Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1T/14/2009 z 7. 6. 2011

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 1T/14/2009 9509100049 07. 06. 2011 JUDr. Ján Buvala ECLI:SK:SSPK:2011:9509100049.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Buvalu a členov senátu, sudcu JUDr. Igora Králika a sudcu JUDr. Emila Klemaniča, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.6.2011 v trestnej veci obžalovaného B.. C. B. a spol. pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné takto rozhodol: I. Obžalovaní: B.. C. B., nar. XX.XX.XXXX v J. M., trvale bytom G., P. XXX/XX, P. A., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Č. I. č. XX, V. P., nar. XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom G., Ľ.. U. XXX/X, P.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX v U., Č. P., občan Č. P., trvale bytom G., V. XXA, T.. B. J., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., U. XXXX/XX,

uznávajú

sa

za vinných, že

1. obžalovaní B.. C. B., P. A., V. P. a P.. M. Z.,

v období od 11.10.1999 v sídle V. G. a na 12 pobočkách na Slovensku obžalovaný P.. M. Z. do konca mesiaca január 2001 a obžalovaní B.. C. B., P. A. a V. P. do konca roka 2001, ako členovia štatutárneho orgánu - predstavenstva V. G., súc uzrozumení so zmenou legislatívy pre danú oblasť podnikania, pokračovali v poskytovaní úverov a pôžičiek v rámci činnosti V. z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy v rozpore s ustanovením § 2 ods. 3, ods. 4 Zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a poskytli s účasťou obžalovaného P.. M. Z. nie menej ako 150 úverov fyzickým a právnickým osobám v celkovej výške 61.431.349 Sk (2.039.147,20 €) so zmluvne dohodnutým úrokom vo výške 6.307.431,50 Sk (209.368,37€), zostávajúci obžalovaní B.. C. B., P. A. a V. P. celkom nie menej ako 250 úverov fyzickým a právnickým osobám v celkovej výške 94.812.326,90 Sk, (3.147.192,70 €) so zmluvne dohodnutým úrokom vo výške 8.203.799,70 Sk (272.316,26 €), ktoré však neboli uhradené v plnej výške, formou záložných úverov ďalej v období od začiatku mesiaca máj 2001 do konca mesiaca máj 2002 formou splátkových úverov a pôžičiek poskytli obžalovaní B.. C. B., P. A. a V. P. 290 - fyzickým a právnickým osobám sumu v celkovej výške 20.694.300,-Sk (686.924,92 €) so zmluvne dohodnutým a vopred inkasovaným úrokom vo výške 3.212.745,- Sk (106.643,60 €), čím celkove formou úverov a pôžičiek poskytli s účasťou P.. M. Z. sumu vo výške 61.431.349 Sk, (2.039.147,20 €), zostávajúci obžalovaní B.. C. B., P. A. a V. P. sumu vo výške 115.506.626,90 Sk (3.834.117,60 €) a z výnosov pôžičiek a úverov s účasťou P.. M. Z. získali sumu 6.307.431,50 Sk (209.368,37 €), zostávajúci obžalovaní B.. C. B., P. A. a V. P. získali celkove sumu 11.416.545,Sk (378.959,87 €) 2. obžalovaný T.. B. J. dňa 14.06.2002 v G. u člena predstavenstva V. G. T. B. navodil dojem, že je oprávnený konať v mene V. G. a dal mu pokyn k výberu finančnej hotovosti vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92) na činnosť V., ktorý bol realizovaný T. B. z účtu V. G. v Č. Q..A.. K., pobočka Nitra, číslo XXXXXX/XXXX, celú sumu odovzdal pred budovou banky T.. J., ktorý si ponechal pre vlastnú potrebu sumu 900.000,- Sk (29.874,53 Eur) a dňa 17.06.2002 bola suma 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) prijatá do pokladne V. G. na meno T. B.

teda 1. obžalovaní B.. C. B., P. A., V. P. a P.. M. Z., - spoločným konaním neoprávnene vo väčšom rozsahu poskytovali služby a získali takým činom značný prospech

2. obžalovaný T.. B. J. - na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu

čím

spáchali

1. obžalovaní B.. C. B., P. A., V. P. a P.. M. Z.,

trestný čin neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 118 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 2. obžalovaný T.. B. J. trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.08.2003

Za to

sa

odsudzujú:

obžalovaní B.. C. B., P. A. podľa § 118 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody každý samostatne vo výmere 2 (dvoch) rokov Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, sa im výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, súd určuje u každého skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyroch) rokov.

obžalovaný V. P. podľa § 118 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

obžalovaný P.. M. Z. podľa § 118 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.

obžalovaný T.. B. J.

podľa § 250 ods. 4, § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.08.2003 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.08.2004 sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.08.2003 ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 10.000 (desaťtisíc) Eur. Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona účinného do31.08.2003 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje sa obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.08.2003 sa z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.03.2011, č.k. 7To 43/2010 - 1392 v konaní Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T 14/00, a to trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny, peňažný trest vo výmere 10.000,-EUR a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnástich) mesiacov a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo, zrušením stratili podklad.

II. Obžalovaní: B.. C. B., nar . XX.XX.XXXX v J. M., trvale bytom G., P. XXX/XX, P. A., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Č. I. č. XX, Q. M., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom Z. L. č. XXX, T.. T. C., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., W. XXXX/XX, T.. B. A., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom K., O. XXXX/XX

M.. Z. K., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom K. K., Z. XXXX/XX,

T.. T. B., nar. XX.XX.XXXX v J. M., trvale bytom K., J. XXXX/X,

B. C., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., Š. XXX/X, V. P., nar. XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom G., Ľ.. U. XXX/X, P.. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Z., A.. L. č.XXXX/XX, T. J., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., O. A. XXX/XX, Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., A. XXX/X M. K., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom C., sídl. C., J. XXXX/X, sa oslobodzujú

spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII Gv 287/04 zo dňa 12. apríla 2009, podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ktorý mali spáchať obžalovaní B.. C. B., P. A., T.. T. B., B. C., V. P., P.. Q. Z., T. J. tak, že ako členovia štatutárneho orgánu predstavenstva V. - V. Z. O. (ďalej len V. G.), so sídlom v G., H. G. XX, IČO: XX XXX XXX, v období od 18. marca 1997 v sídle V. G. ako aj na jeho 12 pobočkách na Slovensku, v úmysle vylákať od občanov finančné prostriedky, schválili prijímanie vkladov od občanov, ktoré neboli členmi V. G., formou zmlúv o pôžičke s úmyslom zhromažďovať finančné prostriedky s prísľubom výnosov vysoko prevyšujúcich rámec bežných ziskov, k čomu používali v printových a elektronických médiách klamlivú reklamu, čím občanov uvádzali do omylu, nakoľko si boli vedomí toho, že - nie sú schopní zhodnotiť tieto vklady v rámci podnikania o dohodnutú výšku úrokov z pôžičiek v dohodnutej výške, - tieto časti vkladov, ktoré boli zhodnocované neprinášali dostatočný zisk na to, aby mohli uhrádzať už splatné pohľadávky veriteľov, preto prijímali nové vklady od občanov, aby z týchto zdrojov mohli plniť svoje povinnosti, - týmto svojím konaním znižujú finančnú likviditu V. G., ktorá po dosiahnutí kritického stavu nezabezpečí úhradu záväzkov všetkých veriteľov v dohodnutom termíne a rozsahu, pričom v tomto konaní pokračovali až do 3. júna 2002 a spôsobili tak najmenej 1931 poškodeným osobám z evidovaných 5167 zmlúv o pôžičke škodu v sume najmenej 147.056.720,90 Sk a v prepočte na eurá v sume 488.138,88 €,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní

podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ktorý mali spáchať obžalovaní B.. C. B., P. A., Q. M., T.. T. C., T.. B. A., M.. Z. K. tak, že s M. Y. s cieľom zakryť predchádzajúcu trestnú činnosť a s úmyslom zmocniť sa zostávajúceho majetku V. G., ako aj z príjmov z neho, po vzájomnej dohode postupovali takým spôsobom, že - na základe fiktívnej zmenky v hodnote 30.000.000,- Kč, na ktorej bol uvedený ako zmenečník T., Q.. A.. O. a veriteľ M. O. - F., L. XX, V. X. - L., IČO: 46 71 61 65, ktorá bola postúpená bianko indosamentom na osobu M. Y. a následne v prospech V. G. odkúpili na základe zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 13.03.2002 ďalšiu majetkovú účasť v V. G. v prospech osoby M. Y. a na základe takto získanej fiktívnej majetkovej účasti, ktorá pri hlasovaní na členskej schôdzi predstavovala 30 000 hlasov, na zasadnutí členskej schôdze V. G., konanej dňa 5. júna 2002 v Jelenci, zmenili štatutárny orgán - predstavenstvo V. G. a tak získali nad týmto družstvom kontrolu a vplyv, - následne B.. C. B., P. A., Q. M., T.. T. C., T.. B. A. a M. Y. v presne nezistený deň v mesiaci máj 2002 v mene predstavenstva V. G. vytvorili fiktívny dlh v sume 75.000.000,- Sk v prepočte na eurá 24.895.543,90 € voči M. Y. prostredníctvom fiktívnej zmenky v hodnote 120.000.000,-Kč, ktorú od Y. odkúpili za sumu 75.000.000,-Sk v prepočte na eurá 24.895,543,90 € s úmyslom zmocniť sa spoločnosti Y. U.. R.. O.., ktorej vlastníkom bolo V. G., ako ja ďalšieho majetku V. G. nasledovným spôsobom: - Q. M. a T.. T. C., ako členovia štatutárneho orgánu predstavenstva V. G. v G., na návrh T.. B. A. podpísali za V. G. s M. Y. Zmluvu o prevode cenných papierov a jej dodatok č. 1, zo dňa 6. júna 2002, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k zmenke v hodnote 120.000.000,- Kč, na ktorej bol uvedený ako zmenečník T., Q.. A.. O. a veriteľ M. O. - F., L. XX, XXX XX V. X. - L., IČO: 46 71 61 65 v prospech V. G. za kúpnu cenu 75.000.000,-Sk, v prepočte na eurá 24.895.543,90 € s vedomím, že predmetná zmenka je fiktívna, - následne v Bratislave bola dňa 31. júla 2002 uzavretá Kúpna zmluvy medzi spoločnosťou Y., U..R..O.., Q.. A.., v zastúpení B.. C. B. a P. A. a spoločnosťou E. O., A..P..U.. v zastúpení M.. Z. K., ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K., Správa katastra Bratislava III, ktorej vlastníkom bola spoločnosť Y., U..R..O.., Q.. A.. a na základe ktorej došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti spoločnosti E. O., A.. P.. U.. za kúpnu cenu 5.500.000,-Sk, v prepočte na eurá 182.566.55 €, a hoci v predmetnej kúpnej zmluve bol uvedený spôsob platby v hotovosti pri podpise zmluvy, k tejto platbe nedošlo, nakoľko po vzájomnej dohode medzi T.. B. A., B.. C. B., P. A., Q. M., T.. T. C. a M.. Z. K., táto mala byť zahrnutá do kúpnej ceny 45.000.000,- Sk v prepočte na eurá 1.493.726.30 €, ktorou mala následne spoločnosť E. O., A.. P.. U.. po vzájomnej dohode vyššie uvedených osôb odkúpiť akcie spoločnosti Y., U.. R.. O.. Q.. A.., ktorých vlastníkom bolo V. G., - zároveň na návrh T.. B. A. v Bratislave dňa 31. júla 2002 bola uzavretá fiktívna zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky a jej dodatok č. 1 medzi spoločnosťou E. O., A.. P.. U.. K. K., V. č. XX, v zastúpení M.. Z. K. a M. Y., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie fiktívnej pohľadávky M. Y. za kúpnu cenu 15.000.000,-Sk, v prepočte na eurá 497.908,78 €, ktorá nikdy nebola uhradená, pričom fiktívna pohľadávka, ktorá bola predmetom tejto zmluvy mala vzniknúť M. Y. na základe neuhradenia kúpnej ceny V. G. z vyššie uvedeného fiktívneho prevodu zmenky v hodnote 120.000.000,- Kč, - následne v Nitre dňa 5. augusta 2002 Q. M. a T.. T. C., ako zástupcovia V. G. uzavreli so spoločnosťou E. O., A.. P..U.. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo odkúpenie 100 % akcií spoločnosti Y., U.. R.. O.., Q. . A.. so sídlom v G., H. G. č. XX, ktorej vlastníkom bolo V. G., t. j. 900 akcií v nominálnej

hodnote 56.393,-Sk, v prepočte na eurá 1.871,90 € v celkovej sume 50.753.700,-Sk, v prepočte na eurá 1.684.714,20 €, ako aj neoprávnené odkúpenie pohľadávok V. G. voči klientom V. G. vo výške 11.000.000,- Sk, v prepočte na eurá 565.133,10 €, v ktorej bola stanovená kúpna cena za tento majetok v celkovej výške 45.000.000,- Sk, v prepočte na eurá 1.493.726,30 €, - na základe fiktívneho zápočtu pohľadávky, uzatvorenému v Nitre 6. augusta 2002 a fiktívneho akceptovania záväzku M. Y., ktorý mal voči V. G. a ktorý prešiel na spoločnosť E. O., A.. P..U.., došlo medzi spoločnosťou E. O., A.. P..U.. v zastúpení M.. Z. K. a V. G. v zastúpení Q. M. a T.. T. C., k fiktívnemu započítaniu pohľadávok veriteľa spoločnosti E. O., A.. P..U.. a dlžníka V. G., čím uvedeným konaním T.. B. A., Q. M., T.. T. C., B.. C. B., P. A., M.. Z. K. a M. Y. spôsobili V. G. škodu prevodom akcií spoločnosti Y., U..R..O.., Q..A.. G., ktorej bolo vlastníkom V. G., vo výške 50.753.700,-Sk, v prepočte na eurá 1.684.714.20 € a prevodom pohľadávok V. G. vo výške 11.000.000,- Sk, v prepočte na eurá 365.133.10 €, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní

podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 118 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ktorý mali spáchať obžalovaní T.. T. B., B. C., P.. Q. Z., T. J., Q. A., M. K. tak,

že ako členovia štatutárneho orgánu - predstavenstva V. G., v období od mesiaca apríl 1997 do mesiaca január 2002 v sídle V. G. a na 12 pobočkách na Slovensku bez povolenia G. K. A. v rozpore s ustanovením § 1 ods. 1 písm. b) Zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov i v rozpore so svojím živnostenským oprávnením a rozsahom podnikania, zapísanom v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava vidiek, poskytli z prijatých pôžičiek od občanov minimálne 781 úverov fyzickým a právnickým osobám, z ktorých nie všetci boli členovia V. G., v celkovej výške minimálne 177.131.680,-Sk, v prepočte na eurá 5.879.694,60€, teda neoprávnene vo veľkom rozsahu vykonávali zárobkové podnikanie sústavne v úmysle získať pre seba prospech veľkého rozsahu, pričom z výnosov z pôžičiek získali prospech veľkého rozsahu vo výške najmenej 95.403.546,-Sk, v prepočte na eurá 3.200.011,10 €, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní

a podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ktorý mal spáchať obžalovaný B.. C. B. tak, že s T.. B. J. dňa 14. júna 2002 v G. presvedčili člena predstavenstva V. G. T. B., nar. XX.XX.XXXX, aby dňa 14. júna 2002 v G. na príkaz T.. B. J. vykonal výber finančnej hotovosti v sume 1.000.000,-Sk, v prepočte na eurá 33.193,92 € z účtu V. G. č. XXXXXX/XXXX, vedenom v Č. U. K., Q.. A.. K., pobočka Nitra s vedomím, že T.. B. J. a B.. C. B. sú tichými spoločníkmi V. G., teda môžu konať za V. G. napriek tomu, že v tom čase neboli členmi predstavenstva V. G., pričom následne po výbere tejto finančnej hotovosti odovzdal v Nitre pred budovou Č., Q.. A.. , pobočka Nitra T.. B. J. sumu 900.000,-Sk, v prepočte na eurá 29.874,53 €, ktoré od neho tento prevzal za prítomnosti B.. C. B., čím uvedeným konaním B.. C.

B. a T.. B. J. spôsobili V. G. škodu vo výške 900.000,-Sk, v prepočte na eurá 29.874,53 €, keď sumu 100.000,-Sk, v prepočte na eurá 3.319,39 €, dňa 17. júna 2002 odovzdal T. B. do pokladne V. G., lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný odôvodnenie: Špecializovaný trestný súd v Pezinku vo veci konal na základe obžaloby prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp.zn. VII/Gv 287/04 zo dňa 20. apríla 2009. Po predbežnom prejednaní obžaloby (dňa 06.07.2009 - zv. XXXV č. l. 14 785-14 792) vykonával dokazovanie v rámci hlavných pojednávaní, ktorých bolo nariadených celkom deväť. V priebehu prvého hlavného pojednávania (v dňoch 23.09.2009 - 12.10.2009, zv. XXXVI č. l. 14 885-14 920) vypočul obžalovaných, dvadsaťštyri svedkov a boli prečítané štyri znalecké posudky. V priebehu druhého hlavného pojednávania (v dňoch 18. - 22.01.2010, zv. XXXVII č. l. 15 250-15 324) boli vypočutí traja svedkovia, znalec a boli prečítané výpovede osemnástich svedkov ako náhodne vybraná vzorka z celkového počtu 335 svedkov vypočutých v prípravnom konaní. V priebehu tretieho hlavného pojednávania (v dňoch 15. - 19.03.2010, 653) boli vypočutí traja svedkovia a boli čítané listinné dôkazy.

zv. XXXVIII č. l. 15 615-15

Hlavné pojednávanie nariadené na 10. - 13.05.2010 bolo odročené pre neprítomnosť jedného z obžalovaných. (zv. XXXVIII č. l. 16 793-16 797) Piate hlavné pojednávanie dňa 12.07.2010 bolo prerušené (zv. XXXVIII č. l. 16 856-16 860) a súd pokračoval dňa 06.09.2010 výsluchom jedného svedka a čítaním listinných dôkazov (zv. XXXVIII č. l. 16 881-16 905). Z dôvodu ospravedlnenia sa jedného z obžalovaných bolo pojednávanie nariadené na 28.- 30.09.2010 zrušené. (zv. XXXIX č. l. 16 991) Šiesty termín nariadený na dni 16.-19.11.2010 bol zrušený pre práceneschopnosť jedného z obžalovaných. (zv. XL č. l. 17 017) Hlavné pojednávanie nariadené na dni 17.-19.01.2011 bolo odročené pre neprítomnosť troch obžalovaných. (zv. XL č. l. 17 061-17 065) Ôsmy termín hlavného pojednávania bol nariadený na 07.-11.04.2011 (zv. XL č. l. 17 147-17 150). Pre práceneschopnosť dvoch obžalovaných bolo hlavné pojednávanie odročené. Deviaty termín hlavného pojednávania súd určil v rozsahu dvoch pojednávacích dní, každý mesiac od mája až do decembra 2011. V mesiaci máj bolo hlavné pojednávanie prerušené pre neprítomnosť štyroch obžalovaných. V dňoch 06.-07.06.2011 bolo dokazovanie ukončené a po záverečných rečiach súd rozhodol rozsudkom.

Obž. B.. C. B. na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI. č. l. 14 930) odmietol vypovedať. Prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania (zv. IV. č. l. 1 020-1 052, zv. V. č. l. 1 524-1 533, č. l. 1 620-1 628, zv. XVI. č. l. 6 426-6 431) bolo zistené, že účelom založenia družstva malo byť nadviazanie na tradíciu úverových družstiev. Bol jedným zo zakladajúcich členov a zastával od počiatku až do 05.06.2002

funkciu predsedu V.. Jeho celkový členský vklad bol 355 000,- Sk. Prvotné stanovy a základ robil B.. W.. Družstvo si požičiavalo na základe zmluvy v súlade s Občianskym zákonníkom a poskytovalo úvery na základe záložnej zmluvy. Finančnými zdrojmi boli výnosy zo záložných pôžičiek, vlastná majetková účasť a výnosy z obchodnej činnosti. Hospodárske výsledky až na jeden rok boli pozitívne. Začiatkom roka 2002 v dôsledku známych okolností došlo ku tlaku zo strany veriteľov, bolo potrebné hľadať investorov a došlo k jednaniu s M. Y., ktorý prejavil záujem o odkúpenie majetkovej účasti v družstve. Pri odovzdávaní vedenia družstva 05.06.2002, podľa podkladov, ktoré dostal, boli záväzky družstva cca 118 miliónov Sk a majetok bol 165 miliónov Sk. K osobám T.. B. A., T. B., M. Y. a T.. J. uviedol, že ich poznal asi dva mesiace pred členskou schôdzou v Jelenci, vnímal ich ako jednu podnikateľskú skupinu, ktorá prezentovala tri zdroje financií- cez zmenky voči T., z účtov v Č. a od investorskej skupiny z Kanady. K 30 miliónovej zmenke nevedel uviesť, kto ju od p. Y. fyzicky prevzal, ale neskôr bola odovzdaná pánovi M., T.. C. a pánovi K.. Pravosť zmenky konzultoval s Dr. V. a takýto spôsob investovania do V. schválilo predstavenstvo. Nevedel o odkúpení zmenky v hodnote 120 miliónov Kč a ani nevedel, že družstvo sa stalo dlžníkom Y. vo výške 75 miliónov Sk. Zmluvu s E. O. riešili Q. M. s T.. C. a on podpisoval len ako predseda predstavenstva Y. návrh zmien v A., nie samotnú kúpnu zmluvu o prevode cenných papierov. M.. Z. K. videl asi dvakrát, dva mesiace po zmene predstavenstva. K výberu sumy 1 milión Sk z účtu V. uviedol, že prišli za ním páni B. a T.. J., že nevedia kde je banka a tak išli spoločne do banky, kde došlo k výberu peňazí. Keď sa vrátili do sídla V., niekto z tých dvoch mu dal 100 000,- Sk, aby ich vložil do pokladne V.. Žiadne iné peniaze v súvislosti s týmto výberom neprijal.

Obž. P. A. na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 931) odmietol vypovedať. Prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania (zv. IV č. l. 1 092-1 115, zv. V č. l. 1 569-1 576, č. l. 1 612-1 619, zv. XVI č. l. 6 432-6 436) bolo zistené, že družstvo vzniklo na pomoc podnikateľom, a to finančnú a poradenskú. Otcom myšlienky bol B.. B. a T.. V.. Od počiatku bol radovým členom predstavenstva a asi od konca roku 2000 bol zvolený za podpredsedu. Od členskej schôdze v Jelenci, t. j. od 06.06.2002 už v mene V. žiadnu činnosť nevyvíjal. Jeho celkový vklad bol 355 000,- Sk. Pracoval v úverovej komisii. S prijímaním finančných prostriedkov od občanov sa začalo v roku 1997. Nebol si vedomý neschopnosti zhodnocovať získané prostriedky, lebo výnosové úroky boli vyššie ako nákladové v pomere 34% ku minimálne 52%. Družstvo podnikalo na základe živnosti ako záložňa. Hospodárske výsledky s výnimkou niektorého jedného roka boli plusové. Za účtovnícku činnosť zodpovedalo ekonomické oddelenie. Ku koncu roka 2001 družstvo disponovalo majetkom, ktorý mal vyššiu hodnotu ako vklady členov. K členskej schôdzi v Jelenci uviedol, že tejto predchádzala informácia o nájdení nového investora, ktorý si dal podmienku, a to zmenu vedenia predstavenstva. Samotnú schôdzu viedol B.. B.. Tu prvýkrát stretol pána Y., pána M. a T.. C.. Príhovor predniesol aj novozvolený predseda pán M., ktorý ukľudňoval ľudí a spomenul peniaze pána Y. a peniaze z Kanady. Pán Y. sa tiež postavil a ukazoval výpis z banky na 100 miliónov Sk. Fyzicky však sám takýto doklad v ruke nemal. O nepravosti 30 miliónovej zmenky nemal vedomosť. Táto bola avalovaná bankou. O podpis na zmluve v stredisku cenných papierov ho požiadal B.. B., hoci mu zároveň bolo povedané, že jeho podpis vlastne ani nie je potrebný.

Obž. Q. M. sa zúčastnil na hlavnom pojednávaní len v jeho úvodných dňoch. Využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať. Ďalších hlavných pojednávaní sa už z dôvodu práceneschopnosti

nezúčastňoval a vo všetkých prípadoch požiadal o konanie v neprítomnosti. Žiadna zo strán nenavrhla prečítať jeho výpoveď z prípravného konania.

Obž. T.. T. C. vo svojej výpovedi pred súdom (zv. XXXVI č. l. 14 956-14 962) popísal, ako bol spoločne s pánom M. v záujmovej skupine, ktorá smerovala k získaniu finančných zdrojov zo zahraničia za účelom realizácie projektu dovozu drevených domov, k čomu bolo potrebné získať podnikateľský subjekt s potrebným zázemím. Pán M. ho oslovil, že by to bolo možné cez V.. Až na schôdzi v Jelenci 05.06.2002 zaregistroval mená M. Y., pán B., pán B.. Pri preberaní družstva bolo predchádzajúcim vedením deklarované, že je likvidné a ako nové vedenie chceli družstvo zveľadiť. Tým, že k veciam okolo V. sa dostal až na tejto schôdzi, vylučuje svoju zodpovednosť za akékoľvek konanie v predchádzajúcom období. Na schôdzi videl „mávať“ pána Y. nejakým stomiliónovým dokumentom, avšak o 120 miliónovej zmenke sa pozitívne dozvedel až koncom augusta 2002. Nevie, ako sa mohol dostať jeho podpis na zmluvu s E. O. zo dňa 06.06.2002. Keď chodieval do Nitry, listiny, ktoré podpisoval pripravoval pán M., pričom on považoval podpisy za formalitu. O ďalšej zmluve z 31.07.2002 nemal vedomosť, ani nevedel, že V. vlastní stopercentnú dcéru Y.. Rovnako nevedel o odplatnom postúpení pohľadávky pána Y. na E. O.. Pána K. fyzicky spoznal až v roku 2006. Nikdy nerobil úkony v mene V., ktoré by ho mohli poškodiť, naopak, snažil sa o revitalizáciu získaním zdrojov zo zahraničia. Zo starého vedenia po schôdzi v Jelenci spolupracoval len B.. B. a to asi do polovice mesiaca august 2002. Tento však napriek jeho ako aj M. naliehaniu agendu V. za staré vedenie neodovzdal a teda on žiadne materiály ani písomnosti nikdy neprevzal.

Obž. T.. B. A. vo svojej výpovedi pred súdom ( zv. XXXVI č. l. 14 962) len stručne uviedol, že nikdy nebol členom predstavenstva ani štatutárnym zástupcom V. G., tomuto žiadnu škodu nespôsobil, ani sa neobohatil, nikoho na trestnú činnosť nenahováral, ani ju sám nepáchal a ďalej k veci odmietol vypovedať. V prípravnom konaní k veci nevypovedal (zv. IV. č. l. 1 183-1 186, zv. XVI č. l. 6 408-6 412).

Obž. M.. Z. K. pred súdom odmietol vypovedať (zv. XXXVI č. l. 14 963). Prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania (zv. IV č. l. 1 197-1 210, zv. XVI č. l. 6 452-6 456) bolo zistené, že v júli 2002 sa dozvedel, že je na predaj Y. U..R..O.. Q..A.. V V. jednal o kúpe s pánom M.. Keď zistil, že táto spoločnosť vlastní aj nehnuteľnosť vo Vajnoroch, chcel najprv kúpiť túto nehnuteľnosť. Kúpna zmluva bola uzatvorená 31.07.2002 na sumu 5,5 milióna Sk, ktorá mala byť zohľadnená pri odkúpení celej Q..A.. Y.. Následne sa dozvedel, že V. dlhuje väčšiu čiastku pánovi Y.. Nevedel uviesť, ako získal kontakt na pána Y.. Pri osobných jednaniach mu pohľadávku 75 miliónov Sk odpredal za sumu 15 miliónov Sk, ktorej platba prebehla v hotovosti na notárskom úrade B.. C.. Odkúpenie pohľadávky oznámil V. a stal sa majiteľom 900 kusov akcií Y. a súčasťou kúpnej zmluvy na Y. Q.. A.. sa stali aj pozemky vo Vajnoroch a na Y. Q.. A.. presunuté pohľadávky voči klientom V. v hodnote 11 miliónov Sk. Účtovníctvo nadobudnutej spoločnosti mu však odovzdané nebolo a naopak, pán Molnár mu 14.10.2002 oznámil, že sťahuje všetky majetky späť do V.. Nevedeli sa dohodnúť a rozhodol sa pozemok vo Vajnoroch predať, no pri spracovaní znaleckého posudku zistil, že na pozemku sú dve ťarchy, ktoré zriadil T.. C.. Aj keď sa mu neskôr podarilo dosiahnuť vymazanie tiarch, čistý list vlastníctva už nedostal, ani pozemok nepredal. Pohľadávky, ktoré voči klientom V. získal, nevymohol, lebo nemal odovzdané potrebné podklady a preto sa sám cíti byť podvedený. Pána Y. považuje za podvodníka, ktorý so zmenkami podviedol veľa ľudí. V V. poznal pána A., pána B. a ich sekretárku a ďalej pána M. ako predsedu a pána C. ako podpredsedu, všetkých od leta 2002. Pri príprave zmluvy o odkúpení Y. Q.. A.. boli vo veľkej zasadačke na V., jednania riadil B.. B. a bol prítomný aj T.. C..

Obž. T.. T. B. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 933-14 939) uviedol, že V. bolo založené koncom roka 1996. Bol zakladajúcim členom a tiež členom predstavenstva až do júna 2002. Za svoju činnosť poberal spočiatku odmenu 2 000,-Sk a asi od roku 1999, 5 000,Sk. Jeho celkový vklad bol 355 000,-Sk a táto suma sa mu nevrátila. Vychádzal z predpokladu, že celá činnosť V. je v súlade so zákonom a na predstavenstve nikdy nebol riešený problém predĺženia družstva. Do vedenia účtovníctva nikdy nezasahoval ani nekontroloval spôsob vedenia aktív a pasív.

K predmetu činnosti a jeho evidencii v obchodnom registri uviedol, že v prípade V. to nebolo potrebné, ani ho na to nikto neupozornil. Podľa neho družstvo malo príjem z rozdielu úrokov medzi prijatými a poskytovanými pôžičkami. Predpokladal sa príjem z predaja nehnuteľností, ktoré boli výhodne nakupované v konkurzoch. Rozhodnutia v mene V. sa robili kolektívne na predstavenstve a mimo zasadnutí boli vo výkone predseda a podpredseda.

Obž. B. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 940-14 947) popísal, ako sa stal jedným z dvanástich zakladajúcich členov V.. Bol aj členom predstavenstva, a to až do 05.06.2002. Vysvetlil, že V. nebolo zložené podľa profesií jednotlivých členov, ale u seba zdôraznil, že ako absolvent stavebnej priemyslovky sa v právnych a ekonomických záležitostiach veľmi nevyznal, bol nepísaným garantom okolo stavebníctva a o tom, že je všetko v poriadku, ho ubezpečil T.. V.. Na uspokojenie dopytu po pôžičkách sa preverovala možnosť požičať si prostredníctvom záložných pôžičiek a na jednom z predstavenstiev bol predložený materiál, že takáto činnosť je legálna. Odborníci boli zodpovední za vedenie účtovníctva a organizáciu práce na ekonomickom úseku, do ich práce nikdy nezasahoval, podvojnému účtovníctvu sa nerozumie. Peniaze boli zhodnocované prostredníctvom záložných pôžičiek a nákupom nehnuteľností, ako ktoré mohli byť následne výhodnejšie odpredané. V predstavenstve sa členovia vyjadrovali k tomu, čo bolo predložené obvykle predsedom. Keď došlo začiatkom roka 2002 ku problémom v iných firmách, bol presvedčený, že situáciu družstvo ustojí, lebo záväzky boli nižšie ako majetok družstva a k 05.06.2002 bolo možné predajom majetku ľudí vyplatiť. K členom nového vedenia uviedol, že nikoho nepoznal, ani pána Y., ktorý mal vložiť zmenku na 30 miliónov českých korún. Zmenku preveroval predseda a právnici, aj odborníci mu mali potvrdiť jej pravosť. Pôsobenie v družstve mu prinieslo len problémy a finančnú stratu 355 000,- Sk, ktoré tam vložil a nevrátili sa mu.

Obž. V. P. na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 948-14 954) uviedol, že do V. vstúpil na základe odporúčania T. J.. Bol členom predstavenstva do 05.06.2002 a novým predstavenstvom bol z V. vylúčený. Jeho celkový vklad, ktorý sa mu nevrátil, bol 355 000,- Sk. Pri svojej činnosti v prospech V. sa ako elektrotechnicky vzdelaný zapájal do vecí technického rázu a v právnych a ekonomických otázkach sa spoliehal na stanoviská odborníkov. Po dobu pôsobenia v predstavenstve V. nikdy nebol informovaný v tom zmysle, že majetok nepostačuje na krytie záväzkov, a to až do 05.06.2002. Svojou činnosťou v V. sa nijak neobohatil, ani neobohatil iného na škodu cudzieho majetku. V. malo príjmy zo záložných pôžičiek, kúpy zaujímavých nehnuteľností, obchodovania s pohľadávkami a z obchodných podielov firiem, do ktorých vstúpilo. Ekonómovia povedali, že s výnimkou roku 1999 sú v zisku a platia dane, čo mu postačovalo. Mal vedomosť o zmenke na 30 miliónov českých korún, pravosť ktorej overoval B.. B.. Inú zmenku nevidel, len sa dozvedel, že takúto malo kúpiť nové vedenie V. od pána Y. rovnako ako predošlú. Členov nového vedenia pred členskou schôdzou nepoznal.

Obž. P.. Q. Z. pred súdom využil právo nevypovedať (zv. XXXVI č. l. 14 954) a prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania (zv. V č. l. 1 459-1 476, zv. XVI č. l. 6 393-6 397) bolo zistené, že bol oslovený pánom A. z Z., či by nechcel byť v spoločnosti resp. pri jej zrode. Autorom myšlienky V. bol pán V.. Celkom vložil do družstva 355 000,- Sk. Spočiatku nebol členom predstavenstva. Nemal podpisový vzor v žiadnej banke. Uviedol, že ak sa dobre pamätá, družstvo bolo každý rok v zisku. Výnosové úroky boli dvojnásobne vyššie ako nákladové. Pri odpredaji majetku v predstavenstve odhlasovali len ziskový predaj. K členskej schôdzi 05.06.2002 uviedol, že pán Y.Ľ. kúpil majetkovú účasť 30 mil. Sk a tým pádom požiadal o odvolanie starého a zvolenie nového predstavenstva. Pána Y. videl prvýkrát na členskej schôdzi 05.06.2002 a T.. A., T. B. a B. J. vôbec nepozná.

Obž. M.. T. J. pred súdom využil právo nevypovedať (zv. XXXVI č. l. 14 955) a prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania (zv. V č. l. 1 380-1 398, 1 561-1 568, 1 629-1 636 , zv. XVI č. l. 6 388-6 392) bolo zistené, že bol oslovený pánom V.. Bolo mu povedané, že sú tam ľudia, ktorí tomu rozumejú, B.. W. a B.. B.. Dohromady vložil do družstva 355 000,- Sk. Členom predstavenstva sa stal až v roku 2001. B.. B. ho utvrdzoval, že všetky kroky sú konzultované s Nitrianskymi právnikmi. Každý návrh alebo

správu prijímalo predstavenstvo ako kolektívny orgán. T.. A., T.. J., T. B. ani M. Y. nepozná, ani s nimi nejednal o ničom, čo by súviselo s V..

Obž. P.. M. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 964-14 970) uviedol, že koncom roka 1996 bol oslovený T.. V. a B.. B., aby založili spoločnosť, ktorá by poskytovala úvery podnikateľom a občanom. T.. V. už prevádzkoval záložňu a podľa toho aj V. začalo svoju činnosť. Pre veľký záujem o úvery bola s B.. K. konzultovaná možnosť získavať finančné prostriedky od občanov na základe zmluvy o pôžičke. Nemal vedomosť o tom, že by pôžičky boli prijímané od nečlenov V.. S činnosťou V. nebol spokojný. V dlhých jednaniach predstavenstva videl stratu času a tak na vlastnú žiadosť ukončil svoj vzťah s V. k 01.06.2000. Pri vstupe vložil 5 plus 100 tisíc Sk, ktoré mu boli pri odchode vrátené. Mal vedomosť o tom, že koncom roka 1999 sa menila legislatíva a právni zástupcovia poukázali na zmenu zákona o bankách, v zmysle ktorého nemohli byť prijímané vklady od občanov na základe verejnej výzvy a teda od tej chvíle musel byť každý členom V..

Obž. Q. A. pred súdom odmietol vypovedať (zv. XXXVI č. l. 14 970). Prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania (zv. IV č. l. 1 294-1 307, zv. V č. l. 1 553-1 560, č. l. 1 653-1 660, zv. XVI č. l. 6 341-6 345) bolo zistené, že žiadny orgán štátnej správy nemal voči založeniu družstva námietky. Bol presvedčený, že podnikanie je po právnej stránke v poriadku. Obvinenie pre neoprávnené podnikanie považuje za omyl. Motívom založenia družstva bola pomoc živnostníkom a financie sa mali získavať z podnikateľskej činnosti. K hlasovaniu v predstavenstve uviedol, že keď niečo predložilo vedenie, ktoré to konzultovalo s ekonomickými a právnymi poradcami, tak je to v poriadku. Považoval sa za neaktívneho člena a aj zápisnice podpisoval pri príležitostných cestách do Nitry. Do V. vložil 5 plus 800 tisíc Sk, ktoré sa mu pri odchode koncom roka 2000 vrátili. K osobám ako T.. A., T. B., M. Y. a B. J. uviedol, že s týmito sa nikdy nestretol. Na zlú situáciu v družstve nebol nikdy a nikým upozorňovaný.

Obž. M. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 971) stručne uviedol, že bol jeden zo zakladajúcich členov družstva, právnym garantom bol B.. W., garantom záložnej činnosti bol T.. V.. Fungovanie firmy bolo v súlade s podnikateľskou činnosťou, ktorú mala firma zapísanú v živnostenskom registri a v obchodnom registri. V predstavenstve bol do 04.06.1998 a neskôr bol členom kontrolnej komisie. Trval na tom, že nekonali nič nezákonné a ďalej odmietol vypovedať. Prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania (zv. IV č. l. 1 318-1 334, zv. XVI č. l. 6 336-6 340) bolo zistené, že bol zakladajúcim členom V.. Poznal sa s B.. B. a T.. V.. Jeho vklad bol 355 000,- Sk. V predstavenstve bol do roku 1999 a potom bol členom kontrolnej komisie. Prvotné stanovy vypracoval B.. W.. V. prijímalo pôžičky od občanov a poskytovalo úvery v súlade s obchodnou a podnikateľskou činnosťou. Výnosy boli vyplácané z výnosov družstva. Hlavným zdrojom finančnej činnosti bola záložňa družstva. K predaju majetku v čase problémov sa nevedel vyjadriť, avšak takéto rozhodnutia prijímalo predstavenstvo. Družstvo s výnimkou roku 1999 bolo v zisku a majetok prekrýval záväzky aj v roku 2002. K členskej schôdzi 05.06.2002 uviedol, že videl pána Y., ktorý mu bol neznámy rovnako, ako členovia novo zvoleného predstavenstva.

Obž. T.. B.Á. J. tak na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 928), ako aj v prípravnom konaní (zv. V č. l. 1 502-1 504, zv. XVI. č. l. 6 296-6 300) odmietol k veci vypovedať.

Svedok T.. B. P. na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 973-14 983) uviedol, že v V. G. pôsobil od polovice roku 2000 do konca novembra 2001 ako výkonný riaditeľ s cieľom prenášať úlohy z predstavenstva do riadenia prevádzky družstva. Zúčastňoval sa zasadnutí predstavenstva a následne zabezpečoval plnenie prijatých úloh. Jeho prvou úlohou bolo nájsť obchodníka s cennými papiermi a kúpiť takúto spoločnosť za účelom obchodu so štátnymi dlhopismi. Zhodnocovanie finančných prostriedkov bolo cez poskytované úvery, u ktorých úroková miera v maximálnej výške 6% na 28 dní umožňovala vyplácať výnosy. V roku 2001 došlo k dramatickému nárastu vkladov a bol problém

s umiestňovaním týchto prostriedkov. Získavané finančné prostriedky z pôžičiek od občanov neboli vedené na samostatných účtoch. Začali sa riešiť splátkové úvery, spoločné podnikania, znižovanie úrokov a podobne. Podľa neho v tom čase ešte prevládali výnosové úroky. K osobám, pre ktoré boli poskytované úvery uviedol, že to boli členovia aj nečlenovia, ale nakoľko stačilo zaplatiť nejaký poplatok a mali nižšiu úrokovú sadzbu, väčšina to využila. Či bolo k záložnej činnosti potrebné nejaké povolenie, v tom čase netušil. Finančné prostriedky boli získavané reklamou v novinách a v rádiu. Zo svojej účasti na predstavenstvách zistil, že bol záujem o zaistené financovanie, nie bezhlavé. K jednotlivým projektom robil stručnú ekonomickú analýzu. V. fungovalo tak, že keď sa nadniesla nejaká téma, rokovalo o nej predstavenstvo, prijalo uznesenie a jednotlivci nikam nechodili, ani nič neriešili. Žiadny člen predstavenstva mu nedal žiadny príkaz, ktorým by získal pre seba nejaký prospech. Jediné rozhodnutie, ktoré vnímal ako odliv kapitálu z V., bolo rozhodnutie o nákupe niekoľkých vozidiel, avšak nevie uviesť z koho iniciatívy. S novým vedením, konkrétne s pánom M. spolupracoval na zozname vkladov. Svedkyňa T.. Q. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 985-15 002) popisovala svoje poznatky o činnosti V. z pozície vedúcej ekonomického úseku, na ktorom pôsobila od 02.01.2000 do 31.01.2002, kedy odišla na materskú dovolenku. Pri jej nástupe firma vykazovala dobré hospodárske výsledky a objem výnosových úrokov prevyšoval nákladové. Ďalšie napredovanie firmy ovplyvnilo zníženie úrokových sadzieb v rámci bankovej politiky SR. Ľudia začali vyberať peniaze z bánk a vkladali ich do V., zároveň sa dosažiteľnejšími stávali bankové úvery. Dochádzalo k prekapitalizovaniu. Začali sa nakupovať nehnuteľnosti, čo v tom čase nepovažovala za dobrý nápad, ale dnes to musí korigovať. Vyslovila názor, že podľa nej k 31.12.2001 bola firma schopná zo svojho vlastného majetku vyplatiť až 80% vkladov aj s úrokmi. Keď prišlo ku problémom, ľudia začali hromadne vyberať svoje prostriedky, peniaze sa sťahovali ako sa dalo a použili sa na vyplatenie vkladov. Ako príčinu krachu firmy uviedla vyššiu moc (zmena pravidiel na trhu) a ku rozhodnutiam predstavenstva sa vyjadrila v tom zmysle, že váhanie so znižovaním úrokových sadzieb nevie vyhodnotiť. Na jeseň roku 2002 bola z materskej dovolenky novým vedením prizvaná na pomoc. Bol veľmi zlý stav, účtovníctvo nikto neviedol, sadli si piati do jednej miestnosti a niekoľko dní sledovali finančné toky. S výnimkou jediného prípadu, keď v banke bol vybratý jeden milión Sk a do pokladne bolo vložených len 100.000,- Sk a teda chýbalo 900.000,- Sk, nič nezistili. K otázke rozlišovania vlastné-cudzie zdroje uviedla, že vklad spoločníka bez toho, aby išlo o navýšenie základného imania, sa považuje za pôžičku a teda cudzí zdroj. K otázke predĺženia družstva uviedla, že sa jedná o mínusové číslo v jednom riadku pri zostavovaní súvahy a výsledovky súvah, a s tým bol problém pre meškajúce účtovníctvo a pre problémy s používaným softvérom a preto sa k takémuto údaju dostali až pri daňovom priznaní. Ku spôsobu vedenia účtovníctva uviedla, že nikto z obžalovaných ju neovplyvňoval a ani od nej nechcel nejaké nezákonné postupy účtovania. K otázke prípadného zastavenia prijímania vkladov uviedla, že takáto možnosť sa preverovala formou dotazníka u vybranej vzorky klientov, čo však vyvolalo negatívnu odozvu a čo odôvodnilo obavy z rizika zastavenia prijímania vkladov pre ďalší chod firmy. Svedok T.. Z. V. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 15 018-15 032) popísal vznik V.. Bol zakladajúcim členom. Vložil 350 000,- Sk a aj jeho rodinní príslušníci vložili peniaze do V.. Družstvo malo byť nápomocné malým a stredným podnikateľom. Stanovy vypracoval B.. W., ktorý riešil aj právne problémy. Určite nebolo cieľom nejako obrať ľudí o peniaze alebo niečo podobné. Predmet činnosti družstva bol ošetrený cez úrad. Bol predsedom revíznej komisie a po celú dobu činnosti do konca roku 2001 videl činnosť v kladných číslach a družstvu veril. Zúčastňoval sa aj zasadnutí predstavenstva a nikdy na nikom nepobadal, že by sa chcel obohatiť. Všetkých členov predstavenstva osobne dobre poznal a napriek tomu, čo sa stalo, sa na žiadneho z nich nehnevá, hoci oni to berú ináč. Postupne družstvo získalo nehnuteľnosti v značnom objeme. Peniaze boli investované v týchto nehnuteľnostiach a tiež boli rozpožičiavané tak, keď došlo v roku 2002 k tlaku na nebankové inštitúcie,

došlo k tlakom aj na V., ľudia sa domáhali svojich peňazí aj vyhrážkami a majetok sa začal nevýhodne speňažovať s cieľom získať urýchlene hotovosť na výplaty veriteľov. Na členskej schôdzi v Jelenci došlo ku zmene predstavenstva, s čím nesúhlasil. Z nových členov predstavenstva nikoho nepoznal. Nevidel žiadne zmenky. K odovzdávaniu agendy sa vyjadriť nevedel. Na rozdiel od svojej výpovede z prípravného konania upresnil, že nemá takú vedomosť, že by sa nedodržiavali uznesenia predstavenstva a niekto konkrétne by konal proti uzneseniu. Svedok B.. B. W. sa ako komerčný právnik po právnej stránke podieľal na vzniku V.. Vedel, že prijímať vklady a poskytovať pôžičky pre členov družstva, okrem bánk a bankových subjektov, bolo možné jedine formou podnikania ako družstvo. Priamo v stanovách bolo uvedené ako jedno zo základných náplní, pomôcť vo finančnej oblasti členom družstva formou pôžičiek alebo vkladov od členov družstva. Nebola to banková činnosť, ale bolo to pre uspokojovanie potrieb členov. V V. pôsobil do roku 1997, kedy v dôsledku zdravotných problémov požiadal o uvoľnenie. Najintenzívnejšie spolupracoval s B.. B., s pánom A. a s T.. V.. Upozorňoval a zdôrazňoval, že zákon umožňuje prijímať vklady a poskytovať pôžičky len členom družstva. Nemalo sa jednať o podnikanie, ale o uspokojovanie potrieb členov. K stanovovaniu konkrétnych úrokových sadzieb v V. sa vyjadriť nevedel. K predmetu činnosti „záložňa“ uviedol, že k registrácii došlo na návrh niektorého z členov, ale záložňa v tom klasickom zmysle, že hociktorý občan mohol založiť vec za poskytnutie finančnej čiastky. (zv. XXXVI č. l. 15 087-15 092) Svedok T.. B. L. na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 14 983-14 985) vypovedal ku svojmu trojmesačnému pôsobeniu v V. na úverovom oddelení v tom zmysle, že nemal prehľad o hospodárení a podnikateľskej činnosti V.. Svedkyňa N. I. ako pracovníčka V. na úverovom oddelení od roku 1998 do roku 2002 popísala spôsob poskytovania úverov so zabezpečením nehnuteľnosťou, úrokové sadzby. Nevedela, z akých zdrojov pochádzali finančné prostriedky na úvery. (zv. XXXVI č. l. 15 000) Svedok O. M. pôsobil v V. v období od roku 2001 a od apríla 2002 do konca marca 2002 ako vedúci vkladového oddelenia. Nerozlišoval medzi vkladateľmi, či sú alebo nie sú členmi V.. (zv. XXXVI č. l. 15 002) Svedkyňa M. C. ako družka obžalovaného P. A. odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať (zv. XXXVI č. l. 15 003). Prečítaním jej výpovede z prípravného konania (zv. VI č. l. 1 887-1 890) bolo zistené, že nemala bližšie vedomosti k činnosti V., ale potvrdila, že o zásadných veciach rozhodovalo predstavenstvo. Svedkyňa C. Ž. na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 15 004) uviedla, že bola v V. zamestnaná na pobočke v Nitre od 26.08.1999 do 28.02.2003. Pracovala na úseku prijímania peňazí a nevedela, že by bolo podmienkou vkladu členstvo v družstve. Nevedela z čoho boli poskytované úvery. Svedkyňa Q. N. ako pracovníčka V. na pobočke v Komárne, ktorá spracúvala výlučne vklady, nič bližšie k veci neuviedla. (zv. XXXVI č. l. 15 006) Svedok M. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 15 008-15 018) uviedol, že nakoľko sa s pánom M. poznal asi z pred 20 rokov, kedy u neho pracoval, bol týmto oslovený, aby mu pomohol s identifikáciou nejakého majetku a účtovníctva. Mal pripraviť preberací protokol. Pre odstup času si nepamätal, aký majetok vtedy bol zistený. Nezaoberal sa scudzovaním majetku predchádzajúcim vedením a ani stanovami V.. Boli pripravené dva protokoly: jeden so zmenkami a druhý bez týchto zmeniek. Pracoval aj pri inventarizácii záväzkov. Zmenky nevidel žiadne. K „ Záverečnej správe o výsledkoch a odporúčaniach auditu, súladu činností a finančných tokoch V.“ z októbra 2002 (zv. XIV č. l. 5 622 a nasl.) uviedol, že išlo o návrh správy, ktorú vypracoval pre pána M.. Ďalej sa vyjadroval k

faktúram za práce, ktoré mala jeho firma Q. vykonať pre V.. Potvrdil, že s obž. M. vycestoval do Kanady, kde sa zúčastnili jednaní ohľadne montovaných domov. Svedkyňa T.. B. Z., pracovníčka Obvodného úradu Nitra, odbor živnostenského podnikania na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 15 034-15 037) uviedla, že do kontaktu s V. sa dostala pri ohlasovaní živnosti po založení družstva. Okrem iného následne dopĺňali predmet činnosti aj o poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, čo bolo voľnou živnosťou, kde sa skúmala len bezúhonnosť štatutárnych zástupcov a zaplatenie správneho poplatku. Cielená kontrola na spôsob poskytovania úverov vykonaná nebola. V mene V. jednal pán B.. B.. Svedok M.. M. Š. na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 15 037-15 040) uviedol, že v období od roku 2000 do roku 2003 pracoval pre V. ako vedúci pobočky v Trnave. Nebolo podmienkou členstvo v družstve, aby mohol niekto vložiť peniaze. Zúčastňoval sa na členských schôdzach za starého aj nového vedenia, len v Jelenci 05.06.2002 nebol. K hospodáreniu družstva sa vyjadriť nevedel. Neskôr sa stal členom rady veriteľov, ale ani takouto činnosťou nezískal poznatky k príčinám krachu družstva. Svedkyňa M. M. pracovala v V. ako vedúca právneho oddelenia od 01.04.2001 (zv. XXXVI č. l. 15 040-15 044). V čase, keď sa vykonávali prevody nehnuteľného majetku s cieľom získať hotovosť na uspokojenie vkladateľov, bola PN (od 21. marca 2002 do 30. októbra 2002) a so zmluvami sa dostala do kontaktu, až keď sa riešila otázka návrhu na súd o vyslovenie ich neplatnosti. K otázke finančných zdrojov V. a či tieto postačovali na poskytovanie úverov sa vyjadriť nevedela. Svedkyňa J. O. pracovala v V. ako pracovníčka oblastnej kancelárie v Leviciach od roku 2001 do apríla 2002 (zv. XXXVI č. l. 15 044-15 046). Prichádzali ku nim bežní občania a keď vložili peniaze, stávali sa členmi družstva. Svedkyňa I. C. pracovala na pobočke Nové Zámky (zv. XXXVI č. l. 15 046-15 047) a o hospodárení družstva nebola informovaná. Peniaze mohol vložiť každý, kto mal záujem, členstvo v družstve nebolo podmienkou. Svedok W. A. (zv. XXXVI č. l. 15 047-15 049) popísal, že s V. mal obchodný vzťah v súvislosti s BCI šekmi - poukážkami na nákup tovaru, ktoré V. získalo ako prepadnutú zábezpeku za nesplatený úver, a ktoré šeky V. nevedelo speňažiť samostatne. Provízia jeho firmy bola obvyklá. Svedkyňa T.. J. K. (zv. XXXVI č. l. 15 051-15 059) pracovala v V. na vkladovom oddelení od júna 2001 do júla 2002. Prijímala peniaze na zmluvu o pôžičke, pričom sa nevedela vyjadriť k podmienke členstva, a kým to umožňovala situácia v družstve, vyplácala aj zročné zmluvy o pôžičke. Okrem toho za jednotlivé pobočky viedla aj evidenciu prijatých zmlúv o pôžičke v tabuľkovej forme. Keď vo februári 2002 bolo už málo hotovosti na vyplácanie, bola usmernená pánom A. a B.. B., aby ľudí neinformovala a nedostatku peňazí. Svedok T.. M. Q. (zv. XXXVI č. l. 15 059-15 064) bol radovým členom V.. K ekonomickému chodu družstva sa vyjadriť nevedel. Z členov nového vedenia nikoho nepoznal. Ku zmenkám sa vyjadriť nevedel. Svedok B.. Š. I. (zv. XXXVI č. l. 15 064-15 067) mal úver z V. asi 3,4 mil. Sk a v období, keď sa nebankové subjekty dostali do problémov, bol oslovený predsedom, či by vedel úver vrátiť, čo aj urobil. Bol len klientom a o hospodárení družstva nemal informácie. Stal sa aj členom V., lebo mu ponúkli o jedno percento nižšie úroky, ako mali nečlenovia. Svedok T.. B.Á. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (zv. XXXVI č. l. 15 069-15 075) uviedol, že Z. K., ktorý mu bol kamarát, požičal 15 mil. Sk na kúpu nejakých pozemkov, pričom mu ručil práve

týmito pozemkami, boli z toho problémy, musel si naháňať vlastné peniaze a peniaze mu vrátil asi o tri mesiace neskôr, ako bol prepustený z väzby. Pozná od malička aj J.. T.. A. je kamarát. Y. videl asi štyrikrát a pozná ho z B.. Pozná aj O. P.. Každého však pozná osobitne, nie spolu. So zmenkami sa stretol prostredníctvom P.. Vedel o nich, že súvisia s Č. bankou a v Čechách bol medializovaný problém s ich pravosťou. Nechcel s tým mať nič spoločné. Ohľadne zmeniek spolupracoval Y. so A.. Svedok T.. P. E. bol predsedom predstavenstva vo firme, ktorá uzavrela zmluvu o budúcej zmluve s V. ohľadne kúpy zmeniek. Pri preverovaní ďalších okolností zistili, že obchod je viac rizikový, ako očakávali a preto radšej zaplatili zmluvnú pokutu a odstúpili od zmluvy. Hodnotu si nepamätá, ale boli to veľké čísla a aj pokuta bola viac ako 1 mil. Sk. (zv. XXXVI č. l. 15 075-15 078) Svedok T.. K. I. ako spoluzakladateľ G.-P. a jeho neskorší prevádzkový manažér sa vyjadroval k okolnostiam, za ktorých mu vtedajší predseda družstva pán M. po 12.05.2002 ponúkol na predaj majoritný podiel v tomto rádiu. Bola uzatvorená aj zmluva o budúcej zmluve, avšak k jej naplneniu nedošlo, nakoľko nepovažoval za transparentné, kto bude predávajúci. Cenu 11,5 mil. Sk za G.-P. a rádio K. považoval v tom čase za reálnu. Mal však záujem len o G.-P. a pre neho akceptovateľná suma bola 5 mil. Sk.(zv. XXXVI č. l. 15 079-15 082) Svedok U. Ď. bol radovým členom V.. Okrem účasti na členskej schôdzi jedenkrát ročne, na chode družstva sa nepodieľal žiadnym iným spôsobom. Na členskej schôdzi v Jelenci B.. B. oznámil, že družstvo stratilo schopnosť vyplácať úroky aj istiny. (zv. XXXVI č. l. 15 082-15 087) Svedkyňa V. I. (zv. XXXVII č. l. 15 452-15 456) uviedla, že v V. pracovala krátko, už si ani nespomína kedy. Mala na starosti reklamu a marketing. K hospodáreniu družstva sa vyjadriť nevedela. Svedok B.. Z. G. (zv. XXXVII č. l. 15 460-15 481) bol pri vyhlásení konkurzu na V. menovaný za správcu konkurznej podstaty. Účtovníctvo pre neho viedla bývalá pracovníčka ekonomického oddelenia T.. K.. Do konkurznej podstaty zahrnul akcie spoločnosti Y. Q.. A.. a nehnuteľnosť A. V. na námestí N. v C.. Majetok odhadol na cca 50 mil. Sk a záväzky na sumu cca 170 miliónov Sk. K účtovníctvu sa vyjadril v tom zmysle, že mu aj ako laikovi bola zrejmá jeho neúplnosť a nedôveryhodnosť. Najviac chýbajúcich dokladov je za roky 2002-2003. Žiadne zmenky v ruke nikdy nemal. K vzťahom „starého“ a „nového“ vedenia V. uviedol, že ho vnímal ako animózny, akurát si nevedel vysvetliť splnomocnenie pre T.. C.. Svedok O. P. (zv. XXXVII č. l. 15 481-15 493) uviedol, že pána Y. pozná dlhé roky a tento ho poprosil, aby mu našiel kontakt na pána J., lebo vložil nejakú zmenku do nejakej spoločnosti v Nitre za účelom navýšenia základného imania, chcú ho oklamať a pán J. tam tiež figuruje a vedel by mu pomôcť. Keď našiel pána J. sprostredkoval im vzájomnú výmenu telefónnych čísel. Podľa neho sa Y. so J. nepoznali. Ku zmenkám ďalej uviedol, že od pána Y. prevzal asi desať originálov, skontaktoval sa s vtedajším riaditeľom finančnej polície v Trnave s pánom O., ktorému všetky zmenky odovzdal. Zmenky boli rôzne, na sumy v desiatkach miliónov. Dodnes nemá vyjadrenie od polície. Svedok T. B. (zv. XXXVIII č.l.16 699-16 708) popísal, ako bol oslovený na jar v roku 2002 T.. J., ktorý mu navrhol činnosť v jednej firme. Zúčastnil sa jednania pri zmene orgánov tejto firmy, ktoré sa konalo v nejakej chatovej oblasti. Potvrdil, že na pokyn T.. J. vybral ako osoba s podpisovým právom v Č. sumu jeden milión Sk, ktoré odovzdal menovanému. Do banky aj z banky ho viezol T.. J.Ý., po výbere ostali peniaze v aute, keď T.. J. išiel do reštaurácie jednať s pánom B.. Za celú svoju činnosť dostal od T.. J. jeden alebo dvakrát sumu 5 000 Sk. Vyjadril sa aj ku vlastnému zdravotnému stavu v tej súvislosti, že v tom čase bol psychiatricky liečený, čo bolo zneužité. J. považoval za tichého spoločníka, pokyny mu dával len on, videl jeho stretnutie s B.. B. asi trikrát, ale nikdy nepočul ich rozhovor. Svedkyňa B.. V. K. (zv. XXXVIII č. l. 16 710-16 714) na základe zmluvy o právnej pomoci od decembra 1999 do februára 2001 vykonávala úkony právnej pomoci pre V. G.. Pripomienkovala vzorovú zmluvu o pôžičke alebo záložnú zmluvu z pohľadu veriteľa, ktorým bolo V.. Ďalej zastupovala tento subjekt v

dvoch súdnych sporoch. O predmete činnosti prehľad nemala a rovnako od nej nikto nežiadal posúdiť činnosť V. v kontexte so zákonom o bankách, ani posúdenie zmlúv k eventuálnemu súladu so zákonom o bankách. Svedok B.. M. C. vypovedal ku zmenkám T., ktoré mal v úschove po tom, ako mu ich predložili M. Y. a Q. M. dňa 25.04.2001. Vrátil ich 14.05.2002 M. Y.. K samotným zmenkám uviedol, že to boli jedny z najperfektnejších zmeniek, aké mal kedy v rukách a nemal dôvod pochybovať o ich pravosti. (zv. XXXVIII 16715-16722) Svedok B.. B. O.r ako bývalý príslušník finančnej polície vo svojej výpovedi (zv. XXXIX 16 883-16 887) vypovedal ku zmenkám T. k osobe O. P., ako aj k osobe M. Y..

Výsluchy 335 svedkov, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise celkovo v 14. zväzkoch (zv. VII-VIII, XVIIXXVIII) v rozsahu 5 086 strán súd rozdelil do štyroch skupín, z ktorých náhodným výberom, spôsobom, ktorý si zhodne určili strany, boli za každú skupinu postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom strán prečítané svedecké výpovede osemnástich svedkov. Takýto rozsah, s poukazom na zhodné stanoviska strán súd považoval za dostatočný. V prvej skupine k členstvu v V. boli prečítané výpovede svedkov J. I. zo zv. VII č. l. 2 555-2 557 (prijatá za členku 28.01.1999 ako poradové číslo 071 - zv. IX č. l. 3 357), B.. M. U. zv. VII č. l. 2 558-2 571 (prijatý za člena 30.04.1998 ako poradové číslo 015 - zv. IX č. l. 3 356) a T.. Q. E. zo zv. VII č. l. 2 704-2 706 (prijatý za člena 02.06.1998 ako poradové číslo 028 - zv. IX č. l. 3 356). Z výpovedí všetkých troch zhodne vyplynulo, že radoví členovia V. chod družstva reálne neovplyvňovali, členmi sa stali na základe propagovaných reklám (I.), respektíve chceli získať výhodné úroky pri ďalšom vklade (B.. U.), alebo získať výhodnejšie úroky v prípade čerpania pôžičky (T.. E.). V druhej skupine, k vloženým finančným prostriedkom do V. boli prečítané výpovede svedkov M.. V. K. zo zv. XVII č. l. 6 646-6 649 ( termínovaný vklad č. 5 377 zv. IX č. l. 3 562), Ľ. J. zo zv. XVII č. l. 6 685-6 688 (termínovaný vklad č. 4 523 zv. IX č. l. 3 553), O. Z. zo zv. XVII č. l. 6 693-6 696 (termínované vklady č. 3 066 a 3 067 zv. IX č. l. 3 536), O. Z. zo zv. XVII č. l. 3 705-6 710 (termínovaný vklad č.1 531 zv. IX č. l. 3 519) a B. A. zo zv. XVII č. l. 6 720-6 723 (termínovaný vklad č. 53 zv. IX č. l. 3 502). Z výpovedí vyplynulo, že v rokoch 1998 až 2001 na základe reklamy požičali v prospech V. rôzne sumy s cieľom dosiahnuť výhodné úroky. V tretej skupine, k čerpaným záložným úverom z V. boli prečítané výpovede svedkov M. C. zo zv. XIX č. l. 7 458-7 472 (č. úveru 03/00/291 zv. IX č. l. 3 648), M. I. zo zv. XXII č. l. 8 382-8 394 (č. úveru 06/00/326 zv. IX č. l. 3 649), Ľ. O. zo zv. XXIII č. l. 8 738-8 749 (č. úveru 07/98/134), M. Z. zo zv. XXIII č. l. 9 020-9 034 (č. úveru 01/02/249 SP zv. IX č. l. 3 661) a T. A. zo zv. XXIV č. l. 9 199-9 208 (č. úveru 03/98/86 zv. IX č. l. 3 643). Z výpovedí týchto svedkov vyplynulo, že o možnosti získať úver sa dozvedeli z reklamy v rokoch 1998 až 2002, bolo potrebné ručenie nehnuteľnosťou resp. motorovým vozidlom. V štvrtej skupine k čerpaným splátkovým úverom z V. boli prečítané výpovede svedkov M. I. zo zv. VIII č. l. 3 082-3 092 (č. úveru 12/01/230 SP zv. IX č. l. 3 661), A. Š. zo zv. XVII č. l. 6 904-6 912 (č. úveru 10/01/132 SP zv. IX č. l. 3 658), T. V. zo zv. XVIII č. l. 7 207-7 220 (č. úveru 08/01/46 SP zv. IX č. l. 3 656), M. Q. zo zv. XX č. l. 7 701-7 707 (č. úveru 10/01/139 SP zv. IX č. l. 3 658), T. I. zo zv. XX č. l. 7 817-7 820 (č. úverov 10/01/129 SP a 01/02/261 SP zv. IX č. l. 3 658 a 3 662). Zo všetkých výpovedí zhodne vyplynulo, že o možnosti získať úver sa dozvedeli z reklamy a inzercie v roku 2001, nebolo potrebné ručenie nehnuteľnosťou ani hnuteľnou vecou a dohodnuté úroky im boli stiahnuté vopred z požičiavanej sumy.

V zmysle ustanovenia § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a všetkých obžalovaných boli prečítané štyri znalecké posudky zo zväzku XI. Zo znaleckého posudku Ing. T. O. O.. zv. XI č. l. 4 670-4 680 neboli zistené žiadne právne relevantné skutočnosti. Zo znaleckého posudku M.. E. Ď. zv. XI č. l. 4 681-4 691 bolo zistené, že T. B. trpí duševným ochorením procesuálneho charakteru, ktoré podstatnejšie nenarušuje pamäť a pamäťové schopnosti neboli zjavne narušené ani v období od 01.02.2002 do 30.06.2002. Ku dňu spracovania znaleckého posudku znalec hodnotil úroveň schopnosti svedka objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety, tieto si uchovávať v pamäti a následne ich reprodukovať ako dobrú. Výklad reprodukovaných udalostí môže byť čiastočne - nepodstatne ovplyvnený skresleným psychotickým úsudkom. Zo znaleckého posudku M. G. zv. XI č. l. 4 692- 4 732 bolo zistené, že B.. C. B. a P. A. sú pisateľmi sporných podpisov na kúpnej zmluve zo dňa 31.07.2002, uzatvorenej na strane predávajúceho V. a na strane kupujúceho E. O. A..P..U.. a to obaja na strane predávajúceho. Zo znaleckého posudku T.. U. A. zv. XI č. l. 4 733- 4 787 bolo zistené, že nehnuteľnosť v k. ú. Z. k termínu spracovania 28.04.2004 mala hodnotu podľa cenových predpisov viac ako 30 mil. Sk a všeobecnú hodnotu znalec ustálil na viac ako 40 miliónov Sk.

V zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku boli zo zväzku XII prečítané listinné dôkazy, súvisiace s domovými prehliadkami, ktoré boli v prípravnom konaní vykonané v sídle V. G. a u obžalovaných B.. B., A., M. a T.. A.. Zároveň bolo stranám umožnené nazrieť do listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené pri týchto domových prehliadkach, a ktoré sú súčasťou trestného spisu ako veci doličné so súpisom vo zväzku XXXIV. Vykonaním týchto dôkazov neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by priamo preukazovali, že došlo ku niektorému zo skutkov uvádzaných v obžalobe pod bodmi 1. až 4., rovnako žiadnym spôsobom neprispeli k záveru o zavinení konkrétnej osoby. Žiadny z dôkazov nemal ani nepriamu výpovednú hodnotu. Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listiny zo zväzkov XII a XIII, ktoré boli vydané T.. K., T.. V., V. P., Q. M., M.. K., B.. G., B.. C. a T.. M.. Ďalej boli prečítané listinné dôkazy, zabezpečené na základe žiadosti o právnu pomoc z Českej republiky, jednak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom a znalecký posudok T.. R., zabezpečený obžalovaným P.. M. Z.. Boli prečítané jednotlivé zápisnice z predstavenstiev a členských schôdz V. spoločne so stanovami, ako aj správy o hospodárení V.. Ďalšie listinné dôkazy boli čítané podľa návrhov strán. Postupom podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku vecné dôkazy, ktorých zoznam sa nachádza vo zväzku XXXIV č. l. 12 289-12 293, predložil stranám na hlavnom pojednávaní dňa 21.01.2010 (zv. XXXVII č. l. 15 300-15 309). Väčšina týchto dôkazov súvisela so skutkom pod bodom 2. obžaloby. Vykonaním tohto dôkazu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli právne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. V súvislosti so spisovým materiálom z prípravného konania súd považuje za potrebné poukázať na nesystematickú žurnalizáciu a značnú neprehľadnosť, niekoľkonásobné opakovanie sa rovnakých listinných dôkazov, čo bolo vytýkané už aj v prípravnom konaní (zv. XIII č. l. 5 520), resp. v súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach proti uzneseniu o zaistení majetku (prílohový spis Pš 14/05 č. l. 13) a tieto nedostatky neboli odstránené ani pri ukončení prípravného konania. Po vykonaní vyššie uvádzaných dôkazov ďalšie návrhy strán na doplnenie dokazovania súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku zamietol (zv. XLI č. l. 17 204) z týchto jednotlivých dôvodov:

1. Vypočuť M. Y.Ľ. pred súdom nebolo možné, nakoľko tak cestou policajných orgánov ako aj Národnej ústredne Sirene sa nepodarilo zistiť jeho pobyt, pričom súd sa pokúšal zistiť pobyt menovaného aj prostredníctvom mailovej adresy poskytnutej svedkom P.. 2. Pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na pribratie ústavu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo súd vychádzal zo zákona O znalcoch a tlmočníkoch, z inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR 12/2005, z popisu odvetví 090100 Účtovníctvo a daňovníctvo, 090300 Kontroling, vzal do úvahy vyjadrenia, nachádzajúce sa vo zv. XXXVIII na č. l. 16 677, 16 683 a 16 685, pričom dospel k záveru, že pre účely daného trestného konania k rozhodnutiu o obžalobe postačuje znalec T.. Š., ktorý pred súdom vypovedal so spôsobilosťou pre odvetvie Kontroling. V danom konaní súd neskúmal kvalitu podnikateľského zámeru jednotlivých obžalovaných, nakoľko tento vo forme žalovaného skutku pre nedovolené podnikanie bol zrejmý, zo žiadneho dovtedy vykonaného dôkazu nevyplývala skutočnosť o vedení dvojitého účtovníctva, ktoré by bolo potrebné preveriť znalecky, a v samotnej skutkovej vete obžaloby u skutkov 1. až 3. neboli uvádzané žiadne okolnosti, ktoré by bolo potrebné znalecky skúmať v súvislosti so spôsobom vedenia účtovníctva, nakoľko medzi obžalovanými sa nenachádzala účtovníčka, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi žiadnym spôsobom nepotvrdila ani nenaznačila, že by bola ovplyvňovaná zo strany ktoréhokoľvek obžalovaného k tomu, aby účtovníctvo viedla iným spôsobom, než podľa svojich najlepších vedomostí a schopností. 3. Návrh na opätovné vypočutie svedka P. 6. Návrh na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku z odboru písmoznalectva 7. Vyžiadanie správy zo strediska cenných papierov 8. Zisťovanie kolobehu zmeniek Ku všetkým týmto štyrom návrhom súd uvádza, že súvisia so skutkom pod bodom 2. obžaloby, kde obžalobu nepotvrdzoval dovtedy žiadny priamy ani nepriamy dôkaz a preto súd tieto dôkazy posúdil ako nepodstatné pre rozhodnutie, čo bolo v konečnom dôsledku potvrdené aj záverečným návrhom intervenujúcej prokurátorky ku tomuto skutku obžaloby. 4. Návrh na výsluch vyšetrovateľa T.. N. 5. Návrhy na výsluch vyšetrovateľa T.. M. 10. Čítanie listinných dôkazov navrhovaných obžalovaným P. K týmto trom návrhom súd uvádza, že sa týkajú okolností, ktoré možno zistiť inými už vykonanými dôkazmi. 9. Návrh na skúmanie duševného stavu svedka B. dvomi znalcami súd nepovažoval za potrebné vykonať s poukazom na nespochybniteľné závery znalca M.. Ď., ako aj s poukazom na spôsob výpovede svedka B. pred súdom v rámci hlavného pojednávania. 11. Návrh na zabezpečenie originálu zmenky zo strany obžalovaného M.. J. súd považoval vzhľadom k časovému odstupu za úplne nereálny.

Všetky vyššie uvedené dôkazy súd hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, vzal do úvahy absenciu trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a prísne selektoval konkrétne konanie jednotlivých obžalovaných.

I. Trestný čin neoprávneného podnikania (skutok 3. obžaloby) V súvislosti s posudzovaním protiprávnosti konania, popisovaného v obžalobe ako celku, súd dospel k záveru a presvedčeniu, že v prípade V. G. išlo o konanie prezentované v rámci obhajoby obžalovanými ako snaha vykonávať úverové družstevníctvo, avšak v skutočnosti sa jednalo o protiprávne konanie v zmysle skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného podnikania podľa § 118 Trestného zákona v tom čase platnom znení. Takéhoto protiprávneho konania sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu poskytuje služby alebo vykonáva výrobné alebo iné zárobkové podnikanie. V danom prípade sa jednalo o poskytovanie úverov a pôžičiek bez bankového povolenia a podľa počtu uzavretých zmlúv napriek tomu, že boli používané typové zmluvy upravené v občianskom zákonníku alebo nepomenované zmluvy podľa Obchodného zákonníka súd tieto považoval za zastieranie de facto vykonávanej bankovej činnosti. Podľa názoru súdu v zmysle v tom čase platnej legislatívy pre posudzovanie týchto otázok bola kompetentná G. K. A.. V tejto súvislosti súd odkazuje na jej stanovisko, ktoré sa nachádza v trestnom spise vo zv. XV 5 936 -5 940. Zásadný rozpor podľa názoru súdu nebol prezentovaný ani v stanovisku ministerstva financií v tom istom zväzku č. l. 5 964 a nasl. Čo sa týka posudzovania časových súvislostí legislatívnych úprav a činnosti V., súd bral do úvahy úmysel zákonodarcu, ktorý zrejme vedomý si nejednoznačnej právnej úpravy, považoval za potrebné expressis verbis od 11.10.1999 upraviť znenie § 2 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, keď v odseku 3 upravil znenie: bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak, z návratných peňažných prostriedkov od iných osôb na základe verejnej výzvy. V odseku 4 vyššie citovaného ustanovenia došlo ku špecifikácii verejnej výzvy. Z týchto dôvodov súd posudzoval protiprávnosť konania konkrétnych obžalovaných až po 11. októbri 1999. Ako bolo v úvode súdom naznačené, neposudzoval trestnoprávnu zodpovednosť predstavenstva V., ale jednotlivých konkrétnych obžalovaných. Zohľadnil spôsob rozhodovania predstavenstva, ktorého výstupy boli prijímané vo forme väčšinových rozhodnutí, bez zápisničného podchytenia a špecifikácie najaktívnejších osôb v prípade následného kladného rozhodnutia s absenciou zachytenia opozičného stanoviska ďalších členov predstavenstva. Súd preto posudzoval konanie jednotlivých obžalovaných z hľadiska zavinenia v zmysle ustanovenia § 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keďže v prípade daného trestného činu sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý predpokladá z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky úmysel páchateľa. V zmysle ustanovenia § 4 písm. b) citovaného Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený. Z listinného dôkazu, ktorý sa nachádza v trestnom spise vo zv. XXX č. l. 11 183-zápisnica zo dňa 10.06.1999 vyplýva, že v rámci diskusie predstavenstvo riešilo za účasti P.. M. Z., V. P. a P. A. pripravované opatrenia Ministerstva financií pre nebankové inštitúcie. Z ďalšieho listinného dôkazu, ktorý sa nachádza v tom istom zväzku na č. l. 11 201-11 203 vyplýva, že rovnako v prítomnosti všetkých vyššie uvedených bola táto otázka riešená a predstavenstvo uložilo P.. M. Z., V. P. a P. A. preveriť možnosti inzercie v budúcom roku s ohľadom na súčasnú legislatívu s právnikmi. Z ďalších dôkazov vyplynulo, že všetky zápisnice spisoval B.. C. B. ako predseda predstavenstva. Zo spôsobu formulácie zápisníc súd nemal akékoľvek pochybnosti o uzrozumení B.. C. B. s legislatívnou zmenou platnou od 11.10.1999. Rovnako nemal akékoľvek pochybnosti, že s touto okolnosťou boli uzrozumení aj obžalovaní P. A. ako podpredseda predstavenstva V. G. a zároveň platený funkcionár činný na úseku poskytovania úverov, V. P. a P.. M. Z., ktorým bola táto úloha konkrétne uložená. Výsluchmi svedkýň B.. K. a B.. V. bolo preukázané, že vyššie menovaní obžalovaní s nimi dopad zmeny legislatívy na tomto úseku činnosti V. neriešili. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď

obžalovaného P.. M. Z. (zv. XXXVI č. l. 14 967) z ktorej je zrejmé, že minimálne vyššie uvádzaní obžalovaní boli uzrozumení so zmenou legislatívy. Pri posudzovaní konkrétnej trestnoprávnej zodpovednosti jednotlivých obžalovaných súd vychádzal aj z charakteru činnosti V. G., ktoré realizovalo svoju činnosť na základe rozhodnutí predstavenstva s priamou realizáciu úverovej činnosti prostredníctvom zamestnancov na pobočkách. Dospel k záveru, že v prípade obžalovaných, ktorých uznal vinnými nie je potrebné, aby títo priamo osobne uzatvárali konkrétne zmluvy. Vychádzal pri tom z ich uzrozumenia čím mal za preukázanú subjektívnu stránku zavinenie vo forme nepriameho úmyslu podľa § 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Po ustálení trestnoprávnej zodpovednosti jednotlivých osôb a ustálení časového obdobia, súd riešil otázku rozsahu takejto činnosti. Dospel k záveru, že v danom prípade sú postačujúce závery T.. Š. v rámci jeho spôsobilosti pre odvetvie Kontroling, ktoré závery boli súhlasné s ďalšími evidenciami, zabezpečenými svedkami, ako aj s výpoveďami svedkov, ktorých výpovede boli prečítané. Z týchto svedeckých výpovedí vyplynulo, že hlavnou motiváciou občanov uchádzajúcich sa o poskytnutie pôžičky, resp. úveru nebola snaha podieľať sa na činnosti družstva, ale bola to snaha získať čo najvýhodnejší úver alebo pôžičku. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že členská základňa V. (zv. IX č. l. 3 355-3 358 (T.. Š.Č.) zv. XV č. l. 5 887-5 888, (T.. K.) zv. XV č. l. 6 182-6 185, (M. K.) bola v podstate uzavretá pred 11.10.1999. Po tomto termíne V. G. riešilo vytvorenie klubu, kde súd videl zásadnú odlišnosť v tom, že členovia boli povinní splatiť členský príspevok vo výške 5.000,-Sk, zatiaľ čo pre členstvo v klube stačil poplatok 100,-Sk, čo zásadným spôsobom ovplyvňovalo celkové náklady žiadateľov na úver. Aj v tomto súd videl obchádzanie zmyslu myšlienky družstevníctva a zastieranie bankovej činnosti. Spôsob reklamnej činnosti V. G. po 11.10.1999 vyplýva z listín, obsahujúcich vyčíslenie nákladov na reklamu, z fotokópií inzercie (zv. IX č. l. 3 664-3 666), zo zápisnice z predstavenstva z 22.6.2000 (zv. XV č. l. 6 065-6 067), ako aj napríklad zo správ o činnosti. (zv. XXX č. l. 11 390 a nasledujúce, 11 408) Čo sa týka stanovenia minimálneho rozsahu činnosti kladenej za vinu jednotlivým obžalovaným súd vychádzal zo zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaných a v prípade záložných úverov, ktorých lehota splatnosti bola 28 dní, v niektorých prípadoch viacnásobne prolongovaná, bral u všetkých prípadov do úvahy len jedno 28 dňové obdobie a taktiež zohľadňoval z výpovedí obžalovaných a svedkov vyplývajúce skutočnosti, že niektoré úvery zostali nedobytné. V prípade splátkových pôžičiek bola situácia pomerne jednoznačná, nakoľko vypočítané úroky boli splatné vopred pri poskytnutí pôžičky a o dohodnuté úroky bola požičiavaná čiastka priamo znižovaná. Čo sa týka stanovenia presného číselného vyjadrenia rozsahu, súd vychádzal z členstva jednotlivých obžalovaných v predstavenstve podľa výpisov z obchodného registra a u obžalovaného P.. M. Z. zohľadnil jeho reálnu nemožnosť ovplyvňovať činnosti V. po zániku členstva v predstavenstve od konca mesiaca január 2001 (Výpis z obchodného registra vo zv. IX č. l. 3 499 - 3 500,návrh na zápis zmien zo dňa 17.01.2001, zv. XV č. l. 5 980). Za účelom vyčíslenia súm uvedených v skutku 1. výrokovej časti rozsudku súd použil matematický súčet pre počet záložných pôžičiek ako aj výšku úroku podľa zoznamu spracovaného T.. Š. vo zv. IX príloha č. 7, č. l. 3 640 a konkrétne od č. l. 3 647, počnúc úverom číslo 11/99/250 po stranu 3 651, v prípade obžalovaného P.. M. Z. po úver 01/01/400, u zostávajúcich obžalovaných po úver 12/01/500, strana 3 653. Ako už bolo vyššie uvedené, vždy bol do úvahy braný len jeden 28 dňový cyklus a nesplatená istina bola zohľadnená v rámci úvah súdu k právnej kvalifikácii a k trestom, ako bude vyšpecifikované nižšie. K vyčísleniu splátkových pôžičiek súd vychádzal z prílohy č. 8, strana 3 654-3 663, pôžičky 05/01/01SP - 05/02/290SP. Súd neposudzoval štatistické prehľady, spracované T.. Š., za výstup znalca z odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo, jednotlivé údaje obsiahnuté v tabuľkách boli verifikované prečítanými svedeckými výpoveďami a súd nemá žiadnu pochybnosť o ich pravdivosti. Riešenie otázky členstva v V. u osôb, ktoré čerpali úvery alebo pôžičky, súd považuje za irelevantné s poukazom na svoj názor k otázke

obchádzania Zákona o bankách zastieranými zmluvami, ako aj s poukazom na ukončenie naplnenia členskej základne ešte pred účinnosťou predmetnej novely Zákona o bankách. Konanie všetkých obžalovaných, ktorých súd uznal vinnými, kvalifikoval ako trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, s poukazom na ustanovenie § 88 tohto Trestného zákona. V zmysle tohto ustanovenia na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, prihliadne sa len vtedy, keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Podľa § 3 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou. V zmysle rozsahu činnosti, ako aj s poukazom na vyčíslený prospech prichádzala do úvahy právna kvalifikácia v zmysle kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa odseku 3. S poukazom na ustanovenie § 88 Trestného zákona súd vyhodnotil stupeň nebezpečnosti konania obžalovaných pre spoločnosť a ich konanie kvalifikoval len podľa ods. 2. V súvislosti s posudzovaním významu chráneného záujmu súd posudzoval aj prístup ďalších kontrolných štátnych orgánov, a síce živnostenského úradu a daňového úradu (napríklad protokol o kontrole ObÚ zv. XIV č. l. 5 822-5 826). Ako predmet činnosti bolo prípustné aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom a pri spôsobe rozsiahlej reklamy takejto činnosti, ktorú žiadny z obžalovaných nezatajoval. Hoci legislatíva bola prispôsobená na obmedzenie činnosti nebankových subjektov na trhu, a zákonodarca to riešil už koncom roka 1999, štát do takejto činnosti v podstate zasiahol až začiatkom mesiaca február 2002 v súvislosti s pôsobením ďalších nebankových inštitúcií. Je teda zrejmé, že túto bolo možné riešiť podstatne skôr, a to nielen trestnoprávnym, represívnym spôsobom. Ku spôsobu vykonania činu a jeho následkom súd uvádza, že sa nejednalo o ojedinelú činnosť vykonávanú na finančnom trhu a pri posudzovaní následkov súd vzal do úvahy pôsobenie obžalovaných v predstavenstve právnickej osoby, kde prospech bol dosahovaný v záujme tejto právnickej osoby a nie primárne v záujme jednotlivých obžalovaných. Za danej situácie nie je možné špecifikovať prospech jednotlivých obžalovaných, hoci by to nemalo vplyv na posudzovanie protiprávnosti ich konania. Rovnako jednoznačné vyčíslenie prospechu právnickej osoby, v prospech ktorej konali, je s odstupom času a pri súdom zistenom stave dostupnosti potrebných podkladov priam nereálne. K osobám páchateľov - zhodne u všetkých obžalovaných možno uviesť, že sa jedná o bezúhonné osoby, ktoré po konaní, ktoré im bolo kladené za vinu, sa ďalšieho protiprávneho konania nedopustili a od roku 2002 je deväťročný odstup. Pokiaľ by sa v prípade predmetného trestného činu nejednalo o uznanie kvalifikovanej skutkovej podstaty a neprichádzala by do úvahy aplikácia § 88 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, súd by s poukazom na túto skutočnosť zrejme považoval za potrebné doplniť dokazovanie k eventuálnej aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 citovaného Trestného zákona s poukazom na pomery páchateľov. K miere zavinenia jednotlivých obžalovaných, ako aj k ich pohnútkam je potrebné uviesť, že súd tieto považoval v podstate za zhodné a čiastočne ich diferencoval až v rámci úvah pri ukladaní trestov a síce, že ich konanie nesmerovalo k dosiahnutiu individuálneho prospechu. Všetkými vyššie popísanými skutočnosťami podľa názoru súdu došlo k zníženiu stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania jednotlivých obžalovaných v takej miere, že ak aj keď po formálnej stránke bolo právne posúdenie skutku obžalobou v zmysle kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 správne, bolo ich konanie súdom kvalifikované ako trestný čin nedovoleného podnikania podľa § 118 ods.1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

K osobe obžalovaného B.. C. B. Mestský úrad v Nitre neeviduje žiadne negatívne poznatky s výnimkou piatich dopravných priestupkov. Podľa správy Obvodného úradu v Nitre nebol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ nebol súdne trestaný. Obžalovaný P. A. požíval v mieste trvalého bydliska v obci B. dobrú povesť. Podľa správy Obvodného úradu v Nitre nebol riešený v priestupkovom konaní. V odpise z registra trestov má jeden záznam z roku 2001 za trestný čin podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona v súvislosti s dopravnou nehodou. Na základe rozhodnutia zo dňa 09.08.2005 sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

K osobe obžalovaného V. P. Mestský úrad v Nitre neeviduje žiadne negatívne poznatky s výnimkou dvoch dopravných priestupkov. Podľa správy Obvodného úradu v Nitre nebol riešený v priestupkovom konaní. Podľa odpisu z registra trestov nebol súdne trestaný. K osobe obžalovaného P.. M. Z. Mestský úrad v Nitre neeviduje žiadne negatívne poznatky s výnimkou jedného dopravného priestupku. Podľa správy Obvodného úradu v Nitre nebol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ nebol súdne trestaný. V rámci úvah o trestoch súd vychádzal z účelu trestu v zmysle § 23 ods. 1 Trestného zákona a mal na zreteli dosiahnutie tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Z hľadiska individuálnej prevencie, to znamená prevýchovného účinku k tomu, aby viedli riadny život, súd považoval za podstatné, k akému časovému odstupu došlo od skutku samotného do momentu rozhodovania. U žiadneho z obžalovaných neboli zistené snahy o predlžovanie trestného konania. Podľa názoru súdu má značnú výpovednú hodnotu aj tá skutočnosť, že po dobu deviatich rokov sa žiadny z nich nedopustil ďalšieho protiprávneho konania. Z hľadiska generálnej prevencie, teda výchovného pôsobenia uloženého trestu na ostatných členov spoločnosti, súd zdôrazňuje charakter trestnej činnosti, ktorá bola charakteristická pre určitú etapu vývoja finančných trhov a celkovej finančnej situácie, ktorá sa od obdobia skutku veľmi podstatným spôsobom zmenila a nie je predpoklad na jej opakovanie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 súd dospel u všetkých obžalovaných k záveru, že s poukazom na možnosti nápravy a ich pomery postačuje u všetkých uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Pri výmere trestov súd vzal do úvahy podiel jednotlivých obžalovaných na činnosti V., ako aj dĺžku ich pôsobenia v V.. U obžalovaných B.. C. B. a P. A. ako jediných platených funkcionárov a predstaviteľov V. pri podmienečnom treste odňatia slobody v trvaní dvoch rokov stanovil skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov. U obžalovaného V. P. súd vzal do úvahy, že nebol činný v V. na plný úväzok, úroveň jeho právneho vedomia čiastočne ovplyvňovalo aj jeho vzdelanie v inom smere, než je právnické a súd mu vymeral trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov na skúšobnú dobu troch rokov. Obžalovaný P.. M. Z. nepôsobil v predstavenstve V. po celú dobu neoprávneného podnikania, čomu logicky zodpovedal aj jeho rozsah a preto súd tomuto uložil najmiernejší trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov.

Pri výmere trestov súd posudzoval aj ustanovenia Trestného zákona účinného do 31.12.2005 o poľahčujúcich (§ 33) a priťažujúcich okolnostiach (§ 34). V konaní jednotlivých obžalovaných nevzhliadol žiadnu takúto okolnosť, ktorá by podstatným spôsobom ovplyvnila jeho úvahy k výmere trestov.

Trestný čin podvodu (skutok 4. obžaloby) Pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného T.. B. J. súd vychádzal v prvom rade z výpovede svedka T. B.. Jeho výpoveď s poukazom na spôsob jeho vystupovania pred súdom v priebehu hlavného pojednávania, ako aj s poukazom na závery znaleckého posudku, súd hodnotil ako vierohodnú. Svedok vysvetlil, prečo bol obžalovaným asi vytypovaný k realizácii jeho zámerov s tým, že boli zneužité jeho psychické problémy. Výpoveď svedka je plne v súlade aj s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú vo zv. XIII č. l. 5 361 a nasledujúce. Vyplýva z nich, že svedok skutočne dňa 14.06.2002 vybral čiastku 1.000 000,-Sk. Z ďalšieho listinného dôkazu zo zv. X č. l. 4 090 vyplýva, že suma 100.000,-Sk bola zavedená do účtovníctva V. G. dňa 17.6.2002. Výpoveď svedka T. B. je potvrdzovaná aj výpoveďou obžalovaného B.. C. B., ktorý v podstate zhodným spôsobom popísal za akých okolností došlo k výberu sumy 1.000 000,- Sk. Obžalovaný T.. B.G. J. konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku obohatil seba tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.08.2003. V čase platnosti vyššie citovanej skutkovej podstaty trestného činu súd vychádzal s ustanovenia § 89 ods. 13 Trestného zákona platného do 31.08.2003, v zmysle ktorého značnou škodou sa rozumie suma najmenej stonásobok minimálnej mesačnej mzdy. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) Zákona č. 90/1996 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2002, t.j. v čase skutku, výška minimálnej mzdy pre zamestnanca, odmeňovaného mesačnou mzdou, bola 4 920,-Sk. Obžalovaný T.. B.G. J. podľa správy Obvodného úradu v Bratislave nebol prejednávaný v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7To 43/2010 zo dňa 10.03.2011 v konaní Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T 14/00, pričom výrok o treste bolo potrebné postupom podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.08.2003 zrušiť. Bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny vzhľadom k tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Zároveň mu bol uložený peňažný trest vo výmere 10.000,-EUR a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu bolo ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní štrnásť mesiacov. Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovenia § 23 Trestného zákona účinného do 31.08.2003 a mal na zreteli tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a taktiež vzal do úvahy zásady pre ukladanie trestu v zmysle § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.08.2003, zohľadňujúc stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, ako aj v zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 Trestného zákona v zmysle ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozsudkom.

II. Trestný čin podvodu (1. skutok obžaloby) V zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa takéhoto trestného činu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku

zákonom predpokladanú škodu. Jedná sa o protiprávne konanie, ktoré predpokladá úmyselné zavinenie. Súd skúmal v súvislosti so skutkovou vetou obžaloby, či sa skutok stal spôsobom, ako bol popísaný a rovnako, či u ktoréhokoľvek z obžalovaných možno urobiť záver o preukázaní subjektívnej stránky, t.j. zavinenia k takémuto skutku. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pre každého z obžalovaných pre naplnenie subjektívnej stránky muselo byť preukázané, že od začiatku svojho konania mali úmysel uviesť niekoho do omylu alebo niečí omyl využiť spôsobom, ako bol popísaný v skutkovej vete obžaloby. Hneď na úvod je potrebné skonštatovať, že samotná obžaloba bola protirečivá v skutkoch 1. a 3., keďže v skutku 1. bola obžalovaným kladená za vinu vedomosť o neschopnosti zhodnocovať vklady a v skutku 3. získanie veľkého rozsahu vo výške viac ako 94 miliónov Sk. Práve požičiavaním, t.j. zhodnocovaním vkladov. V momente zakladania V. G. jeho ekonomické smerovanie určoval T.. V., ktorý v konaní pred súdom vystupoval ako svedok. Právny rámec činnosti V. vypracoval B.. W., ktorý vo veci vystupoval rovnako ako svedok. Pri tom, ako sa činnosť V. vyvíjala, bolo zrejmé, že sa jednalo o zastieranú bankovú činnosť pri rozdielnom nastavení úrokovej miery pre vklady a úvery, resp. pôžičky, kedy úroková miera pre úverové produkty bola takmer dvojnásobná ako pre vklady. Z jednotlivých zápisníc, ktoré boli vyhotovované k priebehom zasadnutí predstavenstva, že v prvom období bolo ekonomické smerovanie V. G. hodnotené veľmi kladne. Bolo to ovplyvnené aj zrejmou neskúsenosťou členov predstavenstva, čo len podčiarkovalo opodstatnenosť požiadavky v zmysle zákona o G. K. A., ktorá okrem iného vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému. Neodbornosť pri činnosti spojenej s prijímaním vkladov a poskytovaním úverov však neznamená úmyselné zavinenie v zmysle Trestného zákona. Zo samotnej obžaloby nevyplývalo, ktorý konkrétny obžalovaný akým svojím konaním sa mal dopustiť podvodného konania, hlavne keď od počiatku vedúce osoby vystupovali v postavení svedkov. Podľa názoru súdu by bolo možné uvažovať o trestnoprávnej zodpovednosti rovnako v prípade, že by vykonaným dokazovaním bolo preukázané, od ktorého konkrétneho momentu sa V. G. dostalo do predĺženia, a ktorý konkrétny obžalovaný bol od tohto momentu s takouto situáciou uzrozumený a zároveň bol uzrozumený s tým, že bude pokračovať prijímanie vkladov s vedomím, že tieto nebudú zhodnocované. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, resp. obžalobou nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že k určitému dátumu došlo k „bodu zlomu“ (pri zmene zloženia predstavenstva bolo konštatované, že aktíva prevažujú nad záväzkami - zápisnica zo dňa 6. júna 2002 zv. XXXI č. l. 11 554), nebolo preukázané vedenie „tieňového“ účtovníctva. Ako už bolo vyššie uvedené, v súvislosti s názorom súdu na odmietnutie návrhu na doplnenie dokazovania pribratím ústavu z odvetvia Dane a účtovníctvo bez akýchkoľvek ďalších dôkazov, pri znalosti podnikateľského zámeru a verejnej propagácie úverových produktov, z ktorej bolo zrejmé, načo budú používané vklady, bez toho, aby bolo niektorému z obžalovaných kladené za vinu, akým spôsobom bolo vedené účtovníctvo, nie je možné znalecky skúmať zavinenie obžalovaných. K takémuto záveru súd dospel najmä s poukazom na výpoveď svedkyne T.. K., ktorá vo svojej výpovedi neuviedla, že by ju ktorýkoľvek z obžalovaných bol ovplyvňoval pri vedení účtovníctva, vyjadrovala sa k nakupovaným nehnuteľnostiam v tom zmysle, že hoci to v tom čase nevnímala kladne, s odstupom času to posudzuje ako jeden z najlepších krokov na zhodnotenie peňazí. Taktiež sa vyjadrovala k prieskumu medzi vkladateľmi, ktorý vykonala za účelom zistenia reakcie pri znížení úrokových sadzieb na vklady a označila to za nesprávne riešenie, nakoľko by mohlo dôjsť k panickému výberu. Ako príčinu neskorších problémov V. označila zmenu situácie na finančnom trhu, keď banky postupne začali znižovať úrokové sadzby na úvery, čo spôsobilo odliv ich potencionálnych klientov a taktiež banky znížili úroky na vklady, čo naopak viedlo k prudkému nárastu vkladov do V.. Výsledkom bolo zvyšovanie nákladov a znižovanie výnosov. Za mesiac august 2001 objem získaných prostriedkov na vkladoch z pohľadu V. dosiahol takmer 35 miliónov Sk (zápisnica z predstavenstva zo dňa 10.09.2001 - zv. XXXI č. l. 11 469). Svedkyňa sa vyjadrovala aj ku spôsobu vedenia účtovníctva v tom zmysle, že nebol k dispozícii softvérový program, ktorý by umožňoval rýchle spracovanie nákladov a výnosov a umožňoval by bezprostredne zistiť moment, kedy sa V. dostalo do predĺženia. Vystihuje to aj zápisnica z predstavenstva zo dňa 22.04.2002 (zv. XXXI č. l. 11 516), kedy predstavenstvo odporučilo prostredníctvom ekonomického oddelenia posúdiť, či sa družstvo nedostalo do predĺženia.

Výpoveď svedkyne T.. K. súd posudzoval aj v kontexte s výpoveďou T.. Š., ktorý uvádzal, že účtovníctvo bolo vedené nesprávne najmä v tom, že neboli vedené oddelené účty pre vklady a neboli správne vykazované ani nákladové položky. S poukazom na názor súdu k procesnému postaveniu T.. Š. však súd tieto okolnosti uvádzal len okrajovo k tomu, aby bolo zrejmé, že pochybenia pri vedení účtovníctva neboli spôsobené úmyselným konaním obžalovaných. Svedok T.. P. na priamu otázku, v akom konaní konkrétneho obžalovaného videl snahu na „tunelovanie V.“ odpovedal, že jedinú finančnú operáciu, ktorú v tom čase vnímal negatívne, bol nákup osobných motorových vozidiel. Súd celkovo bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaní v čase vzniku problémov s vyplácaním vkladateľov, sami navýšili vlastné vklady, ktoré sa neskôr pre nich samých stali nedobytné. V priebehu dokazovania nebol produkovaný žiadny dôkaz o klamlivej reklame vzhľadom k tomu, že účtovná strata v priebehu jedného roka bola riadne vykazovaná vo všetkých správach, ktoré boli prezentované na členských schôdzach. Čo sa týka výšky škody, ktorá mala byť obžalovanými spôsobená konaním, ktoré bolo popísané pod bodom 1. obžaloby, je potrebné uviesť, že táto podľa sumarizácie T.. Š., po odpočte neverifikovaných vkladov, predstavovala čiastku 108,5 milióna Sk (zv. IX č. l. 3 752). V sume 147.056.720,90 Sk sú zahrnuté aj neverifikované vklady a nevyplatené úroky (zv. IX č. l. 3 382). Vo vzťahu k sume, ktorú vkladatelia celkom vložili (zv. IX č. l. 3 359), t. j. cca 750 miliónov Sk, nevyplatená čiastka predstavuje menej ako 15 %. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by sa jednalo o tzv. pyramídovú hru, tento pomer by musel byť podstatne vyšší.

Všetky vyššie uvádzané dôkazy čiastočne potvrdzovali obhajobu obžalovaných a ani výpoveďami ďalších svedkov, ktorí boli v priebehu hlavného pojednávania vypočúvaní, nebol produkovaný dôkaz, ktorý by svedčil o podvodnom úmysle ktoréhokoľvek z obžalovaných. Z týchto dôvodov súd neposudzoval subjektívnu stránku jednotlivých obžalovaných, ale vyhodnocoval to súhrnne. Dospel k záveru, že v podstate žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že obžalovaní sa spôsobom popísaným v skutkovej vete obžaloby pod bodom 1. snažili niekoho uviesť do omylu, z čoho vyvodil záver, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní a rozhodol o ich oslobodení podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Vzhľadom k právnym úvahám súdu, ktoré už boli vyššie popísané a síce, že celé konanie obžalovaných posudzoval v kontexte Zákona o bankách a činnosť V. G. hodnotil ako zastieranú bankovú činnosť prijímanie vkladov a poskytovanie úverov, súd zvažoval aj vo vzťahu k prijímaniu vkladov kvalifikáciu v zmysle ustanovenia § 118 Trestného zákona, avšak takýto postup neprichádzal do úvahy pri zachovaní totožnosti skutku v zmysle popisovaného konania a následku.

Trestný čin podvodu (2. skutok obžaloby) Intervenujúca prokurátorka pri svojej záverečnej reči, s poukazom na ustanovenie § 239 ods. 2 Trestného poriadku, pre tento skutok ustúpila od obžaloby. V takomto prípade súd nemá inú možnosť, ako oslobodiť všetkých obžalovaných s odôvodnením, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Napriek absencii povinnosti súdu vysporiadať sa s dôkaznou situáciou, na dokreslenie celkovej dôkaznej situácie v predmetnej trestnej veci súd uvádza, že tento skutok bol v skutkovej vete obžaloby popísaný takým spôsobom, že jeho realizácia postupne v piatich krokoch predpokladala jednoznačnú koordináciu

všetkých zúčastnených obžalovaných a aj pri akceptácii sofistikovanosti takéhoto konania nebol pred súdom produkovaný žiadny, čo aj nepriamy dôkaz, svedčiaci o účasti niektorého z obžalovaných. Z týchto dôvodov súd všetkých obžalovaných pre tento skutok oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.

Trestný čin nedovoleného podnikania (3. skutok obžaloby) K tomuto skutku súd považuje za potrebné odvolať sa na odôvodnenie odsudzujúcej časti výroku tohto rozsudku, kde riešil otázku, u ktorých obžalovaných bolo možné vyvodiť z vykonaných dôkazov závery o ich zavinení. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd nemal pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že tento je trestným činom a preto sa zaoberal najmä skúmaním zavinenia jednotlivých obžalovaných. Dospel k záveru, že u obžalovaných T.. T. B., B. C., P.. Q. Z., M.. T. J., Q. A. a T. K. neboli dôkazy svedčiace o ich uzrozumení so zmenou legislatívy po 11.10.1999. Spôsob, ako hlasovali jednotliví členovia predstavenstva, z jednotlivých zápisníc nebolo možné zistiť. Rovnako nebol produkovaný žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že ktorýkoľvek z vyššie uvedených obžalovaných by bol uzrozumený o zákaze poskytovania úverov z finančných prostriedkov získaných na základe verejnej výzvy. Dospel k záveru, že nebolo dokázané, že títo obžalovaní spáchali skutok a preto ich podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Trestný čin podvodu (4. skutok obžaloby) Pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného B.. C. B. súd vychádzal z výpovede svedka T. B., ktorý tohto obžalovaného na rozdiel od obžalovaného T.. J. žiadnym spôsobom neusvedčoval z trestného činu podvodu. Výpoveď tohto svedka jednoznačne preukazovala, že peniaze vyberal na pokyn obžalovaného T.. J., tento mu za jeho „služby“ poskytol aj odmenu a celú sumu mu odovzdal. Videl síce obžalovaného B.. B., ako sa rozprával s T.. J., avšak ani v jednom prípade nepočul obsah ich rozhovoru. Súd akceptoval obhajobu obžalovaného B.. B., prezentovanú v rámci výpovede v prípravnom konaní ako aj v záverečnej reči, že on obžalovanému T.. J. a svedkovi B. len ukázal, kde je banka. Doklad, preukazujúci následný vklad sumy 100. 000,-Sk do účtovníctva V., kde za menom svedka B. je v zátvorke uvedené meno B.. C. B., sám o sebe neumožňuje vyvodzovať žiadne právne závery, avšak pôsobí nelogicky, prečo by obžalovaný túto čiastku vkladal, keď by mal podvodný úmysel pri výbere. V súvislosti s obžalovaným B.. C. B. súd aplikoval zásadu obžalovaného“ a vyvodil záver, že nebolo dokázané,

„v pochybnostiach v prospech

že skutok spáchal obžalovaný a rozhodol o jeho oslobodení podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti

jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Pezinok dňa 7. júna 2011

JUDr. Ján Buvala v. r. predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Cigáneková