Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 3T/19/2011 9511100109 11. 09. 2012 jan hrubala ECLI:SK:SSPK:2012:9511100109.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu a členov senátu JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2012 v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému C. L. a spol., pre pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s pokusom prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, vedenej pod sp. zn. BB - 3 T 19/2011 takto rozhodol: obžalovaní 1. C. L., nar. X. X.. XXXX v A., trvale bytom B., K. č. XXXX/XX, samostatne zárobkovo činná osoba, 2. J. Q., nar. XX. X. XXXX v B., trvale bytom B., H.. XX, prechodne bytom J., L.. XXX, zamestnaný v Q. X. s.r.o. sú vinní, že dňa 31.1.2007 v Bratislave na V. ulici č. X/T. C. L. podpísal s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave so sídlom na Vazovovej ulici č. 7/A (ďalej “Úrad práce sociálnych vecí a rodiny”) v zastúpení D.. V. X. Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie podl'a zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti č. 1/§56/2007/II (ďalej “Dohoda”), podľa ktorej boli dohodnuté podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne a na jej zachovanie zo zdrojov štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu v pomere spolufinancovania 50 % : 50 %, pričom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa zaviazal poskytnúť nenávratný finančný príspevok v sume 3.354.080,- Sk (111.335,05 €) z toho : - príspevok na zriadenie pracovných miest vo výške 1.578.400,- Sk (52.393,28 €) - príspevok na preukázané dodatočné náklady vo výške 1.775.680,- Sk (58.941,78 €), ktoré firma Art Peace s.r.o. v zastúpení C. L. sa zaviazala využiť na oprávnené náklady v súlade s článkom III odsek 3 Dohody č. 1/§ 56/2007/II. a v presne nezistenom čase pred 4.6.2007 C. L. po zabezpečení rekonštrukčných prác na chránenej dielni presne nezisteným subjektom po dohode s J. Q. tohto požiadal o zabezpečenie faktúr za uskutočnenú rekonštrukciu priestorov chránenej dielne pre firmu Art Peace s.r.o.. J. Q. presnejšie nezisteným spôsobom zabezpečil vyhotovenie faktúr a k tomu zodpovedajúcich pokladničných dokladov, ktoré zaopatril pečiatkou firmy KARTEL PLUS s.r.o., ku ktorej mal ako bývalý konateľ firmy prístup a po
tomto ich odovzdal C. L., aby ich použil v ďalšom konaní pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne C. L. dňa 4.6.2007 za firmu Art Peace s.r.o. predložil na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave Žiadosť o platbu č. 3 za obdobie apríl 2007 na úhradu preukázaných dodatočných nákladov v sume 540.000,- Sk- (17.924,72 €), pričom na preukázanie uskutočnených vynaložených nákladov použil faktúry vystavené dodávateľom KARTEL PLUS s.r.o. č. 200701 z 13.4.2007, č. 20072 z 23.4.2007, č. 20074 z 26.4.2007 všetky na sumu 238.000,- Sk (7.900,15 €) za murárske, vodoinštalačné práce, vyhotovenie sádrokartonového stropu, oprava a rozšírenie elektrických rozvodov, spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi od firmy KARTEL PLUS s.r.o. so sídlom Budatínska 73, Bratislava, prevzatými od J. Q., na čo bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny upozornený na nemožnosť preplatenia faktúr od firmy KARTEL PLUS s.r.o. z dôvodu, že firma KARTEL PLUS s.r.o. nemá stavebné a búracie práce v predmete činnosti firmy a ani žiadnych zamestnancov, čo oznámil J. Q., a v súčinnosti s ním presne nezisteným spôsobom na vyššie uvedené práce vykonané neznámym subjektom zabezpečili faktúry a účtovné doklady od ďalších fiktívnych dodávateľov a to firmy M&B STAVO SPRAY s.r.o. a Rekomont Uni s.r.o., čím C. L. porušil čl. II A ods. 8, 9 a 19 Dohody. Firma KARTEL PLUS s.r.o. a ani M&B STAVO SPRAY s.r.o. a Rekomont-Uni s.r.o. predložené faktúry pre odberateľa Art Peace s.r.o. nikdy nevystavili, žiadne práce uvedené vo faktúrach nevykonali, a vôbec neboli v styku s firmou Art Peace s.r.o. na báze dodávateľsko odberateľských vzťahov, od ktorej teda ani neprijali žiadne peniaze na úhradu prác, a takisto znaleckým posudkom, ktorého obsah bol upresnený na hlavnom pojednávaní, bolo zistené, že na objekte chránenej dielne Art Peace s.r.o. boli pred uzatvorením Dohody nezisteným dodávateľom realizované rekonštrukčné práce len v hodnote 493.235,83 Sk (16.372,43 €) a faktúrou firmy KARTEL PLUS s.r.o. predloženou firmou Art Peace s.r.o. k žiadosti o platbu č. 3 boli tieto práce nadhodnotené o sumu 3.189,52 € (96.087,48 Sk), pričom Žiadosť o platbu č. 3 nebola preplatená v dôsledku výsledkov kontroly v chránenej dielni a jej preplatením by bola spôsobená škoda vo výške 3.189,52 € (96.087,48 Sk): z toho zo štátneho rozpočtu SR v sume 1.594,76 € (48.043,74 Sk), z Európskeho sociálneho fondu takisto v sume 1.594,76 € (48.043,74 Sk), teda obžalovaný C. L. dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle vylákať prostriedok zo štátneho rozpočtu, ktorého použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nesplnil tým, že iného uviedol do omylu v otázke ich splnenia, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a v takomto úmysle predložil falšovaný doklad, zároveň použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým mohol umožniť spôsobenie sprenevery, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
obžalovaný J. Q. poskytol inému pomoc, aby iný vylákal prostriedok zo štátneho rozpočtu, ktorého použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nesplnil, tým, že iného uviedol do omylu v otázke ich splnenia, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, poskytol inému pomoc, aby iný konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu predložil falšovaný doklad, použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, tým mohol umožniť spôsobenie sprenevery, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchali:
obžalovaný C. L. pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 261 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaný J. Q. pomoc k pokusu zločinu subvenčného podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1, § 225 ods. 1 Trestného zákona a k prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 261 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzujú: obžalovaný C. L. podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. a), § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.
obžalovaný J. Q. podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. odôvodnenie: Dňa 11. augusta 2011 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave podal na tunajší súd obžalobu na obvineného C. L. pre pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s pokusom prečinu poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a na obvineného J. Q. pre pomoc k pokusu zločinu subvenčného podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a k prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 31.1.2007 v Bratislave na Vazovovej ulici č. 7/A podpísal s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v zastúpení Ing. V. X. Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti č. 1/§56/2007/II, podľa ktorej boli dohodnuté podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne a na jej zachovanie zo zdrojov štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu v pomere spolufinancovania 50 % : 50 % , pričom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa zaviazal poskytnúť nenávratný finančný príspevok v sume 3 354 080 Sk z toho: - príspevok na zriadenie pracovných miest vo výške 1 578 400,- Sk - príspevok na preukázané dodatočné náklady vo výške 1 775 680,-Sk, ktoré firma Art Peace s.r.o. v zastúpení C. L. sa zaviazala využiť na oprávnené náklady v súlade s článkom III odsek 3 Dohody č. 1/§ 56/2007/II. v presne nezistenom čase pred 4.6.2007 obv. C. L. po dohode s obv. J. Q. tohto požiadal o zabezpečenie faktúr za uskutočnenú rekonštrukciu priestorov chránenej dielne pre firmu Art Peace s.r.o.. Obv. J. Q. zabezpečil vyhotovenie faktúr a k tomu zodpovedajúcich pokladničných dokladov, ktoré zaopatril pečiatkou firmy KARTEL PLUS s.r.o., ku ktorej mal ako bývalý konatel' prístup. Po tomto ich odovzdal obv. C. L., aby ich použil v d'alšom konaní pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne obv. C. L. dňa 4.6.2007 za firmu Art Peace s.r.o. predložil na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave Žiadost' o platbu č. 3 za obdobie apríl 2007 na úhradu preukázaných dodatočných nákladov v sume 540 000,Sk- (17 924,72 €), pričom na preukázanie uskutočnených vynaložených nákladov použil faktúry vystavené dodávatel'om KARTEL PLUS s.r.o. č. 200701 z 13.4.2007, č. 20072 z 23.4.2007, č. 20074 z 26.4.2007 všetky na sumu 238 000,-Sk za murárske, vodoinštalačné práce, vyhotovenie sádrokartonového stropu, oprava a rozšírenie elektrických rozvodov, spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi od firma KARTEL PLUS s.r.o. so sídlom Budatínska 73, Bratislava, prevzatými od obv. J. Q., Obv. C. L. potom ako bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny upozornený na nemožnost' preplatenia faktúr od firmy KARTEL PLUS s.r.o. z dôvodu, že firma KARTEL PLUS s.r.o. nemá stavebné a búracie práce v predmete činnosti firmy a ani žiadnych zamestnancov, toto oznámil obv. J. Q., ktorý zabezpečil faktúry od firmy M&B STAVO SPRAY s.r.o. . Po tomto obv. C. L. v snahe dosiahnut' preplatenie nákladov na úpravu chránenej dielne dňa 19.6.2007 predložil tri faktúry vystavené dodávatel'om M&B STAVO SPRAY s.r.o. so sídlom M. Marečka č. 6, Bratislava: - faktúru č. 2007 04 zo dňa 2.4.2007 v sume 224 375,5 Sk, - faktúru č. 2007 05 zo dňa 11.4.2007 v sume 146 977,-Sk, - faktúru č. 2007 06 zo dňa 27.4.2007 v sume 182 927,-Sk, ktoré však takisto neboli Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave prijaté na preplatenie z dôvodu, že ani firma M&B STAVO SPRAY s.r.o., nebola podl'a živnostenského registru oprávnená na vykonávanie murárskych , búracích, vodoinštalačných prác. Obv. C. L. po predchádzajúcom odmietnutí preplatenia faktúr od firmy KARTEL PLUS s.r.o. a M&B STAVO SPRAY s.r.o. dňa 11.7.2007 za účelom deklarovania oprávnenosti a reálnosti vynaložených nákladov zo Žiadosti o platbu č. 3 predložil d'alšie faktúry od dodávatel'a Rekomont-Uni s.r.o., o ktorých vystavenie požiadal obv. J. Q. v mailovej korešpondencii presne nezisteného adresáta aj s uvedením hodnoty faktúr na ktoré mali byt' vystavené. Následne obv. C. L. predložil faktúry vystavené firmou Rekomont-Uni s.r.o. so sídlom Záhradná č. 46, Želiezovce - faktúru č. 0/31170046 zo dňa 9.7.2007 na sumu 142 645,30,-Sk, - faktúru č. 0/31170047 zo dňa 9.7.2007 na sumu 147 381,50,-Sk, - faktúru č. 0/31170048 zo dňa 9.7.2007 na sumu 104 612,90,-Sk.
takisto ako súčast' žiadosti o platbu č. 3 tretí krát vymenených faktúr, ktoré mali zdokladovať reálne uskutočnené a vynaložené náklady na rekonštrukciu priestorov chránenej dielne. Uvedené firmy KARTEL PLUS s.r.o., M&B STAVO SPRAY s.r.o. ani Rekomont-Uni s.r.o. predložené faktúry pre odberateľa Art Peace s.r.o. nikdy nevystavili, žiadne práce uvedené vo faktúrach nevykonali, a vôbec neboli v styku s firmou Art Peace s.r.o. na báze dodávatel'sko odberateľských vzťahov, od ktorej teda ani neprijali žiadne peniaze na úhradu prác., a takisto znaleckým posudkom bolo zistené, že na objekte chránenej dielne Art Peace s.r.o. boli pred uzatvorením Dohody nezisteným dodávatel'om realizované rekonštrukčné práce len v hodnote 421 656,45,-Sk - 13 996,43 € a faktúrou predloženou firmou Art Peace s.r.o. k žiadosti o platbu č. 3 boli tieto práce nadhodnotené o sumu 5 327,93 € (160 509,20,-Sk), pričom Žiadosť o platbu č. 3 nebola preplatená v dôsledku výsledkov kontroly v chránenej dielni, pričom ich preplatením by bola spôsobená škoda vo výške 5 327,93 € (160 509,20,Sk): z toho zo štátneho rozpočtu SR v sume 2 663,97 € (80 254,70,-Sk), z Európskeho sociálneho fondu takisto v sume 2 663,97 € (80 254,70,-Sk). Dňa 17.08.2011 Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica ako súd prvostupňový, vypravil zásielku, v ktorej obvineným, ich obhajcom a poškodenej strane doručoval obžalobu spolu s výzvou podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov. Na výzvu v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku žiadna zo strán v konaní nereagovala. Dňa 7. decembra 2011 senát Špecializovaného trestného súdu obžalobu predbežne prejednal a rozhodol tak, že podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi, nakoľko v konaní zistil závažné procesné chyby. Na základe sťažnosti prokurátora Najvyšší súd SR v Bratislave dňa 16.05.2012 pod sp. zn. 3 Tost 2/2012 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vo veci prikázal znovu konať a rozhodnúť. Konštatoval, že vo vzťahu k obvineným vec je objasnená na takej úrovni, že súdu umožňuje rozhodnutie na hlavnom pojednávaní (str. 4 rozhodnutia, predposledný odsek). Po vrátení veci prvostupňovému súdu tento, rešpektujúc právny názor nadriadeného súdu, vo veci nariadil hlavné pojednávanie na dni 23. - 24.07.2012. Na hlavnom pojednávaní, zistil, že strany v konaní nechcú uzavrieť zmier a po prehlásení obžalovaných o tom, že sú nevinní (§ 257 Trestného poriadku), súd vo veci vypočul oboch obžalovaných, svedkov, ktorých výpovede budú v relevantných častiach stručne sumarizované nižšie, vypočul znalca, prečítal znalecký posudok, na ktorý sa znalec odvolal, a prečítal všetky listinné dôkazy vzťahujúce sa k skutku, ktorý spôsobom, ako je to opísané vyššie, bol obžalovaným dávaný za vinu. 1. Zhrnutie vykonaného dokazovania Obžalovaný C. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že traja spoločníci - on, Q. a ešte jeden (J. Q.) sa rozhodli, že založia s.r.o.-čku a potom chránenú dielňu. Všetci traja mali rovnaké práva a povinnosti, bolo rozhodnuté, že s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej aj „Úrad PSVR“) bude komunikovať on, keďže ako nezamestnaný bol stále doma, mal na to viac času, kým ostatní pracovali aj inde. Výberové konanie na rekonštrukciu chránenej dielne vyhrala firma KARTEL PLUS, ktorú „dodal“ obžalovaný Q. (ostatné dve firmy v rámci predpísaného verejného obstarávania formálne zabezpečil svedok J. Q.), a ktorá aj rekonštrukčné práce robila, po súhlase Úradu PSVR. Komunikáciu s touto formou mal na starosti J. Q., doniesol faktúry od tejto firmy, tvrdil, že faktúry zaplatil. On (obž. L.) faktúry odniesol Úradu PSVR, potom zistil, že Úrad PSVR s nimi podpísal neplatnú zmluvu. V rámci kontroly z Úradu PSVR pani I. ako vedúca kontroly zistila, že firma KARTEL PLUS, nemá žiadnych zamestnancov, povedala, že musia vymeniť faktúry. On toto povedal Q., ktorý povedal, že vybaví iné faktúry a inú firmu. Tieto ďalšie faktúry on ani nevidel, na Úrad PSVR ich zaniesol Q.. Pani I. asi o dva dni nato volala, že ani tieto faktúry nie sú v poriadku, lebo firma (M&B STAVO SPRAY s.r.o.) nemá v predmete činnosti všetky práce, ktoré pri rekonštrukcii mali vykonať. Opäť to povedal Q., on mu asi o dva - tri dni e-mailom oznámil, že našiel ďalšiu firmu z juhu, ktorá vystaví faktúry. Tretí spoločník (J. Q.) po tieto faktúry išiel a predložil ich Úradu PSVR do podateľne.
Pokiaľ ide o vykonávanie rekonštrukčných prác chránenej dielne, išlo o objekt, ktorý tento obžalovaný vlastní, dal ho do prenájmu firme Art Peace s.r.o., išlo o samostatný objekt vedľa jeho rodinného domu. Robotníkov ráno pustil dovnútra, nekontroloval ich, je len laik na stavebné práce. Všetko zariaďoval Q., výhradne on komunikoval s firmou KARTEL PLUS, s.r.o., dohodol, kedy prídu robotníci, on ich tiež doviezol a podobne. Nevedel, kto práce na objekte vykonal, nebolo to pre neho zaujímavé, opakovane uvádzal, že toto mal na starosti Q.. Žiadosť o platbu č. 3 (táto sa týkala rekonštrukčných prác) im bola z Úradu PSVR vrátená, Q. následne doniesol faktúry ďalšej firmy (M&B STAVO SPRAY s.r.o.), preto on dal do spisu originály. Pri odstraňovaní rozporov a nazretí do spisu uviedol, že túto žiadosť vyhotovoval a podpísal on a to na základe faktúr predložených mu Q.. Obžalovaný J. Q. svoju vinu na hlavnom pojednávaní takisto popieral. Okrem toho, že investoval peniaze, vo firme nič nerobil, nemal žiadny prístup k dokladom, nikoho tam nepoznal. Nezaujímalo ho, na čo on (obžalovaný L.) peniaze použije. Do dielne prístup nemal, bol tam „nevítaný hosť“, L. tam bol s robotníkmi, všetko si robil sám, sem tam ukázal nejaký doklad. On z firmy vystúpil ešte k 01.12.2006, hneď na začiatku, nič s nimi nechcel mať. Vedel, že bude u L. prevádzkovaná chránená dielňa, aj to, že bude vykonaná rekonštrukcia dielne, nikdy ale nevidel papiere k tomu, čo L. robil. Požičal L. zhruba 400.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke a dal mu kontakt na jedného nepočujúceho, ktorý zabezpečil zamestnancov. Tiež dal L. kontakt na konateľa spoločnosti KARTEL PLUS, s.r.o., v ktorej on bol asi jeden rok, meno konateľa F. O. mal v mobile. Nevedel pritom, čo mala táto firma v popise činností. Kontakt dal L. ešte v čase, keď tento zháňal firmy, ktoré by urobili rekonštrukciu s tým, aby sa opýtal a pozisťoval si potrebné veci sám. Poprel, že by doviezol robotníkov na práce k L., poprel tiež, že by doniesol faktúry od firmy KARTEL PLUS, s.r.o. Podobne ani na Úrad PSVR nedoniesol žiadne doklady. L. doporučil, aby sa išiel pozrieť na „prerábky“ v Stupave v butiku pani T. (M&B STAVO SPRAY s.r.o.) a dohodol si s nimi, aby mu spravili rekonštrukciu priestorov. L. ho poslal zobrať zo Stupavy príslušné dokumenty a zaniesť papiere v obale A4 do Bratislavy, on to len doniesol a odovzdal L., boli tam faktúry a príjmové doklady. Firmu M&B STAVO SPRAY s.r.o. predstavovala len pani T. a jej manžel, on z tej firmy nikoho nevidel, povedal L., nech ide za nimi, že majú dobrú robotu. V tom čase mal už L. rekonštrukciu hotovú. Pokiaľ ide o e-mailovú správu K. U. (v podstate išlo o požiadavku na vystavenie troch faktúr na stavebné práce s ich stručným definovaním), občas s ním mailom komunikoval. Inak ho nepozná, správu, či nepozná nejakú stavebnú formu, mu preposielal, spočiatku tvrdil, že je dostal od L. E mailom. Keď mu bolo vysvetlené, že kópia správy v spise nevykazuje znaky „preposielania“, pripustil, že písomnú správu (podkladný text na napísanie E mailu) vlastnoručne vytvoril L.. Opakovane uvádzal, že nevedel, kto spracoval doklady, nevedel nič o ich obsahu. Naproti tomu v súvislosti s firmou M&B STAVO SPRAY s.r.o. potvrdil, že on vypísal príjmové doklady. Aj v tomto prípade však túto skutočnosť potvrdil až po tom, čo bol upozornený na rozpory vo výpovediach v jednotlivých štádiách trestného konania (na hlavnom pojednávaní spočiatku udával, že doklady, ktoré priniesol z uvedenej firmy videl, až keď ich vytiahol, pričom si sám kládol rečnícku otázku... čo tam ešte bolo?... príjmové doklady?). Svedkyňa Ing. K. I., zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, oddelenie kontroly, ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní potvrdila skutočnosti, ktoré neskôr v odôvodnení tohto rozhodnutia budú opísané ako nespochybňované skutočnosti dokladované hlavne listinnými dôkazmi. Ďalej uviedla, že žiadosť o platbu č. 3 a doklady od firiem KARTEL PLUS, M&B STAVO SPRAY a Rekomont-Uni priniesol vždy pán L., či už na iné oddelenie alebo priamo na oddelenie kontroly. Na tomto vyjadrení zotrvala aj pri priamych otázkach obžalovaného L.. Pokiaľ ide o faktúry od firmy KARTEL PLUS, L. bolo povedané, že Úrad PSVR ich v žiadnom prípade nepreplatí a že musí predložiť doklady od firmy, ktorá na príslušné práce má povolenie a reálne ich vykonávala. Behom jedného dňa doniesol L. ďalšiu faktúru, aj tu mu bolo povedané, že ani túto Úrad PSVR nepreplatí, o tomto už bol informovaný aj
riaditeľ úradu. Keď asi o týždeň doniesol svedkyni pán L. ďalšiu faktúru, išla ju dať zaregistrovať priamo do podateľne. K spôsobu vybavovania žiadostí o preplatenie faktúr svedkyňa upresnila, že faktúry spracovávajú pracovníčky oddelenia, ktoré spisuje zmluvu (Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku), o vykonanie kontroly žiadajú len vtedy, keď nejaká skutočnosť svedčí o tom, že niečo nie je v poriadku. V tomto konkrétnom prípade dôvodom vykonania kontroly bola skutočnosť, že boli tri krát fakturované tie isté práce a to, že jednotlivé firmy nemali povolenie na danú činnosť. Po predložení spisu oddeleniu kontroly sú pozastavené všetky platby kontrolovanej spoločnosti, následné preplatenie predložených faktúr závisí od výsledkov kontroly. Obžalovanému L. bola skutočnosť, že musí predložiť iné faktúry, oznámená ešte počas výkonu kontroly, nie v rámci jej výstupov. Nie je bežné, že by sa od vykonávateľa projektu žiadali ďalšie faktúry, keď je dané podozrenie, že predložené faktúry nereflektujú objektívny stav. V tomto prípade však obžalovaného L. žiadali, aby predložil ďalšie faktúry dokladujúce výkon ďalších prác, ktoré v zmysle zmluvy môže ešte vykonať, pričom tie, čo už boli predložené, by aj tak neboli preplatené. Obžalovaný C. L. v reakcii na výpoveď tejto svedkyne dodal, že im svedkyňa I. vytýkala, že práce sú nadhodnotené a treba sumy znížiť, preto boli ďalšie faktúry na nižšie sumy. Tiež uviedol, že so svedkyňou mal on od počiatku konflikt. Svedok J. Q. zhodne ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdil okolnosti, na ktoré sa v odôvodnení tohto rozsudku poukazuje v prvom odseku opisu výpovede svedkyne I.. Dodal, že na podateľni Úradu PSVR bol, keď ho obžalovaný L. požiadal, aby tam niečo zaniesol. Nevedel, kto vykonáva rekonštrukciu, úplne sa spoľahol na L.. Nespomínal si, že by L. doniesol nejaké faktúry, názvy firiem KARTEL PLUS, M&B STAVO SPRAY ani Rekomont-Uni mu nič nehovorili. Ohľadne verejného obstarávania v súvislosti s dodávateľom na rekonštrukčné práce pripustil, že „zháňal nejaké cenové ponuky“. Rekonštrukcia sa týkala domu obžalovaného L., od začiatku „to bola jeho parketa“. Pokiaľ od neho L. niečo chcel, pomohol mu. Svedkyňa T. J. ako externá účtovníčka nastúpila do firmy Art Peace v septembri 2007, na faktúry v súvislosti so stavebnými prácami sa už nepamätala. Po jej nástupe spočiatku s ňou komunikovali pán Q. a obžalovaný L.. Neskôr sa už L. nevedela dovolať, pánovi Q. tak oznámila, že vzhľadom k problémom v komunikácii už pre túto firmu robiť nebude. Neboli jej doručené žiadne doklady, preto aj daňové priznanie k DPH ku koncu roka dávali nulové. Svedkyňa P. Q. sa presne nepamätala na okolnosti v súvislosti s účtovaním dokladov ohľadom stavebných prác firmy Art Peace. Majiteľ obžalovaný L. doniesol nejaké daňové doklady, faktúry alebo doklady svedčiace o nákupe v hotovosti, tieto ona zaúčtovala. Vždy dostala vyplnené faktúry a vyplnené boli aj príslušné príjmové a výdavkové doklady. Doklady jej nosil len obžalovaný L., obžalovaného Q. nepoznala, poznala iba jeho meno z účtovných dokladov, lebo on požičal do firmy peniaze. Spoluprácu s firmou Art Peace ukončila k prvému polroku 2007, doklady k účtovníctvu odovzdala pánovi Q.. Svedkyňa B. T. na hlavnom pojednávaní nemohla byť vypočutá, keďže pred jeho vykonaním umrela. Postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. por. bola prečítané jej výpoveď z prípravného konania. Svedkyňa v nej uviedla, že spoločnosť Art Peace nepozná, nikdy s touto spoločnosťou nebola v žiadnom obchodnom alebo inom vzťahu. Nepoznala obvineného L., nikdy sa s ním nestretla. Bola konateľkou spoločnosti M&B STAVO SPRAY s.r.o., druhým konateľom bol jej manžel F. T.. Spoločnosť sa zaoberá predajom textilu, v roku 2007 určite nevykonávali žiadnu stavebnú alebo obdobnú činnosť. Poznala obvineného J. Q. ako manžela jej bývalej kamarátky F. Q., osobne ho videla asi dvakrát. F. Q. investovala do spoločnosti M&B STAVO SPRAY s.r.o., spolupracovala s ňou, mala prístup ku všetkým firemným dokumentom vrátane jediného razítka spoločnosti, mala tiež kľúče od obchodu. Spoluprácu ukončili v
auguste 2007. Faktúry vystavené spoločnosťou M&B STAVO SPRAY s.r.o. spoločnosti Art Peace, s.r.o. nikdy nevydávala, sú to podľa jej vyjadrenia falošné faktúry, nesúhlasí ani formát, ani dodaný tovar, ani fakturovaná suma. Nikdy tejto spoločnosti faktúry nevystavila, ani nevykonala takúto prácu. Podpis na týchto faktúrach nie je jej, pritom ona v spoločnosti jediná vystavovala a podpisovala faktúry. V čase okolo 4. alebo 5. júna 2007 bola po dobu 10 dní na dovolenku v Bulharsku, počas jej neprítomnosti vystavila F. Q. splnomocnenie na zastupovanie v obchode, rozhodne sa ale netýkalo vystavovania faktúr. So súhlasom strán boli prečítané postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. výpovede ďalších svedkov. Svedok F. T. bol spolu s manželkou B. T. konateľom spoločnosti M&B STAVO SPRAY s.r.o. Uviedol v podstate zhodne ako svedkyňa B. T. skutočnosti v súvislosti s činnosťou ich spoločnosti a vystavovaním faktúr. Obvineného L. a svedka Q. nepoznal. Poznal obvineného J. Q. ako manžela F. Q., ktorá pracovala spoločne s jeho manželkou. Podpis na faktúrach pre spoločnosť Art Peace určite nebol podpis jeho manželky. Svedok Q. F. bol jedným zo zamestnancov chránenej dielne spoločnosti Art Peace, s.r.o. K veci uviedol, že obvinený L. v čase, keď im už nevyplácal mzdy, ich asi dvakrát zavolal s tým, že nedostáva peniaze od Úradu PSVR a preto nemá na výplaty. Kontrola, ktorá bola v dielni, sa jeho ani ostatných zamestnancov nič nepýtala. Spomenul si, že obvinený L. robil nejakú robotu v súvislosti s natieraním priečky, ktorá oddeľovala miestnosti, tiež robil niečo s elektrickým rozvodom. V tom čase ich L. poslal domov, preto nevedel, kto práce vykonával. Osobne poznal iba obvineného L.. Ďalší svedkovia, bývalí zamestnanci dielne, F.X., F.M., V. X., P. O., J. X., sa k poskytnutiu príspevku na rekonštrukciu chránenej dielne vyjadriť nevedeli. Potvrdili, že dielňa spočiatku fungovala, neskôr im nebola vyplácaná mzda. Obvinený L. im hovoril, že musí počkať na úhradu z Úradu PSVR. Svedok F.M. potvrdil, že v mesiacoch november alebo september 2006 sa v dielni vykonávali rekonštrukčné práce. Obvineného J. Q. niektorí z nich nepoznali. Svedkyňa P. O. sa vyjadrovala k samotnému zariadeniu dielne, L. jej tvrdil, že to má všetko nové. Svedkyňa O.R., konateľka spoločnosti Rekomont-Uni, s.r.o. uviedla, že ich spoločnosť sa od roku 1998 zaoberá stavebnou činnosťou. Spoločnosť Art Peace, s.r.o. nepozná, nevie o tom, že by ich spoločnosť vykonávala pre Art Peace niekedy nejakú práce. Faktúry z roku 2007 č. O/31171146, O/31170047 a O/31170048 má ich spoločnosť riadne zaevidované v účtovníctve, vystavila ich jej dcéra Q.R., ktorá pracuje vo firme ako ekonómka. Faktúry ale boli vystavené pre iných odberateľov a na iné sumy. Nepoznala obvinených C. L., J. Q., ani J. Q.. Faktúry v spise nezodpovedajú formátu, aký používali, razítko vyzerá ako razítko ich firmy, podpis vyzerá ako podpis jej manžela. Obdobne vypovedala aj svedkyňa Q.R. a v obdobnom duchu (...nevedomosť o faktúrach, celková nezainteresovanosť vo veci...) sa nesie aj výpoveď konateľa firmy KARTEL PLUS s.r.o. svedka F. O. (bude rozoberaná aj ďalej), pričom naviac v jeho prípade ide o osobu, ktorá podľa vlastného vyjadrenia v podnikateľskom subjekte mala len formálne postavenie a nevykonával pre firmu žiadnu činnosť. V spise sa tiež nachádzajú a boli oboznámené listinné dôkazy a znalecký posudok týkajúci sa reálne vykonaných stavebných prác na predmetnom objekte, ktoré dôkazné prostriedky a dôkazy z nich vyplývajúce budú vyhodnotené v ďalšej časti rozsudku. 2. Analýza dôkazov Pokiaľ ide o analytickú časť rozsudku, pokračujúc tiež v zhrnutí faktov vyplývajúcich z listinných dôkazov, súd považuje za potrebné rozdeliť fakty na tie, ktoré nie sú spochybňované žiadnymi dôkazmi (ich existencia je naopak potvrdzovaná sumárom dôkazných prostriedkov majúcich silu existenciu dokazovaných skutočností preukázať nespochybniteľne) a na tie, ktorých existencia je sporná, resp.
obsah dôkazov ich interpretuje rozdielne. Táto druhá skupina preukazovaných faktov má v tomto prípade význam najmä pokiaľ ide o posúdenie zavinenia osôb vstúpivších do skúmaného deja a jeho miery, keďže podstata posúdenia zavinenia v tomto prípade spočívala práve v posúdení rozdielnej interpretácie miery vstupu do inkriminovaného deja. 2.a) Nespochybnené skutočnosti. Ani dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní nespochybnilo to, že obžalovaný C. L. dňa 31.01.2007 uzatvoril s Úradom PSVR dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj „dohoda“). Na základe tejto dohody zamestnávateľ podnikateľský subjekt Art Peace, s.r.o., v mene ktorého obvinený L. konal, mal obdržať príspevok v celkovej výške 3.354.080,- Sk (v tom čase platnej meny), pričom poskytnutý príspevok mal byť použitý v súlade so žiadosťou obvineného a predloženým podnikateľským zámerom na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím. Obvinený bol oboznámený s tým, z akých zdrojov je príspevok financovaný a takisto s faktom, že na základe jeho žiadosti preplatené budú len skutočne vynaložené náklady na dosiahnutie odsúhlaseného účelu - rekonštrukcie priestorov budovy, v ktorej mala byť chránená dielňa zriadená. Dohoda sa v spise nachádza na č. l. 324 až 333 a č. l. 493 až 502 (v druhom prípade ide o dohodu, ktorá obsahuje aj notárske overenie podpisov zmluvných strán). Pokiaľ ide o pre trestnú vec relevantné fakty, dôležité sú body čl. IIA č. 8 a 9 dohody, v rámci ktorých sa stanovuje o. i. aj refundovateľná a použiteľná suma na tzv. preukázané dodatočné náklady (aj na potrebnú rekonštrukciu priestorov) a spôsob predkladania dokladov preukazujúcich skutočne vynaložený oprávnený náklad. Aj z dohody vyplýva, že ním mohla byť aj faktúra - samozrejme reálne odrážajúce cenu dodaných prác a materiálov a od reálneho dodávateľa. Bod 19 čl. IIA potom stanovoval povinnosť postupovať pri obstarávaní tovarov, prác a služieb v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Skutočne vynaložené náklady teda mali (mohli) byť dokladované aj príslušnými faktúrami, pričom tieto mal žiadateľ, obvinený C. L. priložiť k žiadostiam o platby. C. L. vynaložené náklady zdokumentoval hneď faktúrami od troch firiem, ktoré postupne predkladal Úradu PSVR, pričom je potrebné uviesť i to, že najmä z výpovede svedkyne I. vyplýva skutočnosť, že k takémuto postupu bol v podstate vyzvaný pracovníkmi Úradu PSVR. Títo postupne predkladané faktúry považovali za nedostatočné resp. podľa ich hodnotenia nedokladovali skutočne vynaložené náklady tým ktorým dodávateľom a navyše v prvých dvoch prípadoch išlo o firmy, ktoré nemali príslušné povolenia na predmetné práce. V prípade žiadosti, ku ktorej vyššie uvedené faktúry boli priložené, ide o žiadosť o platbu č. 3 žurnalizovanú na č. l. 345, ktorou firma Art Peace požiadala o preplatenie požadovaných dodatočných nákladov v celkovej sume 540.000,- Sk, čo má byť v zmysle dohody 90 % skutočne vynaložených nákladov dokladovaných na sumu 600.000,- Sk. K žiadosti bola priložená faktúra č. 0700005 pre odberateľa Úrad PSVR v sume 540.000,- Sk (č. l. 346) a ďalej boli priložené a predložené faktúry firmy KARTEL PLUS, s.r.o. č. 20072 (č. l. 348), č. 200701 (č. l. 347), 20074 (č. l. 349) a príjmové pokladničné doklady, ktoré vystavila firma KARTEL PLUS ako príjemca pre firmu Art Peace ako platiteľa - každý na sumu 238.000,- Sk (č. l. 350, 351). Bez pochybností možno konštatovať, že príjmové pokladničné doklady nie sú riadne vyplnené v kolónkach „vyhotovil“ a „schválil“. Takisto neboli predložené doklady, ktoré by korešpondovali s príjmovými pokladničnými dokladmi na strane firmy Art Peace v podobne výdavkového pokladničného dokladu (to platí aj pre prípad ďalších firiem). Konateľom firmy KARTEL PLUS s.r.o., v čase vystavenia týchto dokladov, teda 20.04.2007 bol svedok F. O., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že o týchto dokladoch nič nevie a tvrdil tiež, že táto firma, v ktorej bol konateľom len „pro forma“, žiadne práce pre firmu Art Peace nevykonala. Toto tvrdenie nebol žiadny dôvod spochybňovať. V spise sa nachádzajú tiež faktúry od firmy M&B STAVO SPRAY, s.r.o. č. 200704, 200705, 200706 (č. l. 353, 355, 357) spolu so súpisom vykonaných prác v objekte chránenej dielne v Bratislave na Ľaliovej ulici č. 10 (č. l. 354, 356, 358). Aj faktúry od firmy M&B STAVO SPRAY, s.r.o. boli dokladované príjmovými
pokladničnými dokladmi v sumách uvedených na faktúrach. Tieto pokladničné doklady sa nachádzajú na č. l. 482 až 487. V spise sa nachádzajú originály príjmových pokladničných dokladov, pričom ako subjekt, ktorý príjmový pokladničný doklad vyhotovil a schválil je uvedený firma M&B STAVO SPRAY Bratislava, v kolónke podpis príjemcu sa nachádza nečitateľný podpis. Faktúry od v poradí poslednej firmy Rekomont-Uni s.r.o. boli predložené na Úrad PSVR dňa 11.07.2007 spolu s faktúrami O/31170046 (č.l. 360), O/31170047 (č.l. 362), a O/31170048 (č. l. 364). Spolu s týmito faktúrami bol predložený aj súpis vykonaných prác vrátane hodnôt týchto prác. Aj k týmto faktúram boli predložené originály príjmových pokladničných dokladov o úhrade od firmy Art Peace s.r.o. (č. l. 466, 470, 474) na úhradu konkrétne uvádzaných súm a to 104.612,90- Sk, 142.645,30- Sk a 147.381,50- Sk). Aj v súvislosti s týmito faktúrami boli vypočuté rôzne osoby, najmä zamestnanci a konatelia, prípadne spoločníci vyššie uvedených firiem, všetci uvádzali, že o týchto faktúrach nič nevedia, pričom v ich účtovníctve sa pod takýmito číslami faktúr nachádzajú úplne iné doklady. Aj tento fakt je bez akýchkoľvek pochybností zistiteľný zo spisu a „pôvodné“ faktúry sú zaradené do spisu. Vzhľadom k obžalovacej zásade preverovať eventuálnu participáciu osôb z vyššie menovaných firiem, berúc do úvahy aj rozhodnutie Najvyššie súdu SR v súvislosti s pôvodným odmietnutím obžaloby, nebolo úlohou prvostupňového súdu v tomto konaní. V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku (viď ďalej - súd z hľadiska určenia výšky možnej škody považoval za relevantné len faktúry opečiatkované firmou Kartel Plus s.r.o.) súd časť deja nasledujúcom po predložení faktúr firmy Kartel Plus. s.r.o. teda považoval za irelevantnú, opis nasledujúcich konaní však uvádza z dôvodu, aby bolo možné pochopiť podstatu protiprávnosti konania obžalovaných, ktorá bude rozvedená aj v ďalších častiach rozsudku. Ďalším nespochybniteľným a nespochybneným faktom bolo to, že na objekte chránenej dielne opísanom aj vo výroku tohto rozsudku, hoc nie firmou Kartel Plus s.r.o. ani ďalšími vyššie uvedenými subjektmi, rekonštrukčné práce vykonané v istom rozsahu boli. Na posúdenie hodnoty týchto prác bol pribratý znalecký ústav, ktorý v znaleckom posudku č. 7/2010 (č. l. 570 až 590) ohodnotil vykonané práce na 13.996,43 Eur (421.656,50- Sk). Zo znaleckého posudku vyplýva, že nie všetky vo faktúrach postupne čoraz podrobnejšie deklarované práce sa dali vyhodnotiť a preveriť, pričom odhad stavebných prác znalecký ústav vykonal na základe preverených rozmerov a preskúmateľných stavebných činností. Keďže však obžalovaný L. nesúhlasil s čítaním znaleckého posudku, znalecká organizácia resp. osoba poverená touto organizáciou, ktorú k posudku možno vypočuť, bola na hlavné pojednávanie predvolaná a vypočutá. Pri výsluchu sa jeden zo spracovateľov posudku znalec Ing. Juraj Nagy (poverenie na č. l. 826) odvolal na svoj písomný znalecký posudok, avšak niektoré jeho položky korigoval na základe pripomienok obžalovaného L.. Opodstatnenosť týchto pripomienok (vykonanie prác, ktoré pôvodne neboli zahrnuté do posudku) znalec nespochybnil, pričom vzhľadom k charakteru týchto pripomienok bez potreby ďalšieho skúmania posudzovaného objektu vedel zaujať stanovisko k úpravám cien jednotlivých stavebných prác - z tohto dôvodu nebolo potrebné požiadať znalca o písomné doplnenie posudku. V konečnom dôsledku znalec navýšil cenu vykonaných prác a materiálov o 1.125 Eur (vymurovanie priečok), 511 Eur (dvere a zárubne) a 600 Eur (vybavenie rozvodovej skrine). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ by sa závery znalca ukázali ako objektívne, spôsob výpočtu škody, ktorý zvolila obžaloba, sa predbežne javí byť ako správny a vychádza z príslušných matematických výpočtov a príslušných ustanovení dohody o poskytnutí príspevku. Podrobne je tento spôsob výpočtu uvedený na str. č. 631 , ktorý výpočet súd v tejto časti rozsudku v podstate zopakuje s uvedením znalcom upravených cien vykonaných prác a dodávok. Na základe čl. 2 bod B písm. 3 dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska č. 1/§56/2007/II sa príspevok na preukázané dodatočné náklady poskytuje vo výške 90 % z preukázaných dodatočných nákladov.
Obvinený v Žiadosti o platbu č. 3 deklaroval preukázané dodatočné náklady na zriadenie chránenej dielne - na rekonštrukciu priestorov vo výške 600.000,- Sk bez DPH (19.916,35 Eur) z ktorých požadoval o refundáciu formou príspevku sumu 540.000,- Sk (17.924,72 Eur). Znaleckým skúmaním boli reálne náklady na rekonštrukciu priestorov vyčíslené na sumu 16.372,43 Eur bez DPH, z čoho vyplýva, že práce, ktoré deklaroval boli fiktívnymi faktúrami nadhodnotené o sumu 3.543,92 bez DPH (19.916,35 Eur - 16.372,43 Eur). Keď čiastka 16.372,43 Eur bez DPH predstavuje skutočnú výšku preukázaných dodatočných nákladov, výška oprávneného príspevku, ktorú by mohol obvinený požadovať na preplatenie od ÚPSVaR, by na základe citovaného článku Dohody predstavovala 90 % z tejto čiastky, t.j. sumu 14.735,19 Eur. Rozdiel čiastky, ktorú obvinený požadoval predplatiť a ktorú b y reálne na základe skutočných nákladov mohol požadovať prestavuje čiastku 3.189,52 (17.924,72 Eur - 14.735,19 Eur = 3.189,52 Eur). Z uvedeného vyplýva, že preplatením fiktívne deklarovaných, nadhodnotených nákladov by došlo ks pôsobeniu škody vo výške 3.189,52 Eur, v pomere spolufinancovania z prostriedkov ESF vo výške 50 %, t.j. 1.594,76 Eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu SR vo výške 50 %, t.j. 1.594,76 Eur.
2.b) Skutočnosti interpretované rozlične. Pokiaľ ide o vznik vyššie popisovaných dokumentov a ich predkladanie Úradu PSVR, a posúdenie toho, kto reálne práce vykonával, výpovede obžalovaných L. a Q. sa značne líšili a rozpory v nich výpovede svedkov pomohli odstrániť len do istej miery, pričom aj svedkovia viaceré pre vec podstatné okolnosti komentujú rozdielne. Obžalovaný Q. ako osoba poznajúca firmu M&B STAVO SPRAY s.r.o. priznáva len vedomosť o faktúrach tejto firmy (neskôr potvrdil aj vypísanie účtovných dokladov za túto firmu), pričom tvrdil, že on žiadne práce nezabezpečoval a faktúry v súvislosti s touto firmou len priniesol. Pokiaľ ide o faktúry a doklady firmy Rekomont-Uni s.r.o., bol k tomuto vypočutý aj svedok J. Q., ktorý podľa obvineného L. mal tieto faktúry zabezpečiť. J. Q. však poprel akékoľvek kontakty s predstaviteľmi tohto podnikateľského subjektu. Nebolo zrejmé ani to, kto rekonštrukčné práce fyzicky vykonával a kto ich zabezpečoval. Zjednodušene možno konštatovať, že obidvaja obžalovaní ohľadne tohto faktu za tieto skutočnosti činili zodpovedným jeden druhého. 2.c) Súhrn Ani skutočnosti uvádzané v bode 2.b) nič nemenia na tom, že obžalovaný C. L. vzhľadom k výhradám Úradu PSVR predkladal a dokumentoval vykonané práce na objekte chránenej dielne faktúrami od troch firiem, ktoré postupne predkladal. Ani jedna z firiem uvedených na faktúrach práce nevykonala. Uvedené faktúry nemala zahrnuté do svojho účtovníctva a tieto firmy podľa osôb konajúcich v ich mene nemali mať žiadne kontakty s firmou Art Peace s.r.o. V tejto súvislosti však nie je významné to, kto práce skutočne vykonal, významný je ten fakt, že práce aj keď vykonané boli, boli dokladované falošnými dokladmi a ich cena nezodpovedala reálnym výkonom. Ako také teda tieto práce nemohli byť preplatené poskytovateľom príspevku a nespĺňali požiadavky podľa príslušných ustanovení vyššie spomínanej dohody o poskytnutí príspevku. Takéto konanie do veci zainteresovaných osôb, môže mať trestnoprávny rozmer, a to nielen pokiaľ ide o daňové trestné činy v súvislosti s nesplnením daňovej povinnosti subjektu, ktorý reálne vykonal práce - ak jej za práce bolo zaplatené (tretí oddiel piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona), ale aj pokiaľ ide o trestné činy proti majetku (štvrtá hlava osobitnej časti Trestného zákona) v súvislosti s uvádzaním poškodeného subjektu do omylu. Totiž nikým a ničím nebolo spochybnené, že Úradu PSVR s úmyslom ich preplatiť boli predkladané faktúry, doklady a žiadosti, ktoré nereflektovali skutočný stav veci. Ako už bolo uvedené, i keď nejaké práce na objekte chránenej dielne vykonané boli, možno konštatovať,
že neboli vykonané tými podnikateľskými subjektmi, ktoré na jednotlivých dokladoch sú uvádzané. Čo bolo sporným v tomto prípade, je zaangažovanosť jednotlivých osôb do vzniku a predkladania týchto faktúr (hodnota vykonaných prác bola upravená spôsobom reflektujúcim zásadu „v pochybnostiach v prospech obvinených“ a v zásade po takejto úprave ju súd vzhľadom k vyjadreniam znalca nepovažoval za spornú).
Trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1. Trestného zákona sa dopustí ten, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia. Pokiaľ páchateľ činom uvedeným v odseku 1 tohto ustanovenia Trestného zákona spôsobí väčšiu škodu (suma najmenej 2.660,- Eur - § 125 ods. 1 Trestného zákona), dopustí sa tohto trestného činu v rámci jeho kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona. Trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa dopustí ten, kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad alebo neposkytne povinné údaje alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne určené a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu. Aj v tomto prípade kvalifikovanou skutkovou podstatou tohto trestného činu je, ak páchateľ ním spôsobí väčšiu škodu. Zákonodarca za spáchanie subvenčného podvodu v základnej skutkovej podstate trestného činu stanovuje trest odňatia slobody v rozmedzí od jedného až do piatich rokov, pričom za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev je stanovená trestná sadzba v rozmedzí od šiestich mesiacov až do troch rokov. Pokiaľ ide o kvalifikované skutkové podstaty, trestná sadzba za trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 Trestného zákona je od troch do desiatich rokov a za trestný čin podľa § 261 ods. 2 Trestného zákona od jedného do piatich rokov. Účastníkom trestného činu sa rozumie aj pomocník (§ 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona), teda osoba, ktorá poskytla inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine a podobne. V prípade obidvoch týchto trestných činov ide o úmyselné trestné činy čo znamená, že z hľadiska zavinenia páchateľ musí chcieť spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo minimálne musí vedieť, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (priamy a nepriamy úmysel, § 15 písm. a), b) Trestného zákona). V prípade obidvoch trestných činov to tiež znamená, že v takomto úmysle páchatelia museli konať už v čase vylákania subvencie zo štátneho rozpočtu, resp. v čase predloženia nepravého dokladu a použitia prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne určené. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu takáto situácia v prípade obidvoch obžalovaných nastala, pričom za čas vylákania subvencie, na ktorej preplatenie neboli splnené podmienky v celom rozsahu, resp. za čas predloženia falšovaných dokladov, o ktorých existencii niet sporu, možno považovať čas predloženia žiadosti o platbu č. 3 obžalovaným C. L.. Obidvaja obžalovaní v tomto čase museli vedieť, že predkladajú doklad, ktorý nereflektuje reálnu situáciu a z ktorého vyplýva nie vo všetkých položkách reálny súpis prác a hlavne falošný údaj o dodávateľovi stavebných prác. Pokiaľ ide o už spomínané zavinenie jednotlivých na skutku sa zúčastnivších osôb, súd považuje potrebné predovšetkým uviesť, že za nevierohodnú považoval hlavne výpoveď obžalovaného J. Q..
Tento sa snažil zbaviť zodpovednosti tým, že všetku „vinu“ v tomto prípade nesie obžalovaný C. L.. Tento zabezpečoval všetky práce a on mu v súvislosti s firmou KARTEL PLUS poskytol len kontakt na F. O., bývalého konateľa firmy KARTEL PLUS. Toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené tak logikou súvislostí v danej veci, ako aj následnou činnosťou J. Q., ktorý v konečnom dôsledku v podstate priznal účasť na tvorbe ďalších dokladov, ktoré postupne Úradu práce a sociálnych vecí v Bratislave boli predkladané. Na tomto mieste opätovne je potrebné pripomenúť, že obžalovaný Q. sám vytvoril príjmové účtovné doklady firmy M&B STAVO SPRAY, pričom dával aj inštrukcie svedkovi K. U. v súvislosti s požiadavkou na vytvorenie faktúr súvisiacich s rekonštrukciou chránenej dielne. Neexistuje žiadny dôvod uveriť obžalovanému J. Q., že podklady k e-mailu určenému K. U. mu dával C. L., naopak z kontextu situácie a i z tej skutočnosti, že k napísaniu e-mailu sa v podstate priznal až neskôr, možno dovodiť, že v tejto časti je jeho obrana nevierohodná. V tomto smere za signifikantný znak dokladujúci nevierohodnosť minimálne tejto časti jeho výpovede sú i jeho počiatočné tvrdenia, že predmetné údaje mu „preposlal“ emailom C. L., pričom o rukou písaných podkladoch obvinený začal hovoriť až po tom, čo bol upozornený o tom, že v tej podobe ako sa e-mailová správa nachádza v spisovom materiáli, táto nevykazuje žiadne znaky preposielania od iného subjektu (zistiteľné zo záhlavia správy). Obdobne sa tento obžalovaný snažil zbaviť zodpovednosti aj za vytvorenie dokladov firmy M&B STAVO SPRAY, pričom aj v tomto prípade k upresneniu jeho účasti na vytvorení týchto dokumentov došlo až po tom, čo bol predsedom senátu vyzvaný na odstránenie viacerých rozporov v jeho výpovediach. Súd jednoducho neuveril jeho verzii, že od firmy M&B STAVO SPRAY niesol len doklady, o ktorých nič nevedel a to aj z toho dôvodu, že v konečnom dôsledku tento obžalovaný sám túto informáciu vyššie uvedeným spôsobom korigoval. Podľa názoru senátu sa obžalovaný J. Q. aktívne podieľal na tvorbe všetkých dokumentov, ktoré boli obžalovaným C. L. predkladané Úradu práce a sociálnych vecí v Bratislave so žiadosťou o ich preplatenie. Platí to aj v súvislosti s firmou KARTEL PLUS, s.r.o., ktorej preukázateľne predtým bol konateľom a ktorá preukázateľne žiadne stavebné práce nevykonáva a nezabezpečuje. V podstate fyzicky nie je možné, resp. je nepredstaviteľné, aby C. L. bez aktívnej účasti spoluobžalovaného Q. zabezpečil príslušné informácie o tejto firme a najmä pečiatku tohto podnikateľského subjektu, ktorou boli opatrené príslušné účtovné a fakturačné doklady. Je nespochybniteľné, že k takejto pečiatke bez aktívnej pomoci obžalovaného Q. nemohol mať prístup, nakoľko so súčasným konateľom firmy nebol v žiadnom kontakte. Z toho je možné jednoznačne vyvodiť záver, že aj pokiaľ ide o firmu KARTEL PLUS, s.r.o., predmetné doklady museli vzniknúť za aktívnej spoluúčasti obžalovaného J. Q.. Je pravdou, že súdu sa nepodarilo ustáliť, kto v konečnom dôsledku fyzicky predmetné práce, ktoré okrem iného ohodnotil aj znalec, vykonal. Je však evidentné, ako už bolo uvedené, že časť účtovne dokladovaných prác vykonaná naozaj bola, zrejme podnikateľským subjektom alebo osobami, ktoré príslušné práce ani príjmy z nich z hľadiska splnenia si daňových povinností nijak nepodchytili. Pokiaľ ide o vinu obžalovaného C. L., nie je možné bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť, že to bol on kto predmetné práce vykonal a je ťažké podchytiť i mieru súčinnosti so spoluobžalovaným J. Q.. Je však bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že to bol práve obžalovaný C. L., ktoré predmetné faktúry dokladujúce nereálne skutočnosti spolu so žiadosťou o platbu č. 3 na dotujúci orgán priniesol. Aj vzhľadom k zneniu týchto faktúr, v ktorých sa účtovali zaokrúhlené a tri krát tie isté sumy a v ktorých boli uvedené len veľmi všeobecne charakterizované stavebné práce bez ich špecifikácie, obžalovaný C. L. - a to aj v prípade, ak by predmetné práce nezabezpečoval - musel vedieť, že neodrážajú reálnu skutočnosť. Z takto formulovaného tvrdenia je potom zrejmý záver, že aj tento obžalovaný spáchal vo výroku tohto rozsudku uvedené trestné činy a to vo forme minimálne nepriameho úmyslu, nakoľko bol uzrozumený s tým, že predkladá dokumenty nereflektujúce reálny stav stavebných prác, pričom z hľadiska právneho posúdenia takéhoto konania tým, že faktúry predkladal, konal ako priamy páchateľ. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že časť dôkazov naznačuje, že bol aktívny aj pri fyzickom výkone prác - hovorí o tom nielen J. Q., ale aj svedok F., ktorý spomínal, že L. „robil nejakú robotu v súvislosti s natieraním priečky, ktorá oddeľovala miestnosti, tiež robil niečo s elektrickým rozvodom“. To tiež minimálne v tejto
časti znevierohodňuje výpoveď tohto obžalovaného a dáva dôvod oprávnene sa domnievať, že jeho zaangažovanosť na výkone prác bola väčšia, než ju sám priznáva. Obžalovaný J. Q. podľa názoru senátu v súlade s názorom vysloveným v obžalobe v tomto prípade konal ako účastník trestného činu formou pomoci, nakoľko to bol on, ktorý v predmetnej veci poskytol minimálne technickú pomoc a rady v súvislosti s tým „na akú firmu a koľko“ fakturovať. V konečnom dôsledku však z hľadiska posúdenia závažnosti protispoločenského konania takto definovaná forma účastenstva na trestnom čine znamenala väčší zásah do ochrany Trestným zákonom chránených záujmov než konanie páchateľa obžalovaného C. L. (viď ďalšia časť odôvodnenia). Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalovaného skutku a popis objektívnej stránky trestného činu, teda konania, následku a príčinnej súvislosti medzi nimi, súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že konanie, ktoré napĺňalo skutkovú podstatu trestných činov, za ktoré bola uznaná vina, sa týkalo len konania v súvislosti s vystavovaním účtovných dokladov za podnikateľský subjekt KARTEL PLUS, s.r.o., za ktoré konanie mimochodom aj prokurátorom bola vyčíslená škoda. V tomto smere súd upravil skutkovú vetu oproti obžalobe, pričom však aj v rámci novo formulovanej skutkovej vety ponechal zmienky o firmách M&B STAVO SPRAY, s.r.o. a Rekomont-Uni, s.r.o., nakoľko aj konanie v súvislosti s týmito firmami dokladuje podvodný úmysel páchateľov trestného činu, pokiaľ ide o predkladanie dokladov slúžiacich na preplatenie požadovaných súm. Úprava škody v zmysle záverov znalca uvedených na hlavnom pojednávaní (navýšenie ceny vykonaných prác) potom v konečnom dôsledku znamenala aj úpravu právnej kvalifikácie žalovaných skutkov oproti obžalobe. V konečnom dôsledku štátny rozpočet Slovenskej republiky bol poškodený o 1.594,76 Eur a Európsky sociálny fond takisto v sume 1.594,76 Eur čo znamenalo, že v týchto položkách nebola dosiahnutá suma, ktorá je požadovaná na konštatovanie toho, že predmetnými konaniami bola spôsobená väčšia škoda, teda 2.660,- Eur. Súd poznamenáva, že i keď celková škoda takúto sumu presahuje, z hľadiska gramatickej interpretácie textov predmetných skutkových podstát trestných činov je potrebné škodu rozdeliť na škodu týkajúcu sa jednak štátneho rozpočtu SR a škodu týkajúcu sa rozpočtu Európskych spoločenstiev, čo v konečnom dôsledku znamená, že predmetných trestných činov sa obžalovaní tak, ako je to uvedené vyššie, dopustili len v rámci tzv. základnej skutkovej podstaty toho, ktorého trestného činu. Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným skutočnostiam spôsobu spáchania trestného činu, individuálnemu i všeobecnému stupňu spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania, ako i k charakteristike osôb páchateľov a ich minulosti. Pri úvahách o druhu a výmere trestu senát postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že sa im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria sa podmienky na ich výchovu a k tomu, aby viedli riadny život, a súčasne je účelom trestu i odradenie páchateľov od páchania trestných činov. Trest vyjadruje zároveň morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať páchateľov iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na ich rodinu a blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu senát prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku a posúdil aj existenciu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti nápravy. Najmä u obžalovaného C. L. prihliadol i k tomu, že išlo o pokus trestného činu, pričom odsudzoval páchateľov za dva trestné činy, ktoré boli spáchané v tzv. jednočinnom súbehu. V takomto prípade je potrebné obžalovaným uložiť tzv. úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (§ 41 ods. 1 Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti neboli zistené žiadne, pričom obžalovaným poľahčovalo, že pred spáchaním trestných činov viedli riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). V zmysle § 38 ods. 2, 3 Trestného
zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V konečnom dôsledku teda súd ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí od jedného roka do štyridsiatich štyroch mesiacov. Pokiaľ ide o obžalovaného C. L. súd upriamuje pozornosť aj na znenie § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Práve u tohto obžalovaného totiž nastala situácia, kedy podľa názoru senátu predmetné ustanovenie Trestného zákona je potrebné použiť. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na to, že nie obžalovaný C. L. bol iniciátorom inkriminovaného konania a i keď jeho účasť na tomto konaní popísaným spôsobom je nesporná, je možné konštatovať, že pozadie spôsobu predkladania dokladov nereflektujúcich reálny stav zabezpečoval spoluobžalovaný J. Q.. Bol to teda on, kto prišiel na myšlienku vyššie uvedeným spôsobom zapojiť do nelegálnej činnosti firmu KARTEL PLUS, s.r.o. (bol jej konateľom dodal jej pečiatku...), pričom obžalovaný L. bol osobou, ktorej vina spočíva v podstate len v tom, že takéto podklady priniesol subjektu poskytujúcemu subvenciu. Nie je možné nespomenúť i tú skutočnosť, že nešlo o podvodné konanie defraudujúce celú časť poskytnutej dotácie. Je zrejmé, že jej relatívne podstatná časť bola použitá na určený účel, pričom je možné konštatovať i to, že do istej miery, minimálne v záverečnej fáze konania, sa na takomto nelegálnom a nelegitímnom riešení vzniknutej situácie podieľal i subjekt, ktorý dotáciu poskytol, teda Úrad práce a sociálnych vecí v Bratislave. Je minimálne zarážajúce, že pracovníčky tohto úradu po tom, čo odmietli zúčtovať prevzaté faktúry spolu so žiadosťou o platbu v podstate vyzvali dotovaný subjekt, aby tieto faktúry vymenil. Následok teda v konečnom dôsledku nenastal, pričom súd má za to, že i keď z hľadiska právnej teórie išlo o tzv. ukončený pokus, vzhľadom na mieru zavinenia tohto obžalovaného sú splnené podmienky na zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Použitie základnej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje v jeho prípade aj trest kratšieho trvania. Možno ešte dodať, že v osobe C. L. podľa názoru senátu nejde o osobu, ktorá by mala trvale zakorenené sklony k páchaniu trestnej činnosti a aj z toho dôvodu uložený trest v dostatočnej miere bude v budúcnosti slúžiť ako výstraha, aby sa obdobného protiprávneho konania tento obžalovaný nedopustil. Mieru zaangažovanosti J. Q. do inkriminovaného konania súd síce považoval za vyššiu než mieru zaangažovanosti C. L. a v prípade tohto obžalovaného súd nezistil podmienky na mimoriadne zníženie trestu, avšak aj v prípade jeho osoby je potrebné zdôrazniť vyššie uvádzané skutočnosti. Aj u tohto obžalovaného platí konštatovanie, že vykonanie sľúbených prác v konečnom dôsledku minimálne nepriamo zabezpečil, avšak nie tým subjektom, ktorý bol účtovne dokladovaný, pričom došlo k nadhodnoteniu vykonaných prác. Z hľadiska percentuálneho pomeru reálne vykonaných prác a dokladovaných prác však nešlo o zvlášť výrazné navýšenie hodnoty a aj z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako ho definujú vyššie citované ustanovenia Trestného zákona postačí uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Vzhľadom na doterajší život obžalovaných, ich rodinné zázemie, pracovné prostredie, ako aj okolnosti prípadu (na obžalovaných sa hľadí, ako keby súdom trestaní neboli, ich hodnotenia možno považovať za kladné, resp. neutrálne) má senát dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných okamžitý výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Preto výkon trestu odňatia slobody obžalovaným diferencovane podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia.
Počas doby podmienečného odloženia výkonu trestu budú obžalovaní povinní viesť riadny život, nedopustiť sa iného úmyselného protispoločenského konania, nakoľko v opačnom prípade súd vysloví, že podmienečný trest sa vykoná. Pokiaľ sa obžalovaní v rámci doby podmienečného odloženia výkonu trestu osvedčia, po jej uplynutí sa na nich bude hľadieť, ako keby súdom trestaní neboli. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok.