Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 1T/13/2011 9511100043 31. 01. 2012 JUDr. Igor Králik ECLI:SK:SSPK:2012:9511100043.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Králika a členov senátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Emila Klemaniča, v trestnej veci proti H. A. a spol., obžalovanému pre spolupáchateľstvo obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 20 Trestného zákona, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní 31. januára 2012 takto rozhodol: Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaných 1. H. A., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., ul. E.. T. XXX/XX, bez pracovného pomeru, t. č. vo väzbe v ÚVV Prešov v inej trestnej veci, 2. N. A., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom M. č. XXX, okres X., bez pracovného pomeru, oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 6. apríla 2011 sp. zn. VII/2 Gv 212/09-155 spolupáchateľstvo obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 20 Trestného zákona, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, že od bližšie nezisteného dňa na konci mesiaca septembra 2009 v meste Poprad po predchádzajúcej vzájomnej dohode pripravovali usmrtenie U. M., príslušníka PZ zaradeného ako referent špecialista na oddelení odhaľovania odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ, ktoré mal vykonať obvinený H. A. streľbou v mieste bydliska U. M., a za tým účelom obvinený N. A. zisťoval jeho bydlisko, vozidlo, ktoré používa, jeho spôsoby, zvyky, dobu, kedy bude doma sám, pričom dôvodmi na jeho usmrtenie mala byť ich pomsta za to, že U. M. ako policajt v trestnej veci vedenej na KR PZ ÚJKP Prešov pod ČVS:KRP-45/OVK-PO-2009 proti H. A. a spol. za obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona sa mal podieľať na jej dokumentovaní, ako aj z dôvodu kontaktov U. M. s priateľkou obvineného H. A. S. Y., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
odôvodnenie: Na hlavných pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili 25. až 28. júla 2011, 22. septembra 2011, 27. októbra 2011, 1. decembra 2011 a 31. januára 2012, súd po vykonaní dokazovania, a síce po výsluchoch obžalovaných, výsluchoch svedkov J.. U. M., H. R., T. T., X. J., J. J., S. Y., Z.. D. Y., J. X., F. Q., J. F., H. N., H. X., J.. J. S., J.. K. T., A. A., Z.. A. J., A. J., J. U., H.. R. M., P. A., Y. G., N. X., T. Y. a J.. Z.. J. X., po prečítaní výsluchov svedkov R. A., J. A. a X. X., po výsluchu znalca Z.. H. R. z odboru slaboprúdovej elektroniky a výpočtovej techniky, po prečítaní znaleckých posudkov z odborov kriminalistickej daktyloskopie, kriminalistickej elektrotechniky, kriminalistickej informatiky a kriminalistickej balistiky, po prečítaní zápisníc z domových prehliadok a z prehliadok iných priestorov a prečítaní ostatných listinných dôkazov, zistil nasledovný stav. Obžalovaný H. A. pred súdom podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný H. A. v prípravnom konaní spáchanie skutku poprel. Tvrdil, že celé jeho obvinenie je vykonštruované a vymyslené osobou poškodeného U. M., ktorý naviedol na krivú výpoveď X. J., ktorá mala vo väzbe manžela J. J. a za to, že bude krivo vypovedať, mal byť jej manžel prepustený z väzby. Obžalovaný vôbec nemal dôvod usmrtiť U. M. tak, ako sa to uvádza v uznesení o vznesení obvinenia, pretože koncom septembra 2009 mal prípad obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu na starosti vyšetrovateľ z Prešova X. Q. a nie poškodený U. M.. Obžalovaný vôbec nezisťoval bydlisko poškodeného, pretože už v lete 2009 v jednom prípade, keď odprevádzal domov svoju priateľku S. Y., ktorá býva v R. na sídlisku T., mu ona sama ukázala, že poškodený býva od nej na pravej strane. Nikdy cez žiadnu osobu nezisťoval, kde poškodený býva a aké má zvyky, nikdy by nikoho nezavraždil a taktiež ani jeho brat obžalovaný N. A.. S poškodeným U. M. nemal žiaden konflikt a nechápe, prečo mu chce takýmto spôsobom ublížiť. Strelné zbrane nikdy nevlastnil a nevie s nimi ani narábať. Obžalovaný H. A. pred súdom v rámci kontradiktórneho procesu doplnil, že s S. Y. sa spriatelil niekedy pred letom v roku 2009. V júli začal za ňou doliezať U. M., ktorý ju ovplyvňoval, aby ho nechala, že je lump. Poškodený v tejto súvislosti chodil aj za jej rodičmi. Obžalovaný Y. povedal, aby to nechala tak a nestretávala sa s poškodeným. Obžalovaný M. vtedy nepoznal, vôbec sa o neho nezaujímal. Od 3. septembra 2009 jej poškodený začal volať, že ho dá dole, že skončí vo väzení, že sa chce s ním stretnúť. Obžalovaný H. A. aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodeného zabiť nechcel a ani bratovi N. A. nehovoril, aby zisťoval kde býva a na akom aute jazdí. Zo strany poškodeného je to ťažká pomsta za to, že Y. bola jeho bývalá priateľka a poškodený ju chcel dostať do postele. S. Y. mu aj povedala, že M. je policajt. Raz ho videl v hoteli E. na diskotéke, ako sa objíma s N.. Vtedy mu Y. ukázala, že to je on ten svalnatý muž. On nemal dôvod ublížiť M., hoci ho štvalo, že chodí za Y.. Len bratovi N. hovoril, že ho to štve. Niekedy v roku 2009 bol na dovolenke v Nemecku u sestry. Po návrate z Nemecka vôbec neplánoval odísť zo Slovenskej republiky. O takom niečom ani nikomu nehovoril. Poškodený M. S. Y. niekoľkokrát žiadal o stretnutie s obžalovaným, chcel aj jeho telefónne číslo, ale Y. mu ho nedala. Odkázal mu, že ho skope a že pôjde dole. Obžalovaný sa pred súdom vyjadril aj k profilu na internete s názvom J. tak, že prístupové heslo má viacej ľudí z Popradu a odkaz policajtom on nepísal. V byte v Poprade na ul. X. č. XX, kde bol zadržaný, býval preto, lebo sa skrýval pred trestným stíhaním za vydieračský únos. Tam aj zisťoval, či náhodou aj do tohto ho nezatiahol U. M.. V tom byte sa údajne neskrýval, chodil aj von, ale niekedy mu jedlo doniesol priateľ J. F.. V byte ho navštevovali brat N. a J. X.. O tom, že tam býval, vedeli aj jeho rodičia. Obžalovaný zdôraznil, že strelné zbrane nevlastní ani legálne ani nezákonne, nevie ani strieľať. Obžalovaný poškodenému M. cez S. Y. nič neodkazoval. Bral jeho vyjadrenia jedným uchom dnu a druhým von. Tie odkazy od M. boli určite pred vydieračským únosom. Priateľky S. Y. sa aj pýtal, čo má so M., ale ona mu na to odpovedala, že ju len pozýva na kávu, že s ním ani nechce ísť. Údajne s ním nič nemala. Obžalovaný v tej súvislosti dokazoval, že vôbec nie je žiarlivý, len ho hnevali urážky a ponižovanie od M.. Na otázky svojho obhajcu obžalovaný H. A. uviedol, že v minulosti sa stalo, že mal konflikt s policajtmi, ktorý chceli od neho úplatok. Stalo sa to tak, že raz mamu viezol do nemocnice kvôli vysokému tlaku, prišli policajti, že stojí na zakázanom mieste a chceli mu dať pokutu. Potom povedali „daj 50 €" a on to dal na inšpekciu. Riešilo to Obvodné oddelenie v Kežmarku, kde riaditeľom je T. T.. Inšpekcia to zmietla
zo stola. Podľa neho sa tam stratili nejaké materiály z polície. Písal aj vojenskému prokurátorovi, ale dostal odpoveď, že tie materiály už nie sú k dispozícii. Obžalovaný N. A. pred súdom podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný N. A. v prípravnom konaní tiež poprel spáchanie skutku, pričom uviedol, že za žiadnych okolností by nezabil človeka. Z rozprávania svojho brata obžalovaného H. A. vie, že mal konflikt s policajnou hliadkou OO PZ Kežmarok, ktorá ho obvinila zo spáchania priestupku a žiadala od neho úplatok, čo oznámil aj inšpekcii. Myslí si, že odvtedy začali problémy obžalovaného H. A. s políciou. Tiež mu jeho brat H. A. rozprával o prípade vydieračského únosu, z ktorého sa necítil byť vinným, pretože tento spáchal J. J.. Políciou boli obaja zadržaní v R. na sídlisku M., v byte na ul. X. č. XX. V tom byte jeho brat H. A. býval a on ho chodil navštevovať. Nikdy sa však nerozprávali o plánovaní usmrtenia poškodeného U. M.. Osobu H. R. pozná ako priateľa jeho brata H., párkrát sa stretli, ale nikdy mu neuvádzal, že chce zlikvidovať poškodeného U. M. kvôli S. Y., priateľke brata H. a nežiadal ho o poskytnutie informácií o poškodenom. Obžalovaný N. A. v rámci kontradiktórneho procesu pred súdom doplnil, že je obvinený z ťažkého zločinu ako je príprava úkladnej vraždy a jeho to hlboko uráža, lebo je to v rozpore s jeho presvedčením. Zotrval na výpovedi pred vyšetrovateľom z prípravného konania. Uviedol tiež, že poškodeného M. pozná len z rozprávania brata H.. Niekedy v lete roku 2009 vyvolával jeho priateľke a špinil takto na neho. S bratom H. sa o ňom rozprával len tak, aby reč nestála. Vie o tom, že brata H. A. to trápilo, že M. dolieza za Y., ale na neho hovoril len, že je lump. Obžalovaný N. A. sa rovnako vyjadril o konflikte jeho brata H. A. s políciou, keď od neho pýtali úplatok v čase, keď viezol matku do nemocnice s vysokým krvným tlakom. O poškodenom M. on nič nezisťoval a ani brat ho o to nežiadal. Ani X. J. nehovoril nič o likvidácii M.. Ju pozná, stretával sa s ňou pred jeho zadržaním. Ona ho vlastne požiadala o pomoc v súvislosti so stíhaním jej manžela J. J. za vydieračský únos. On jej pomohol tak, že ju vzal k advokátovi JUDr. M. a potom to už riešili spolu. S J. sa rozprával aj o M. a ona mu povedala, že M. má ťažké srdce na jeho brata H. A.. Jeho brat H. A. sa s J. nikdy nestretol. Obžalovaný N. A. na hlavnom pojednávaní zvýraznil, že na M. sa u nikoho neinformoval. H. R. pozná. Ani jeho sa na M. nepýtal. R. vyhľadal iba kvôli svojmu zamestnaniu, keď bol prepustený z väzby. Skutočnosť, odkiaľ mohla X. J. vedieť, že poškodený U. M. mal ťažké srdce na jeho brata H., obžalovaný dedukoval z toho, že ona sa obrátila na bývalého riaditeľa OO PZ Kežmarok T. T. a vie aj o tom, že potom sa vec ubrala iným smerom. J. bola taká, že by urobila čokoľvek, aby svojmu mužovi pomohla z väzby. Obžalovaný sám od seba uviedol, že nemal najmenší dôvod ublížiť M.. Jeho vzťah so Y. sa ho absolútne netýkal. V súvislosti s nájdenou zbraňou v jeho byte pri domovej prehliadke obžalovaný N. A. uviedol, že išlo o plynovú pištoľ, na používanie ktorej sa nevyžaduje zbrojný preukaz. V tej súvislosti uviedol, že deväť rokov pracoval v súkromno-bezpečnostnej službe a zbraň používal pri výkone povolania. Pracoval v Oktáne, je to stredisko benzínových púmp, kde sa tržby šplhali až do výšky jedného milióna korún. Preto bol takto vyzbrojený. Navyše aj jeho bývalý vedúci bol postrelený v Mäsokombináte vo Svite. Poškodený J.. U. M. ako svedok na hlavnom pojednávaní v zhode s prípravným konaním uviedol, že bol policajtom služobne zaradeným na Prezídiu PZ, Úrade boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Východ, ako starší referent. Dňa 7. októbra 2009 podal trestné oznámenie na obžalovaných, pretože sa zároveň z dvoch nezávislých zdrojov dozvedel, že si o ňom zisťujú informácie osobného charakteru za účelom jeho likvidácie. Informáciu sa dozvedel najprv od T. T., riaditeľa OO PZ Kežmarok, ktorý mu to oznámil telefonicky a toho istého dňa, keď ho vyhľadal osobne v kancelárii, mu uviedol, aby si dával pozor na bratov A., ktorí sú na neho nahnevaní v súvislosti s vydieračským únosom, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný H. A.. T. T. sa mal túto informáciu dozvedieť od X. J., manželky J. J., spoluobžalovaného z vydieračského únosu s H. A.. Tá mu mala oznámiť, že bol za ňou obžalovaný N. A., ktorý jej mal povedať, že jeho brat H. má už kúpenú letenku, ale najprv musí vyriešiť M.. Dňa 7. októbra 2009 sa stretol aj s H. R., ktorého v minulosti riešil pre spáchanie trestného činu. Išlo teda o závadovú osobu polície. H. R. mu mal oznámiť, že H. A. a N. A. zisťujú, kde býva, s kým sa stretáva, aké má zvyky a z tohto dôvodu, že keď bude večer doma sám, bude na neho streľba a skončí. Túto informáciu mal mať H. R. údajne od obžalovaného N. A.. Poškodený ďalej dokazoval, že H. R. povedal, aby nejakým spôsobom naznačil obžalovanému N. A., že večer v konkrétnu hodinu chodí do jednej reštaurácie v Smokovci a aby on za ním prišiel. Čakal, ale nikto neprišiel. Pri prvom stretnutí s H. R. bol sám, ale jeho kolega H. X. sedel vedľa v druhom aute. Na druhom stretnutí, keď mu hovoril o tej reštaurácii, bol s ním aj kolega X..
Poškodený U. M. ďalej konštatoval, že na dokumentovaní vydieračského únosu, ktorého sa mali dopustiť obžalovaný H. A. a J. J. sa nepodieľal, nevykonával žiadne výsluchy, operatívne vyťažovanie a nebol prítomný pri žiadnom takom úkone. Podieľal sa len na hľadaní a pátraní po v tom čase ukrývanom obžalovanom H. A.. Podľa názoru poškodeného bola dôvodom, prečo ho A. chceli zlikvidovať tá skutočnosť, že informoval vedúceho všeobecnej kriminality KR PZ v Prešove J.. K. T. o vydieračskom únose, ktorý okresný prokurátor v Kežmarku chcel kvalifikovať iba ako priestupok. Až na základe jeho prejednania s vedúcim všeobecnej kriminality sa vec začala riešiť na Krajskej prokuratúre v Prešove. Myslí si, že dôvodom na jeho likvidáciu zo strany H. A. bola aj skutočnosť, že mal záujem o jeho priateľku S. Y., ktorú poznal už dávnejšie. Pozná aj jej rodičov. V letných mesiacoch v roku 2009 mu mal zavolať J. U., ktorý ich aj zoznámil s Z.. D. Y., otcom S. Y.. Práve on si od neho pýtal informácie o obžalovanom A., keďže jeho dcéra S. Y. s ním chodila a ako rodičia mali z obžalovaného zlý pocit. On mu do telefónu povedal, aby si dávali pozor, pretože obžalovaný H. A. je známy polícii, že pácha násilno-majetkovú trestnú činnosť. Zároveň Z.. D. Y. poškodený prisľúbil, že keď sa vráti z dovolenky, zájde za jeho dcérou S. Y. a porozpráva sa s ňou, čo aj urobil. X. jej povedal, ako obžalovaný H. A. vystrája na diskotékach, ubližuje ľuďom, neverila mu a obhajovala ho. S S. Y. sa poškodený stretával len príležitostne. Ich vzťah bol čisto len kamarátsky. Poškodený U. M. ďalej dokazoval, že od S. Y. si pýtal kontakt na obžalovaného H. A. a to aj preto, že od kolegu H. N. sa dozvedel, že obžalovaný H. A. sa na jeho adresu mal vyjadriť tak, že keď ho stretne, tak ho roztrhne. Y. mu nedala telefonický kontakt, preto po nej odkázal obžalovanému H. A., aby si ho nebral do tej „špinavej kežmarskej papule". Vždy, keď sa stretával s S. Y. boli pri tom kolegovia z polície. Obvykle sa tak stávalo v kaviarni obchodného centra Max v Poprade. S. Y. poškodenému dala aj informácie a heslo profilu na internete, ktorý používal obžalovaný H. A.. Svedok J.. U. M. pred súdom tiež uviedol, že keď mu H. R. povedal informácie o príprave jeho usmrtenia, dôveroval mu preto, lebo podobné informácie mu dal týždeň pred tým riaditeľ T.. Dôveroval mu aj preto, že R. je pre políciu záujmová osoba, a preto nemal dôvod mu neveriť. Jeho informácie si však nepreveroval. J. nepoznal, a preto ani nepochyboval o dôvode jej informácie riaditeľovi T.. Podľa jeho vyjadrenia sa so Y. osobne stretával len málo. Asi päťkrát sa s ňou stretol za prítomnosti kolegov, ktorí sa vždy nachádzali v blízkosti z akýchkoľvek dôvodov. Vtedy, keď chcel vylákať niekoho z A. do reštaurácie v Smokovci pod zjazdovkou na Jakubkovej lúke, tak chcel urobiť krok, aby vlastne zistil, na čom je. Nechcel chodiť po Kežmarku s terčom na chrbte. Na stretnutie šiel sám, no vyšetrovateľa požiadal o bezpečnostné opatrenia. Myslí si, že ich vyšetrovateľ urobil. Na otázku obhajcu obžalovaného H. A., čo očakával od stretnutia, uviedol, že keď niekto z A. príde, tak ho policajti zadržia. Svedok J.. U. M. ďalej konštatoval, že po zadržaní H. A. sa so Y. stretol jeden až dvakrát. Ona mu posielala SMS správy viackrát, že má doma peklo kvôli H. A. a on ju ukľudňoval. Svedok nevedel číselne vyjadriť koľkokrát mu ona volala. Podľa neho to bol len sporadický kontakt. On nadobudol dojem, že S. Y. sa chce s ním len vyrozprávať. Napriek tomu, že mal na starosti okresy Kežmarok a Poprad, o trestnej činnosti N. A. nemal vedomosť. Nevedel vôbec o jeho osobe. Vedel len o jeho bratovi obžalovanom H. A.. Záverom svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v súčasnosti sa už necíti byť ohrozený. Svedok H. R. v prípravnom konaní ešte v pozícii utajeného svedka usvedčoval obžalovaných zo spáchania trestného činu. Uviedol, že keď sa dozvedel o príprave vraždy policajta U. M., rozhodol sa mu to oznámiť. Vie, že obžalovaný N. A. si zisťoval údaje o U. M. a to kde býva, aké má zvyky, či býva sám, ktorý konkrétny večer bude sám doma a podobne. To, na akom aute jazdí, už vraj mal zistené. Tieto informácie chcel preto, lebo M. robil problémy jeho bratovi H. A., ktorý je stíhaný za vydieračský únos, na objasnení ktorého sa údajne mal podieľať U. M.. Keď mal byť M. sám doma, mala byť na neho streľba. Obžalovaný N. A. sa pri zháňaní informácie vyjadroval v množnom čísle, preto si svedok myslel, že likvidáciu pripravujú spoločne. Po odtajnení z pozície utajeného svedka odmietol svedok H. R. už aj v prípravnom konaní k veci vypovedať a to bez uvedenia dôvodu. Svedok H. R. pred súdom úplne poprel svoju výpoveď z prípravného konania, keď vypovedal ako utajený svedok. Na adresu obžalovaných uviedol, že ich pozná, ale o ich trestnej činnosti nevie nič. Vie, že M. je policajt, ale nevie, či sa s ním vôbec rozprával. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania prokurátorkou, kde obžalovaných z trestnej činnosti usvedčoval, svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nepamätá, že by to vypovedal. Opýtal sa, či na zápisnici je vôbec jeho podpis. Vždy potrebuje na podpísanie zápisnice okuliare a nevie, či ich vtedy mal. Na otázku obhajkyne obžalovaného N. A., svedok H. R. uviedol, že s U. M. priateľský vzťah nemá, pretože niekedy pred štyrmi až piatimi rokmi bol kvôli nemu pol roka vo väzbe. V nadväznosti na to uviedol, že nemá dôvod obávať sa o život U. M..
Svedok T. T. na hlavnom pojednávaní v zhode s výpoveďou z prípravného konania uviedol, že práve od svedkyne X. J. sa dozvedel o príprave likvidácie policajta U. M. bratmi A.. X. J. spoznal ako manželku obvineného J. J. z vydieračského únosu, na dokumentovaní ktorého sa podieľal. Táto sa na neho viackrát obrátila ako má postupovať ohľadne svojho manžela. Dňa 6. októbra 2009 mu zavolala na služobný mobil a požiadala ho, aby ju navštívil v mieste bydliska, pretože ona za ním nemôže prísť, nakoľko má choré dieťa a potrebuje nejaké informácie, týkajúce sa manžela ohľadne režimu vo väzbe a taktiež, že má niečo pre neho. Pri návšteve mu povedala, že má informáciu od blízkej osoby obžalovanému H. A., týkajúcu sa policajta U. M., ktorého sa údajne obžalovaný H. A. chystá zlikvidovať, nakoľko je na neho veľmi nahnevaný, lebo mu chodí za priateľkou. Povedala, že H. A. už má kúpenú letenku a potom odíde niekde preč. Svedok sa jej spýtal, či ona považuje tieto informácie za myslené vážne, na čo mu uviedla, že obžalovaný A. je toho schopný a chce dať M. dole. Taktiež mu uviedla, že sa znovu stretla s obžalovaným H. A. v Poprade a to za prítomnosti jeho brata N. A., preto si svedok vydedukoval, že informácie o likvidácii poškodeného má od obžalovaného N. A.. Svedok však týmto informáciám neprikladal vážnosť, pretože vedel už z predchádzajúcich prípadov, že obžalovaný H. A. rád nadáva na policajtov. Na druhý deň sa služobne stretol s poškodeným M., kde mu povedal, čo sa dozvedel od X. J.. Ani poškodený U. M. tejto informácii nevenoval pozornosť a spoločne sa na nej iba zasmiali. V ten istý deň poobede však prišiel za ním do kancelárie opätovne M., kde mu uviedol, že o príprave jeho likvidácie sa dozvedel aj z iného zdroja. Svedok T. T. ďalej konštatoval, že X. J. sa nevyjadrovala o A. hanlivo, skôr bežne, skôr sa mu zdalo, že má familiárny vzťah s N. A.. O H. A. mu hovorila, že v mladosti sa jej páčil ako muž. Bola však na neho nahnevaná, že zatiahol jej muža do vydieračského únosu a vždy hovorila, že jej muž je v tom nevinne a všetko zorganizoval H. A.. O N. A. povedala, že sa jej páči teraz, že je jej sympatický. Podľa neho J. skôr nevedela, kto je U. M.. Svedok T. T. sa vyjadril aj k stretnutiu s H.. R. M. v budove OO PZ Kežmarok tak, že spomínaný advokát sa tam zrazu objavil a on nevie, či by ho niekto volal. Povedal, že zastupuje H. A. a J. J. vo vydieračskom únose. Svedok mu povedal, aby došiel neskôr. Počas tohto rozhovoru tam prišiel aj U. M., ale svedok nevie, či M. so M. vtedy komunikoval. Počas jeho prítomnosti nie. K stretnutiam s J. sa svedok T. T. vyjadril tak, že ich bolo niekoľko, možno aj desať. Boli to náhodné stretnutia vonku pred budovou, ale aj také, že prišla za ním do kancelárie na OO PZ v Kežmarku riadne cez stálu službu. J. stále hovorila, že jej muž je v únose nevinne a všetko zinscenoval H. A.. On z toho nadobudol taký dojem, že J. si evidentne chráni manžela. O informáciách od X. J. svedok len ťažko vedel identifikovať, či sú závažné alebo nie, lebo keď za ním chodila, tak vždy chcela pomôcť len svojmu manželovi, aby sa dostal väznice čo najrýchlejšie domov a aby on u riaditeľa väznice vybavil návštevu a podobne. Záverom svojho výsluchu svedok uviedol, že X. J. mu o operácii „J." nehovorila nič. Ani pred súdom sa tento svedok nevedel vyjadriť, či je to osoba alebo prípad. Svedkyňa X. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že po zadržaní jej manžela J. J. za vydieračský únos, začal za ňou chodiť obžalovaný N. A., ktorého poznala dávnejšie. Nosil jej odkazy od H. A., akým spôsobom má jej manžel vypovedať v prípade vydieračského únosu. Pri jednom stretnutí jej mal povedať, že H. A. má problémy s policajtom M., ktorý nedá pokoj jeho priateľke S. Y.. Stále jej vyvoláva, a keď v tom bude pokračovať, tak pôjde dole. Pod týmto pojmom si vysvetlila, že bude zabitý. Taktiež jej povedal, že ak jej manžel nezoberie na seba celú vinu za vydieračský únos, pretože je v tom obžalovaný H. A. nevinne, tak tento už má kúpenú letenku a pôjde do zahraničia. Tieto skutočnosti ona oznámila riaditeľovi OO PZ Kežmarok T. T.. Počas toho, ako bol obžalovaný H. A. v pátraní, sa s ním stretla dvakrát. Raz to bolo v lese za obcou Bušovce, na miesto stretnutia ich doviezol obžalovaný N. A.. Rozprávali sa v aute o vydieračskom únose a o tom, ako má jej manžel v tej veci vypovedať. Druhýkrát sa stretli v Poprade na sídlisku, znova v aute, kde boli obaja obžalovaní. Tu jej mal obžalovaný H. A. navrhnúť, aby celý vydieračský únos hodili na M. tým spôsobom, že tento si najal J. J. s cieľom dolapiť obžalovaného H. A.. Mala ísť na návštevu manžela do väzby, tu rozpovedať príbeh, podľa ktorého mal on vypovedať. Ona to všetko oznámila svedkovi T. T.. Nevedela sa však vyjadriť, či pri týchto stretnutiach obžalovaný H. A. povedal, že chce zlikvidovať U. M.. Treba povedať, že svedkyňa X. J. v prípravnom konaní zotrvala na svojich tvrdeniach aj pri konfrontáciách vykonaných s obidvoma obžalovanými. Pri konfrontácii s obžalovaným H. A. ako aj s obžalovaným N. A. doplnila svoju výpoveď v tom zmysle, že na druhom stretnutí na sídlisku v Poprade, v aute jej mal obžalovaný H. A. povedať, že M. pôjde dole za to, že mu dolieza za frajerkou. Svedkyňa X. J. pred súdom skonštatovala, že obžalovaných pozná. U. M. prvýkrát videla na Okresnom súde v Prešove, kde sa konalo hlavné pojednávanie vo veci vydieračského únosu. S. Y. prvýkrát videla
v deň hlavného pojednávania na chodbe súdu. Pred súdom spresnila, že jej manžel J. J. bol vzatý do väzby 14. septembra 2009. Niekedy vtedy prišiel do jej bytu N. A., ktorý povedal, že M. pôjde dole. Podľa nej sa s riaditeľom T. stretla spolu 4 až 5 krát v období, keď jej manžel bol vo väzbe. Riaditeľ T. bol aj u nej doma, prišiel ako správny gentleman, doniesol deťom čokoládu a jej kávu. K stretnutiam s H. A. uviedla, že pri druhom stretnutí na sídlisku nepadli slová o fyzickej likvidácii M., len povedal niečo také, že sa mu pomstí, uvidí alebo že za to zaplatí. Vtedy jej mal H. A. povedať akýsi príbeh o J.. Mal to byť nejaký vymyslený policajt, ktorý by mal prísť za jej manželom a on by mal zobrať celú vinu na seba a H. A. mal byť oslobodený. Toho J. mal riadiť U. M.. A. jej o tom J. povedal tak, že to bude vymyslená osoba, a preto na neho nikto nepríde. V tejto súvislosti svedkyňa s istotou pred súdom uviedla, že príbeh o J. povedala aj riaditeľovi T. T.. Svedok J. J., ktorý je manželom X. J., v prípravnom konaní vypovedal dvakrát. V prvej výpovedi uviedol, že s obžalovaným H. A. mal rôzne obchodné aktivity a že poškodeného U. M. osobne nepozná, avšak spomínal ho iba H. A. s tým, že vyvoláva jeho priateľke. H. A. ho údajne chcel riešiť, ale nevie ako. O príprave úkladnej vraždy však nič povedať nevedel. Svedok J. J. pri svojej druhej výpovedi v prípravnom konaní o ktorú vyšetrovateľa požiadal sám uviedol, že vie o tom, že obžalovaný H. A. si v priebehu mesiacov júl a august 2009 mal kúpiť odstreľovaciu pušku zn. Dragunov od A. J., s ktorým sa stretli viackrát na parkovisku pri Maxe v Poprade a v herni. Obžalovaný H. A. sa s A. J. zoznámil prostredníctvom osoby menom A. z Popradu, ktorý je len jeho menovcom. Vypovedal tiež, že v jednom prípade ako išli s H. A. v aute, sa ho pýtal, či niekedy strieľal zo strelnej zbrane a že keď si kúpi odstreľovaciu pušku, tak ho z nej naučí strieľať. Tiež sa ho mal pýtať, či by bol schopný dať niekoho dole. On to chápal tak, že tým myslel zabiť človeka. Obžalovaný mu mal povedať, že pušku chce na medvede, pričom on pod týmto výrazom rozumel policajtov, pretože v slangu sa tento výraz takto používa. Doplnenie svojej výpovede vysvetlil tým, že má strach o svoju rodinu, pretože je vo väzbe a s touto výpoveďou chcel zabezpečiť, aby jeho rodina bola v bezpečí. Svedok J. J. pred súdom svoju výpoveď proti H. A. zmiernil, keď povedal, že vie o tom, že H. A. chcel poriešiť M., ale slovo poriešiť mu nejako bližšie nevysvetľoval, on si práve myslel, že cez inšpekciu Ministerstva vnútra. Ani na jednoznačnú otázku, či odstreľovačka mala byť na M., svedok uviedol, že také poznatky nemal. Na priamu otázku predsedu senátu, prečo neuviedol vo svojej výpovedi pred súdom o svojich poznámkach v mobile, svedok uviedol, že zabudol. Podľa neho je však pravda, že si urobil poznámky o duralovom lešení a o céziu. Prečo si však neurobil poznámku o odstreľovačke uviedol, že to nepovažoval za dôležité. V čase svojho výsluchu pred súdom bol už svedok J. J. prepustený z väzby na slobodu za vydieračský únos. Svedkyňa S. Y. na hlavnom pojednávaní v zhode s prípravným konaním uviedla, že bola priateľkou obžalovaného H. A.. Asi od júna 2009 s ním začala chodiť. Po troch mesiacoch niekam odišiel a dostávala od neho len SMS správy v tom zmysle, že sa už asi neuvidia, lebo policajti na neho niečo nahrali. Ešte v ten istý deň jej zavolal poškodený U. M. a spýtal sa, či už vie, čo sa stalo ohľadne vydieračského únosu. Poškodeného M. spoznala asi pred dvomi rokmi a to ako kamaráta svojho otca. Ešte v lete jej zavolal a hovoril jej, aby nechodila s H. A., lebo si nepoctivo zarába peniaze, že je to vagabund a pôjde tam, kde kľučky sú len z vonku. V čase, keď bol obžalovaný H. A. hľadaný políciou, ju poškodený U. M. telefonicky kontaktoval aj viackrát za deň. Stretávali sa a stále sa spytoval rôzne informácie ohľadom H. A., napríklad aké má telefónne čísla, kde robí jeho brat a podobne. Nevedela, kde sa obžalovaný skrýva, boli len v telefonickom kontakte. Poškodenému M. povedala aj o profile „J." na internetovej stránke pokec.sk, ktorý používal obžalovaný H. A. a dala mu k nemu aj prístupové heslo ako aj heslo do fotografií. Upozornila ho aj na nový odkaz na profile, pretože si myslela, že je určený pre policajtov. V jednom prípade, keď sa ešte stretávala s obžalovaným H. A., si od nej poškodený M. pýtal jeho telefónne číslo. Keď mu ho odmietla dať, tak mu odkázal, aby si ho nebral do tej „špinavej kežmarskej papule". Odkaz A. odovzdala, ale nevedela, čo to znamená. Obžalovanému A. povedala, že jej U. M. hovoril o ňom, že robí zlé veci a aby ho nechala, pretože ubližuje ľudom a skončí vo väzení. On jej na to povedal, aby sa s ním nestretávala. Napriek tomu, že ju odhovárali rodičia aj U. M., s obžalovaným H. A. naďalej chodila. Jej rodičia boli proti tomu vzťahu, pretože aj jej otcovi U. M. povedal, že sa jedná o zlého človeka. Myslí si, že poškodený U. M. býva nikde v R. vo T. a je jej sused, ale kde presne býva, to nevie. Nikdy nehovorila obžalovanému H. A., kde poškodený M. býva. Keď jej poškodený M. povedal, že obžalovaný H. A. skončí vo väzení, tak mu v telefóne povedala, aby odišiel do zahraničia
učiť sa angličtinu. Pred ňou sa obžalovaný H. A. nikdy nevyjadril, že by chcel zlikvidovať poškodeného U. M.. Pred súdom o povahe H. A. uviedla, že je mierumilovný, srdečný a nekonfliktný. S U. M. sa zoznámila priamo cez J. U. v jednom popradskom podniku. O stretnutiach s poškodeným U. M. v čase, keď bol H. A. zadržaný, uviedla, že sa stretávali párkrát do týždňa. Tým myslela osobné stretnutia aj sms-kovanie. Pri osobných stretnutiach si spolu išli sadnúť na kávu do Maxu v Poprade. Bavili sa o rôznych veciach, preberali aj pracovné aj súkromné veci. Svedok Z.. D. Y. v zhode s prípravnom konaním na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie o tom, že jeho dcéra S. Y. chodila s obžalovaným H. A., ktorého však on osobne nepoznal. S poškodeným U. M. sa pozná dlhšie, sú priatelia, pozná ho aj dcéra. Vie o tom, že sa stretávala s poškodeným M.. Chodili spolu na kávu, avšak dôvod stretnutí uviesť nevedel. Prostredníctvom priateľa J. U. sa v jednom prípade informoval telefonicky ohľadom obžalovaného H. A.. Poškodený U. M. mu o ňom povedal len toľko, že sa na neho sťažujú kežmarskí policajti, pretože niekomu zlomil sánku a vynadal policajtom. Svedok Z.. D. Y. pred súdom svoju výpoveď doplnil o skutočnosť, že o príprave úkladnej vraždy U. M. nemal žiadnu vedomosť. O M. svedok vedel, že je policajt, ale nevedel, na akom úseku je zaradený ako konkrétne čo robí. Dcére nikdy nebránil v stretnutiach s poškodeným M., hoci vedel o ňom, že ide o rozvedeného muža s dvomi maloletými deťmi. O ich vzájomný vzťah sa nezaujímal, ale v tej súvislosti dodal, že s jeho dcérou je na túto tému veľmi ťažká debata. Ona rodičom takéto veci nehovorí, dokonca v tomto smere si nerozumie ani s matkou. Pre ňu sú všetci chlapi kamaráti. Svedok J. X. je priateľom obidvoch obžalovaných. Pred súdom v zhode s prípravným konaním uviedol, že nie sú mu známe žiadne skutočnosti o príprave úkladnej vraždy poškodeného U. M.. Obžalovaných pozná od detstva. Asi od 27. septembra 2009 na požiadanie obžalovaného N. A. začal navštevovať H. A., ktorý býval na sídlisku v Poprade, bol za ním štyri až päť krát. To bolo v byte na ulici X. č. XX. Do bytu chodil na svojom vozidle zn. Rover a vôbec sa nemaskoval. Pri jednej z návštev ho obžalovaný H. A. požiadal, aby išiel za jeho priateľkou S. Y. a aby jej povedal, že ju ľúbi, čo on aj urobil. Vedel o tom, že S. Y. sa stretávala s poškodeným M.. Vedel, že obžalovaný H. A. sa v byte v Poprade skrýval, ale nevedel pred kým. Na konkrétne otázky svedok J. X. pred súdom uviedol, že žiadneho stretnutia medzi obžalovanými a X. Moravčíkovu niekde pri obci Bušovce, nebol. Svedkyňa F. Q. na hlavnom pojednávaní v zhode s prípravným konaním uviedla, že obžalovaných nepozná a k ich trestnému činu sa vyjadriť nevie. Potvrdila však, že byt č. XX na Z.. poschodí na ul. X. č. XX v R. prenajala asi pred tromi rokmi J. F. na základe písomnej zmluvy, ktorú potom ústne predlžovali. S kým J. F. v byte býval, uviesť nevedela, ona do bytu vôbec nechodila. Nájomné za byt jej posielal na účet. Po vykonaní domovej prehliadky sa jej J. F. priznal, že umožnil jednému známemu v byte prespávať, ale nevedel, že ho zháňa polícia. Išlo o obžalovaného H. A.. S F. už prenájom bytu zrušila. Svedok J. F. pred súdom v zhode s prípravným konaním uviedol, že o trestnom čine, za ktorý sú obžalovaní stíhaní, nič nevie. Oboch pozná asi päť rokov. V čase, keď boli obžalovaní zadržaní, býval spolu s priateľkou X. X. v byte na X. ulici č. XX v R., ktorý si prenajímal od F. Q.. Asi začiatkom októbra 2009 ho vyhľadal obžalovaný N. A. v práci a požiadal ho, či by u neho v byte nemohol pár dní prespať jeho brat H. A.. Súhlasil s tým, dal mu kľúče, pričom sa ho nepýtal na dôvod. Myslel si, že sa pohádal s rodičmi a nemá kde bývať. V byte ho navštevoval aj brat N. A.. Nevedel o tom, že H. A. je hľadaný políciou. Niektoré z vecí, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke, patrili jemu a jeho priateľke X. X. Byt od pani Q. bol jednoizbový. Priateľke X. nevadilo, že prespával u nich H. A.. Nemal pocit, že by sa obžalovaný H. A. v byte u nich skrýval, chodil aj von. Počas doby, po ktorú H. A. býval spolu s nimi v byte od neho nepočul nič takého, že by sa akokoľvek vyjadroval o policajtovi U. M.. V tej súvislosti dodal, že nezaregistroval žiadne také skutočnosti zo strany obžalovaného, ktoré by svedčili o tom, že pripravuje fyzickú likvidáciu nejakej osoby. Skôr naopak, vždy o šiestej večer počúval omšu a modlil sa. O modlení a počúvaní omše mu povedala aj priateľka X.. K osobe obžalovaného H. A. len povedal, že je to milý chlap a keď mohol, tak pomohol a nemal pocit, že by to bol konfliktný typ. Zápisnicu o výsluchu svedkyne X. X. z prípravného konania súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obidvoch obžalovaných prečítal. Ona potvrdila, že spolu s priateľom J. F. bývala v prenajatom byte v R. na ulici X.. XX. Obžalovaných pozná,
vie o tom, že obaja boli zadržaní v tom byte. H. A. u nich býval asi dva týždne a N. A. tam občas chodieval za ním na návštevu. Dôvod, prečo u nich býval, nevie. O tom, že bol hľadaný políciou tiež nič nevie. O príprave úkladnej vraždy poškodeného U. M. nemá žiadnu vedomosť. Niektoré veci, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke, patrili jej a boli jej už aj vrátené. Svedok H. N., ktorý bol v rozhodnom čase policajtom - operatívcom, na hlavnom pojednávaní zhodne s prípravným konaním uviedol, že v jednom prípade v zimných mesiacoch sa stretol v Aquacity Poprad s obžalovaným H. A., ktorý sa ho spýtal na kolegu U. M., aký je policajt, pretože sa mu údajne zdá, že chce napodobňovať nejakého iného policajta z Košíc. Túto okolnosť svedok nezisťoval. Asi o mesiac, keď sa stretol s poškodeným U. M., mu túto informáciu povedal. A. mu mal vtedy aj povedať, že obidvom sa páči jedno a to isté dievča. Na konkrétne slová si už svedok nevedel spomenúť, iba povedal, že rozhovor trval na plavárni asi päť minút. Ďalší policajt, kolega poškodeného U. M., zaradený ako starší referent na Prezídiu PZ ÚBOK, oddelenie odhaľovania odboru Východ H. X. pred súdom v zhode s prípravným konaním uviedol, že niekedy koncom leta roku 2009 mu kolega U. M. povedal, že mu vyvoláva H. R., ktorého predtým riešili za trestný čin a že táto osoba sa chce s ním stretnúť ohľadne jeho osoby. On na stretnutie išiel spolu s poškodeným M. na služobnom motorovom vozidle. Stretli sa medzi Kežmarkom a Ľubicou, kde ich už čakal a poškodený si k nemu prisadol do auta. Po návrate mu povedal, že H. R. mu oznámil, že bol za ním obžalovaný N. A., ktorý si myslel, že je na poškodeného M. nahnevaný a hovoril mu, že vo večerných hodinách, keď bude M. sám doma, sa postarajú o to, aby bola veľká streľba a M. pôjde dolu. Po tomto rozhovore zašli na OO PZ Kežmarok za T. T., ktorý tiež disponoval informáciou o likvidácii M. od X. J.. S H. R. sa stretli ešte raz, pri stretnutí bol už aj on, R. zopakoval to isté čo predtým a dodal, že keď zlikvidujú M., obžalovaný H. A. má už kúpenú letenku a opustí územie republiky. Keď sa informovali, prečo im to rozpráva, ako dôvod R. uviedol tú skutočnosť, že nechce, aby v prípade, keby sa M. niečo stalo, bolo to na neho. Svedok o spomínaných dvoch stretnutiach uviedol, že sa odohrali v jeden deň, nanajvýš nasledujúci deň. Svedok J.. J. S., príslušník PZ v čase činu nadriadený poškodeného U. M., pred súdom v zhode s prípravným konaním potvrdil, že poškodený ho informoval o príprave jeho fyzickej likvidácie. V súvislosti s pátraním po v tom čase nezvestnom obžalovanom H. A. vykonával pátracie orgány práve poškodený U. M. na jeho pokyn. Vedúci Oddelenia všeobecnej kriminality, Odboru kriminálnej polície KR PZ Prešov svedok J.. K. T. pred súdom v zhode s prípravným konaním uviedol, že k prípadu prípravy fyzickej likvidácie poškodeného U. M. nevie nič uviesť. Oni riešili len prípad vydieračského únosu, v ktorom bol podozrivý a neskôr obvinený obžalovaný H. A. s J. J.. Práve poškodený U. M. vykonával aj s jeho vedomím pátracie operatívne úkony za účelom zaistenia v tom čase skrývajúceho sa obžalovaného H. A.. Svedok A. A., ktorý je menovcom obžalovaných, pred súdom v zhode s prípravným konaním uviedol, že ku skutku sa vyjadriť nevie. Povedal len, že pozná A. J. dlhšie, pretože tento ho občas navštevoval. Pripustil, že v jednom prípade, keď ho navštívil Z.. A. J., s ktorým hráva dámu, prišiel s ním aj obžalovaný H. A., ktorého mu predstavil ako menovca. Keď tam boli, prišiel na návštevu aj A. J., tak ich navzájom predstavil. Asi o týždeň po návšteve mu telefonoval Z.. A. J., že A. J. zobral nejaké peniaze od H. A.. Po telefonáte J. však zistil, že on dal peniaze H. A., ale za čo, to nevie. Chcel si to vydiskutovať aj s obžalovaným H. A., ale tento nebral telefón. Rovnaké skutočnosti potvrdil aj svedok Z.. A. J.. Svedok A. J. na hlavnom pojednávaní, rovnako aj v prípravnom konaní konštatoval, že s H. A. ho zoznámil A. A.. Stretli sa spoločne aj v Poprade, v Crazy bare. Predmetom stretnutia bol obchod s drevom. Navzájom si vymenili telefónne čísla a neskôr tam prišiel za obžalovaným H. A. zavalitý chlapec, ktorého on nepoznal a potom spolu odišli. Potom si viackrát telefonovali a stretli sa ešte asi dvakrát, raz to bolo v Maxe v Poprade, keď sa bavili o duralovom lešení. Aj drevo, aj lešenie potreboval práve svedok a obžalovaný H. A. mu nič z toho ale nezabezpečil. Tým ich spolupráca skončila. Svedok A. J. poprel, že by na žiadosť obžalovaného H. A. mu mal zabezpečiť odstreľovačku alebo akúkoľvek zbraň.
Svedok J. U. na hlavnom pojednávaní v zhode s prípravným konaním potvrdil, že navzájom zoznámil Z.. D. Y. s poškodeným U. M.. Na žiadosť Y. poškodenému tlmočil otázku, kto je obžalovaný H. A., pretože s ním jeho dcéra chodila. O príprave úkladnej vraždy poškodeného U. M. sa dozvedel od neho až vtedy, keď boli už páchatelia zadržaní. H.. R. M. pred súdom v zhode s prípravným konaním potvrdil, že na žiadosť obžalovaného N. A. mal ako advokát zastupovať v kauze vydieračského únosu J. J.. Pripustil, že za tým účelom zašiel na OO PZ Kežmarok, kde sa mohol stretnúť s poškodeným M., ale na detaily stretnutia si už nepamätal. Svedok P. A. na hlavnom pojednávaní v zhode s prípravným konaním konštatoval, že bol vo väzbe na jednej cele s J. J., ktorý mu rozprával o svojich prípadoch, za ktoré je stíhaný s H. A.. Hovoril, že všetko je to klamstvo, čo na neho hovorí. Keď v televízore ukazovali fotografiu H. A., len sa smial a hovoril, že vie prečo jeho fotku neukazujú, že on má na to svojich ľudí, ktorí sa o to postarali. Povedal, že keď príde jeho manželka na návštevu, už bude vedieť na čom je, pretože ona sa s niekým stretáva od koho má informácie a čoskoro pôjde z väzby domov. Povedal tiež, že H. Frič a jeho brat zdochnú v base, že on sa o to postará. Záverom ešte aj doplnil, že za J. chodili veľmi často policajti. V súvislosti s týmto svedkom treba povedať, že z listinných dôkazov vyplýva, že svedok P. A. bol v Ústave na výkon väzby v Prešove na cele spoločne s J. J. v čase od 10. marca 2010 do 2. septembra 2010 (č. l. 829) a na cele s obžalovaným H. A. bol v čase od 10. septembra 2010 do 19. októbra 2010 (č. l. 825). Svedok Y. G. v zhode s prípravným konaním na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných pozná, ale o ich trestnej činnosti nemá žiadnu vedomosť. Povedal, že v Kežmarku nebol najmenej 15 rokov. Svedkovia R. A. a J. A., brat a matka obžalovaných, nijakým spôsobom neprispeli k objasneniu skutkového stavu, pretože ako príbuzní využili svoje právo a odmietli sa k veci vyjadriť. Na návrh obhajoby súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj výsluchy svedkov, ktorí neboli vypočutí v prípravnom konaní, a síce výsluchy svedkov N. X., T. Y. a J.. Z.. J. X.. Svedok N. X. uviedol, že obžalovaných pozná z policajnej činnosti a to tak, že N. A. z Inštitútu Krista Veľkňaza zo M., pretože táto obec spadala do jeho prideleného obvodu a o H. A. vedel zo svojej práce, že je to závadová osoba. Od roku 2007 už nie je v Policajnom zbore. Ďalej sa potom svedok na hlavnom pojednávaní vyjadroval k osobe poškodeného U. M.. Začínali spolu ako policajti na Strednej policajnej škole v Pezinku. Od roku 1997 až do roku 2004 bol ich vzťah kamarátsky a tiež profesionálny. Poškodený bol zaradený vyššie ako svedok, on pracoval na oddelení ÚBOK Východ a svedok na OO PZ v Kežmarku. V tom čase ale úzko spolupracovali, pretože svedok mal v Kežmarku výbornú miestnu znalosť. V súčasnosti ich vzťah už nie je kamarátsky, lebo ako svedok dodal, poškodený U. M. mu zničil život. Kvôli nemu bol trestne stíhaný a bol 11 mesiacov vo väzbe, pričom jeho trestná vec je právoplatne skončená a to jeho oslobodením. Podľa svedka M. koordinoval vyšetrovanie proti nemu, hoci tvrdil, že tak nerobil. Boli to dve živé veci, ktoré neboli spojené na spoločné konanie. Spisovú značku uviesť svedok nevedel. Jednu riešil ÚBOK v roku 2004, potom Inšpekcia Ministerstva vnútra SR v roku 2006 a vec sa riešila pred Vojenským obvodovým súdom v Prešove, ktorý zanikol a vec údajne dokončil Okresný súd v Prešove. O práci poškodeného U. M. svedok uviedol, že tento v rámci pracovných metód využíval informácie od závadových osôb, ale to v tom čase považoval za bežný postup operatívcov. Jeho postupy však boli založené na vydieranie tých informátorov. Podľa svedka s takouto jeho prácou súvisel aj odchod poškodeného U. M. z polície, hoci vie, že jeho dôvody sa udávajú ako osobné. Túto vec, kde U. M. vystupuje ako poškodený v príprave úkladnej vraždy svedok považuje ako za zviditeľnenie jeho osoby, čo mu je úplne blízke. Záverom výsluchu pred súdom svedok uviedol, že keď sa v roku 2004 až 2005 viedlo trestné stíhanie voči jeho osobe, bol aj vo väzbe, existoval podobný prípad v súvislosti s U. M. ako je v súčasnosti. Aj vtedy bolo podozrenie, že niekto chystal jeho likvidáciu. Vie o tom, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci, lebo bol vyšetrovateľom E. z ÚBOK Východ v čase, keď sa nachádzal vo väzbe, vypočutý ako svedok. Ako páchateľ bol vytipovaný H. S. z X., pretože U. M. mal vtedy posadiť za mreže jeho syna J. S.. Na základe informácií tohto svedka a návrhu obhajoby súd zabezpečil originál vyšetrovacieho spisu ÚBOK Východ Košice sp. zn. ČVS:PPZ-13/OBOK-V-I-2004 (č. l. 1187). Na hlavnom pojednávaní dňa 27. októbra 2011 postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli obhajcom obžalovaného H. A. prečítané
podstatné časti tohto vyšetrovacieho spisu, a síce výsluchy svedka U. M. z č. l. 23-26, výsluchu utajeného svedka z č. l. 40-43 a výsluchu svedka H. R. z č. l. 44-49. Z výsluchov týchto svedkov vyplynulo, že z vraždy poškodeného J. W. bol obvinený J. S. a aby on nebol za čin odsúdený, niekto z podsvetia pripravoval usmrtenie očitého svedka vraždy, a síce R. A. a policajtov, ktorí sa na objasňovaní a vyšetrovaní veci podieľali. Pre úplnosť treba povedať, že toto trestné konanie začaté 24. novembra 2003 bolo uznesením vyšetrovateľa ÚBOK Odbor Východ Košice zo dňa 15. apríla 2008 podľa § 215 ods. 1 písm. a) ods. 4 Trestného poriadku zastavené, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že vykonanými úkonmi sa nepodarilo zabezpečiť dôkazy, ktoré by oprávňovali vzniesť obvinenie konkrétnej osobe a nepodarilo sa ani zabezpečiť dôkazy o tom, že predmetný skutok sa stal. Z uvedeného vyplynul záver, že vyjadrenia o likvidácii svedka a policajtov boli iba verbálne prejavy v tomto smere bez realizácie skutočnej činnosti, ktorá by naplňovala znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý sa konanie viedlo. Súd si v súvislosti s oboznámeným pripojeným spisom a vyjadrením svedka N. X. nemôže odpustiť úvahu o príliš podobnom slede udalostí ako je to v posudzovanom prípade, v ktorom tiež vystupuje ako poškodený U. M. a svedok H. R.. Pre úplnosť treba v súvislosti so svedkom N. X. povedať, že na žiadosť obhajoby súd mienil zabezpečiť aj jeho trestný spis, o ktorom sa svedok vyjadroval pri výsluchu pred súdom, avšak zo správy Okresného súdu Prešov vyplynula skutočnosť, že na spomínanom Okresnom súde trestné spisy proti N. X. nepredchádzajú (č. l. 1133, 1139). Svedok T. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná len H. A., s ktorým sa stretol v Ústave na výkon väzby v Prešove. Občas sa stretli na vychádzkach. Obžalovaného N. A. nepozná. O poškodenom U. M. sa svedok vyjadril tak, že ho pozná aspoň 7 rokov, a pozná ho ako policajta, ktorý dosť často navštevoval hotel E., ktorý patril N.. Viackrát ich videl v kaviarni pri káve. Svedok totiž pracoval v hoteli E. ako hotelový zriadenec, robil vlastne všetko, údržbára, biletára a podobne. Vzťah M. s N. svedok hodnotil ako pracovný. Svedok bol na hlavné pojednávanie predvedený z Ústavu na výkon väzby v Prešove, kde ako uviedol je vo väzbe za drogovú trestnú činnosť. Práve M. bol ten, ktorý mu mal zabezpečiť závažnejšie stíhanie ako spáchal. Mal mu povedať, aby vyšetrovateľovi povedal viac ako spravil, že potom nebude stíhaný, čo sa nestalo. Teraz mu za závažnejšie trestné stíhanie hrozí 10 až 15 rokov. Za to vraj môže ďakovať len U. M.. Aj tento svedok potvrdil, že pracovnou metódou poškodeného U. M. pri zabezpečovaní operatívnych informácií bolo vyhrážanie sa svedkom pod hrozbou ich trestného stíhania, čo vlastne zistil aj on sám na sebe. O charaktere U. M. sa vyjadril tak, že bol veľký karierista, bol veľmi aktívny vo veciach, na ktorých pracoval. Vie to však len z rozprávania druhých ľudí. Napokon svedok J.. Z.. J. X. sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval iba k osobám obžalovaných. V tej súvislosti uviedol, že je farárom v Inštitúte Krista Veľkňaza v M.. Obžalovaných dobre pozná. N. A. žije so svojou rodinou v Inštitúte, s ním sa stretáva dennodenne a jeho malé deti mu miništrujú. Dobre pozná aj H. A., on Inštitút často navštevoval. Aj H. A. podľa neho patril na výchovu do Inštitútu, ale nebol tam, pretože neboli splnené všetky podmienky. On vyrastal v detskom domove. Inštitút navštevoval viac menej vychádzkami z tohto domova. Nechce sa mu veriť, že by obaja obžalovaní pripravovali niečie zabitie, nanajvýš tak keby niekoho zbili, ale zabiť, to nie. U žiadneho z obžalovaných nezistil známky agresie. Tieto skutočnosti svedok uviedol po tom, čo súd oboznámil so skutočnosťou, že jedného času bol psychológom vo väznici v Leopoldove. Napokon súdu predložil spoločenskú záruku za obžalovaného N. A., ktorú neskôr rozšíril aj na spoluobžalovaného H. A.. Znalec Z.. H. R., R.. na hlavnom pojednávaní dňa 27. júla 2011 ozrejmoval závery svojho znaleckého posudku z odboru slaboprúdovej elektroniky a výpočtovej techniky (č. l. 459 - 533). Vyplýva z nich, že v mobilnom telefóne zn. Nokia N95, ktorý používal svedok J. J., sa nachádza poznámka o „cesiu" zo dňa 24.08.2009 a poznámka súvisiaca „s duralovým lešením" zo dňa 14.08.2009. Znalec sa k týmto skutočnostiam vyjadril konkrétne tak, že informácie z predmetného mobilu o céziu a duralovom lešení získal manuálne, jednoducho ich musel odpísať z displeja z mobilu, a preto displej do znaleckého posudku aj odfotil. Inak znalec vykonával získavanie informácií z označeného mobilu softvérom s názvom Mobil Edit Forenzit Reports verzia 4.2.2.727., ktorý je profesionálny program pre súdnictvo a používajú ho v súčasnosti všetci znalci z uvedeného odboru. Iné relevantné skutočnosti pre túto trestnú vec v mobile svedka J. J. zistené neboli. Nasledujúce štyri znalecké posudky z rôznych odborov kriminalistiky boli postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaných na hlavnom pojednávaní prečítané.
Predmetom znaleckého posudku z odboru kriminalistickej daktyloskopie (č. l. 536-554) bolo posúdenie predmetov zaistených pri domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov. Zo záverov vyplýva skutočnosť, že na predložených listinách sa našli odtlačky prstov obžalovaného H. A., pričom išlo o dva listy s prefotenými občianskymi preukazmi na mená T. A. a Z. Y., dva listu formátu A4 s uvedením osobných údajov a fotografie znejúce na meno H. O., dva listy formátu A4 s názvom Kúpna zmluva na predaj nehnuteľností a štyri listy popísané o výbušninách s obrázkom. Na listoch o výbušninách sa našli aj odtlačky prstov svedka H. R.. Zo záverov znaleckého posudku z odboru kriminalistickej elektrotechniky (č. l. 557-569) vyplynulo, že z pamäťových kariet mobilných telefónov a SIM kariet mobilných telefónov, ktoré boli nájdené pri domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov boli zistené identifikačné znaky telefónov a taktiež zistený zoznam telefónnych čísiel, ktoré boli uložené v pamäti telefónov a SIM kariet. Zo záverov znaleckého posudku z odboru kriminalistickej informatiky (č. l. 573- 578) vyplynulo, že vo veciach zaistených pri domovej prehliadke v byte, v ktorom sa zdržiaval obžalovaný H. A., a síce v notebooku, fotoaparáte, v 2 kusoch USB kľúčov, 2 kusov CD nosičov sa nenachádzali také grafické ani videosúbory, ktorý by mohli súvisieť s prípravou úkladnej vraždy. Znalecký posudok z odboru kriminalistickej balistiky (č. l. 581-586) bol zameraný na preskúmanie pištole značky KIMAR, model 92 AUTO, kaliber 9 mm p. a. Italy, cat. 9227 číslo C55394 so zásobníkom, ktorá bola zaistená pri domovej prehliadke v byte obžalovaného N. A. v M.. XXX. Skúmaním bolo zistené, že ide o expanznú plynovú pištoľ, ktorá je účinná, patrí do kategórie D, teda ju môže nadobudnúť do vlastníctva aj fyzická osoba staršia ako 18 rokov. Porovnanie v zbierke nábojníc a striel pochádzajúcich z doposiaľ neobjasnenej trestnej činnosti bolo negatívne. Pre úplnosť v súvislosti so znaleckými posudkami vykonanými pred súdom treba povedať, že súd na hlavnom pojednávaní dňa 27. júla 2011 vypočul znalca z odboru psychológie D.. R.. J. Y., O.., ktorý vypracoval znalecký posudok na obidvoch obžalovaných so zameraním na ich motív konania, prípadnú recidívu páchania trestnej činnosti a ich resocializáciu (č. l. 447-458). Po skončení výsluchu znalca navrhla obhajoba vzhľadom na nepreskúmateľnosť výpovede znalca zabezpečiť nové znalecké psychologické vyšetrenie obžalovaných. Súd však tento návrh obhajoby ako jediný dôkaz na hlavnom pojednávaní 31. januára 2012 podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku zamietol ako nepotrebný dôkaz pre svoje rozhodnutie. Na hlavnom pojednávaní boli postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítané aj zápisnice z jednotlivých domových prehliadok a prehliadok iných priestorov. Takto bola prečítaná zápisnica o vykonaní domovej prehliadky v byte F. Q. v R. na ulici X. č. XX, v ktorom boli obaja obžalovaní zadržaní (č. l. 596-627), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky v byte obžalovaného N. A. v M.. XXX (č. l. 637-654), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky u svedka J. X. v X. na ulici M. č. XX (č. l. 663-670), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky v byte obžalovaného H. A. v X. na ulici E.. T. č. XX (č. l. 680-695) a tiež zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov v osobnom motorovom vozidle obžalovaného N. A. zn. Octavia, ev. č. X. (č. l. 698-699) a zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov, a síce v osobnom motorovom vozidle svedka J. X. zn. Rover ev. č. X. (č. l. 702-711). Súhrnne možno povedať, že pri spomínaných domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov neboli nájdené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali príprave úkladnej vraždy poškodeného U. M. obžalovanými. K nájdenej plynovej pištoli v byte obžalovaného N. A. v M. č. XXX sa tento obžalovaný vyjadril tak, že 9 rokov pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe a zbraň potreboval pri výkone povolania. Pracoval aj v Oktáne, čo je stredisko benzínových púmp, kde s tržby šplhali až do výšky 1 milióna korún, preto bol vyzbrojený. Navyše, zbraň bola nájdená v jeho byte a nie v byte, v ktorom bol zadržaný s bratom H. A.. Informácie o telefonickej komunikácii medzi obžalovanými a svedkami sú zrejmé z príloh trestného spisu č. 11, 12 a 13 a z analýzy výpisov telefonických hovorov na č. l. 775-785, z ktorej vyplýva početnosť vzájomných telefónnych hovorov a zaslaných SMS správ 13. účastníckych telefónnych čísiel. Najpodstatnejšou zo spomínanej analýzy je telefonická a SMS-ková komunikácia medzi poškodeným U. M. a svedkyňou S. Y.. Za obdobie od začiatku septembra 2009 do 10. decembra 2009 navzájom
takto telefonicky a SMS-kami komunikovali celkom 330-krát. Aj tieto dôkazy súd vykonal na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Trestného poriadku. Rovnakým postupom súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj analýzu telekomunikačnej a SMS-kovej komunikácie medzi obžalovaným H. A. a svedkom J. J. za obdobie od 3. septembra 2009 až do 8. septembra 2009. Za spomínané časové obdobie sa obaja takýmto spôsobom skontaktovali 71krát, pričom v 23. prípadoch kontaktoval telefonicky obžalovaný H. A. J. J. a v 48. prípadoch J. J. obžalovaného H. A.. Z takéhoto dôkazu vyplýva bohatý telefonický kontakt medzi spomínanými účastníkmi v čase, keď boli obaja ešte na slobode. Pre úplnosť treba v tejto súvislosti uviesť, že v trestnom spise sa na č. l. 901-915 nachádza obžaloba Generálnej prokuratúry SR, odboru osobitného určenia Bratislava, pracovisko Krajská prokuratúra Prešov zo dňa 14. júla 2010, sp. zn. XIV Gv 5/10-94 podaná Okresnému súdu v Prešove na obvinených H. A. a J. J. pre spolupáchateľstvo obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 20, § 186 ods. 1, 2 písm. b), c) ods. 3 písm. a) Trestného zákona a spolupáchateľstvo prečinu podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní boli postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítané aj ostatné listinné dôkazy a správy, a síce kópia profilu na internetovej stránke pokec.sk s názvom J. č. l. 217-229, správy o lustrácii č. l. 713-722, potvrdenia o vrátení veci č. l. 726, 729, 730, 733, 734-735, zápisnice o vrátení veci č. l. 750, 751-752, 755, zápisnice o vydaní veci č. l. 756-757, 760, záznamy č. l. 738, 742, fotokópiu pátracieho spisu po obžalovanom H. A. č. l. 798-808, fotokópiu uznesenia vyšetrovateľky Inšpekcie a uznesenie prokurátora ÚŠP č. l. 810-817, správy o čerpaní dovolenky U. M. č. l. 818-822, správy Ústavu na výkon väzby Prešov č. l. 824-829, záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu č. l. 881, uznesenie o stíhaní obžalovaného H. A. v iných trestných veciach č. l. 882-895, posudky, správy a odpisy z Registra trestov na obžalovaných č. l. 923-924, 925-926, 928-941, 990-993, odpis z Registra trestov na svedka H. R. č. l. 1142-1143, potvrdenie o predvedení klienta z ÚVV Prešov z č. l. 1150-1152, prílohy k trestnému spisu č. 11, č. 12, č. 13. Podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu predložil procesným stranám aj vecné dôkazy, ktoré sú súčasťou trestného spisu ako prílohy č. 5, č. 6, č. 7, č. 8, č. 9 a č. 10. Po vykonaní všetkých dôkazov na hlavných pojednávaniach po ich hodnotení jednotlivo i v súhrne, dospel súd k nasledovným skutkovým záverom. Trestné oznámenie v tejto veci podal poškodený J.. U. M. (č. l. 1-3) dňa 7. októbra 2009 o 16.00 h. Do zápisnice uviedol, že v ten deň o 14.00 h ho kontaktovala osoba, ktorej totožnosť nemohol uviesť, nakoľko ho požiadala, že v ďalšom konaní chce byť jej totožnosť utajená, že je ochotná vypovedať iba ako utajený svedok, tak táto osoba jej uviedla, že sa stretla s osobou N. A., ktorý je bratom H. A.. H. A. bol v tom čase obvinený zo zločinu vydieračského únosu a momentálne bol na úteku, po ktorom bolo vyhlásené pátranie. N. A. mal tej osobe uviesť, že je H. A. na policajta U. M. nahnevaný, že spoločne s bratom teda zisťujú o M. konkrétne informácie a to hlavne kde býva, s kým sa pohybuje, jeho zvyklosti a návyky. Ten človek mal M. povedať, že autom, na akom jazdí už zistili. Ďalej mu ten človek uviedol, že potrebujú zistiť, kedy presne bude večer istú hodinu doma, že tam bude na neho streľba a skončil. Tá osoba tiež uviedla, že obidvaja A. vlastne ani nevedia ako vyzerá, ale majú na neho zlosť za ten prípad vydieračského únosu, za ktorý je stíhaný H. A. a tiež preto, že mal otcovi priateľky H. A., Z.. D. Y. povedať, že Jano je kriminálnik a týmto mal narušiť ich vzťah. V priebehu zápisnice o trestnom oznámení J.. U. M. tiež uviedol, že toho istého dňa sa od riaditeľa OO PZ Kežmarok T. T. dozvedel, že za ním bola svedkyňa X. J., ktorá je manželkou J. J., ktorý je spoluobvineným s H. A. z toho vydieračského únosu a tá mu povedala, že sa stretla s N. A. a ktorý jej mal oznámiť, že H. A. mal už kúpenú letenku, že za chvíľu bude v bezpečí, len musí ešte poriešiť M.. Záverom zápisnice oznamovateľ uviedol, že keďže išlo o dve nezávislé informácie o jeho usmrtení považoval hrozbu z vykonania jeho likvidácie za reálnu. Poškodený J.. U. M. bol ešte v prípravnom konaní vypočutý 4-krát (č. l. 204-209, 210-216, 217-229, 234-252), ktorý vo svojich výpovediach vždy opakoval dôvody svojej fyzickej likvidácie, ktorými mali byť aktívne podieľanie sa na pátraní po osobe v tom čase hľadaného obžalovaného H. A. za vydieračský únos a pracovný a kamarátsky vzťah s priateľkou obžalovaného H. A., S. Y.. Zároveň vo svojich výpovediach stále opakoval zdroje informácií o svojej likvidácií, ktorými mali byť už v trestnom oznámení označená nemenovaná osoba, neskôr vypočutá v procesnom postavení utajeného svedka č. 1 a po
jej odtajnení vypočutá ako svedok H. R. a druhým zdrojom mala byť X. J., manželka J. J., spoločne stíhaného s obžalovaným H. A. za vydieračský únos. Poškodený J.. U. M. (č. l. 1069-1072) na hlavnom pojednávaní zopakoval svoje výpovede z prípravného konania a čiastočne ich doplnil. Pred súdom poškodený označil za jeden z dôvodov svojej fyzickej likvidácie S. Y. a to v tom zmysle, že pred ňou povedal na obžalovaného H. A., že je kriminálnik, čo sa ho malo podľa jeho vydrenia dotknúť. Totiž, S. Y. bola v tom čase od leta 2009 priateľkou obžalovaného H. A.. V tomto smere sa súd jednoznačne priklonil k argumentácii obhajoby, že motiváciou konania poškodeného J.. U. M. bola snaha získať si S. Y. ako priateľku a zbaviť sa obžalovaného H. A.. Tejto argumentácii skutočne nasvedčuje aj správanie obžalovaného H. A., ktorý vždy na volania a vyjadrovania poškodeného U. M. pred S. Y., tak ako to bolo skutočne ustálené v rámci dokazovania, reagoval pokojne, bez prejavov agresie, či hnevu a bol to práve poškodený M., ktorý sa správal nervózne, agresívne a obžalovanému H. A. sa vyhrážal. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že poškodený U. M. svedkyňu S. Y. poznal ešte pred samotným vydieračským únosom obžalovaného H. A., pričom keď sa dozvedel od jej otca Z.. D. Y., že S. má vzťah s H. A., začal vyvíjať aktivity, ktoré mali viesť proti obžalovanému H. A.. Z vykonaného dokazovania pred súdom vyplynul aj intenzívnejší vzťah poškodeného M. k S. Y., v porovnaní s jeho vyjadrením, že sa s ňou stretával iba v rámci pátrania po H. A., aby získaval od nej informácie, kde sa práve zdržiava. V tejto súvislosti súd poukazuje na vzájomnú komunikáciu, najmä telefonickú a formou SMS správ medzi poškodeným M. a S. Y., ktorá neprebiehala iba do zadržania obžalovaného H. A., a ktorá by teda v tomto rozsahu mohla eventuálne svedčiť iba o tom, že U. M. využíval S. Y. ako zdroj informácií v súvislosti so snahou zadržať a zaistiť H. A., ale táto komunikácia pokračovala aj v čase, keď obžalovaný H. A. už bol vzatý do väzby. Pred súdom sa poškodený M. vyjadril, že s S. Y. komunikoval iba sporadicky, avšak z analýzy hovorov a SMS správ medzi poškodeným U. M. a S. Y. (č. l. 775-785) vyplýva, že od začiatku septembra 2009 do 10. decembra 2009 vzájomne takto komunikovali celkom 330-krát. V tejto súvislosti sa zdá súdu byť priliehavé uviesť, že svedkyňa S. Y. vo svojej výpovedi už v prípravnom konaní z 9. decembra 2009 (č. l. 301-314) vypovedala, že prvý ju kontaktoval poškodený U. M. niekedy v lete v roku 2009, pričom jej povedal, že volá niekto zo zoznamky, počul ako si hľadá priateľa a hovoril jej že má nechať H. A., že s ním nemá chodiť, lebo pôjde tam, kde budú kľučky iba zvonku. Z jej vyjadrení tiež vyplýva, že v čase, keď bol obžalovaný H. A. v pátraní a pri jednom zo stretnutí poškodeného U. M. s ňou si poškodený pýtal A. telefónne číslo, a keď mu ho odmietla dať, poškodený M. sa vyjadril, aby A. odkázala, nech si ho neberie do tej špinavej kežmarskej papule. Na to S. Y. volala obžalovanému H. A. s tým, že nech ide preč, lebo vedela, že sa chce ísť učiť do zahraničia po anglicky a hovorila mu, nech ide teraz, lebo že M. povedal, že skončí vo väzení a hovoril aj to, že keď sa vráti z dovolenky, začne ho riešiť. A podľa vyjadrenia poškodeného U. M. ho začne riešiť za to, že moc vyskakuje (č. l. 311). V spomínanej výpovedi z prípravného konania z 9. decembra 2009 sa svedkyňa S. Y. na otázku, či chcel poškodený U. M. s ňou nadviazať bližší, ako kamarátsky vzťah uviedla, že nevie čo mal on s ňou v pláne, ale myslela si, že ju berie ako kamarátku, tak ako ona jeho za kamaráta. V tej súvislosti tiež uviedla, že mal síce také reči, či sa nepôjdu poprechádzať za ruky a po zadržaní obžalovaného H. A. si spolu aj telefonovali a on sa jej aj opýtal, či nepôjdu na kávu, pričom mala ona povedať, že radšej rovno na víno. Poškodený ich chcel pri tom sedení odfotiť do mobilu a poslať obžalovanému H. A. do väznice fotku formou MMS (č. l. 313). Tieto skutočnosti poukazujú na to, že zo strany poškodeného U. M. bola čitateľná snaha o nadviazanie bližšieho kontaktu s S. Y. a tiež snaha o zbavenie sa obžalovaného H. A., ako jej vtedajšieho priateľa. Ako druhý dôvod svojej fyzickej likvidácie uviedol poškodený U. M. na hlavnom pojednávaní ako jeho interesovanie sa vo veci vydieračského únosu, z ktorého boli obvinení H. A. a J. J.. Toto konštatovanie poškodeného si však vnútorne protirečí, pretože sám uviedol vo svojom výsluchu v prípravnom konaní 30. júna 2010 (č. l. 234-252), že pri dokumentovaní trestného činu vydieračského únosu sa on konkrétne na ničom nepodieľal, nevykonával žiadne výsluchy, operatívne vyťaženia a taktiež nebol prítomný pri žiadnom z týchto úkonov. Podieľal sa akurát pri hľadaní a pátraní po vtedy obvinenom H. A., čo mu vyplývalo zo zákona o Policajnom zbore (č. l. 240). V tejto svojej výpovedi v prípravnom konaní poškodený U. M. sa vyjadroval aj podrobnejšie a za hlavný dôvod likvidácie označil najskôr skutočnosť, že A. ho chceli zlikvidovať preto, lebo informoval v tom čase vedúceho Oddelenia všeobecnej kriminality, Odboru kriminálnej polície ÚJKP Krajského riaditeľstva PZ v Prešove J.. K. T., ale nielen ako jeho ako osobu, ale hlavne ako krajskú kriminálnu políciu, teda vyššiu súčasť okresnej kriminálnej polície s tým, že na druhý deň alebo o dva dni celý prípad zobrala do vyšetrovania práve táto vyššia súčasť. Podľa neho sa A. domnievali, že práve z tohto dôvodu poškodený U. M. do vydieračského únosu takto šprtal. Podľa ďalšieho vyjadrenia poškodeného U. M. sa o tom „šprtaní" mali A. dozvedieť od advokáta H.. M., ktorý
bol prítomný na OR PZ v Kežmarku po zadržaní J. J., kde sa stretol so M. a o stretnutí mohol A. povedať. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto ide iba o hypotézu poškodeného U. M., ktorú vyslovil bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom mal za preukázané či skonfrontované závery tejto svojej hypotézy. Svedok H.. R. M. na hlavnom pojednávaní v súlade s výpoveďou v prípravnom konaní vysvetlil dôvody svojej prítomnosti na OR PZ v Kežmarku a súd je potom názoru, že nemožno hodnotiť takéto vyjadrenie poškodeného inak, ako jeho snahu o vymyslenie dôvodu, ktorý by dal legitímny podtext jeho konaniu. Pokiaľ ide o samotnú osobu poškodeného súd poukazuje na výpovede svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby a síce N. X. (č. l. 1096-1097) a Štefana Semančíka (č. l. 1161-1162). Menovaní svedkovia vypovedali pred súdom o pochybných pracovných metódach a praktikách poškodeného U. M.. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodený M. si informácie, ktoré dostal ohľadom svojej fyzickej likvidácie nijakým spôsobom nepreveroval. Tak ako uviedol, bral ich za vážne iba preto, lebo pochádzali z dvoch zdrojov. Jedným zo zdrojov bol svedok H. R. a druhým svedkyňa X. J.. Pokiaľ ide o svedka H. R., ten pôvodne v prípravnom konaní vypovedal ako utajený svedok č. 1 (č. l. 253-257), kde uviedol, že N. A. mu mal oznámiť, že spolu s bratom H. A. zisťujú informácie o ňom, kde býva, aké má zvyky a kedy sa bude zdržiavať večer doma, lebo bude na neho streľba a skončí, pričom skutočnosť že na akom vozidle jazdí už majú zistenú. Poškodený U. M. pred súdom v rámci svojej výpovede uviedol, že H. R. dôveroval preto, lebo ide o pre políciu záujmovú osobu a nemal dôvod mu neveriť. Jeho informácie si však nepreveroval. Takéto vyjadrenie poškodeného súd považuje za pochybné, predovšetkým zohľadňujúc fakt, že H. R. je osoba s bohatou kriminálnou minulosťou, čo bezpochyby vyplýva z jeho odpisu z registra trestov (č. l. 1142-1143) a sú teda dané objektívne predpoklady, ktoré spochybňujú jeho vierohodnosť, pričom tieto pochybnosti alebo predpoklady sú minimálne dostatočne vážne na to, aby bola akákoľvek informácia od takejto osoby ohľadom páchania trestnej činnosti preverená a to obzvlášť za situácie, keď mal oznámiť fyzickú likvidáciu človeka. Poškodený U. M. v tejto súvislosti na otázku obhajoby pred súdom uviedol, že dokonca u H. R. sa ani nezaujímal o to, ako a kde mal prebehnúť rozhovor medzi ním a obžalovaným N. A., čo podľa súdu opäť narúša dôveryhodnosť verzie poškodeného. Bol to pritom sám poškodený, ktorý vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 30. júna 2010 spochybňoval vierohodnosť H. R.. Na druhej strane, ale v tejto súvislosti uvádzal, že jeho vyjadrenie mu stačilo, považoval ho za vierohodné, dostatočne vážne na to, aby sa ním zaoberal a bral ho ako reálnu skutočnosť. Rovnako veľmi pochybne podľa súdu vyznieva aj vysvetlenie poškodeného U. M. k jeho iniciatíve vylákať prostredníctvom H. R. bratov A. do reštaurácie v Smokovci pod zjazdovkou na Jakubkovej lúke. Z vyjadrenia poškodeného počas jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na toto miesto mal ísť sám, bez sprievodu svojich kolegov z kriminálnej polície, ktorých dovtedy všade volal so sebou na stretnutia, či už s R. alebo Y., pričom nevedel ani adekvátne reagovať na dotaz, čo od predmetného stretnutia očakával. Po váhaní odpovedal, že očakával zadržanie A., avšak s políciou nebola pripravená žiadna akcia, ktorá by mala k zadržaniu H. A. alebo N. A. viesť. Súčasne v súvislosti s týmto zdrojom informácií o fyzickej likvidácii poškodeného, teda v súvislosti so svedkom H. R. súd poukazuje na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní (č. l. 1218-1220), ktorý vážnym spôsobom narušil dôveryhodnosť jeho predchádzajúcich výpovedí keď uviedol, že na obsah týchto výpovedí si nepamätá, sám uviedol, že formulácie, ktoré sú protokolované v zápisnici o výsluchu nie sú také formulácie, ktoré používa on v bežnom hovorom styku a nevedel sa jednoznačne vyjadriť, či teda sa jedná o jeho výpoveď, alebo nie. Druhým zdrojom informácií o fyzickej likvidácii poškodeného mala byť podľa jeho vyjadrenia svedkyňa X. J.. Ako je zo spisového materiálu zrejmé, je manželkou J. J., teda spoluobvineného s H. A. vo veci vydieračského únosu. Súd v tejto súvislosti nepovažuje ani tento zdroj informácií za dôveryhodný z dôvodu, že svedkyňa X. J. od prvotného výsluchu v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní neskryto demonštrovala skutočnosť, že za trestné stíhanie jej manžela viní H. A. a opakovane chcela, aby H. A. zobral vinu na seba. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní pritom podľa názoru súdu neboli rozptýlené námietky obhajoby vo vzťahu ku dôveryhodnosti tohto zdroja, v rámci ktorých bolo poukazované na kontakt svedkyne X. J. s políciou v osobe riaditeľa OO PZ Kežmarok T. T. a sprostredkovane aj s poškodeným U. M.. Totiž, svedkyňa X. J. už vo svojej výpovedi z prípravného konania z 8. decembra 2009 (č. l. 283-295) uviedla, že jej manžel J. J. jej mal po prepustení zo zadržania, teda ešte predtým ako bol potom vzatý do väzby, povedať, že medzi vyšetrujúcich patrí aj nejaký pán z organizovaného zločinu M., čím sa ale dostala do rozporu so svedkom J. J., ktorý túto skutočnosť poprel. Ako pochybná sa súdu súčasne javí aj historka svedkyne X. J. s údajným policajtom J., o ktorej mala podľa svojich vyjadrení hovoriť aj svedkovi T. T., ktorý to však vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
poprel. Na prípadnú nepriamu spojitosť medzi svedkyňou X. J. a poškodeným U. M. poukazuje podľa súdu aj listinný dôkaz, a síce záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu z 8. januára 2010 (č. l. 881), z ktorého je zrejmé, že poškodený U. M. pri tomto úkone požiadal o vyhotovenie kópie výsluchu svedkyne X. J. z 8. decembra 2009, čo mu vyšetrovateľ umožnil. Žiadnu inú zápisnicu, žiaden iný dôkaz si zo spisu poškodený vyhotoviť nechcel. Ďalej, svedok J. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že počas výkonu väzby za vydieračský únos nebola za ním polícia bez prítomnosti obhajcu, resp. mimo konania procesných úkonov vykonávaných vyšetrovateľom. Avšak z rozpisu zaslaného súdu na návrh obhajoby z Ústavu na výkon väzby v Prešove (č. l. 1150-1152) je zrejmé, že v termíne 1. marca 2010, 13. apríla 2010 a 16. júna 2010 boli za J. J. vo väzbe príslušníci ÚBOK Stred, resp. príslušníci Ministerstva vnútra SR. V tejto súvislosti súd poukazuje na prvý výsluch svedka J. J. v tejto trestnej veci vykonaný 16. februára 2010 (č. l. 360-367), teda pred návštevami policajtov, pričom druhý jeho výsluch z prípravného konania, ktorý sa konal z iniciatívy svedka J. J. a v ktorom zrazu vypovedal o dovtedy nevypovedanej snahe obžalovaného H. A. si zabezpečiť odstreľovaciu pušku, kde zrazu spomína svedkov Y. G. a A. J. a kde popisuje, ako obžalovaný H. A. chcel loviť medveďa, ktorým on mal rozumieť policajta, a kde obžalovaného H. A. priraďuje ku kežmarskému podsvetiu, sa tento druhý výsluch konal až po týchto návštevách policajtov, a síce 8. júla 2010 (č. l. 368-377). Na základe toho potom vyvstáva skutočne legitímna otázka, či svedok J. J. nebol motivovaný, akým spôsobom má proti H. A. vypovedať. V súvislosti s vierohodnosťou výpovede svedka J. J. súd poukazuje aj na výpoveď svedka P. A., ktorý aj pred súdom vypovedal o vyjadreniach J. J. počas výkonu väzby, v rámci ktorých mal tento upozorňovať na to, ako to má mať J. J. všetko vybavené a ako pôjde čoskoro z väzby domov. V súlade s výrokom rozsudku vyznievajú aj zápisnice o domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov vykonaných v bytoch a osobných motorových vozidlách obžalovaných. Boli vykonané štyri domové prehliadky, a síce v byte F. Q. v R. na ulici X. číslo XX, ktorý prenajala J. F., u ktorého sa ukrýval obžalovaný H. A., a v ktorom bol aj spolu s bratom N. A. zadržaný (č. l. 596-627), v byte obžalovaného N. A. v M. číslo XXX (č. l. 637-654), v byte J. X. v X., ulica M. číslo XX (č. l. 663-670) a v byte obžalovaného H. A. v X., E.. T. XX (č. l. 680-695) a boli vykonané aj dve prehliadky iných priestorov, a síce osobného motorového vozidla Octavia ev. č. X., ktoré patrilo obžalovanému N. A. (č. l. 698-699) a prehliadka osobného motorového vozidla Rover ev. č. X., ktoré patrilo svedkovi J. X. (č. l. 702-711). Súd zvýrazňuje, že ani z jednej zápisnice zo spomínaných prehliadok nevzišli žiadne relevantné dôkazy, teda také dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaných z prípravy úkladnej vraždy poškodeného J.. U. M.. V tejto súvislosti súd len príkladmo naznačuje, že neboli zaistené žiadne písomné poznámky o tom, kde obžalovaný býva, kedy sa doma zdržuje, aké má trasy odchodu a príchodu domov, aké vozidlo používa, kde sa cez deň zdržiava, resp. neboli zaistené žiadne letenky, žiadna streľbyschopná účinná zbraň odstreľovacieho typu, prípadne žiadny významne väčší obnos peňazí, ktoré by nasvedčovali tomu, že teda má dôjsť k fyzickej likvidácii poškodeného a že obžalovaní majú opustiť územie Slovenskej republiky, tak ako to bolo prezentované v rámci obvinení. Obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave zo 6. apríla 2011 sp. zn. VII/2 Gv 212/09-155 vinila obžalovaných H. A. a N. A. zo spolupáchateľstva obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 20, § 144 ods. 1, 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. h), § 140 písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že od bližšie nezisteného dňa na konci mesiaca september 2009 v meste Poprad, po predchádzajúcej vzájomnej dohode pripravovali usmrtenie U. M., príslušníka PZ, zaradeného ako referent špecialista na Oddelení odhaľovania odboru východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ, ktoré mal vykonať obvinený H. A. streľbou v mieste bydliska U. M., a za tým účelom obvinený N. A. zisťoval jeho bydlisko, vozidlo, ktoré používa, jeho spôsoby, zvyky dobu kedy bude doma sám, pričom dôvodmi na jeho usmrtenie mala byť ich pomsta za to, že U. M. ako policajt v trestnej veci vedenej na KR PZ ÚJKP Prešov pod ČVS:KRP-45/OVK-PO-2009 proti H. A. a spol. za obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 186 ods. 1 ods. 2 písm. b), písm. c) ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona sa mal podieľať na jej dokumentovaní, ako aj z dôvodu kontaktov U. M. s priateľkou obvineného H. A. S. Y.. V danej konkrétnej veci z vykonaného dokazovania, ale najmä z vyššie uvedených právnych úvah súdu nevyplynuli žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by súd mohol spoľahlivo presvedčivo a bez
akýchkoľvek pochybností vysloviť výrok o vine obžalovaných. Súd navyše už nemal k dispozícii žiadne iné dôkazy, ktoré by bolo možné ešte vykonať a procesné strany žiadne nové dôkazy ani nenavrhli. Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný (§ 285 písm. a) Trestného poriadku). S poukazom na všetky uvedené skutočnosti v odôvodnení tohto rozsudku potom súd obžalovaných H. A. a N. A. oslobodil spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku pre vyššie uvedený skutok, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže rozsudok odvolaním napadnúť len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.