{"guid": "a6053722-0736-41a4-8c3f-7ecea3fbba8c:e0e6f8f9-5d57-4ccb-b766-aaa6bdde0303", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2011:9511100072.1", "spisova_znacka": "4T/20/2011", "nazov": "Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/20/2011 z 4. 10. 2011", "citacia": "rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z 4. októbra 2011, sp. zn. 4T/20/2011, ECLI:SK:SSPK:2011:9511100072.1", "identifikacne_cislo": "9511100072", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2011-10-04", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0e6f8f9-5d57-4ccb-b766-aaa6bdde0303", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2011:9511100072.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9511100072.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9511100072.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n4T/20/2011\n9511100072\n04. 10. 2011\noldrich kozlik\nECLI:SK:SSPK:2011:9511100072.1\n\nRozhodnutie\nŠpecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu\nsenátu JUDr. Oldřicha Kozlíka a sudcov Zdenky Cabanovej a JUDr. Michala Trubana, na hlavnom\npojednávaní konanom dňa 04. 10. 2011 v Pezinku, takto\nrozhodol:\nObžalovaný R.. A. F., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom E., B. XXXX/XX, v čase spáchania skutku\nzamestnaný ako samostatný radca O. S. D. V. N. a D. L. v E.,\nuznáva sa za vinného\nz pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona\npreto, že\n- dňa 30. septembra 2009 v čase okolo 15.37 h v Senci, na druhom poschodí administratívnej budovy\nO. úradu na ulici T.j č. XX., v kancelárii č. XXX, pri výkone svojej funkcie ako samostatný radca O. S. V.\nN. a D.O. v E., prijal od F. H. finančnú hotovosť vo výške 5,- € ako úplatok v súvislosti s vybavovaním\njeho žiadosti o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Opel Astra, evidovaného na osobu F.\nH., registrovanej pod číslom konania XXXX/XXXX a zabezpečením vydania rozhodnutia v súvislosti s\nuvedenou žiadosťou podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných\nkomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré rozhodnutie bolo vyhotovené s dátumom 30. 09.\n2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. 2009,\n- dňa 22. septembra 2009 v čase okolo 12.35 h v Senci, na druhom poschodí administratívnej budovy\nO. úradu na ulici T.j č. XX, v kancelárii č. XXX, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu O. S. D. V.\nN. a D. L. v E., prijal od H. G. finančnú hotovosť vo výške 20,- € ako úplatok v súvislosti s vybavovaním\njeho žiadostí o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Mitsubishi L 200, evidovaného na osobu\nR. V. - K.-L.-M., registrovanej pod číslom konania 2009/1670 a motocykla Aprilia, evidovaného na osobu\nK. X. - Q. a registrovanej pod číslom konania 2009/1699, podaných dňa 21. 09. 2009 a zabezpečením\nvydania rozhodnutia v súvislosti s uvedenými žiadosťami podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach\nprevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré rozhodnutia boli\nvyhotovené s dátumom 21. 09. 2009 a ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 22. a 23. 09. 2009,\n- dňa 9. októbra 2009 v čase okolo 9.07 h v Senci, na druhom poschodí administratívnej budovy O.\núradu na ulici T. č. XX, v kancelárii č. XXX, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu O. S. D. V. N. a\nD. L. v E., prijal od M. M. finančnú hotovosť vo výške 20,- € ako úplatok v súvislosti s vybavovaním jeho\nžiadosti zo dňa 05. 10. 2009 o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Ford Focus, evidovaného\nna spoločnosť U. E., s. r. o., registrovanej pod číslom konania 2009/1801 a zabezpečením vydania\nrozhodnutia v súvislosti s uvedenou žiadosťou podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky\n\nvozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré rozhodnutie bolo vyhotovené\ns dátumom 05. 10. 2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 10. 2009,\n- dňa 21. októbra 2009 v čase okolo 13.52 h v Senci, na druhom poschodí administratívnej budovy O.\núradu na ulici T. č. XX., v kancelárii č. XXX, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu O. S. D. V.\nN. a D. L. v E., prijal od H. G. finančnú hotovosť vo výške 10,- € ako úplatok v súvislosti s vybavovaním\njeho žiadosti o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla - motocykla BMW, evidovaného na osobu G.\nR. a registrovanej pod číslom konania 2009/1894, podanej dňa 19. 10. 2009 a zabezpečením vydania\nrozhodnutia v súvislosti s uvedenou žiadosťou podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky\nvozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré rozhodnutie bolo vyhotovené\ns dátumom 19. 10. 2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 10. XXXX,\nteda\nv súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a spáchal uvedený\nčin ako verejný činiteľ.\n\nZa to sa odsudzuje:\nPodľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3\nTrestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere\n2 (dvoch) rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje páchateľa na výkon trestu odňatia slobody\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá peňažný trest vo výmere 500 € (päťsto eur).\nPodľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol\nbyť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu verejného\nčiniteľa v trvaní 4 (štyri) roky.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal na obžalovaného R.. A. F. obžalobu pre\npokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Trestnej činnosti sa\nmal dopustiť v podstate tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.\nSúd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Vypočul\nobžalovaného R.. A. F., svedkov F. H., H. G., M. M. a B.. H. G.. Ďalej sa súd oboznámil s listinnými\ndôkazmi, založenými v trestnom spise, boli prehraté obrazovo-zvukové záznamy a súd sa tiež oboznámil\ns osobnými dokladmi obžalovaného. V tomto smere súd konštatuje, že boli vykonané všetky dôkazy,\nktoré navrhovala prokurátorka, ako aj obžalovaný.\nObžalovaný R.. A. F. spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu poprel. Uviedol, že si vždy svoju\nfunkciu vykonával čestne a spravodlivo. Nikdy od nikoho nežiadal úplatok, ani žiadne peniaze za to,\n\nže by niekoho skôr vybavil, resp. že by niekomu vyhovel. Podľa jeho názoru celá vec je na jeho osobu\nvykonštruovaná, pretože nikdy nespravil nič v rozpore so zákonom, z tohto dôvodu bol nepohodlný a\npotrebovali sa ho zbaviť. Pravdepodobne k tomu došlo preto, že jednému policajtovi z protikorupčného\noddelenia, ktorého meno si nepamätá, nezaevidoval jeho žiadosť. Ďalej obžalovaný vypovedal, že pri\nprijímaní žiadosti bol postup taký, že žiadosť dostal, skontroloval, či sú splnené všetky náležitosti, vystavil\nosvedčenie o evidencii a vytlačil rozhodnutie. Program v počítači bol nastavený tak, že keď nahral všetky\nuvedené údaje a stlačil program „rozhodnutie“, okamžite tento program naskočil. Z týchto dôvodov bol\npotom na žiadostiach, ako aj na rozhodnutí uvedený rovnaký dátum. Materiály potom zaniesol riaditeľovi\ndo kancelárie a riaditeľ rozhodnutie podpísal. Čo sa týka samotných žiadostí, keď táto nebola v poriadku,\nžiadateľa vyzval, aby žiadosť doplnil, mohol tiež zastaviť, resp. prerušiť konanie až do odstránenia\nzávad. V tomto smere obžalovaný namietal, že vôbec nemohol vystupovať ako verejný činiteľ, pretože\nrozhodovaciu právomoc nemal a túto mal len riaditeľ. K skutku uvedenom pod prvou odrážkou rozsudku\nobžalovaný vypovedal, že pri vybavovaní žiadosti pánovi H., mu tento podhodil 5,- Eur. Podľa jeho názoru\nto mohlo byť za to, že si súkromníci kúpili kopírku, ktorá bola v jeho kancelárii a on mu mohol nejaké\nmateriály prefotiť. V žiadnom prípade to nebolo za to, že by mu urýchlene spracoval žiadosť, resp. že\nby ho nejakým spôsobom zvýhodnil. Čo sa týka skutkov uvedených pod odrážkou dva a štyri rozsudku,\ntak k tomu vypovedal, že 20,- Eur od pána G. mohol dostať za to, že mu zvykol spracovávať zmluvy a\ntaktiež mu sprostredkovával záujemcov o plastové okná. V žiadnom prípade svedka H. G. pri vybavovaní\nžiadosti neuprednostnil, ani iným spôsobom nezvýhodnil. Naopak, na menovaného sa ešte nahneval,\npretože nemal v poriadku príslušné doklady. Čo sa týka skutku pod odrážkou tri rozsudku, tak pokiaľ mu\nsvedok M. M. dal 20,- Eur, nebolo to v súvislosti s vybavovaním jeho žiadosti, ale pravdepodobne preto,\nže on sám ovláda maďarský jazyk, v tom čase bola kríza a svedok M. mal záujem o vozidlo z Maďarskej\nrepubliky. On mu z tohto dôvodu vybavoval dovoz vozidla, resp. ho oboznámil s podmienkami, aké musí\nspĺňať pre dovoz vozidla zo zahraničia.\nSvedok F. H. pred súdom vypovedal, že dňa 30. septembra 2009 bol na O. úrade v E. prihlásiť dovezené\nvozidlo značky OPEL Astra. Žiadosť predkladal obžalovanému R.. A. F.. Tento od neho nepýtal žiadne\npeniaze. Pokiaľ mu položil na stôl 5,- Eur, tak to bolo preto, že obžalovaný mu povedal, že to bude\nhotové už v pondelok. On sám bol prekvapený, že to bude vyhotovené tak rýchlo a preto mu tých 5,Eur dal z vďaky. Bolo to z jeho strany v podstate „všimné“, on sám je taxikár a tiež mu dobre padne, keď\ndostane nejaké peniaze naviac. V iných prípadoch na úradoch žiadne peniaze nedával. Pokiaľ bol za\núčasti svedka prehratý obrazovo-zvukový záznam zo dňa 30. septembra 2009 v čase od 15:37:20 do\n15:40:13, tak k tomu svedok uviedol, že na zázname opoznal seba a R.. A. F.. Pokiaľ videl, že vyberá\nniečo z peňaženky a ukladá to na stôl, tak potvrdil, že ide o 5,- Eur.\nSvedok H. G. pred súdom vypovedal, že dňa 22. septembra 2009 a 21. októbra 2009 bol v budove O.\núradu v E. v kancelárii obžalovaného R.. A. F. v súvislosti s jeho žiadosťami o schválenie jednotlivo\ndovezeného vozidla zn. Mitsubishi L 200, motocykla Aprilia a motocykla BMW. Priznal, že obžalovanému\ndal dňa 22. septembra 2009 20,- Eur a dňa 21. októbra 2009 10,- Eur, čo bolo za administratívne\npráce, ktoré pre neho obžalovaný urobil. On sám sa nevyznal v tom, ako sa majú tieto tlačivá vypĺňať\na z tohto dôvodu obžalovanému vždy nejaké peniaze poskytol. Nebolo to preto, že by obžalovaného\nžiadal o urýchlené vybavenie žiadostí. Obžalovaný po ňom žiadne peniaze nechcel. Pokiaľ bol svedok\noboznámený so svojou výpoveďou z prípravného konania, kde udával, že citované peniaze dával R..\nA. F. za to, aby čím skôr žiadosti vybavil, tak uviedol, že v prípravnom konaní hovoril pravdu a svoju\nvýpoveď doplnil tak, že to bolo aj za administratívne práce, ktoré pre neho obžalovaný vykonával, resp.\nza pomoc. Ďalej svedok vypovedal, že s obžalovaným sa stretával len u neho v kancelárii, nežiadal ho\no žiadne služby, ani protislužby a obžalovaný mu nedohadzoval žiadnych klientov na plastové okná.\nPokiaľ bol svedkovi prehratý obrazovo-zvukový záznam zo dňa 22. septembra 2009 v čase od 12:35:24\ndo 12:41:40 a obrazovo-zvukový záznam zo dňa 21. októbra 2009 v čase od 13:52:30 do 13:56:12, tak\nk tomuto uviedol, že na zázname opoznal seba a R.. A. F.. Ak v oboch prípadoch pohybom ruky niečo\npoložil obžalovanému na stôl, tak pripustil, že to mohli byť tie eurá, o ktorých rozprával vo svojej výpovedi.\nSvedok M. M. pred súdom vypovedal, že dňa 9. októbra 2009 bol v budove O. úradu v E. v súvislosti so\nsvojou žiadosťou o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Ford Focus. Vtedy sa končila platnosť\ndovoznej značky tohto vozidla a bol firmou požiadaný, aby požiadal Obvodný úrad o schválenie novej\nznačky. Ohľadne žiadosti jednal s R.. A. F., ktorého poprosil, či by sa to dalo nejakým spôsobom urýchliť.\n\nObžalovaný mu povedal, že uvidí, čo sa s tým dá urobiť a vo veľmi krátkej dobe mu bolo oznámené,\nže si môže prísť pre rozhodnutie. On mu za to položil na stôl 20,- Eur, ktoré obžalovaný prijal. Ďalej\nsvedok vypovedal, že osobne R.. A. F. nepoznal a obžalovaný mu nevybavoval žiadny dovoz motorového\nvozidla z Maďarska. Svedok len pripustil, že R.. A. F. mu mohol len poradiť, ako sa dá doviezť vozidlo\nz Maďarskej republiky. Pokiaľ bol svedkovi prehratý obrazovo-zvukový záznam zo dňa 9. októbra 2009\nv čase od 09:07:20 do 09:14:40, tak uviedol, že na zázname poznal seba a R.. A. F.. Ďalej potvrdil, že\nspolu s razítkom dal obžalovanému na stôl 20,- Eur.\nSvedok B.. H. G. pred súdom vypovedal, že vykonával funkciu riaditeľa O. S. pre V. N. K. L. v E.. R.. A.\nF. bol jeho zástupcom. On sám ako riaditeľ mal právomoc podpisovať rozhodnutia o uznaní typového\nschválenia jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu EÚ. V prípade, že nebol prítomný, tieto\nrozhodnutia bol oprávnený podpisovať R.. A. F.. Sám obžalovaný bol oprávnený rozhodnutia vyhotoviť\na predložiť mu ich na podpis. V prípade, že bola podaná neúplná žiadosť, mal obžalovaný právo túto\nžiadateľovi vrátiť, resp. mal právo konanie zastaviť alebo prerušiť za účelom doplnenia žiadosti. Čo\nsa týka rozhodnutí uvedených v rozsudku, tak k tým sa svedok vyjadril tak, že rozhodnutie vo vzťahu\nk F. H. podpísal R.. A. F. pravdepodobne preto, že on sám nebol prítomný, ostatné štyri rozhodnutia\npodpísal sám. K osobe obžalovaného R.. A. F. uviedol, že pracoval veľmi zodpovedne a bol stopercentne\nspoľahlivý.\nZ listinných dôkazov súd zistil, že orgánom činným v trestnom konaní boli predložené spisové materiály\nevidované na O. úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v E., za časové obdobie od 03. 09.\n2009 do 01. 12. 2009, medzi ktorými sa nachádzali aj spisové materiály jednotlivo dovezených vozidiel,\nuvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd mal tiež potvrdené, že v inkriminovanom čase bol na úrade\nzamestnaný R.. A. F. a I. U., ktorý s ním bol v jednej kancelárii.\nZo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1775 súd zistil, že F. H. podal\nžiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 30.\n09. 2009. Išlo o osobné vozidlo značky OPEL Astra, ktoré bolo evidované na F. H.. Rozhodnutie bolo\nvydané dňa 30. 10. 2009 (ide zrejme o nesprávny dátum). Toto rozhodnutie bolo podpísané v zastúpení\nR.. A. F., prevzaté bolo F. H. dňa 07. 10. XXXX a nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. XXXX.\nZo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1801 súd zistil, že M. M. podal\nžiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 06.\n10. 2009 (podľa doručovacej knihy správne malo byť uvedené 05. 10. 2009). Išlo o osobné motorové\nvozidlo značky Ford Focus, ktoré bolo evidované na spoločnosť U. E. s. r. o. Rozhodnutie bolo vydané\ndňa 05. 10. 2009 a podpísané riaditeľom úradu B.. H. G.. Toto rozhodnutie bolo prevzaté M. M. dňa 09.\n10. 2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 10. 2009.\nZo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1699 súd zistil, že H. G. podal\nžiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 21. 09.\n2009. Išlo o motocykel Aprilia, ktorý bol evidovaný na osobu K. X. - Q.. Rozhodnutie bolo vydané dňa\n21. 09. 2009 a podpísané riaditeľom úradu B.. H. G.. Toto rozhodnutie bolo prevzaté H. G. dňa 23. 09.\n2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2009.\nZo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1670 súd zistil, že H. G. podal\nžiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 21. 09.\n2009. Išlo o vozidlo Mitsubishi L 200, ktoré bolo evidované na osobu R. V. - K.-L.-M.. Rozhodnutie bolo\nvydané dňa 21. 09. 2009 a podpísané riaditeľom úradu B.. H. G.. Toto rozhodnutie bolo prevzaté H. G.\ndňa 22. 09. 2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2009.\nZo spisového materiálu jednotlivo dovezeného vozidla evidenčné číslo 1894 súd zistil, že H. G. podal\nžiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu dňa 19. 10.\n2009. Išlo o motocykel BMW, ktorý bol evidovaný na osobu G. R.. Rozhodnutie bolo vydané dňa 19. 10.\n\n2009 a podpísané riaditeľom úradu B.. H. G.. Toto rozhodnutie bolo prevzaté H. G. dňa 21. 10. 2009 a\nnadobudlo právoplatnosť dňa 21. 10. 2009.\nZ doručovacej knihy súd zistil, že H. G. podal žiadosť o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla motocykla BMW dňa 19. 10. 2009. Žiadosť o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla zn. Mitsubishi\nL 200 a motocykla Aprilia bola podaná dňa 21. 09. 2009. M. M. podal žiadosť o schválenie jednotlivo\ndovezeného vozidla zn. Ford Focus dňa 05. 10. 2009. F. H. podal žiadosť o schválenie jednotlivo\ndovezeného vozidla zn. Opel Astra dňa 30. 09. 2009.\nZ výpisu z knihy vydaných technických preukazov súd zistil, že na vyššie uvedené vozidlá a motocykle\nboli vydané technické preukazy.\nNa základe rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,\npracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-ŠTS-V-517-1/09-Ntt-455 zo dňa\n3. septembra\n2009 boli vyhotovené obrazovo-zvukové záznamy z kancelárie obžalovaného R.. A. F., a to dňa 30.\nseptembra 2009 v čase od 15:37:20 hod. do 15:40:13 hod., dňa 22. septembra 2009 v čase od 12:35:37\nhod. do 12:41:40 hod., dňa 9. októbra 2009 v čase od 09:07:20 hod. do 09:14:40 hod. a dňa 21.\noktóbra 2009 v čase od 13:52:30 hod. do 13:56:12 hod. Po splnení podmienok uvedených v § 270\nods. 2 Trestného poriadku sa súd oboznámil s prepismi záznamov získaných vyhotovením obrazovozvukových záznamov. Z týchto prepisov je zrejmé, že vo vyššie uvedených dňoch došlo v uvedených\nčasových obdobiach k rozhovorom medzi obžalovaným R.. A. F. a svedkami F. H., H. G. a M. M..\nAni v jednom z týchto rozhovoroch nebolo zaznamenané, že by sa účastníci rozhovorov rozprávali o\npeniazoch, úplatkoch o platbách za služby a pod. a rozhovory sa týkali len predmetných žiadostí, ktoré\nsa týkali jednotlivo dovezených vozidiel a ďalej išlo o bežnú komunikáciu. Iba v prípade svedka M. M.\nbol zaznamenaný po jeho odchode z kancelárie rozhovor medzi obžalovaným R.. A. F. a I. U., ktorý s\nním sedel v kancelárii, pričom obžalovaný mu oznamoval, že „toľko si ešte nedostal, päť eur“, pričom zo\nstrany I. U. bola reakcia, „že on sám nie je čašník, že mu to vráti“ a pod.\nAko už bolo zdôraznené, súd postupne prehral všetky zvukové záznamy, a to za prítomnosti svedkov F.\nH., H. G. a M. M.. Záznamy boli vždy zastavené v časoch, kedy z ich obsahu vyplývalo odovzdávanie\nrôznych predmetov, pričom svedkovia potvrdili, že na záznamoch sú ich osoby a že obžalovanému R..\nA. F. poskytli finančné čiastky uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Ani sám obžalovaný tieto obrazovozvukové záznamy nespochybnil.\nZ opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta súd zistil, že obžalovaný R.. A. F. bol zaradený\nna L. úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v R. vo funkcii samostatný radca a túto\nfunkciu vykonával na O. S. D. N. D. L. v E.. Medzi jeho hlavnú činnosť patrila rozhodovacia činnosť v\npovoľovacom konaní na úseku cestnej dopravy v stanovenom rozsahu vrátane kontrolnej činnosti na\núrovni obvodu vykonávanej štátnym zamestnancom po splnení osobitného kvalifikačného predpokladu.\nV rámci tejto hlavnej činnosti vykonával najmä schvaľovanie jednotlivo dovezených vozidiel, systémov\nkomponentov alebo samostatných technických jednotiek a vedenie ich evidencie. Ďalej bol oprávnený\nvydávať osvedčenia o evidencii a technické osvedčenia vozidiel pre jednotlivo dovezené vozidlá,\nzapisovať do osvedčenia o evidencii zmeny po hromadnej prestavbe vozidiel, vykonávať štátny dozor\npodľa zákona v rozsahu pôsobnosti obvodného úradu dopravy a prejednávať priestupky, ak boli\nspáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti obvodného úradu. Charakteristika platovej triedy R..\nA. F. spočívala v samostatnom odbornom spracúvaní rozhodnutí a vykonávaní kontroly, v rozhodovaní\nna druhom stupni správneho konania, vo vykonávaní samostatných ucelených odborných činností v\npríslušnom odbore štátnej služby a v riadení koordinovaných a usmerňovaných aktivít vo vymedzenom\núseku štátnej služby.\nVyhodnotením tejto dôkaznej situácie dospel súd k záveru, že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti rozsudku. Súd konštatuje, že obžalovaný v podstate nenamietal prevzatie finančných\nčiastok od svedkov F. H., H. G. a M. M.. Príčinou ich prevzatia však podľa jeho názoru nebolo to, aby\nurýchlene vybavil ich žiadosti, resp. aby sa ich žiadosťami vôbec zaoberal, ale to, že títo svedkovia mu\n\nfinančné čiastky poskytli z vďaky za to, že im pomáhal v ich súkromných veciach, resp. za to, že im\numožňoval napr. kopírovanie materiálov v jeho kancelárii a pod. V tomto smere na hlavnom pojednávaní\nvypovedali okrem svedka M. M. aj ostatní svedkovia. Ak ich však súd oboznámil s výpoveďami z\nprípravného konania, ktoré výpovede svedkovia nepopreli, tak musel konštatovať, že v tomto štádiu\ntrestného konania všetci svedkovia potvrdili, že finančné čiastky dávali obžalovanému R.. A. F. v\nsúvislosti s vybavovaním ich žiadostí. O tomto jednoznačne svedčia aj obrazovo-zvukové záznamy\nvyhotovené v kancelárii obžalovaného R.. A. F.. Z nich je zrejmé, že svedkovia obžalovanému dávali\nbankovky spolu v štyroch prípadoch bez akéhokoľvek slovného komentára, bolo to vždy pri vybavovaní\nich žiadostí, zo strany svedkov nebol vykonaný ani len náznak toho, že peniaze dávali z iného dôvodu\na obžalovaný tieto bankovky vo všetkých prípadoch bez ďalšieho aj prijal. Súd v tomto smere len\nakceptoval tvrdenie obžalovaného, že peniaze neprijal za to, aby urýchlil vybavovanie predmetných\nžiadostí, ale na základe vyššie uvedeného musel súd jednoznačne konštatovať, že peniaze prijal v\nsúvislosti s riešením týchto žiadostí. V týchto intenciách bol potom upravený samotný priebeh skutku.\nČo sa týka zákonnosti dôkazného materiálu, súd zamietol námietku prokurátorky, že nie je možné čítať\nvýpoveď svedka H. G. zo dňa 16. 10. 2010, a to preto, že táto výpoveď bola vykonaná ešte pred\nvznesením obvinenia obžalovaného. Predovšetkým treba uviesť, že svedok H. G. bol v prípravnom\nkonaní vypočutý dňa 16. 10. 2010, a to po začatí trestného stíhania vo veci, ktoré bolo začaté dňa 31.\n08. 2009 a pred vznesením obvinenia R.. A. F., ktoré bolo vykonané dňa 01. 07. 2010. Taktiež treba\nuviesť, že všetci svedkovia boli opätovne vypočutí dňa 02. 07. 2010, to znamená po vznesení obvinenia\nobžalovaného. V tom čase R.. A. F. nemal ešte zvoleného obhajcu, ale o termíne týchto výsluchov\nbol orgánmi činnými v trestnom konaní vyrozumený a týchto výsluchov sa z vlastnej vôle nezúčastnil.\nV súdnej praxi vo väčšine prípadov namieta nulitnosť výpovede po začatí trestného stíhania vo veci\na pred vznesením obvinenia obžalovanému obhajoba poukazujúc na porušenie práva na obhajobu. Z\ntohto pohľadu potom súd vyhodnocoval, či výpovede svedkov vykonané dňa 16. 10. 2010, to znamená\npo začatí trestného stíhania vo veci, možno považovať za procesné alebo nie. Nie je totiž možné\nprijať automaticky záver, že výsluchy svedkov, ak k nim došlo po začatí trestného stíhania vo veci, ale\npred vznesením obvinenia, majú charakter dôkazu získaného nezákonným spôsobom. V uvedenom\nprípade z hľadiska zachovania práva na obhajobu obvinený ani obhajca počas celého prípravného, ani\nsúdneho konania nenamietal nezákonnosť výpovedí zo dňa 16. 10. 2010. Napriek tomu orgánmi činnými\nv trestnom konaní boli výsluchy týchto svedkov zopakované po vznesení obvinenia obžalovanému dňa\n02. 07. 2010 a obžalovanému boli v tomto smere zachované všetky jeho práva. Ak teda prokurátorka\nako nositeľka dôkazného bremena predložila súdu s trestným spisom aj výpovede svedkov zo dňa 16.\n10. 2010, predložila ich nepochybne preto, že ich musela považovať za zákonné.\nKonanie obžalovaného súd právne kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods.\n2 Trestného zákona. Tohto zločinu sa dopustí ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného\nzáujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť\núplatok a spácha taký čin ako verejný činiteľ.\nV zmysle § 131 ods. 1 Trestného zákona sa vecou všeobecného záujmu na účely tohto zákona rozumie\nzáujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmu\nspoločnosti.\nV zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné\nplnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.\nV zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona sa okrem iných verejným činiteľom na účely tohto zákona\nrozumie štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, ak sa podieľa na plnení úloh\nspoločnosti a štátu a požíva pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto\núloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení\ntohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.\n\nVzhľadom na svoju hlavnú činnosť, ktorá spočívala v rozhodovacej činnosti v povoľovacom konaní\nna úseku dopravy, obžalovaný podľa názoru súdu pri tejto činnosti nepochybne obstarával vec\nvšeobecného záujmu. Pôsobil na rozhodovací proces, ktorý je upravený v zákone č. 725/2004 Z. z. o\npodmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Tento zákon predpokladá\nvydanie rozhodnutia, ktorého výrokom sa uznáva schválenie jednotlivo dovezeného vozidla z členského\nštátu Európskej únie. Takéto rozhodnutie je potom predpokladom na prihlásenie tohto vozidla do\nevidencie vozidiel. Je preto nepochybné, že ide o reguláciu pripustenia vozidla do premávky na\nkomunikáciách Slovenskej republiky, teda ide o záujem, ktorý presahuje rámec individuálnych práv a\nzáujmov jednotlivca a ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov štátu.\nJe nepochybné, že obžalovaný R.. A. F. prijímal v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu\nbankovky v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Tieto prijaté bankovky je potrebné\npovažovať za úplatok, pretože prijal plnenie majetkovej povahy, na ktoré nemal právny nárok.\nV konečnom dôsledku sa súd musel zaoberať otázkou, či obžalovaný R.. A. F. mal postavenie verejného\nčiniteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 128 ods. 1 Trestného zákona. V tomto smere obžalovaný\nnamietal, že pri svojej činnosti nemal postavenie verejného činiteľa, pretože rozhodnutia o schválení\njednotlivo dovezeného vozidla z členských štátov Európskej únie podpisoval riaditeľ Obvodného úradu\npre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v E.. Súd sa s touto obranou obžalovaného nestotožnil\na jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaný R.. A. F. bol pri vykonávaní svojej činnosti verejným\nčiniteľom. Je nepochybné, že obžalovaný R.. A. F. bol štátny zamestnanec orgánu štátnej správy, ktorý\nsa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu. O tom jednoznačne svedčí jeho služobné zaradenie\na opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta. Ďalej súd skúmal, či pri tejto činnosti obžalovaný\npoužíval právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Podľa názoru\nsúdu pojem právomoc v sebe vždy musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania. Musí ísť\no rozhodovanie o právach alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb a musí existovať\noprávnenie rozhodovať, ktoré je priznané Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo\nzákonom. Podľa názoru súdu samotné rozhodovanie nemôže spočívať len vo vydaní rozhodnutia vo\nveci samej. Tento pojem je potrebné vykladať širšie. Môže ísť o konanie, ktoré môže vyústiť nielen\ndo vydania rozhodnutia podľa toho - ktorého zákona, ale aj o konanie spočívajúce napr. vo zvolení\npostupu vedúceho k prijatiu rozhodnutia. V tomto konkrétnom prípade mohol obžalovaný prijímať\nopatrenia, písať správy, vrátiť vec s pokynmi ako ďalej postupovať, prerušiť konanie, zastaviť konanie\na podobne. Až do schválenia rozhodnutia mal teda nad celým priebehom schvaľovacieho procesu moc\ni právomoc disponovať so žiadosťou. Nešlo teda v jeho prípade o zamestnanca, ktorý sa zaoberal len\ntechnickou stránkou veci, to znamená prevzatím žiadosti, jej zaevidovaním a jej ďalším postúpením,\nale o zamestnanca, ktorý v tomto procese mal významné právomoci. Taktiež treba uviesť, že podľa\nprílohy č. 1/ k vtedy platnému zákonu č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe už zaradenie do tzv. šiestej\nplatovej triedy predpokladá samostatné odborné spracovanie rozhodnutí a samostatné, ucelené činnosti\nvo vymedzenom úseku štátnej správy. Je preto možné uviesť, že počas celej doby spracovávania\nspisu, obžalovaný R. A. F. rozhodoval o právach alebo povinnostiach žiadateľov o schválenie jednotlivo\ndovezeného vozidla a toto oprávnenie rozhodovať mu bolo priznané zákonom a premietnuté v opise\nčinnosti štátnozamestnaneckého miesta. Z týchto dôvodov súd považoval R... F. pri plnení svojich\npracovných povinností za verejného činiteľa, tak, ako predpokladá ustanovenie § 128 ods. 1 Trestného\nzákona.\nAk teda obžalovaný R.. A. F. v súvislosti s vybavovaním žiadostí jednotlivých fyzických osôb prijímal\nfinančné čiastky, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a\nspáchal taký čin ako verejný činiteľ. Naplnil tak skutkovú podstatu zločinu prijímania úplatku v zmysle §\n329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. V tomto smere súd ešte dodáva, že k naplneniu skutkovej podstaty\ntohto trestného činu stačí, že páchateľ prijme predmet úplatku napriek tomu, že vie, že je mu dávaný ako\núplatok v súvislosti s rozhodovaním vo veciach všeobecného záujmu. Nie je treba, aby príjemca úplatku\nchcel uplácajúcemu nejako straniť alebo poskytnúť mu nejakú výhodu, napríklad urýchlené vybavenie\nžiadosti v súvislosti s rozhodovaním vo veciach všeobecného záujmu.\n\nOsoba obžalovaného R. A. F. bola zamestnávateľom hodnotená kladne. Na pracovisku pristupoval\nzodpovedne k plneniu si svojich povinností, nemal žiadne nedostatky a z týchto dôvodov nebol nikdy\ndisciplinárne riešený. Mal dôveru predstaveného, a preto bol poverený aj jeho zastupovaním. Taktiež v\nmieste bydliska je obžalovaný R.. A. F. hodnotený kladne, doposiaľ nebol súdne trestaný.\nObžalovanému poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, nič mu nepriťažovalo.\nZávažnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že úmyselne narušil zákonom chránený záujem\nna zamedzovaní korupcie v spoločnosti. Svojim konaním chcel týmto spôsobom získať pre seba\nneoprávnený majetkový prospech, na ktorý nemal zákonný nárok.\n\nNa základe týchto skutočností rozhodoval súd o potrestaní páchateľa, pričom trestný zákon hrozí za\njeho trestný čin trestom odňatia slobody na 5 až 12 rokov.\nV zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom\ntým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nV zmysle § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej\nvýmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné\nsadzby trestu odňatia slobody.\nV zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo\nnajmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.\nV zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nV § 34 ods. 6 Trestného zákona je okrem iného uvedené, že za trestný čin, ktorého horná hranica\ntrestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 5 rokov, musí súd\nuložiť trest odňatia slobody.\nV zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na\npomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.\nV zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na\npomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre\npáchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho\ntrvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V\nzmysle ods. 3 písm. d/ citovaného ustanovenia pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú\nsadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto\nzákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.\nPokiaľ súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadal na vyššie uvedené ustanovenia Trestného\nzákona za dodržania zásad tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, tak s poukazom na spôsob\nspáchania zločinu, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosti jeho\nnápravy dospel k záveru, že účelu trestu bude u neho dosiahnuté uložením trestu odňatia slobody pod\nzákonom stanovenú trestnú sadzbu. Súd má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným\n\nzákonom v rozpätí 5 až 12 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie\nochrany spoločnosti a prevýchovného účelu trestu postačuje u obžalovaného aj uloženie trestu odňatia\nslobody kratšieho trvania, za súčasnej kombinácie s ďalšími druhmi trestov. Súd je toho názoru, že ak\nby bol trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby, nezodpovedal by okolnostiam tohto konkrétneho\nprípadu a podľa názoru súdu zákonodarca pri stanovení sankcií za korupciu nemal v úmysle takými\nprísnymi sankciami trestať prípady korupcie, ktorej sa dopustil obžalovaný. Z týchto dôvodov potom\nsúd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, čo je v súlade s vyššie citovanými\nzákonnými ustanoveniami.\nNa druhej strane má súd za to, že takto zmiernený uložený trest odňatia slobody musí obžalovaný R.. A.\nF. vykonať. V tomto smere je potrebné uviesť, že sám obžalovaný neprispel k objasňovaniu svojej trestnej\nčinnosti, túto ani len neoľutoval a taktiež sa jej dopustil viacerými čiastočnými útokmi proti záujmom\nchráneným Trestným zákonom.\nPretože v prípade obžalovaného boli splnené podmienky § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, zaradil\nho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,\nnakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia\nslobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.\nPretože sa obžalovaný R.. A.W. dopustil úmyselného trestného činu, ktorým získal majetkový prospech,\nuložil mu súd v zmysle § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500,- Eur. Pre prípad,\nže by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil primeraný náhradný trest\nodňatia slobody na 2 mesiace.\nPretože sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v súvislosti s výkonom svojej funkcie verejného činiteľa,\nuložil mu súd v zmysle § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu\nverejného činiteľa v trvaní 4 roky.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom\ntunajšieho súdu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho\nvyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}