Advokáti.Digital
RozhodnutieŠpecializovaný trestný súd4. 10. 2011plný text

Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/20/2011 z 4. 10. 2011

CitáciaRozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z 4. októbra 2011, sp. zn. 4T/20/2011, ECLI:SK:SSPK:2011:9511100072.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 4T/20/2011 9511100072 04. 10. 2011 oldrich kozlik ECLI:SK:SSPK:2011:9511100072.1

Rozhodnutie Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Oldřicha Kozlíka a sudcov Zdenky Cabanovej a JUDr. Michala Trubana, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2011 v Pezinku, takto rozhodol: Obžalovaný R.. A. F., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom E., B. XXXX/XX, v čase spáchania skutku zamestnaný ako samostatný radca O. S. D. V. N. a D. L. v E., uznáva sa za vinného z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona preto, že - dňa 30. septembra 2009 v čase okolo 15.37 h v Senci, na druhom poschodí administratívnej budovy O. úradu na ulici T.j č. XX., v kancelárii č. XXX, pri výkone svojej funkcie ako samostatný radca O. S. V. N. a D.O. v E., prijal od F. H. finančnú hotovosť vo výške 5,- € ako úplatok v súvislosti s vybavovaním jeho žiadosti o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Opel Astra, evidovaného na osobu F. H., registrovanej pod číslom konania XXXX/XXXX a zabezpečením vydania rozhodnutia v súvislosti s uvedenou žiadosťou podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré rozhodnutie bolo vyhotovené s dátumom 30. 09. 2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. 2009, - dňa 22. septembra 2009 v čase okolo 12.35 h v Senci, na druhom poschodí administratívnej budovy O. úradu na ulici T.j č. XX, v kancelárii č. XXX, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu O. S. D. V. N. a D. L. v E., prijal od H. G. finančnú hotovosť vo výške 20,- € ako úplatok v súvislosti s vybavovaním jeho žiadostí o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Mitsubishi L 200, evidovaného na osobu R. V. - K.-L.-M., registrovanej pod číslom konania 2009/1670 a motocykla Aprilia, evidovaného na osobu K. X. - Q. a registrovanej pod číslom konania 2009/1699, podaných dňa 21. 09. 2009 a zabezpečením vydania rozhodnutia v súvislosti s uvedenými žiadosťami podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré rozhodnutia boli vyhotovené s dátumom 21. 09. 2009 a ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 22. a 23. 09. 2009, - dňa 9. októbra 2009 v čase okolo 9.07 h v Senci, na druhom poschodí administratívnej budovy O. úradu na ulici T. č. XX, v kancelárii č. XXX, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu O. S. D. V. N. a D. L. v E., prijal od M. M. finančnú hotovosť vo výške 20,- € ako úplatok v súvislosti s vybavovaním jeho žiadosti zo dňa 05. 10. 2009 o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Ford Focus, evidovaného na spoločnosť U. E., s. r. o., registrovanej pod číslom konania 2009/1801 a zabezpečením vydania rozhodnutia v súvislosti s uvedenou žiadosťou podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky

vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré rozhodnutie bolo vyhotovené s dátumom 05. 10. 2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 10. 2009, - dňa 21. októbra 2009 v čase okolo 13.52 h v Senci, na druhom poschodí administratívnej budovy O. úradu na ulici T. č. XX., v kancelárii č. XXX, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu O. S. D. V. N. a D. L. v E., prijal od H. G. finančnú hotovosť vo výške 10,- € ako úplatok v súvislosti s vybavovaním jeho žiadosti o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla - motocykla BMW, evidovaného na osobu G. R. a registrovanej pod číslom konania 2009/1894, podanej dňa 19. 10. 2009 a zabezpečením vydania rozhodnutia v súvislosti s uvedenou žiadosťou podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré rozhodnutie bolo vyhotovené s dátumom 19. 10. 2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 10. XXXX, teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a spáchal uvedený čin ako verejný činiteľ.

Za to sa odsudzuje: Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá peňažný trest vo výmere 500 € (päťsto eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu verejného činiteľa v trvaní 4 (štyri) roky. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal na obžalovaného R.. A. F. obžalobu pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Trestnej činnosti sa mal dopustiť v podstate tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Vypočul obžalovaného R.. A. F., svedkov F. H., H. G., M. M. a B.. H. G.. Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, založenými v trestnom spise, boli prehraté obrazovo-zvukové záznamy a súd sa tiež oboznámil s osobnými dokladmi obžalovaného. V tomto smere súd konštatuje, že boli vykonané všetky dôkazy, ktoré navrhovala prokurátorka, ako aj obžalovaný. Obžalovaný R.. A. F. spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu poprel. Uviedol, že si vždy svoju funkciu vykonával čestne a spravodlivo. Nikdy od nikoho nežiadal úplatok, ani žiadne peniaze za to,

že by niekoho skôr vybavil, resp. že by niekomu vyhovel. Podľa jeho názoru celá vec je na jeho osobu vykonštruovaná, pretože nikdy nespravil nič v rozpore so zákonom, z tohto dôvodu bol nepohodlný a potrebovali sa ho zbaviť. Pravdepodobne k tomu došlo preto, že jednému policajtovi z protikorupčného oddelenia, ktorého meno si nepamätá, nezaevidoval jeho žiadosť. Ďalej obžalovaný vypovedal, že pri prijímaní žiadosti bol postup taký, že žiadosť dostal, skontroloval, či sú splnené všetky náležitosti, vystavil osvedčenie o evidencii a vytlačil rozhodnutie. Program v počítači bol nastavený tak, že keď nahral všetky uvedené údaje a stlačil program „rozhodnutie“, okamžite tento program naskočil. Z týchto dôvodov bol potom na žiadostiach, ako aj na rozhodnutí uvedený rovnaký dátum. Materiály potom zaniesol riaditeľovi do kancelárie a riaditeľ rozhodnutie podpísal. Čo sa týka samotných žiadostí, keď táto nebola v poriadku, žiadateľa vyzval, aby žiadosť doplnil, mohol tiež zastaviť, resp. prerušiť konanie až do odstránenia závad. V tomto smere obžalovaný namietal, že vôbec nemohol vystupovať ako verejný činiteľ, pretože rozhodovaciu právomoc nemal a túto mal len riaditeľ. K skutku uvedenom pod prvou odrážkou rozsudku obžalovaný vypovedal, že pri vybavovaní žiadosti pánovi H., mu tento podhodil 5,- Eur. Podľa jeho názoru to mohlo byť za to, že si súkromníci kúpili kopírku, ktorá bola v jeho kancelárii a on mu mohol nejaké materiály prefotiť. V žiadnom prípade to nebolo za to, že by mu urýchlene spracoval žiadosť, resp. že by ho nejakým spôsobom zvýhodnil. Čo sa týka skutkov uvedených pod odrážkou dva a štyri rozsudku, tak k tomu vypovedal, že 20,- Eur od pána G. mohol dostať za to, že mu zvykol spracovávať zmluvy a taktiež mu sprostredkovával záujemcov o plastové okná. V žiadnom prípade svedka H. G. pri vybavovaní žiadosti neuprednostnil, ani iným spôsobom nezvýhodnil. Naopak, na menovaného sa ešte nahneval, pretože nemal v poriadku príslušné doklady. Čo sa týka skutku pod odrážkou tri rozsudku, tak pokiaľ mu svedok M. M. dal 20,- Eur, nebolo to v súvislosti s vybavovaním jeho žiadosti, ale pravdepodobne preto, že on sám ovláda maďarský jazyk, v tom čase bola kríza a svedok M. mal záujem o vozidlo z Maďarskej republiky. On mu z tohto dôvodu vybavoval dovoz vozidla, resp. ho oboznámil s podmienkami, aké musí spĺňať pre dovoz vozidla zo zahraničia. Svedok F. H. pred súdom vypovedal, že dňa 30. septembra 2009 bol na O. úrade v E. prihlásiť dovezené vozidlo značky OPEL Astra. Žiadosť predkladal obžalovanému R.. A. F.. Tento od neho nepýtal žiadne peniaze. Pokiaľ mu položil na stôl 5,- Eur, tak to bolo preto, že obžalovaný mu povedal, že to bude hotové už v pondelok. On sám bol prekvapený, že to bude vyhotovené tak rýchlo a preto mu tých 5,Eur dal z vďaky. Bolo to z jeho strany v podstate „všimné“, on sám je taxikár a tiež mu dobre padne, keď dostane nejaké peniaze naviac. V iných prípadoch na úradoch žiadne peniaze nedával. Pokiaľ bol za účasti svedka prehratý obrazovo-zvukový záznam zo dňa 30. septembra 2009 v čase od 15:37:20 do 15:40:13, tak k tomu svedok uviedol, že na zázname opoznal seba a R.. A. F.. Pokiaľ videl, že vyberá niečo z peňaženky a ukladá to na stôl, tak potvrdil, že ide o 5,- Eur. Svedok H. G. pred súdom vypovedal, že dňa 22. septembra 2009 a 21. októbra 2009 bol v budove O. úradu v E. v kancelárii obžalovaného R.. A. F. v súvislosti s jeho žiadosťami o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Mitsubishi L 200, motocykla Aprilia a motocykla BMW. Priznal, že obžalovanému dal dňa 22. septembra 2009 20,- Eur a dňa 21. októbra 2009 10,- Eur, čo bolo za administratívne práce, ktoré pre neho obžalovaný urobil. On sám sa nevyznal v tom, ako sa majú tieto tlačivá vypĺňať a z tohto dôvodu obžalovanému vždy nejaké peniaze poskytol. Nebolo to preto, že by obžalovaného žiadal o urýchlené vybavenie žiadostí. Obžalovaný po ňom žiadne peniaze nechcel. Pokiaľ bol svedok oboznámený so svojou výpoveďou z prípravného konania, kde udával, že citované peniaze dával R.. A. F. za to, aby čím skôr žiadosti vybavil, tak uviedol, že v prípravnom konaní hovoril pravdu a svoju výpoveď doplnil tak, že to bolo aj za administratívne práce, ktoré pre neho obžalovaný vykonával, resp. za pomoc. Ďalej svedok vypovedal, že s obžalovaným sa stretával len u neho v kancelárii, nežiadal ho o žiadne služby, ani protislužby a obžalovaný mu nedohadzoval žiadnych klientov na plastové okná. Pokiaľ bol svedkovi prehratý obrazovo-zvukový záznam zo dňa 22. septembra 2009 v čase od 12:35:24 do 12:41:40 a obrazovo-zvukový záznam zo dňa 21. októbra 2009 v čase od 13:52:30 do 13:56:12, tak k tomuto uviedol, že na zázname opoznal seba a R.. A. F.. Ak v oboch prípadoch pohybom ruky niečo položil obžalovanému na stôl, tak pripustil, že to mohli byť tie eurá, o ktorých rozprával vo svojej výpovedi. Svedok M. M. pred súdom vypovedal, že dňa 9. októbra 2009 bol v budove O. úradu v E. v súvislosti so svojou žiadosťou o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Ford Focus. Vtedy sa končila platnosť dovoznej značky tohto vozidla a bol firmou požiadaný, aby požiadal Obvodný úrad o schválenie novej značky. Ohľadne žiadosti jednal s R.. A. F., ktorého poprosil, či by sa to dalo nejakým spôsobom urýchliť.

Obžalovaný mu povedal, že uvidí, čo sa s tým dá urobiť a vo veľmi krátkej dobe mu bolo oznámené, že si môže prísť pre rozhodnutie. On mu za to položil na stôl 20,- Eur, ktoré obžalovaný prijal. Ďalej svedok vypovedal, že osobne R.. A. F. nepoznal a obžalovaný mu nevybavoval žiadny dovoz motorového vozidla z Maďarska. Svedok len pripustil, že R.. A. F. mu mohol len poradiť, ako sa dá doviezť vozidlo z Maďarskej republiky. Pokiaľ bol svedkovi prehratý obrazovo-zvukový záznam zo dňa 9. októbra 2009 v čase od 09:07:20 do 09:14:40, tak uviedol, že na zázname poznal seba a R.. A. F.. Ďalej potvrdil, že spolu s razítkom dal obžalovanému na stôl 20,- Eur. Svedok B.. H. G. pred súdom vypovedal, že vykonával funkciu riaditeľa O. S. pre V. N. K. L. v E.. R.. A. F. bol jeho zástupcom. On sám ako riaditeľ mal právomoc podpisovať rozhodnutia o uznaní typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu EÚ. V prípade, že nebol prítomný, tieto rozhodnutia bol oprávnený podpisovať R.. A. F.. Sám obžalovaný bol oprávnený rozhodnutia vyhotoviť a predložiť mu ich na podpis. V prípade, že bola podaná neúplná žiadosť, mal obžalovaný právo túto žiadateľovi vrátiť, resp. mal právo konanie zastaviť alebo prerušiť za účelom doplnenia žiadosti. Čo sa týka rozhodnutí uvedených v rozsudku, tak k tým sa svedok vyjadril tak, že rozhodnutie vo vzťahu k F. H. podpísal R.. A. F. pravdepodobne preto, že on sám nebol prítomný, ostatné štyri rozhodnutia podpísal sám. K osobe obžalovaného R.. A. F. uviedol, že pracoval veľmi zodpovedne a bol stopercentne spoľahlivý. Z listinných dôkazov súd zistil, že orgánom činným v trestnom konaní boli predložené spisové materiály evidované na O. úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v E., za časové obdobie od 03. 09. 2009 do 01. 12. 2009, medzi ktorými sa nachádzali aj spisové materiály jednotlivo dovezených vozidiel, uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd mal tiež potvrdené, že v inkriminovanom čase bol na úrade zamestnaný R.. A. F. a I. U., ktorý s ním bol v jednej kancelárii. Zo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1775 súd zistil, že F. H. podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 30. 09. 2009. Išlo o osobné vozidlo značky OPEL Astra, ktoré bolo evidované na F. H.. Rozhodnutie bolo vydané dňa 30. 10. 2009 (ide zrejme o nesprávny dátum). Toto rozhodnutie bolo podpísané v zastúpení R.. A. F., prevzaté bolo F. H. dňa 07. 10. XXXX a nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. XXXX. Zo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1801 súd zistil, že M. M. podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 06. 10. 2009 (podľa doručovacej knihy správne malo byť uvedené 05. 10. 2009). Išlo o osobné motorové vozidlo značky Ford Focus, ktoré bolo evidované na spoločnosť U. E. s. r. o. Rozhodnutie bolo vydané dňa 05. 10. 2009 a podpísané riaditeľom úradu B.. H. G.. Toto rozhodnutie bolo prevzaté M. M. dňa 09. 10. 2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 10. 2009. Zo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1699 súd zistil, že H. G. podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 21. 09. 2009. Išlo o motocykel Aprilia, ktorý bol evidovaný na osobu K. X. - Q.. Rozhodnutie bolo vydané dňa 21. 09. 2009 a podpísané riaditeľom úradu B.. H. G.. Toto rozhodnutie bolo prevzaté H. G. dňa 23. 09. 2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2009. Zo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1670 súd zistil, že H. G. podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 21. 09. 2009. Išlo o vozidlo Mitsubishi L 200, ktoré bolo evidované na osobu R. V. - K.-L.-M.. Rozhodnutie bolo vydané dňa 21. 09. 2009 a podpísané riaditeľom úradu B.. H. G.. Toto rozhodnutie bolo prevzaté H. G. dňa 22. 09. 2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2009. Zo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1894 súd zistil, že H. G. podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 19. 10. 2009. Išlo o motocykel BMW, ktorý bol evidovaný na osobu G. R.. Rozhodnutie bolo vydané dňa 19. 10.

2009 a podpísané riaditeľom úradu B.. H. G.. Toto rozhodnutie bolo prevzaté H. G. dňa 21. 10. 2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 10. 2009. Z doručovacej knihy súd zistil, že H. G. podal žiadosť o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla motocykla BMW dňa 19. 10. 2009. Žiadosť o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Mitsubishi L 200 a motocykla Aprilia bola podaná dňa 21. 09. 2009. M. M. podal žiadosť o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Ford Focus dňa 05. 10. 2009. F. H. podal žiadosť o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Opel Astra dňa 30. 09. 2009. Z výpisu z knihy vydaných technických preukazov súd zistil, že na vyššie uvedené vozidlá a motocykle boli vydané technické preukazy. Na základe rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-ŠTS-V-517-1/09-Ntt-455 zo dňa 3. septembra 2009 boli vyhotovené obrazovo-zvukové záznamy z kancelárie obžalovaného R.. A. F., a to dňa 30. septembra 2009 v čase od 15:37:20 hod. do 15:40:13 hod., dňa 22. septembra 2009 v čase od 12:35:37 hod. do 12:41:40 hod., dňa 9. októbra 2009 v čase od 09:07:20 hod. do 09:14:40 hod. a dňa 21. októbra 2009 v čase od 13:52:30 hod. do 13:56:12 hod. Po splnení podmienok uvedených v § 270 ods. 2 Trestného poriadku sa súd oboznámil s prepismi záznamov získaných vyhotovením obrazovozvukových záznamov. Z týchto prepisov je zrejmé, že vo vyššie uvedených dňoch došlo v uvedených časových obdobiach k rozhovorom medzi obžalovaným R.. A. F. a svedkami F. H., H. G. a M. M.. Ani v jednom z týchto rozhovoroch nebolo zaznamenané, že by sa účastníci rozhovorov rozprávali o peniazoch, úplatkoch o platbách za služby a pod. a rozhovory sa týkali len predmetných žiadostí, ktoré sa týkali jednotlivo dovezených vozidiel a ďalej išlo o bežnú komunikáciu. Iba v prípade svedka M. M. bol zaznamenaný po jeho odchode z kancelárie rozhovor medzi obžalovaným R.. A. F. a I. U., ktorý s ním sedel v kancelárii, pričom obžalovaný mu oznamoval, že „toľko si ešte nedostal, päť eur“, pričom zo strany I. U. bola reakcia, „že on sám nie je čašník, že mu to vráti“ a pod. Ako už bolo zdôraznené, súd postupne prehral všetky zvukové záznamy, a to za prítomnosti svedkov F. H., H. G. a M. M.. Záznamy boli vždy zastavené v časoch, kedy z ich obsahu vyplývalo odovzdávanie rôznych predmetov, pričom svedkovia potvrdili, že na záznamoch sú ich osoby a že obžalovanému R.. A. F. poskytli finančné čiastky uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Ani sám obžalovaný tieto obrazovozvukové záznamy nespochybnil. Z opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta súd zistil, že obžalovaný R.. A. F. bol zaradený na L. úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v R. vo funkcii samostatný radca a túto funkciu vykonával na O. S. D. N. D. L. v E.. Medzi jeho hlavnú činnosť patrila rozhodovacia činnosť v povoľovacom konaní na úseku cestnej dopravy v stanovenom rozsahu vrátane kontrolnej činnosti na úrovni obvodu vykonávanej štátnym zamestnancom po splnení osobitného kvalifikačného predpokladu. V rámci tejto hlavnej činnosti vykonával najmä schvaľovanie jednotlivo dovezených vozidiel, systémov komponentov alebo samostatných technických jednotiek a vedenie ich evidencie. Ďalej bol oprávnený vydávať osvedčenia o evidencii a technické osvedčenia vozidiel pre jednotlivo dovezené vozidlá, zapisovať do osvedčenia o evidencii zmeny po hromadnej prestavbe vozidiel, vykonávať štátny dozor podľa zákona v rozsahu pôsobnosti obvodného úradu dopravy a prejednávať priestupky, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti obvodného úradu. Charakteristika platovej triedy R.. A. F. spočívala v samostatnom odbornom spracúvaní rozhodnutí a vykonávaní kontroly, v rozhodovaní na druhom stupni správneho konania, vo vykonávaní samostatných ucelených odborných činností v príslušnom odbore štátnej služby a v riadení koordinovaných a usmerňovaných aktivít vo vymedzenom úseku štátnej služby. Vyhodnotením tejto dôkaznej situácie dospel súd k záveru, že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd konštatuje, že obžalovaný v podstate nenamietal prevzatie finančných čiastok od svedkov F. H., H. G. a M. M.. Príčinou ich prevzatia však podľa jeho názoru nebolo to, aby urýchlene vybavil ich žiadosti, resp. aby sa ich žiadosťami vôbec zaoberal, ale to, že títo svedkovia mu

finančné čiastky poskytli z vďaky za to, že im pomáhal v ich súkromných veciach, resp. za to, že im umožňoval napr. kopírovanie materiálov v jeho kancelárii a pod. V tomto smere na hlavnom pojednávaní vypovedali okrem svedka M. M. aj ostatní svedkovia. Ak ich však súd oboznámil s výpoveďami z prípravného konania, ktoré výpovede svedkovia nepopreli, tak musel konštatovať, že v tomto štádiu trestného konania všetci svedkovia potvrdili, že finančné čiastky dávali obžalovanému R.. A. F. v súvislosti s vybavovaním ich žiadostí. O tomto jednoznačne svedčia aj obrazovo-zvukové záznamy vyhotovené v kancelárii obžalovaného R.. A. F.. Z nich je zrejmé, že svedkovia obžalovanému dávali bankovky spolu v štyroch prípadoch bez akéhokoľvek slovného komentára, bolo to vždy pri vybavovaní ich žiadostí, zo strany svedkov nebol vykonaný ani len náznak toho, že peniaze dávali z iného dôvodu a obžalovaný tieto bankovky vo všetkých prípadoch bez ďalšieho aj prijal. Súd v tomto smere len akceptoval tvrdenie obžalovaného, že peniaze neprijal za to, aby urýchlil vybavovanie predmetných žiadostí, ale na základe vyššie uvedeného musel súd jednoznačne konštatovať, že peniaze prijal v súvislosti s riešením týchto žiadostí. V týchto intenciách bol potom upravený samotný priebeh skutku. Čo sa týka zákonnosti dôkazného materiálu, súd zamietol námietku prokurátorky, že nie je možné čítať výpoveď svedka H. G. zo dňa 16. 10. 2010, a to preto, že táto výpoveď bola vykonaná ešte pred vznesením obvinenia obžalovaného. Predovšetkým treba uviesť, že svedok H. G. bol v prípravnom konaní vypočutý dňa 16. 10. 2010, a to po začatí trestného stíhania vo veci, ktoré bolo začaté dňa 31. 08. 2009 a pred vznesením obvinenia R.. A. F., ktoré bolo vykonané dňa 01. 07. 2010. Taktiež treba uviesť, že všetci svedkovia boli opätovne vypočutí dňa 02. 07. 2010, to znamená po vznesení obvinenia obžalovaného. V tom čase R.. A. F. nemal ešte zvoleného obhajcu, ale o termíne týchto výsluchov bol orgánmi činnými v trestnom konaní vyrozumený a týchto výsluchov sa z vlastnej vôle nezúčastnil. V súdnej praxi vo väčšine prípadov namieta nulitnosť výpovede po začatí trestného stíhania vo veci a pred vznesením obvinenia obžalovanému obhajoba poukazujúc na porušenie práva na obhajobu. Z tohto pohľadu potom súd vyhodnocoval, či výpovede svedkov vykonané dňa 16. 10. 2010, to znamená po začatí trestného stíhania vo veci, možno považovať za procesné alebo nie. Nie je totiž možné prijať automaticky záver, že výsluchy svedkov, ak k nim došlo po začatí trestného stíhania vo veci, ale pred vznesením obvinenia, majú charakter dôkazu získaného nezákonným spôsobom. V uvedenom prípade z hľadiska zachovania práva na obhajobu obvinený ani obhajca počas celého prípravného, ani súdneho konania nenamietal nezákonnosť výpovedí zo dňa 16. 10. 2010. Napriek tomu orgánmi činnými v trestnom konaní boli výsluchy týchto svedkov zopakované po vznesení obvinenia obžalovanému dňa 02. 07. 2010 a obžalovanému boli v tomto smere zachované všetky jeho práva. Ak teda prokurátorka ako nositeľka dôkazného bremena predložila súdu s trestným spisom aj výpovede svedkov zo dňa 16. 10. 2010, predložila ich nepochybne preto, že ich musela považovať za zákonné. Konanie obžalovaného súd právne kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Tohto zločinu sa dopustí ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok a spácha taký čin ako verejný činiteľ. V zmysle § 131 ods. 1 Trestného zákona sa vecou všeobecného záujmu na účely tohto zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmu spoločnosti. V zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. V zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona sa okrem iných verejným činiteľom na účely tohto zákona rozumie štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a požíva pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Vzhľadom na svoju hlavnú činnosť, ktorá spočívala v rozhodovacej činnosti v povoľovacom konaní na úseku dopravy, obžalovaný podľa názoru súdu pri tejto činnosti nepochybne obstarával vec všeobecného záujmu. Pôsobil na rozhodovací proces, ktorý je upravený v zákone č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Tento zákon predpokladá vydanie rozhodnutia, ktorého výrokom sa uznáva schválenie jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu Európskej únie. Takéto rozhodnutie je potom predpokladom na prihlásenie tohto vozidla do evidencie vozidiel. Je preto nepochybné, že ide o reguláciu pripustenia vozidla do premávky na komunikáciách Slovenskej republiky, teda ide o záujem, ktorý presahuje rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca a ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov štátu. Je nepochybné, že obžalovaný R.. A. F. prijímal v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu bankovky v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Tieto prijaté bankovky je potrebné považovať za úplatok, pretože prijal plnenie majetkovej povahy, na ktoré nemal právny nárok. V konečnom dôsledku sa súd musel zaoberať otázkou, či obžalovaný R.. A. F. mal postavenie verejného činiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 128 ods. 1 Trestného zákona. V tomto smere obžalovaný namietal, že pri svojej činnosti nemal postavenie verejného činiteľa, pretože rozhodnutia o schválení jednotlivo dovezeného vozidla z členských štátov Európskej únie podpisoval riaditeľ Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v E.. Súd sa s touto obranou obžalovaného nestotožnil a jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaný R.. A. F. bol pri vykonávaní svojej činnosti verejným činiteľom. Je nepochybné, že obžalovaný R.. A. F. bol štátny zamestnanec orgánu štátnej správy, ktorý sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu. O tom jednoznačne svedčí jeho služobné zaradenie a opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta. Ďalej súd skúmal, či pri tejto činnosti obžalovaný používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Podľa názoru súdu pojem právomoc v sebe vždy musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania. Musí ísť o rozhodovanie o právach alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb a musí existovať oprávnenie rozhodovať, ktoré je priznané Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo zákonom. Podľa názoru súdu samotné rozhodovanie nemôže spočívať len vo vydaní rozhodnutia vo veci samej. Tento pojem je potrebné vykladať širšie. Môže ísť o konanie, ktoré môže vyústiť nielen do vydania rozhodnutia podľa toho - ktorého zákona, ale aj o konanie spočívajúce napr. vo zvolení postupu vedúceho k prijatiu rozhodnutia. V tomto konkrétnom prípade mohol obžalovaný prijímať opatrenia, písať správy, vrátiť vec s pokynmi ako ďalej postupovať, prerušiť konanie, zastaviť konanie a podobne. Až do schválenia rozhodnutia mal teda nad celým priebehom schvaľovacieho procesu moc i právomoc disponovať so žiadosťou. Nešlo teda v jeho prípade o zamestnanca, ktorý sa zaoberal len technickou stránkou veci, to znamená prevzatím žiadosti, jej zaevidovaním a jej ďalším postúpením, ale o zamestnanca, ktorý v tomto procese mal významné právomoci. Taktiež treba uviesť, že podľa prílohy č. 1/ k vtedy platnému zákonu č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe už zaradenie do tzv. šiestej platovej triedy predpokladá samostatné odborné spracovanie rozhodnutí a samostatné, ucelené činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy. Je preto možné uviesť, že počas celej doby spracovávania spisu, obžalovaný R. A. F. rozhodoval o právach alebo povinnostiach žiadateľov o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla a toto oprávnenie rozhodovať mu bolo priznané zákonom a premietnuté v opise činnosti štátnozamestnaneckého miesta. Z týchto dôvodov súd považoval R... F. pri plnení svojich pracovných povinností za verejného činiteľa, tak, ako predpokladá ustanovenie § 128 ods. 1 Trestného zákona. Ak teda obžalovaný R.. A. F. v súvislosti s vybavovaním žiadostí jednotlivých fyzických osôb prijímal finančné čiastky, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a spáchal taký čin ako verejný činiteľ. Naplnil tak skutkovú podstatu zločinu prijímania úplatku v zmysle § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. V tomto smere súd ešte dodáva, že k naplneniu skutkovej podstaty tohto trestného činu stačí, že páchateľ prijme predmet úplatku napriek tomu, že vie, že je mu dávaný ako úplatok v súvislosti s rozhodovaním vo veciach všeobecného záujmu. Nie je treba, aby príjemca úplatku chcel uplácajúcemu nejako straniť alebo poskytnúť mu nejakú výhodu, napríklad urýchlené vybavenie žiadosti v súvislosti s rozhodovaním vo veciach všeobecného záujmu.

Osoba obžalovaného R. A. F. bola zamestnávateľom hodnotená kladne. Na pracovisku pristupoval zodpovedne k plneniu si svojich povinností, nemal žiadne nedostatky a z týchto dôvodov nebol nikdy disciplinárne riešený. Mal dôveru predstaveného, a preto bol poverený aj jeho zastupovaním. Taktiež v mieste bydliska je obžalovaný R.. A. F. hodnotený kladne, doposiaľ nebol súdne trestaný. Obžalovanému poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, nič mu nepriťažovalo. Závažnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že úmyselne narušil zákonom chránený záujem na zamedzovaní korupcie v spoločnosti. Svojim konaním chcel týmto spôsobom získať pre seba neoprávnený majetkový prospech, na ktorý nemal zákonný nárok.

Na základe týchto skutočností rozhodoval súd o potrestaní páchateľa, pričom trestný zákon hrozí za jeho trestný čin trestom odňatia slobody na 5 až 12 rokov. V zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V § 34 ods. 6 Trestného zákona je okrem iného uvedené, že za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V zmysle ods. 3 písm. d/ citovaného ustanovenia pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. Pokiaľ súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadal na vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona za dodržania zásad tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, tak s poukazom na spôsob spáchania zločinu, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy dospel k záveru, že účelu trestu bude u neho dosiahnuté uložením trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Súd má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným

zákonom v rozpätí 5 až 12 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a prevýchovného účelu trestu postačuje u obžalovaného aj uloženie trestu odňatia slobody kratšieho trvania, za súčasnej kombinácie s ďalšími druhmi trestov. Súd je toho názoru, že ak by bol trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby, nezodpovedal by okolnostiam tohto konkrétneho prípadu a podľa názoru súdu zákonodarca pri stanovení sankcií za korupciu nemal v úmysle takými prísnymi sankciami trestať prípady korupcie, ktorej sa dopustil obžalovaný. Z týchto dôvodov potom súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, čo je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Na druhej strane má súd za to, že takto zmiernený uložený trest odňatia slobody musí obžalovaný R.. A. F. vykonať. V tomto smere je potrebné uviesť, že sám obžalovaný neprispel k objasňovaniu svojej trestnej činnosti, túto ani len neoľutoval a taktiež sa jej dopustil viacerými čiastočnými útokmi proti záujmom chráneným Trestným zákonom. Pretože v prípade obžalovaného boli splnené podmienky § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, zaradil ho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Pretože sa obžalovaný R.. A.W. dopustil úmyselného trestného činu, ktorým získal majetkový prospech, uložil mu súd v zmysle § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500,- Eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil primeraný náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace. Pretože sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v súvislosti s výkonom svojej funkcie verejného činiteľa, uložil mu súd v zmysle § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu verejného činiteľa v trvaní 4 roky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.