{"guid": "a06fbb85-5b3e-4c4a-a1c3-7c7c163f2961:13c6c303-6189-44b1-86eb-7cb5e20d40af", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2011:9511100059.1", "spisova_znacka": "2T/13/2011", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/13/2011 z 6. 12. 2011", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 6. decembra 2011, sp. zn. 2T/13/2011, ECLI:SK:SSPK:2011:9511100059.1", "identifikacne_cislo": "9511100059", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2011-12-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13c6c303-6189-44b1-86eb-7cb5e20d40af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2011:9511100059.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9511100059.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9511100059.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n2T/13/2011\n9511100059\n06. 12. 2011\nruzena sabova\nECLI:SK:SSPK:2011:9511100059.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Šutku a Mgr. Ivana Matela v trestnej veci proti obžalovanému A. L. pre\nspolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák. obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1,\nods. 2 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 140 písm. a/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13\nods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 06. decembra 2011 v Pezinku takto\nrozhodol:\nobžalovaný A. L.\nnarodený XX. H. XXXX v F., štát L. C. P., občan M. K., trvalé bydlisko M. K., H., ul. F. číslo XX, tohto\nčasu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch,\nje vinný, že\nv presne nezistenej dobe v čase od 23. februára 2009 do konca marca 2009 so zámerom zmocniť sa\nmajetku, ktorý nadobudol z podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky jeho nebohý otec J.\nR.ć., občan L. C. Hercegoviny vystupujúci na tomto území pod falošným menom A. V., za prítomnosti\nsvojho kamaráta E. Y., v obci Bosanska Gradiška na území Bosny a Hercegoviny požiadal občana tohto\nštátu U. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol vodičom auta, v ktorom pri dopravnej nehode v Bosne zahynul\njeho otec, aby ako „vyrovnanie“ za zavinenie smrti jeho otca na bližšie neurčenom mieste v Bratislave\npre neho zastrelil osoby podnikajúce v priestoroch diskotéky a herní, ktoré predtým prevádzkoval jeho\notec, a to O. F., J. P. a H. P., následne kúpil vozidlo zn. Seat Ibiza, ktorým U. H. sprevádzaný E. Y. dňa\n24. marca 2009 pricestoval na územie Slovenska, kde\npo predchádzajúcej\ndohode s ním E. Y. H. zabezpečil ubytovanie, v Bratislave\nna Trnavskom Mýte mu ukázal\nmiesto, kde sa nachádza diskotéka a ukázal mu cestu, po ktorej pôjde po vykonaní činu, v nasledujúci\ndeň H. dodal samopal československej výroby vzor 26, kalibru 7,62x25, výrobného čísla T414781952,\ns 3 kusmi zásobníkov a veľkým množstvom nábojov, ktoré na pokyn obžalovaného prevzal od presne\nnezistenej osoby v reštaurácii O. na ulici Rybničnej v Bratislave, pričom U. H. predmetný čin nevykonal,\npeniaze, ktoré dostal\nod obžalovaného utratil a v presne nezistenej dobe do jedného\ntýždňa od príchodu na územie Slovenska samopal s príslušenstvom vrátil E. Y. a územie tohto štátu\nopustil; následne E. Y. uvedenú zbraň so zásobníkmi a nábojmi dobrovoľne vydal polícii,\nteda\ndopustil sa konania, ktoré spočívalo v úmyselnom organizovaní zločinu úmyselného usmrtenia iného\ns vopred uváženou pohnútkou spáchať čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania - na\nviacerých osobách, z osobitného motívu - na objednávku a v úmysle získať majetkový prospech,\nv\n\nzadovažovaní prostriedkov a nástrojov na jeho spáchanie, v objednávaní na taký zločin a v inom\númyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, pričom nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu,\nčím spáchal\nobzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e)\na\npísmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) , § 127 odsek 12, § 140 písmeno a)\nTrestného zákona v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona.\nZa to sa odsudzuje\nPodľa § 144 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno m),\n§ 38 odsek 8 Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 10 (desať) rokov.\nPodľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do\nústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Bánovce\nnad Bebravou z 11. októbra 2011, číslo konania 2T 31/2010-231, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom\nvyhlásenia a ktorým bol A. L. odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného\nzákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného v čase\nspáchania skutku na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní\n6 mesiacov so zaradením na výkon\ntrestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie\nrozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,\nstratili podklad.\nPodľa § 65 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona sa mu ukladá trest vyhostenia z územia Slovenskej\nrepubliky na 15 (pätnásť) rokov.\nPodľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.\nPodľa § 77 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť po prepustení z výkonu trestu\njeden krát v kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného\nsúdu v mieste svojho prípadného pobytu na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 83 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona súd ukladá zhabanie veci:\n1 kus samopalu československej výroby vz. 26 kal. 7,62x25 výrobného čísla T414781952\na 3 kusov\nzásobníkov, z toho jeden s označením E4251 a dva bez označenia, ktoré sa nachádzajú v úschove\nOkresného riaditeľstva PZ, Oddelenie správnej služby Senec.\nPodľa § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.\nodôvodnenie:\nProkurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\npodala\ndňa 02. mája 2011 pod č. k.: VII/1 Gv 176/09-67 obžalobu na obvineného A. L.\npre\nspolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák. obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1,\nods. 2 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 140 písm. a/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa §\n\n13 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že v čase od decembra 2008 minimálne\ndo\noktóbra 2009 v úmysle získať majetkový prospech z bývalých podnikov svojho nebohého otca J. R.Š.,\nvystupujúceho na území SR pod falošným menom A. V., si objednal u obv. U. H., občana Bosny a\nHercegoviny, ktorý bol vodičom auta, v ktorom pri dopravnej nehode v Bosne zahynul jeho otec, ako\n„vyrovnanie“ za smrť otca, aby v Bratislave na bližšie neustálenom mieste usmrtil osoby, a to majiteľov\ndiskotéky R. V. na Trnavskom Mýte\nv Bratislave O. F., J. P.Á. a J. F., ako aj H. P., ktorý mal\nsvedčiť v prípade vraždy E. G., ktorého zavraždil J. R. (alias A. V.) v júli r. 2008 pred diskotékou Z. Y.\nv Bratislave na Trnavskom Mýte, usmrtenie osôb mal vykonať pomocou strelnej zbrane, a to samopalu\nkalibru 7,62 mm v. č. T41481952 a veľkého množstva nábojov rôzneho kalibru, ktoré mal v úschove\nsvedok E. Y., ktorý ich dostal na príkaz obv. A. L. od D. C. a následne zbraň a náboje dobrovoľne vydal\npolícii, k vykonaniu skutku však nedošlo.\nNa hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 13., 14., 26., 27. 09. 2011, 03. 11. 2011 a\n02. 12.\n2011 súd vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných\npre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe.\nSúd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) vyhodnotil takto\nvykonané dôkazy, o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného\npresvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.\nNa základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu, že\nsa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pričom skutok uvedený v obžalobnom návrhu upravil tak,\naby zodpovedal zistenému skutkovému stavu veci. Identita upraveného skutku so skutkom uvedeným\nv obžalobe pritom bola zachovaná.\nPri rozhodovaní sa súd opieral o tieto skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vykonaných\nhlavnom pojednávaní:\n\nna\n\nObžalovaný A. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil: „Som nevinný“ a využil svoje právo nevypovedať.\nNa návrh prokurátorky súd podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnice o výpovedi obžalovaného z\nprípravného konania. Obžalovaný dňa 10. 11. 2010 pred vyšetrovateľkou PZ uviedol, že skutočnosti\nuvedené v uznesení o jeho stíhaní sa zakladajú na pravde sčasti. Poprel, že by si objednal niekoho na\nto, aby zavraždil majiteľov diskotéky R. V. na Trnavskom Mýte, a to O. F., J. P., J. F. a H. P.. Priznal, že\nv roku 2008 ho otec poslal na ul. Stará Vajnorská 17/A do čínskeho skladu pre zbrane. Spoločne s E.\nY. vysokozdvižným vozíkom zdvihli strop, uvoľnili stĺp a z toho vybrali zbrane, ktoré na vozidle E.Á. Y.\nodviezli do reštaurácie O.. Jednalo sa o dve zbrane, z toho jedna bola odstreľovačka,\na\ndruhý samopal. K tomu bolo vrece nábojov zalepené páskou. Najprv uviedol, že zbrane odovzdal D.\nC., potom pri konfrontácii s týmto svedkom vypovedal, že sa nejednalo o túto osobu. Pri konfrontácii\ns D. V. odoprel vo veci vypovedať. V januári 2009, v čase, keď bol s otcom v Bosne, na pokyn otca\nzatelefonoval D. C., ktorému povedal, aby tieto zbrane odovzdal E. Y.. Obžalovaný vypovedal, že otec\nmu neuviedol dôvod odovzdania zbraní Y.. Dňa 12. 11. 2010 pred sudcom pre prípravné konanie priznal,\nže vedel o zámere otca zabiť svojich bývalých spoločníkov. O tom, že otec chcel dať zabiť O. F. a J. P.\nsa dozvedel na začiatku roku 2009. Mal vedomosť, že medzi jeho otcom a O. F. boli problémy ohľadne\nkasín, na ktoré mali títo ľudia plnú moc,\na ohľadne otcovho majetku na\nSlovensku. Obžalovaný uviedol, že U. H. pozná ako osobu, ktorá šoférovala auto, v ktorom zomrel jeho\notec, a ako osobu, ktorú otec poslal na Slovensko, aby zlikvidovala P. a F.. Obžalovaný dodal, že E. Y.\na Y. R. pozná. Y. vypovedá proti nemu preto, lebo jednému z jeho kamarátov dlhuje peniaze. Poprel, že\nby F. E., prezývaného F. nahováral na vraždu.\nZ výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že spoločnosť s obchodným\nnázvom P., R.. R. K..S.. so sídlom v Bratislave, na ulici Stará Vajnorská XX, bola v obchodnom registri\nzapísaná dňom 20. 11. 1998. Jej spoločníkmi boli osoby menom A. V.\ns vkladom 99 582 €, A. L.\nod 18. 06. 2003 do 23. 10. 2007 a J. F. s vkladom 55 766 €, ktorý v dobe od 07. 08. 2008 do 23. 01. 2009\nbol jediným konateľom tejto spoločnosti. Predmetom činnosti tejto spoločnosti bolo i prevádzkovanie\nhazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov.\n\nZ výpovede svedka poškodeného O. F. a z výpisu z obchodného registra spoločnosti Z. Y. A., R. r.S.. so\nsídlom na ul Šancová XXX Bratislava súd zistil, že tento svedok získal prvé informácie o svojej fyzickej\nlikvidácii od F. E. v herni na ul. Šancovej jeden až dva týždne po smrti A. V.. V čase pred Vianocami v roku\n2008 sa mu A. V. telefonicky vyhrážal. V tom čase činnosť diskotéky a herne vykonávala spoločnosť Z.\nY. A., R. r.S.. Od spoločnosti P., R.. R. K..S.. prenajímali priestory na ul. Šancovej č. XXX v Bratislave.\nSpoločne s poškodenými J. F. a J. P. mali súkromnú bezpečnostnú službu a pôsobili aj ako ochrana\ncelého podniku. S A. V., ktorý mal v lete roku 2008 zavraždiť E. G.X. a o ktorom vtedy zistil, že má\nfalošné meno, mali spory ohľadom majetkového vyrovnania potom, keď došlo k zatvoreniu podniku R.\nV. (Z. Y.) a ich spoločný veriteľ z Trenčína žiadal vrátiť pôžičku v sume 15 miliónov slovenských korún,\nktorú získala spoločnosť P., R.. R. K..S.. za účelom odkúpenia týchto priestorov. V. v tom čase odišiel\nzo Slovenska. Spolu s J. P. a J. F. boli v postavení ručiteľov, pričom A. V. nesplácal žiadne dlhy. A. V.\npostúpil konateľstvo vo firme P., R.. R. r.S.. na J. F.. Vtedy sa splácali úvery, pričom jediným zdrojom\npeňazí tejto spoločnosti boli herne a diskotéky. V tom čase Mestská časť Bratislava III zrušila zmluvy\nso spoločnosťou P., R..\nR. K..S.., preto A. V. chcel firmu predať a zo získaných peňazí chcel\nžiť mimo Slovenska. V obave, že sa nebude splácať pôžička, s týmto zámerom V. nesúhlasili. Dodal,\nže obžalovaný L. prišiel do Bratislavy za svojim otcom A. V. v čase, keď ten vlastnil klub G.. Tam robili\nochranu a pracovali ako biletári. V tom čase bol obž. L. spoločníkom v spoločnosti P., R.. R. K..S.. a\nmal na starosti podnik G.. Z osôb, s ktorými prichádzal obž. L.\ndo kontaktu poznal osoby pod\nmenom E. a Y.. Tí chodili ako hostia na diskotéku.\nSvedok F. ďalej uviedol, že od F. E. sa dozvedel, že vraždy má vykonať bývalý vojak menom U. z Bosny,\npričom obž. L. chcel získať peniaze na odmenu za tento čin predajom pozemkov. Od polície sa dozvedeli,\nže niekto na políciu doniesol zbraň, ktorá bola\nna nich nachystaná. Vie, že obž. L. poslal\nďalšieho strelca, ktorého sprevádzali jeho komplici. Čakali na neho pred jeho bytom v čase, keď býval u\npriateľky v Bratislave na ul. Dopravnej XX. Podobné informácie mal i od svedka G. Š., ktorého prezývajú\nŽ. a ktorý prišiel\nna Slovensko údajne po smrti A. V..\nSvedok - poškodený J. P. uviedol, že v čase pred 2 až 3 rokmi sa dozvedel o tom, že sú snahy o jeho\nfyzickú likvidáciu. Z dôvodu odchýlok v podstatných bodoch od skoršej výpovede bola na hlavnom\npojednávaní prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z 19. 01. 2011. V prípravnom konaní vtedy uviedol,\nže v jari roku 2009 sa od F. dozvedel o tom, že A. V. s jeho synom A. chceli jeho a jeho spoločníkov\nF., F. a P. fyzicky odstrániť. Obžalovaného pozná viac ako 5 rokov ako syna A. V., s ktorým mal aktivity\nspojené s prenájmom diskotéky Z. Y. od firmy P.. Po odchode V. zo Slovenska bol J. F. konateľom firmy\nP., R.. R. r. S.. a tejto firme platili nájom. S V. nebol v žiadnom kontakte. Po odchode V. bola diskotéka\nzatvorená 3 mesiace, následne bola prevádzkovaná spoločnosťou Z. Y. A., R. r.S... Vypovedal, že pozná\nE. Y. a videl ho v spoločnosti obž. L..\nSvedok - poškodený J. F. uviedol, že o príprave jeho fyzickej likvidácie sa dozvedel od spoločníka F.\nv jarných mesiacoch roku 2009. Zlikvidovaný mal byť kvôli peniazom. V tom čase vlastnil 49% podiel\na bol konateľom spoločnosti P., R.. R. K..S... Stal sa ním v čase, keď bol majiteľom tejto firmy A. V..\nF. a P. splnomocnil na právne úkony v mene tejto spoločnosti, pretože často bol odcestovaný a oni\nsa starali o firmu. Po odchode V. zo Slovenska firma fungovala, s V. bol v telefonickom kontakte a ten\nžiadal vyplácanie finančných prostriedkov. Svedok uviedol, že: „Nebolo z čoho mu vyplácať,“ o čom V.\nupovedomil. V. chcel peniaze na živobytie, bol nespokojný, ale údajne sa im nevyhrážal. Dodal, že obž.\nL. nemal voči ním majetkové nároky. Na valnej hromade spoločnosti P., R.. R. K..S.. bol ešte\nza\nživota V. zbavený konateľstva a konateľkou sa stala H. Y., manželka A. V..\nSvedok - poškodený H. P. uviedol, že o svojej fyzickej likvidácii sa dozvedel\nod F. E., ktorý\npovedal, že ho kontaktoval už nebohý A. V. spolu s A. L.. Volali ho na stretnutie do Bosny a žiadali tam\nod neho, aby za finančnú odmenu fyzicky zlikvidoval jeho, O. F. a J. P.. Vo firme, v ktorej bol konateľom\npoškodený F. bol tichým spoločníkom. Z výpovede tohto svedka ďalej súd zistil, že v podniku R. V.\nv Bratislave, kde pracoval ako usporiadateľ, ho navštívil G. Š., ktorý mu uviedol, že A. V. u neho býval a\npovedal mu i S. U. z Bosny. V jeho prítomnosti G. Š. telefonoval U. a ten sa vyjadril, že bol v Bratislave a\nbol poverený L., aby ich zlikvidoval s tým, že mu pomáhala dvojica Slovákov, ktorí ho vozili a ukazovali\nmu miesta, kde sa oni pohybujú. Pri telefonáte mal Š. zapnutý hlasitý odposluch. U. dával otázky a\nten rozprával o tom, čo mal za úlohu urobiť. Chceli, aby U. prišiel na Slovensko a aby im to vysvetlil. U.\n\npovedal, že nemá vstupné víza na Slovensko. Dodal, že vystupoval v kauze A. V., ktorá bola spojená\ns vraždou E. G..\nSvedok uviedol, že obž. L. poznal, stretával ho na diskotéke i na ul. Stará Vajnorská v areáloch herní a\ndomu, v ktorom L. býval. Svedok vedel, že sa obž. L. kamarátil s E. Y..\nPoškodení O. F., J. P., H. P. a J. F. si neuplatnili nárok na náhradu škody.\nSvedok G. Š. uviedol, že v auguste v roku 2008 prišiel k nemu jeho krstný otec A. V.Č. - J. R. a žil\nv jeho dome v Banja Luke v Bosne a Hercegovine až do svojej smrti. V tom čase A. navštívili osoby\nmenom J., H., O.. J. R. povedal, že sú to jeho kamaráti, s ktorými spolupracuje a s ktorými má diskotéku\na herňu. Priniesli mu 1 500 € a to sa mu videlo málo. J. R. na nich kričal a vtedy sa pohádali. On ich\nzoznámil s U. H., ktorý mal v tom čase prenajatý jeho bar. Pred Vianocami roku 2008 bol na Slovensku.\nV podniku R. V. bol s osobami menom O., H. a s J. P.. Asi 15-20 dní\npo smrti V. mu volal U.\nH. a povedal mu, že je v Bratislave v nejakom hoteli, že ho poslal A. za dobrodružstvom. Uviedol mu,\nže od A. nedostal žiadne peniaze. H. povedal, aby odišiel preč z Bratislavy, aby nechal A., že on a jeho\notec zastrašujú ľudí. Z dôvodu odchýlok v podstatných bodoch od skoršej výpovede bola na hlavnom\npojednávaní prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z 10. 11. 2010. V prípravnom konaní vtedy uviedol,\nže v marci 2009 mu zatelefonoval U. H. a povedal do telefónu „Ž., vieš, kde sa teraz nachádzam?“\nPovedal mu, že sa nachádza v Bratislave, že do Bratislavy ho poslal A. L., aby niečo urobil, aby niekoho\nodstrelil. Svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že je pravda to čo vtedy vypovedal.\nSvedok U. H., štátny príslušník Bosny a Hercegoviny, proti ktorému je na území SR vedené samostatné\ntrestné konanie pre prípravu na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 13 ods. 1 k § 144\nods. 1 Tr. zák., a to v trestnej veci vedenej na Prezídiu PZ, Úrade boja proti organizovanej kriminalite\nBratislava pod ČVS: PPZ-47/BOK-B-2011, v tejto trestnej veci nevyužil právo odoprieť vypovedať dané\nmu ust. §130 ods. 2 Tr. por. a na hlavnom pojednávaní uviedol, že\npo úmrtí otca obžalovaného v\npolovici marca 2009 ho navštívil obžalovaný a povedal mu, že by sa mohli vyrovnať za smrť jeho otca\ntak, že by zlikvidoval voľajaké osoby. Obžalovaný mu povedal, že keď vyzdravie, že ho ešte raz navštívi,\nže tam bude všetko pripravené a povie mu koho by mal zlikvidovať. Povedal, že zbrane sú pripravené,\nže ešte jeho nebohý otec ich pripravil. Obžalovaný si prial, aby dostal späť diskotéky. S obžalovaným\nbol muž - Slovák vo veku 24 rokov. Po návšteve obžalovaného bol na operácii a potom sa schovával,\npretože nechcel vykonať to, o čo ho obžalovaný žiadal. Počas výsluchu tvrdil, že na Slovensku nebol.\nSvedok uviedol, že s J. R. ho zoznámil koncom novembra 2008 G. Š. v jeho kaviarni. Videl, že za R.\nprišli dve osoby zo Slovenska, s ktorými sa R. pohádal a videl i roztrhané peniaze. Začiatkom decembra\n2008 mu Š. ukázal slovenské víza a povedal mu, že musí vycestovať na Slovensko. Svedok potvrdil,\nže po dopravnej nehode mu G. Š. opakovane telefonoval zo Slovenska. K dopravnej nehode, pri ktorej\nzahynul J. R.Š. uviedol, že vtedy mu zavolal obžalovaný z čísla R. a požiadal ho o odvoz svojho otca,\nktorý mal v tom čase auto v servise. Svedok priznal, že on bol vodičom vozidla, v ktorom pri nehode\nzahynul otec obžalovaného, preto za zavraždenie osôb nemal dostať odmenu.\nSvedok H. dodal, že od 16 do 20 rokov bol vo vojne v Sarajeve, je vojnovým invalidom. V Bosne poberal\ninvalidný dôchodok v sume 600 € mesačne, v letných mesiacoch pracoval na stavbe, v zime nepracoval.\nOd 17. 12. 2010 sa zdržiava v Nemecku.\nZ výpisu z matriky úmrtí (č.l. 471, zv. 2) súd zistil, že J. R. zomrel dňa\nXX. XX.\nXXXX o 19.15 hod. Zo zápisu o dopravnej nehode (č.l. 472 a nasl. zv. 2) vyplýva, že J. R., nar. XX. XX.\nXXXX, utrpel smrteľné zranenia pri dopravnej nehode na diaľnici Gradiška Banja Luka ako spolujazdec\nv osobnom vozidle zn. Mercedes ev.č. XXX-U.-XXX, ktorého vodičom bol U. H., nar. XX. XX. XXXX.\nZ výpovede utajeného svedka č. 1 súd zistil, že tento svedok má vedomosť o tom, že A. L. mal poveriť\nnejakých Slovákov, medzi nimi i E. Y., fyzickou likvidáciou spoločníkov firmy po jeho otcovi. Chcel tak\npodnik dostať do svojich rúk a získať majetok po A. V.. Túto informáciu získal od E. Y.. Likvidáciu\nmal vykonať chorvátsky občan. Táto osoba mala byť na území Slovenska. Vie, že sa malo strieľať,\n\nale nevie akou zbraňou. Osoby zo Slovenska mali tohto strelca ubytovať a vytvoriť pre jeho úlohu\nvšetky podmienky. Keď sa dozvedel od E. Y. o príprave fyzickej likvidácie poškodených, tak vec oznámil\norgánom činným v trestnom konaní.\nZ výpovede utajeného svedka č. 2 súd zistil, že v nespresnenej dobe v roku 2009 sa tento svedok\ndozvedel, že osoba menom A., syn A. z bývalej Juhoslávie, dal pokyn na odstránenie troch až štyroch\nosôb. Jedna z osôb má prezývku F.. Mali byť odstránení z toho dôvodu, že prebrali\npo A.\notcovi kasína a iné podniky. Ľudia, ktorí mali vykonať odstránenie osôb mali pochádzať taktiež z bývalej\nJuhoslávie. Týmto ľuďom mali na Slovensku pomáhať ľudia zo Slovenskej republiky, vie o osobe menom\nE., asi 25 ročný, a jeho blízki kamaráti. Svedok uviedol, že\no skutočnostiach, o\nktorých vypovedá, sa dozvedel priamo v podniku. Vypovedal: „v podstate sa tam niekto chválil“. O osobe\nobžalovaného A. L. vie, že je Chorvát, žil aj na Slovensku a mal zdediť kasína a podniky po otcovi.\nNededil preto, lebo ľudia, ktorých mal dať odstrániť, mu to prebrali. Informácie, ktoré získal odovzdal\npolicajným orgánom.\nZ výpovede svedka E. Y., z konfrontácii, ktoré súd vykonal s týmto svedkom a svedkami D. C., D. V. a\nF. E., zo zvukového záznamu na CD nosiči, ktorý bol donesený dňa 03. 03. 2010 do vchodu Prezídia\nPZ na ul. Račianska č. 45 v Bratislave, súd zistil, že svedok E. Y. sa v rokoch 2008 a 2009 zdržiaval\nv spoločnosti obžalovaného, a to nielen na území Slovenska, ale aj v Bosne a v Chorvátsku. S\nobžalovaným sa poznal 7-8 rokov a ich vzťah charakterizoval ako veľmi dobré kamarátstvo. V dobe\nod decembra 2008 do októbra 2009 používal vozidlo zn. Octávia, ktorého vlastníkom bol obžalovaný,\nale ktoré bolo evidované na jeho meno. V čase po vražde, ktorú mal spáchať otec obžalovaného,\nobžalovanému pomáhal pri vyberaní zbraní v čínskom obchode na Starej Vajnorskej. Zbrane boli\nzabalené v igelitoch a olepené páskami. Do Bosny išiel s obžalovaným deň po Vianociach v roku 2008.\nPri rozhovore obžalovaného s jeho otcom počul, že osoby, ktoré na Slovensku mali viesť diskotéku\na herne, mali peniaze dávať otcovi obžalovaného, avšak takto nerobili. V Bosne, v čase keď za A.\notcom prišla jeho žena sa dozvedel, že sa nespláca úver na nehnuteľnosti na Starej Vajnorskej. Otec\nobžalovaného bol nahnevaný, nepáčilo sa mu, že tak konajú tí, ktorí boli u neho predtým iba zamestnaní,\na preto ich chcel zlikvidovať. Toto otec obžalovaného aj povedal a spomínal, že iba raz prišli za ním a\npriniesli mu 1000 eur z troch kasín a z diskotéky. Svedok uviedol, že túto vraždu už plánoval otec L.\na poveril tým U. ešte predtým než zomrel. Nie dlho po smrti svojho otca mu obžalovaný povedal, že\nchce zavraždiť poškodených. Bol prítomný pri dohode obžalovaného s osobou menom U. prezývaným\nU.. Obžalovaný sa s U. dohodol, že fyzicky zlikviduje majiteľov diskotéky, ktorí zobrali podniky po jeho\notcovi. Myslel si, že keď ich odstráni, tak sa mu vrátia kasína a diskotéku, ktoré boli predtým jeho otca.\nObžalovaný nemal peniaze na kúpu auta, a preto čakal, aby mu ho mohol zadovážiť a dať mu nejaké\npeniaze na cestu. Obžalovaný potom kúpil vozidlo Seat Ibiza a dopravil U. do Slovinska. Na pokyn\nobžalovaného zo Slovinska viezol U. na vozidle Seat Ibiza na Slovensko. Tu U. zabezpečil ubytovanie,\nprvú noc v hoteli Color v Bratislave a potom v ubytovacom zariadení Kotva v Ivanke pri Dunaji. Pri\nzabezpečovaní ubytovania pre U. predkladal svoj doklad totožnosti. Na druhý deň priniesol U. strelnú\nzbraň, ktorú dostal od D. prezývaného D., v reštaurácii na ul. Rybničnej. Pre zbraň išiel na pokyn\nobžalovaného, ktorý to predtým dohodol. Obžalovaný mu povedal, že má ísť na Rybničnú, pýtať sa tam\nna D., že on mu to dá, že on už ho bude čakať, že on už o tom vie. Potom U. ukázal, kde je tá diskotéka\nv meste a aj bydlisko jedného z tých troch ľudí a ukázal mu cestu, kade potom pôjde domov, keď to\nurobí. V jednom podniku bol aj so svedkom R., ktorý sa mal pozrieť, či sú tam „tí traja“. Hneď na vchode\nich stiahli SBS-kári, ktorí R. vyhodili s tým, že nech A. chráni, nech nič neskúša, nech tam nechodí. U.\nbol obžalovaným poverený zavraždiť 3 osoby. Po týždni mu U. volal a vrátil mu naspäť strelnú zbraň samopal s tým, že on je ešte po nehode zranený a že mu došli finančné prostriedky.Zbraň odniesol na\npolíciu. V čase, keď bol U. H. na Slovensku bol s obžalovaným v telefonickom kontakte a kontaktovali sa\naj cez internet. Obžalovaný sa ho pýtal, či je práca vykonaná, avšak on mu nevedel odpovedať, pretože\nsa s U. nestretával. Po odchode U. bol za obžalovaným v Chorvátsku pri Pule spolu s osobou menom J..\nZ archívu hosťov v hoteli COLOR, Pri Starom Mýte 1 v Bratislave, vedeného v Knihe ubytovaných hosťov\na z Knihy ubytovaných osôb ubytovacieho zariadenia Tomáš Kotvas v Ivanke pri Dunaji (č.l. 483-493,\nč.l. 727a-737) súd zisťuje, že v dňoch 24. 03. 2009 - 25. 03. 2009 v hoteli COLOR a v dňoch 25. 03.\n2009 - 26. 03. 2009 v ubytovacom zariadení Tomáš Kotvas je evidovaný pobyt na meno E. Y., trvalý\npobyt G. XX L. č. OP R. XXXXXX.\n\nSúd počas výsluchu svedka E. Y., pri kladení otázok tomuto svedkovi, použil skutočnosti vyplývajúce\nzo zvukovej nahrávky na CD nosiči evidovanej na č.l. 409 zv. 2, ktorú na hlavnom pojednávaní prehral\nna technickom zariadení. V súvislosti s touto nahrávkou svedok C. R. uviedol, že v čase, keď pracoval\nna ochrane objektov počas nočnej služby v dňoch 02.03. 03. 2010 okolo polnoci\nna hlavnom vchode budovy polície na ul. Račianskej 45 v Bratislave zazvonil neznámy muž, ktorý mu\nodovzdal obálku s predmetným CD nosičom.\nK nahrávke v prepise označenej „A..mp3“ svedok Y. uviedol, že v nahrávke komunikoval on, obžalovaný,\nosoby menom G. a H. a obžalovaného priateľka menom Z.. V tom čase boli na diskotéke v Chorvátsku.\nK nahrávke v prepise označenej „A..mp3“ svedok Y. uviedol, že v nahrávke komunikoval on, obžalovaný,\nosoba menom H. G., prezývaný J.. Bolo to na chate v Pule v Chorvátsku v čase, keď osoba menom\nU. odišla zo Slovenska.\nK výroku z nahrávky: „…zo Slovinska ne odkiaľ som ho vozil…“ svedok Y. uviedol, že zo Slovinska\non viezol U. na vozidle Seat Ibiza zelenej farby sem na Slovensko, keď mal zlikvidovať tých ľudí, čo\nzobrali tie A. podniky.\nK výroku z nahrávky: „…však ja som ho tam vozil, ja som mu napravil hotel, ja som mu vybral …“, svedok\nY. uviedol, že on U. ubytoval v hoteli Color, potom v Kotve a doniesol mu tu zbraň, samopal a „kopec\nnábojov bolo k tomu“.\nK výrokom z nahrávky: „…šak on dostal peniaze dávno, on už dostal od fotra peniaze, keď foter ešte\nžil. Rozumieš?…“, „…nájomný zabijak, ne?,… 16 rokov mal, šak nájomný zabijak ne?“ …svedok Y.\nuviedol, že toto povedal A.. Svedok uviedol, že on ukázal U., kde bývajú tí ľudia a kde je tá diskotéka a\non ďalej to už mal doriešiť… S U. bol prvé 3-4 dni, potom sa tu pohyboval U. sám.\nK výrokom z nahrávky: „… vo Vegasi ho chytili, rozboxovali ho, že povedz A., že keď niečo bude\nchystať...“ … „…lebo ja som ho tam poslal pozerať sa.…“ , svedok Y. uviedol, že v čase, keď tu bol U.\nna Slovensku, z podnetu obžalovaného poslal Y. R. pozrieť sa\nna diskotéku, či sú tam „tí\ntraja“. Potom mal dať vedieť U., že sú tam. Celý ten čas komunikoval s obžalovaným buď telefonicky\nalebo cez internet.\nK výroku z nahrávky: „…ja som čakal tri noci po 24 hodín pod jeho barákom.…“, svedok Y. uviedol, že\ns obžalovaným sa dohodol, že zistí, či sú doma. Nečakal tri noci, bolo to pár hodín, na sídlisku, kde mal\nbývať jeden z tých pánov, a to v dobe keď bol U. na Slovensku.\nK nahrávke v prepise označenej „A..mp3“ svedok Y. uviedol, že v nahrávke komunikoval on, obžalovaný,\nH. G. a K. E.. Svedok má za to, že rozhovor bol zaznamenaný v Chorvátsku, po odchode U. zo\nSlovenska.\nK výroku z nahrávky: „…ja tam dojdem s tým oným človekom, on dojde až tak za mesiac, aj keď my ho\nnájdeme teraz za týždeň. Ja tam dojdem potom s tým človekom. Treba vedieť, že kam on chodí, čo robí,\nja mu dám aj náradie aj šecko.…“, svedok Y. uviedol, že sa hovorí zase o tom U., on tam mal ísť ešte\npotom druhý krát, ale už nič také sa nestalo. Keď sa prvýkrát vrátil bol ešte zranený po autonehode, A.\nmu mal vybaviť víza a on tam mal ísť „to dotiahnuť do konca…“.\nZo znaleckého posudku z odboru kriminalistika odvetvie fonoskopia a z výpovede J.. A.. R. L., ktorý tento\nznalecký posudok vypracoval vyplynulo, že na skúmanie bol predložený mierne poškodený CD nosiť\nTDK-CD-R74 obsahujúci 3 nahrávky. Pomocou programu na obnovu dát znalec prekopíroval nahrávky\nna pamäťové médium počítača a tieto vecné stopy označil ako: „A..mp3“, „A.2.mp3“, „A.3.mp3“.\nNásledne tieto 3 nahrávky podrobil obsahovej a elektroakustickej analýze. Na vecnej stope označenej\n„A..mp3“ - záznam v dĺžke 13 min. 13 sek.- neboli zistené znaky charakterizujúce manipuláciu s\nnahrávkou. Znalec označil nahrávku 3. stupňom pravdepodobnosti ako „pravdepodobne autentická“,\npretože nenašiel body manipulácie, ale\nvo väčšom množstve tam našiel rušivé impulzy. Na vecnej\nstope označenej „A.2.mp3“ - záznam v dĺžke 31 min. a 01 sek. - znalec zistil výskyt rušivých impulzov\nzapríčinených technickou poruchou záznamového zariadenia. Skúmaním autentickosti nahrávky bol\nnájdený rušivý impulz\na zaznamenaná je chýbajúca časť hovoreného slova. Môže ísť\n\no miesta, v ktorých nastalo prerušenie nahrávania alebo bola vložená časť nahrávky. Znalec nevylúčil\nvplyv technickej poruchy. Na vecnej stope označenej „A.3.mp3“- záznam v dĺžke 46 min. a 26 sek.- bolo\nzistené, že nahrávka sa nachádza na poškodenej časti CD nosiča. Pri skúmaní autentickosti boli zistené\nviaceré prerušenia signálu, pričom pri nahrávaním v daných podmienkach (neustály výskyt ruchov okolia\na šumu) by sa nulová úroveň signálu nemala v nahrávke vyskytovať. Ide o sporné body, ktoré môžu\nbyť možným bodom manipulácie - vypustenie niektorých slov alebo viet, môže ísť o technickú poruchu\nalebo\no javy vzniknuté pri kompresii signálu v nahrávacom zariadení. Znalec má za to, že\nnahrávanie nebolo zaznamenávané priamo na CD nosič, ktorý bol predložený na skúmanie.\nSvedok Y. R. vypovedal o konflikte obžalovaného na diskotéke v R. V.. Vtedy ho vyhodili a videl, že\nobžalovaný je nahnevaný na J. P., ktorý mu vynadal. Potom spolu nekomunikovali, nestretávali sa.\nObžalovaný nechodil na miesta kde bol P. a jeho partia. Vie, že Y. chodil viackrát za obžalovaným. Raz\nho E. Y. požiadal, aby sa išiel pozrieť\ndo kasína na Starej Vajnorskej, že či tam nie je P. a niekto\nz jeho partie. To isté od neho chcel i pred diskotékou R. V., vtedy Z. Y.. Išiel dnu a osoby z SBS-ky mu\npovedali, aby sa nestretával a nekomunikoval s ľuďmi z okruhu L.. Mal pred nimi rešpekt, a preto vzal\nto\nna vedomie. Vtedy sa viezli na vozidle zn. Peugeot 206, ktoré vlastnil L. X.. V tom vozidle bol\nmuž, ktorého svedok R. označil ako „M.“. Svedok uviedol, že obžalovaný na Slovensku používal vozidlo\nzn. Octávia EČ: L.-XXXNZ, čiernej farby. U obžalovaného videl na Silvestra zbraň. Svedok uviedol,\nže to nebola pištoľ, bolo to niečo väčšie. Má vedomosť, že otec obžalovaného mal dve herne - kasína\na diskotéku. Po jeho smrti tam pracovali ďalej tí istí ľudia, ktorí tam pracovali dovtedy. Svedok dodal,\nže obžalovaný so svojim otcom nevychádzal dobre, vyhýbal sa mu.\nNa Slovensku\nobžalovaný žil z toho, čo dostal od Č., ktorý na Starej Vajnorskej staval polyfunkčný objekt. Obžalovaný\ntam robil dozor. Z dôvodu odchýlok v podstatných bodoch\nod skoršej výpovede bola\nna hlavnom pojednávaní prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z 10. 11. 2010. V prípravnom konaní\nvtedy uviedol: „Potom k nám tam prišiel jeden chalan na vozidle značky Peugeot 206 tmavomodrej farby,\nktorého ja poznám pod prezývkou L. a A. povedal jemu, že ideme do L. pri reštaurácii O., že má ísť\nasi 200 metrov pred ním a v prípade, že by ich zastavili policajti, máme ho nato upozorniť, že tam ide\nodviesť zbrane, čo má v kufri. Nepovedal však komu“… Po prečítaní zápisnice z prípravného konania\nsvedok R. uviedol, že vypovedal dávnejšie a nepamätá si. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že to bolo\ntak ako je tam napísané.\nSvedok L. X. poznal obžalovaného prostredníctvom E. Y.. Raz mu volal Y. s tým, že ho má odviezť do\nIvanky pri Dunaji, že sa potrebuje s niekým stretnúť. Spolu s Y. a Y. R. prišli do baru Kotva. Tam\nsi k ním do vozidla prisadol muž, ktorý sa s Y. rozprával cudzou rečou. Svedok potvrdil, že bol so sv.\nR.Ý. na svojom vozidle\nzn. Peguot 206 čiernej farby v auguste 2008 pri reštaurácii O..\nVyjadril sa tak, že tam niečo niesli. Dodal, že sprevádzali obžalovaného idúceho na druhom vozidle od\nulice Stará Vajnorská.\nSvedkovia D. C. a D. V., majitelia reštaurácie O. na ulici Rybničnej v Bratislave popreli, že by mali\nvedomosť o zbraniach, ktoré by pochádzali\nod obžalovaného, či od jeho otca.\nSúd zaznamenal, že proti D. C. je na území SR vedené trestné konanie pre zločin nedovoleného\nozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 294 ods. 1 a § 295 ods.\n1 písm. a) Tr. zák., a to v trestnej veci vedenej na Prezídiu PZ, Úrade boja proti organizovanej kriminalite\nBratislava pod ČVS: PPZ-115/BOK-B-2011.\nZo Zápisnice o vydaní veci (č.l. 448-449, zv. 2) je zrejmé, že dňa 04. 03. 2010 E. Y.\nna vyzvanie\nvydal vyšetrovateľke tieto veci: 1 ks samopal kalibru 7,62 mm s označením she v.č. T414781952, 2 ks\nzásobníkov k uvedenému samopalu jeden s označením E4251 a druhý bez označenia + 60 nábojov\ns označením aym 53, 20 ks nábojov s označením S&BW308 v čiernom umelohmotnom obale, 133\nks nábojov kalibru 22 mm s označením Long Rifle Rex, 52 ks nábojov kalibru 7,62 mm v kovových\ndržiakoch, 31 ks nábojov s označením 38 SPL PPU, 44 ks nábojov s označením S&B 38 špeciál v\numelohmotnom obale, 45 ks nábojov s označením S&B 308 W, 5 ks nábojov s označením PMC 45Auto,\n2 ks nábojov s označením S&B 6,35 mm, 3 ks nábojov s označením REM-UMC 45 ACP, 1 ks náboja\ns označením Western 45Auto, 1 ks náboja s označením Geco 45 ACP, 15 ks nábojov s označením\n\nRA42, 18 ks nábojov s označením FA42, 14 ks nábojov s označením S&B 9 mm Luger, 20 ks nábojov\ns označením PPU 380 Auto, 5 ks nábojov S&B 9 mm BrC, 1 ks zásobník.\nZo znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvie daktyloskopia (č.l. 381-386 zv. 2) súd zistil, že\npredmetom skúmania bol povrch vecnej stopy: samopalu kalibru 7,62 mm výrobného čísla T414781952,\n2 ks zásobníkov k uvedenému samopalu, jeden s označením E4251 a druhý bez označenia, 6 ks\nnábojov s označením aym 53, na ktorých neboli zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy. Na vecných\nstopách neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy.\nZo znaleckého posudku\nz odboru kriminalistika, odvetvia kriminalistická balistika a metalografia\n(č.l. 387-394 zv. 2) súd zistil,\nže ku skúmaniu bola predložená streľby schopná zbraň, a to samopal československej výroby vzor 26,\nkaliber 7,62 x 25, výrobného čísla T41478 s dvomi zásobníkmi, ktorý bol pôvodne úradne znehodnotený\na následne po domácky upravený na zbraň strieľajúcu ostrým strelivom. Predmetom skúmania bolo i\nstrelivo, a to 469 ks nábojov rôzneho kalibru a výroby. Náhodne vybratých 47 ks nábojov z každého\nkalibru a druhu bolo použitých pri skúšobnej streľbe, čím sa preukázala ich streľby schopnosť, 422 ks\nnábojov bolo zlikvidovaných pyrotechnikom.\nSvedok F. E. vypovedal, že bol za obžalovaným v Pule a v Záhrebe v nespresnenej dobe jar - leto 2009.\nPo smrti A. V.Č., ktorému robil ochranu, obžalovanému\ndo Puly priniesol peniaze od muža menom\nJ.. Svedka E. Y. poznal, videl ho v spoločnosti obžalovaného. E. Y. bol i v spoločnosti muža menom J.\nvtedy, keď mu na pumpe dával peniaze pre obžalovaného. Pri druhej návšteve v Pule v Chorvátsku, v\nčase keď A. V. už nežil, mu obžalovaný ponúkol finančnú odmenu v prípade, ak „dá dole“ P., F. a P.Š..\nZa P. dával 40 000€, za F. 30 000€ a za P. 10 000€. F. nespomínal. Vedel, že obžalovaný nemá žiadne\npeniaze. Od obžalovaného sa v Pule dozvedel, že vraždy má vykonať bývalý vojak z Bosny, ktorý bol i\nna území Slovenska. Pri poslednom stretnutí s obžalovaným v Záhrebe mu ten mal dať krátku zbraň\njuhoslovanskej výroby s nábojmi. Urobiť to mal do 2 týždňov. Obžalovaný tým chcel získať podniky,\nmajetok po svojom otcovi. Obžalovanému dohováral, ale ten trval\nna svojom. O úmysle\nobžalovaného zavraždiť poškodených povedal O. F. hneď\npo návrate zo Záhrebu. S F. potom\nišiel na políciu a podal tam trestné oznámenie. Zbraň a náboje údajne vyhodil ešte na území Chorvátska.\nPotom bol za ním Y. s tým, aby mu odovzdal zbraň, ktorú mal dostať od obžalovaného v Záhrebe.\nPri konfrontácii so svedkom F. E. svedok E. Y. uviedol, že s E. sa stretol v Pezinku, poslal ho za ním L..\nE. mu povedal, že on čakal\nna spomínaných troch pánov, ale že privolali hliadku a že mu našli\nzbraň a zobrali ju. Až potom sa stretli na benzínovej pumpe Slovnaft pri Nay elektrodome (Bratislava) s\ntým, že E. dal peniaze na cestu, aby mohol ísť za A.. Na pumpu prišiel na vozidle zn. BMW s kamarátom\nG., prezývaným J..\nZo znaleckého posudku z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a z výpovede\nznalkyne J.. U. P., J.. vyplynulo, že obžalovaný poznal svojho otca\naž vo veku od 17 rokov\na nevytvorili si bližší vzťah. Boli vo vzťahu iba ako zamestnanec a zamestnávateľ. Znalkyňa nezistila\nu obvineného patologické rysy, zistila osobnostné deformity, nedostatočnú osobnostnú vyspelosť,\nrozvinutosť a zrelosť osobnosti. Obvinený má tendenciu unikať\nz najťaživejšej situácie tým, že\nvykonanie činu presunie na niekoho iného, čím sa vyhne výčitkám\nza to čo robil. Obvinený je\nschopný správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu\npre ktorý je stíhaný. K\nmožnosti resocializácie znalkyňa uviedla, že vzhľadom na jeho mladý vek a údajne dobre sa rozvíjajúci\npartnerský vzťah možno očakávať, ak obvinený sa bude sám aktivovať, že svoj socializačný proces\ndokončí a primerane sa včlení do spoločnosti. Z psychologického hľadiska motiváciou jeho konania\nmohla byť snaha získať majetok po otcovi, ale aj snaha aspoň\npo smrti otca stať sa jeho nástupcom,\ndostať sa do pozície uznávaného syna.\nZo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria\na z\nvýpovede znalca H.. H. Č. vyplynulo, že obžalovaný netrpel a netrpí duševnou chorobou, či duševnou\nporuchou. Znalci nezistili ani prechodné duševné chorobné príznaky. Znalci u obvineného nepreukázali\nzávislosť od niektorej z návykových látok, zistili štvorročné pravidelné zneužívanie marihuany, ktoré\nzanalyzovali ako nenávykové. Zneužívanie kanabisu obvineným je súčasťou jeho osobnostnej výbavy,\npredovšetkým z dôvodu jeho osobnostnej nezrelosti, a to v emočnej sfére - labilita, nestabilita. Obvinený\n\nmohol rozoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať v čase\nspáchania trestného činu. Znalci nezistili ani takú krátkodobú zmenu jeho psychických funkcií, ktorá by\nv čase posudzovaného skutku mala vplyv\nna ovládaciu a rozpoznávaciu zložku jeho konania.\nZnalci nepovažujú obvineného za nebezpečného pre spoločnosť, nezistili u neho poruchy správania s\nprotispoločenským rizikom, ktoré by boli podmienené prechodne trvajúcim duševne zmeneným alebo\nduševne chorobným stavom. Obvinený je schopný chápať zmysel trestného konania a v plnom rozsahu\nchápe svoje postavenie vo vedenom trestnom konaní.\nSúd v procese hodnotenia dôkazov vzal do úvahy i skutočností vyplývajúce z ďalších vykonaných\ndôkazov zadokumentovaných v trestnom spise. Z odpisu z registra trestov zistil, že\nna území\nSR bol obžalovaný dosiaľ 3x súdom trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 z 18. 01.\n2006 za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005\nna\núhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou 3 roky a na trest zákazu činnosti riadiť\nmotorové vozidla na 3 roky, ďalšie odsúdenie z rozsudku Okresného súdu Bratislava 2\nz 10. 07.\n2007 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 písm. d) Tr. zák. je zahladené. Zo\nspisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2T 31/2010 konajúci súd zistil, že naposledy bol\nobžalovaný odsúdený rozsudkom uvedeného súdu z 11. októbra 2011, číslo konania 2T 31/2010-231,\nktorý nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1\nTrestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného v\nčase spáchania skutku na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov\nso zaradením na\nvýkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z hodnotenia\nodsúdeného A. L., ktoré podala riaditeľka Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch vyplýva,\nže obžalovaný sa na podmienky výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva odo dňa 09. 05. 2011\nna základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I., sp. zn.\n1T-78/2005, adaptoval bez\nväčších ťažkostí. Správanie má slušné, konflikty nevyvoláva, príkazy a nariadenia príslušníkov plní včas\na zodpovedne. Nie je pracovne zaradený, o prácu však prejavuje záujem a zapája sa do výkonu prác\npre ústav. V čase osobného voľna sa venuje čítaniu a sledovaniu televíznych prenosov, do dňa podania\nposudku (29. 11. 2011) nebol disciplinárne odmenený, ani disciplinárne potrestaný.\nSúd považoval vykonané dôkazy za vierohodné ohľadom podstatných skutočností rozhodných pre\nuznanie viny i trestu, s výnimkou dôkazov výsluchom svedkov U. H. a D. C.. Podľa úvahy súdu na\nvýpovede týchto svedkov má vplyv proti ním vedené trestné konanie. Súd v procese hodnotenia dôkazov\ndospel k záveru, že sa skutok stal a podľa záveru prvostupňového súdu skutok napĺňa znaky obzvlášť\nzávažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e) a písmeno\nf) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) , § 127 odsek 12, § 140 písmeno a) Trestného\nzákona v štádiu prípravy na zločin podľa\n§ 13 odsek 1 Trestného zákona.\nSúd nezistil okolnosti vedúce k zániku trestnosti a trestu v zmysle § 87 až § 90 Trestného zákona.\nAko vyplýva zo záverov znalcov z odvetvia psychiatrie obžalovaný je trestne zodpovedným subjektom\nv zmysle § 23 Trestného zákona.\nSúd vzal do úvahy, že podľa súčasnej judikatúry prípravným konaním v zmysle Trestného zákona <aspi://\nmodule='ASPI'&link='140/1961 Zb.'&ucin-k-dni='u'> je také konanie, ktoré zatiaľ vyvoláva len vzdialené\nnebezpečenstvo, že nastane následok, ktorý je znakom skutkovej podstaty trestného činu, ktoré ešte\nnie je bezprostredne namierené proti objektu trestného činu. Ak sa konanie páchateľa neobmedzuje\nuž len na vytváranie podmienok\nna spáchanie trestného činu a páchateľ začne\nuskutočňovať konanie, ktoré je opísané v skutkovej podstate trestného činu a ktoré je už bezprostredne\nnamierené proti objektu trestného činu a má viesť k následku uvedenému v zákone s úmyslom tento\nnásledok spôsobiť, ale následok nenastane, nejde už\no prípravné konanie, ale o pokus\ntrestného činu, za predpokladu, že konanie je pre spoločnosť nebezpečné. Súd skúmal, či zo strany\nobžalovaného nešlo len o demonštratívne chovanie, o silácke reči, hrané prípravy, vystatovanie sa z\nmladíckej nerozvážnosti, čo by nesvedčilo o skutočnom úmysle vykonať úkladnú vraždu. Súd skúmal,\nči išlo o reálne ohrozenie života poškodených osôb,\nči obžalovaný v štádiu prípravy\njednal v úmysle ich usmrtiť, či boli zistené a objasnené také okolnosti, ktoré bývajú spojené s realizáciou\númyslu páchateľa spáchať vraždu, či existovala prekážka, pre ktorú osoba objednaná obžalovaným\n\nnemohla bezprostredne zaútočiť na predmet vražedného útoku. Súd pritom mal na zreteli, že i keby\ntakáto prekážka existovala, nebola by rozhodná pre posúdenie činu ako prípravy úkladnej vraždy, hoci\nby išlo o objektívnu, na vôli obžalovaného nezávislú prekážku.\nSúd skúmal, či týmto konaním obžalovaný už začal uskutočňovať také konanie, ktoré malo\nbezprostredný význam pre dokonanie trestného činu úkladnej vraždy, či bolo v najužšej časovej spojitosti\ns následkom, ktorý mal nastať, či sa uskutočnilo na mieste, kde mal byť trestný čin dokonaný, či\nobžalovaný s pomocou osoby požiadanej - objednanej na spáchanie trestného činu už bezprostredne\npôsobil na hmotný predmet útoku, t.j. na telá osôb poškodených a dalo sa už čakať dokonanie trestného\nčinu.\nSúd mal za dokázané, že obžalovaný v presne nezistenej dobe v čase od 23. februára 2009\ndo konca\nmarca 2009 so zámerom zmocniť sa majetku, ktorý nadobudol z podnikateľskej činnosti\nna\núzemí Slovenskej republiky jeho nebohý otec J. R.Z., občan Bosny a Hercegoviny vystupujúci na tomto\núzemí pod falošným menom A. V., za prítomnosti svojho kamaráta E. Y., v obci Bosanska Gradiška na\núzemí Bosny a Hercegoviny požiadal občana tohto štátu U. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol vodičom\nauta, v ktorom pri dopravnej nehode v Bosne zahynul jeho otec, aby ako „vyrovnanie“ za zavinenie smrti\njeho otca na bližšie neurčenom mieste v Bratislave pre neho zastrelil osoby podnikajúce v priestoroch\ndiskotéky a herní, ktoré predtým prevádzkoval jeho otec, a to O. F., J. P. a H. P., následne kúpil vozidlo\nzn. Seat Ibiza, ktorým U. H. sprevádzaný E. Y. dňa 24. marca 2009 pricestoval na územie Slovenska,\nkde po predchádzajúcej dohode s ním E. Y. H. zabezpečil ubytovanie, v Bratislave na Trnavskom Mýte\nmu ukázal miesto, kde sa nachádza diskotéka a ukázal mu cestu, po ktorej pôjde po vykonaní činu,\nv nasledujúci deň H. dodal samopal československej výroby vzor 26, kalibru 7,62x25, výrobného čísla\nT414781952, s 3 kusmi zásobníkov a veľkým množstvom nábojov, ktoré na pokyn obžalovaného prevzal\nod presne nezistenej osoby v reštaurácii O. na ulici Rybničnej v Bratislave, pričom U. H. predmetný čin\nnevykonal, peniaze, ktoré dostal od obžalovaného utratil a v presne nezistenej dobe do jedného týždňa\nod príchodu na územie Slovenska samopal s príslušenstvom vrátil E. Y. a územie tohto štátu opustil;\nnásledne E. Y. uvedenú zbraň so zásobníkmi a nábojmi dobrovoľne vydal polícii.\nVykonané dôkazy usvedčujú obžalovaného z organizovania usmrtenia O. F., J. P. a H. P.. Súd pri uznaní\nviny vychádzal z kľúčového dôkazu výpoveďou svedka E. Y., ktorý ako blízky priateľ obžalovaného\nsa v inkriminovanej dobe zdržiaval v jeho spoločnosti, o predmetných okolnostiach s obžalovaným\nkomunikoval, vedel o zámeroch obžalovaného, s ktorými ho ten priebežne pri vzájomnej komunikácii\noboznamoval. Súd vo výpovedi svedka Y. nezistil indície svedčiace o nepravdivosti jeho tvrdení. Naopak,\ntak ako v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní logicky, v časovej i miestnej nadväznosti,\nbez odchýlok v podstatných bodoch, tento svedok reprodukoval udalosti súvisiace s prejednávanou\nvecou, ktoré vnímal svojimi zmyslami. Súd nemal pochybnosti o hodnovernosti tohto svedka, pretože\nskutočnosti, ktoré uvádzal boli potvrdené i ostatnými vykonanými dôkazmi. Práve na základe výpovede\nsvedka Y. a výpisov z ubytovacích kníh v zariadeniach Color a Kotva súd oproti obžalobe upravil\ndobu páchania činu od 23. 02. 2009 do konca marca 2009. Svedok sa vyjadril, že o zámere zavraždiť\npoškodených mu obžalovaný povedal po smrti svojho otca, pričom z výpisu z matriky úmrtí súd zistil,\nže J. R. zomrel dňa XX. XX. XXXX. Z knihy ubytovaných osôb v zariadení Tomaša Kotvasa v Ivanke\npri Dunaji pre súd vyplynula evidencia ubytovania na meno Y. dňa 26. 03. 2009. Z výpovede svedka\nY. súd zistil, že ubytovanie pre U. H. objednával na svoje meno\na podľa evidencie\nubytovaných v hoteli Color, kedy na meno Y. je záznam z 24. 03. 2009, súd ustálil, že H. pricestoval\nna územie Slovenska práve v tento deň. Z výpovede svedka Y. ďalej vyplynulo, že sa na tomto území\nzdržal a na základe týchto zistení potom súd stanovil dobu dokončenia trestného činu. O tom, že sa\nU. H. nachádzal na území Slovenska v uvedenej dobe svedčí nielen výpoveď svedka Y., ale i výpoveď\nsvedka G. Š., ktorý uviedol, že mu H. telefonoval po smrti V. a oznámil mu, že je v Bratislave a že ho\ntam poslal obžalovaný L.. Svedok L. X. potvrdil, že v bare Kotva v Ivanke pri Dunaji sa on, Y. a R. stretli\ns mužom rozprávajúcim cudzou rečou, pričom svedok R. potvrdil, že sa vo vozidle L. nachádzal muž,\nktorého označil ako M.. Pokiaľ svedok H. nepotvrdil fakt, že sa v inkriminovanú dobu nachádzal na území\nSlovenskej republiky, súd poukazuje na to, že toto jeho tvrdenie nekorešponduje s ostatnými vykonanými\ndôkazmi. Preto toto tvrdenie svedka H. považuje za nepravdivé. Svedok H. bol pôvodne osobou spolu\nobvinenou, u ktorej toto procesné postavenie zaniklo vylúčením veci zo spoločného konania. Podľa\nnázoru súdu práve obava, že by si svojou výpoveďou priťažil alebo prispel k svojmu usvedčeniu, je\n\ndôvodom nepravdivosti jeho tvrdení práve ohľadom tejto skutočnosti. Napokon, tento svedok usvedčil\nobžalovaného z organizovania usmrtenia uvedených osôb tvrdením, že ho obžalovaný spoločne so\nsvojím kamarátom navštívil a žiadal ho o likvidáciu osôb, po ktorých chcel získať diskotéku. Fakt, že\nH. bolo ukázané miesto, kde sa majú nachádzať osoby, ktoré mali byť zastrelené, vyplýva z výpovede\nsvedka Y., ktorý pri súbežnej telefonickej a internetovej komunikácii s obžalovaným priviezol H. na\núzemie Slovenska, zabezpečil mu ubytovanie, podľa pokynov obžalovaného ho usmerňoval v ďalšom\nkonaní, pričom mu ukázal miesta, kde sa môžu zdržiavať poškodení a ukázal mu i cestu, ktorou\npo\nvykonaní činu môže uniknúť. H. dodal zbraň, ktorú na pokyn obžalovaného získal\nod presne\nneurčenej osoby v reštaurácii O.. Ako vyplýva zo zápisnice o vydaní veci\na zo\nznaleckých posudkov z odboru kriminalistika jednalo sa o streľby schopný samopal československej\nvýroby vzor 26, kalibru 7,62x25 so 469 kusmi použiteľných nábojov. Túto zbraň s nábojmi Y. odovzdal\nH. za účelom zastrelenia uvedených osôb. Pritom zbraň bola odovzdaná osobe dokonale ovládajúcej\nstrelné zbrane tohto druhu s ohľadom na to, že H., ako vyplynulo z jeho výpovede, bol 4 roky činný ako\nvojak vo vojnovom konflikte v štátoch bývalej Juhoslávie.\nSúd sa nestotožnil s obžalobou v tom smere, že malo byť organizované usmrtenie 4 osôb.\nNa\nzáklade vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný pripravoval usmrtenie troch osôb, a to\nO. F., J. P. a H. P.. Súd nemal za dokázané, že by obžalovaný pripravoval usmrtenie i J. F.. Pri tejto úvahe\nsúd vychádzal z výpovede svedka Y., ktorý uviedol, že v jednom podniku bol aj so svedkom R., ktorý\nsa mal pozrieť, či sú tam „tí traja“. Svedok F. E. zhodne s tvrdením svedka Y. uviedol, že mu obžalovaný\nponúkol finančnú odmenu, v prípade, ak „dá dole“ P., F. a P.. F. nespomínal. Z výpovede svedka R.Ý.\nvyplynulo, že potom, keď obžalovaného vyhodili z baru, obžalovaný bol nahnevaný na J. P. a nechodil\nna miesta kde bol P. a jeho partia. Pritom svedok J. F. uviedol, že F. a P. splnomocnil na právne úkony\nv mene spoločnosti P., R.. R. K.. S.., pretože on bol často odcestovaný a oni sa starali o firmu. Z tohto\nvyjadrenia súd vyvodzuje, že F. nezasahoval do sporných podnikateľských aktivít. Preto podľa názoru\nsúdu bol mimo sféry záujmu obžalovaného. I z výpovede obžalovaného vyplynulo, že jeho otec mal\nzámer zlikvidovať len O. F. a J. P., pričom svedok Š. vypovedal, že v čase, keď bol otec obžalovaného\nv Bosne, navštívili ho tam osoby menom J., H., O.. S týmito osobami mal mať kvôli peniazom konflikt.\nTento svedok dodal, že pred Vianocami sa v podniku R. V. on sám stretol s osobami menom O., H.\na s J. P.. Poškodený H. P. potvrdil, že bol tichým spoločníkom vo firme, v ktorej bol konateľom F.. Z\nvýpovede tohto svedka ďalej súd zistil, že skutočne v podniku R. V. v Bratislave, kde pracoval ako\nusporiadateľ, sa stretol\ns G. Š.. Na základe týchto skutočností vyplývajúcich z uvedených\ndôkazov súd\nvo výroku rozsudku ustálil záver, že predmetné konanie obžalovaného\nsmerovalo k usmrteniu osôb O. F., J. P. a H. P..\nPodľa § 144 ods. 1, ods. 2 písmeno c) Trestného zákona sa obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy\ndopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, ak spácha čin uvedený v odseku\n1 závažnejším spôsobom konania.\nPodľa § 138 písmeno j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie\ntrestného činu na viacerých osobách. Viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej\ntri osoby (§ 127 ods. 12).\nObžalovaný sa tohto obzvlášť závažného zločinu dopustil závažnejším spôsobom konania, pretože\npripravoval usmrtenie troch osôb, a to poškodených J. P., O. F. a H. P..\nPodľa § 144 ods. 1, ods. 2 písmeno e), písmeno f) Trestného zákona sa obzvlášť závažného zločinu\núkladnej vraždy dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, ak spácha čin\nuvedený v odseku 1 z osobitného motívu, alebo v úmysle získať majetkový prospech.\nZ vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný spáchal tento trestný čin v úmysle získať majetkový\nprospech, pretože pripravoval usmrtenie J. P., O. F. a H. P. so zámerom zmocniť sa a následne profitovať\nzo zábavných podnikov, ktoré tieto osoby prevádzkovali po odchode jeho nebohého otca z územia SR.\n\nPodľa § 140 písmeno a) Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu\nna objednávku. Spáchanie trestného činu na objednávku znamená úmyselné požiadanie iného, aby\nspáchal trestný čin.\nZ vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný pripravoval spáchanie trestného činu\nobjednávku, pretože ako objednávateľ požiadal U. H., aby tento trestný čin spáchal.\n\nna\n\nObjektívna stránka obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona\npredpokladá akékoľvek zbavenie života živého človeka bez ohľadu na použité prostriedky. Tohto\ntrestného činu sa dopustí ten kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou. Nevyhnutnou\npodmienkou trestnosti podľa tohto ustanovenia teda je, aby páchateľ konal s vopred uváženou\npohnútkou. Pod pojmom vopred uvážená pohnútka sa rozumie vnútorný pocit páchateľa prameniaci z\njeho dlhodobej nespokojnosti s daným stavom, ktorý ho vedie k rozhodnutiu tento stav zmeniť aj za cenu\ntrestnoprávneho následku. Vopred uvážená pohnútka pri zločine úkladnej vraždy\nz hľadiska jeho\nvykonania nutne predpokladá aj istú dávku plánovitosti, v rámci ktorej páchateľ vopred premyslí a zváži\nrozhodujúce okolnosti vykonania činu, ako napríklad zvolenie miesta, spôsobu a doby jeho vykonania,\npoužitia zbrane, či iného prostriedku vhodného na usmrtenie inej osoby, s cieľom maximálneho vylúčenia\nobrany obete a zaručenia úspešného vykonania činu.\nPodľa názoru súdu v prejednávanom prípade obžalovaný konal v priamom úmysle s vopred uváženou\npohnútkou. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný si osvojil zámer svojho\notca usmrtiť poškodených, pričom pohnútkou k tomu mu bol nielen osobný spor prameniaci z fyzického\nnapadnutia, ktorý mal s J. P. a jeho spoločníkmi, ale aj dlhodobo trvajúca nespokojnosť prameniaca z\nnevyriešených majetkových pomerov v podnikoch, ktoré založil, financoval a dlhodobo udržiaval jeho\nnebohý otec a z ktorých následne namiesto neho, ako jeho syna, do značnej miery profitovali cudzie\nosoby, s ktorými mal navyše nepriateľský až nenávistný vzťah. Obžalovaný nepochybne konal dlhodobo\npremyslene. Súd tak usudzuje z faktu, že obžalovaný už počas života svojho otca vedel o jeho zámere\nzabiť svojich spoločníkov práve pre nedoriešené majetkové spory. Podľa názoru súdu obžalovaný\nvedený ziskuchtivou pohnútkou, a tak ako vyplýva i z výpovede znalkyne z odboru psychológia, i s\nmotívom po smrti otca stať sa jeho nástupcom, nadviazal na plánovité konanie svojho nebohého otca,\nktorý už počas svojho života vytypoval U. H., bývalého vojaka, ako osobu spôsobilú na vykonanie tohto\nčinu. Obžalovaný ďalej pokračoval v krokoch svojho otca smerujúcich k dosiahnutiu cieľa, ktorým malo\nbyť usmrtenie vytypovaných obetí tým, že H. ako osobe najatej na vykonanie usmrtenia zabezpečil\ndopravný prostriedok, umožnil mu nelegálny vstup na územie SR, prostredníctvom svojho dlhoročného\npriateľa Y., ktorý voči nemu prejavoval oddanosť a plnil úlohy, ktoré mu zadával, H. zabezpečil zbraň\núčinnú na spáchanie vrážd, zabezpečil mu ubytovanie, ukázal mu miesta, kde sa obete obvykle\nnachádzajú, oboznámil ho s miestnymi pomermi. Teda obstaral veci tak, aby pripravovaný čin bol i\nvykonaný. Pritom po subjektívnej stránke konal v priamom úmysle vyjadrenom v § 15 písm. a) Trestného\nzákona, jeho úmysel smeroval k usmrteniu 3 osôb.\nSúd na základe vykonaných dôkazov ustálil záver, že obžalovaný spáchal tento trestný čin v štádiu\nprípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný s pomocou iných osôb vytváral\na organizačne zabezpečoval podmienky na uskutočnenie tohto trestného činu, a to tým, že zabezpečil\nzbraň - samopal, ktorou mali byť obete zastrelené, najal osobu - H., ktorý mal vykonať ich usmrtenie,\nzabezpečil osobu - E. Y., ktorému dával pokyny smerujúce k organizačnému zabezpečeniu vykonania\nčinu. Pritom nedošlo k pokusu ani k dokonaniu zločinu, a to len z dôvodu prekážky, ktorá stála mimo vôle\nobžalovaného. Podľa úvahy súdu k ďalším štádiám tohto trestného činu nedošlo z dôvodu nedostatku\nmotivácie H. na spáchanie tohto činu, jeho nepriaznivého zdravotného stavu a z dôvodu obozretnosti\npoškodených, ktorí vykázali zo svojej blízkosti osoby kontaktujúce sa s obžalovaným. Súd pritom\npoukazuje na výpoveď svedka R., ktorý sa zmieňoval o rešpekte k osobám vykonávajúcim strážnu\nslužbu v podniku Z. Y. a o ich upozorneniach na to, aby sa nestretával s ľuďmi z okruhu obžalovaného.\nSúd teda dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil takého úmyselného konania, ktorým vytváral\npodmienky na uskutočnenie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2\npísmeno c) písmeno e)\na písmeno f) Trestného zákona a vyvolal vzdialené nebezpečenstvo,\nže nastane následok ako zákonný znak skutkovej podstaty tohto trestného činu.\n\nSúd pritom skúmal povahu a závažnosť prípravy, formu konania obžalovaného i okolnosti pre ktoré\nk dokonaniu činu nedošlo. Pritom mal na zreteli, že útok smeroval proti životu troch osôb, k zabitiu bola\npripravená účinná strelná zbraň - samopal a množstvo použiteľných nábojov.\nNa\nzabíjanie bola objednaná osoba - bývalý vojak so štvorročnou skúsenosťou vo vojenskom konflikte v\n90 rokoch v krajinách bývalej Juhoslávie, z čoho možno usudzovať, že bol cvičený\nna\nzabíjanie, sám sa stal objektom fyzického a psychického násilia a jeho život bol dlhodobo ohrozený.\nPreto útok proti životu iného človeka nebol konaním pre neho neobvyklým. K vykonaniu činu mal\nvytvorené podmienky, mal auto, ubytovanie, k dispozícii osobu znalú pomerov na mieste, kde mal byť\nčin vykonaný. Na strane druhej za vykonanie činu nebola H. sľubovaná žiadna finančná odmena, týmto\nčinom malo dôjsť k vyrovnaniu za zavinené zabitie otca obžalovaného. Pritom z výpovede svedka H.\nvyplynulo, že vinu za smrť R. nepociťoval. Z toho súd vyvodil, že H., i keď odborne a fyzicky schopný\nna vykonanie pripravovaného činu, s vytvorenými podmienkami na usmrtenie, nebol finančne a ani\ninak na takéto konanie motivovaný. Navyše po autohavárii nebol v dobrom zdravotnom stave, čím\nnepochybne v podstatnej miere bola znížená jeho spôsobilosť čin vykonať. Napokon, i keď dal prísľub\nobžalovanému, že vykoná to, čo od neho žiadal, nevyvinul úsilie svedčiace o jeho vôli takto konať. Súd\nmá za to, že k tomu sčasti prispelo i dohováranie svedka Š. a ako vyplýva z postoja H., ten sa snažil\nobžalovanému vyhýbať, v bezprostrednej časovej nadväznosti po návrate zo Slovenska, i odchodom\ndo Azerbajdžánu. Podľa názoru súdu nebola vylúčená skutočnosť, že svedok H. ako osoba objednaná\nna usmrtenie uvedených osôb od samého začiatku iba predstieral zámer takýto čin spáchať, pričom\nsúd má za to, že táto skutočnosť nevylučuje u obžalovaného, ktorý svedka H. objednal, naplnenie\nformálnych podmienok trestnej zodpovednosti za prípravu k predmetnému zločinu. Povahu a závažnosť\nprípravy ovplyvňoval i vzťah obžalovaného k majetkovým hodnotám. Súd zistil, že obžalovaný konal so\nzámerom získať majetok po svojom otcovi, ktorý ho nadobudol podnikateľskou činnosťou. Obžalovaný\nvšak tento jeho majetok už počas života otca nechránil a ani nezveľaďoval. Naopak, početné autonehody\nsvedčia o tom, že majetok svojho otca ničil. Preto súd vychádzajúc z vyjadrenia znalkyne z odboru\npsychológia zastáva názor, že dominantným motívom konania obžalovaného mohla byť i snaha dostať\nsa do pozície autority nastupujúcej po smrti svojho otca. Pritom v komunite osôb pochádzajúcich z\nkrajín bývalej Juhoslávie, v ktorej žil ešte počas života otca, si túto autoritu nevybudoval práve z dôvodu\nľahtikárskeho prístupu k majetkovým hodnotám, ktoré vytvoril počas života jeho otec. Toto zistenie pre\nsúd vyplynulo z dôkazu výsluchom svedka Y. J.. Podľa názoru súdu i okolnosť spočívajúca v tom, že\nnemohol očakávať účinnú podporu pri pokuse či dokonaní činu zo strany osôb patriacich do komunity\nosôb z bývalej Juhoslávie, z ktorej i on sám pochádzal, znižuje mieru závažnosti prípravy tohto obzvlášť\nzávažného zločinu. V neposlednom rade na mieru závažnosti prípravy mala vplyv i obozretnosť osôb,\nktoré sa mali stať obeťami tohto trestného činu a ktoré, tak ako už bolo vyššie uvedené, sa snažili zo\nsvojej blízkosti vytesniť osoby, s ktorými bol obžalovaný v kamarátskom vzťahu. Tým eliminovali dosah\nobžalovaného na svoje životy, pretože obžalovaný strácal možnosť získavať poznatky o mieste, kde sa\naktuálne nachádzali.\nSúd sa nestotožnil pri právnej kvalifikácii s názorom prokurátorky, ktorá skutok v obžalobe posúdila ako\nspolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák.\nZákladným predpokladom spolupáchateľstva je spáchanie trestného činu spoločným konaním a úmysel\nk tomu smerujúci. Spolupáchatelia vykonávajú určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie\npožadované skutkovou podstatou trestného činu. V predmetnom prípade obžalovaný L. naplnil znaky\ntrestného činu sám, sám pripravoval činnosť, ktorú predpokladá skutková podstata prejednávaného\nobzvlášť závažného zločinu.\nPri ukladaní trestu súd mal na zreteli zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Pri určovaní\ndruhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,\npriťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť\njeho nápravy.\nZa právne významnú skutočnosť majúcu vplyv na určenie druhu a výmery trestu súd považoval\npriťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaný už bol\n\nza trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005\nodsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 z 18. 01. 2006 a vzhľadom\nna povahu\ntohto odsúdenia na túto okolnosť prihliadal. Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu\nokolnosť.\nPri ukladaní trestu súd mal na zreteli ustanovenie § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, podľa\nktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak\nodsudzuje páchateľa za prípravu na zločin a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy má súd za\nto, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a\nna ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti\nvyplývajúce zo súdom preskúmanej povahy a závažnosti prípravy, berúc\ndo úvahy osobné\na rodinné pomery obžalovaného, predovšetkým fakt, že je otcom maloletého dieťaťa, o starostlivosť\nktorého prejavuje záujem, a berúc do úvahy i závery znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatrie\ni z odboru psychológia, ktorí nepovažujú obžalovaného za nebezpečného\npre spoločnosť\na vzhľadom na jeho mladý vek a rozvíjajúci sa partnerský vzťah, možno očakávať, že svoj socializačný\nproces dokončí a primerane sa včlení do spoločnosti, súd má za to, že príprava\nna prejednávaný\nzločin nedosahuje takú závažnosť, ako to predpokladá trestná sadzba ustanovená\npre\ndokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona. Súd dospel k presvedčeniu,\nže trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie by bol pre obžalovaného\nneprimerane prísny. Súd zastáva názor, že na ochranu spoločnosti postačuje i trest v nižšej výmere,\npričom pomerom obžalovaného, jeho osobe a možnostiam nápravy je podľa názoru súdu primeraný\nsúhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Pretože obžalovaný je páchateľom obzvlášť\nzávažného zločinu súd ho v súlade s ustanovením § 48 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona zaradil\ndo ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Súd odsudzuje obžalovaného\nza trestný čin,\nktorý spáchal v roku 2009, teda skôr než bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad\nBebravou vyhláseným dňa 11. októbra 2011 odsúdený za iný jeho trestný čin, a to za prečin ublíženia\nna zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno\na) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Preto obžalovanému tento súd uložil súhrnný\ntrest odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad\nBebravou z 11. 10. 2011, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nSúd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre možnosť uloženia trestu vyhostenia,\npretože obžalovaný je občanom Chorvátskej republiky, ktorá nie je členským štátom Európskej únie,\nani zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Zo správy Migračného úradu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky z 29. 11. 2011 súd zistil, že obžalovanému nebol udelený azyl a\nani mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Uloženie tohto trestu, vzhľadom na povahu spáchaného\ntrestného činu, si vyžaduje bezpečnosť osôb na území Slovenskej republiky. Súd tento trest uložil vo\nvýmere 15 rokov, teda na samej hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, i s prihliadnutím\nna to, že sa obžalovaný na našom území opakovane dopúšťa trestnej činnosti, o čom svedčia i jeho\npredchádzajúce odsúdenia.\nPodľa názoru súdu uložený trest zodpovedá zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého\npotrestania obžalovaného. Uloženým trestom sa dosiahne jeho účel vymedzený v ustanovení §\n34 odsek 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252334'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Trestného\nzákona, trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej\ntrestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných\nodradí od páchania trestných činov. Týmto trestom je zároveň vyjadrené i morálne odsúdenie páchateľa\nspoločnosťou. Súd pri ukladaní trestu dôsledne prihliadal i na ostatné rozhodujúce kritériá podľa\nustanovení § 34 odsek 4, odsek 5 písmeno c) Trestného zákona.\nPretože súd odsudzuje obžalovaného za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia\nslobody, podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona mu obligatórne uložil i ochranný dohľad. Súčasne mu\nuložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu hlásiť sa u probačného a mediačného úradníka, a to len\npre prípad, že by po výkone trestu naďalej mal pobyt na území Slovenskej republiky.\n\nPretože si to vyžaduje bezpečnosť ľudí súd uložil podľa § 83 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona\nochranné opatrenie, a to zhabanie vecí , ktoré mali byť použité na spáchanie pripravovaného trestného\nčinu. Jedná sa o veci, ktoré podľa zápisnice spísanej na polícii vydal svedok E. Y., a to 1 kus samopal\nčeskoslovenskej výroby vz. 26 kal. 7,62x25 výrobného čísla T414781952 a 3 kusov zásobníkov, z toho\njeden s označením E4251 a dva bez označenia. Zo žiadosti vyšetrovateľky Policajného zboru zo 17. 01.\n2011 na č.l. 450 sa zisťuje, že tieto veci sa nachádzajú v úschove Okresného riaditeľstva PZ, Oddelenie\nsprávnej služby Senec. Pred súdom nebol vykonaný dôkaz,\nna základe ktorého by bolo\nmožné určiť vlastnícke práva k týmto veciam, a preto súd nevyhovel návrhu prokurátorky a neuložil trest\nprepadnutia veci.\nSúd nerozhodoval o náhrade škody, pretože si poškodení nárok na náhradu škody neuplatnili.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie je možné podať\nna Špecializovanom\ntrestnom súde v Pezinku, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho\nvyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti\ntakejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Osobami oprávnenými podať odvolanie proti\ntomuto rozsudku sú prokurátor, ktorý môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a\nto v prospech ako i neprospech obžalovaného\na obžalovaný pre nesprávnosť\nvýroku, ktorý sa ho priamo týka. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku\nmôže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní,\nktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.\nV prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i\npríbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Týmto\nosobám, okrem prokurátora, sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému.\nPo vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne\nvyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného\nporiadku. Odvolanie má odkladný účinok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/31/2010", "guid": "7c4bd871-dd0d-4c34-aaea-ac9c0709d5e4:6a98f02b-c356-4269-ae01-a3e99d798c53", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}