Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 2T/46/2011 9511100187 21. 05. 2012 ruzena sabova ECLI:SK:SSPK:2012:9511100187.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Peteju a Mgr. Ivana Matela v trestnej veci proti obžalovanému G. D. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a nasl. na hlavnom pojednávaní dňa 21. mája 2012 v Pezinku takto rozhodol: obžalovaný G. D. narodený XX. K. XXXX vo E. T., trvale bytom Ž., T. Q. XXX/X, okres E. T., pracujúci na dohodu o výkone činnosti v súkromnej bezpečnostnej službe P. D., D..O..M.., J. J., sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 28. decembra 2011, č. k. : VII/1 Gv 170/10-29, pre skutok obžalobou právne posúdený ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, že dňa 19.09.2010 v čase okolo 17.07 hod. na úseku cesty I/50 pri obci Lovčica - Trubín v smere na mesto Žiar nad Hronom počas výkonu hliadkovej služby v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky počas kontroly dodržiavania ustanovenej rýchlosti vozidiel zastavil z dôvodu prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti o 38 km/h v úseku mimo obce osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev. č. B.-XXXDA, ktoré v tom čase viedol C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., D. XXXX/XX, a tomuto po tom, čo zistil, že ide o priestupok spáchaný príslušníkom PZ uviedol, že musí spísať oznámenie o spáchaní priestupku a toto musí zaslať jeho nadriadenému, ale dá sa to vybaviť aj tak, že ak mu dá 10,-€, tak môže ísť a nič oznamovať nebude, čo je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a), i), n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru v znení neskorších predpisov, na čo však C. Q. nepristúpil a žiadal, aby spísal oznámenie nadriadenému, preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 28. decembra 2011 pod č. k.: VII/1 Gv 170/10-29 obžalobu na G. D. za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2012 a dňa 18.05.2012 súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov L.. J.. C. Q., O. E.M., G.. G. J., G.. I. C., W.. N. T., C.. C.. I. Š., a nižšie uvedenými listinnými a vecnými dôkazmi. Pri rozhodovaní sa súd opieral o tieto skutočnosti vyplývajúce z dôkazov: Obžalovaný G. D. vyhlásil: Som nevinný. Poprel, že by pýtal od svedka Q. peniaze. Obhajoval sa tým, že takéto priestupky sú zaznamenané na radare, potom sa to archivuje. Pri kontrole, ktorú vykonávajú jeho nadriadení v nepravidelných intervaloch, fotky musia sedieť s vyriešeným priestupkom. Obžalovaný si bol vedomý, že v prípade bežných občanov by priestupok mohol byť vyriešený v blokovom konaní, ak by vodič priznal vinu a zaplatil na mieste, pričom podľa vtedy platného sadzobníka by za prekročenie rýchlosti o 38 km/h bola bloková pokuta vo výške 150 eur. Policajt nemohol byť riešený v blokovom konaní, musel byť oznámený. Obžalovaný vypovedal, že dňa 19.09.2010 v čase od 14.00 hod. do 22.00 hod. vykonával hliadkovú službu s por. G. J. a I. C.. Podľa inštruktáže úlohou policajnej hliadky, ktorej bol veliteľom, bolo meranie rýchlosti v úseku cesty 1/50 Žiar nad Hronom, smer Handlová, hranica okresu. V čase okolo 17.07 hod. bolo namerané osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, ev. č. B.-XXXAD. Po oznámení vysielačkou, on zostal na parkovisku pri služobnom motorovom vozidle a vtedy k nemu prišlo a pri ňom zastavilo namerané vozidlo Audi A4. Vodič stiahol pravé predné okno spolujazdca, cez ktoré on nahliadal do vozidla. Nikoho vo vozidle nevidel. Vizuálnu kontrolu priestoru vozidla robil z dôvodu vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti členov policajnej hliadky. Vodič Q. mu ukázal služobný preukaz a pravdepodobne, presne si nepamätá, povedal: „Nazdar, ja som kolega, pustite ma“. Odvetil mu, že to asi takto nepôjde a poprosil ho, aby odstavil auto nižšie. Jeho kolega por. J. bol v tom momente na prostriedku cesty. Medzitým prišiel a spolu začali riešiť ostatné 3-4 vozidla. Keď ich doriešili, prišiel k Q. a oznámil mu, že mal rýchlosť prekročenú o 38 km/h a spýtal sa ho, či nebude mať z toho problémy, že akého má riaditeľa, či nebude mať z toho zle. Túto otázku položil preto, lebo mali už ohľadom takýchto vecí zistenia a poznatky o tom, že niektorí nadriadení, ktorí sú ráznejší a tvrdší, sa vyslovene vyjadrujú, že policajt má byť vyriešený príkladne a dostávajú zrážky z platu. Q. v tom čase sedel v aute. Potom mu povedal, aby vystúpil. Následne odišiel k služobnému motorovému vozidlu vypisovať správu o výsledku objasňovania priestupku. V čase, keď písal údaje na kufri služobného motorového vozidla Q. stál vedľa neho, po pravej ruke stál jeho kolega por. J.. Q. vtedy povedal: „To je pekne v piči, keď krajskí dopraváci bystrickí pýtajú peniaze.“ Na to on prestal písať a spýtal sa Q.: „Kto pýtal od teba peniaze?“ „Pýtal som ja od teba nejaké peniaze?“. Na to npor. Q. odpovedal: „Nie nepýtal.“ Konanie Q. vníma ako pomstu za to, že mu nepomohol služobný preukaz a: „…nebol doriešený tak, ako si to on predstavoval…“. Svedok npor. J.. C. Q. uviedol, že v inkriminovanom čase viedol svoje vozidlo na ceste z Bojníc smerom domov do Levíc. Spoločne s ním boli vo vozidle jeho dcéra, ktorá bola umiestnená v sedačke na zadnom sedadle za sedadlom spolujazdca, a jeho družka O. E., ktorá sedela vzadu za sedadlom vodiča. Potvrdil, že bol odstavený príslušníkmi PZ, pričom uviedol, že ako prvý k nemu prišiel kolega obžalovaného a vyzval ho, aby predložil doklady. Tomuto policajtovi sa preukázal služobným preukazom príslušníka PZ, na čo mu ten povedal, že má počkať. Čakal, kým policajti vybavovali 2 alebo 3 odstavené vozidla. Až potom k nemu prišiel obžalovaný D. a povedal mu, aby vystúpil z auta. Pritom sa ho opýtal slovami: „...či mám kokota nadriadeného...“. Potom mu povedal, že išiel veľmi rýchlo a že keď mu dá „desinu“, tak že môže ísť. Odvetil obžalovanému, že mu desinu nedá a že nech ho oznámi.
Na to obžalovaný povedal: „…dobre, že ako chceš…“. V tom čase stál vedľa auta, mal stiahnuté okno na strane vodiča a potom, keď ho obžalovaný vyzval, aby išiel na miesto, kde mali policajti odstavené vozidlo zn. Superb ešte si sadol do auta, vybral technický preukaz a ostatné doklady a vtedy sa ho jeho priateľka sediaca vo vozidle na zadnom sedadle za vodičom spýtala: „To čo chcel od teba, peniaze?“. Zobral doklady, prišiel k vozidlu policajtov a tam podotkol slovami: „ ...tu je pekne v piči, keď tu bystrickí, dopraváci alebo policajti, berú od policajtov peniaze…“. Vtedy obž. D. reagoval slovami: „...ja som si žiadne peniaze od teba nepýtal…“ Na hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2012 súd pokračoval vo výsluchu svedka npor. J.. C. Q., ktorý potvrdil, že policajtom vydal CD nosič s obsahom 4 kusov fotografií, ktoré boli vyhotovené dňa 19.09.2010 v ZOO Bojniciach, na ktorých je odfotený on so svojou dcérou E. a jeho družka O. E.. Tieto fotografie súd vykonal ako vecný dôkaz. Z úradného záznamu vyšetrovateľa PZ na č.l. 115 súd zistil, že po otvorení CD nosiča boli zistené vlastnosti fotografií prostredníctvom programu ACDSee. Vo vlastnostiach týchto fotografií bolo zistené, že boli vytvorené dňa 19.09.2010, z toho 3 prístrojom Panasonic DMC-LS60 v čase o 13.17 hod., 13.47 hod. a 14.44 hod., a jedna prístrojom Nokia 6700c v čase o 15.25 hod. Svedok k tomu uviedol, že čas na fotoaparáte nenastavoval a má za to, že ten bol nastavený už výrobcom. Na fotkách nerobil žiadne úpravy, tieto si stiahol z počítača a preniesol na CD nosič. Za prítomnosti svedka npor. J.. Q. súd vykonal dôkaz zvukovým záznamom telefonických hovorov zo systému REDAT. Prepis zvukovej nahrávky je evidovaný na č.l. 106-108 spisu. Z tohto zvukového záznamu vyplynulo, že dňa 19.09.2010 v čase o 17.28.37 hod. volajúci C. Q. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX oznámil na operačné stredisko Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom, že má problém, pretože ho namerali kolegovia z Banskej Bystrice na vozidle zn. Škoda Superb. Problém spočíval v tom, že keď vystúpil vonku z auta npráp. D., ktorý ho riešil, mu povedal, že u nich sa to robí tak, že buď ho pustí za 10 euro alebo ho oznámi. Zároveň Q. požiadal, aby mu bolo dané číslo na inšpekciu. Q. polícii uviedol, že ho zastavili pri Lutile o 17.05 hod.. Z druhej zvukovej nahrávky vyplynulo, že dňa 19.09.2010 v čase o 17.34.41 hod. volajúci C. Q. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX volal opakovane na operačné stredisko Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom a v čase, keď operačný dôstojník Q. hovorí: „ … telefónne čísielko na riaditeľa inšpekčného v Banskej Bystrici je XXXX XX XX XX…“ v pozadí zaznel detský hlas a slová: „…počkaj sekundu…“. Svedok npor. J.. Q. k týmto záznamom uviedol, že pri týchto telefonických hovoroch vykonávaných v jeho vozidle bola prítomná jeho družka sv. E.Á. a jeho dcéra E.. Na zázname je počuť plač jeho dcéry. Slová „…počkaj sekundu…“ adresoval svojej družke. Peniaze nedal obžalovanému z toho dôvodu, lebo s tým nesúhlasil. Rozmýšľal, či je to normálne a povedal si, že takto to prosto nebude. Preto vec po odchode z miesta kontroly oznámil telefonicky na polícii. Z úradného záznamu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici z 19.09.2010 na č. l. 6 súd zistil, že starší referent OSVO KR PZ npor. C.O. C. dňa 19.09.2010 o 17.28 hod. prevzal z mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX telefonický hovor na telefónne číslo 158. Muž, ktorý telefonoval sa predstavil ako C. Q. a uviedol, že má problém s tým, že ho namerali policajti pravdepodobne z Banskej Bystrice. Poukázal na postup uloženia sankcie za priestupok spočívajúci v prekročení rýchlosti na ceste I. triedy pri odbočke na obec Lutila, okres Žiar nad Hronom. Uviedol, že bol kontrolovaný dopravnou hliadkou s tým, že mu službukonajúci policajt G. D. povedal takú variantu, že u nich sa to robí tak, že buď ho pustí za 10 euro alebo ho oznámi. Následne spresnil čas kontroly o 17.05 hod. a požiadal o telefonický kontakt na inšpekciu. Na základe príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktorý vydal Špecializovaný trestný súd dňa 18.03.2011 (č.l. 89-90) obchodné spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Slovak Telekom, a.s. a Telefonica O2 Slovakia, s.r.o. mali stotožniť majiteľa SIM karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, majiteľa SIM karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a vyhotoviť výpis všetkých prijatých hovorov a odoslaných hovorov na uvedené telefónne čísla v čase od 16.30 hod. do 18.00 hod. dňa 19.09.2010. Z výpisu prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z 19.09.2010 od 16.30 hod. do 18.00 hod. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX a telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktorý poskytla spoločnosť Orange Slovensko, a.s. súd zistil, že volajúci z telefónneho čísla XXXX XXX XXX (zákazník C. Q.) volal o 17.28.35 na telefónne číslo: XXX XXX XXX XXX, o 17.36.48 na telefónne číslo KR PZ v Nitre: XXX XXX XXX XXX, o 17.40.33 na telefónne číslo Ministerstva vnútra SR Bratislava: XXX XXX XXX XXX, o 17.43.17 na telefónne číslo KR PZ v Nitre: XXX XXX XXX XXX, o 17.57.13 na telefónne číslo KR PZ v Nitre: XXX XXX XXX XXX a o 17.59.52 na to isté telefónne číslo. Z výpisu
prichádzajúcich hovorov vyplýva, že o 17.47.30 voľný príjemca na telefónnom čísle XXX XXX XXX XXX prijal hovor od volajúceho Krajského riaditeľstva PZ v Nitre číslo XXX XXX XXX XXX. Z výpovede svedkyne O. E. vyplynulo, že so svedkom npor. J.. Q. žije v spoločnej domácnosti a spoločne vychovávajú dcéru. Po zastavení vozidla k ním pristúpil jeden policajt, ktorému sa Q. preukázal služobným preukazom. Potom čakali na tohto policajta, lebo išiel telefonovať, a potom opäť pristúpil k ich autu a vyzval Q., aby vystúpil z auta. Keďže bolo stiahnuté okno na strane vodiča, tak počula, že policajt jej druhovi oznámil, že prekročil rýchlosť a povedal mu, že ho bude musieť oznámiť, alebo že u nich je taký zvyk, že keď mu dá 10 euro, že môže ísť bez oznámenia. Ešte sa ho spýtal, akého má nadriadeného, že či by mal nejaký problém z toho, keby ho oznámil. Potom mu sv. Q. povedal, že on nebude nikomu dávať peniaze, nech ho oznámi… Medzitým prišiel ešte Q. do auta pre doklady. Svedok por. G. J. uviedol, že v tom čase pracoval ako referent krajského cestného dozoru v Banskej Bystrici a bol velený do hliadky spolu s obž. D. a ďalším členom hliadky. Ako člen hliadky bol inštruovaný veliteľom hliadky tak, že má zastavovať motorové vozidlá, ktoré budú nahlásené rádiostanicou a poslať tieto vozidla na parkovisko. V čase, keď sa nachádzali na odstavnej ploche, na parkovisku nad obcou Lovčica - Trubín bolo nahlásené cez rádiostanicu, že 4 motorové vozidlá, ktoré sa pohybujú v úseku smerom od Prievidze do Žiaru nad Hronom, prekročili maximálnu povolenú rýchlosť. Prvé v poradí zastavil vozidlo zn. Audi vodiča sv. Q.. Keď všetky tieto 4 motorové vozidlá poslal na odstavnú plochu začali riešiť dopravné priestupky tým spôsobom, že on pristupoval k tým osobným motorovým vozidlám zozadu od 4-tého zastaveného vozidla. Vozidlá vyriešil v blokovom konaní na mieste. Zostalo tam stáť len vozidlo sv. Q.. V tom čase stál jeho kolega obžalovaný D. pri služobnom vozidle. Vtedy pristúpil k vodičovi Q. z vodičovej strany, povedal mu, že sa dopustil dopravného priestupku tým, že prekročil maximálnu povolenú rýchlosť a že za túto rýchlosť sa uloží taká a taká sankcia. Sv. Q. mu ukázal služobný preukaz a povedal: „Ja som policajt a by ste ma mali pustiť .“ Vtedy mu povedal, že nakoľko sa jedná o priestupok, nedá sa vec riešiť v blokovom konaní, a pretože je príslušník PZ, bude spísaná správa o objasnení priestupku na mieste. Z výpovede svedka ďalej vyplýva, že potom odišiel k obžalovanému, ktorý ho vtedy požiadal, aby išiel za vodičom a vyzval ho, aby sa dostavil k vozidlu polície za účelom vyjadrenia sa k správe o objasnení priestupku. Svedok dodal, že na vodičovej strane vozidla Audi bolo otvorené okno. Pri kontrole vozidla zistil, že v tomto vozidle sa nenachádza nikto okrem svedka Q.. Údajne tam nebola ani autosedačka. Po príchode k obž. D. Q. povedal: „To je v piči, že krajskí dopravní policajti si pýtajú peniaze“. Obžalovaný D. reagoval slovami :„Ja som si od teba pýtal nejaké peniaze?“. Q. odpovedal: „Nie nepýtal“. Po spísaní správy o výsledku objasňovania priestupku svedkovi Q. bola daná možnosť, aby sa vyjadril k správe. Po prečítaní tejto správy sa svedok Q. k správe nevyjadril. Svedok dodal, že v prípade, ak by bol Q. civilnou osobou priestupok by sa mohol riešiť v blokovom konaní. So záznamom o prekročení rýchlosti sa nakladá tak, že preškolený policajt stiahne záznam zo zariadenia v motorovom vozidle na médium, následne sa údaje prenesú do počítača v kancelárii, v ktorej je archív a do archívu sa údaje stiahnu s konkrétnym dátumom a konkrétnymi číslami. Fotky sa archivujú v číselnom poradí. Fotky nemožno vymazať. Svedok ppor. I. C., starší referent pre riadenie referentov KDI v Banskej Bystrici, uviedol, že v inkriminovanom čase vykonával hliadkovú službu s obž. D. a sv. J.. Na vozidle zn. Škoda Octávia, ktoré má zabudovaný maják chodil a meral vozidlá, ktoré prekročili rýchlosť. Rýchlosť meral v protismere a hlásil namerané vozidlá. Rýchlosť meral na technickom zariadení Radar C ST 7. Vo vnútri vozidla je kamera s ovládacími prvkami. Pri ovládaní zariadenia nastavoval rýchlosť, od ktorej sa má fotiť. Zariadenie nameria každé vozidlo, ale snímok spraví len na to vozidlo, ktoré prekročí maximálnu povolenú rýchlosť. Každé odfotené vozidlo sa zaznamenáva pod číslom. Na displeji obrazovky sa znázorňuje fotka s popisom obsahujúcim dátum, čas, miesto, nastavená rýchlosť, rýchlosť nameraného vozidla, evidenčné číslo nameraného vozidla a číslo fotky. Snímky sa vyhotovujú v číselnom poradí. Z výpovede svedka vyplýva, že nemožno manuálne vstupovať do časti systému obsahujúcej odfotené a namerané údaje. Nemožno zasahovať do číselného zoznamu, nemožno odtiaľ fotografie odstraňovať, ani pridávať. Keby niekto vymazal fotky z radaru, tak pri následnom použití tohto radaru by tieto čísla nešli za sebou. Bolo by vidno, že fotka je vymazaná, že chýba číslo. Skúšobné snímky z radaru sa mohli robiť na začiatku merania v prípade potreby nastavenia svetlosti, svedok dodal, že u nich sa to nerobilo. Po skončení služby zistené údaje písomne evidoval v Knihe radaru tak, že zobral disketu, s ktorou preniesol fotky z auta. Ešte v aute preniesol fotky z radaru do počítača, potom v kancelári ich stiahol
do programu s názvom Archív 3, potom sa fotka vytlačila a do Knihy radaru zapísal všetky fotky, ktoré boli odfotené, počet vyriešených priestupkov a počet oznámení. V prípade nameraných vozidiel, ktoré sa nestíhajú zastaviť na mieste, sa po skončení služby, na základe vyhotovených snímok, spíše správa o výsledku objasňovania priestupku a zašle sa na príslušný dopravný inšpektorát. Svedok uviedol, že priestupky, ktoré v roku 2009 spáchali policajti mimo činnej služby bez preukázania sa povolením na voľný prejazd, nebolo možné riešiť inak ako spísaním správy o objasňovaní priestupku a následným odovzdaním správy so spisom nadriadenému. V tom čase štandardná sankcia pre bežného občana za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti o 38 km/hod. mohla byť pokuta okolo 200 eur. Svedok dodal, že nemal vedomosť o tom, žeby obžalovaný niekedy pýtal peniaze za nevybavenie priestupku. Z úradného záznamu spísaného npráp. G. D. dňa 19.09.2010 (č.l. 121) vyplýva, že dňa 19.09.2010 menovaný vykonával hliadkovú službu v služobnom úseku Žiar nad Hronom s G. J. a I. C. na služobných motorových vozidlách zn. Škoda Superb ev.č. J.-XXXCU a Škoda Octávia e.č. O.-XXXAE. V čase o 17.00 hod. bolo v úseku cesty I./50 pri obci Lovčica - Trubín pri smere Žiar nad Hronom namerané vozidlo zn. AUDI A4, ev.č. B.-XXXDA, ktoré prekročilo maximálnu povolenú rýchlosť o 38 km/ hod a ktorého vodičom bol Q.. Svedok W.. N. T. v inkriminovanom čase vykonával funkciu vedúceho Krajského družstva cestného dozoru Krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici. Bol priamym nadriadeným obžalovaného. Z výpovede tohto svedka vyplýva, že údaje o čase a poradové čísla vyplývajúce z meracieho technického zariadenia sú údaje automatizované a nasledujú za sebou. Údaje sa ukladajú v počítači, ktorý je zabudovaný vo vozidle. Po ukončení merania sa zaznamenané dáta stiahnu na médium - CD nosič, ktorý sa archivuje. Svedok dodal, že vykonával námatkové previerky o dokumentácii priestupkov. Nekontroloval každý prípad, či uložená sankcia je v súlade s platným sadzobníkom pokút. Z výpovede svedka súd zistil, že v dobe kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku nenastal prípad, že by bol priestupok spočívajúci v prekročení rýchlosti o 38 km/h riešený dohovorom. Svedok dodal, že obž. D. pristupoval k práci zodpovedne. Svedok C.. C.. I. Š., riaditeľ KDI KR PZ Banská Bystrica uviedol, že programové vybavenie prostriedkov na meranie rýchlosti je zabezpečené v takom režime, aby nemohlo dôjsť k pochybnosti v prípade zadokumentovaného priestupku. Ochranné mechanizmy bránia tomu, aby niekto mohol svojvoľne manipulovať s tým dôkazom. Ramer 7 CST-U - radar po nastavení automaticky zaznamenáva priestupky a do tohto systému sa nemôže vstupovať. Po jeho zaznamenaní sa priestupok rieši na mieste s priestupcom. V čase merania rýchlosti policajt nemá možnosť do prístroja zasahovať a vymazávať snímky. Policajt na mieste merania rýchlosti nemá možnosť vstúpiť a manipulovať s údajmi. Vstup alebo vymazanie dátového súboru je zablokované v prístroji. Svedok nemal vedomosť ani o tom, žeby sa mohlo manipulovať po stiahnutí údajov z radaru na pamäťové médium. Údaje sa zohrávajú na počítačovú zostavu a zaznamenané súbory sa spracovávajú na príslušnom programe softvérovom. V tomto prípade by to mal byť program s názvom Archív. Každý záber by mal byť podložený výstupom - postupom riešenia zisteného priestupku, či na mieste v blokovom konaní alebo formou následného objasňovania. Svedok vypovedal, že v inkriminovanom čase bolo možné vybaviť priestupok osoby, ktorá prekročila rýchlosť o 38km/h v zmysle zákona aj dohovorom, pretože sadzobník pokút je len interná norma, ktorá má doporučený charakter. Svedok dodal, že uvedená sankcia by v podstate neodzrkadľovala závažnosť priestupku. Sankcia formou dohovoru by nebola adekvátna závažnosti priestupku. Súd sa oboznámil s priestupkovým spisom Krajského riaditeľstva PZ, Krajský dopravný inšpektorát, krajské družstvo cestného dozoru v Banskej Bystrici, č.p. : KRP DI-KDCD-4-190/2010 vo veci priestupcu C. Q., pričom zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky súd zistil, že bola spracovaná npráp. G. D. s podozrivým C. Q., pričom bolo zistené, že menovaný spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tým, že dňa 19.09.2010 o 17.07 hod. na úseku cesty I/50 Lovčica Trubín, smer Žiar nad Hronom na osobnom vozidle zn. AUDI A4 QUATRO prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 90 km/h o 38 km/h.. Podľa opisu skutku bol menovaný vodič zastavený a kontrolovaný hliadkou KDCD KDI KR PZ, pretože prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 90 km/hod. o 38 km/hod. Bol dôvodne
podozrivý i z porušenia § 16/2 zákona č. 8/2009 Zb. zák. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Svedkom pri spisovaní správy o výsledku objasňovania priestupku bol ppor. G. J.. K správe bol priložený dôkazový materiál, a to fotodokumentácia o prekročení rýchlosti a výstup z tlačiarne elektronického merača typu Alkotest 7410. Z protokolu, na ktorom je znázornené i vozidlo zn. AUDI ev.č. B.-XXXDA, pre súd vyplynulo výrobné číslo radaru: 0130/93, č. snímky z radaru: 900 044, dátum merania 19.09.2010, čas merania 17.07.57 a nameraná rýchlosť 128 pri limite stanoviska: 90. Z certifikátu o overení, ktorý vydal Slovenský meteorologický ústav súd zistil, že meradlom bol cestný radarový rýchlomer typu Ramer 7CCD-U, pričom toto meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa meteorologické požiadavky na daný druh meradla ustanovené predpisom. Z listín Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach (č. l. 131,132) súd zistil, že C. Q. na základe odstúpenej správy o výsledku objasňovania priestupku bol riaditeľom Odboru kriminálnej polície OR PZ v Leviciach uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa 22 ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za konanie spočívajúce v prekročení najvyššej povolenej rýchlosti, čím došlo i k porušeniu § 16/2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a za to mu bola vyslovená výčitka. Z listiny na č.l. 117-120 vyplýva, že Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica zaslalo vyšetrovateľovi fotokópie služobných pomôcok a všetkých písomných záznamov zo služby dňa 19.09.2010 hliadky, ktorá vykonávala služobnú činnosť v čase o 17.00 hod. na ceste I. triedy č. 50, pri odbočke na obec Lutila na motorovom vozidle zn. Škoda Superb. Z inštruktáže pre výkon služby referentov Krajského družstva cestného dozoru KDI KR PZ zo dňa 19.09.2010 súd zistil, že hliadka bola v zložení: veliteľ npráp. G. D. - vodič, člen ppráp. I. C. - vodič, člen ppor. G. J.. Čas a miesto výkonu služby: Žiar nad Hronom policajný okres od 14.00 do 22.00 hod. Služobné vozidlo: Superb J.-XXXCU, Octávia O.-XXXAE. Inštruktáž vypracoval npráp. M. J. dňa 17.09.2010 s týmito pokynmi a usmerneniami: rýchlosť, dynamika cestnej premávky, alkohol a ostatné úlohy počas výkonu služby včítane kontroly zameranej na kontrolu technického stavu vozidiel, kontrola batožinového a iného priestoru vozidla z dôvodu kontroly prípadného prevozu zbraní, streliva, výbušnín, jedov, psychotropných a omamných látok a iných nebezpečných látok, kontrola prepravovaných tabakových a liehových výrobkov, zisťovanie poznatkov k páchaniu závažnej trestnej činnosti a majetkovej trestnej činnosti, pátranie po hľadaných a nezvestných osobách, pátranie po odcudzených veciach a motorových vozidlách, kontrola záujmových osôb polície, pohybujúcich sa na zánovných motorových vozidlách a ich osádky včítane zn. AUDI. Z hliadkovej knihy policajta npráp. G. D. vyplýva, že dňa 19.09.2010 od 14.00 hod. do 14.20 hod. bola v kancelárii vykonaná inštruktáž a v kolónke o výsledku činnosti je záznam o C. Q. - § 22/1 - vozidlo AUDI Quatro B.-XXXDA. Z knihy služobného motorového vozidla Škoda Superb, ev.č. J.-XXXCU vyplýva, že počas dňa 19.09.2010 bol vodičom tohto vozidla G. D. za účelom výkonu služby - počet najazdených kilometrov 180. Súd vykonal dôkaz Pokynom riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia PZ číslo 5 z 21.09.2009 o postupe útvarov policajného zboru pri používaní cestných rýchlomerov. Podľa článku IV. o prevádzke rýchlomera je vedený osobitný zošit, do ktorého veliteľ cestnej dopravnej hliadky po ukončení kontroly zapisuje údaje o jeho prevádzke a ním zistených a zadokumentovaných priestupkov. Za každý kalendárny mesiac a rok sa vykoná v zošite prevádzky rýchlomera uzávierka, ktorú schvaľuje riaditeľ útvaru. Zadokumentované priestupky - snímky z radarového rýchlomera sa dočasne ukladajú na pevný disk rýchlomera, ktorého obsluha po ukončení služby, resp. pri naplnení kapacity pevného disku rýchlomera zálohuje na médium alebo USB kľúč, ktoré sú súčasťou príslušenstva rýchlomera. Všetky uložené snímky sa po príchode obsluhy rýchlomera na pracovisko neodkladne prenesú z radarového rýchlomera zo 100MB zip média alebo USB kľúča cez príslušný obslužný program na napaľovací CDR disk (archivačný nosič), ktorý sa označí číslom rýchlomera, rokom a mesiacom začiatku a konca napaľovania ako i prvým a posledným číslom snímku na ňom uloženým. Archivačné nosiče sa vedú pre každý rýchlomer osobitne tak, aby bola u príslušného rýchlomera zachovaná postupnosť uložených snímok. Z dôvodu bezpečnosti a nezmanipulovateľnosti údajov musia byť prenesené všetky snímky z daného merania a každá snímka je okrem iných identifikačných znakov opatrená aj poradovým číslom.
Z Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky z 2. februára 2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru a z Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky z 3. júla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa NMV SR č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti PZ (č. l. 357) súd zistil, že prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti mimo obce od 31 do 40 km/h je postihnuteľné pokutou vo výške od 100 do 200€. Z Nariadenia prezidenta Policajného zboru z 30. apríla 2009 (čiastka 12) o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti, článok 16 - postup a taktika výkonu dohľadu pri kontrole vozidla, (č.l. 306-337) súd zistil, že po zastavení vozidla policajt vizuálne kontroluje aj osoby nachádzajúce sa vo vozidle. Požadované doklady preberá cez otvorené okno na dverách vodiča alebo spolujazdca, pričom vodiča nechá sedieť vo vozidle so zatvorenými dverami. Z posudku o služobnej činnosti pri skončení služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, ktorý podal riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici dňa 09.03.2011 súd zistil, že obžalovaný bol od 01.01.2009 zaradený ku krajskému družstvu cestného dozoru krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Banskej Bystrici, kde pôsobil do skončenia služobného pomeru. K plneniu služobných úloh pristupoval zodpovedne. Pravidelne dosahoval výborné výsledky, za čo bol 39 krát odmenený. Zo služobného pomeru príslušníka PZ bol uvoľnený na vlastnú žiadosť dňom 12.03.2011 v hodnosti nadpráporčík vo funkcii referenta oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Banskej Bystrici. Súd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) vyhodnotil takto vykonané dôkazy, o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Obžalovanému sa obžalobou kladie za vinu, že počas výkonu hliadkovej služby v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, počas kontroly dodržiavania ustanovenej rýchlosti vozidiel, zastavil z dôvodu prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti o 38 km/h v úseku mimo obce osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev. č. B.-XXXDA, ktoré v tom čase viedol C. Q. a po tom, čo zistil, že C. Q. v postavení príslušníka PZ spáchal priestupok, i keď si bol vedomý toho, že jeho povinnosťou je spísať oznámenie o spáchaní priestupku a toto zaslať na prejednanie disciplinárneho previnenia jeho nadriadenému, nezamýšľal takto postupovať, ale vypýtal od Q. 10 € s tým, dá sa to vybaviť aj tak, že nič oznamovať nebude, čo je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a), i), n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru v znení neskorších predpisov. Podľa obžaloby týmto konaním v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal úplatok a taký čin spáchal ako verejný činiteľ a ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. V odôvodnení rozhodnutia prokurátor predmetnú sumu 10 € označil ako úplatok. Podstatu a zmysel konania obžalovaného za úplatu 10 € prokurátor vidí v tom, že zákonný postup spočívajúci v spísaní správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nahradí opomenutím skutočnosti, že sa jedná v osobe priestupcu o príslušníka PZ a priestupok vyrieši buď napomenutím podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch alebo uložením blokovej pokuty. Súd mal v tomto prípade výsluchom obžalovaného, svedkov a listinami nespochybniteľne a objektívne dokázanú existenciu služobného pomeru obžalovaného ako policajta a ako člena - veliteľa policajnej hliadky Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ. Z listiny označenej inštruktáž pre výkon služby referentov Krajského družstva cestného dozoru KDI KR PZ zo dňa 19.09.2010 súd zistil personálne zloženie hliadky, čas miesto a výkon pracovnej činnosti. Obžalovaný ako veliteľ hliadky bol velený do služby dňa 19.09.2010 s úlohou vykonávať dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky na danom úseku. Obžalovaný v rámci výkonu dohľadu nad plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky, po naplnení znakov priestupku vodičom Q., po zastavení jeho vozidla a po oznámení
dôvodu zastavenia, si vyžiadal od vodiča predloženie platných dokladov na vedenie a prevádzku vozidla a následne spísal správu o objasňovaní priestupku. Priestupok sv. Q. riadne zadokumentoval a odovzdal na ďalšie konanie svojmu nadriadenému. Na základe skutočností vyplývajúcich z dôkazov, s osobitnou pozornosťou na nespochybniteľné zistenia vyplývajúce zo zvukového záznamu, súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zastáva názor, že svedkyňa O. E. sa v čase výkonu kontroly nachádzala vo vozidle a počula obsah komunikácie medzi obžalovaným a sv. npor. J.. Q.. Preto tvrdenie obžalovaného a svedka J., že sa v čase kontroly vo vozidle okrem Q. nikto nenachádzal súd považuje za nevierohodné, podmienené snahou obžalovaného nakloniť dôkaznú situáciu vo svoj prospech. V prípade svedka J. ohľadom tvrdenej skutočnosti súd má za to, že tento svedok sa tým snaží pomôcť obžalovanému ako svojmu kolegovi, ku ktorému ho podľa zistení súdu viaže kladný vzťah, zbaviť sa toho, čo mu obžaloba kladie za vinu. Fakt, že obžalovaný žiadal od sv. Q. peniaze v sume 10 € potvrdzujú 2 priame dôkazy, a to výsluch svedka Q. (…a potom mi povedal, že keď mu dá desinu, tak že môže ísť) a výsluch svedkyne O. E. (...keď mu dá 10 euro, že môže ísť bez oznámenia). To, že došlo k vypýtaniu peňazí možno dôvodiť i z vyjadrenia svedka Q. k obžalovanému a svedkovi J. a z obsahu reakcie obžalovaného na toto vyjadrenie svedka Q. : „ ...tu je pekne v piči, keď tu bystrickí, dopraváci alebo policajti berú od policajtov peniaze“. Vtedy obž. D. reagoval slovami: “...ja som si žiadne peniaze od teba nepýtal...“. Tento fakt je preukázaný výpoveďou obžalovaného a ďalšími 2 priamymi svedeckými výpoveďami. Pričom súd nemá pochybnosti o tom, že uvedené skutočnosti v danom čase a na danom mieste odzneli. Vzhľadom na závažnosť ich obsahu a dosah, aký by mali na postavenie obžalovaného, sa súdu javí reakcia obžalovaného s miernym, pokojným tónom, bez ďalších konsekvencii, ako neadekvátna pre prípad, že by bol obžalovaný svedkom Q. nepravdivo osočený z brania peňazí. Naopak súd má za to, že práve toto vyjadrenie Q. by bolo zaznamenané v správe o objasňovaní priestupku, avšak len v prípade, ak by malo povahu nepravdivého obvinenia policajtov v hliadkovej službe z pýtania peňazí. Súdu nakoniec zostalo zodpovedať otázku týkajúcu sa okolnosti rozhodujúcej pre uznanie či neuznanie viny, a to či obžalovaný slovným vyjadrením spočívajúcim v pýtaní 10 € od svedka Q. týmto konaním priamo pre seba žiadal úplatok, v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech a či ako verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Úplatok je platnou judikatúrou definovaný ako neoprávnená výhoda spočívajúca v priamom majetkovom prospechu alebo iné zvýhodnenie, ktoré sa poskytne podplatenej osobe, alebo ktoré sa má poskytnúť podplácanej osobe, alebo s jej súhlasom inej osobe a na ktoré táto ani iná osoba nemá nárok. Úplatok môže spočívať buď v priamom majetkovom prospechu (peniaze, naturálie), alebo vo výhodách iného druhu. Vykonané dôkazy však jednoznačne nepreukazujú, že obžalovaný chcel touto sumou dosiahnuť majetkovú výhodu. Súd pritom mal na zreteli neprimeranosť výšky pýtanej sumy k postihu za protiprávne konanie (5-12 rokov) v prípade , ak by sa chcel o uvedenú sumu obohatiť. Súd tak, ako napokon i prokurátor v odôvodnení obžaloby sa prikláňa k tomu, že obžalovaný zamýšľal v rámci nekorektnej kolegiálnej solidarity, vybaviť priestupok svojho kolegu v blokovom konaní. Síce hrozil mu disciplinárny postih za neprimerané uloženie sankcie v prípade blokovej pokuty 10 euro, ale vzhľadom len na odporúčajúci charakter sadzobníka pokút bez právnej záväznosti, takýto postup nebol vylúčený. Súd pritom neopomenul vziať do úvahy priaznivé hodnotenie zo strany nadriadených, z čoho možno dedukovať, že vzťahy medzi ním a nadriadenými neboli narušené. Tým bolo do miery podstatnej eliminované riziko disciplinárneho postihu za uloženie neprimerane nízkej sankcie. Obžalovaný sa nepochybne spoliehal i na to, že v prípade vybavenia priestupku v blokovom konaní nie sú dané kontrolné mechanizmy zamerané na skúmanie, či osoba, ktorá spáchala takýto priestupok v tom čase bola spôsobilá byť nositeľom zodpovednosti za spáchanie priestupku podľa zákona o priestupkoch. Súd pri týchto úvahách s istotou mal dokázané, že obžalovaný zaznamenaný priestupok musel vybaviť istým spôsobom. Súd nezaznamenal žiadnu skutočnosť nasvedčujúcu možnosti manipulácie s meracím
systémom. Svedkovia včítane nadriadených obžalovaného zhodne potvrdili, že fotografické snímky boli dokumentované v číselnom poradí a ich svojvoľné vymazanie bolo zjavne preukázateľné. Obžalovaný mohol vybaviť predmetný priestupok len tromi spôsobmi, a to zákonnou cestou - správou o objasnení priestupku, t. j. oznámením veci nadriadenému, alebo dohovorom, alebo v blokovom konaní. Pri úvahách o vybavení veci dohovorom súd dospel k záveru, že tento spôsob vybavenia priestupku pri tak závažnom a výraznom prekročení rýchlosti bol krajne neprimeraný až podozrivý. Súd sa pri tejto úvahe oprel o tvrdenie svedka C.. C.. Š., ktorý uviedol, že v danom čase bolo možné vybaviť priestupok spočívajúci v prekročení dovolenej rýchlosti o 38 km/h aj dohovorom, ale táto sankcia by nebola adekvátna závažnosti priestupku. Na základe týchto úvah súd vylúčil zmieňované dva spôsoby vybavenia predmetného priestupku a zostalo mu vyhodnotenie tretieho možného spôsobu vybavenia, t. j. uložením pokuty v blokovom konaní. Pokuta v blokovom konaní však predstavuje konkrétnu sumu peňazí. V tomto prípade, ak by „desinka“ mala byť majetkový prospech - úplatok za riešenie kolegu v blokovom konaní, potom by v takom prípade nespochybniteľne absentovala suma peňazí na zaplatenie pokuty v blokovom konaní. Súd sa zaoberal i právnou kvalifikáciou skutku ako trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a skúmal s akou pohnútkou obžalovaný konal, keď žiadal od svedka Q. peniaze. Úvahami vyššie uvedenými súd vylúčil pohnútku predostretú obžalobou, podľa ktorej obžalovaný vyžiadaním peňazí chcel zadovážiť sebe neoprávnený prospech. Obžaloba totiž, s poukazom i na jej odôvodnenie, kladie obžalovanému za vinu, že žiadal úplatok 10 € za to, že nebude dokumentovať a riešiť zistený priestupok (nič oznamovať nebude), čím konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a), i), n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru v znení neskorších predpisov. Obžaloba nepredostrela súdu dôkazy smerujúce k objasneniu získania neoprávneného prospechu inou osobou než obžalovaným v príčinnej súvislosti s predmetným trestným činom a ani v rámci kontradiktórneho procesu týmto smerom neviedla dokazovanie. Podľa práva výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Po vyčerpaní dosiahnuteľných dôkazov zabezpečených a vykonaných za súčinnosti strán, na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, súd nemohol spoľahlivo bez rozumných a dôvodných pochybností dospieť k záveru, že sa skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, stal a že sa uskutočnilo také konanie tvoriace podstatu skutku, ako sa v popise obžaloby uvádza. Preto uplatňujúc zásadu prezumpcie neviny, podľa ktorej má nedokázaná vina rovnaký význam, ako preukázaná nevina rozhodol tak, že obžalovaného G. D. podľa § 285 písmeno a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Pritom súd zistil, že neprichádza do úvahy postúpenie veci inému orgánu na prejednanie priestupku, či disciplinárneho alebo správneho deliktu, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať, pretože obžalovanému sa skončil služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie je možné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Osobami oprávnenými podať odvolanie proti tomuto rozsudku sú prokurátor, ktorý môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech ako i neprospech obžalovaného a obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Týmto osobám, okrem prokurátora, sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolanie má odkladný účinok.