Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 3T/33/2011 9511100165 10. 01. 2012 jozef sutka ECLI:SK:SSPK:2012:9511100165.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudca Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Jozef Šutka v trestnej veci proti obžalovanému N.. H. V. pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. januára 2012, takto rozhodol: Obžalovaný N.. H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XXX, okr. Stará Ľubovňa, sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 146/11-9 zo dňa 10.11.2011 pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že ako zakladateľ a splnomocnenec občianskeho združenia P. L. K. U. O., I. XX (neskôr zmena názvu na W. mesta U. O.) uzatvoril s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni (ďalej len ÚPSVR Stará Ľubovňa) dňa 13.07.2009 Dohodu č. 19/§56/2009/NP II-2 o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MPSVR SR č. 44/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len dohoda), predmetom ktorej spoločne s uzavretým Dodatkom č. 1 k tejto dohode bolo poskytnutie finančného príspevku na zriadenie chráneného pracoviska, v celkovej sume 9.060,57 Eur, pre občana so zdravotným postihnutím po dobu najmenej dvoch rokov, keď na pozíciu prevádzkara fitnescentra zamestnal L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, ktorý však na uvedenom pracovisku pracoval len do konca mesiaca august 2009 a následne vykonával inú pracovnú činnosť v spoločnosti H. T., s.r.o. v Hniezdnom, napriek tomu N.. H. V. počnúc „Žiadosťou o úhradu platby č. 3“, ktorú predložil 06.11.2009 ďalej mesačne do 02.12.2010 predkladal žiadosti o úhradu platby, ktoré nepreukazovali skutočne vynaložené náklady na celkovú prácu občana so zdravotným postihnutím, čím použil príspevok v rozpore s podmienkami poskytnutia a účelom použitia stanovených v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a takýmto konaním spôsobil pre ÚPSVR Stará Ľubovňa škodu vo výške 4.605,17 Eur, z čoho 85 % tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 3.914,39 Eur a 15 % tvorili finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo výške 690,77 eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie: Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podala dňa 11. novembra 2011 obžalobu na obvineného N.. H. V. pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, pričom obvinený sa mal žalovaného skutku dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zakladateľ a splnomocnenec občianskeho združenia P. L. K. U. O., I. XX (neskôr zmena názvu na W. mesta U. O.) uzatvoril s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni (ďalej len ÚPSVR Stará Ľubovňa) dňa 13.07.2009 Dohodu č. 19/§56/2009/NP II-2 o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MPSVR SR č. 44/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len dohoda), predmetom ktorej spoločne s uzavretým Dodatkom č. 1 k tejto dohode bolo poskytnutie finančného príspevku na zriadenie chráneného pracoviska, v celkovej sume 9.060,57 Eur, pre občana so zdravotným postihnutím po dobu najmenej dvoch rokov, keď na pozíciu prevádzkara fitnescentra zamestnal L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, ktorý však na uvedenom pracovisku pracoval len do konca mesiaca august 2009 a následne vykonával inú pracovnú činnosť v spoločnosti H. T., s.r.o. v V., napriek tomu N.. H. V. počnúc „Žiadosťou o úhradu platby č. 3“, ktorú predložil 06.11.2009 ďalej mesačne do 02.12.2010 predkladal žiadosti o úhradu platby, ktoré nepreukazovali skutočne vynaložené náklady na celkovú prácu občana so zdravotným postihnutím, čím použil príspevok v rozpore s podmienkami poskytnutia a účelom použitia stanovených v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a takýmto konaním spôsobil pre ÚPSVR Stará Ľubovňa škodu vo výške 4.605,17 Eur, z čoho 85 % tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 3.914,39 Eur a 15 % tvorili finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo výške 690,77 eur. Vzhľadom k tomu, že išlo o obžalobu pre prečin, vec podľa § 241 Trestného poriadku preskúmal samosudca. V rámci vykonaného dokazovania súd vypočul obžalovaného N.. H. V., svedkov L. P., N.. H. X., J. P., N.. T. V., ktorí sa po predvolaní dostavili na hlavné pojednávanie, prečítal tie výpovede svedkov z prípravného konania, ktoré boli vykonané procesne bezchybným spôsobom a prečítal k veci sa vzťahujúce listinné dôkazy. Obžalovaný N.. H. V. v súvislosti so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžaloba podľa neho nezodpovedá pravde. On za klub uzavrel zmluvu za účelom, aby tam P. pracoval na prácach, ktoré mal aj v popise pre lekára. V prvom rade mal vyberať vstupné v doobedňajších hodinách. Obžalovaný ďalej uviedol, že jedna známa mu povedala o pánovi P., ktorý je invalidný a mohol by túto prácu robiť. Tak ho zavolal, stretli sa, vysvetlil mu, o čo sa jedná a P. s touto prácou súhlasil. Zo začiatku ho niekoľko dní vozil do práce, kde ho zaúčala pani P. a potom tam už chodil samostatne. P. nebol schopný robiť túto prácu, pretože bol veľmi nervózny. Chcel robiť ďalej, ale niečo iné. Tak sa dohodli, že dá do poriadku náradie. Začal to náradie opravovať v doobedňajších hodinách v priestoroch, kde mal uzatvorenú zmluvu, čiže na Štúrovej 3. V prvom rade ich prebrúsil, urobil základnú a vrchnú farbu. Boli tam aj stroje, ktoré bolo treba opraviť a zvariť. Čo nebolo možné urobiť v priestoroch fitnescentra, urobili pracovníci firmy H. T., s.r.o. v V., pričom pomocné práce vykonal svedok P.. Obžalovaný N.. H. V. uviedol, že si nie je vedomý, že by podľa Dohody č. 19/§56/2009/NP II-2 niečo porušil. Chcel len zachovať ďalej pracovné miesto pre P., ktorý nemal peniaze a potreboval ich. Podľa obžalovaného boli dodržané všetky podmienky dohody. P. stále pracoval na svojej funkcii prevádzkara v doobedňajších hodinách, P. robila poobede. Fitnescentrum bolo otvorené od 15.00 hod. do 21.00 hod.
a v sobotu od 17.00 hod. do 21.00 hod. On mal pracovnú náplň od 7.00 hod. do 15.00 hod. Takže do tretej mal všetko pripraviť, aby prevádzka išla ďalej. Obžalovaný uviedol, že chceli P. pôvodne aj prepustiť. Ale na úrade práce sa dozvedel, že to je možné iba so súhlasom úradu práce. Preto mu dali takú pracovnú náplň, aby to zvládol. On s tou prácou súhlasil. Až pri vypočúvaní na polícii zistil, že mal porušiť Dohodu č. 19/§56/2009/NP II-2, keď nedodržal lehotu dvoch rokov. S P. dohodou rozviazali pracovný pomer až 15.12.2010. Od 1.1.2011 zase prijali pracovníčku P., ktorej už na predchádzajúcom projekte skončila doba dvoch rokov. Obžalovaný V. uviedol, že nemenil P. pracovnú náplň. P. nikdy nerobil dlhšie ako 30 dní mimo dohodnutého pracoviska. Všetky podmienky dohody plnil a mzdu P. vyplatil. P. musel mať povolenie od lekára na vykonávanie tejto práce. Mal funkciu prevádzkara a ten má zabezpečovať celú prevádzku fitnescentra a teda aj údržbu a opravu strojov. Preto túto zmenu úradu práce nenahlásil. Obžalovaný uviedol, že nevie o tom, že by P. pracoval u neho na dome a mal za to nejaké peniaze zaplatené z projektu z úradu práce. Obžalovaný mu prácu nedával. Keď tam P. prišiel, čakal na neho, vyplatil mu výplatu a išiel domov. V čase kontroly pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa Valek nebol v práci. Keď mu potom obžalovaný volal, čo sa deje, že bola kontrola, tak doniesol doklad, že bol chorý, ktorý potom obžalovaný predložil úradu práce. Svedok L. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti zo zdravotných dôvodov veľmi dobre, užíva lieky, po ktorých má problém s pamäťou a nemôže si spomenúť. Svedok uviedol, že pracoval v posilňovni a zaúčala ho pani, čo tam už pracovala. Ale on túto prácu nemohol zo zdravotných dôvodov vykonávať, lebo bolo potrebné zapisovať, predávať, peniaze vydávať a jemu sa triasli ruky. Tak ho obžalovaný V. presunul na iné miesto, kde opravoval stroje, ktoré sa používajú v posilňovni. Niektoré stroje sa robili a opravovali aj vo firme H. T., s.r.o. v V.. Tam len pomáhal, lebo nie je vyučený, napr. na zváračské práce. Keď prišla do posilňovne kontrola z úradu práce, nebol v práci. Tak mu obžalovaný V. povedal, aby šiel k lekárovi po potvrdenie. Na hlavnom pojednávaní boli zistené rozpory vo výpovedi svedka P. oproti jeho výpovedi v prípravnom konaní, kde uviedol, že do 1.8.2009 chodil pracovať k obžalovanému V. do rodinného domu v V., tam robil rôzne domáce práce. Tieto práce robil len v doobedňajších hodinách a v poobedňajších chodil riadne do fitnescentra, kde ho autom vozil obžalovaný. Svedok P. ďalej uviedol, že pracoval pre fitnescentrum a to buď priamo vo fitnescentre alebo vo firme v V.. Od obžalovaného V. sa dozvedel, že vo fitnescentre bola kontrola z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa. On bol v tom čase u lekára, o čom doklad má obžalovaný V.. Na hlavnom pojednávaní svedok P. nevedel rozpory vo výpovediach logicky a vierohodne vysvetliť. Svedok N.. H. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v zmysle plánu kontrol dostali úlohu skontrolovať chránené dielne a chránené pracoviská. Obžalovaný N.. V. má viacej chránených pracovísk ako fyzická osoba aj v iných s.r.o.-čkách, tak prišlo aj na W. mesta U. O.. Kontrolu vykonal spolu s kolegyňou T.. Q. L.. Obžalovaný V. nebol prítomný na pracovisku, tak sa poverením na kontrolu preukázali pani P., ktorá tam pracovala. Kontrolovali dve dohody, dve chránené pracoviská. Na jednom mala pracovať P., ktorá mala podpísanú s úradom práce dohodu č. 11 z roku 2008. Na druhom mal pracovať P., ktorý mal podpísanú dohodu č. 19 z roku 2009. P. na pracovisku nenašli a tak na druhý deň išli za ním do miesta bydliska. Kde P. nebol prítomný, ale jeho otec im oznámil, že je u lekára, potvrdil im, že je chorý a má epileptické záchvaty. Obžalovaný V. neoznámil úradu práce, že sú s ním takéto problémy, hoci mal možnosť v zmysle dohody preobsadiť toto miesto do tridsiatich dní. Ďalší deň sám od seba prišiel P. k nim do kancelárie. Svedok X. bol sám v kancelárii, jeho kolegyňa mala dovolenku. P. si sadol a napísal vyjadrenie. Vo vyjadrení uviedol, že na tomto chránenom pracovisku robil do konca augusta 2009 a že potom bol presunutý do firmy H. T., s.r.o. v V.. Tieto dva riadky písal asi 45 minút. Obžalovaného V. predvolali, urobili zápisnicu o prerokovaní správy z následnej finančnej kontroly a kontrolu ukončili. Tento prípad ani písomne neoznamovali úradu boja proti korupcii.
Podľa svedka X. k porušeniu dohody zo strany obžalovaného došlo, keď neplnil podmienky dohody, kde sa zaviazal, že toto chránené pracovisko bude obsadené dva roky. P. sa priznal, že na toto pracovisko nechodí a obžalovaný V. ďalej predkladal na úrad práce dochádzku. Úrad práce mu teda preplatil ešte dvanásť platieb. Obžalovaný V. mohol preobsadiť toto miesto do tridsiatich dní. To však neurobil a ani to neoznámil úradu práce, čo bola tiež povinnosť podľa dohody. Mal oznámiť každú zmenu na tomto chránenom pracovisku úradu práce. Svedkyňa J. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že P. zaúčala v posilňovni, ale on túto prácu nebol schopný vykonávať. Dala mu aj peniaze na vydávanie pri vstupnom, ale keď ho nechala pracovať samého, peniaze mu chýbali, a už ďalej s peniazmi nedisponoval. Potom jej aj sám povedal, že on túto prácu nemôže vykonávať, lebo sa mu trasú ruky. V ďalšom období pracoval na opravách a údržbe posilňovacích strojov. Potom s ním už v styku nebola, lebo on vykonával prácu doobeda a ona poobede. Ale keď prišla do práce, videla, že v posilňovni bola vykonaná práca, stroje boli natreté a pokazené stroje boli opravené. Keď prišla do fitnescentra kontrola z úradu práce a pýtali sa na P., povedala im, že ona nevie, kde P. je a poslala ich za obžalovaným V.. Potom si zobrali jej dochádzku a odišli preč. Dochádzku si robil každý zvlášť. Svedkyňa uviedla, že vedela o tom, že P. bol umiestnený aj na iné pracovisko, že opravuje stroje, ale nevedela presne uviesť ako dlho pracoval na opravách tých strojov, či tam bol každý deň a či si viedol evidenciu dochádzky. Svedok N.. T. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že P. pracoval vo fitnescentre, kde ho zaúčala P.. Po čase, čo tam pracoval, mu chýbali peniaze. Preto sa rozhodlo, že nebude pracovať s peniazmi, ale že bude vykonávať činnosť, ktorá bola úzko spätá s prevádzkou fitnescentra a to údržba a oprava strojov. Tieto práce vykonával vo fitnescentre. Niektoré práce však nebolo možné vykonávať v priestoroch fitnescentra, tie sa potom robili vo firme H. T., s.r.o. v V.. Svedok uviedol, že je konateľom a spoločníkom spoločnosti H. T., s.r.o. Je to strojárska firma, kde sa vyrábajú produkty pre subdodávateľov pre automobilový priemysel. Do strojov treba programovať odborné veci a ľudí, ktorí sú schopní obsluhovať tieto stroje, je málo. Takže P. vzhľadom na jeho zdravotný stav určite nebol schopný robiť prácu, ktorú má v predmete činnosti táto spoločnosť. P. tam len vypomáhal, lebo nemal žiadne skúsenosti, napr. čo sa zvárania týka. Mohol iba natierať a pridržiavať pri týchto prácach. Svedok ďalej uviedol, že nevie, či P. vypomáhal jeho otcovi na rodinnom dome v V.. Tam si pán Valek chodil za jeho otcom po výplatu, lebo to mal bližšie. Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie aj prečítaním nasledujúcich listinných dôkazov: - z pracovnej zmluvy z č.l. 9 mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa 30.12.2010 medzi zamestnávateľom W. mesta U. O. a zamestnancom J. P. na profesiu prevádzkar fitness centra s nástupom do práce dňa 01.01.2011 a miestom výkonu práce Stará Ľubovňa. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. - oznámenie zmeny z č.l. 10 mal súd preukázané, že bol ukončený pracovný pomer s L. P. dňa 15.12.2010. - z oznámenia zmeny - preobsadenie z č.l. 11 mal súd preukázané, že sa uvoľnilo pracovné miesto na pracovisku, ktoré bolo preobsadené zamestnankyňou J. P. odo dňa 01.01.2011. - z pracovnej náplne pre profesiu prevádzkar fitnescentra pre W. z č.l. 21, ktorá je súčasťou pracovnej zmluvy, mal súd preukázané, že sem patrí: - otvorenie fitness centra podľa otváracích hodín - výber vstupného a kontrola vstupných preukazov pri dochádzke do fitness centra - predaj doplnkov výživy
- udržiavanie čistoty v priestoroch fitness centra - oprava a údržba posilňovacích strojov - z oznámenia o rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou z č.l. 22 mal súd preukázané, že ku dňu 31.10.2010 bol výpoveďou zo strany zamestnávateľa W. mesta U. O. rozviazaný pracovný pomer so zamestnancom L. P.. - z výmenného poukazu na odborné vyšetrenie z č.l. 23 mal súd preukázané, že L. P. bol od 02.11.2010 do 04.11.2010 na odbornom lekárskom vyšetrení. - z evidencie dochádzky za mesiace od 07/2009 do 12/2010 a z výplatných listín miezd za rovnaké mesiace z č.l. 25-60 ako aj z fotokópii výplatných vreciek W. mesta U. O. s menami J. P. L. P. z č.l. 61-62 mal súd preukázané, že svedkovia P. a P. v uvedenom období chodili riadne do práce ako aj to, že dostávali dohodnutú mzdu. - z výpisu zo zdravotnej dokumentácie L. P. z č.l. 87-89 mal súd preukázané, že L. P. poberá invalidný dôchodok a jeho miera poklesu schopnosti pre zárobkovú činnosť je 71 %. - z Dohody č. 19/§56/2009/NPII-2 z č.l. 92-97 mal súd preukázané, že bola uzavretá dňa 13.07.2009 medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni a P. L. K. U. O., z dohody súd ďalej zistil, že: - podľa bodu 10.2 je zamestnávateľ povinný oznámiť písomne úradu nevykonávanie pracovnej činnosti na zriadenom pracovnom mieste trvajúce viac ako 30 kalendárnych dní najneskôr do 15 dní od uplynutia 30 kalendárnych dní nevykonávania pracovnej činnosti na zriadenom pracovnom mieste - podľa bodu 10.3 je zamestnávateľ povinný oznámiť písomne úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku danej skutočnosti - podľa bodu 10.4 je zamestnávateľ povinný oznámiť písomne úradu skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť záväzky vyplývajúce z tejto dohody (najmä zmeny právneho stavu, sídla chráneného pracoviska, plnenia podmienok priznania postavenia chráneného pracoviska vrátane kladného posudku orgánu na ochranu zdravia) najneskôr 30 kalendárnych dní pred uskutočnením zmeny - podľa bodu 16.1 je zamestnávateľ povinný vrátiť na účet úhradu bez vyzvania pomernú časť príspevku, zodpovedajúcu obdobiu, po ktoré si neplnil povinnosti vyplývajúce z článku II. bod 6 alebo 9 dohody, najneskôr do 30-tich kalendárnych dní odo dňa, od ktorého došlo k nesplneniu niektorého z uvedených záväzkov na číslo účtu úradu, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote. Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť úradu vrátenie príspevku. - podľa bodu 16.2 je zamestnávateľ povinný vrátiť na účet úhradu bez vyzvania celú sumu vyplateného príspevku v prípade nedodržania dohodnutých záväzkov uvedených v článku II. bod 1 alebo 2 písm. ac) alebo 3 alebo 4 alebo 5 tejto dohody, a to najneskôr do 30-tich kalendárnych dní odo dňa, od ktorého došlo k nesplneniu niektorého z uvedených záväzkov na číslo účtu úradu, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote. Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť úradu vrátenie príspevku. - podľa bodu 16.3 je zamestnávateľ povinný vrátiť na účet úhradu bez vyzvania časť príspevku, ktorá bola zamestnávateľovi vyplatené odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, najneskôr do 30-tich kalendárnych dní odo dňa prerokovania tohto protokolu na číslo účtu úradu, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote. Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť úradu vrátenie príspevku.
- z Dodatku č. 1 a z Dodatku č. 2 z č.l. 100 a 101 mal súd preukázanú zmenu názvu zamestnávateľa P. L. K. U. O. na W. mesta U. O.. - zo správy o výsledku následnej finančnej kontroly č. 86/2010 z č.l. 103-106 a zo zápisnice o jej prerokovaní z č.l. 110-111 mal súd preukázané výsledky kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v U. O. v W. mesta U. O. týkajúce sa dohody č. 19/§56/2009/NPII-2, pričom touto kontrolou neboli zistené žiadne závažné porušenia dohody zo strany zamestnávateľa. - z prehľadu čerpaných prostriedkov z č.l. 112 mal súd preukázané ako boli vyplácané finančné prostriedky pre L. P. z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu za obdobie 7/2009 do 08/2010: - žiadosť č. 1, žiadaná suma 99,23 €, obdobie VII.09, uhradená suma 99,23 €, - žiadosť č. 2, žiadaná suma 381,47 €, obdobie VIII.09, uhradená suma 381,47 €, - žiadosť č. 3, žiadaná suma 381,47 €, obdobie IX.09, uhradená suma 381,47 €, - žiadosť č. 4, žiadaná suma 383,56 €, obdobie X.09, uhradená suma 383,56 €, - žiadosť č. 5, žiadaná suma 381,47 €, obdobie XI.09, uhradená suma 381,47 €, - žiadosť č. 6, žiadaná suma 381,47 €, obdobie XII.09, uhradená suma 381,47 €, - žiadosť č. 7, žiadaná suma 397,28 €, obdobie I.10, uhradená suma 384,65 €, - žiadosť č. 8, žiadaná suma 397,28 €, obdobie II.10, uhradená suma 384,65 €, - žiadosť č. 9, žiadaná suma 398,18 €, obdobie III.10, uhradená suma 384,65 €, - žiadosť č. 10, žiadaná suma 399,11 €, obdobie IV.10, uhradená suma 384,65 €, - žiadosť č. 11, žiadaná suma 397,28 €, obdobie V.10, uhradená suma 384,65 €, - žiadosť č. 12, žiadaná suma 400,74 €, obdobie VI.10, uhradená suma 384,65 €, - žiadosť č. 13, žiadaná suma 408,06 €, obdobie VII.10, uhradená suma 384,65 €, - žiadosť č. 14, žiadaná suma 397,28 €, obdobie VIII.10, uhradená suma 384,65 €. - z fotokópie písomného čestného prehlásenia Pavla Valeka z č.l. 113 mal súd preukázané, že Pavol Valek pracoval u Ing. Hlinku v KŠK mesta Stará Ľubovňa do konca augusta 2009. Túto prácu nezvládal, tak bol presunutý do firmy AHM Metal, s.r.o. v Hniezdnom. - z fotokópie písomného prehlásenia o vypočutí Pavla Valeka na ÚPSVaR v Starej Ľubovni z č.l. 8 súd zistil, že svedok Valek mal napísať čestné prehlásenie z č.l. 113 tak, že mu ho nadiktoval vedúci kontrolnej skupiny Ing. Andrej Benc. - z pracovnej zmluvy z č.l. 164 mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa 22.07.2009 medzi zamestnávateľom ŠK POWER FACTORY a zamestnancom Pavlom Valekom na profesiu prevádzkar fitness centra s nástupom do práce dňa 24.07.2009 a miestom výkonu práce Stará Ľubovňa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 23.07.2011 so skúšobnou dobou 3 mesiace. - z pracovnej náplne pre chránené pracovisko pre profesiu prevádzkar fitnescentra z č.l. 165 mal súd preukázané, že sem patrí: - prevádzkovanie fitnescentra počas jeho prevádzky
- otvorenie fitness centra podľa otváracích hodín - výber vstupného a kontrola vstupných preukazov pri dochádzke do fitness centra - predaj doplnkov výživy - udržiavanie čistoty v priestoroch fitness centra - z oznámenia o rozviazaní pracovného pomeru Dohodou z č.l. 166 mal súd preukázané, že ku dňu 15.12.2010 požiadal zamestnanec Pavol Valek o rozviazanie pracovného pomeru so zamestnávateľom KŠK mesta Stará Ľubovňa, ktorý s dohodou súhlasil. Na základe takto vykonaného dokazovania súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a dospel pri tom k nasledovným záverom: - z výpovedí obžalovaného, svedkov ako aj z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný Ing. Andrej Hlinka ako zakladateľ a splnomocnenec občianskeho združenia ŠK POWER FACTORY Stará Ľubovňa (neskôr zmena názvu na KŠK mesta Stará Ľubovňa) uzatvoril s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni dňa 13.07.2009 Dohodu č. 19/ §56/2009/NPII-2 o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Zbierky zákonov o službách zamestnanosti, predmetom ktorej spoločne s uzavretými Dodatkami č. 1 a č. 2 k tejto dohode bolo poskytnutie finančného príspevku na zriadenie chráneného pracoviska, v celkovej sume 9.060,57 €. Podľa tejto dohody sa obžalovaný zaviazal: - zriadiť chránenú dielňu (pracovisko) s jedným miestom pre občana so zdravotným postihnutím - udržať obsadené pracovné miesto po dobu najmenej dvoch rokov - použiť poskytnutý finančný príspevok len na účel, ktorý priamo súvisí s vytvorením a zachovaním pracovného miesta (dohoda z č.l. 92-97). - ďalej bolo preukázané, že obžalovaný Ing. Andrej Hlinka na základe tejto dohody uzatvoril pracovné zmluvy na pozíciu prevádzkara fitnescentra so zdravotne postihnutými občanmi nasledovne: - s Pavlom Valekom od 24.07.2009 do 15.12.2010 (pracovná zmluva z č.l. 164) (pracovný pomer skončený dohodou) - s Darinou Špesovou od 01.01.2011 do 23.07.2011 (pracovná zmluva z č.l. 9). - bolo preukázané, že obžalovaný oznámil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni preobsadenie pracovného miesta prevádzkar fitnescentra v zmysle tejto dohody (oznámenie z č.l. 11). - podľa pracovnej náplne pre profesiu prevádzkar fitnescentra ktorá je súčasťou pracovnej zmluvy mal súd preukázané, že sem patrí: - otvorenie fitness centra podľa otváracích hodín - výber vstupného a kontrola vstupných preukazov pri dochádzke do fitness centra - predaj doplnkov výživy - udržiavanie čistoty v priestoroch fitness centra (pracovná náplň z č.l. 165).
- v trestnom spise sa však nachádza aj listinný dôkaz (pracovná náplň z č.l. 21) zo dňa 01.07.2009, v ktorej je uvedená aj oprava a údržba posilňovacích strojov. - neúčasť svedka Valeka v práci v deň kontroly pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa bola v dôsledku jeho ochorenia a návštevy lekára (lekárske potvrdenie z č.l. 23). - z výpovede obžalovaného Ing. Andreja Hlinku a svedeckých výpovedí Pavla Valeka, Dariny Špesovej, Ing. Michala Hlinku, vykonaných na hlavnom pojednávaní, nebolo preukázané, že Valek vykonával opravu a údržbu posilňovacích strojov mimo priestorov fitnescentra dlhšie ako 30 dní a taktiež nebolo preukázané, že Valek počas pracovnej doby vypomáhal obžalovanému na jeho rodinnom dome v Hniezdnom a to v rámci vyplácanej odmeny a týmto spôsobom by boli na túto činnosť použité prostriedky z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami na iný účel ako bolo pôvodne určené v Dohode č. 19/§56/2009/NPII-2. - skutočnosť, že svedok Valek pracoval v posilňovni podľa pracovnej zmluvy potvrdila nepriamo vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedkyňa Špesová (pri jej popoludňajšom nástupe do práce boli stroje upratané a opravené). Prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí páchateľ, ktorý vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia. Prečinu poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí páchateľ, ktorý použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskych spoločenstiev alebo v zastúpení Európskeho spoločenstva na iný účel ako bolo pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobí tak väčšiu škodu. Finančné záujmy Európskych spoločenstiev predstavujú príjmy, výdavky a prostriedky a súvisia predovšetkým s rozpočtom Európskych spoločenstiev. Je to rozsiahly systém zberu a následného prerozdelenia finančných prostriedkov. Za konanie proti finančným záujmom Európskeho spoločenstva možno považovať ľstivé získanie finančných prostriedkov, vyhýbanie sa povinnému plateniu, vylákanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, na základe neexistujúcich, či predstieraných programov, zneužívanie finančných prostriedkov, porušovanie podmienok grantov a podobne. Článkom 280 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev (tzv. Maastrichtská zmluva) bol zavedený princíp asimilácie. Uvedené ustanovenie založilo povinnosť členských štátov prijať na ochranu finančných záujmov Európskych spoločenstiev do svojej trestno právnej úpravy opatrenia rovnocenné s opatreniami smerujúcimi k ich vlastných finančných záujmov. V dôsledku tejto požiadavky už Zákonom 421/2000 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal trestný zákon č. 140/1961 Zb. boli vytvorené skutkové podstaty trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev a tieto boli prevzaté i Trestným zákonom v znení Zákona č. 300/2006 Z.z.. Na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie bol vytvorený systém finančných nástrojov, ktorý je známy pod pojmom štrukturálne fondy. Jedným z nich je aj Európsky sociálny fond, ktorý podporuje aktivity v oblasti zamestnanosti. Práve z tohto fondu boli priznané prostriedky aj obžalovanému na základe jeho žiadosti o priznanie finančného príspevku. Tieto finančné prostriedky sú presne účelovo určené. Nie je pritom rozhodujúce, že v technike poskytovanie týchto finančných príspevkov išlo o refundáciu už vynaložených nákladov, čo je spôsobené podmienkami poskytovania prostriedkov z fondov Európskych spoločenstiev priamo v Slovenskej republike cez ich prerozdelenie
prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa však nestávajú vlastníkom, ale ostávajú správcom takýchto prostriedkom. Finančným prostriedkom z Európskeho sociálneho fondu nie je poskytovaná ochrana prostredníctvom ust. § 225 Trestného zákona, ale podľa § 261 Trestného zákona, nakoľko každý z uvedených trestných činov chráni iný objekt. Na základe výpovede obžalovaného Ing. Andreja Hlinku, svedeckých výpovedí Pavla Valeka, Ing. Andreja Benca, Dariny Špesovej, Ing. Michala Hlinku a listinných dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že obžalovaný na základe Dohody č. 19/§56/2009/NPII-2 zamestnával Pavla Valeka ako prevádzkara fitnescentra od 24.07.2009 do 15.12.2010. Valek mal ako prevádzkar fitnescentra v náplni práce otvorenie fitnescentra podľa otváracích hodín, výber vstupného a kontrola vstupných preukazov pri dochádzke do fitnescentra, predaj doplnkov výživy, udržiavanie čistoty v priestoroch fitnescentra, oprava a údržba posilňovacích strojov. Z dôvodu, že Valek nebol schopný zo zdravotných dôvodov zapisovať, predávať a pracovať s peniazmi, obžalovaný ho v rámci fitnescentra presunul na opravu a údržbu posilňovacích strojov. Túto prácu vykonával v doobedňajších hodinách v priestoroch fitnescentra. Niektoré stroje opravoval aj v spoločnosti AMH Metal s.r.o. v Hniezdnom. K hodnoteniu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní treba uviesť, že niet dôkazu, ktorý by priamo usvedčoval obžalovaného Ing. Andreja Hlinku zo žalovaného konania niet ani nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili ucelený rad dôkazov usvedčujúcich tohto obžalovaného. Z vykonaného dokazovania, mal súd preukázané, že obžalovaný pravidelne vyplácal svojim zamestnancom Pavlovi Valekovi a Darine Špesovej mzdu a aj odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne boli riadne zaplatené. Súd má za to, že obžalovaný neporušil tie ustanovenia Dohody č. 19/§56/2009/NPII-2, ktorých porušenie by malo za následok povinnosť obžalovaného vrátiť celú, či pomernú časť finančných prostriedkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a teda konaním obžalovaného nedošlo k spáchaniu skutku, ktorým by naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov. Je pravdepodobné, že obžalovaný tým, že písomne neoznámil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa každú zmenu dohodnutých podmienok, t.j. občasné vykonávanie práce svedkom Valekom mimo posilňovne, porušil do určitej miery body 10.3 a 10.4 predmetnej dohody. Avšak podľa samotnej dohody porušenie týchto ustanovení nemá za následok povinnosť subjektu vrátiť celú či pomernú časť obdržaných finančných prostriedkov. Podľa názoru súdu závažnosť takéhoto porušenia predmetnej dohody vzhľadom na jeho následky pre samotných zamestnancov chránenej dielne či pracoviska, tiež vzhľadom na vzniknuté okolnosti v tomto konkrétnom prípade ako aj na pohnútku obžalovaného je menej ako nepatrná. Súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov zadovážených a vykonaných za súčinnosti procesných strán a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok uvedený v obžalobe naozaj stal. Podľa ustálenej súdnej praxe k tomu, aby bolo možné rozhodnúť o vine a treste, je potrebné jednoznačne a bez všetkých pochybností určiť, ktorá z variant skutkového stavu, či tá, ktorú uvádza obžaloba, alebo tá, ktorá je uvádzaná obžalovanými a obhajobou, zodpovedá skutočnosti, je nevyhnutné pre zachovanie zásady in dubio pro reo zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Podľa názoru súdu dôkazy, ktoré boli získané orgánmi prípravného konania zákonným spôsobom, a ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, v žalovanom skutku netvoria reťaz dôkazov, ktorá by čo i len čiastočne potvrdzovala skutočnosti uvádzané v skutkovej vete žalovaného skutku, ktoré by potvrdzovali protiprávne konanie obžalovaného.
Uplatnenie dôvodu oslobodenia obžalovaného spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Trestného poriadku je dôsledkom zásady prezumpcie neviny v zmysle článku 40 ods. 2 Listiny práv a slobôd, článku 6 ods. 2 Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorej zásady má nepreukázaná vina rovnaký význam ako preukázaná nevina. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona a preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného zákona oslobodil spod obžaloby pre uvedený skutok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.