Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 2T/13/2011 9511100059 06. 12. 2011 ruzena sabova ECLI:SK:SSPK:2011:9511100059.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šutku a Mgr. Ivana Matela v trestnej veci proti obžalovanému A. L. pre spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák. obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 140 písm. a/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 06. decembra 2011 v Pezinku takto rozhodol: obžalovaný A. L. narodený XX. H. XXXX v F., štát L. C. P., občan M. K., trvalé bydlisko M. K., H., ul. F. číslo XX, tohto času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch, je vinný, že v presne nezistenej dobe v čase od 23. februára 2009 do konca marca 2009 so zámerom zmocniť sa majetku, ktorý nadobudol z podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky jeho nebohý otec J. R.ć., občan L. C. Hercegoviny vystupujúci na tomto území pod falošným menom A. V., za prítomnosti svojho kamaráta E. Y., v obci Bosanska Gradiška na území Bosny a Hercegoviny požiadal občana tohto štátu U. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol vodičom auta, v ktorom pri dopravnej nehode v Bosne zahynul jeho otec, aby ako „vyrovnanie“ za zavinenie smrti jeho otca na bližšie neurčenom mieste v Bratislave pre neho zastrelil osoby podnikajúce v priestoroch diskotéky a herní, ktoré predtým prevádzkoval jeho otec, a to O. F., J. P. a H. P., následne kúpil vozidlo zn. Seat Ibiza, ktorým U. H. sprevádzaný E. Y. dňa 24. marca 2009 pricestoval na územie Slovenska, kde po predchádzajúcej dohode s ním E. Y. H. zabezpečil ubytovanie, v Bratislave na Trnavskom Mýte mu ukázal miesto, kde sa nachádza diskotéka a ukázal mu cestu, po ktorej pôjde po vykonaní činu, v nasledujúci deň H. dodal samopal československej výroby vzor 26, kalibru 7,62x25, výrobného čísla T414781952, s 3 kusmi zásobníkov a veľkým množstvom nábojov, ktoré na pokyn obžalovaného prevzal od presne nezistenej osoby v reštaurácii O. na ulici Rybničnej v Bratislave, pričom U. H. predmetný čin nevykonal, peniaze, ktoré dostal od obžalovaného utratil a v presne nezistenej dobe do jedného týždňa od príchodu na územie Slovenska samopal s príslušenstvom vrátil E. Y. a územie tohto štátu opustil; následne E. Y. uvedenú zbraň so zásobníkmi a nábojmi dobrovoľne vydal polícii, teda dopustil sa konania, ktoré spočívalo v úmyselnom organizovaní zločinu úmyselného usmrtenia iného s vopred uváženou pohnútkou spáchať čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, z osobitného motívu - na objednávku a v úmysle získať majetkový prospech, v
zadovažovaní prostriedkov a nástrojov na jeho spáchanie, v objednávaní na taký zločin a v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, pričom nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu, čím spáchal obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e) a písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) , § 127 odsek 12, § 140 písmeno a) Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje Podľa § 144 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno m), § 38 odsek 8 Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 11. októbra 2011, číslo konania 2T 31/2010-231, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia a ktorým bol A. L. odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 65 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona sa mu ukladá trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 15 (pätnásť) rokov. Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 77 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť po prepustení z výkonu trestu jeden krát v kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho prípadného pobytu na území Slovenskej republiky. Podľa § 83 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona súd ukladá zhabanie veci: 1 kus samopalu československej výroby vz. 26 kal. 7,62x25 výrobného čísla T414781952 a 3 kusov zásobníkov, z toho jeden s označením E4251 a dva bez označenia, ktoré sa nachádzajú v úschove Okresného riaditeľstva PZ, Oddelenie správnej služby Senec. Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát. odôvodnenie: Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podala dňa 02. mája 2011 pod č. k.: VII/1 Gv 176/09-67 obžalobu na obvineného A. L. pre spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák. obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 140 písm. a/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa §
13 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že v čase od decembra 2008 minimálne do októbra 2009 v úmysle získať majetkový prospech z bývalých podnikov svojho nebohého otca J. R.Š., vystupujúceho na území SR pod falošným menom A. V., si objednal u obv. U. H., občana Bosny a Hercegoviny, ktorý bol vodičom auta, v ktorom pri dopravnej nehode v Bosne zahynul jeho otec, ako „vyrovnanie“ za smrť otca, aby v Bratislave na bližšie neustálenom mieste usmrtil osoby, a to majiteľov diskotéky R. V. na Trnavskom Mýte v Bratislave O. F., J. P.Á. a J. F., ako aj H. P., ktorý mal svedčiť v prípade vraždy E. G., ktorého zavraždil J. R. (alias A. V.) v júli r. 2008 pred diskotékou Z. Y. v Bratislave na Trnavskom Mýte, usmrtenie osôb mal vykonať pomocou strelnej zbrane, a to samopalu kalibru 7,62 mm v. č. T41481952 a veľkého množstva nábojov rôzneho kalibru, ktoré mal v úschove svedok E. Y., ktorý ich dostal na príkaz obv. A. L. od D. C. a následne zbraň a náboje dobrovoľne vydal polícii, k vykonaniu skutku však nedošlo. Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 13., 14., 26., 27. 09. 2011, 03. 11. 2011 a 02. 12. 2011 súd vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe. Súd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) vyhodnotil takto vykonané dôkazy, o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pričom skutok uvedený v obžalobnom návrhu upravil tak, aby zodpovedal zistenému skutkovému stavu veci. Identita upraveného skutku so skutkom uvedeným v obžalobe pritom bola zachovaná. Pri rozhodovaní sa súd opieral o tieto skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vykonaných hlavnom pojednávaní:
na
Obžalovaný A. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil: „Som nevinný“ a využil svoje právo nevypovedať. Na návrh prokurátorky súd podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný dňa 10. 11. 2010 pred vyšetrovateľkou PZ uviedol, že skutočnosti uvedené v uznesení o jeho stíhaní sa zakladajú na pravde sčasti. Poprel, že by si objednal niekoho na to, aby zavraždil majiteľov diskotéky R. V. na Trnavskom Mýte, a to O. F., J. P., J. F. a H. P.. Priznal, že v roku 2008 ho otec poslal na ul. Stará Vajnorská 17/A do čínskeho skladu pre zbrane. Spoločne s E. Y. vysokozdvižným vozíkom zdvihli strop, uvoľnili stĺp a z toho vybrali zbrane, ktoré na vozidle E.Á. Y. odviezli do reštaurácie O.. Jednalo sa o dve zbrane, z toho jedna bola odstreľovačka, a druhý samopal. K tomu bolo vrece nábojov zalepené páskou. Najprv uviedol, že zbrane odovzdal D. C., potom pri konfrontácii s týmto svedkom vypovedal, že sa nejednalo o túto osobu. Pri konfrontácii s D. V. odoprel vo veci vypovedať. V januári 2009, v čase, keď bol s otcom v Bosne, na pokyn otca zatelefonoval D. C., ktorému povedal, aby tieto zbrane odovzdal E. Y.. Obžalovaný vypovedal, že otec mu neuviedol dôvod odovzdania zbraní Y.. Dňa 12. 11. 2010 pred sudcom pre prípravné konanie priznal, že vedel o zámere otca zabiť svojich bývalých spoločníkov. O tom, že otec chcel dať zabiť O. F. a J. P. sa dozvedel na začiatku roku 2009. Mal vedomosť, že medzi jeho otcom a O. F. boli problémy ohľadne kasín, na ktoré mali títo ľudia plnú moc, a ohľadne otcovho majetku na Slovensku. Obžalovaný uviedol, že U. H. pozná ako osobu, ktorá šoférovala auto, v ktorom zomrel jeho otec, a ako osobu, ktorú otec poslal na Slovensko, aby zlikvidovala P. a F.. Obžalovaný dodal, že E. Y. a Y. R. pozná. Y. vypovedá proti nemu preto, lebo jednému z jeho kamarátov dlhuje peniaze. Poprel, že by F. E., prezývaného F. nahováral na vraždu. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že spoločnosť s obchodným názvom P., R.. R. K..S.. so sídlom v Bratislave, na ulici Stará Vajnorská XX, bola v obchodnom registri zapísaná dňom 20. 11. 1998. Jej spoločníkmi boli osoby menom A. V. s vkladom 99 582 €, A. L. od 18. 06. 2003 do 23. 10. 2007 a J. F. s vkladom 55 766 €, ktorý v dobe od 07. 08. 2008 do 23. 01. 2009 bol jediným konateľom tejto spoločnosti. Predmetom činnosti tejto spoločnosti bolo i prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov.
Z výpovede svedka poškodeného O. F. a z výpisu z obchodného registra spoločnosti Z. Y. A., R. r.S.. so sídlom na ul Šancová XXX Bratislava súd zistil, že tento svedok získal prvé informácie o svojej fyzickej likvidácii od F. E. v herni na ul. Šancovej jeden až dva týždne po smrti A. V.. V čase pred Vianocami v roku 2008 sa mu A. V. telefonicky vyhrážal. V tom čase činnosť diskotéky a herne vykonávala spoločnosť Z. Y. A., R. r.S.. Od spoločnosti P., R.. R. K..S.. prenajímali priestory na ul. Šancovej č. XXX v Bratislave. Spoločne s poškodenými J. F. a J. P. mali súkromnú bezpečnostnú službu a pôsobili aj ako ochrana celého podniku. S A. V., ktorý mal v lete roku 2008 zavraždiť E. G.X. a o ktorom vtedy zistil, že má falošné meno, mali spory ohľadom majetkového vyrovnania potom, keď došlo k zatvoreniu podniku R. V. (Z. Y.) a ich spoločný veriteľ z Trenčína žiadal vrátiť pôžičku v sume 15 miliónov slovenských korún, ktorú získala spoločnosť P., R.. R. K..S.. za účelom odkúpenia týchto priestorov. V. v tom čase odišiel zo Slovenska. Spolu s J. P. a J. F. boli v postavení ručiteľov, pričom A. V. nesplácal žiadne dlhy. A. V. postúpil konateľstvo vo firme P., R.. R. r.S.. na J. F.. Vtedy sa splácali úvery, pričom jediným zdrojom peňazí tejto spoločnosti boli herne a diskotéky. V tom čase Mestská časť Bratislava III zrušila zmluvy so spoločnosťou P., R.. R. K..S.., preto A. V. chcel firmu predať a zo získaných peňazí chcel žiť mimo Slovenska. V obave, že sa nebude splácať pôžička, s týmto zámerom V. nesúhlasili. Dodal, že obžalovaný L. prišiel do Bratislavy za svojim otcom A. V. v čase, keď ten vlastnil klub G.. Tam robili ochranu a pracovali ako biletári. V tom čase bol obž. L. spoločníkom v spoločnosti P., R.. R. K..S.. a mal na starosti podnik G.. Z osôb, s ktorými prichádzal obž. L. do kontaktu poznal osoby pod menom E. a Y.. Tí chodili ako hostia na diskotéku. Svedok F. ďalej uviedol, že od F. E. sa dozvedel, že vraždy má vykonať bývalý vojak menom U. z Bosny, pričom obž. L. chcel získať peniaze na odmenu za tento čin predajom pozemkov. Od polície sa dozvedeli, že niekto na políciu doniesol zbraň, ktorá bola na nich nachystaná. Vie, že obž. L. poslal ďalšieho strelca, ktorého sprevádzali jeho komplici. Čakali na neho pred jeho bytom v čase, keď býval u priateľky v Bratislave na ul. Dopravnej XX. Podobné informácie mal i od svedka G. Š., ktorého prezývajú Ž. a ktorý prišiel na Slovensko údajne po smrti A. V.. Svedok - poškodený J. P. uviedol, že v čase pred 2 až 3 rokmi sa dozvedel o tom, že sú snahy o jeho fyzickú likvidáciu. Z dôvodu odchýlok v podstatných bodoch od skoršej výpovede bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z 19. 01. 2011. V prípravnom konaní vtedy uviedol, že v jari roku 2009 sa od F. dozvedel o tom, že A. V. s jeho synom A. chceli jeho a jeho spoločníkov F., F. a P. fyzicky odstrániť. Obžalovaného pozná viac ako 5 rokov ako syna A. V., s ktorým mal aktivity spojené s prenájmom diskotéky Z. Y. od firmy P.. Po odchode V. zo Slovenska bol J. F. konateľom firmy P., R.. R. r. S.. a tejto firme platili nájom. S V. nebol v žiadnom kontakte. Po odchode V. bola diskotéka zatvorená 3 mesiace, následne bola prevádzkovaná spoločnosťou Z. Y. A., R. r.S... Vypovedal, že pozná E. Y. a videl ho v spoločnosti obž. L.. Svedok - poškodený J. F. uviedol, že o príprave jeho fyzickej likvidácie sa dozvedel od spoločníka F. v jarných mesiacoch roku 2009. Zlikvidovaný mal byť kvôli peniazom. V tom čase vlastnil 49% podiel a bol konateľom spoločnosti P., R.. R. K..S... Stal sa ním v čase, keď bol majiteľom tejto firmy A. V.. F. a P. splnomocnil na právne úkony v mene tejto spoločnosti, pretože často bol odcestovaný a oni sa starali o firmu. Po odchode V. zo Slovenska firma fungovala, s V. bol v telefonickom kontakte a ten žiadal vyplácanie finančných prostriedkov. Svedok uviedol, že: „Nebolo z čoho mu vyplácať,“ o čom V. upovedomil. V. chcel peniaze na živobytie, bol nespokojný, ale údajne sa im nevyhrážal. Dodal, že obž. L. nemal voči ním majetkové nároky. Na valnej hromade spoločnosti P., R.. R. K..S.. bol ešte za života V. zbavený konateľstva a konateľkou sa stala H. Y., manželka A. V.. Svedok - poškodený H. P. uviedol, že o svojej fyzickej likvidácii sa dozvedel od F. E., ktorý povedal, že ho kontaktoval už nebohý A. V. spolu s A. L.. Volali ho na stretnutie do Bosny a žiadali tam od neho, aby za finančnú odmenu fyzicky zlikvidoval jeho, O. F. a J. P.. Vo firme, v ktorej bol konateľom poškodený F. bol tichým spoločníkom. Z výpovede tohto svedka ďalej súd zistil, že v podniku R. V. v Bratislave, kde pracoval ako usporiadateľ, ho navštívil G. Š., ktorý mu uviedol, že A. V. u neho býval a povedal mu i S. U. z Bosny. V jeho prítomnosti G. Š. telefonoval U. a ten sa vyjadril, že bol v Bratislave a bol poverený L., aby ich zlikvidoval s tým, že mu pomáhala dvojica Slovákov, ktorí ho vozili a ukazovali mu miesta, kde sa oni pohybujú. Pri telefonáte mal Š. zapnutý hlasitý odposluch. U. dával otázky a ten rozprával o tom, čo mal za úlohu urobiť. Chceli, aby U. prišiel na Slovensko a aby im to vysvetlil. U.
povedal, že nemá vstupné víza na Slovensko. Dodal, že vystupoval v kauze A. V., ktorá bola spojená s vraždou E. G.. Svedok uviedol, že obž. L. poznal, stretával ho na diskotéke i na ul. Stará Vajnorská v areáloch herní a domu, v ktorom L. býval. Svedok vedel, že sa obž. L. kamarátil s E. Y.. Poškodení O. F., J. P., H. P. a J. F. si neuplatnili nárok na náhradu škody. Svedok G. Š. uviedol, že v auguste v roku 2008 prišiel k nemu jeho krstný otec A. V.Č. - J. R. a žil v jeho dome v Banja Luke v Bosne a Hercegovine až do svojej smrti. V tom čase A. navštívili osoby menom J., H., O.. J. R. povedal, že sú to jeho kamaráti, s ktorými spolupracuje a s ktorými má diskotéku a herňu. Priniesli mu 1 500 € a to sa mu videlo málo. J. R. na nich kričal a vtedy sa pohádali. On ich zoznámil s U. H., ktorý mal v tom čase prenajatý jeho bar. Pred Vianocami roku 2008 bol na Slovensku. V podniku R. V. bol s osobami menom O., H. a s J. P.. Asi 15-20 dní po smrti V. mu volal U. H. a povedal mu, že je v Bratislave v nejakom hoteli, že ho poslal A. za dobrodružstvom. Uviedol mu, že od A. nedostal žiadne peniaze. H. povedal, aby odišiel preč z Bratislavy, aby nechal A., že on a jeho otec zastrašujú ľudí. Z dôvodu odchýlok v podstatných bodoch od skoršej výpovede bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z 10. 11. 2010. V prípravnom konaní vtedy uviedol, že v marci 2009 mu zatelefonoval U. H. a povedal do telefónu „Ž., vieš, kde sa teraz nachádzam?“ Povedal mu, že sa nachádza v Bratislave, že do Bratislavy ho poslal A. L., aby niečo urobil, aby niekoho odstrelil. Svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že je pravda to čo vtedy vypovedal. Svedok U. H., štátny príslušník Bosny a Hercegoviny, proti ktorému je na území SR vedené samostatné trestné konanie pre prípravu na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 13 ods. 1 k § 144 ods. 1 Tr. zák., a to v trestnej veci vedenej na Prezídiu PZ, Úrade boja proti organizovanej kriminalite Bratislava pod ČVS: PPZ-47/BOK-B-2011, v tejto trestnej veci nevyužil právo odoprieť vypovedať dané mu ust. §130 ods. 2 Tr. por. a na hlavnom pojednávaní uviedol, že po úmrtí otca obžalovaného v polovici marca 2009 ho navštívil obžalovaný a povedal mu, že by sa mohli vyrovnať za smrť jeho otca tak, že by zlikvidoval voľajaké osoby. Obžalovaný mu povedal, že keď vyzdravie, že ho ešte raz navštívi, že tam bude všetko pripravené a povie mu koho by mal zlikvidovať. Povedal, že zbrane sú pripravené, že ešte jeho nebohý otec ich pripravil. Obžalovaný si prial, aby dostal späť diskotéky. S obžalovaným bol muž - Slovák vo veku 24 rokov. Po návšteve obžalovaného bol na operácii a potom sa schovával, pretože nechcel vykonať to, o čo ho obžalovaný žiadal. Počas výsluchu tvrdil, že na Slovensku nebol. Svedok uviedol, že s J. R. ho zoznámil koncom novembra 2008 G. Š. v jeho kaviarni. Videl, že za R. prišli dve osoby zo Slovenska, s ktorými sa R. pohádal a videl i roztrhané peniaze. Začiatkom decembra 2008 mu Š. ukázal slovenské víza a povedal mu, že musí vycestovať na Slovensko. Svedok potvrdil, že po dopravnej nehode mu G. Š. opakovane telefonoval zo Slovenska. K dopravnej nehode, pri ktorej zahynul J. R.Š. uviedol, že vtedy mu zavolal obžalovaný z čísla R. a požiadal ho o odvoz svojho otca, ktorý mal v tom čase auto v servise. Svedok priznal, že on bol vodičom vozidla, v ktorom pri nehode zahynul otec obžalovaného, preto za zavraždenie osôb nemal dostať odmenu. Svedok H. dodal, že od 16 do 20 rokov bol vo vojne v Sarajeve, je vojnovým invalidom. V Bosne poberal invalidný dôchodok v sume 600 € mesačne, v letných mesiacoch pracoval na stavbe, v zime nepracoval. Od 17. 12. 2010 sa zdržiava v Nemecku. Z výpisu z matriky úmrtí (č.l. 471, zv. 2) súd zistil, že J. R. zomrel dňa XX. XX. XXXX o 19.15 hod. Zo zápisu o dopravnej nehode (č.l. 472 a nasl. zv. 2) vyplýva, že J. R., nar. XX. XX. XXXX, utrpel smrteľné zranenia pri dopravnej nehode na diaľnici Gradiška Banja Luka ako spolujazdec v osobnom vozidle zn. Mercedes ev.č. XXX-U.-XXX, ktorého vodičom bol U. H., nar. XX. XX. XXXX. Z výpovede utajeného svedka č. 1 súd zistil, že tento svedok má vedomosť o tom, že A. L. mal poveriť nejakých Slovákov, medzi nimi i E. Y., fyzickou likvidáciou spoločníkov firmy po jeho otcovi. Chcel tak podnik dostať do svojich rúk a získať majetok po A. V.. Túto informáciu získal od E. Y.. Likvidáciu mal vykonať chorvátsky občan. Táto osoba mala byť na území Slovenska. Vie, že sa malo strieľať,
ale nevie akou zbraňou. Osoby zo Slovenska mali tohto strelca ubytovať a vytvoriť pre jeho úlohu všetky podmienky. Keď sa dozvedel od E. Y. o príprave fyzickej likvidácie poškodených, tak vec oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Z výpovede utajeného svedka č. 2 súd zistil, že v nespresnenej dobe v roku 2009 sa tento svedok dozvedel, že osoba menom A., syn A. z bývalej Juhoslávie, dal pokyn na odstránenie troch až štyroch osôb. Jedna z osôb má prezývku F.. Mali byť odstránení z toho dôvodu, že prebrali po A. otcovi kasína a iné podniky. Ľudia, ktorí mali vykonať odstránenie osôb mali pochádzať taktiež z bývalej Juhoslávie. Týmto ľuďom mali na Slovensku pomáhať ľudia zo Slovenskej republiky, vie o osobe menom E., asi 25 ročný, a jeho blízki kamaráti. Svedok uviedol, že o skutočnostiach, o ktorých vypovedá, sa dozvedel priamo v podniku. Vypovedal: „v podstate sa tam niekto chválil“. O osobe obžalovaného A. L. vie, že je Chorvát, žil aj na Slovensku a mal zdediť kasína a podniky po otcovi. Nededil preto, lebo ľudia, ktorých mal dať odstrániť, mu to prebrali. Informácie, ktoré získal odovzdal policajným orgánom. Z výpovede svedka E. Y., z konfrontácii, ktoré súd vykonal s týmto svedkom a svedkami D. C., D. V. a F. E., zo zvukového záznamu na CD nosiči, ktorý bol donesený dňa 03. 03. 2010 do vchodu Prezídia PZ na ul. Račianska č. 45 v Bratislave, súd zistil, že svedok E. Y. sa v rokoch 2008 a 2009 zdržiaval v spoločnosti obžalovaného, a to nielen na území Slovenska, ale aj v Bosne a v Chorvátsku. S obžalovaným sa poznal 7-8 rokov a ich vzťah charakterizoval ako veľmi dobré kamarátstvo. V dobe od decembra 2008 do októbra 2009 používal vozidlo zn. Octávia, ktorého vlastníkom bol obžalovaný, ale ktoré bolo evidované na jeho meno. V čase po vražde, ktorú mal spáchať otec obžalovaného, obžalovanému pomáhal pri vyberaní zbraní v čínskom obchode na Starej Vajnorskej. Zbrane boli zabalené v igelitoch a olepené páskami. Do Bosny išiel s obžalovaným deň po Vianociach v roku 2008. Pri rozhovore obžalovaného s jeho otcom počul, že osoby, ktoré na Slovensku mali viesť diskotéku a herne, mali peniaze dávať otcovi obžalovaného, avšak takto nerobili. V Bosne, v čase keď za A. otcom prišla jeho žena sa dozvedel, že sa nespláca úver na nehnuteľnosti na Starej Vajnorskej. Otec obžalovaného bol nahnevaný, nepáčilo sa mu, že tak konajú tí, ktorí boli u neho predtým iba zamestnaní, a preto ich chcel zlikvidovať. Toto otec obžalovaného aj povedal a spomínal, že iba raz prišli za ním a priniesli mu 1000 eur z troch kasín a z diskotéky. Svedok uviedol, že túto vraždu už plánoval otec L. a poveril tým U. ešte predtým než zomrel. Nie dlho po smrti svojho otca mu obžalovaný povedal, že chce zavraždiť poškodených. Bol prítomný pri dohode obžalovaného s osobou menom U. prezývaným U.. Obžalovaný sa s U. dohodol, že fyzicky zlikviduje majiteľov diskotéky, ktorí zobrali podniky po jeho otcovi. Myslel si, že keď ich odstráni, tak sa mu vrátia kasína a diskotéku, ktoré boli predtým jeho otca. Obžalovaný nemal peniaze na kúpu auta, a preto čakal, aby mu ho mohol zadovážiť a dať mu nejaké peniaze na cestu. Obžalovaný potom kúpil vozidlo Seat Ibiza a dopravil U. do Slovinska. Na pokyn obžalovaného zo Slovinska viezol U. na vozidle Seat Ibiza na Slovensko. Tu U. zabezpečil ubytovanie, prvú noc v hoteli Color v Bratislave a potom v ubytovacom zariadení Kotva v Ivanke pri Dunaji. Pri zabezpečovaní ubytovania pre U. predkladal svoj doklad totožnosti. Na druhý deň priniesol U. strelnú zbraň, ktorú dostal od D. prezývaného D., v reštaurácii na ul. Rybničnej. Pre zbraň išiel na pokyn obžalovaného, ktorý to predtým dohodol. Obžalovaný mu povedal, že má ísť na Rybničnú, pýtať sa tam na D., že on mu to dá, že on už ho bude čakať, že on už o tom vie. Potom U. ukázal, kde je tá diskotéka v meste a aj bydlisko jedného z tých troch ľudí a ukázal mu cestu, kade potom pôjde domov, keď to urobí. V jednom podniku bol aj so svedkom R., ktorý sa mal pozrieť, či sú tam „tí traja“. Hneď na vchode ich stiahli SBS-kári, ktorí R. vyhodili s tým, že nech A. chráni, nech nič neskúša, nech tam nechodí. U. bol obžalovaným poverený zavraždiť 3 osoby. Po týždni mu U. volal a vrátil mu naspäť strelnú zbraň samopal s tým, že on je ešte po nehode zranený a že mu došli finančné prostriedky.Zbraň odniesol na políciu. V čase, keď bol U. H. na Slovensku bol s obžalovaným v telefonickom kontakte a kontaktovali sa aj cez internet. Obžalovaný sa ho pýtal, či je práca vykonaná, avšak on mu nevedel odpovedať, pretože sa s U. nestretával. Po odchode U. bol za obžalovaným v Chorvátsku pri Pule spolu s osobou menom J.. Z archívu hosťov v hoteli COLOR, Pri Starom Mýte 1 v Bratislave, vedeného v Knihe ubytovaných hosťov a z Knihy ubytovaných osôb ubytovacieho zariadenia Tomáš Kotvas v Ivanke pri Dunaji (č.l. 483-493, č.l. 727a-737) súd zisťuje, že v dňoch 24. 03. 2009 - 25. 03. 2009 v hoteli COLOR a v dňoch 25. 03. 2009 - 26. 03. 2009 v ubytovacom zariadení Tomáš Kotvas je evidovaný pobyt na meno E. Y., trvalý pobyt G. XX L. č. OP R. XXXXXX.
Súd počas výsluchu svedka E. Y., pri kladení otázok tomuto svedkovi, použil skutočnosti vyplývajúce zo zvukovej nahrávky na CD nosiči evidovanej na č.l. 409 zv. 2, ktorú na hlavnom pojednávaní prehral na technickom zariadení. V súvislosti s touto nahrávkou svedok C. R. uviedol, že v čase, keď pracoval na ochrane objektov počas nočnej služby v dňoch 02.03. 03. 2010 okolo polnoci na hlavnom vchode budovy polície na ul. Račianskej 45 v Bratislave zazvonil neznámy muž, ktorý mu odovzdal obálku s predmetným CD nosičom. K nahrávke v prepise označenej „A..mp3“ svedok Y. uviedol, že v nahrávke komunikoval on, obžalovaný, osoby menom G. a H. a obžalovaného priateľka menom Z.. V tom čase boli na diskotéke v Chorvátsku. K nahrávke v prepise označenej „A..mp3“ svedok Y. uviedol, že v nahrávke komunikoval on, obžalovaný, osoba menom H. G., prezývaný J.. Bolo to na chate v Pule v Chorvátsku v čase, keď osoba menom U. odišla zo Slovenska. K výroku z nahrávky: „…zo Slovinska ne odkiaľ som ho vozil…“ svedok Y. uviedol, že zo Slovinska on viezol U. na vozidle Seat Ibiza zelenej farby sem na Slovensko, keď mal zlikvidovať tých ľudí, čo zobrali tie A. podniky. K výroku z nahrávky: „…však ja som ho tam vozil, ja som mu napravil hotel, ja som mu vybral …“, svedok Y. uviedol, že on U. ubytoval v hoteli Color, potom v Kotve a doniesol mu tu zbraň, samopal a „kopec nábojov bolo k tomu“. K výrokom z nahrávky: „…šak on dostal peniaze dávno, on už dostal od fotra peniaze, keď foter ešte žil. Rozumieš?…“, „…nájomný zabijak, ne?,… 16 rokov mal, šak nájomný zabijak ne?“ …svedok Y. uviedol, že toto povedal A.. Svedok uviedol, že on ukázal U., kde bývajú tí ľudia a kde je tá diskotéka a on ďalej to už mal doriešiť… S U. bol prvé 3-4 dni, potom sa tu pohyboval U. sám. K výrokom z nahrávky: „… vo Vegasi ho chytili, rozboxovali ho, že povedz A., že keď niečo bude chystať...“ … „…lebo ja som ho tam poslal pozerať sa.…“ , svedok Y. uviedol, že v čase, keď tu bol U. na Slovensku, z podnetu obžalovaného poslal Y. R. pozrieť sa na diskotéku, či sú tam „tí traja“. Potom mal dať vedieť U., že sú tam. Celý ten čas komunikoval s obžalovaným buď telefonicky alebo cez internet. K výroku z nahrávky: „…ja som čakal tri noci po 24 hodín pod jeho barákom.…“, svedok Y. uviedol, že s obžalovaným sa dohodol, že zistí, či sú doma. Nečakal tri noci, bolo to pár hodín, na sídlisku, kde mal bývať jeden z tých pánov, a to v dobe keď bol U. na Slovensku. K nahrávke v prepise označenej „A..mp3“ svedok Y. uviedol, že v nahrávke komunikoval on, obžalovaný, H. G. a K. E.. Svedok má za to, že rozhovor bol zaznamenaný v Chorvátsku, po odchode U. zo Slovenska. K výroku z nahrávky: „…ja tam dojdem s tým oným človekom, on dojde až tak za mesiac, aj keď my ho nájdeme teraz za týždeň. Ja tam dojdem potom s tým človekom. Treba vedieť, že kam on chodí, čo robí, ja mu dám aj náradie aj šecko.…“, svedok Y. uviedol, že sa hovorí zase o tom U., on tam mal ísť ešte potom druhý krát, ale už nič také sa nestalo. Keď sa prvýkrát vrátil bol ešte zranený po autonehode, A. mu mal vybaviť víza a on tam mal ísť „to dotiahnuť do konca…“. Zo znaleckého posudku z odboru kriminalistika odvetvie fonoskopia a z výpovede J.. A.. R. L., ktorý tento znalecký posudok vypracoval vyplynulo, že na skúmanie bol predložený mierne poškodený CD nosiť TDK-CD-R74 obsahujúci 3 nahrávky. Pomocou programu na obnovu dát znalec prekopíroval nahrávky na pamäťové médium počítača a tieto vecné stopy označil ako: „A..mp3“, „A.2.mp3“, „A.3.mp3“. Následne tieto 3 nahrávky podrobil obsahovej a elektroakustickej analýze. Na vecnej stope označenej „A..mp3“ - záznam v dĺžke 13 min. 13 sek.- neboli zistené znaky charakterizujúce manipuláciu s nahrávkou. Znalec označil nahrávku 3. stupňom pravdepodobnosti ako „pravdepodobne autentická“, pretože nenašiel body manipulácie, ale vo väčšom množstve tam našiel rušivé impulzy. Na vecnej stope označenej „A.2.mp3“ - záznam v dĺžke 31 min. a 01 sek. - znalec zistil výskyt rušivých impulzov zapríčinených technickou poruchou záznamového zariadenia. Skúmaním autentickosti nahrávky bol nájdený rušivý impulz a zaznamenaná je chýbajúca časť hovoreného slova. Môže ísť
o miesta, v ktorých nastalo prerušenie nahrávania alebo bola vložená časť nahrávky. Znalec nevylúčil vplyv technickej poruchy. Na vecnej stope označenej „A.3.mp3“- záznam v dĺžke 46 min. a 26 sek.- bolo zistené, že nahrávka sa nachádza na poškodenej časti CD nosiča. Pri skúmaní autentickosti boli zistené viaceré prerušenia signálu, pričom pri nahrávaním v daných podmienkach (neustály výskyt ruchov okolia a šumu) by sa nulová úroveň signálu nemala v nahrávke vyskytovať. Ide o sporné body, ktoré môžu byť možným bodom manipulácie - vypustenie niektorých slov alebo viet, môže ísť o technickú poruchu alebo o javy vzniknuté pri kompresii signálu v nahrávacom zariadení. Znalec má za to, že nahrávanie nebolo zaznamenávané priamo na CD nosič, ktorý bol predložený na skúmanie. Svedok Y. R. vypovedal o konflikte obžalovaného na diskotéke v R. V.. Vtedy ho vyhodili a videl, že obžalovaný je nahnevaný na J. P., ktorý mu vynadal. Potom spolu nekomunikovali, nestretávali sa. Obžalovaný nechodil na miesta kde bol P. a jeho partia. Vie, že Y. chodil viackrát za obžalovaným. Raz ho E. Y. požiadal, aby sa išiel pozrieť do kasína na Starej Vajnorskej, že či tam nie je P. a niekto z jeho partie. To isté od neho chcel i pred diskotékou R. V., vtedy Z. Y.. Išiel dnu a osoby z SBS-ky mu povedali, aby sa nestretával a nekomunikoval s ľuďmi z okruhu L.. Mal pred nimi rešpekt, a preto vzal to na vedomie. Vtedy sa viezli na vozidle zn. Peugeot 206, ktoré vlastnil L. X.. V tom vozidle bol muž, ktorého svedok R. označil ako „M.“. Svedok uviedol, že obžalovaný na Slovensku používal vozidlo zn. Octávia EČ: L.-XXXNZ, čiernej farby. U obžalovaného videl na Silvestra zbraň. Svedok uviedol, že to nebola pištoľ, bolo to niečo väčšie. Má vedomosť, že otec obžalovaného mal dve herne - kasína a diskotéku. Po jeho smrti tam pracovali ďalej tí istí ľudia, ktorí tam pracovali dovtedy. Svedok dodal, že obžalovaný so svojim otcom nevychádzal dobre, vyhýbal sa mu. Na Slovensku obžalovaný žil z toho, čo dostal od Č., ktorý na Starej Vajnorskej staval polyfunkčný objekt. Obžalovaný tam robil dozor. Z dôvodu odchýlok v podstatných bodoch od skoršej výpovede bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z 10. 11. 2010. V prípravnom konaní vtedy uviedol: „Potom k nám tam prišiel jeden chalan na vozidle značky Peugeot 206 tmavomodrej farby, ktorého ja poznám pod prezývkou L. a A. povedal jemu, že ideme do L. pri reštaurácii O., že má ísť asi 200 metrov pred ním a v prípade, že by ich zastavili policajti, máme ho nato upozorniť, že tam ide odviesť zbrane, čo má v kufri. Nepovedal však komu“… Po prečítaní zápisnice z prípravného konania svedok R. uviedol, že vypovedal dávnejšie a nepamätá si. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že to bolo tak ako je tam napísané. Svedok L. X. poznal obžalovaného prostredníctvom E. Y.. Raz mu volal Y. s tým, že ho má odviezť do Ivanky pri Dunaji, že sa potrebuje s niekým stretnúť. Spolu s Y. a Y. R. prišli do baru Kotva. Tam si k ním do vozidla prisadol muž, ktorý sa s Y. rozprával cudzou rečou. Svedok potvrdil, že bol so sv. R.Ý. na svojom vozidle zn. Peguot 206 čiernej farby v auguste 2008 pri reštaurácii O.. Vyjadril sa tak, že tam niečo niesli. Dodal, že sprevádzali obžalovaného idúceho na druhom vozidle od ulice Stará Vajnorská. Svedkovia D. C. a D. V., majitelia reštaurácie O. na ulici Rybničnej v Bratislave popreli, že by mali vedomosť o zbraniach, ktoré by pochádzali od obžalovaného, či od jeho otca. Súd zaznamenal, že proti D. C. je na území SR vedené trestné konanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 294 ods. 1 a § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a to v trestnej veci vedenej na Prezídiu PZ, Úrade boja proti organizovanej kriminalite Bratislava pod ČVS: PPZ-115/BOK-B-2011. Zo Zápisnice o vydaní veci (č.l. 448-449, zv. 2) je zrejmé, že dňa 04. 03. 2010 E. Y. na vyzvanie vydal vyšetrovateľke tieto veci: 1 ks samopal kalibru 7,62 mm s označením she v.č. T414781952, 2 ks zásobníkov k uvedenému samopalu jeden s označením E4251 a druhý bez označenia + 60 nábojov s označením aym 53, 20 ks nábojov s označením S&BW308 v čiernom umelohmotnom obale, 133 ks nábojov kalibru 22 mm s označením Long Rifle Rex, 52 ks nábojov kalibru 7,62 mm v kovových držiakoch, 31 ks nábojov s označením 38 SPL PPU, 44 ks nábojov s označením S&B 38 špeciál v umelohmotnom obale, 45 ks nábojov s označením S&B 308 W, 5 ks nábojov s označením PMC 45Auto, 2 ks nábojov s označením S&B 6,35 mm, 3 ks nábojov s označením REM-UMC 45 ACP, 1 ks náboja s označením Western 45Auto, 1 ks náboja s označením Geco 45 ACP, 15 ks nábojov s označením
RA42, 18 ks nábojov s označením FA42, 14 ks nábojov s označením S&B 9 mm Luger, 20 ks nábojov s označením PPU 380 Auto, 5 ks nábojov S&B 9 mm BrC, 1 ks zásobník. Zo znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvie daktyloskopia (č.l. 381-386 zv. 2) súd zistil, že predmetom skúmania bol povrch vecnej stopy: samopalu kalibru 7,62 mm výrobného čísla T414781952, 2 ks zásobníkov k uvedenému samopalu, jeden s označením E4251 a druhý bez označenia, 6 ks nábojov s označením aym 53, na ktorých neboli zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy. Na vecných stopách neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy. Zo znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvia kriminalistická balistika a metalografia (č.l. 387-394 zv. 2) súd zistil, že ku skúmaniu bola predložená streľby schopná zbraň, a to samopal československej výroby vzor 26, kaliber 7,62 x 25, výrobného čísla T41478 s dvomi zásobníkmi, ktorý bol pôvodne úradne znehodnotený a následne po domácky upravený na zbraň strieľajúcu ostrým strelivom. Predmetom skúmania bolo i strelivo, a to 469 ks nábojov rôzneho kalibru a výroby. Náhodne vybratých 47 ks nábojov z každého kalibru a druhu bolo použitých pri skúšobnej streľbe, čím sa preukázala ich streľby schopnosť, 422 ks nábojov bolo zlikvidovaných pyrotechnikom. Svedok F. E. vypovedal, že bol za obžalovaným v Pule a v Záhrebe v nespresnenej dobe jar - leto 2009. Po smrti A. V.Č., ktorému robil ochranu, obžalovanému do Puly priniesol peniaze od muža menom J.. Svedka E. Y. poznal, videl ho v spoločnosti obžalovaného. E. Y. bol i v spoločnosti muža menom J. vtedy, keď mu na pumpe dával peniaze pre obžalovaného. Pri druhej návšteve v Pule v Chorvátsku, v čase keď A. V. už nežil, mu obžalovaný ponúkol finančnú odmenu v prípade, ak „dá dole“ P., F. a P.Š.. Za P. dával 40 000€, za F. 30 000€ a za P. 10 000€. F. nespomínal. Vedel, že obžalovaný nemá žiadne peniaze. Od obžalovaného sa v Pule dozvedel, že vraždy má vykonať bývalý vojak z Bosny, ktorý bol i na území Slovenska. Pri poslednom stretnutí s obžalovaným v Záhrebe mu ten mal dať krátku zbraň juhoslovanskej výroby s nábojmi. Urobiť to mal do 2 týždňov. Obžalovaný tým chcel získať podniky, majetok po svojom otcovi. Obžalovanému dohováral, ale ten trval na svojom. O úmysle obžalovaného zavraždiť poškodených povedal O. F. hneď po návrate zo Záhrebu. S F. potom išiel na políciu a podal tam trestné oznámenie. Zbraň a náboje údajne vyhodil ešte na území Chorvátska. Potom bol za ním Y. s tým, aby mu odovzdal zbraň, ktorú mal dostať od obžalovaného v Záhrebe. Pri konfrontácii so svedkom F. E. svedok E. Y. uviedol, že s E. sa stretol v Pezinku, poslal ho za ním L.. E. mu povedal, že on čakal na spomínaných troch pánov, ale že privolali hliadku a že mu našli zbraň a zobrali ju. Až potom sa stretli na benzínovej pumpe Slovnaft pri Nay elektrodome (Bratislava) s tým, že E. dal peniaze na cestu, aby mohol ísť za A.. Na pumpu prišiel na vozidle zn. BMW s kamarátom G., prezývaným J.. Zo znaleckého posudku z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a z výpovede znalkyne J.. U. P., J.. vyplynulo, že obžalovaný poznal svojho otca až vo veku od 17 rokov a nevytvorili si bližší vzťah. Boli vo vzťahu iba ako zamestnanec a zamestnávateľ. Znalkyňa nezistila u obvineného patologické rysy, zistila osobnostné deformity, nedostatočnú osobnostnú vyspelosť, rozvinutosť a zrelosť osobnosti. Obvinený má tendenciu unikať z najťaživejšej situácie tým, že vykonanie činu presunie na niekoho iného, čím sa vyhne výčitkám za to čo robil. Obvinený je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu pre ktorý je stíhaný. K možnosti resocializácie znalkyňa uviedla, že vzhľadom na jeho mladý vek a údajne dobre sa rozvíjajúci partnerský vzťah možno očakávať, ak obvinený sa bude sám aktivovať, že svoj socializačný proces dokončí a primerane sa včlení do spoločnosti. Z psychologického hľadiska motiváciou jeho konania mohla byť snaha získať majetok po otcovi, ale aj snaha aspoň po smrti otca stať sa jeho nástupcom, dostať sa do pozície uznávaného syna. Zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a z výpovede znalca H.. H. Č. vyplynulo, že obžalovaný netrpel a netrpí duševnou chorobou, či duševnou poruchou. Znalci nezistili ani prechodné duševné chorobné príznaky. Znalci u obvineného nepreukázali závislosť od niektorej z návykových látok, zistili štvorročné pravidelné zneužívanie marihuany, ktoré zanalyzovali ako nenávykové. Zneužívanie kanabisu obvineným je súčasťou jeho osobnostnej výbavy, predovšetkým z dôvodu jeho osobnostnej nezrelosti, a to v emočnej sfére - labilita, nestabilita. Obvinený
mohol rozoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať v čase spáchania trestného činu. Znalci nezistili ani takú krátkodobú zmenu jeho psychických funkcií, ktorá by v čase posudzovaného skutku mala vplyv na ovládaciu a rozpoznávaciu zložku jeho konania. Znalci nepovažujú obvineného za nebezpečného pre spoločnosť, nezistili u neho poruchy správania s protispoločenským rizikom, ktoré by boli podmienené prechodne trvajúcim duševne zmeneným alebo duševne chorobným stavom. Obvinený je schopný chápať zmysel trestného konania a v plnom rozsahu chápe svoje postavenie vo vedenom trestnom konaní. Súd v procese hodnotenia dôkazov vzal do úvahy i skutočností vyplývajúce z ďalších vykonaných dôkazov zadokumentovaných v trestnom spise. Z odpisu z registra trestov zistil, že na území SR bol obžalovaný dosiaľ 3x súdom trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 z 18. 01. 2006 za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou 3 roky a na trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidla na 3 roky, ďalšie odsúdenie z rozsudku Okresného súdu Bratislava 2 z 10. 07. 2007 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 písm. d) Tr. zák. je zahladené. Zo spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2T 31/2010 konajúci súd zistil, že naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom uvedeného súdu z 11. októbra 2011, číslo konania 2T 31/2010-231, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z hodnotenia odsúdeného A. L., ktoré podala riaditeľka Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch vyplýva, že obžalovaný sa na podmienky výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva odo dňa 09. 05. 2011 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 1T-78/2005, adaptoval bez väčších ťažkostí. Správanie má slušné, konflikty nevyvoláva, príkazy a nariadenia príslušníkov plní včas a zodpovedne. Nie je pracovne zaradený, o prácu však prejavuje záujem a zapája sa do výkonu prác pre ústav. V čase osobného voľna sa venuje čítaniu a sledovaniu televíznych prenosov, do dňa podania posudku (29. 11. 2011) nebol disciplinárne odmenený, ani disciplinárne potrestaný. Súd považoval vykonané dôkazy za vierohodné ohľadom podstatných skutočností rozhodných pre uznanie viny i trestu, s výnimkou dôkazov výsluchom svedkov U. H. a D. C.. Podľa úvahy súdu na výpovede týchto svedkov má vplyv proti ním vedené trestné konanie. Súd v procese hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že sa skutok stal a podľa záveru prvostupňového súdu skutok napĺňa znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e) a písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) , § 127 odsek 12, § 140 písmeno a) Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona. Súd nezistil okolnosti vedúce k zániku trestnosti a trestu v zmysle § 87 až § 90 Trestného zákona. Ako vyplýva zo záverov znalcov z odvetvia psychiatrie obžalovaný je trestne zodpovedným subjektom v zmysle § 23 Trestného zákona. Súd vzal do úvahy, že podľa súčasnej judikatúry prípravným konaním v zmysle Trestného zákona <aspi:// module='ASPI'&link='140/1961 Zb.'&ucin-k-dni='u'> je také konanie, ktoré zatiaľ vyvoláva len vzdialené nebezpečenstvo, že nastane následok, ktorý je znakom skutkovej podstaty trestného činu, ktoré ešte nie je bezprostredne namierené proti objektu trestného činu. Ak sa konanie páchateľa neobmedzuje už len na vytváranie podmienok na spáchanie trestného činu a páchateľ začne uskutočňovať konanie, ktoré je opísané v skutkovej podstate trestného činu a ktoré je už bezprostredne namierené proti objektu trestného činu a má viesť k následku uvedenému v zákone s úmyslom tento následok spôsobiť, ale následok nenastane, nejde už o prípravné konanie, ale o pokus trestného činu, za predpokladu, že konanie je pre spoločnosť nebezpečné. Súd skúmal, či zo strany obžalovaného nešlo len o demonštratívne chovanie, o silácke reči, hrané prípravy, vystatovanie sa z mladíckej nerozvážnosti, čo by nesvedčilo o skutočnom úmysle vykonať úkladnú vraždu. Súd skúmal, či išlo o reálne ohrozenie života poškodených osôb, či obžalovaný v štádiu prípravy jednal v úmysle ich usmrtiť, či boli zistené a objasnené také okolnosti, ktoré bývajú spojené s realizáciou úmyslu páchateľa spáchať vraždu, či existovala prekážka, pre ktorú osoba objednaná obžalovaným
nemohla bezprostredne zaútočiť na predmet vražedného útoku. Súd pritom mal na zreteli, že i keby takáto prekážka existovala, nebola by rozhodná pre posúdenie činu ako prípravy úkladnej vraždy, hoci by išlo o objektívnu, na vôli obžalovaného nezávislú prekážku. Súd skúmal, či týmto konaním obžalovaný už začal uskutočňovať také konanie, ktoré malo bezprostredný význam pre dokonanie trestného činu úkladnej vraždy, či bolo v najužšej časovej spojitosti s následkom, ktorý mal nastať, či sa uskutočnilo na mieste, kde mal byť trestný čin dokonaný, či obžalovaný s pomocou osoby požiadanej - objednanej na spáchanie trestného činu už bezprostredne pôsobil na hmotný predmet útoku, t.j. na telá osôb poškodených a dalo sa už čakať dokonanie trestného činu. Súd mal za dokázané, že obžalovaný v presne nezistenej dobe v čase od 23. februára 2009 do konca marca 2009 so zámerom zmocniť sa majetku, ktorý nadobudol z podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky jeho nebohý otec J. R.Z., občan Bosny a Hercegoviny vystupujúci na tomto území pod falošným menom A. V., za prítomnosti svojho kamaráta E. Y., v obci Bosanska Gradiška na území Bosny a Hercegoviny požiadal občana tohto štátu U. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol vodičom auta, v ktorom pri dopravnej nehode v Bosne zahynul jeho otec, aby ako „vyrovnanie“ za zavinenie smrti jeho otca na bližšie neurčenom mieste v Bratislave pre neho zastrelil osoby podnikajúce v priestoroch diskotéky a herní, ktoré predtým prevádzkoval jeho otec, a to O. F., J. P. a H. P., následne kúpil vozidlo zn. Seat Ibiza, ktorým U. H. sprevádzaný E. Y. dňa 24. marca 2009 pricestoval na územie Slovenska, kde po predchádzajúcej dohode s ním E. Y. H. zabezpečil ubytovanie, v Bratislave na Trnavskom Mýte mu ukázal miesto, kde sa nachádza diskotéka a ukázal mu cestu, po ktorej pôjde po vykonaní činu, v nasledujúci deň H. dodal samopal československej výroby vzor 26, kalibru 7,62x25, výrobného čísla T414781952, s 3 kusmi zásobníkov a veľkým množstvom nábojov, ktoré na pokyn obžalovaného prevzal od presne nezistenej osoby v reštaurácii O. na ulici Rybničnej v Bratislave, pričom U. H. predmetný čin nevykonal, peniaze, ktoré dostal od obžalovaného utratil a v presne nezistenej dobe do jedného týždňa od príchodu na územie Slovenska samopal s príslušenstvom vrátil E. Y. a územie tohto štátu opustil; následne E. Y. uvedenú zbraň so zásobníkmi a nábojmi dobrovoľne vydal polícii. Vykonané dôkazy usvedčujú obžalovaného z organizovania usmrtenia O. F., J. P. a H. P.. Súd pri uznaní viny vychádzal z kľúčového dôkazu výpoveďou svedka E. Y., ktorý ako blízky priateľ obžalovaného sa v inkriminovanej dobe zdržiaval v jeho spoločnosti, o predmetných okolnostiach s obžalovaným komunikoval, vedel o zámeroch obžalovaného, s ktorými ho ten priebežne pri vzájomnej komunikácii oboznamoval. Súd vo výpovedi svedka Y. nezistil indície svedčiace o nepravdivosti jeho tvrdení. Naopak, tak ako v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní logicky, v časovej i miestnej nadväznosti, bez odchýlok v podstatných bodoch, tento svedok reprodukoval udalosti súvisiace s prejednávanou vecou, ktoré vnímal svojimi zmyslami. Súd nemal pochybnosti o hodnovernosti tohto svedka, pretože skutočnosti, ktoré uvádzal boli potvrdené i ostatnými vykonanými dôkazmi. Práve na základe výpovede svedka Y. a výpisov z ubytovacích kníh v zariadeniach Color a Kotva súd oproti obžalobe upravil dobu páchania činu od 23. 02. 2009 do konca marca 2009. Svedok sa vyjadril, že o zámere zavraždiť poškodených mu obžalovaný povedal po smrti svojho otca, pričom z výpisu z matriky úmrtí súd zistil, že J. R. zomrel dňa XX. XX. XXXX. Z knihy ubytovaných osôb v zariadení Tomaša Kotvasa v Ivanke pri Dunaji pre súd vyplynula evidencia ubytovania na meno Y. dňa 26. 03. 2009. Z výpovede svedka Y. súd zistil, že ubytovanie pre U. H. objednával na svoje meno a podľa evidencie ubytovaných v hoteli Color, kedy na meno Y. je záznam z 24. 03. 2009, súd ustálil, že H. pricestoval na územie Slovenska práve v tento deň. Z výpovede svedka Y. ďalej vyplynulo, že sa na tomto území zdržal a na základe týchto zistení potom súd stanovil dobu dokončenia trestného činu. O tom, že sa U. H. nachádzal na území Slovenska v uvedenej dobe svedčí nielen výpoveď svedka Y., ale i výpoveď svedka G. Š., ktorý uviedol, že mu H. telefonoval po smrti V. a oznámil mu, že je v Bratislave a že ho tam poslal obžalovaný L.. Svedok L. X. potvrdil, že v bare Kotva v Ivanke pri Dunaji sa on, Y. a R. stretli s mužom rozprávajúcim cudzou rečou, pričom svedok R. potvrdil, že sa vo vozidle L. nachádzal muž, ktorého označil ako M.. Pokiaľ svedok H. nepotvrdil fakt, že sa v inkriminovanú dobu nachádzal na území Slovenskej republiky, súd poukazuje na to, že toto jeho tvrdenie nekorešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi. Preto toto tvrdenie svedka H. považuje za nepravdivé. Svedok H. bol pôvodne osobou spolu obvinenou, u ktorej toto procesné postavenie zaniklo vylúčením veci zo spoločného konania. Podľa názoru súdu práve obava, že by si svojou výpoveďou priťažil alebo prispel k svojmu usvedčeniu, je
dôvodom nepravdivosti jeho tvrdení práve ohľadom tejto skutočnosti. Napokon, tento svedok usvedčil obžalovaného z organizovania usmrtenia uvedených osôb tvrdením, že ho obžalovaný spoločne so svojím kamarátom navštívil a žiadal ho o likvidáciu osôb, po ktorých chcel získať diskotéku. Fakt, že H. bolo ukázané miesto, kde sa majú nachádzať osoby, ktoré mali byť zastrelené, vyplýva z výpovede svedka Y., ktorý pri súbežnej telefonickej a internetovej komunikácii s obžalovaným priviezol H. na územie Slovenska, zabezpečil mu ubytovanie, podľa pokynov obžalovaného ho usmerňoval v ďalšom konaní, pričom mu ukázal miesta, kde sa môžu zdržiavať poškodení a ukázal mu i cestu, ktorou po vykonaní činu môže uniknúť. H. dodal zbraň, ktorú na pokyn obžalovaného získal od presne neurčenej osoby v reštaurácii O.. Ako vyplýva zo zápisnice o vydaní veci a zo znaleckých posudkov z odboru kriminalistika jednalo sa o streľby schopný samopal československej výroby vzor 26, kalibru 7,62x25 so 469 kusmi použiteľných nábojov. Túto zbraň s nábojmi Y. odovzdal H. za účelom zastrelenia uvedených osôb. Pritom zbraň bola odovzdaná osobe dokonale ovládajúcej strelné zbrane tohto druhu s ohľadom na to, že H., ako vyplynulo z jeho výpovede, bol 4 roky činný ako vojak vo vojnovom konflikte v štátoch bývalej Juhoslávie. Súd sa nestotožnil s obžalobou v tom smere, že malo byť organizované usmrtenie 4 osôb. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný pripravoval usmrtenie troch osôb, a to O. F., J. P. a H. P.. Súd nemal za dokázané, že by obžalovaný pripravoval usmrtenie i J. F.. Pri tejto úvahe súd vychádzal z výpovede svedka Y., ktorý uviedol, že v jednom podniku bol aj so svedkom R., ktorý sa mal pozrieť, či sú tam „tí traja“. Svedok F. E. zhodne s tvrdením svedka Y. uviedol, že mu obžalovaný ponúkol finančnú odmenu, v prípade, ak „dá dole“ P., F. a P.. F. nespomínal. Z výpovede svedka R.Ý. vyplynulo, že potom, keď obžalovaného vyhodili z baru, obžalovaný bol nahnevaný na J. P. a nechodil na miesta kde bol P. a jeho partia. Pritom svedok J. F. uviedol, že F. a P. splnomocnil na právne úkony v mene spoločnosti P., R.. R. K.. S.., pretože on bol často odcestovaný a oni sa starali o firmu. Z tohto vyjadrenia súd vyvodzuje, že F. nezasahoval do sporných podnikateľských aktivít. Preto podľa názoru súdu bol mimo sféry záujmu obžalovaného. I z výpovede obžalovaného vyplynulo, že jeho otec mal zámer zlikvidovať len O. F. a J. P., pričom svedok Š. vypovedal, že v čase, keď bol otec obžalovaného v Bosne, navštívili ho tam osoby menom J., H., O.. S týmito osobami mal mať kvôli peniazom konflikt. Tento svedok dodal, že pred Vianocami sa v podniku R. V. on sám stretol s osobami menom O., H. a s J. P.. Poškodený H. P. potvrdil, že bol tichým spoločníkom vo firme, v ktorej bol konateľom F.. Z výpovede tohto svedka ďalej súd zistil, že skutočne v podniku R. V. v Bratislave, kde pracoval ako usporiadateľ, sa stretol s G. Š.. Na základe týchto skutočností vyplývajúcich z uvedených dôkazov súd vo výroku rozsudku ustálil záver, že predmetné konanie obžalovaného smerovalo k usmrteniu osôb O. F., J. P. a H. P.. Podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písmeno c) Trestného zákona sa obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písmeno j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách. Viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby (§ 127 ods. 12). Obžalovaný sa tohto obzvlášť závažného zločinu dopustil závažnejším spôsobom konania, pretože pripravoval usmrtenie troch osôb, a to poškodených J. P., O. F. a H. P.. Podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písmeno e), písmeno f) Trestného zákona sa obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného motívu, alebo v úmysle získať majetkový prospech. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný spáchal tento trestný čin v úmysle získať majetkový prospech, pretože pripravoval usmrtenie J. P., O. F. a H. P. so zámerom zmocniť sa a následne profitovať zo zábavných podnikov, ktoré tieto osoby prevádzkovali po odchode jeho nebohého otca z územia SR.
Podľa § 140 písmeno a) Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu na objednávku. Spáchanie trestného činu na objednávku znamená úmyselné požiadanie iného, aby spáchal trestný čin. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný pripravoval spáchanie trestného činu objednávku, pretože ako objednávateľ požiadal U. H., aby tento trestný čin spáchal.
na
Objektívna stránka obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona predpokladá akékoľvek zbavenie života živého človeka bez ohľadu na použité prostriedky. Tohto trestného činu sa dopustí ten kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou. Nevyhnutnou podmienkou trestnosti podľa tohto ustanovenia teda je, aby páchateľ konal s vopred uváženou pohnútkou. Pod pojmom vopred uvážená pohnútka sa rozumie vnútorný pocit páchateľa prameniaci z jeho dlhodobej nespokojnosti s daným stavom, ktorý ho vedie k rozhodnutiu tento stav zmeniť aj za cenu trestnoprávneho následku. Vopred uvážená pohnútka pri zločine úkladnej vraždy z hľadiska jeho vykonania nutne predpokladá aj istú dávku plánovitosti, v rámci ktorej páchateľ vopred premyslí a zváži rozhodujúce okolnosti vykonania činu, ako napríklad zvolenie miesta, spôsobu a doby jeho vykonania, použitia zbrane, či iného prostriedku vhodného na usmrtenie inej osoby, s cieľom maximálneho vylúčenia obrany obete a zaručenia úspešného vykonania činu. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade obžalovaný konal v priamom úmysle s vopred uváženou pohnútkou. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný si osvojil zámer svojho otca usmrtiť poškodených, pričom pohnútkou k tomu mu bol nielen osobný spor prameniaci z fyzického napadnutia, ktorý mal s J. P. a jeho spoločníkmi, ale aj dlhodobo trvajúca nespokojnosť prameniaca z nevyriešených majetkových pomerov v podnikoch, ktoré založil, financoval a dlhodobo udržiaval jeho nebohý otec a z ktorých následne namiesto neho, ako jeho syna, do značnej miery profitovali cudzie osoby, s ktorými mal navyše nepriateľský až nenávistný vzťah. Obžalovaný nepochybne konal dlhodobo premyslene. Súd tak usudzuje z faktu, že obžalovaný už počas života svojho otca vedel o jeho zámere zabiť svojich spoločníkov práve pre nedoriešené majetkové spory. Podľa názoru súdu obžalovaný vedený ziskuchtivou pohnútkou, a tak ako vyplýva i z výpovede znalkyne z odboru psychológia, i s motívom po smrti otca stať sa jeho nástupcom, nadviazal na plánovité konanie svojho nebohého otca, ktorý už počas svojho života vytypoval U. H., bývalého vojaka, ako osobu spôsobilú na vykonanie tohto činu. Obžalovaný ďalej pokračoval v krokoch svojho otca smerujúcich k dosiahnutiu cieľa, ktorým malo byť usmrtenie vytypovaných obetí tým, že H. ako osobe najatej na vykonanie usmrtenia zabezpečil dopravný prostriedok, umožnil mu nelegálny vstup na územie SR, prostredníctvom svojho dlhoročného priateľa Y., ktorý voči nemu prejavoval oddanosť a plnil úlohy, ktoré mu zadával, H. zabezpečil zbraň účinnú na spáchanie vrážd, zabezpečil mu ubytovanie, ukázal mu miesta, kde sa obete obvykle nachádzajú, oboznámil ho s miestnymi pomermi. Teda obstaral veci tak, aby pripravovaný čin bol i vykonaný. Pritom po subjektívnej stránke konal v priamom úmysle vyjadrenom v § 15 písm. a) Trestného zákona, jeho úmysel smeroval k usmrteniu 3 osôb. Súd na základe vykonaných dôkazov ustálil záver, že obžalovaný spáchal tento trestný čin v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný s pomocou iných osôb vytváral a organizačne zabezpečoval podmienky na uskutočnenie tohto trestného činu, a to tým, že zabezpečil zbraň - samopal, ktorou mali byť obete zastrelené, najal osobu - H., ktorý mal vykonať ich usmrtenie, zabezpečil osobu - E. Y., ktorému dával pokyny smerujúce k organizačnému zabezpečeniu vykonania činu. Pritom nedošlo k pokusu ani k dokonaniu zločinu, a to len z dôvodu prekážky, ktorá stála mimo vôle obžalovaného. Podľa úvahy súdu k ďalším štádiám tohto trestného činu nedošlo z dôvodu nedostatku motivácie H. na spáchanie tohto činu, jeho nepriaznivého zdravotného stavu a z dôvodu obozretnosti poškodených, ktorí vykázali zo svojej blízkosti osoby kontaktujúce sa s obžalovaným. Súd pritom poukazuje na výpoveď svedka R., ktorý sa zmieňoval o rešpekte k osobám vykonávajúcim strážnu službu v podniku Z. Y. a o ich upozorneniach na to, aby sa nestretával s ľuďmi z okruhu obžalovaného. Súd teda dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil takého úmyselného konania, ktorým vytváral podmienky na uskutočnenie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písmeno c) písmeno e) a písmeno f) Trestného zákona a vyvolal vzdialené nebezpečenstvo, že nastane následok ako zákonný znak skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Súd pritom skúmal povahu a závažnosť prípravy, formu konania obžalovaného i okolnosti pre ktoré k dokonaniu činu nedošlo. Pritom mal na zreteli, že útok smeroval proti životu troch osôb, k zabitiu bola pripravená účinná strelná zbraň - samopal a množstvo použiteľných nábojov. Na zabíjanie bola objednaná osoba - bývalý vojak so štvorročnou skúsenosťou vo vojenskom konflikte v 90 rokoch v krajinách bývalej Juhoslávie, z čoho možno usudzovať, že bol cvičený na zabíjanie, sám sa stal objektom fyzického a psychického násilia a jeho život bol dlhodobo ohrozený. Preto útok proti životu iného človeka nebol konaním pre neho neobvyklým. K vykonaniu činu mal vytvorené podmienky, mal auto, ubytovanie, k dispozícii osobu znalú pomerov na mieste, kde mal byť čin vykonaný. Na strane druhej za vykonanie činu nebola H. sľubovaná žiadna finančná odmena, týmto činom malo dôjsť k vyrovnaniu za zavinené zabitie otca obžalovaného. Pritom z výpovede svedka H. vyplynulo, že vinu za smrť R. nepociťoval. Z toho súd vyvodil, že H., i keď odborne a fyzicky schopný na vykonanie pripravovaného činu, s vytvorenými podmienkami na usmrtenie, nebol finančne a ani inak na takéto konanie motivovaný. Navyše po autohavárii nebol v dobrom zdravotnom stave, čím nepochybne v podstatnej miere bola znížená jeho spôsobilosť čin vykonať. Napokon, i keď dal prísľub obžalovanému, že vykoná to, čo od neho žiadal, nevyvinul úsilie svedčiace o jeho vôli takto konať. Súd má za to, že k tomu sčasti prispelo i dohováranie svedka Š. a ako vyplýva z postoja H., ten sa snažil obžalovanému vyhýbať, v bezprostrednej časovej nadväznosti po návrate zo Slovenska, i odchodom do Azerbajdžánu. Podľa názoru súdu nebola vylúčená skutočnosť, že svedok H. ako osoba objednaná na usmrtenie uvedených osôb od samého začiatku iba predstieral zámer takýto čin spáchať, pričom súd má za to, že táto skutočnosť nevylučuje u obžalovaného, ktorý svedka H. objednal, naplnenie formálnych podmienok trestnej zodpovednosti za prípravu k predmetnému zločinu. Povahu a závažnosť prípravy ovplyvňoval i vzťah obžalovaného k majetkovým hodnotám. Súd zistil, že obžalovaný konal so zámerom získať majetok po svojom otcovi, ktorý ho nadobudol podnikateľskou činnosťou. Obžalovaný však tento jeho majetok už počas života otca nechránil a ani nezveľaďoval. Naopak, početné autonehody svedčia o tom, že majetok svojho otca ničil. Preto súd vychádzajúc z vyjadrenia znalkyne z odboru psychológia zastáva názor, že dominantným motívom konania obžalovaného mohla byť i snaha dostať sa do pozície autority nastupujúcej po smrti svojho otca. Pritom v komunite osôb pochádzajúcich z krajín bývalej Juhoslávie, v ktorej žil ešte počas života otca, si túto autoritu nevybudoval práve z dôvodu ľahtikárskeho prístupu k majetkovým hodnotám, ktoré vytvoril počas života jeho otec. Toto zistenie pre súd vyplynulo z dôkazu výsluchom svedka Y. J.. Podľa názoru súdu i okolnosť spočívajúca v tom, že nemohol očakávať účinnú podporu pri pokuse či dokonaní činu zo strany osôb patriacich do komunity osôb z bývalej Juhoslávie, z ktorej i on sám pochádzal, znižuje mieru závažnosti prípravy tohto obzvlášť závažného zločinu. V neposlednom rade na mieru závažnosti prípravy mala vplyv i obozretnosť osôb, ktoré sa mali stať obeťami tohto trestného činu a ktoré, tak ako už bolo vyššie uvedené, sa snažili zo svojej blízkosti vytesniť osoby, s ktorými bol obžalovaný v kamarátskom vzťahu. Tým eliminovali dosah obžalovaného na svoje životy, pretože obžalovaný strácal možnosť získavať poznatky o mieste, kde sa aktuálne nachádzali. Súd sa nestotožnil pri právnej kvalifikácii s názorom prokurátorky, ktorá skutok v obžalobe posúdila ako spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák. Základným predpokladom spolupáchateľstva je spáchanie trestného činu spoločným konaním a úmysel k tomu smerujúci. Spolupáchatelia vykonávajú určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované skutkovou podstatou trestného činu. V predmetnom prípade obžalovaný L. naplnil znaky trestného činu sám, sám pripravoval činnosť, ktorú predpokladá skutková podstata prejednávaného obzvlášť závažného zločinu. Pri ukladaní trestu súd mal na zreteli zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy. Za právne významnú skutočnosť majúcu vplyv na určenie druhu a výmery trestu súd považoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaný už bol
za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 z 18. 01. 2006 a vzhľadom na povahu tohto odsúdenia na túto okolnosť prihliadal. Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Pri ukladaní trestu súd mal na zreteli ustanovenie § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo súdom preskúmanej povahy a závažnosti prípravy, berúc do úvahy osobné a rodinné pomery obžalovaného, predovšetkým fakt, že je otcom maloletého dieťaťa, o starostlivosť ktorého prejavuje záujem, a berúc do úvahy i závery znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatrie i z odboru psychológia, ktorí nepovažujú obžalovaného za nebezpečného pre spoločnosť a vzhľadom na jeho mladý vek a rozvíjajúci sa partnerský vzťah, možno očakávať, že svoj socializačný proces dokončí a primerane sa včlení do spoločnosti, súd má za to, že príprava na prejednávaný zločin nedosahuje takú závažnosť, ako to predpokladá trestná sadzba ustanovená pre dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona. Súd dospel k presvedčeniu, že trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Súd zastáva názor, že na ochranu spoločnosti postačuje i trest v nižšej výmere, pričom pomerom obžalovaného, jeho osobe a možnostiam nápravy je podľa názoru súdu primeraný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Pretože obžalovaný je páchateľom obzvlášť závažného zločinu súd ho v súlade s ustanovením § 48 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Súd odsudzuje obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal v roku 2009, teda skôr než bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vyhláseným dňa 11. októbra 2011 odsúdený za iný jeho trestný čin, a to za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Preto obžalovanému tento súd uložil súhrnný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 11. 10. 2011, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre možnosť uloženia trestu vyhostenia, pretože obžalovaný je občanom Chorvátskej republiky, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, ani zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Zo správy Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 29. 11. 2011 súd zistil, že obžalovanému nebol udelený azyl a ani mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Uloženie tohto trestu, vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu, si vyžaduje bezpečnosť osôb na území Slovenskej republiky. Súd tento trest uložil vo výmere 15 rokov, teda na samej hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, i s prihliadnutím na to, že sa obžalovaný na našom území opakovane dopúšťa trestnej činnosti, o čom svedčia i jeho predchádzajúce odsúdenia. Podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania obžalovaného. Uloženým trestom sa dosiahne jeho účel vymedzený v ustanovení § 34 odsek 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252334'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Trestného zákona, trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Týmto trestom je zároveň vyjadrené i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd pri ukladaní trestu dôsledne prihliadal i na ostatné rozhodujúce kritériá podľa ustanovení § 34 odsek 4, odsek 5 písmeno c) Trestného zákona. Pretože súd odsudzuje obžalovaného za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona mu obligatórne uložil i ochranný dohľad. Súčasne mu uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu hlásiť sa u probačného a mediačného úradníka, a to len pre prípad, že by po výkone trestu naďalej mal pobyt na území Slovenskej republiky.
Pretože si to vyžaduje bezpečnosť ľudí súd uložil podľa § 83 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona ochranné opatrenie, a to zhabanie vecí , ktoré mali byť použité na spáchanie pripravovaného trestného činu. Jedná sa o veci, ktoré podľa zápisnice spísanej na polícii vydal svedok E. Y., a to 1 kus samopal československej výroby vz. 26 kal. 7,62x25 výrobného čísla T414781952 a 3 kusov zásobníkov, z toho jeden s označením E4251 a dva bez označenia. Zo žiadosti vyšetrovateľky Policajného zboru zo 17. 01. 2011 na č.l. 450 sa zisťuje, že tieto veci sa nachádzajú v úschove Okresného riaditeľstva PZ, Oddelenie správnej služby Senec. Pred súdom nebol vykonaný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné určiť vlastnícke práva k týmto veciam, a preto súd nevyhovel návrhu prokurátorky a neuložil trest prepadnutia veci. Súd nerozhodoval o náhrade škody, pretože si poškodení nárok na náhradu škody neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie je možné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Osobami oprávnenými podať odvolanie proti tomuto rozsudku sú prokurátor, ktorý môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech ako i neprospech obžalovaného a obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Týmto osobám, okrem prokurátora, sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolanie má odkladný účinok.