Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 1T/43/2011 9511100142 05. 12. 2011 JUDr. Emil Klemanič ECLI:SK:SSPK:2011:9511100142.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku samosudcom JUDr. Emilom Klemaničom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. E., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. decembra 2011, takto rozhodol: Obžalovaný J. E., narodený XX. XX. XXXX v X.J., trvale bytom Y. S., I.. F. XX/XXX, K. X.,
uznáva sa za vinného
- z prečinu podplácania podľa § 333 odsek 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, - z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, - z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
p r e t o, ž e
dňa 08. 11. 2010 v čase o 16.05 hod. v obci Veľká Lomnica, na ulici Popradskej, na benzínovom čerpadle, kde príslušník Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Kežmarok, Q.. H. O., vykonával kontrolu osobného motorového vozidla zn. Š. A., EČ: X., ktoré viedol J. E., počas výkonu tejto kontroly zistil, že vozidlo má neplatnú emisnú kontrolu a vodič nemá pri sebe vodičské oprávnenie a zároveň vyzval J. E., či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške, pretože z jeho správania a výzoru mal podozrenie, že je pod vplyvom alkoholu, pristúpil J. E. k Q.Ž.. H. O., ktorý sedel v služobnom motorovom vozidle a cez otvorené okno mu povedal, že mu bol zadržaný vodičský preukaz, aby sa s ním nejako dohodol, že mu dá toľko peňazí, koľko si zapýta, len aby z toho nič nerobil, aby nemal žiadne problémy a počas kontroly vykonávanej príslušníkom Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Kežmarok, mu bolo dychovou skúškou prístrojom Dräger alkotest nameraných 0,68 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu, a to aj napriek tomu, že mu bolo rozhodnutím o priestupku OR PZ ODI v Kežmarku, sp. zn. ORP-DI-SK-308/2010 zo dňa 05. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 10. 2010, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 28 mesiacov za to, že sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keď viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,
teda
- inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a uvedený čin spáchal voči verejnému činiteľovi, - maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, - vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 333 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá, pričom ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona ukladá obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom: - zúčastniť sa počas skúšobnej doby jedenkrát ročne ako verejnosť hlavného pojednávania v trestnej veci podľa ôsmej hlavy, tretí oddiel - korupcia trestného zákona na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku (Banskej Bystrici), - zúčastniť sa počas skúšobnej doby jedenkrát ročne ako verejnosť hlavného pojednávania v trestnej veci prejednávajúcej trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona alebo v trestnej veci prejednávajúcej trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 4 (štyroch) rokov. odôvodnenie: Obžalovaný J. E. na hlavnom pojednávaní využil svojho práva nevypovedať, preto súd na návrh prokurátora prečítal jeho skoršie výpovede z prípravného konania. Ihneď po vznesení obvinenia pred vyšetrovateľom sa k spáchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu priznal. Vypovedal, že dňa 08. 11. 2010 v odpoludňajších hodinách išli spolu s kamarátmi do Veľkej Lomnice, kde mal nechať auto na opravu svojmu známemu J.. Jeho priezvisko nepozná. Išiel načerpať benzín na benzínové čerpadlo, vzdialené od osady asi jeden kilometer. Keď čakal pri kompresore na dofúkanie pneumatík, dorazil k nemu policajt. On stál pri svojom aute, keď ho policajt vyzval, aby predložil doklady od auta a podrobil sa
dychovej skúške. Vtedy sa mu priznal, že má vypité, ale napriek tomu je ochotný fúkať. Policajt nasadol do služobného auta, telefonoval a on pristúpil k policajnému autu zo strany vodiča a povedal mu, že nemá vodičský preukaz, či sa to nedá nejako urobiť, že mu zaplatí. Na otázku policajta, že koľko by to bolo, odpovedal, že toľko, koľko popýta. Myslel to tak, že by sa to dalo nejako inak vybaviť, že by mu zaplatil a nechal by to tak. Ešte ho prosil, aby policajt netelefonoval a nechal to tak, lebo má ženu a deti. Policajt mu povedal, že už to nahlásil. Počas celého rozhovoru jeho kamaráti sedeli v aute. Pri druhom výsluchu, ktorý sa vykonal o mesiac neskoršie, spáchanie trestnej činnosti v celom rozsahu poprel. Uviedol, že v aute išli štyria, a to T. R., H. U. a J., ktorý vozidlo riadil. Odstavili vozidlo pri prístroji, kde sa dofukujú pneumatiky a vtedy J. oznámil, že musí ísť na dvadsať minút preč. Prišlo pre neho nejaké auto a odišiel. On stál pri aute, keď dorazil policajt. Ostatní kamaráti sedeli v aute. Ďalší priebeh opísal totožne s predchádzajúcou výpoveďou, ale s tým rozdielom, že on myslel zaplatenie pokuty za neplatnú emisnú kontrolu. Úplatok nenúkal a podľa neho došlo k nedorozumeniu pri komunikácii s policajtom. Súd akceptoval návrh obhajoby, aby na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj zápisnica o výsluchu podozrivého pred vznesením obvinenia, ktorú však súd oboznámil ako listinný dôkaz. Táto je rozdielna od prvej výpovede po vznesení obvinenia v tom smere, že tu J. E. spomenul pokutu, keď sa ho policajt spýtal, že čo chce zaplatiť. To však nič nemení na tom, že následne policajta prehováral, aby to nechal tak. Iné zásadné rozdiely súd nezistil. Svedok H. U., ktorý je kamarátom obžalovaného, na hlavnom pojednávaní v zásade vypovedal, že vozidlo riadil J., ktorý prišiel na dvor k J. E. a keď boli tankovať, tak si J. na dvadsať minút odskočil. Keď prišiel policajt, on sedel v aute a J. E. chcel zaplatiť pokutu. Viac si už nepamätá. Neznámeho J. nepozná. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že benzín bol tankovať vlastne J. a J. E. sedel v aute aj v čase, keď prišiel policajt. Pre J. prišiel nejaký kamarát na aute. Keď prišiel policajt, J. E. vystúpil z auta a ďalej si už nepamätá, čo bolo. V ďalšom smere nenapomohol objasniť skutkový stav, len dodal, že keď E. odišiel s policajtom, tak sa vrátil J. a odviezol ich domov. Pri objasňovaní rozporu s časťou výpovede z prípravného konania svedok nevedel presvedčivo vysvetliť, prečo pred vyšetrovateľom uviedol, že počul, ako policajt obvinil J. E. z korupcie. Obdobne vypovedal aj svedok T. R., ktorý je tiež kamarátom obžalovaného J. E.. Potvrdil, že auto šoféroval J., ktorý však na benzínovom čerpadle odišiel preč. K samotnému rozhovoru medzi policajtom a J. E. sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že J. bol von z auta. Počul len niečo o dokladoch. Svedok H. O., policajt so služobným zaradením na OR PZ, ODI Kežmarok, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného J. E. pozná len na základe predmetnej udalosti. Predtým neboli v žiadnom vzťahu. Pri výkone služby zastavil na benzínovom čerpadle pri odstavenom aute. Požiadal vodiča o predloženie dokladov a vtedy zistil, že záležitosť bude potrebné prejednať v správnom konaní. J. E. ho požiadal, aby z toho nič nerobil a že mu dá, koľko bude chcieť. On mu odpovedal, že v žiadnom prípade. Vyzval ho, aby nastúpil do služobného vozidla a predviedol ho na OO PZ v Kežmarku. Ešte predtým udalosť oznámil rádiostanicou operačnému dôstojníkovi. Auto sa rozhodol skontrolovať preto, lebo bolo staršie, zrejme kvôli technickému stavu. Podľa neho vodičom bol J. E. a keď prišiel k nemu, sedel ešte v aute. Žiadal od neho doklady, pričom si všimol, že javil známky opitosti. Bol trochu v pomykove, lebo nemal vodičský preukaz a povedal mu, aby to nechal tak. Túto záležitosť lustroval prostredníctvom rádiostanice a vtedy zistil, že má zákaz činnosti. Svedok dodal, že celá udalosť prebehla bezkonfliktne. Podľa svedka sa celý rozhovor odohral ešte v čase, keď J. E. sedel v aute. Už vtedy mu ponúkol možnosť iného riešenia situácie. Až potom ho vyzval, aby nastúpil do služobného auta a aj počas predvádzania mu hovoril to isté, a to v tom zmysle, že koľko chce, aby to nechal tak, aby to roztrhal a podobne. Viac detailov si svedok pre odstup času nepamätal. Ďalšie odpovede svedka už objasňovali najmä skutočnosti, prečo sa rozhodol kontrolovať dané vozidlo, ako vykonával službu, ako zabezpečil technické prostriedky na dychovú skúšku a podobne. Prečítané výpovede svedkov R. U. a J. X.X. nenapomohli objasniť skutkový stav.
Z prepisov telefonických hovorov mal súd zistené, že dňa 08. 11. 2010 medzi 13.00 - 16.00 hod. z mobilného telefónu J. E. bolo realizovaných veľké množstvo hovorov a iných kontaktov, zo žiadneho však nevyplýva komunikácia s osobou zvanou J.. Doklady OR PZ - ODI Kežmarok (č.l. 96-99) objasňujú priebeh služby Q.. H. O.. Zo zápisnice z ústneho pojednávania a z rozhodnutia o priestupku (č.l. 106-110) je zrejmé, že J. E. bol dňa 05. 10. 2010 právoplatne uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a § 22, ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. Išlo o jazdu v stave pod vplyvom alkoholu dňa 26. 08. 2010. Za to mu bol uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 28 mesiacov. Podľa zápisu o dychovej skúške z 08. 11. 2010 o 16.34 hod. na prístroji Alkoholtest 7410 mal J. E. nameranú hodnotu 0,68 mg/l. Zo zvukového záznamu policajného systému Redat je zrejmé, že Q.. O. pri prvom hlásení žiadal prístroj Dräger a až po piatich minútach oznámil, že mu bol ponúknutý úplatok za neprejednanie dopravného priestupku. V ďalšom rozhovore po výzve operačného dôstojníka upresnil, že osoba ponúkla riešiť vec formou úplatku v čase, kým sa riešilo dodanie Drägeru. Ponuka bola formulovaná, že aby to proste nechal tak, že dá, koľko si zapýta. Konkrétnu sumu neponúkol, ani nedal. Na základe toho mal súd dostatočne presvedčivý záver o tom, že službukonajúci policajt sa snažil objasniť podozrenie z jazdy pod vplyvom alkoholu a nie účelovo obviniť vodiča z podplácania. Toto oznámil, až keď k ponuke došlo. Súd nepripustil vykonanie dôkazu navrhnutého prokurátorom, prečítanie zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a svedkom O. z prípravného konania, lebo túto pokladal za obsahovo špecifické vyjadrenia uvedených osôb. Do úvahy prichádzalo vykonanie tohto úkonu na hlavnom pojednávaní, pokiaľ by ho navrhla niektorá z procesných strán. Čo sa týka vierohodnosti tvrdení obžalovaného J. E., súd si jeho obhajobu neosvojil. Predovšetkým treba poukázať na to, že neuveril verzii o tom, že mal vozidlo riadiť neznámy J.. Túto verziu spomenul až s odstupom viac ako mesiac od predmetnej udalosti, pričom otázka, kto osobné motorové vozidlo riadil, je tak zásadná, že je prakticky vylúčené, aby takúto okolnosť J. E. neuviedol bezprostredne po udalosti, či už po zadržaní alebo po vznesení obvinenia. Presvedčenie súdu o tom, že on bol vodičom osobného motorového vozidla je preto jednoznačné a súd v tomto smere vychádza aj z výpovede svedka H. O.. Rovnako je nesporné, že vodič J. E. bol v stave pod vplyvom alkoholu, čo vyplýva zo zápisu o dychovej skúške. Tiež je nespochybniteľné, že osobné motorové vozidlo J. E. riadil bez vodičského oprávnenia, lebo z priestupkového spisu OR PZ, ODI v Kežmarku z č.l. 106-110 je zrejmé, že J. E. bol rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2010, ktoré ihneď nadobudlo právoplatnosť, uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na tom skutkovom základe, že dňa 26. 08. 2010 viedol osobné motorové vozidlo v stave pod vplyvom alkoholu. Za to mu bola uložená pokuta vo výške 600,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od zadržania vodičského preukazu dňa 26. 08. 2010 na dobu 28 mesiacov. Výpoveď svedka O., podporená obsahom zvukového záznamu na jednej strane a nevierohodná obhajoba J. E. v spojení s nepresvedčivými výpoveďami jeho kamarátov - svedkov H. U. a T. R.W. na strane druhej, viedli súd k presvedčivému záveru, že je potrebné uveriť tej verzii, ktorú odprezentoval policajt. Jeho subjektívne tvrdenia podporujú aj dôkazy, ktoré majú objektívny charakter, a to zápis o
dychovej skúške a výpis z Redatu. K tomu ešte treba podotknúť, že súd si neosvojil záver v tom smere, že by pri osobe J. E. malo ísť o neskúseného nováčika, ktorý v podobných situáciách nedokáže primerane reagovať. Ak bol držiteľom vodičského oprávnenia pomerne krátku dobu, tak jeho vedomosti a znalosti o dopravných predpisoch museli byť na vysokej úrovni. Súd tiež poukazuje na to, že len v krátkej dobe predtým bol riadne prerokovaný a uznaný vinným z rovnakej protiprávnej činnosti pred priestupkovým orgánom dopravného inšpektorátu, musel mať vedomosť o tom, že jazda bez vodičského oprávnenia a v stave pod vplyvom alkoholu sa nerieši blokovou pokutou na mieste. Na základe vyhodnotenia všetkých skôr uvádzaných dôkazov jednotlivo a súhrnne súd ustálil skutkový stav v podstate tak, ako bolo obžalovanému J. E. v obžalobe kladené za vinu. Upravil však skutok z obžaloby tak, že zrušil rozlíšenie na body 1/, 2/, lebo takéto označenie evokuje názor v tom smere, že by malo ísť o spáchanie trestných činov vo viacčinnom súbehu. Podľa názoru súdu je celé konanie J. E. plynulé a nepretržité, preto má súd názor, že všetky trestné činy boli spáchané v jednočinnom súbehu. Obžalovaný J. E. svojim konaním naplnil znaky skutkových podstát prečinov podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b), marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d), ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, a to po objektívnej aj subjektívnej stránke. V celom rozsahu konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Motív jeho konania bol nezodpovedný prístup k plneniu si povinností a k rešpektovaniu jemu uloženého zákazu, keď vzniknutú situáciu chcel vyriešiť protiprávnym spôsobom. Svojim konaním ohrozil bezpečnosť cestnej premávky, a to opakovane, a nerušený výkon služby príslušníka Policajného zboru, ktorý službu vykonával v služobnej rovnošate a na služobnom motorovom vozidle. Na základe toho J. E. nemohol mať žiadnu pochybnosť o tom, že je to osoba, ktorá má zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa. Preto súd ustálil právnu kvalifikáciu skutku v súlade s podanou obžalobou. J. E. bol v minulosti raz súdne trestaný trestným rozkazom Okresného súdu v Poprade zo dňa 12. 08. 2003, sp. zn. 6T 107/03, pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. d) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. V skúšobnej dobe sa osvedčil. V mieste bydliska je hodnotený kladne. Súd obligatórne posúdil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona. Vo vzťahu k priťažujúcim okolnostiam bolo zistené, že spáchal viac trestných činov a aj napriek tomu, že v jeho prípade ide o jednočinný súbeh, zakladá to priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Na predchádzajúce odsúdenie súd neprihliadol, nie však len z dôvodu, že je zahladené, ale najmä pre odstup času a inú povahu protiprávneho konania. V konečnom dôsledku však u J. E. prevažujú priťažujúce okolnosti, preto sa u neho dolná hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vzal do úvahy povahu trestnej činnosti a tiež zohľadnil v zásade kladné hodnotenie osoby J. E. v mieste bydliska. Preto rozhodol o uložení trestu odňatia slobody na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby.
Zaradenie na výkon trestu odňatia slobody však pokladal za neprimerane prísne, a preto v tomto smere návrh prokurátora neakceptoval. Výkon tohto trestu mu podmienečne odložil a určil primeranú skúšobnú dobu. Uložil mu však povinnosti, ktoré si bude musieť splniť počas skúšobnej doby v spolupráci s probačným úradníkom. Tieto povinnosti majú jednoznačne výchovný charakter, ale podľa názoru súdu sú nevyhnutné, lebo J. E. má sklony porušovať právne predpisy na úseku cestnej premávky. Súd bude priebežne sledovať, ako si obžalovaný tieto povinnosti plní. Vedenie osobného motorového vozidla je taká činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie na základe osobitného predpisu. J. E. spáchanými trestnými činmi porušil právnymi predpismi stanovené podmienky, preto mu súd uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel pod stredom trestnej sadzby. Tu prihliadol na viac spáchaných trestných činov a na skutočnosť, že už mu taký trest bol uložený predtým v inom konaní a v tomto smere jeho konanie má povahu recidívy. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.