došlo k stretnutiu chlapci prišli na stranu spolujazdca, kde sedel kolega K. a on prevzal peniaze a povedal, že stratil bloky, takže obžalovaný vypísal blokové pokuty na oboch priestupcov po 40,- Euro na seba. Urobil zápis do hliadkovej knižky, ústrižky o zaplatení podal kolegovi a myslel, že tento ich podá priestupcom. Túto skutočnosť však svedok K. poprel s tým, že vo svojej výpovedi uviedol, že či dal obžalovaný W. priestupcom ústrižky to nevie, lebo to nevidel. Nesporné však je, že obžalovaný nedal priestupcom podpísať diel A pokutových blokov. Záznam zo služby písal veliteľ hliadky kolega K.. Obžalovaný dodatočne podpísal tento záznam a zaznačil do neho predmetné dve blokové pokuty. Následne obžalovaný vypovedal, že priestupcovia ich žiadali, aby ich policajti pustili bez postihu. V predchádzajúcej časti výpovede ale rozporne uviedol, že priestupcovia ich začali prosiť, že sa boja rodičov, a preto chcú vyplatiť blokovú pokutu. Obžalovaný uviedol, že policajti takýto postup odmietli a žiadali pokutu od priestupcov dvakrát po 50,- Euro. Obžalovaný priznal aj to, že po správnosti v zmysle zákona mali vypísať blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ako aj to, že správu od SBS-ky roztrhol. Z vykonaného dokazovania najmä z Nariadenia Prezidenta policajného zboru č. 7/2002 v znení neskorších predpisov, z výpovedí nadriadených I.. W.. B. V. a mjr. V.. M. J. však vyplynulo, že správa od SBS-ky mala byť ako dôkaz pripojená k pokutovým blokom, a že obžalovaný postupoval v rozpore so zákonom aj internými predpismi, keď túto správu od SBS-ky zničil. Ďalej obžalovaný uviedol, že v čase keď podpisoval záznam zo služby a dopisoval do neho dva priestupky a ich vybavenie blokovou pokutou už vedel, že je podozrivý zo spáchania skutku. Súd je toho názoru, že v tomto čase obžalovaný konal už účelovo v úmysle vyhnúť sa trestnému stíhaniu, čo vyplynulo z ďalšieho vykonaného dokazovania. Ďalej obžalovaný priznal, že nevie o takom zákonnom postupe, akým postupovali príslušníci policajného zboru, keď sa dohadovali s priestupcami o zaplatení blokovej pokuty na inom mieste, v inom čase a v inej výške ako bola pôvodne stanovená, to znamená, že ústne stanovenie blokovej pokuty vo výške 50,- Euro na základe toho, že priestupcovia nemali toľko finančných prostriedkov zmenil u oboch po 40,- Euro. Obžalovaný sa ďalej bránil, že pri dopravných akciách sa tiež stáva, že keď priestupcovia nemajú pri sebe finančné prostriedky na zaplatenie blokovej pokuty na mieste, je im umožnené, aby pri policajtoch nechali odstavené svoje auto a išli si vybrať finančné prostriedky napríklad do bankomatu a následne uhradili blokovú pokutu. Nadriadený obžalovaného však takýto postup popreli a vylúčili, dokonca aj pri dopravných akciách. Obžalovaný zmenu miesta prejednania priestupku nikomu nehlásil, ale v diely A blokov je uvedené, miesto vybavenie priestupku a zaplatenia blokovej pokuty pri obchodnom centre Kaufland o 12:30 hod. čo taktiež vyvracia neustále modifikované tvrdenia obžalovaného, kde a kedy vlastne mala byť bloková pokuta priestupcom uložená a priestupcami zaplatená, pretože na hlavnom pojednávaní okrem iného tvrdil, že bloková pokuta a jej výška bola stanovená priestupcom pri obchodnom centre Kaufland spolu s vybavením priestupku a neskôr tvrdil, že k tomuto došlo až pri obchodnom centre Lidl. Keďže nakoniec obžalovaný po veľmi rozporných vyjadreniach zotrval na tvrdení, že k vybaveniu priestupku v blokovom konaní, k stanoveniu a zaplateniu blokovej pokuty v modifikovanej výške došlo až pri obchodnom centre Lidl je zrejmé, že miesto a čas uvedený v pokutových blokoch je s uvedeným tvrdením obžalovaného v zrejmom rozpore. Súd uvádza, že obžalovaný neustále veľmi rozporne modifikoval svoju výpoveď ohľadne skutočností, kde, kedy, v akej výške a akou formou bola priestupcom udelená bloková pokuta v priestupkovom konaní. Rovnaký záznam, to znamená totožný so záznamom na pokutových blokoch o čase, mieste a výške zaplatenej blokovej pokuty je uvedený aj v hliadkovej knihe obžalovaného. V tejto je však dopísaný evidentne medzi riadkami, drobným písmom, iným písmom, vtesnaný do rámca iných zápisov a taktiež je uvedené na pokutových blokoch i v hliadkovej knihe iné paragrafové znenie priestupku. k čomu sa obžalovaný vyjadril, že sa údajne pomýlil v paragrafovom znení aj na pokutových blokoch aj v hliadkovej knihe. Obžalovaný vôbec nevedel vysvetliť, kedy vlastne určil pokutu v blokovom konaní, kde, ani v akej výške. Nevedel vysvetliť, prečo znížil pokutu vo výške 50,- Euro na 40,- Euro, len preto, že priestupcovia nemali pri sebe dostatok finančných prostriedkov, keď sa s nimi stretol pri obchodnom centre Lidl, hoci neustále tvrdil, že výška blokovej pokuty 50,- Euro na každého priestupcu bola stanová pri obchodnom centre Kaufland. Obžalovaný vôbec nevedel vysvetliť nesprávne a nedostatočné vypísanie pokutových blokov. V zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) ako aj v zmysle Nariadenia Prezidenta policajného zboru č. 7/02 (ďalej len „Nariadenie Prezidenta policajného zboru“) na pokutových blokoch chýbali podstatné náležitosti a to vyplnené rodné číslo, ktoré je pri priestupkoch proti majetku povinnou náležitosťou, nachádzalo sa tam chybné paragrafové znenie priestupku, chýbal odtlačok úradnej pečiatky, podpis priestupcu s tým, že súhlasí s prejednaním priestupku v blokovom konaní ako aj s výškou blokovej pokuty a že prevzal

diely B pokutového bloku. Zároveň chýbal aj stručný opis skutku. Ďalej obžalovaný nevedel uspokojivo vysvetliť záznam v hliadkovej knihe, to znamená iné menšie písmo vtesnané do rámca iných zápisov, iné paragrafové znenie s tým, že argumentoval že v paragrafovom znení sa pomýlil rovnako ako aj na pokutových blokoch a hliadkovú knihu vypisoval v aute. Z výpovede svedka K. jednoznačne vyplynulo, že dokonca ani diely A pokutových blokov obžalovaný nevypisoval na mieste pri obchodnom centre Lidl, ale asi o 5 až 10 minút neskôr na inom mieste, a to z účelových dôvodov, keď sa od kolegu svedka K. dozvedel, že novinári z televízie Markíza môžu mať nejaké vedomosti o jeho protiprávnom konaní. Ďalej obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo príslušníci policajného zboru nepostupovali v súlade so Zákonom o priestupkoch a Nariadením Prezidenta policajného zboru pri vybavovaní priestupku v blokovom konaní, ak priestupcovia splnili podmienky na prejednanie priestupku v blokovom konaní, ale nemali finančné prostriedky na zaplatenie blokovej pokuty na mieste, to znamená, prečo nedošlo k vydaniu pokutových blokov na pokutu nezaplatenú na mieste spolu s poučením o mieste, čase a spôsobe zaplatenia pokuty spolu s odovzdaním šeku na zaplatenie a rovnako nevedel vysvetliť nedostatočné a nesprávne vypísanie blokovej pokuty na pokutu zaplatenú na mieste. Po vykonaní listinných dôkazov obžalovaný nevedel uviesť prečo na pokutové bloky nedal odtlačky pečiatky, chýbajúci podpis priestupcov na pokutových blokoch, najskôr vysvetlil, že priestupcovia boli takto poučení, aby pokutové bloky nechceli, po vyzvaní na odstránenie rozporov s predchádzajúcou výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní (že ústrižky pokutových blokov im mal podať kolega) nevedel vysvetliť, prečo pokutové bloky neboli podpísané priestupcami a uviedol, že to vysvetliť nevie, pravdepodobne to zabudol. Na vypísanie rodného čísla údajne nemal čas, paragrafové znenie priestupku si pomýlil aj na pokutových blokoch aj v hliadkovej knihe, nevedel vysvetliť záznam udalosti zapísaný v hliadkovej knihe odlišným písmom bez odstupov od ostatných záznamov vtesnaný do ich rámca, k čomu uviedol, že na vypisovanie nemal čas, lebo to vypisoval v aute, nevedel vysvetliť rozpor, že podľa vlastného tvrdenia riadne prejednal priestupky v blokovom konaní a priestupcovia boli za priestupky opätovne prejednaný a bolo o priestupkoch znovu rozhodnuté. Vyhováral sa, že spôsob prejednania priestupku v rozpore so zákonom o priestupkoch a Nariadením Prezidenta policajného zboru bolo rozhodnutie veliteľa hliadky, pričom z Nariadenia Prezidenta policajného zboru článok III. odsek 1 vyplýva, že za správnosť, včasnosť a zákonnosť vykonávania úkonov, rozhodnutí a opatrení pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov zodpovedá osobne policajt a v konaní o priestupkoch osobne poverený policajt. Tieto skutočnosti potvrdili aj nadriadení obžalovaného I.. W.. B. V. a W.. V.. M. J., že za prejednanie priestupku zodpovedá osobne ten policajt, ktorý priestupok prejednáva. Svedok X. X. uviedol, že kradli spoločne s X. v obchodnom centre Kaufland. Zaistili ich SBS-kári, chceli sa s nimi dohodnúť, ale nemali peniaze na zaplatenie hodnoty tovaru, tak SBS-kári privolali príslušníkov policajného zboru. Vonku sa chceli s policajtmi dohodnúť, lebo sa bál, že už mal priestupok z minulosti a policajti ho strašili, že pôjde do CPZ-tky, preto sa dohodli, že keď obžalovanému donesú dvakrát po 50,- Euro za každého z nich, tak sa to nepodá na políciu. Dohodli sa o 16-tej pri Lidli a išli zohnať peniaze. Na stretnutí dali policajtom len po 40,- Euro a obžalovaný pred nimi roztrhal papiere od SBSky. Policajtov sa pýtali, či by im to nemohli odpustiť alebo sa nejako dohodnúť. Obžalovaný najprv nechcel, ale potom pristúpil na dohodu a povedal, že po 50,- Euro o 16-tej pri Lidl zozadu na parkovisku. Oni zohnali len po 40,- Euro, obžalovaný súhlasil a roztrhal pred nimi papier od SBS-ky. O pokute nebola žiadna zmienka. Žiadne bločky ani iné doklady im policajti nedali, obžalovaného ani jeho kolegu nežiadali o riešenie veci v blokovom konaní uložením pokuty, bolo to jednoznačne požadovanie úplatku, vôbec nevidel, že by obžalovaný ani druhý člen hliadky vypisovali bločky, nikto im bločky neponúkol, ani druhý policajt nemal v ruke bločky, nič policajtom nepodpisovali a za uvedený priestupok boli riešení v priestupkovom konaní pokarhaním. Na margo súd uvádza, že z uvedeného tiež jasne vyplýva, že postup príslušníkov policajného zboru konkrétne obžalovaného W., ktorý priestupok osobne vybavoval, nebol v súlade so zákonom, pretože sa priestupok nepovažoval za vybavený. Uvedené potvrdili aj nadriadení obžalovaného a je to zrejmé aj z listinných dôkazov, pretože blokové konanie nespĺňalo náležitosti zákonného vybavenia veci v priestupkovom konaní, konkrétne v blokovom konaní a W.. V.. M. J. nevedel ani vysvetliť, ako sa suma na riadne nevyplnených pokutových blokoch vôbec dala účtovne vybaviť, naviac za iné paragrafové znenie priestupku, bez zákonných náležitostí pokutového bloku, najmä bez podpisu priestupcov. Pri konfrontácii s obžalovaným svedok bez známok pochybnosti o svojich tvrdeniach na nich zotrval. Svedok X. X. vypovedal v podstate zhodne ako svedok X., potvrdil, že policajti vykonali ich lustráciu, nevie už kto navrhol spôsob riešenia, ale obžalovaný navrhol miesto a povedal sumu. Svedok to pochopil tak, že keď donesú peniaze papiere nepôjdu ďalej. Obžalovaný povedal, že ich roztrhá. Tie peniaze boli

úplatok, dali ich policajtom a nič sa nedialo, ako keby nič nespáchali, obžalovaný roztrhal ten papier, bločky nedostali ani neočakávali. Neskôr boli normálne riešení za krádež na priestupkovom. Policajti si overovali, či už boli v minulosti priestupkovo riešení cez vysielačku, ale nevie výsledok. Pred obchodným centrom Kaufland ich policajti nepoučili, že môžu byť riešení za priestupok v blokovom konaní, ani o výške blokovej pokuty. Riešenie po 50,- Euro navrhli policajti, väčšinou komunikoval obžalovaný, ten druhý bol viac menej ticho. Tých 50,- Euro nebral ako pokutu v blokovom konaní, ale jednoznačne ako úplatok. Pri konfrontácii s obžalovaným svedok jasne uviedol, že to nebola pokuta, lebo by im to policajti oznámili, dali bloček o zaplatení, čo vôbec nedostali, bral to ako úplatok, bloček ani neočakávali, dokumentáciu podľa dohody obžalovaný roztrhal. Výpovede svedkov X. a X. nepriamo potvrdzujú aj svedkovia Y. K., V.. L. Y., L. Y., W.. X. G., W. J., ktorým sa svedkovia o celej veci zdôverili v súlade s ich výpoveďami z prípravného konania aj z hlavného pojednávania. Konkrétne svedok K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie či sa vec riešila v blokovom konaní, alebo nie, lebo nevie, či priestupcom obžalovaný dal ústrižky blokov alebo nie. Len videl, že bloky mal obžalovaný vypísané. Neriešilo sa to však na mieste ale na inom mieste, kde priestupcovia mali priniesť blokovú pokutu, lebo nemali pri sebe peniaze, riešil to obžalovaný, lebo svedok stratil blokové pokuty, či dal priestupcom obžalovaný ústrižky nevie, lebo to nevidel. Uvedená skutočnosť vyvracia výpoveď obžalovaného, že podal diel B blokovej pokuty tzv. ústrižok svedkovi K. a že tiež nevie, či ich svedok K. dal priestupcom a zároveň priestupcovia vypovedali, že nič nedostali ani neočakávali, o blokovej pokute sa s policajtmi vôbec nebavili. Ďalej svedok K. vypovedal, že doklad od SBS-ky sa zlikvidoval. Potvrdil, že ak osoba nemala peniaze pri sebe, mala by jej byť udelená pokuta nezaplatená na mieste. Takto kolega nepostupoval, lebo chlapci prosíkali, že chcú priniesť peniaze a zaplatiť. Táto časť výpovede svedka postráda logiku, lebo rovnako mohli priestupcovia zaplatiť šek a priniesť ho na útvar policajného zboru. Následne svedok rozporne vypovedal, že v tomto konkrétnom prípade obžalovaný vypisoval blokové pokuty neskôr, nie na mieste. Na svedka nebol v prípravnom konaní vyvíjaný žiadny nátlak, vypovedal v prípravnom konaní pravdu, bez usmerňovania alebo ovplyvňovania polície. Takže výpoveď z prípravného konania označil za pravdivú. Neskôr svedok rozporne vypovedal, že ak priestupcovia dostali pokutu pri dopravných akciách sa mu tiež stalo, že priestupcovia ponechali auto na mieste kontroly a odbehli si do bankomatu po peniaze na zaplatenie blokovej pokuty. Pred obchodným centrom Kaufland s priestupcami komunikoval obžalovaný. Na otázku predsedu senátu svedok uviedol, že obžalovaný to chcel riešiť v blokovom konaní, priestupcovia tiež, ale nemali pri sebe peniaze, preto si dohodli miesto, čas a peňažnú sumu. Svedok nevedel vysvetliť, prečo priestupok policajti neriešili v súlade so zákonom, uviedol len, že to riešil obžalovaný. Nevedel vysvetliť ako a kedy bola priestupcom vlastne uložená bloková pokuta, na ktorú nemali peniaze, keďže bločky na pokutu boli vypísané až po zaplatení blokovej pokuty na inom mieste. Rozporne vypovedal, že nevie či obžalovaný dal priestupcom ústrižky blokovej pokuty. Neskôr vypovedal, že obžalovaný im dal ústrižky blokových pokút, potom vypovedal, že blokové pokuty diel A boli vypísané až po zaplatení, ale priestupcovia pravdepodobne dostali ústrižky. Ďalej vypovedal, že priestupcovia blokovú pokutu dostali pri obchodnom centre Kaufland, peniaze mali priniesť pred obchodné centrum Lidl, ústrižky dostali pri obchodnom centre Lidl, ale pokutové bloky diel A boli vypísané až po zaplatení neskôr bez účasti priestupcov a na inom mieste a v nadväznosti na to nevedel vysvetliť, ako im udelená bloková pokuta pre obchodným centrom Kaufland ak neboli vypísané pokutové bloky, pričom tvrdil, že ani ústne k tomuto nedošlo, nevedel vysvetliť právny podklad udelenia blokovej pokuty na mieste pri obchodnom centre Kaufland a teda ani charakter peňazí a právny dôvod, pre ktorý mali priestupcovia doniesť peniaze pred obchodné centrum Lidl, potom zase tvrdil, že kolega obžalovaný sa s priestupcami dohodol, že pokutu im dá až pri obchodnom centre Lidl, lebo nemali peniaze. V hliadkovej knihe je ale uvedené, že pokuta bola udelená pri obchodnom centre Kaufland. Neskôr svedok zase priznal, že udelenie blokovej pokuty je právny akt na základe vypísania pokutového bloku. K tomu súd uvádza, že sa to ani pri obchodnom centre Kaufland ani pri obchodnom centre Lidl nestalo. Pokutové bloky diel A boli vypísané dodatočne, priestupcovia uviedli, že pokutové bloky nevideli, ústrižky nedostali ani nečakali a o blokovej pokute sa s policajtmi vôbec nerozprávali, len o peniazoch, lebo že keď donesú peniaze obžalovaný roztrhá dôkazy od SBS-ky, čo aj spravil a že sa vec už nebude riešiť. Vzhľadom na podstatné rozpory výpovede svedka na hlavnom pojednávaní s výpoveďou v prípravnom konaní bola svedkovi Y. K. predložená jeho svedecká výpoveď z prípravného konania, v ktorej jasne vypovedal, že po odovzdaní peňazí si obvinený zobral 40,- Euro a povedal svedkovi, že zvyšné sú jeho. Svedok sa na hlavnom pojednávaní snažil vysvetliť, že akože každý si zapíše jedného priestupcu, ale svedok si žiadneho do hliadkovej knihy nezapísal a podľa výpovede obžalovaného nemal mať pri sebe pokutové bloky na pokutu, lebo ich mal stratiť, či zabudnúť, pričom rovnaké skutočnosti uvádzal aj svedok K. s tým, že oboch priestupcov vybavoval obžalovaný, lebo

svedok mu oznámil, že nemá pokutové bloky. Oprávnená otázka potom znie prečo by potom obžalovaný dával svedkovi 40,- Euro ak ich nemohol vykázať udelením blokovej pokuty? Ďalej v prípravnom konaní svedok vypovedal, že po tom, ako sa od novinára svedok dozvedel, že mali ako príslušníci policajného zboru zobrať úplatok (mimochodom svedok W.. G. uviedol, že „tmavší policajt“ bol z toho rozrušený) povedal to obvinenému a ten mu povedal, že niečo vymyslí, následne vypísal do svojich pokutových blokov pokutu na 80,- Euro na každého chlapca 40,- Euro. Svedok K. mu vrátil tých 40,- Euro, diely B pokutových blokov obžalovaný odtrhol a niekde cestou asi vyhodil z auta, správu od SBS-ky spálil a na záver svojej výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že si bol vedomý, že sa dopúšťa trestného činu a veľmi ho to mrzí. Peniaze si chceli nechať pre vlastnú potrebu. Výpoveď svedka z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní je zhodná v tom, že obžalovaný vypísal pokutové bloky až neskôr, ale na hlavnom pojednávaní už neuviedol, že po tom, ako svedka oslovila televízia Markíza. K vyhodeniu dielov B pokutových blokov sa svedok vyjadril, že nevie čo sa s nimi stalo, k spáleniu roztrhanej správy od SBS-ky uviedol, že aby nedošlo k zneužitiu údajov, neskôr uviedol, že správu od SBS-ky bolo treba pripnúť k pokutovým blokom, ale že to presne nevie. Skutočnosti o ktorých vypovedá svedok K. v prípravnom konaní sú jednoznačné a nespochybniteľné. Výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní je preplnená rozpornými tvrdeniami, preto súd svedkovi na hlavnom pojednávaní neuveril a za určujúcu považoval výpoveď z prípravného konania. Z výpovede svedka na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé, že sa snaží skutočnosť rozporne spochybniť v prospech obžalovaného a aj svoju účasť na skutku popísať skôr ako nevedomosť a nedbalosť. S uvedenou výpoveďou z prípravného konania ale plne korešpondujú aj ostatné vykonané dôkazy. Najmä výpovede svedkov X. a X., listinné dôkazy, a to najmä nesprávne a nedostatočne vypísané pokutové bloky, najmä bez podpisu priestupcov, ich rodného čísla, bez pečiatky policajného útvaru, za iný priestupok, dodatočne vypísaný záznam do hliadkovej knihy a v knihe fonogramov nie je zaznamenaný žiadny úkon hliadky. Svedok L. Y. z rozhovoru redaktora a pani Y. zachytil len to, že tí chlapci ukradli alkohol a policajti im povedali, že aby nemali zápis mali doniesť peniaze na určité miesto. Svedok W.. X. G. uviedol, že od kolegyne F. Y. dostal informáciu, že v kancelárii sú dvaja mladíci s právnikom V.. Y. a tvrdili, že po krádeži v supermarkete policajná hliadka, ktorá mala riešiť priestupok zákonným spôsobom mala si dohodnúť namiesto toho s nimi stretnutie na určitom mieste, kde im mali odovzdať peniaze. Táto hliadka skutočne na miesto prišla v stanovený čas a po stretnutí s policajtmi chlapci tvrdili, že im skutočne odovzdali peniaze. Pri priamej konfrontácii s tmavším policajtom sa tento podľa svedka zľakol, keď sa ho svedok opýtal na to, že či neprebrali úplatok. Chlapcov nijako nenavádzali, len aby sa správali prirodzene, neboli nijako navedení, aby falošne obvinili policajtov a skreslili situáciu. Chlapci tvrdili, že policajti si od nich vyžiadali úplatok. Svedok L. N. uviedol, že svedok K. lustroval len jednu osobu cez vysielačku, či nie je v evidencii majetkových priestupkov a to s negatívnym výsledkom. V tomto prípade nevie, či ich hliadka vyrozumela o riešení priestupku, ale policajná hliadka by mala dať vedieť, ako bolo oznámenie vyriešené. Svedok W. W. uviedol, že policajná hliadka má povinnosť oznámiť ako vec dopadla v tomto prípade spätnú informáciu nedostal. Svedok V.. M. J. uviedol, že priestupcom mal byť vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste, poštová poukážka a poučenie o uhradení blokovej pokuty. Svedok potvrdil náležitosti pokutového bloku dielu A aj B, pokutové bloky mali byť vypísané v čase, keď sa odovzdávajú priestupcovi. Pokiaľ existujú nejaké dôkazy, majú byť zachované a treba ich odovzdať. Po vykonaní zákroku musí byť spätná väzba buď na operačného dôstojníka, alebo na stálu službu na OO PZ o spôsobe vybavenia veci. Ten kto rieši priestupok zodpovedá sám za seba. Keďže priestupok nebol dobre zdokumentovaný, následne sa zdokumentoval a odstúpil na Obvodný úrad na prejednanie priestupku. Svedok potvrdil zodpovednosť policajta za vybavovanie konkrétneho priestupku. Záznam od SBS-ky mal byť aj pri riešení priestupku v blokovom konaní priložený k záznamu zo služby. Policajt nie je oprávnený dôkaz zničiť ani v blokovom konaní. Potvrdil nezákonnosť postupu obžalovaného, keď sa dohodol bez vydania pokutových blokov s priestupcami na určitej sume, na inom mieste a v inom čase a zároveň aj nezákonnosť „ústneho“ uloženia blokovej pokuty s odkladom jej zaplatenia v inom čase a na inom mieste. Ďalej svedok potvrdil, že uloženie pokuty v blokovom konaní sa stáva právne relevantným až vydaním pokutového bloku, nie ústnym určením blokovej pokuty. Až po vydaní pokutového bloku vie priestupca akú sumu má zaplatiť. Nevedel sa vyjadriť, čo to vlastne priestupcovia mali prísť uhradiť na iné miesto a v inom čase, ak im nebol

vydaný pokutový blok. Taktiež poprel, že by sa dalo s policajtmi o výške blokovej pokuty licitovať. Po vykonaní listinných dôkazov a to pokutových blokov sa svedok vyjadril k náležitostiam pokutového bloku a spôsobu ich vyplnenia s tým, že je potrebné vyplniť rodné číslo, čas, kedy boli vydané, na pokutových blokoch chýbala pečiatka, bolo tam uvedené chybné paragrafové znenie, chýbal podpis priestupcov, že súhlasí s blokovým konaním a že preberá pokutový blok. Uviedol, že jednoznačne pokutové bloky nespĺňajú náležitosti uloženia pokuty v blokovom konaní. Svedok W.. B. V. sa taktiež vyjadril k náležitostiam pokutových blokov z roku 2009, pričom uviedol, že bolo potrebné na nich vyplniť aj rodné číslo priestupcu, skutok a popis skutku, popis priestupku. Za vybavenie konkrétneho priestupku zodpovedá policajt, ktorý ho vybavil osobne, t.j. prejednal a uložil sankciu a veliteľ hliadky zodpovedá za činnosť hliadky. Ďalej uviedol, že bolo nepísaným pravidlom, že priestupky proti majetku občanov Slovenskej republiky museli riešiť písomne, nie v blokovom konaní a to z dôvodu, že evidencia majetkových priestupkov ešte nebola centralizovaná. Ďalej svedok uviedol, že ani pri blokovom konaní sa záznam od SBS-ky nemôže roztrhať, mal by sa uchovať aj s príslušnými blokmi. Právnym aktom, ktorý zakladá povinnosť priestupcu zaplatiť blokovú pokutu je pokutový blok, nie ústny pokyn policajta. Odklad zaplatenia blokovej pokuty uloženej na mieste na iný čas a miesto sa robiť nemôže, v tom prípade mu mal policajt vypísať pokutový blok na pokutu nezaplatenú na mieste. Zjednávať výšku uloženej blokovej pokuty s policajtom nie je možné. Svedok sa vyjadril k pokutovým blokom priestupcov a uviedol, že na nich chýba rodné číslo, číslo posledného bloku, okrúhla pečiatka, podpis policajta na jednom pokutovom bloku, podpisy priestupcov na oboch pokutových blokoch, chybné paragrafové znenie priestupkov. Pokutové bloky tým pádom nespĺňajú náležitosti blokovej pokuty uloženej v blokovom konaní, najmä sa vôbec nedá konvalidovať chýbajúci podpis priestupcov. Predložené pokutové bloky nie sú riadnym dokladom o vybavení priestupku v blokovom konaní. Svedok nevedel zhodnotiť policajtmi prevzatú finančnú čiastku od priestupcov na základe nezákonného dokladu, ešte sa s tým nestretol. Nestretol sa ani s tým, že by na pokutových blokoch chýbal podpis priestupcu. Svedok M. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si spomína, že prebehla nejaká lustrácia, ktorú vykonal policajt K.. Svedok X. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že policajtom sa odovzdáva originál záznamu od SBSky, t.j. záznam o zásahu. Priestupcovia sa aj s nimi chceli dohodnúť, pozvať ich na pivo, alebo aj na finančnom vyrovnaní, ale že peniaze pri sebe nemajú, že za dva, tri dni donesú, že im nechajú doklady. Chceli sa nejako dohodnúť, len aby nevolali políciu. Svedok následne potvrdil aj svoju výpoveď z prípravného konania, ktorá mu bola predložená z dôvodu, že si už na tieto skutočnosti nepamätal a to, že aj pred nimi ako SBS-kármi sa mladíci snažili policajtov presvedčiť, aby ich pustili bez postihu, že sa nejako dohodnú. Spomenul si, že aj u jedného priestupcu prebehla lustrácia v evidencii priestupkov mimo záchytnej miestnosti, ktorú vykonal policajt rómskeho pôvodu. Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné dôležité skutočnosti. Z denníka priestupkových spisov bolo zistené, že lustrácia na majetkové priestupky u svedkov X. a X. bola v priestupkovom konaní negatívna. V zázname zo služby policajnej hliadky sa nenachádza žiadny záznam o prejednaní priestupku v blokovom konaní. V zápisnici o vydaní veci je uvedené, že obžalovaný prevzal od svedkov X. a X. hotovosť 80,- Euro. V hliadkovej knihe obžalovaného je evidentne dodatočne dopísané riešenie priestupku svedkov X. a X. a naviac je tam uvedené zlé paragrafové znenie priestupku. V knihe fonogramov a hlásení nie je zaznamenaný úkon policajnej hliadky v súvislosti s prejednávaním priestupku a informácie o policajnom zákroku nie sú uvedené ani v iných dokladoch zo služby okrem hliadkovej knihy obžalovaného, ku ktorej sa súd už vyjadril. K pokutovým blokom súd uvádza, že pokutový blok číslo 382009 logicky nemôže byť podľa tvrdenia obžalovaného druhou stranou pokutového bloku číslo 382001 a preto na pokutovom bloku číslo 382009 priestupcu X. X. chýba nielen podpis priestupcu, že súhlasí s blokovým konaním a preberá pokutový blok vo výške 40,- Euro, ale aj podpis policajta, ako aj dátum udelenia blokovej pokuty. Zároveň na tomto pokutovom bloku chýba aj rodné číslo, odtlačok pečiatky, výška blokovej pokuty a je na ňom uvedené chybné paragrafové znenie priestupku, nie proti majetku ale proti verejnému poriadku. Zároveň chýba aj krátky opis skutku. Rovnako aj na pokutovom bloku číslo 382005 priestupcu X.O. X. chýba rodné číslo, dátum uloženia blokovej pokuty je na oboch pokutových blokoch zhodný 9.10.2009 o 12:30 hod., ktorý je v rozpore s výpoveďou obžalovaného, že k blokovému konaniu došlo až pri obchodnom centre Lidl o 16:00 hod. Taktiež je tu uvedené chybné paragrafové znenie priestupku nie proti majetku, ale proti verejnému poriadku, chýba odtlačok pečiatky a krátky popis priestupku.

Z Nariadenia Prezidenta policajného zboru číslo 7/2002 v znení neskorších predpisov vyplýva, akým spôsobom má policajt postupovať pri objasňovaní priestupkov, že za objasňovanie a prejednanie priestupku zodpovedá osobne policajt, ktorý ho vybavil, ako presne má policajt postupovať v blokovom konaní, ako má vyplniť pokutové bloky, náležitosti pokutových blokov, pričom je zrejmé, že tvrdenie obžalovaného W., že ako policajt pri vybavovaní priestupku v blokovom konaní postupoval v súlade so zákonom je nedôvodné, vykonaným dokazovaním vyvrátené, a preto z uvedeného dokazovania v logickom súhrne i nadväznosti súd vyvodil nespochybniteľný záver, že sa vôbec nejednalo o zákonné priestupkové blokové konanie tak, ako sa bráni obžalovaný, a že výpovede svedkov X. a X. o ponúknutí a vyžadovaní úplatku sú pravdivé, ničím nespochybniteľné a obrana obžalovaného spoľahlivo vyvrátená, a že k tzv. zdokumentovaniu vybavenia priestupku došlo až následne, naviac nedostatočne a nezákonne z dôvodu obavy obžalovaného z následku svojho konania, čo potvrdil vo svojej pôvodnej výpovedi aj svedok vtedajší veliteľ hliadky K., naviac obžalovaný po prebratí úplatku roztrhal dôkazný materiál, hoci ho mal pripojiť k pokutovému bloku. Obrana obžalovaného, že sa malo jednať o štandardné a zákonné vybavenie priestupku v blokovom konaní bola všetkými dôkazmi bez všetkých pochybností vyvrátená a ani jediným dôkazom potvrdená, z čoho vyplýva jednoznačný záver súdu o vine obžalovaného. Zároveň je ale potrebné dať čiastočne za pravdu aj obžalovanému a jeho obhajobe, že nie je pravdou, že obžalovaný a jeho kolega vedeli, že jeden z priestupcov už bol v minulosti za obdobný priestupok postihnutý ani, že by úplne zanedbal lustráciu. Svedok K. lustroval jedného z priestupcov, čo vyplýva z výpovede obžalovaného, svedkov i z listinných dôkazov. Lustrácia jedného z priestupcov bola negatívna. V následnom priestupkovom konaní bola taktiež zaobstaraná lustrácia oboch priestupcov s negatívnym výsledkom. Preto súd oproti obžalobe upravil skutok pri zachovaní jeho plnej totožnosti, pretože nebolo dokázané, že obžalovaný vedel, že X. X. bol už za obdobný priestupok postihnutý v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch a ani to vedieť nemohol, pretože lustrácia obidvoch priestupcov na majetkové priestupky bola negatívna. Zo zákona Slovenskej Národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti. Podľa § 11 Sankcie odsek 1 písm. b) za priestupok možno uložiť okrem iného aj pokutu. Podľa § 12 ods. 1 pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku. Pod § 47 sú uvedené priestupky proti verejnému poriadku, pričom priestupky proti majetku sú uvedené pod § 50. Podľa § 58 ods. 1 objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných pre rozhodnutie správneho orgánu, najmä o tom, či: a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. Podľa § 58 ods. 3 objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež a) orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4, Podľa § 58 ods. 4 orgány Policajného zboru objasňujú okrem iného: b) priestupky proti majetku Podľa § 60 ods. 1 orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené okrem iného: e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov. Podľa § 60 ods. 2 o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. Podľa § 60 ods. 5 k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Podľa § 84 Blokové konanie odsek 1 za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. Podľa § 85 ods. 3 ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Podľa § 85 ods. 4 na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Podľa § 86 písm. a) v blokovom konaní môžu prejednávať orgány Policajného zboru priestupky okrem iného proti majetku podľa § 50.

Právnu kvalifikáciu súd ustálil z vykonaného dokazovania. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože spoločným konaním dvoch osôb v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal, dal si sľúbiť a prijal úplatok a taký čin spáchal ako verejný činiteľ a zároveň spoločným konaním dvoch osôb ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci. Podľa § 20 ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich ako keby trestný čin spáchal sám. Spoločným konaním dvoch osôb boli obidva trestné činy spáchané preto, že veliteľ hliadky B.. Y. K. súhlasil s protiprávnym konaním, tomuto nijako neodporoval a v konečnom dôsledku prijal 40,- Euro ako polovicu úplatku. Podľa § 131 ods. 1 vecou všeobecného záujmu sa na účely tohto zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. Zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol spáchaný v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu preto, lebo služobná činnosť policajtov po prevzatí osôb podozrivých zo spáchania priestupku proti majetku, ktorý sa k svojmu konaniu naviac priznali je obstarávaním veci všeobecného záujmu v súvislosti s ochranou spoločnosti pred páchateľmi protiprávnej činnosti. Bol to práve obžalovaný, ktorý v konečnom dôsledku žiadal úplatok, dal si ho sľúbiť preto, lebo peniaze nemali priestupcovia pri sebe s tým, že ich obžalovanému donesú a následne ich prijal priamo pre seba, pretože u spolupáchateľov v zmysle § 20 Tr. zák. podľa názoru súdu nie je možné žiadať, dať si sľúbiť ani prijať úplatok pre iného, lebo sa má za to, že aj keď žiada úplatok len jeden zo spolupáchateľov, je to akoby o úplatok žiadali obaja, dali si ho sľúbiť a následne ho prijali. Podľa § 131 ods. 3 Tr. zák. úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec, alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy na ktoré nie je právny nárok. V zmysle uvedeného ustanovenia sú v tomto prípade úplatkom peniaze. Oba trestné činy spáchal obžalovaný ako verejný činiteľ, pretože v zmysle § 128 ods. 1 Tr. zák. verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu, používa pri tom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Policajt pri výkone služby je verejným činiteľom s právomocou a zodpovednosťou vyplývajúcou priamo zo zákona. Posudzovaný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je podľa § 11 ods. 1 Tr. zák. zločinom preto, lebo sa jedná o úmyselný trestný čin za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. U oboch trestných činoch súd vyhodnotil úmysel obžalovaného ako priamy podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Oba trestné činy boli spáchané v jednočinnom súbehu. Pokiaľ sa týka prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. je v prvom rade potrebné uviesť, že súd oproti obžalobe posúdil uvedený prečin podľa písm. c) a nie podľa písm. a) preto, lebo obžalovaný svoju právomoc vôbec nevykonal a nie vykonal spôsobom odporujúcim zákonu. Zároveň bolo dokázané, že obžalovaný zneužil svoju právomoc verejného činiteľa v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech (opätovne s prihliadnutím na podstatu § 20 Tr. zák.), ktorým boli finančné prostriedky, pritom obžalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci a to tým, že porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v súvislosti s neprejednaním priestupku proti majetku podľa § 50 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení a Nariadenia Prezidenta Policajného zboru číslo 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície policajt je povinný okrem iného plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a zároveň plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnym predpisov. V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný na základe oznámenia, ktoré prijal ako člen policajnej hliadky OO PZ bol vyslaný na objasnenie a prejednanie priestupku proti majetku v rámci svojej právomoci a zodpovednosti a svoju povinnosť nesplnil a až dodatočne klamlivo predstieral jej splnenie, aby sa tak vyhol následkom svojho

protiprávneho konania. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák. je prečinom podľa § 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák. preto, že sa jedná o úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Právnou obranou obžalovaného bolo okrem iného aj to, že namietal, že trestné konanie v tejto veci bolo orgánmi činnými v trestnom konaní začaté na základe nezákonne získaného dôkazu obrazovozvukového záznamu na DVD nosiči. K tomuto súd uvádza, že z podnetu na trestné stíhanie Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby, 4. Inšpekčného oddelenia č.p. SKIS-159-5/IS-4-KP-2009 zo dňa 9.10.2009 ako aj z úradného záznamu Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby, 4. Inšpekčného oddelenia zo dňa 9.10.2009 jednoznačne vyplýva, že DVD nosič z televízie Markíza nebol jediným dôkazom na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie, ale že to boli aj záznamy z operatívneho preverovania, fotokópie spisového materiálu, vyťaženie osôb X. a X., fotokópie zápisov o udalosti z obchodného centra Kaufland. Preto sa súd z uvedenou argumentáciou obhajoby nestotožnil. Ďalšou súčasťou právnej obrany obžalovaného bolo to, že vo vzťahu k osobe Y. K. poukazoval na nezákonný postup policajtov, keď zápisnica o jeho výsluchu ako osoby zadržanej - podozrivej bola začatá dňa 9.10.2009 o 19:30 hod., kedy bol podľa § 85 ods. 1 Tr. por. zadržaný, pričom so samotným výsluchom bolo začaté až dňa 10.10.2009 o 01:20 hod. Výsluch bol ukončený toho istého dňa o 01:45 hod. so záverom, že si chce zvoliť obhajcu a že využíva svoje právo a nebude bez prítomnosti obhajcu vypovedať, ako aj že nechce teraz vypovedať vzhľadom k nočnej dobe, nakoľko je unavený. Na to o 02:30 hod. sa v takomto stave rozhodol vypovedať, nakoľko si všetko premyslel a chce uviesť všetko ako sa skutok stal a naraz podrobne vypovedal až do skorých ranných hodín do 03:15 hod. Obhajoba namietala, že takýto postup je predovšetkým v rozpore s ustanovením § 55 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku, ktoré stanovuje, že úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 07:00 hod. a 20:00 hod. a v úradných miestnostiach. K tomuto súd uvádza, že podľa druhej vety uvedeného ustanovenia v odôvodnených prípadoch môžu byť úkony vykonané aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času. Ďalej je potrebné pripomenúť, že Y. K. s výsluchom súhlasil, výsluch ako zodpovedajúci skutočnosti podpísal a na hlavnom pojednávaní na konkrétne dotazy uviedol, že nebol na neho vyvíjaný žiadny nátlak, k výsluchu nebol nútený, nebol nijako ovplyvňovaný a vypovedal všetko tak, ako vnímal svojimi zmyslami podľa pravdy, svoju výpoveď z prípravného konania v podstatnej miere verifikoval aj na hlavnom pojednávaní. Rozpory, ktoré sa vyskytli medzi výpoveďou z prípravného konania Y. K. a výpoveďou na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil v rámci vyhodnotenia dokazovania. Ďalej súd uvádza, že súčasťou spisového materiálu je aj záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie ČVS: SKIS-345/IS-4-V-2009 zo dňa 10.10.2009 podľa ktorého bolo B.. Y. K. v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku dočasne odložené vznesenie obvinenia, pretože sa významnou mierou podieľal na objasnení prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. ako aj zistení a usvedčení páchateľa týchto trestných činov. Skutočnosť, že si to svedok Y. K. nepamätá je z pohľadu súdu irelevantná. Pri tejto argumentácii súd odpovedal aj na ďalšie namietané skutočnosti obhajoby, ktorá považuje postup vyšetrovateľa Policajného zboru v rozpore s významom a účelom ustanovenia § 121 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, že obvinený analogicky podozrivý nesmie byť k priznaniu nijakým nezákonným spôsobom donucovaný, ako aj voči tomu, že Y. K. nevedel vysvetliť na hlavnom pojednávaní ako sa z osoby podozrivej, zadržanej stal svedok a ani na otázku predsedu senátu či vie o tom, že mu bolo dočasne odložené obvinenie nevedel odpovedať. K osobe obžalovaného súd zistil, že nemá záznam v registri trestov, v služobnej charakteristike je hodnotený priemerne, v zázname o odmenách a trestoch má uvedené štyri disciplinárne odmeny a dva disciplinárne tresty a z miesta bydliska nebol hodnotený. Pri vyhodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd dospel k záveru, že podľa § 36 písm. j) obžalovanému poľahčuje, že viedol pred spáchaním trestných činov riadny život a naopak mu priťažuje podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Po zhodnotení všetkých okolností, ktoré majú význam pri ukladaní trestu a jeho výšky súd dospel k záveru, že u obžalovaného vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti je primeraný úhrnný trest odňatia

slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 5 (päť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a zároveň trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo takých činností, ktoré sú spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa na 5 (päť) rokov. Zároveň súd rozsudkom uložil aj zhabanie veci a to peňažnej sumy vo výške 80,- Euro uloženej na účte Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pretože to vyžadoval verejný záujem, pričom vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. Trestná sadzba pri zločine podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov a trestná sadzba pri prečine podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák. je trest odňatia slobody na dva až päť rokov. Uvedený trest je úhrnný, pretože súd odsudzoval páchateľa za dva trestné činy spáchané v jednočinnom súbehu a trest mu uložil podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, čo je trestný čin podľa § 329 ods. 2 Tr. zák. s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov. V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň preskúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že podľa § 36 písm. j) Tr. zák. obžalovanému poľahčuje, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a naopak mu priťažuje podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov, čím u obžalovaného neprevažujú ani poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia preto, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti, pretože sa dopustil trestných činov v súvislosti s touto činnosťou, teda v súvislosti s výkonom právomoci verejného činiteľa. Pri zvažovaní primeranosti výšky trestu odňatia slobody súd nezistil žiadny dôvod na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona. Zároveň súd podľa § 83 ods. 1 písm. e) Tr. zák. uložil zhabanie veci a to peňažnej sumy vo výške 80,- Euro, pretože to vyžaduje verejný záujem. Verejným záujmom v tomto prípade, je uvedenie peňazí naspäť do finančného obehu. V priebehu dokazovania súd zistil, že uvedené peniaze nepatrili páchateľovi, teda obžalovanému, ani tým osobám čo úplatok poskytli, patrili neznámym osobám v neznámom pomere, nie je ich komu vrátiť a musia byť vrátené do peňažného obehu. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel návrhu prokurátora na prepadnutie veci, lebo vec nepatrí obžalovanému, teda páchateľovi, získal ju len do držby, nevzniklo mu na ňu majetkové právo a naviac ju nadobudol od nevlastníkov veci. Taktiež súd nevyhovel návrhu prokurátora na uloženie peňažného trestu, lebo z dokazovania bolo zistené, že obžalovaný je nezamestnaný, pracuje len na dohodu, jeho čistý mesačný príjem činí 120,- Euro, nevlastní žiadny majetok a podľa § 57 ods. 1 Tr. por. peňažný trest súd neuloží ak je zrejmé, že odsúdený ho nebude schopný zaplatiť. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie okrem prokurátora plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.