Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 4T/13/2009 9509100050 28. 11. 2011 michal truban ECLI:SK:SSPK:2011:9509100050.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, v konaní pred predsedom senátu JUDr. Michalom Trubanom, zloženom z členov senátu Zdenky Cabanovej a JUDr. Romana Púchovského na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 28. novembra 2011 v trestnej veci obžalovaného Y. Š., pre pokus obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona a pre pokus zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona takto rozhodol: Obžalovaný: Y. Š., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom G. Č.. XXX, okres U.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 15. júna 2004 podal na Odbore štrukturálnych fondov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania v Bratislave žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, financovaného z prostriedkov Európskeho fondu sociálneho rozvoja a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, na projekt „Dostavba polyfunkčného objektu a modernizácia,“ realizovaný v obci Radošovce, kde deklaroval úmysel modernizovať, dostavať administratívnu časť objektu, hoci táto už bola v čase podania žiadosti dokončená a pred kolaudáciou. V podanej žiadosti taktiež predstieral, že je vlastníkom celého objektu, hoci majetkové vzťahy k tejto nehnuteľnosti neboli vyjasnené, zároveň po uzatvorení dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku predstieral realizáciu výberového konania v dňoch 16. marca 2006 a 17. marca 2006, pričom k vyplateniu sumy 651.896,48 €, (19.639.033,30 Sk), z prostriedkov Európskeho fondu sociálneho rozvoja a sumy 558.768,41 €, (16.833.457,20 Sk), zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nedošlo iba pre okolnosti nezávisiace od jeho vôle,
teda - dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle vylákať príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobiť tak škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle predložiť falšovaný doklad, aby tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov z všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a aby uvedeným činom spôsobil škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím
spáchal
- pokus obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona, - pokus zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 225 ods. 6 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 1 (jedného) roka. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal dňa 22. 04. 2009 pod sp. zn. VII/1 Gv 72/06 80 obžalobu na Y. Š. za pokus obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. b) Trestného zákona a pre pokus zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Na základe podanej obžaloby nariadil súd hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného Y. Š., svedkov N.. W., N.. P., N.. W.Ú., N.. U., N.. I., L. I., N.. L., T.. W., X.. U., N.. L., Ľ.Í. K., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav. Obžalovaný Y. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa cíti byť nevinný. Všetko si dával vypracovať agentúrou, ktorá bola vyškolená na tieto veci a on iba podpísal papiere, ktoré mu predložili. Organizácia patrila pánovi K. a ten ho ubezpečil, že všetko za neho vybaví a postúpi na Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania (ďalej NARMS). Pokiaľ ide o podanú obžalobu prednesenú prokurátorom, že agentúru zaviedol, tak tomu nerozumie, lebo všetky úkony za neho robila firma pána K.. Na položené otázky vypovedal, že agentúre za vypracovanie podkladov vyplatil peniaze. Projekt na stavbu dali robiť dvakrát, má v rodine L., ktorý stavbu realizoval a začal robiť skôr, ako bolo vydané stavebné povolenie. On mu vravel, aby to nerobil a preto aj zaplatili pokutu. Zmluva s L. bola uzavretá asi pol roka od začatia stavby, s čím on súhlasil. L. povedal, že to je len formálne a aby mal istotu, že môže stavať polyfunkčný objekt. L. si dal do zmluvy, že až do zaplatenia to bude jeho majetok, ale od zmluvy odstúpili, pretože tam bola veľká nekvalita. Dali si vypracovať posudok ústavu a boli zistené značné závady, ktoré potom bližšie na hlavnom pojednávaní uviedol. Podstatné je , že stavbu neprevzali práve z dôvodu existujúcich vád, ktoré neboli odstránené. Kolaudácia nebola urobená žiadna ani na
polyfunkčnom objekte, ani na výrobnej hale. Platby boli dohodnuté tak, že mu zaplatí zálohu a to asi 7 miliónov, ktoré aj L. zaplatené boli a zvyšok mal byť zaplatený po ukončení stavby. V hláseniach, ktoré posielal agentúre uvádzal vždy pravdu. Práce boli vykonané nekvalitne, preto sa rozhodli, že objekt zbúrajú na svoje náklady a na rekonštrukciu a modernizáciu bude žiadať peniaze od NARMS. Pracovníci NARMS súhlasili. Konkrétnu osobu, ktorá sa mala takto vyjadriť ale označiť nevie, lebo tam bolo viacej pracovníkov agentúry. Ďalej na otázky uvádzal, že na stavbu bolo vydané dodatočné stavebné povolenie. S K. sa poznal prostredníctvom svojej dcéry U., ktorá pracovala s pani K. v Senici na Úrade práce. K. tam chodieval a dcére navrhol, že jemu navrhne projekt a zabezpečí financie. Iniciatíva vyšla od pána K.. Tento bol na stavbe minimálne desať až dvadsaťkrát. Povedal, že vypracuje projekt, ktorý predloží NARMS a peniaze určite dostanú. Za to si vypýtal odmenu a túto mu aj vyplatil. K. bol predsedom politickej strany ANO v Senici a v tej dobe bol ministrom pán G.. Toto malo súvislosť s fondami a takto sa K. aj vyjadril. Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej NFP) vypracovala organizácia pána K.. Vypracovanú žiadosť on nečítal. Pokiaľ ide o realizovanú stavbu, jej vlastníctvo je predmetom súdneho sporu, v rámci ktorého bolo vykonané znalecké dokazovanie ústavom v Bratislave a z posudku sú zrejmé veľké nedostatky tejto stavby. Na otázku, či požiadal agentúru o preplatenie stavebných prác uviedol, že bližšie by sa vedela vyjadriť jeho dcéra, ale myslí, že faktúry sa preplácať nedávali. Na ďalšie otázky uviedol, že K. bol na predmetnej stavbe ešte pred podaním žiadosť o NFP. S K.X. komunikoval od roku 2002, na stavbe s ním bol viackrát, presný čas nevie a na otázku, či už bola postavená stavba, konkrétne časť polyfunkčný objekt a hala keď tam bol K., obžalovaný uviedol, že áno a toto bolo pred podaním žiadosti. K. vedel, že toto je ten objekt, ktorý mal byť predmetom poskytnutej finančnej pomoci. On okolo objektu jazdil dennodenne, pretože kúsok odtiaľ býva. Na otázku, aby sa obžalovaný vyjadril k tvrdeniu K. v prípravnom konaní, ktorý uvádzal, že síce chodil popri objekte, ale nevedel, že to je ten objekt, ktorý mal byť predmetom finančnej pomoci, obžalovaný uviedol, že toto tvrdenie K. je lož. Pravdou je, že žiadosť o poskytnutie NFP podpísal a podpis aj nahliadnutím do spisu verifikoval. Na otázku, prečo si uvedenú žiadosť neprečítal, tak to bolo preto, lebo mu K. tvrdil, že všetko je v poriadku. Rovnako tak nečítal ani vypracovaný projekt. Takisto z dôvodu, že mu K. povedal, že bude všetko v poriadku. Vo vzťahu k vedenému trestnému konaniu na Okresnom súde v Senici, kde je žalovaný za trestný čin podvodu v súvislosti so zapísaním rozostavanej stavby na list vlastníctva na seba a svoju manželku Q. Š., uviedol, že toto konanie doposiaľ skončené nie je. Čo bolo predmetom hlásení NARMS v mesiaci jún až október 2006 uviedol, že nevie. Pokiaľ ide o strojné zariadenia, tak vstúpil do jednania so spoločnosťou Triumf s.r.o. Košice. Riadne bolo urobené výberové konanie a bolo to so súhlasom NARMS. Či bola podmienkou poskytnutia NFP zo strany NARMS kolaudácia priestorov, kde mali byť stroje uložené, sa obžalovaný nevyjadril. Pokiaľ žiadal súhlas od L. na umiestnenie strojov, tak to bolo preto, lebo tam už začali určité spory a dohady komu vlastne objekt patrí a preto zo slušnosti sa L. opýtal. O tom, že hala nie je skolaudovaná urobil oznámenie agentúre, ale komu konkrétne, uviesť nevie. Za administratívnu časť si náklady neuplatnil, teda nepredložil žiadosť o platbu. Na otázku z akého dôvodu neuviedol, že polyfunkčná časť a hala, kde mali byť umiestnené technológie v čase podania žiadosti už stojí, obžalovaný uviedol, že tam boli kontroly a to videli. Na otázku, či uviedol v podanej žiadosti, ktorá mala názov Dostavba a modernizácia objektu, že sa nevzťahujú v rámci požadovanej pomoci na túto dostavbu a modernizáciu položky týkajúce sa jednotlivých etáp stavby, ktoré už v čase podania žiadosti boli už zrealizované uviedol, že doniesli na nadáciu papiere a tam povedali, že to majú v poriadku. Oni konali tak, ako im agentúra povedala. Svedok N.. X. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa pamätá, že obžalovaný podal na NARMS žiadosť o poskytnutie NFP, táto prešla schvaľovacím procesom až do momentu, kedy mali byť poskytnuté finančné prostriedky agentúrou. Každý žiadateľ dostane k svojmu projektu projektového manažéra. Pamätá sa, že bol na kontrole na mieste u obžalovaného a kontrola bola vykonaná z toho dôvodu, že obžalovaný podal žiadosť o platbu za strojné zariadenia - technológie. Následne sa pamätá, že bolo agentúre, už nevie či políciou, alebo niekým iným oznámené podozrenie na nezrovnalosť. Potom prišiel policajt a pýtal dokumenty k projektu. Dotazovali sa na svoj riadiaci orgán, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR ako majú postupovať a preto im odporučili vykonať kontrolu ale nie ich odboru, ale k odboru kontroly, bola to „ex ante“ kontrola. Boli tam nejaké zistenia a na základe nich potom došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí NFP v celom rozsahu. Na položené otázky svedok vypovedal, že pri prvej kontrole, ktorej sa zúčastnil, boli kontrolované faktúry, výpisy z účtu, ostatné dokumenty a taktiež, či technológia je fyzicky doručená. Pokiaľ ide o výsledky kontroly, tak prvá kontrola, ktorú oni robili sa týkala len technológie a pokiaľ ide o hodnotenie stavebnej časti, tam už robili záver hodnotitelia následne. Pokiaľ sa on pamätá, obžalovaný požiadal o refundáciu na nákup strojov. Keďže bolo podané
oznámenie z polície, tak finančné prostriedky mu vyplatené neboli a schvaľovanie žiadosti o platbu týkajúcej sa technológie bolo pozastavené. Celkovo bol na stavbe v Radošovciach iba raz a to už v súvislosti s uvádzanou platbou súvisiacou s technológiou. Na otázku v čom bol projekt v stavebnej časti skresľujúci a zavádzajúci, tak toto on neposudzoval, to posudzovali hodnotitelia. Pokiaľ ide o jeho vyjadrenie z prípravného konania, kde sa okrem iného vyjadril, že už predložený projekt týkajúci sa stavebnej časti bol skresľujúci a zavádzajúci, tak k tomu môže uviesť, že iba predpokladá, že to bolo na základe výsledku hodnotiteľov. Pravdou je obžalovaný o prefinancovanie nákladov v stavebnej časti nežiadal. Na ďalšie otázky svedok uviedol, že pokiaľ ide o technológie, tak v danom prípade sa vyhlasovala verejno-obchodná súťaž na dodávateľa, alebo verejné obstarávanie. Na otázku, či bolo potrebné, aby bol objekt, kde sa mali strojné zariadenia uložiť skolaudovaný, tak k tomu sa vyjadriť nevie. Či bola hala skolaudovaná, oni nekontrolovali. Na otázku, či jednotlivé postupy čo realizoval obžalovaný a podmienky zakúpenia strojov zo strany obžalovaného spĺňali podmienky na refundáciu nákladov z prostriedkov NARMS uviedol, že áno. Pokiaľ ide o finančné toky, ktoré sú poskytované agentúre, tak NARMS je sprostredkovateľským orgánom riadiaceho orgánu, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR a cez agentúru finančné toky nejdú. NARMS spracuje doklady a predloží Ministerstvu hospodárstva SR. Pokiaľ ide o zdroj finančných prostriedkov, tak tieto sú ERDF - Európsky fond regionálneho rozvoja a štátny rozpočet. Prostriedky ERDF neprídu priamo na Ministerstvo hospodárstva SR, ale sú na Ministerstve financií SR. Bližšie by sa k tomu vedel vyjadriť pracovník Ministerstva financií SR. Pokiaľ ide o realizáciu platieb, tak na to, aby príjemca platbu dostal, teda aby boli refundované oprávnené náklady, musí podať žiadosť o platbu, ktorá je následne kontrolovaná agentúrou, potom ide na riadiaci orgán, ktorý vykoná dve kontroly a následne žiadosť o platbu ide na poslednú kontrolu na Ministerstvo financií SR, ktoré by malo uhrádzať finančné prostriedky na účty jednotlivých príjemcov. Záverom na otázku, či v prípade, že by nedošlo k podaniu oznámenia a či by boli refundované náklady na nákup technológie svedok uviedol, že áno. Svedok N.. Y. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný ho oslovil, aby posúdil kvalitu vykonaných stavebných prác na objekte v Radošovciach. On ohliadku urobil a zistil niekoľko nedostatkov v kvalite prác. Medzi najzávažnejšie patrilo nekvalitné položenie strešnej krytiny, nebola v stavebnej časti realizovaná tepelná izolácia, preto dochádzalo k premŕzaniu stavby a vážne nedostatky vykazovali betónové podlahy vo výrobnej hale. Oceľová konštrukcia nebola realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie. Je znalcom z odboru stavebníctva - odboru oceňovanie nehnuteľností a preto aj vypracoval znalecký posudok tejto rozostavanej stavby. Na položené otázky uviedol, že zistené skutočnosti zapísal do stavebného denníka a celkovo vykonal 8 až 10 kontrol. Výroba v hale počas jeho kontrol neprebiehala, lebo musela sa nanovo vykonať betonáž podláh. Na verejnej súťaži sa nepodieľal, iba sa podieľal na výbere dodávateľa, ale nevie, či to bolo v rámci toho konania. Bol člen výberovej komisie. Na otázku, či bol prítomný rozhovoru obžalovaného s N.. L. - konateľom spoločnosti Č. H.. U.. ohľadom odstraňovania vád uviedol, že áno a pokiaľ ide o konečný výstup, tak N.. L. nesúhlasil s jeho stanoviskom. Pod jeho stavebným dozorom sa nerealizovali na objekte žiadne stavebné práce, on s obžalovaným nemal žiaden písomný vzťah, iba ho o to požiadal ústne. Keď vzniesol výhrady ohľadom betónových podkladov v hale, tak opravu zrealizovala firma Čajkov a.s., keď to urobili, obžalovaný ho znovu vyzval, aby sa išiel pozrieť, ale ani to nebolo v požadovanej kvalite. Betón na stavbe vyrábala firma Čajkov a.s., betonárka bola priamo na stavbe a preto dodávateľa upozornil, aby vykonával skúšky kvality a pevnosti betónu, ale on to neurobil. Svedkyňa N.. T. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v prejednávanej veci prišiel na agentúru podnet od polície. Ona v tom čase pracovala ako riaditeľka odboru štrukturálnych fondov. Pamätá sa, že na základe žiadosti obžalovaného bola s ním uzavretá zmluva o poskytnutí NFP. Na základe žiadosti polície bola vyžiadaná projektová dokumentácia, ktorú polícii predložila a zároveň poverila pracovníkov NARMS vykonaním kontroly u žiadateľa. Kontrola bola vykonaná a výsledkom bolo pozastavenie žiadosti o platbu až do doby ukončenia šetrenia. Vzhľadom na odstup času sa k výsledkom kontroly už nevie vyjadriť, ale túto vykonávali pracovníci N.. W., N.. P. a N.. Z. a to na stavebnú časť. Na položené otázky uviedla, že pokiaľ ide o jej vyjadrenie v prípravnom konaní, že obžalovaný z pohľadu implementácie porušil povinnosť informovať o akomkoľvek súdnom, resp. inom konaní a porušil tak povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí NFP tak ona vychádzala z tejto zmluvy, kde to má žiadateľ výslovne uvedené. Na otázku, či sa pre refundáciu vynaložených nákladov na technológiu - strojné
zariadenia vyžadovala kolaudácia haly uviedla, že sa na to nepamätá, ale táto podmienka by musela byť uvedená ako podmienka vo výzve, alebo by musela byť priamo zakotvená v zmluve. Ak by bola uvedená táto podmienka vo výzve alebo v zmluve, potom by nestačilo vyjadrenie obžalovaného, že objekt je skolaudovaný, ale by sa vyžadovalo kolaudačné rozhodnutie. Svedkyňa N.. H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že agendu na agentúre prebrala od pána W. a potom viedla agendu obžalovaného na agentúre. Pamätá sa, že bola prijatá žiadosť o platbu za technológie a bola raz na mieste na kontrole, čo je bežný proces. Výstup z kontroly bol pozitívny, či už v súlade so zmluvou, alebo so žiadosťou o platbu. Na to, či bolo podmienkou skolaudovanie haly, kde mali byť uložené strojné zariadenia, sa nepamätá. Platba bola dočasne pozastavená, nakoľko došlo k podaniu trestného oznámenia a následne vec prevzala kontrolná skupina. Ona vykonávala len kontrolné zistenia v súvislosti s refundáciou za technológiu a nie za stavebnú časť. Pamätá sa, že potom došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s obžalovaným. Pokiaľ ide o to, či pri kontrolách boli zistené nejaké skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s podanou žiadosťou, alebo zmluvou o poskytnutí NFP, alebo podanou žiadosťou o platbu, tak žiadne takéto skutočnosti zistené neboli. Svedok N.. T. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho pracovnou náplňou je dodávka technológií na výrobu plechov a s obžalovaným jednal ohľadom strojných zariadení a to laserové rezacie zariadenia, vysekávací lis, ohraňovací lis a tabuľové nožnice. Vyšpecifikovali pre obžalovaného vhodné stroje, obžalovaný predložil objednávku, potom pripravili zmluvu a čakali na úhradu. Pamätá sa, že nastali komplikácie. Obžalovaný mu ukázal nejaký papier z agentúry, kde mal prísľub, že finančné prostriedky má obdržať, ale došlo k nejakým komplikáciám. Snažili sa problém riešiť, preto vstúpili do jednania s Deutsche leasing, s.r.o., ktorá spoločnosť napokon dodávku prefinancovala, už nevie či formou leasingu, alebo úveru. Zmluvu o dodávke strojov uzavreli v máji 2005 a stroje dodali v mesiaci november, alebo december 2005. Zúčastnil sa aj jednaní s agentúrou, lebo chceli vedieť stav ohľadom schválených financií - refundácií, ale žiadne konštruktívne vyjadrenie nedostali. Na položené otázky uviedol, že ich spoločnosť ich dodala a potom dostala za ne aj zaplatené. Iniciované stretnutie s agentúrou bolo zo strany obžalovaného s dobrým úmyslom problém riešiť, aby si kompetentní sadli za stôl. Obávali sa, že technológie dodajú a nedostanú zaplatené. Z hľadiska obchodného je prípad dnes uzavretý. Na otázku, či bola podmienkou kolaudácia haly, sa svedok nevyjadril, ale uviedol, že podľa jeho vedomostí tá podlaha je prašná a škodí ľuďom, aj technológii. Hovorí to preto, lebo v iných halách, kde osadzujú stroje sa s takouto prašnosťou nestretol. Svedok L. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ by sa mal vyjadriť k otázkam výberového konania na polyfunkčný objekt v Radošovciach, tak o tomto nič nevie. Bola preto prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z č.l. 1743-1747. V tejto výpovedi svedok uviedol, že pracuje ako súkromný podnikateľ v oblasti stavebníctva a v roku 2006 bol poverený vedením spoločnosti Seghem s.r.o. v Bratislave, ktorú zastupoval ako štatutár. Osobu obžalovaného nepozná. Čo sa týka verejnej súťaže na dostavbu polyfunkčného objektu v Radošovciach, tak v roku 2006 bol oslovený obchodným partnerom P., či sa nechce zúčastniť verejnej súťaže na dostavbu nejakej výrobnej haly, ale na podrobnosti si už nepamätá. Povedal mu, nech mu doručia projektovú dokumentáciu, tak sa stalo a on vypracoval cenovú ponuku na zhruba 17 miliónov Sk bez DPH. Pokiaľ sa pamätá, uvedenú výrobnú halu mal postaviť, nie rekonštruovať. Či sa v objekte nachádzali iné stavby, si nespomína. Po nejakom čase mu prišlo do firmy vyrozumenie, že ich firma súťaž vyhrala a bola mu zároveň zaslaná aj zmluva o výstavbu haly, ktorú podpísal a poslal naspäť. Tým celá vec pre neho skončila. V uvedenej firme Seghem s.r.o. už nepracuje. Osobne sa žiadneho výberového konania, ani výberovej súťaže nezúčastnil. Po predložení fotokópie zápisnice z rokovania zo dňa 27.03.2006 v Radošovciach, kde je jeho podpis, po nahliadnutí uviedol, že sa jedná o jeho podpis, ale zápisnica mu bola doručená do firmy v Bratislave. Vtedy keď bol vyrozumený, že súťaž vyhral. Inak si to vysvetliť nevie. Nevie ako vec skončila, ani či hala bola postavená. Svedok N.. T. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je švagor jeho brata a na základe s ním uzavretej zmluvy postavila stavbu v Radošovciach a. s. Čajkov, ktorej je konateľom. Keď bolo treba zaplatiť, začali problémy. Konkrétne pokiaľ ide o uvedený prípad, tak na základe zmluvy z roku 2003 začali stavať polyfunkčný objekt, ktorý bol ukončený v roku 2004 a keď bolo treba vystaviť faktúru, začali obštrukcie so závadami. Obžalovaný potvrdil, že nie sú peniaze. Navrhoval mu, aby stavbu predali, keď
nie sú peniaze a tie si rozdelia. Obžalovaný na to nepristúpil a odstúpil od zmluvy. Dodatočne zistil, že ešte rozostavanú stavbu si obžalovaný dal napísať na seba a na manželku a to aj napriek tomu, že v zmluve bolo uvedené, že stavba prechádza na neho až po úplnom zaplatení. Následne odstúpili aj oni od zmluvy a dodatočne zistili, že túto ich stavbu založil obžalovaný v banke na úver. Podali preto trestné oznámenie za podvod a po trestnom oznámení zo spisu zistili, že obžalovaný chce za stavbu zaplatiť z peňazí fondov. V dokladoch však ale bola uvedená nejaká iná firma ako firma Čajkov a.s., ktorá mala budovu stavať. Bolo tam fiktívne výberové konanie a tým ich obžalovaný chcel obísť bez zaplatenia. Bola na neho na základe ich oznámenia podaná obžaloba. Súdne konanie ohľadom zaplatenia nie je doriešené, ohľadom vlastníctva k stavbe majú prvostupňového rozhodnutie súdu, ktoré je v ich prospech, ale obžalovaný sa odvolal. Na položené otázky vypovedal, že začali stavať v 2. polroku 2003 hneď ako bolo vydané stavebné povolenie. Posledné práce vykonali v novembri 2004, lebo sa obžalovaný vyhrážal, že im ukradne stroje. Stavebný dozor vykonával na začiatku N.. W., neskôr N.. P.. S N.. P. sa viackrát stretol, keď prišiel, mal výhrady, že konštrukcia je na nejakom mieste skrivená. Povedal, že to dá odstrániť, ale P. uviedol, že to nevadí a že to môže ostať. Na stavbe bolo pár drobností, ktoré sa dali odstrániť a pokiaľ ide o podlahy, tak v projekte bola podlaha liata, ale nakoľko bola veľmi drahá, tak sa v zmluve dohodli, že bez úpravy. Opravy podlahy nevykonávali. Betón vyrábali podľa receptu spriatelenej firmy, vzorky boli vyrobené, ale neboli dané na preskúšanie, nosnosť betónu garantuje. Dielo sa nedalo odovzdať, nakoľko obžalovaný nemal peniaze a preto stále robil obštrukcie ohľadom prevzatia. Na základe výzvy vady odstránili, ale obžalovaný aj tak robil obštrukcie. Cena za dielo bola dohodnutá za celok, nemali spravený položkovitý rozpočet. P. nemal výhrady k betonáži a k položenej betónovej podlahe. Na otázku prečo začal stavať o štyri mesiace skôr, ako bolo vydané stavebné povolenie svedok uviedol, že stavbu skôr nezačali, iba tam nasťahovali materiál. Na otázku obžalovaného, či môže potvrdiť, že ho vyzval, aby stavbu zastavili a vyrovnali financie, na čo mal svedok uviesť, že on má financií dosť a stavbu dostavia, uviedol, že to nie je pravda. Obžalovaný bedákal, že nemá peniaze, nič nehovoril, že stavbu treba zastaviť a vyrovnať financie. Nie je ani pravda, že sa mal vyjadril, že má peňazí dosť a stavbu dostavia. Naháňal ho obžalovaný, aby stavbu dokončil, lebo bude platiť penále za omeškanie. Obžalovaný predložil vyjadrenie Technického a skúšobného ústavu v Bratislave, ktorý poukazuje na nekvalitu prevedených stavebných prác, k čomu svedok uviedol, že súd v Skalici ho nebral do úvahy, lebo si ho vyžiadal obžalovaný sám a nie súd. Na ďalšie otázky uviedol, že od zmluvy odstúpili až potom, ako zistili, že si dal obžalovaný stavbu zapísať na seba a na manželku. Na otázku, či podal oznámenie agentúre uviedol, že si myslí že nie. On sám podal trestné oznámenie na OR PZ v Senici. Na otázku akú zálohu obžalovaný zaplatil, uviedol, že to uviesť nevie. Na otázku, či to bola suma 7.200.000,- Sk svedok uviedol, že to nevie, on vystavil doklad o prijatí zálohy s tým, že obžalovaný si vybaví úver v Slovenskej sporiteľni, aby to mohol financovať. Ohľadom financovania sa s obžalovaným bavil a ten mu tvrdil, že to bude na 100 % vyfinancované z fondov. Ukázal mu aj nejakú žiadosť, ktorú tam dal. V súčasnosti je taký stav, že nehnuteľnosť užíva obžalovaný už päť rokov, ale okrem zálohy mu neuhradil nič a to aj napriek tomu, že on subdodávateľom platby uhradil. Po predložení dokladu z 02.10.2003 - potvrdenia o zaplatení zálohy 7.200.000,- Sk na stavbu polyfunkčný objekt Radošovce svedok uviedol že takýto doklad vystavil a podpísal. Obžalovaný takýto doklad potreboval , aby mu banka dala úver. Obžalovaný výpoveď svedka označil za nepravdivú. Svedkyňa T.. Z. W. vypovedala, že v predmetnej veci vykonali kontrolu na podnet Ministerstva hospodárstva SR. Nakoľko bola nahlásená nezrovnalosť z projektového tímu Implementácie štrukturálnych fondoch NARMS, v ktorej sa uvádzalo, že administratívna budova a výrobná hala, ktorá bola predmetom projektu, bola už v tom čase postavená a technológie, ktoré boli zakúpené sú zabudované v hale. Vyžiadali si preto doklady od obžalovaného, okrem stavebného denníka, ktorý nemal k dispozícii. Po vykonaní kontroly vypracovali správu a pamätá sa, že zistené nezrovnalosti sa potvrdili, pričom nemali žiadny finančný dopad, lebo obžalovanému prostriedky poskytnuté neboli. Na položené otázky svedkyňa uviedla, že celý kontrolný proces sa spustil na základe trestného oznámenia. Bolo zistené, že súdny spor sa agentúry netýkal, ale sa týkal len predmetnej stavby. Na otázku, či podmienka kolaudácie haly bola podmienkou refundácie v časti technológie uviedla, že keď prišli na kontrolu zistili, že výrobná hala samotná nevyhovuje stavebnému zákonu, keďže hala nemala kolaudačné rozhodnutie, čím si agentúra nemohla byť istá, že hala je v súlade so stavebným zákonom, tak prostriedky nemohli vyplatiť. K opätovnej otázke, či sa vyžadovala kolaudácia sa presne vyjadriť nevie, ale toto nie je uvedené ako podmienka pre následnú refundáciu. Ohľadom stavebnej časti príjemca prostriedky nežiadal a tak
mu ani neboli vyplatené. Žiadal preplatiť len technológie. Ohľadom stavebnej časti by mu prostriedky vyplatené neboli, lebo nebolo urobené obstarávanie podľa výzvy. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré boli preplácané, tak prostriedky PHARE boli prostriedky predvstupových fondov EÚ. Teraz sa preplácajú žiadateľom prostriedky zo štrukturálnych fondov. U nich sa pripravujú súhrnné žiadosti o platbu, tie sa predkladajú Ministerstvu hospodárstva SR a to ich potom predkladá certifikačnému orgánu na Ministerstve financií SR. Všetky prostriedky sa ale preplácajú ex post. Bližšie by sa k tomu vedeli vyjadriť z uvádzanej certifikačnej jednotky. Svedkyňa X.. T. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2002 sa zoznámila s pánom K., ktorý jej navrhol, že vie kto je, skade pochádza a že jej otec začal s výstavbou polyfunkčného objektu. Navrhol jej, aby navrhla otcovi, že on si založil firmu EUROPROJEKTA s.r.o. na vypracúvanie projektov pre poskytnutie pomoci z fondov a grantov. Ona otca informovala, K. o objekte vedel, lebo tento sa nachádzal na hlavnej trase Skalica - Trnava, čo bolo z cesty vidno. Zároveň upozornil, že spadajú do výzvy Ministerstva hospodárstva SR 1.1 priemysel a služby a že im vie vypracovať projekt, ktorý on potom predloží a oni nebudú musieť nič robiť. Ona otca - obžalovaného Y. Š. informovala a on súhlasil. Stretli sa a na stretnutí už mal K. napísanú žiadosť, že Y. Š. žiada EUROPROJEKTU s.r.o. o vypracovanie projektu a zároveň aj žiadosť o poskytnutie NFP. Túto K. potom odniesol na Ministerstvo hospodárstva SR. K. vedel o tom, v akom stave je rozostavená stavba. Telefonovala L.C., že musia preukázať vlastné náklady, ktoré boli realizované na projekt a L. vyčíslil investície na 22.330.000,- Sk. Túto sumu K. aj uviedol a je tam podľa nej aj spomínané, že je tam vybudovaná výrobná hala. To boli zrealizované projekty a v ďalšej časti je cieľ projektu dostavba administratívnej budovy. Potom im prišlo oznámenie o rozhodnutí hodnotiacej komisie, že otcovi je pridelený NFP vo výške 36.472.491,- Sk. Ďalej svedkyňa vypovedala, že N.. L. bol o všetkom informovaný už predtým, ako začal s realizáciou stavby, vrátane toho, že peniaze budú žiadať z agentúry. S L. však boli problémy, dostal aj pokutu za nedodržanie projektu. Vie o tom, že otec ho žiadal, aby prestal s realizáciou stavby a počkajú na postup agentúry. Neskôr došlo k podpisu zmluvy medzi spoločnosť Triumf a nimi ohľadom strojov, prefinancovanie išlo cez lízingovú spoločnosť Deutsche leasing Slovakia. Táto lízingová spoločnosť stroje zaplatila a následne 26.07.2006 jej otec požiadal agentúru o platbu. Tam boli náklady oprávnené a aj to bolo kontrolované. Ona celú vec pozná, lebo ak mal otec nejaký problém, tak to prekonzultoval s ňou a pomáhala mu aj pri zháňaní podkladov. Ďalej vypovedala, že 01.08.2006 prišla na kontrolu NARMS, ona bola prítomná, lebo ju o to požiadal otec. Kontrola bola vykonaná na základe žiadosti o preplatenie technológie. Správa z kontroly z 01.08.2006 bola v poriadku. Potom bola ďalšia kontrola 08.12.2006 a tam už vlastne hovorili o nezrovnalosti, na ktorú boli upozornení s tým, že to musia prešetriť, lebo bolo podané na otca trestné oznámenie. Snažili sa situáciu riešiť a to rozdelením projektu na technologickú časť a stavenú časť, ale agentúra s tým nesúhlasila a odstúpila od zmluvy. Potom začal kolobeh súdnych sporov s L.. Ďalej na otázky vypovedala, že hlásenia o priebehu realizácii projektu písala ona a všade uvádzala, že stavebná časť ešte s realizáciou nezačala. V zastúpení otca agentúre ona sama neuviedla žiadny falšovaný doklad a ani nevie o tom, že by nejaký falošný doklad predložil jej otec. Konkrétne podmienky, za akých možno poskytnúť NFP ona nepoznala, teda žiadosť vypracoval K. a na otázku, či vie, že malo prebiehať verejné obstarávanie uviedla, že projektový manažér z agentúry im povedal, že na stavebnú časť musí prebehnúť verejné obstarávanie. Na otázku, či im projektový manažér povedal, že nie sú splnené podmienky pre poskytnutie NFP, lebo stavbu zrealizoval subjekt, ktorý nebol vybratý v procese verejného obstarávania uviedla, že pri podpise zmluvy 30.09.2005 im nič také nebolo povedané. Na otázku, či pri podpise zmluvy 30.09.2005 povedali, že stavba už stojí, svedkyňa uviedla, že sa nepamätá, že by pri podpise zmluvy povedali, že stavba už stojí. Na otázku, či do vykonania prvej kontroly 01.08.2006 signalizovali agentúre, že stavba stojí uviedla, že oni spomínali vždy len technologickú časť. Svedkyňa N.. N. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje ako generálna riaditeľka sekcie podporných programov Ministerstva hospodárstva SR a v jej kompetencii je okrem agendy implementácie štrukturálnych fondov vo všeobecnosti aj iná agenda. Otázka prefinancovania je skôr otázkou na Ministerstvo financií SR, ale z jej pohľadu môže uviesť, že Ministerstvo hospodárstva SR bolo schválené ako riadiaci orgán pre operačný program priemysel a služby. Vo všeobecnosti je postup taký, že ak konečný prijímateľ žiada o platbu, tak tam ide z agentúry kontrola, ak je všetko v poriadku postúpi sa žiadosť na Ministerstvo hospodárstva SR. Potom to znovu prechádza kontrolným mechanizmom Ministerstva hospodárstva SR a potom to ide na platobnú jednotku Ministerstva hospodárstva SR. Prostriedky sú schvaľované na programové obdobie, teraz je to obdobie od 2007 do 2011.
Svedok Ľ. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná a to v súvislosti s tým, že bol kontaktovaný ako vtedajší majiteľ firmy EUROPROJEKTA s.r.o. v Senici, kedy bol obžalovaným požiadaný o vypracovanie žiadosti na pridelenie NFP. Dostal tak objednávku a on potom vypracoval žiadosť o pridelenie NFP. Táto aj bola podaná na príslušné Ministerstvo hospodárstva SR, kde prebiehal schvaľovací proces. NFP bol obžalovanému pridelený. Už sa nepamätá na názov projektu, bolo to na nákup technológie a rekonštrukcie. Na položené otázky odpovedal, že na mieste objektu nikdy nebol, ale vie, o ktorý objekt sa jedná. Od obžalovaného vyžiadal potrebné podklady, aby mohla byť žiadosť podaná, konkrétne išlo o čestné vyhlásenia, potvrdenia od štátnych inštitúcií. Bolo to ohľadom toho, že robili verejné obstarávanie na stroje. Komunikoval aj s dcérou obžalovaného, ktorá mu nosila podklady. On osobne žiadosť nevypracoval, robili ju projektové manažérky jeho firmy EUROPROJEKTA s.r.o., on im dal podklady a oni spracovali žiadosť. Za vypracovanie žiadosti bola dohodnutá odmena 200.000,- Sk + DPH a v prípade pridelenia finančných prostriedkov ďalšia odmena vo výške 10 % z výšky prideleného NFP. V skutočnosti mu bolo vyplatených 200.000,- Sk za vypracovanie projektu, odmena desať percent vyplatená nebola, lebo obžalovaný prostriedky nečerpal. Kto navrhol a vymyslel názov projektu „Dostavba a modernizácia polyfunkčného objektu“ uviedol, že k tomu sa vyjadriť nevie. On sám žiadosť na agentúru odniesol. Na otázku, či obžalovaný predložil jeho spoločnosti aspoň jednu listinu alebo údaj, ktorý by bol v rozpore s pokynmi agentúry svedok uviedol, že nie. Rovnako tak nepredložil obžalovaný žiadny falošný doklad. Kolaudácia haly podmienkou schválenia a následného pridelenia NFP nebola. Na stavbe nebol nikdy. Pravdou je, že vyšetrovateľovi povedal, že okolo objektu chodí autom a na otázku, v akom stave bol objekt v čase vypracovania žiadosti svedkov uviedol, že sa nepamätá, nevšímal si to. Objekt si začal všímať až vtedy, keď tam bola vyvesená tabuľa, že je financovaný z prostriedkov EÚ. Peniaze za technológie obžalovanému vyplatené neboli. Na otázku, aby sa vyjadril, že podľa vyjadrenia obžalovaného vedel, že budova v čase podania žiadosti stojí uviedol, že sa na to nepamätá, myslí si, že skôr nie. Dcéru obžalovaného T. U. pozná, lebo v tej dobe boli členmi politickej strany ANO a U. bola predsedníčkou v okrese Skalica a on bol tajomníkom Krajskej rady ANO Trnavského kraja. Pravdou je, že povedal obžalovanému, že žiadosť je v poriadku, lebo takúto informáciu mu dali jeho manažérky. Obžalovaný uviedol, že výpoveď svedka nie je pravdivá. Bol to svedok K., kto navrhol čerpanie eurofondov, keď mu svedok K. predložil papiere na podpis, tak ho ubezpečil, že to čítať nemusí, že všetko je v poriadku. Existujú svedkovia, že K. na stavbe bol a myslí, že ešte pred podaním žiadosti o NFP. Ešte tí ľudia, čo tam robili, svedka poznali a povedali, že čo tam robí K.. Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to konkrétne s písomným podaním Ministerstva financií SR - certifikačného orgánu, z obsahu ktorého vyplýva, že zmluvu o poskytnutí NFP uzatvára s prijímateľom poskytovateľ, ktorým je riadiaci orgán, v danom prípade Ministerstvo hospodárstva SR. Finančný tok je taký, že prostriedky ERDF (Európsky fond regionálneho rozvoja) sú poskytnuté zo strany Európskej komisie na mimorozpočtové účty Ministerstva financií SR, ako platobného orgánu pre štrukturálne fondy a sú vedené v štátnej pokladnici a disponuje s nimi platobný orgán. Z týchto účtov sú prostriedky ERDF prevádzané následne na príjmový účet Ministerstva hospodárstva SR, ktorý je tiež vedený v štátnej pokladnici. Momentom pripísania prostriedkov ERDF na príjmovom účte Ministerstva hospodárstva SR sa prostriedky ERDF stávajú súčasťou štátneho rozpočtu. Samotný NFP je tvorený dvomi zdrojmi - samotnými prostriedkami ERDF, ako aj prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na spolufinancovanie. Prostriedky na spolufinancovanie sú alokované na výdavkovom účte Ministerstva hospodárstva SR. Na tomto účte, akoby dôjde „k spojeniu“ prostriedkov ERDF a prostriedkov spolufinancovania „štátny rozpočet“ a následne sú prijímateľovi poskytnuté spoločne. Prijímateľ tak dostane NFP, ktorý je tvorený vo vopred určenom pomere prostriedkami ERDF a prostriedkami štátneho rozpočtu na spolufinancovanie. Poskytovanie prostriedkov prebieha tak, že poskytovateľ sa zaviaže poskytnúť prijímateľovi NFP v určitej výške a to na základe žiadosti o platbu v platobnej jednotke. S touto žiadosťou musí žiadateľ predložiť už uhradené faktúry dodávateľom projektu a tie sú následne preplatené vo výške, v akej ich uzná za oprávnené platobná jednotka, poskytovateľ (riadiaci orgán) a platobný orgán.
Prostriedky ERDF sú vedené v dostatočnom množstve na mimorozpočtovom účte Ministerstva financií SR, tieto sa potom po zosumarizovaní zasielajú riadiacim orgánom, v danom prípade Ministerstvu hospodárstva SR. Prostriedky ERDF sa stávajú súčasťou štátneho rozpočtu až ich spojením na účte riadiaceho orgánu, v danom prípade Ministerstva hospodárstva SR. Ak sa prostriedky ERDF na účte platobného orgánu míňajú, zasiela sa žiadosť o platbu na Európsku komisiu, čím dôjde k doplneniu prostriedkov ERDF na mimorozpočtovom účte Ministerstva financií SR. Aj po pripísaní NFP na účet prijímateľa naďalej ide o prostriedky štátneho rozpočtu a naďalej platia na nich pravidlá podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Je tomu tak až do momentu, kedy prijímateľ použije tieto prostriedky na financovanie aktivít projektu - ich odpísaním z účtu prijímateľa prestávajú byť prostriedky NFP prostriedkami verejnými. Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu a to: zmluva o úvere, č.l. 99-103; splátkový kalendár k úverovej zmluve, č.l. 104-108; potvrdenie o zriadení vinkulácii poisteného plnenia, č.l. 109; splátkový kalendár, č.l. 110-111; návrh lízingového financovania, č.l. 112-113; výpisy z účtov VÚB Bratislava, č.l. 114-148; opätovná reklamácia žiadosť o reklamáciu vád diela obžalovaného, č.l. 149-150; podací lístok, č.l. 151; zápis z ohliadky stavby, č.l. 152-153; zápisnica z ohliadky realizácie prác a kontroly kvality konaných prác, č.l. 154-155; zmluva o dielo, č.l. 166-169; stavebný denník, č.l. 170-199; potvrdenie, č.l. 200; potvrdenie o podaní obžaloby, č.l. 201-202; obžaloba, č.l. 203-207; uznesenie, č.l. 211-212; prípis svedka Ľ. K. PZ ÚBPK, č.l. 282; žiadosť, č.l. 283; zmluva, č.l. 284-285; žiadosť o poskytnutie NFP, č.l. 286-296; prípis zo živnostenského registra ORT, č.l. 297-299; potvrdenie daňového úradu, č.l. 300-301; sociálnej poisťovne, č.l. 302, VZP, č.l. 303; výkaz o počtu zamestnancov, č.l. 304; majetkové priznanie, č.l. 305-312; potvrdenie o podaní daňového podania, č.l. 313, čestné vyhlásenia žiadateľa, č.l. 313-317; stanovisko TSK, č.l. 318-319; dodatočné stavebné povolenie, č.l. 323-330; rozhodnutie, č.l. 331-332; výkaz, výmer stavebného materiálu, č.l. 333-336; výpis LV, č.l. 337; potvrdenie o plnení záväzkov, č.l. 340; vyhodnotenie návrhov v obchodnej súťaži, č.l. 342; cenové ponuky uchádzačov, č.l. 344-397; záväzná osnova projektu pre žiadateľa zo súkromného sektoru, č.l. 398-435; marketingový plán v rokoch 2006-2010, č.l. 436-474; zmluva o dodávke výrobkov, č.l. 489-506; faktúra, č.l. 507; dodací list, č.l. 508; odovzdávací protokol, č.l. 509; zmluva o dodávke výrobkov, č.l. 510; príloha - faktúra, dodací list, odovzdávací protokol, č.l. 510-528; zmluva o dodávke mechanických výrobkov, faktúra, dodací list, odovzdávací protokol, č.l. 529-549; objednávka, č.l. 550; výpisy z účtu, č.l. 551-554; zmluva o dodávke elektrických výrobkov, faktúra, dodací list, odovzdávací protokol, č.l. 555-575; zápisnica z rokovania, č.l. 582-583; výpis z obchodného registra, č.l. 596-597; zápisnica o ohliadke miesta činu, č.l. 600-603; fotodokumentácia, č.l. 604-620; potvrdenie o registrácii žiadosti o poskytnutie NFP, č.l. 622; zmluva o diela, č.l. 625-629; oznámenie o začatí realizácie projektu, č.l. 630; stanovisko k projektu, č.l. 631-632; záznam, č.l. 634; podozrenie zo vzniku nezrovnalostí, č.l. 635; vyjadrenie, č.l. 636; odovzdanie dokladov, č.l. 639; vyjadrenie NARMS, č.l. 640-646; odstúpenie od zmluvy o poskytnutie NFP, č.l. 654-656; potvrdenie o prijatí žiadosti, č.l. 658; potvrdenie o registrácii žiadosti, č.l. 659; kontrolný zoznam pre formálnu kontrolu, č.l. 660-663; spoločný hodnotiaci posudok, č.l. 664; záznam zo zasadania hodnotiacej komisie, č.l. 665-670; akceptačný list, č.l. 671-672; zmluva o poskytnutí NFP, č.l. 673-690; prílohy - schválený rozpočet projektu, č.l. 691-767; dodatok č. 5 k zmluve o poskytnutí NFP, č.l. 678; hlásenie o ukončení realizácie projektu, č.l. 771-775;, prílohy, č.l. 784; žiadosť o registráciu údajov do NCR, č.l. 785-786; potvrdenie, č.l. 787; výpis, č.l. 788; oznámenie o začatí realizácie projektu, č.l. 789; zmluva o zriadení záložného práva, č.l. 790-792; oznámenie o vyhlásení metódy verejného obstarávania, č.l. 803-806; oznámenie o výsledku verejného obstarávania, č.l. 807-808; zápisnica, č.l. 809-810; zmluva o dielo, č.l. 812-816; správa o zistení nezrovnalosti, č.l. 822-824; podozrenie zo vzniku nezrovnalostí, č.l. 825; vyjadrenie, č.l. 826; záznam z prešetrenia podozrenia, č.l. 827-830; fotodokumentácia, č.l. 831-837; čiastkový záznam o prešetrení podozrenia zo vzniknutých nezrovnalostí, č.l. 839-840; oznámenie o podozrení, č.l. 841; rokovací poriadok hodnotiacej komisie, č.l. 842-852; čestné vyhlásenie, č.l. 853; návrh na vklad, č.l. 854-855; LV, č.l. 856-857; dodatočné stavebné povolenie, č.l. 858-862; žiadosť o výmaz záložného práva, č.l. 864; LV, č.l. 865-866; správa z kontroly na mieste z 01.08.2006 s fotodokumentáciou, č.l. 870-882; potvrdenie o zriadení vinkulácie poistného, č.l. 883; poistná zmluva, č.l. 884-886; vyúčtovanie k zmluve, č.l. 887; doložka, č.l. 888-890; výpis z účtu, č.l. 891; žiadosť o príjemcu pomoci o platbu, č.l. 894-898; zmluvy o dodávke strojov, č.l. 897-944; dodacie listy, č.l. 944-947; faktúry k strojom, č.l. 948-954; započítanie zálohovej platby, č.l. 960; bankové potvrdenia, č.l. 962-966; výpis z peňažného denníka z roku 2006, č.l. 968-972; výhrady NARMS z 20.07.2006, č.l. 991; zápisnica o prerokovaní správy z kontroly na mieste z
08.12.2006, č.l. 1021-1032; hlásenie o priebehu realizácie projektu, č.l. 1033-1038; hlásenie o priebehu rekonštrukcie, č.l. 1039-1053; vyjadrenie obžalovaného zo 16.09.2006, č.l. 1054; potvrdenie, č.l. 1057; zmluva o dielo, č. 17/2009, č.l. 1058-1061; zmluva o delegovaní právomoci, č.l. 1068-1092; vyjadrenie ministerstva hospodárstva z 20.10.2008, č.l. 1127-1128;, žaloba na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, č.l. 1132-1138; výpis listu vlastníctva, č.l. 1151-1152; faktúra, č.l. 1154-1155; odstúpenie od zmluvy z 15.03.2009, č.l. 1157-1159; zmluva o zriadení záložného práva, č.l. 1176-1184; znalecký posudok, č.l. 1185-1199; dodatočné stavebné povolenie zo dňa 19.06.2003, č.l. 1205-1211; písomné podanie a. s. Čajkov - rozšírenie návrhu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, č.l. 1250-1253; žiadosť o podanie správy Mestský úrad Skalica, č.l. 1432, 1434, 1435; záznam z prešetrenia kontroly, č.l. 1543-1546; fotodokumentácia, č.l. 1551-1558, 1559-1561 a geometrický plán, č.l. 1562-1563. Na základe vykonaného dokazovania bol obžalovaný Y. Š. rozsudkom sp. zn. 4 T 13/2009 zo dňa 17. marca 2010 podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený z dôvodov, ktoré sú bližšie uvedené v uvedenom rozsudku. Na základe podaného odvolania prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 1 To 12/2010 zo dňa 14. marca 2011 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň nariadil vykonať ďalšie úkony a dôkazy a to v tom smere, ako prebiehalo kolaudačné konanie a zápis do katastra nehnuteľností nedokončených stavieb a zistiť, či bol daný k dispozícii projekt, ktorý mal na stavbu vypracovaný obžalovaný. Ďalej vypočuť svedka L. I., ktorý mal k dispozícii projekt, podľa ktorého spracoval kalkuláciu, zistiť podľa akého projektu, za tým účelom, či to bol projekt na rekonštrukciu a dostavbu existujúceho objektu, alebo malo ísť o výstavbu nového objektu. Za tým účelom predložiť mu pôvodný projekt na stavbu, aby stotožnil, či to bol ten, ktorý mal k dispozícii pri ním spracovávanej cenovej kalkulácie. Ďalej nariadil vypočuť svedkov L. I., R. I., G. P., Ľ. K., N.. Q. V. a L. Č. za účelom vysporiadania sa s otázkou, či jeden a ten istý projekt bol podkladom realizácie samotnej stavby, ktorú uskutočnila firma N.. L. a zároveň aj podkladom súťažného konania i cenovej kalkulácie, ktorú spracovával svedok L. I.. Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorý vykonanie odvolací súd nariadil. K uloženej povinnosti doplniť dokazovanie ohľadom kolaudačného konania a či bol predložený aj projekt k tomuto konaniu bolo zistené u N.. W.Č. - vedúceho oddelenia práv k nehnuteľnostiam Správy katastra Skalica, že v konaní vedenom v predmetnej veci pod sp. zn. V-1284/04 tento spisový materiál neobsahuje projektovú dokumentáciu na uvedenú stavbu. Obsahuje návrh na vklad záložného práva, záložnú zmluvu uzavretú medzi záložným veriteľom VÚB, a.s. Skalica a záložcami Y. Š. a jeho manželkou, a to zábezpekou za poskytnutý úver vo výške 5.500.000,- Sk, znalecký posudok č. 115/2004 zo dňa 2. júna 2004 vypracovaný N.. P. na cenu rozostavanej stavby, ako záložného objektu a dodatočné stavebné povolenie zo dňa 11. júna 2003. K uloženej povinnosti ohľadom zistenia, aký projekt mal k dispozícii pri vypracúvaní cenovej kalkulácie L. I., boli tomuto na hlavnom pojednávaní predložené dve projektové dokumentácie, jedna ktorú predložil obžalovaný Y. Š. a druhú, ktorú predložil svedok N.. T. L.. Nahliadnutím súdu bolo zistené, že sa jedná o dve totožné projektové dokumentácie vypracované na pôvodnú stavbu projektantom N.. W.. Svedok L. I. po nahliadnutí do projektovej dokumentácie uviedol, že je to projekt, ktorý mal k dispozícii pri vypracúvaní cenovej kalkulácie. Na otázky uviedol, že túto kalkuláciu, ani pôvodne mu predloženú projektovú dokumentáciu k dispozícii nemá, pretože od roku 2007 firmu Seghem nezastupuje. Po vypracovaní kalkulácie projektovú dokumentáciu vrátil tomu pánovi, ktorý požiadal o vypracovanie kalkulácie. Ohľadom toho, kto mu projektovú dokumentáciu predložil a žiadal o vypracovanie kalkulácie uviedol, že meno nevie, s tým pánom sa stretol po tom, ako ho oslovil svedok G. P.. Stretli sa v kancelárii pána P.. Toho pána mu predstavil ako zástupcu nejakej agentúry, ktorá zabezpečuje nejakú súťaž a mohol to byť pán vo veku okolo 45 rokov. Osobu menom N.. K., ani firmu Europrojekta s.r.o. nepozná. Na otázku, aká suma bola ustálená kalkuláciou uviedol, že presne nevie, ale bolo to okolo 17.000.000,- Sk. K tomu, či malo ísť len o rekonštrukčné práce alebo výstavbu nového objektu sa nevie presne vyjadriť, len si myslí, že malo ísť o dostavbu, ale nie si je istý.
K uloženej povinnosti ohľadom zistenia, či jeden a ten istý projekt bol podkladom realizácie samotnej stavby, ktorú uskutočnila firma N.. L. a zároveň aj podkladom súťažného konania aj cenovej kalkulácie, ktorú spracovával svedok I. boli okrem vyššie uvedeného svedka L. I. vypočutí aj svedkovia G. P., Ľ. K., N.. Q. V. a L. Č.. Svedok G. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že osobu, ktorá ho oslovila v súvislosti s realizáciou výberového konania v tejto veci a následne on mal osloviť L. I. uviedol, že ak si dobre pamätá, tak to bol pán N.. X.. Tento uviedol, že už nemá ďalšie kapacity na ďalšie stavby a či nemá niekoho, kto by mal záujem ísť do nejakej súťaže a vtedy si spomenul na pána I., ktorý mu hovoril, že ak by niečo bolo, aby mu povedal. Potom spojil I. s X. u nich v robote. Vie, že sa dohadovali, že má X. doniesť nejaké podklady, ale či sa potom I. zúčastnil nejakého verejného obstarávania o tom nevie. Uviedol, že ak si dobre pamätá, malo ísť o nejakú halu, ale presne nevie, či došlo k odovzdaniu podkladov sa nevie vyjadriť. Osoby menom N.. V. alebo Ľ. K. nepozná a nepozná ani iné osoby zúčastnené na hlavnom pojednávaní okrem L. I.. Opätovne vypočutý svedok L. I. na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď doplnil, že osobu menom X. nepozná a pokiaľ ide o vyjadrenie svedka P., že osoba s ktorou ho kontaktoval G. P. ohľadom toho verejného obstarávania mal byť pán X. uviedol, že mu to nič nehovorí, meno toho pána nevie. Rovnako tak nepozná osoby zúčastnené na hlavnom pojednávaní, ani mená Ľ. K. alebo N.. V.. Pokiaľ ide o nariadený výsluch svedka R. I., konateľa firma Seghem, ktorý mal byť podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vypočutý ohľadom projektovej dokumentácie, ktorá mala byť podkladom pre spracovanie cenovej kalkulácie, ktorú robil L. I., tak tohto svedka nebolo možné vypočuť, pretože tento sa v mieste trvalého bydliska nenachádza, podľa údajov Centrálnej evidencie obyvateľov SR okrem známej adresy trvalého bydliska W. XXX iná adresa zistená nebola, preto bolo zaslané dožiadanie za účelom vypátrania pobytu a pokusu o doručenie zásielky na Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, ktoré oznámilo, že šetrením k vyššie uvedenej osobe bolo zistené, že na adrese trvalého bydliska sa nezdržiava približne od roku 2009, pričom boli vykonané previerky aj u jeho matky P. W., bytom U., S. XXX, kde bolo zistené, že súčasný pobyt jej syna jej nie je známy, nakoľko s ním od spomínaného roka neudržiava žiadny kontakt. Ďalej boli vypočutí členovia komisie, ktorá realizovala verejné obstarávanie a to N.. Q. V., N.. Y. P. a L. Č.. N.. Q. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol oslovený obžalovaným Š., aby vykonal verejné obstarávanie na projekt Dostavba a modernizácia polyfunkčného objektu a tento mu predložil podklady, projekt spracovaný agentúrou, nevie ktorou, rozpočet stavby a projektovú dokumentáciu. Na otázku, či sa pamätá, kým bola projektová dokumentácia, ktorú mal k dispozícii vypracovaná viedol, že to nevie presne uviesť, bol to niekto z kraja, k otázke, či to bola projektová dokumentácia vypracovaná N.. W. uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. Rovnako tak sa nevie vyjadriť k tomu, či išlo o projektovú dokumentáciu na stavbu, ktorá sa mala realizovať od základov alebo o stavbu, ktorá mala predstavovať dostavbu už existujúceho objektu. Pokiaľ išlo o sumu, tak si myslí, že to bolo okolo 35.000.000,- Sk. Svedok N.. Y. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri verejnom obstarávaní mali k dispozícii projektovú dokumentáciu a túto mal pán Š.. K otázke, či vypracoval výkaz výmer k verejnému obstarávaniu uviedol, že si myslí, že áno, lebo bol o to požiadaný obžalovaným a vypracoval ho ako keby sa išla realizovať od začiatku nová stavba, lebo obžalovaný ho informoval, že to chce zbúrať a chce spracovať náklady, za ktoré to bude postavené. Aby bol členom výberovej komisie ho oslovil obžalovaný, pána K. a ani firmu Seghem s.r.o. nepozná. Svedok L. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pozná s N.. P., ktorý ho oslovil, aby bol členom komisie verejného obstarávania. K podkladom verejného obstarávania sa vyjadriť nevie, už si to nepamätá. Osobu menom K., ani firmu Seghem s.r.o. nepozná.
Vzhľadom na to, že z výpovede svedka L. I. na hlavnom pojednávaní dňa 9. novembra 2011 vyplynulo podozrenie, že osobou, ktorá ho oslovila v súvislosti s cenovou ponukou a verejným obstarávaním bol Ľ. K., boli opätovne predvolaní na hlavné pojednávanie svedkovia L. I., Ľ. K. a N.. Q. V.. Svedok L. I. uviedol, že Ľ. K.X., ani N.. V. nepozná, pozná iba G. P.. Svedok Ľ. K. uviedol, že L. I., ani G. P. nepozná, pozná N.. V., nakoľko obidvaja boli spolu organizovaní v politickej strane ANO. Svedok N.. Q. V. uviedol, že pána prítomného v pojednávacej miestnosti (svedok L. I.) pozná, je to pán I., nakoľko boli s pánom Š. na podpise zmluvy a myslí si, že tam bol aj on. Na základe takto vykonaného dokazovania súd opätovne hodnotil jednotlivé dôkazy a to každý dôkaz samostatne, ako aj všetky dôkazy vo vzájomnom súhrne, rovnako tak dôkazy svedčiace v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného. Obžalovanému bolo kladené za vinu spáchanie pokusu obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, teda že sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle vylákať príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že uviedol iného do omylu v otázke ich splnenia a spôsobiť tak škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, a ďalej, že sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle predložiť falšovaný doklad, aby tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a aby uvedeným činom spôsobil škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok, ktorá bola obžalovanému schválená na projekt „Dostavba polyfunkčného objektu a modernizácia“, sa dotýkala finančnej pomoci tvorenej z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a finančných prostriedkov Európskych spoločenstiev. Schválená finančná pomoc pozostávajúca zo sumy 651.896,48 € z prostriedkov Európskeho fondu sociálneho rozvoja a zo sumy 558.768,41 € zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, mala byť použitá v dvoch oblastiach a to na dostavbu a modernizáciu polyfunkčného objektu - stavebná časť v sume 11.404.008,85 Sk a na nákup technológie - strojov v sume 25.068.481,75 Sk. Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku bola vypracovaná firmou EUROPROJEKTA s.r.o., ktorej konateľom a zároveň majiteľom bol Ľ. K.. Podstatou obvinenia vo vzťahu k podanej obžalobe malo byť to, že obžalovaný v tejto žiadosti neuviedol, že uvedený polyfunkčný objekt je už v čase podanie žiadosti dostavaný a pred kolaudáciou a keďže z podmienok pre poskytnutie NFP sa vyžaduje realizácia výberového konania až po podaní žiadosti o poskytnutie NFP, neboli tak splnené podmienky pre jeho poskytnutie. Obžalovanému bolo kladené za vinu, že túto skutočnosť v žiadosti zatajil. Obžalovaný Y. Š. uviedol vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že je pravdou, že uvedenú žiadosť podpísal, ale podanú žiadosť nečítal, pretože dôveroval Ľ. K., ako konateľovi EUROPROJEKTA s.r.o., ktorá žiadosť spracovala, nakoľko Ľ. K. ho ubezpečil, že všetko je v poriadku, spĺňa všetky podmienky a pomoc mu bude poskytnutá. Na priamu otázku obžalovaný uviedol, že Ľ. K. vedel, že táto stavba stojí a dokonca bol na stavbe aj pred podaním žiadosti. Navyše, podľa obžalovaného to bol Ľ. K., ktorý oslovil dcéru obžalovaného T. U., ktorej povedal, aby otcovi navrhla, že mu môže on vypracovať projekt na poskytnutie NFP na výstavbu polyfunkčného objektu v Radošovciach. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa T. U.. Súd výpovedi Ľ. K. o tom, že ho mal ohľadom pomoci osloviť obžalovaný, resp. jeho dcéra a tiež o tom, že nevedel, že uvedený objekt je už postavený a pred kolaudáciou, neuveril. Dospel tak k záveru, že ak Ľ. K., ktorý oslovil prostredníctvom dcéry
obžalovaného, vedel, že tento polyfunkčný objekt stojí a je pred dokončením a kolaudáciou, musel mať vedomosť o tom, že obžalovaný v prípade podania žiadosti o poskytnutie NFP nespĺňa podmienky na poskytnutie NFP, pretože objekt už bol postavený a to bez výberového konania, resp. verejného obstarávania, čo je jedna zo základných podmienok poskytnutia NFP. Ľ. K., ako konateľ spoločnosti EUROPROJEKTA s.r.o., na hlavnom pojednávaní o.i. uviedol, že v období rokov 2004 až 2006 jeho firma EUROPROJEKTA s.r.o. vypracovala okolo tridsať projektov (žiadostí o poskytnutie NFP). O tom, že sa vyžaduje na zhotovenie stavby, na ktorú sa žiada poskytnutie NFP, vykonanie výberového konania alebo verejného obstarávania preto musel Ľ. K. vedieť. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, z akého dôvodu toto Ľ. K. v žiadosti o poskytnutie NFP neuviedol. Za vypracovanie žiadosti však dostal riadne zaplatené a obžalovaného ubezpečil, že všetko je v poriadku, vyzval obžalovaného, aby žiadosť podpísal a takto podpísanú žiadosť potom odniesol na NARMS. Pokiaľ ide o hodnotenie viny obžalovaného v tejto súvislosti súd prihliadol na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v tejto súvislosti okrem iného na strane 11 uviedol: „ ..., potom o tom skôr musel vedieť obžalovaný, že nespĺňa podmienky na poskytnutie príspevku na dostavbu a modernizáciu v takej výške, akú v žiadosti uviedol a žiadosť podpísal, pričom suma žiadosti bola ešte vyššia, než aká výška príspevku mu bola na koniec schválená, lebo práve on najlepšie vedel, že polyfunkčný objekt je už dostavaný (veď mal už aj list vlastníctva) a musel vedieť aj to, že žiadne výberové konanie sa fakticky neuskutočnilo, uskutočnilo sa priame rokovanie s firmou Seghem a tá vypracovala kalkuláciu nákladov v akej výške ako na celú novú stavbu, ako uviedol v odvolaní prokurátor, o čom sa zmieňoval, ako bolo vyššie naznačené, svedok L. I..“ Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že v dňoch 16.-17. marca 2006 sa uskutočnilo verejné obstarávanie na dodávateľa prác a výkonov na projekt Dostavba a rekonštrukcia polyfunkčného objektu. Členmi komisie boli N.. V., N.. P.Č. a L. Č.. Do verejného obstarávania sa prihlásila iba firma Seghem s.r.o., ktorá predložila cenovú kalkuláciu spracovanú L. I.. Komisia dospela k záveru, že firma nespĺňa podmienky pre účasť vo verejnom obstarávaní, a preto bola vylúčená a bolo pristúpené k druhej fáze procesu verejného obstarávania a to rokovacie konanie bez zverejnenia, kde sa konkrétne rokovalo s jedným vybraným uchádzačom a to bola firma Seghem s.r.o. Následne bola uzavretá zmluva medzi touto firmou a obstarávateľom obžalovaným Y. Š.. V súvislosti s doplneným dokazovaním na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. marca 2011 bolo výpoveďou svedka L. I. preukázané, že ako podklad na vypracovanie projektovej dokumentácie použil projektovú dokumentáciu vypracovanú N.. W., ktorá bola vypracovaná na celú stavbu od jej začiatku a nie na dostavbu a rekonštrukciu objektu. Pokiaľ ide o skutkové závery uvedené v skutkovej vete obžaloby, mal súd za preukázané, že obžalovaný dňa 15. júna 2004 podal na Odbore štrukturálnych fondov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania v Bratislave žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, financovaného z prostriedkov Európskeho fondu sociálneho rozvoja a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, na projekt „Dostavba polyfunkčného objektu a modernizácia“, realizovaný v obci Radošovce, kde deklaroval úmysel modernizovať úmysel dostavať administratívnu časť objektu, hoci táto už bola v čase podania žiadosti dokončená a pred kolaudáciou. V podanej žiadosti taktiež predstieral, že je vlastníkom celého objektu, hoci majetkové vzťahy k tejto nehnuteľnosti neboli vyjasnené. Pokiaľ sa ďalej v skutkovej vete obžaloby uvádza, že v rozpore so skutočnosťou uvádzal, že výrobná hala, v ktorej mali byť technologické zariadenia inštalované je už skolaudovaná, túto časť skutkovej vety súd v rozsudku vypustil, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kolaudácia haly nebola podmienkou vyplatenia príspevku a preto táto skutočnosť, či hala bola alebo nebola skolaudovaná je pre skutkové a právne závery ohľadom viny obžalovaného irelevantná. Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že po uzatvorení dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bolo realizované výberové konanie v dňoch 16.-17. marca 2006 na dostavbu a rekonštrukciu polyfunkčného objektu. Vzhľadom na právne závery ustálené Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora a ktoré sú prvostupňový súd záväzné, bol prijatý záver, že išlo o fiktívne výberové konanie v úmysle splniť podmienku pre vyplatenie príspevku a to vybrať dodávateľa stavby až po uzavretí zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
Vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané, že by hláseniami podávanými v dňoch 05.07.2006, 05.08.2006, 05.09.2006 a 10.10.2006 Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania, o priebehu realizácie projektu, predstieral uskutočňovanie stavebných prác v rozsahu rekonštrukcie celej administratívnej budovy, nakoľko v týchto hláseniach, ktoré sú súčasťou spisu sa neuvádza nič o tom, že by boli uskutočňované akékoľvek stavebné práce a preto aj túto časť skutkovej vety súd vypustil. Dôkazný návrh prokurátora na vypočutia svedka N.. X., ktorý mal byť osobou, ktorá sa podľa vyjadrenia svedka P. kontaktovala so svedkom I. súd nevypočul a návrh odmietol z toho dôvodu, že pre celkové posúdenie konanie obžalovaného a samotnú skutočnosť kto organizoval verejné obstarávanie v dňoch 16.-17. marca 2006 a kto oslovoval jednotlivé osoby, by bolo vykonanie tohto dôkazu nadbytočné, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že celé verejné obstarávanie organizoval obžalovaný Y. Š., ktorý tak ako to vyplynulo z výpovede svedkov oslovil členov komisie N.. V. a N.. P. a ten tretieho člena komisie L. Č.. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania vzhľadom na prijaté právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo možné oddeliť od seba stavebnú časť a technologickú časť a je potrebné ich brať ako jeden celok, potom súd nehodnotil tak, ako v pôvodnom rozsudku, v ktorej časti obžalovaný podmienky splnil a v ktorej nesplnil. V súlade s už uvádzanými právnymi závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora bol prijatý právny záver, že obžalovaný tým, že v podanej žiadosti neuviedol, že jeho vlastnícke vzťahy sú nevysporiadané a že stavba je až do jej odovzdania vlastníctvom zhotoviteľa, v danom prípade firmy Čajkov a.s., ďalej nepravdivo deklaroval, že stavba je jeho vlastníctvom a tým, že obžalovaný v žiadosti neuviedol, že stavba je už dokončená a pred kolaudáciou, svojim konaním naplnil zákonné znaky pokusu obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle vylákať príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobiť tak škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, ako aj zákonné znaky pokusu zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle predložiť falšovaný doklad, aby tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a aby uvedeným činom spôsobil škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Súd hodnotil osobu obžalovaného a zistil, že tento v mieste bydliska požíva dobrú povesť, v minulosti bol súdom jedenkrát trestaný, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol súdom trestaný. Pri úvahách o druhu a výmere trestu dospel súd k záveru, že vzhľadom na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, ako pokus trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu by použite trestnej sadzby ustanovenej zákonom za trestný čin v tomto prípade prísnejšie trestný so sadzbou od desať do pätnásť rokov, bolo neprimerane prísne a preto aj s prihliadnutím na existujúci pomer poľahčujúcej okolnosti, ktorá spočíva v doterajšej bezúhonnosti a vedení riadneho života obžalovaným a priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, bol prijatý záver, že na jeho nápravu a prevýchovu bude postačovať uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby zníženej v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, vo výmere 5 (päť) rokov. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko súd má za to, že so zreteľom na závažnosť trestného činu, samotný charakter konania obžalovaného a mieru jeho narušenia bude v takomto ústave na výkon trestu jeho náprava lepšie zaručená, ako v ústave s maximálnym stupňom stráženia, do ktorého by mal byť v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona inak zaradený.
Zároveň v súlade s ustanovením § 76 Trestného zákona mu súd z dôvodu odsúdenia uložil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne uložil aj ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnásť) dní, odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.