Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/10/2009 z 16. 11. 2011

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 2T/10/2009 9509100034 16. 11. 2011 ruzena sabova ECLI:SK:SSPK:2011:9509100034.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu JUDr. Ružena Sabová, v trestnej veci proti obžalovanému G.. H.. E. H., J.., pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, dňa 16.novembra 2011 v Pezinku takto rozhodol: S. G.. H.. E. H., J.. narodený XX.XX.XXXX Y. Topo, dôchodca, trvalé bydlisko H. - J., N.. P.. H.

Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e v pozícii J. Ortopedicko-traumatologickej kliniky Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Martinskej fakultnej nemocnice, na Ortopedicko-traumatologickej klinike v areáli Martinskej fakultnej nemocnice v Martine dňa 09.11.2005 okolo 11.10 h v ambulancii Ortopedicko-traumatologickej kliniky, po prechádzajúcej konzultácii s manželmi A.. Š. Á. a H.. H. Á. o zdravotnom stave H.. H. Á., po jej vyšetrení a informovaní o nevyhnutnej potrebe operácie jej bedrového kĺbu s nutnosťou poskytnutia hodnotnejšej a trvácnejšej endoprotézy tohto kĺbu, im oznámil, že treba priplatiť 100.000,- Sk (v prepočte 3.319,39 Eur); následne po zaradení do poradovníka čakateľov na termín operácie na 18.08.2008, s prísľubom zabezpečenia súhlasu na skorší termín operácie, prevzal od A.. Š. Á. sumu 5.000,-Sk (v prepočte 165,97 Eur), i keď zdravotnícky úkon bol hradený z verejných zdrojov poisťovne, a následne v dňoch 12.12.2005 a 15.12.2005 vo svojej pracovni na Ortopedicko-traumatologickej klinike v Martine postupne prevzal od A.. Š. Á. celkovo sumu najmenej 60.000,-Sk (v prepočte 1.991,63 Eur), pričom pôvodne naplánovanú operáciu, ktorá sa mala uskutočniť v mesiaci august 2008, vykonal už dňa 13.12.2005, teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal a prijal úplatok, čím

spáchal

trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a odsek 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006. Z a t o sa o d s u d z u j e :

Podľa § 160a odsek 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody na 2 (dva) roky. Podľa § 58 odsek 1 písm. a) a § 59 odsek 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Podľa § 160a odsek 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, za použitia § 53 odsek 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, s poukazom na § 438b zákona č. 498/2008 Z. z., ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, sa mu ukladá peňažný trest vo výmere 90.378,- slovenských korún, v prepočte 3.000,-Eur (slovom: tritisíc eur). Podľa § 54 odsek 3 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 mu súd ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 11. marca 2009, pod číslom konania VII/2 Gv 8/08-35, podal obžalobu na G.. H.. E. H., J.., za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Na hlavnom pojednávaní dňa 1., 2. júla 2009, 4., 5. augusta 2009, 24., 25. septembra 2009 a 19.10.2009 Špecializovaný trestný súd (ďalej len „prvostupňový súd“) vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov H.. H. Á., A.. Š. Á., G.. H.. E. P., J.., H.. G. G., E.. Y. H., A.. E.X. D., E. H., H.. C. L., A.. J. R., U. B., A.. H. J., E.. C. N., H.. J. H., J.., H.. C. V., U. L., H.. J. D., zápisnicami o výpovedi svedkov H.. C. P., H.. E. G., M.., H.. D.T. D.,, H.. A. Y., H.. K. F., H. F., U. Z., ďalej zápisnicou o trestnom oznámení, trestným oznámením, záznamom Martinskej fakultnej nemocnice z 31.10.2007, lekárskou správou Martinskej fakultnej nemocnice z 9.11.2005, informáciou MFN o hospitalizácii, oznámením o nepredĺžení zmluvy, vyjadrením Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vyjadrením F. B. z 12.2.2008 a 14.5.2008, dokumentáciou Občianskeho združenia ortopédov a traumatológov MFN, vyjadrením a správami Martinskej fakultnej nemocnice z 03.03.2008, 10.04.2008 a 05.03.2008, správou Slovenskej sporiteľne, a.s. s výpismi z účtov číslo XXXXXXXXXX/XXXX a číslo XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 01.11.2005 do 15.12.2005 vedených na A.. Š. Á. a fotokópiou vkladového lístku z 26.10.2007, správou spoločnosti Orange Slovensko, a.s. z 13.02.2008 s výpismi prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov, prijatých a odoslaných sms správ z tel. č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, znaleckým posudkom G.. H.. V. V., M.. z veci OR PZ ÚJaKP Martin, ČVS:ORP-230/OBVK-MT-2008, rozhodnutím Rady pre vysielanie a retransmisiu z 20.05.2008 č. RL/24/2008 a rozhodnutím Rady pre vysielanie a retransmisiu z 20.05.2008 č. RL/25/2008, pracovným posudkom G. Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine, Zmluvou o praktickej výučbe a o zriadení výučbových základní v zdravotníckom zariadení, uzatvorenou medzi Univerzitou Komenského v Bratislave, JLF UK a MFN dňa 30.06.2005, s dodatkom č. 1, Stanoviskom Komisie menovanej riaditeľom MFN dňa 31.10.20007 a záznamom MFN zo dňa 31.10.2007, pracovným poriadkom MFN - Smernicou č.3/2004 a rozhodnutím riaditeľa MFN z 02.11.2007 zn. R-563/07/MK. Súd vykonal dôkazy listinami, ktoré predložil obhajca obžalovaného, a to príjmovým pokladničným dokladom z 15.12.2005, darovacou zmluvou a listinou datovanú dňom 15.3.2006 s adresou A.. Š.V. Á.. Na základe týchto dôkazov prvostupňový súd rozsudkom z 20. októbra 2009 rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinným z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a odsek 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky s odkladom na skúšobnú dobu 3 roky a peňažný trest vo výmere 3.000,- eur s náhradným trestom pre prípad zmarenia vo výmere 3 mesiace.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu obžalovaný a prokurátor podali odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a uznesením z 31. marca 2011, sp. zn. 5 To 12/2010, podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu zabezpečiť výpisy z účtov obžalovaného s možnosťou preukázania prijatia úplatku, resp. vrátenia peňazí na účet A.. Á. po mediálnom zverejnení, zisťovať lustráciou pacientov, ktorých operoval H.. H., či bol žiadaný od nich úplatok za vykonanú operáciu s poukazom na to, že Martinská fakultná nemocnica vyšetrovateľovi PZ poskytla zoznam pacientov, ktorých obžalovaný u nich operoval v rokoch 2006-2007, avšak zo spisu nie je zrejmé, či k vyššie uvedenému vypočutiu týchto pacientov za účelom zistenia, či obžalovaný od nich žiadal nejaký úplatok, aj reálne došlo a ak áno, aký bol výsledok takéhoto zisťovania. Odvolací súd považoval za spornú výšku a účel prijatia peňazí obžalovaným G.. H.. E. H., J.. od Š.V. Á., a i keď sa stotožnil so záverom I. stupňového súdu o výške prijatých peňazí, čo sa týka účelu ich prijatia je toho názoru, že obhajoba obžalovaného, spočívajúca v tom, že predmetné peniaze prijal dňa 15.12.2005 ako dar pre občianske združenie, nebola vykonanými dôkazmi bezpečným spôsobom vyvrátená. Vo výpovediach svedkov - manželov Á. zistil viaceré rozpory v skutočnostiach dôležitých z hľadiska uznania viny obžalovaného, a preto nariadil vykonať dôkaz výsluchom osoby, ktorej A.. Š. Á. volal dňa 15.12.2005 z pracovne G.. H.. E. H., J.. ohľadom možnosti poskytnutia „sponzorského“ pre zmieňované občianske združenie a nariadil opätovné vypočutie A.. Š. Á.. Prvostupňovému súdu ďalej uložil zistiť skutočný vek listín - príjmového pokladničného dokladu na č.l. 933, žiadosti o podpísanie darovacej zmluvy z 15. marca 2006 na č.l. 934 a darovacej zmluvy medzi A.. Š. Á. a občianskym združením na č.l. 932, pričom sa má zistiť, kedy došlo k ich vytvoreniu, resp. k podpísaniu zo strany obžalovaného a v prípade posledných 2 listín sa má prvostupňový súd zaoberať tiež možnosťou získania relevantných informácií z hardisku príslušného PC. Výsluchom obžalovaného sa má zistiť prečo neodovzdal peniaze A.. Š. Á. hneď vtedy, keď bol za ním so skrytou kamerou dňa 24.10.2007 a prečo nepredložil vyššie uvedené listiny podporujúce jeho obhajobu už na komisii vymenovanej riaditeľom MFN dňa 31. októbra 2007. Odvolací súd poukázal na rozpor vo výpovediach svedkov manželov Á. spočívajúci v tom, že zatiaľ čo Á. uviedol , že jeho manželka vedela o tom, že dňa 12.12.2005, teda v deň, keď ju viezol do nemocnice, niesol so sebou časť peňazí pre obžalovaného G.. H.. E. H., J.., z výpovede p. Á. takáto vedomosť nevyplýva. Odvolací súd napokon nariadil prvostupňovému súdu dostatočným spôsobom vysporiadať sa s tým ako bola reálne riešená ambulancia na OTK, kde bola 09.11.2005 H.. H. Á. vyšetrená, či bolo alebo nebolo štandardné, že obžalovaný mal telefónne číslo na pacientku H.. H. Á. a komu skutočne patril kód odosielajúceho lekára XXXXXXXXXXXX na čakacej listine nachádzajúcej sa na č.l. 1100. Prvostupňový súd v súlade s ust. § 327 ods. 1 Tr. por. na hlavnom pojednávaní dňa 26.07.2011, 08.08.2011 a 16.11.2011 vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd v svojom uznesení z 31. marca 2011 nariadil. Za účelom odstránenia rozporov v skorších výpovediach súd vypočul svedkov manželov A.. Á. C. H. Á., vypočul svedka E.. H. F., ktorému mal A.. Á.D. telefonovať z pracovne obžalovaného; za účelom ozrejmenia, komu patril kód odosielajúceho lekára súd vypočul ako svedka J. Ortopedicko-traumatologickej kliniky Martinskej fakultnej nemocnice H.. Z. X.. Policajti J.. H.. C. G. a J.. H..J. J., ktorí ako operatívni pracovníci pred začatím trestného stíhania v predmetnej veci vykonávali preverovacie úkony, boli vyslúchnutí k okolnostiam, ktoré súviseli so zoznamom operovaných pacientov, pričom súd k tomu dopočul i vyšetrovateľa A.. H. J.. K otázke poskytnutia úplatku v súvislosti s operáciou súd vypočul svedkov Ľ. P., B. P., H. H., Ľ. B. C. M H.. Tieto svedkyne boli evidované v zozname pacientov, ktorých obžalovaný operoval v rokoch 2006-2007. Na návrh prokurátora súd vypočul svedka A. H.. Ďalej súd doplnil dokazovanie listinami, a to správami Univerzitnej nemocnice Martin zo 14. a 25.07.2011, správou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podnetom na trestné stíhanie zo 16.11.2007, ktorý vypracoval H.. C. G.Á., výpisom z účtu H.. Á. č. XXXXXXXXXX/XXXX, výpisom z účtu J. A.. Š. Á. č.XXXXXXXXXX/XXXX, správou Slovenskej sporiteľne, a.s. z 31.08.2011 a výpismi z účtov č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX C. . XXXXXXXXXX z č.l. 1840-1843, ambulantnými výkazmi ortopedickej konziliárnej ambulancie, správou pre ošetrujúceho lekára o prepustení H.. Á., správou Slovenskej sporiteľne, a.s. o vedených účtoch obžalovaného a Občianskeho združenia ortopédov a traumatológov MFN a listom, ktorý vypracoval J.. H.. Z. X. dňa 08. februára 2006 na základe žiadosti o vypracovanie písomného stanoviska k žiadosti A.. Á. o prešetrenie postupu liečby jeho manželky.

I po vykonaní týchto procesných úkonov prvostupňový súd mal za dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Pri rozhodovaní sa opieral o skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Súd v procese dokazovania sa konkrétne zameral na zistenie akou chorobou trpela pacientka Á., či obžalovaný zachraňoval zdravotníckym a lekárskym úkonom zdravie pacientky, aká indikácia k operácii bola posúdená a kým, či išlo o zdravotnícky úkon podľa obsahu zdravotníckej starostlivosti uvedenej v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradu za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý bol hradený z verejných zdrojov poisťovne, či v súvislosti s úkonom operácie išlo o zásah do organizmu človeka. Predmetom skúmania súdu na základe skutkových zistení sa stala otázka, či je možné konanie obžalovaného považovať za konanie vo všeobecnom - verejnom záujme, v čom konkrétne možno vidieť v rozsahu posudzovaného skutku “vec všeobecného záujmu“, či je preukázaný vzťah - súvislosť medzi úplatkom a činnosťou, ktorá patrí do obstarávania veci všeobecného záujmu. Nakoniec súd skúmal, či vykonanie súboru zdravotníckych a lekárskych úkonov obžalovaný podmieňoval poskytnutím úplatku, či obžalovaný peniaze žiadal a aj peniaze prijal a za akým účelom bola poskytnutá nenáležitá výhoda v podobe úplatku. Prvostupňový súd zistil, že obžalovaný G.. H.. E. H., J.. bol v roku 2005 zamestnaný v Martinskej fakultnej nemocnici so sídlom v Martine (ďalej len „MFN“) na základe Dohody o zmene pracovných podmienok uzatvorenej medzi ním a MFN dňa 31.12.2004 na dobu určitú do 31.12.2005. Z pracovného posudku G. Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine (ďalej len „JLF UK“) súd zistil, že obžalovaný od roku 1994 do 19.11.2007, s prerušením v roku 2006, zastával funkciu J. Ortopedickotraumatologickej kliniky JLF UK. Podľa Zmluvy o praktickej výučbe a o zriadení výučbových základní v zdravotníckom zariadení, uzatvorenej medzi Univerzitou Komenského v Bratislave, JLF UK a MFN dňa 30.06.2005, a podľa dodatku č. 1 k tejto zmluve zo 16.12.2005 na pracovisku zdravotníckeho zariadenia bola zriadená výučbová základňa č. XX Ortopedicko-traumatologická klinika JLF UK a MFN. Podľa článku IV tejto zmluvy, zdravotnú starostlivosť pacientom zdravotníckeho zariadenia vo výučbovej základni poskytujú zamestnanci zdravotníckeho zariadenia v rozsahu opisu svojich pracovných činností, ktorý je súčasťou ich pracovnej zmluvy so zdravotníckym zariadením a ktorý je vymedzený v rámci pracovno - právneho vzťahu s JLF UK podľa článku III ods. 3 tejto zmluvy. Podľa článku V odsek 2 zmluvy, prednosta je zodpovedný za organizáciu, riadenie a úroveň zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom vo výučbovej základni. Podľa článku IX odsek 2 zmluvy, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je výučbová základňa zriadená, je povinné sledovať, kontrolovať a vyhodnocovať, najmä náklady súvisiace s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti, náklady súvisiace so zabezpečovaním praktickej výučby vo väzbe na vedu a výskum... a výnosy zo zdravotných poisťovní. Výsluchom obžalovaného G.. H.. E. H., J.. súd zistil, že obžalovaný od A.. Š. Á. prijal peniaze v sume 65.000,-Sk. K tomu sa obžalovaný priznal a uviedol, že sa tak stalo 15.12.2005. Obžalovaný sa obhajoval tým, že peniaze prijal ako dar pre Občianske združenie Ortopédov a traumatológov v kancelárii J. na Ortopedicko-traumatologickej klinike v areáli Martinskej fakultnej nemocnice. Uviedol, že prijaté peniaze uložil do trezoru v tejto kancelárii, vypísal príjmový pokladničný doklad, do ktorého vpísal i číslo občianskeho preukazu A.. Á.. Darovaciu zmluvu v čase prevzatia peňazí nevyhotovil s odôvodnením, že zmluvu nemal v počítači a vtedy nemal čas sa tým zaoberať. A.. Á. žiadal, aby prišiel darovaciu zmluvu podpísať. A.. Á. poslal i výzvu, avšak túto neposielal doporučene z dôvodu, že sa všade šetrilo a doporučenou poštou posielali len úradné dokumenty v kontakte s poisťovňou. Obžalovaný priznal, že peniaze neboli zaevidované v účtovníctve Občianskeho združenie Ortopédov a traumatológov a ani neboli odvedené na účet tohto združenia údajne z dôvodu nepodpísania darovacej zmluvy. Po medializácii prípadu v roku 2007 vrátil tieto peniaze A.. Á.. Obžalovaný poprel, že by peniaze od manželov Á. žiadal. Potvrdil, že dňa 09.11.2005 prišla pacientka Á. do jeho ambulancie v sprievode svojho manžela. Tam ju vyšetril za prítomnosti zdravotnej sestry H. F.. Tvrdil, že zdravotná sestra nebola odoslaná z ambulancie a jej povinnosť byť

stále v ambulancii údajne vyplývala zo zákona. Pri vyšetrení pacientky Á. zistil nález na oboch kolenných kĺboch a pacientke vysvetlil, akým postupom sú tieto jej problémy riešiteľné, navrhol jej spôsob liečby a oboznámil ju s postupom liečby. Dodal, že u tejto pacientky bol stupeň rizika väčší, pretože prekonala viac operácii na tomto kĺbe. Pri implantácii bedrového kĺbu dával kód 6612 - implantácia endoprotézy. Pacientke oznámil dátum operácie podľa poradovníka a dodal, že dňom vyšetrenia je pacient zapísaný do tzv. čakacej listiny alebo do poradovníka a poradovník bol vedený konkrétne na umelé kĺby - na artroskopiu. Dátum mu povedala administratívna pracovníčka, ktorá údaje viedla v počítači. Termín operácie podľa údajov z počítača bol 18.08.2008, pričom z medicínskeho hľadiska nepovažoval tento termín za vhodný vzhľadom na vek pacientky, na nález a možnosť výrazného zhoršenia ďalšieho stavu odkladaním operácie. Lekárska správa, ktorú vypracoval, bola zároveň odporúčaním na hospitalizáciu. Pacientke oznámil, že keď dostanú odsúhlasenie zo zdravotnej poisťovne, tak ju predvolajú, aby bola zoperovaná v skoršom termíne. Dodal, že počas jeho praxe sa mu nestalo, že by revízny lekár mu neschválil urgentnú operáciu a v danom prípade bola pacientka Á. zaradená na čakaciu listinu len formálne. V deň vyšetrenia vypísal žiadosť do zdravotnej poisťovne na úhradu implantátu. V žiadosti do zdravotnej poisťovne uviedol kód implantátu XXXXXX necementová TEP bedrového kĺbu, ktorá mala v tabuľke priradenú hodnotu do výšky 95.000,-Sk. Dodal, že ak by boli prinútení pri operácii ešte niečo navyše dať a to by prekročilo hodnotu 95 tisíc, poisťovňa by preplatila nemocnici úkon len do výšky 95.000,- slovenských korún. V pripomienke k výpovedi svedka E.. H. uviedol, že pokiaľ sa jedná o finančné limity, ktoré boli dané poisťovňou, mali tzv. dve kôpky. Jedna bola pre pacientov z poradovníka a časť peňazí bola vyčlenená pre akútnych pacientov. Obžalovaný uviedol, že pri vyšetrení dňa 09.11.2005 mu pacientka Á. nechala telefonický kontakt a on jej sľúbil, že jej zavolá. Po prijatí odsúhlasenej žiadosti z poisťovne sám telefonicky kontaktoval Á. a povedal jej, že je možnosť skoršej operácie, aby prišla 12.12.2005 s predoperačnými vyšetreniami a že 13.12.2005 môže byť operovaná. Dňa 12.12.2005 pacientka prišla a 13.12.2005 ju zaradil do operačného programu. On určil termín operácie pacientky Á. na deň 13.12.2005. Obžalovaný poprel, že by sa dňa 12.12.2005 stretol so svedkom A.. Á.. Obžalovaný poukázal na vzťahové nezhody medzi ním a vtedajším K.Ľ. Martinskej fakultnej nemocnice a tieto považuje za príčinu neuzatvorenia dohody o pracovnej činnosti s MFN počnúc rokom 2006, čo malo za následok, že nemohol vykonávať liečebnú starostlivosť o svojich pacientov, včítane pacientky Á., ktorá bola dňa 04.01.2006 hospitalizovaná z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu. Nazdáva sa, že práve tieto udalosti podmienili jeho trestné stíhanie za skutok uvedený v obžalobe. Súd vykonal dôkazy, ktoré predložil obhajca obžalovaného, a to príjmový pokladničný doklad z 15.12.2005 na čl. 933, z ktorého vyplýva, že OZ OT prijalo od A.. Š. Á. (s uvedením rodného čísla, čísla občianskeho preukazu a adresy) finančný dar na zlepšenie vybavenia OTK MFN sumu 65.000,Sk. Z listiny na č. l. 934 sa zisťuje, že MFN Ortopedicko-traumatologická klinika žiada adresáta A.. Š. Á., aby prišiel podpísať darovaciu zmluvu, pretože finančný dar v sume 65.000,-Sk, ktorý dňa 15.12.2005 poskytol OZ OT nemôže združenie zaúčtovať do svojho účtovníctva. List je datovaný dňom 15.03.2006 a je podpísaný obžalovaným, pričom list nie je opatrený doručenkou osvedčujúcou jeho odoslanie doporučenou poštou. V ďalšom konaní obžalovaný využil svoje právo vo veci nevypovedať. Preto výsluchom obžalovaného a ani iným dostupným dôkazným prostriedkom nebolo možno zistiť, prečo obžalovaný neodovzdal peniaze A.. Š. Á. hneď vtedy, keď bol za ním so skrytou kamerou dňa 24.10.2007 a prečo nepredložil žiadosť o podpísanie darovacej zmluvy z 15.03.2006 a darovaciu zmluvu medzi A.. Š. Á. a občianskym združením už na komisii vymenovanej riaditeľom MFN dňa 31. októbra 2007. Na hlavnom pojednávaní dňa 26.07.2011 a následne na základe príkazu na vydanie počítačových údajov z 10.08.2011 súd vyzval obžalovaného, aby vydal súdu počítač s príslušným hardiskom, na ktorom boli vytvorené listiny na č. l. 934 a 932, t.j. žiadosť o podpísanie darovacej zmluvy z 15.03.2006 a darovacia zmluva medzi A.. Š. Á. a občianskym združením. Z písomného vyjadrenia obžalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.08.2011 a ktoré je evidované na č.l. 1830 zv. VIII vyplynulo, že uvedené

listiny boli vytvorené na notebooku zn. ACER, ktorý obžalovaný v tom čase používal, avšak s touto vecou už v súčasnej dobe nedisponuje, pretože počítač bol odovzdaný do zberu elektronického odpadu. Z dôvodu absencie tohto dôkazného prostriedku prvostupňový súd nemohol získať relevantné informácie z hardisku príslušného PC, a preto neobstaral dôkaz, ktorým by exaktne určil dobu vytvorenia, resp. podpisu uvedených listín zo strany obžalovaného. Obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tom, že peniaze sa nachádzali v kancelárii J. podporil svedok A.. J. R.É. tvrdením, že po operácii na ortopédii na konci roku 2006 a po prepustení z nemocnice prišiel za obžalovaným a vtedy sa od neho dozvedel, že pre nadáciu dostal peniaze a nevie ich na tú nadáciu dať, pretože nedošlo k podpisu zmluvy. Obžalovaný mu ukazoval zmluvu, kvôli ktorej nebolo možné dať peniaze nadácii. Videl, že sú tam i peniaze, ktoré obžalovaný nevyťahoval, ani ich neprepočítaval. Na ortopédii videl tabuľu, kde boli označení darcovia a nadácie, a preto sa i on rozhodol dať peniaze na túto nadáciu. Obžalovaný mu odporučil, aby peniaze dal do pokladne nemocnice, čo i urobil. Svedok uviedol, že v súvislosti so svojím zdravotným stavom navštívil ortopedickú ambulanciu, avšak zdravotnú sestru tam nevidel, videl tam iného doktora. Svedok H.. Z. X. vypovedal, že v inkriminovanom čase bol J. ortopedického oddelenia a zároveň B.Á. J. OTK pre ortopédiu. Ambulancia a kancelária J. OTK sa nachádzali v protiľahlých častiach na prízemí budovy. V ambulancii ordinoval on i obžalovaný ako J. kliniky. Svedok uviedol, že v pracovni J. sa nenachádzal žiadny trezor. Pri vyšetrení sa zisťoval aj telefonicky kontakt na pacientov, a to za účelom predvolania alebo kontaktovania pacientov. Má vedomosť o tom, že niektorých pacientov si predvolával i obžalovaný sám. Svedok dodal, že on sám zásadne nekontaktoval pacientov. Tých kontaktuje sestra na ambulancii alebo pracovníčka, ktorá organizuje čakaciu listinu. Po základnom vyšetrení bol pacient zaradený do čakacej listiny, ktorá bola vedená na sekretariáte OTK. V čakacej listine sa uvádzalo meno pacienta, diagnóza, typ implantátu a termín operácie. Do roku 2005 bola čakacia listina vedená na jeho kód, pretože tak to vyžadovala zdravotná poisťovňa. Všetky kódy zaraďujúceho lekára boli na toho lekára, na ktorého bola písaná ambulancia. I v prípade pacientky H.. Á. bol na čakacej listine jeho kód. S touto pacientkou sa dostal do vzťahu ako ošetrujúci lekár až po uskutočnení danej operácie. Pacientka bola hospitalizovaná na oddelení a riaditeľom nemocnice bol vyzvaný, aby o ňu prevzal starostlivosť. Z jeho pohľadu pacientka nespĺňala kritéria na prednostné zaradenie na operáciu, pretože k operačnému výkonu boli prednostne zaraďované stavy po zlomenine stehennej kosti, uvoľnenie endoprotézy, septický stav. Pravidlá na prednostné zaradenie na operáciu boli dané v písomnej forme a mali povahu vnútornej normy obojstranne odsúhlasenej revíznym lekárom zdravotnej poisťovne a klinikou, s ktorou boli lekári oboznámení. O prednostnom zaradení na operáciu H.. Á. rozhodol obžalovaný z pozície J. F.. Svedok vypracoval správu o liečbe pacientky H.. Á., ktorú adresoval riaditeľovi MFN a túto správu súd prečítal ako listinný dôkaz, ktorý je evidovaný v spise na č.l. 1845-1847 zv. VIII. Zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 19.07.2011 súd zistil, že číselný kód lekára XXXX XXXX XXXXX bol úradom pridelený H.. Z. X. vo väzbe na ambulanciu XX XXXX XXXXX. Od 09.11.2005 do 13.12.2005 mal obžalovaný pridelený kód lekára XXXX XXXX XX 003. Svedkyňa H.. H. Á. uviedla, že v inkriminovanom čase bola poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., bez dodatočného pripoistenia. Objednávací lístok od G.. H. jej priniesol J. D.É. (predložila objednávací lístok na č.l. 838) a v objednanom termíne dňa 09.11.2005 okolo 11.00 h. prišla s manželom do ambulancie G.. H.. Svedkyňa popísala ako bola reálne riešená ambulancia, v ktorej bola vyšetrená dňa 09.11.2005 tak, že z chodby na prízemí budovy sa vstupovalo do ambulancie. Pozdĺž celej steny bol stôl, pri dverách sedela sestrička, v miestnosti bolo okno, lôžko, na ktorom sa vyšetrovalo s paravánom a umývadlo. Bol tam písací stroj, počítač, telefón, na stene bolo svetlo, na ktoré sa položí snímok a ten sa dá presvietiť. Po prehliadnutí snímkov jej obžalovaný predostrel postup, ktorým by riešil jej zdravotné problémy. Potom sa zaoberali tým, že kĺby sú všelijaké, obžalovaný sa zmieňoval o kĺboch cementových a iných, a povedal jej, že vzhľadom na jej vek je potrebný lepší kĺb, ktorý by dlhšie vydržal. Súčasne im povedal: „Ten kĺb, ale že bude niečo stáť.“ S manželom na seba pozreli a spolu sa opýtali, že koľko, a obžalovaný odpovedal 100.000,-Sk. S týmto ihneď súhlasili, pretože ešte predtým

sa oboznámili s informáciami ohľadom operácie bedrového kĺbu v novinách, kde bolo povedané, že súkromná klinika to robí za 250.000 - 300.000,-Sk. Vtedy jej manžel povedal, že nemá pri sebe viac peňazí, iba 5.000-Sk. Tieto vyložil s tým, že zvyšok peňazí potom doplatí. Následne z ambulancie odišli. Dodala, že obžalovaný jej predpísal liek a objednal ju na 18.08.2008 s tým, že požiada zdravotnú poisťovňu o schválenie rýchlejšej operácie, pretože vzhľadom na jej zdravotný stav je nevhodné dlho čakať. Obžalovaný jej povedal, že keby sa dlho čakalo, jej zdravotný stav by sa mohol zhoršiť, že treba tú operáciu čo najrýchlejšie urobiť a treba dať lepší kĺb vzhľadom na jej vek a že to bude stáť 100.000,Sk a že to vybaví cez revízneho lekára. Vtedy si od nej vypýtal aj telefonický kontakt. Dňa 06.12.2005 jej obžalovaný volal a povedal jej, že dňa 12.12.2005 má nastúpiť do nemocnice. Dňa 12.12.2005 ju manžel viezol do nemocnice a vtedy sa jej zmienil, že má pripravené peniaze na kĺb, že nesie docentovi čiastočnú sumu ako príplatok za kĺb. V ten deň poobede okolo 15.-16. hodiny jej manžel odišiel za obžalovaným a po návrate jej povedal, že vec vybavil a bude operovaná v nasledujúci deň ako prvá. Dňa 15.12. bol za ňou manžel na nemocničnej izbe a vtedy mu obžalovaný telefonoval. Jej manžel išiel za obžalovaným a po návrate jej povedal, že už to všetko doplatil. Svedkyňa vypovedala, že najprv dali 5 tisíc, potom 55 tisíc a potom 40 tisíc. Výšku súm sa dozvedela neskôr od manžela. K okolnosti vrátenia peňazí vypovedala, že v nemocnici na Ortopedicko-traumatologickej klinike, kde bol obžalovaný J. do doby vrátenia peňazí obžalovaným bola hospitalizovaná 163 dní. Počas tejto doby ju manžel navštevoval v nemocnici najmenej 1 krát týždenne, z čoho usudzuje, že obžalovaný mal príležitosť na osobný kontakt s jej manželom. Svedkyňa dodala, že nemala vedomosť o existencii združenia ortopédov a traumatológov a jej manžel nedaroval peniaze žiadnej nadácii ani združeniu. Z lekárskej správy Martinskej fakultnej nemocnice - Ortopedickej ambulancie (č. l. 56) vyplýva, že pacientka H.. H.K. Á., č. poistenca XXXXXX/XXXX, bola G.. H.. H., J.. vyšetrená dňa 09.11.2005 o 11.10 hodine v ortopedickej ambulancii MFN. U pacientky je indikovaná remobilizačná operácia - TEP necem. Vydaný predpis na NMH. Svedok A.. Š. Á. uviedol, že po príchode do ambulancie manželka ukázala obžalovanému snímky kolien, snímky kĺbu a po ich prezretí im obžalovaný povedal, že koleno je len sekundárna záležitosť, primárna vec je kĺb a ten sa musí spohybniť. Obžalovaný ich oboznámil s liečebným postupom a povedal jeho manželke, že to bude náročná operácia, že je mladá a potrebuje kvalitný kĺb. Obžalovaný im údajne vysvetlil, aké kĺby sa vyrábajú a že za kĺb treba priplatiť 100.000,-Sk. Spoločne s manželkou súhlasili, pretože mali vedomosť o tom, že v súkromných ambulanciách je cena operácie od 150 do 200 tisíc korún. Obžalovanému oznámil, že to môže zaplatiť v etapách a na stôl položil 5.000,-Sk s tým, že viac peňazí pri sebe nemá. Doklad o poskytnutí týchto peňazí nežiadal a ani neočakával. Nadobudol presvedčenie, že 100.000,-Sk má byť za kĺb a za rýchlu operáciu. Obžalovaný im povedal termín operácie 18.08.2008 a zároveň im sľúbil, že v poisťovni zariadi skorší termín operácie. Svedok uviedol, že keď vošli do ambulancie, bol tam obžalovaný a sestrička. Dodal, že sestrička medzitým odišla preč. Dňa 12.12.2005, po telefonáte obžalovaného, jeho manželku prijali na oddelenie ortopedickotraumatologické. Popoludní odovzdal obžalovanému peniaze v sume 55 tisíc Sk a dohodli sa, že zvyšok peňazí donesie pätnásteho v poobedňajších hodinách. Vtedy mu obžalovaný povedal, že jeho manželka bude operovaná zajtra ako prvá. Toto ešte išiel manželke povedať. Dňa 15.12.2005 odovzdal obžalovanému peniaze v sume 40 tisíc Sk. Vtedy sa mu obžalovaný zmienil, že majú založené združenie J. oddelení v Martinskej fakultnej nemocnici. V priebehu debaty telefonoval svojmu nadriadenému H. F. B. Mochoviec. Spýtal sa ho, či by sponzorským poplatkom nevedeli pomôcť Martinskej fakultnej nemocnici. Svedok dodal, že nemal vedomosť o združení ortopédov, o nadácii sa dozvedel prvýkrát až keď bol pozvaný na komisiu. Svedok uviedol, že svoj občiansky preukaz nikdy nedával obžalovanému, nevie ako ten zistil číslo jeho občianskeho preukazu a jeho rodné číslo. Od obžalovaného poštou nedostal žiaden list a vylúčil, že by peniaze dával ako dar pre Občianske združenie Ortopédov a traumatológov. V čase, keď sa obžalovaný stal znova J. chodil za manželkou do nemocnice a obžalovaného stretol minimálne 10-krát. Peniaze vyberal prostredníctvom bankomatu z účtu s názvom A.. Š.V. Á. J., a to 06.12.2005 - 15 tisíc , 07.12.2005 -12 tisíc , 10.12.2005 -15 tisíc , 11.12.2005 - 15 tisíc, 12.12.2005 - 15 tisíc. 14.12.2005 -

15 tisíc, 15.12.2005 - 15 tisíc. Z výpovede svedka vyplynulo, že peniaze dával obžalovanému v jeho pracovni a v obidvoch prípadoch 12.-teho a 15.-teho peniaze položil na ľavú stranu stola. Po príchode manželky z nemocnice sa jej stav vážne zhoršil. Keď sa manželkin stav nezlepšoval, rozhodli sa vec medializovať, a vtedy sa nakontaktoval na svedka H.. Na jeho podnet a s kamerou, ktorú mu tento svedok poskytol, potom išiel za obžalovaným a v jeho pracovni sa s obžalovaným rozprával, pričom mal zapnutú kameru. Svedok dodal, že dostal 65.000,-Sk na svoj účet, ktorého číslo telefonicky nadiktoval osobe, ktorá mu volala v deň po poslednom stretnutí s obžalovaným s tým, že celej veci tak urobia koniec. Zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s., a k nej pripojených výpisov z účtov číslo XXXXXXXXXX/XXXX a číslo XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 01.11.2005 do 15.12.2005 vedené na A.. Š. Á. ( č. l. 1219-1230, 1782-1787) súd zistil, že z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom A.. Š. Á. - J. A.. Š. Á. bol uskutočnený výber kartou, a to dňa 09.11.2005 o 11.23 h vo Fakultnej nemocnici Martin v sume -5.000,Sk, dňa 07.12.2005 o 13.50 h v Leviciach v sume -12.000,-Sk, dňa 10.12.2005 o 18.27 h v Leviciach v sume -15.000,-Sk, dňa 11.12.2005 o 10.01 h v Leviciach v sume -15.000,-Sk, dňa 12.12.2005 o 09.48 h vo Fakultnej nemocnici Martin v sume -15.000,-Sk, dňa 14.12.2005 o 16.56 h v Priemstav Levice v sume -15.000,-Sk a dňa 15.12.2005 o 09.12 h v Mestskej pobočke- ONYX Levice v sume -15.000,-Sk. Zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s., a k nej pripojeného výpisu z účtu číslo XXXXXXXXXX/ XXXX( č.l.270, 292) sa zisťuje, že dňa 26.10.2007 bola na tento účet, ktorý bol vedený na meno Š. Á., z mestskej pobočky Slovenskej sporiteľne v Martine prijatá suma 65.000,-Sk. Doklad na č.l. 326 svedčí o vložení tejto sumy na uvedený účet. Svedok E.. H. F. potvrdil, že sa Š. Á. sa u neho informoval o možnosti dať MFN dar. Raz mu kvôli tomu telefonoval. Zavolal mu, že má manželku chorú, že leží v nemocnici, či by bolo možné nemocnici dať nejaké peniaze. Ďalej to nerozvíjal a ohľadom toho už nedostal žiadnu požiadavku. O poskytovaní darov rozhodovalo predstavenstvo spoločnosti na základe písomnej žiadosti. Na jeho úrovni riadenia nemal priamu kompetenciu na prideľovanie takýchto zdrojov. Svedok E. H., investigatívny reportér Slovenskej televízie uviedol, že v jeseni 2007 redakcia dostala typ od Š. Á., ktorý ich žiadal, aby ho navštívili, že im chce predstaviť manželku, ktorá by mohla byť predmetom reportáže. Následne Á. navštívil a po oboznámení sa so zdravotným stavom Á. konštatoval, že taký problém v histórii medicíny majú stovky pacientov, a preto pre ich formát reportáže toto nie je zaujímavé. Vtedy mu povedali, že majú pre neho aj „iné zaujímavé detaily“, ktoré súvisia so zdravotným stavom Á. a údajne pre tieto ho zavolali. Á. mu povedala, že do rany sa jej dostala baktéria a upovedomila ho o veciach svedčiacich o nehygienickom nemocničnom prostredí. Ďalej sa dozvedel, že v hre boli peniaze. Na jeho otázku: „Koľko?“ znela odpoveď: „100 000,-Sk“. Dozvedel sa, že v čase, keď s obžalovaným dohadovali termín operácie, mal obžalovaným povedať, že táto operácia bude niečo stáť, že kĺb bude niečo stáť, že to bude treba vybaviť. Ďalej sa dozvedel, že Á. toto celé vnímal ako nutnosť - potrebu priplatiť, dať peniaze ako príplatok za tento druh operácie, a keď sa Á. pýtal koľko to bude, bola povedaná suma 100.000,-Sk. Táto okolnosť ho zaujala, pričom im oznámil, že toto odvysielajú len keď budú mať rozhovor medzi ním a H.. S tým Á. súhlasil. Svedok popísal obsah obrazovo-zvukového záznamu, ktorý na jeho podnet vyhotovil Š. Á. a uviedol, že v úvode prichádza Á. za H. a prosí ho, v uzavretej kancelárii, medzi štyrmi očami, aby pomohol jeho manželke, aby mu poradil, čo majú robiť. V priebehu rozhovoru Á. vytýkal H., že urobil veľa chýb. H. odpovedal, že operoval najlepšie ako to vedel. V závere rozprávali o peniazoch a svedok zopakoval obsah inkriminovanej pasáže nahrávky takto: Pán H. R.a pýta pána Á.: „O akej sume ste to hovorili, že ste mi dali“? On hovorí 100.000,-Sk a pán H. hovorí, ale toľko to nebolo a pán Á. hovorí a koľko to teda bolo. Pán H. hovorí 60.000,Sk. Začal do toho pán Á. tak prskať, že akých 60.000,-Sk, veď tu som Vám to položil 15.000,-Sk pre toho a 30.000,-Sk pre toho, to bolo čo. Ešte raz zopakoval pán H., že 60.000,-Sk. Posledná veta znela: „To vám môžem odprisahať“. Svedok dodal, že išlo o nahrávku na mikro - DVD kazetu, na ktorej sa súčasne zaznamenáva obraz aj zvuk. Od Á. sa mal dozvedieť, že najskôr mal dať 5.000,-Sk a potom peniaze dával ešte dvakrát v

sumách 30.000,-Sk alebo 40.000,-Sk. Reportáž bola odvysielaná v Slovenskej televízii v dvoch častiach v roku 2007. Zhodné skutočnosti súd zistil i z listinného dôkazu, a to z rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu z 20.05.2008 č. RL/25/2008 a č. RL/24/2008, ktorými bolo vyslovené, že Slovenská televízia ako vysielateľ porušila povinností ustanovené v § 16 písmeno a) a v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení zmien a doplnení tým, že dňa 30.10.2007 odvysielala v programe Reportéri príspevok pod názvom Príplatok a dňa 13.11.2007 odvysielala v programe Reportéri príspevok pod názvom Príplatok 2, v ktorých prezentoval jednostranné informácie bez toho, aby zabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, a dňa 13.11.2007 o cca 21.05 hod. odvysielal na programovom okruhu Jednotka v programe Reportéri príspevok pod názvom Príplatok 2, v ktorom došlo k zásahu do základných práv a slobôd v ňom zobrazenej osoby. V odôvodnení týchto rozhodnutí sa nachádza prepis a popis predmetného príspevku s uvedením obsahu rozhovoru, ktorý bol zaznamenaný zariadením, ktoré Á. poskytol svedok H.. V podstatných skutočnostiach je obsah rozhovoru zhodný s tým, čo uviedol svedok H.. Svedok G.. H.. E. P., J.. vypovedal, že dňa 30.10.2007 sledoval reláciu Reportéri v STV 1, v ktorej sa dozvedel o údajnom prevzatí finančných prostriedkov G.. H. od Á.. Na základe toho dňa 31.10.2007 ustanovil komisiu, ktorá mala prešetriť túto skutočnosť. Komisia vypočula G.. H. v ten istý deň a neskôr vypočula aj A.. Á.. G.. H. pred komisiou nepoprel, že by prevzal finančné prostriedky od Á. v období operácie Á. v decembri 2005. Povedal, že túto sumu Á. nechal v jeho pracovni a považoval ju za dar pre občianske združenie ortopédov a traumatológov. A.. Á. tvrdil, že finančné prostriedky na niekoľko krát odovzdal G.. H. v súvislosti s operáciou jeho manželky, v súvislosti s určitými výhodami a zaplatením kvalitnejšej protézy. Komisia dospela k záveru, že G.. H. porušil pracovný poriadok MFN, príkaz riaditeľa a zákon o výkone práce vo verejnom záujme v tom, že v súvislosti s výkonom svojej práce prevzal finančné prostriedky na pôde MFN. Dodal, že pracovné normy sú dávané na vedomie prednostom kliník a primárom a vedúci zamestnanci sú povinní s týmito pracovnými normami oboznamovať svojich podriadených. Dňa 31.10.2007 upozornil G.. H. na závažné porušenie pracovnej disciplíny, odobral mu osobné hodnotenie a oznámil mu, že vec prejedná s jeho priamym nadriadeným - G. lekárskej fakulty. V tom čase G.. H. mal úväzok v nemocnici na dobu určitú. Zároveň podal trestné oznámenie v súvislosti s podozrením na trestný čin. Z dôvodu napätej personálnej situácie dňa 02.11.2007 G.. H. zbavil všetkých kompetencií vedúceho zamestnanca a poveril týmito kompetenciami J. na klinike. Dňa 22.11.2007 mu dočasne prerušil výkon práce na jeden mesiac a od 31.12.2007 nepredĺžil s menovaným pracovný pomer na dobu určitú, ktorú mal do 31.12.2007. Svedok dodal, že prednosta a primári vedia, aký je poradovník a podľa toho organizujú prácu. Svedok uviedol, že každá poisťovňa určuje danej nemocnici limit na počet výkonov. Ak sa naplnia mesačné alebo ročné limity, pacienti sa objednávajú na ďalšie roky. O schválení žiadosti s konečnou platnosťou rozhoduje zdravotná poisťovňa. Svedok uviedol, že sú určité medicínske dôvody, ktoré môžu lekára viesť k tomu, že síce pošle návrh na zdravotnú poisťovňu o schválenie takejto liečby, ale po odôvodnení skoršej operácie nečaká na to, kedy bude pacient zaradený do poradovníka. Nazdáva sa, že v danom prípade boli dôvody na urýchlenie operácie. Protéza, ktorá bola daná pacientke Á. bola uhradená zdravotnou poisťovňou v dvoch splátkach. Svedok dodal, že od pacienta sa nesmú prijať žiadne poplatky v súvislosti s operáciou a zdravotnou starostlivosťou, pretože sa jedná o štátne zdravotnícke zariadenie. Pacient by mohol prípadne zaplatiť len za nadštandard nemedicínskeho charakteru. Vie, že existovalo občianske združenie, ktoré darovalo ortopedicko-traumatologickej klinike počítačové zariadenia, avšak s týmto združením nemala MFN uzatvorenú zmluvu. Svedok uviedol, že obžalovaný z titulu funkcie J. kliniky bol v pozícii X. Y. zamestnanca kliniky a jej P. H.. V nemocnici sú J. zodpovední aj za ekonomiku, aj za liečebnú preventívnu starostlivosť a výučbu. Z trestného oznámenia na č.l. 4 a zo zápisnice o trestnom oznámení na č. l. 1-3 súd zistil, že trestné oznámenie bolo podané na polícii dňa 05.11.2007, pričom dňa 14.11.2007 oznamovateľ H.. P. na polícii uviedol, že na komisii G.. H. argumentoval tým, že Á. v decembri 2005 nechal v jeho pracovni 60.000,-Sk, túto sumu od Á. nepožadoval a uložil ju do trezoru občianskeho združenia Ortopédov a traumatológov. Na požiadanie, aby predložil darovaciu zmluvu, G.. H. uviedol, že zmluva nebola Á. podpísaná.

Svedkyňa E.. C. N., Y. S. J. C. F. v MFN, vypovedala, že po odvysielaní reportáže Reportéri bola dňa 31. októbra 2007 vymenovaná komisia, ktorá mala preveriť odvysielané okolnosti a ako poverená členka komisie sa zúčastnila toho istého dňa stretnutia s G.. H. a dňa 7. novembra 2007 i stretnutia so Š. Á.. Z týchto stretnutí bol vyhotovený záznam. Pamätá sa, že obžalovaný vtedy uvádzal oproti reportáži odlišné údaje o výške sumy prevzatých peňazí a tie mali byť určené pre jeho občianske združenie. Pri výsluchu Á. bola prítomná ona a H.. H.. A.. Á. uviedol finančné sumy, ktoré mal dávať obžalovanému. Z obidvoch stretnutí vyhotovila záznam. Dodala, že komisia zistila v konaní obžalovaného závažné porušenie pracovnej disciplíny a poukázala pritom na znenie pracovného poriadku MFN a na zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Svedok H.. J. H., J.., ktorý bol hlavným lekárom v MFN, uviedol zhodné skutočnosti ako uviedla svedkyňa E.. N.. Dodal, že na zasadnutí komisie obžalovaný priznal prijatie sumy 60.000,-Sk od Á., pričom tieto peniaze považoval za dar pre nadáciu. Á. uviedol, že G.. H. poskytol v troch splátkach celkovo sumu 100.000,-Sk. Súd vykonal dokazovanie listinou: Stanovisko Komisie menovanej riaditeľom MFN dňa 31.10.20007 (č.l. 1213) a i záznamom MFN zo dňa 31.10.2007 (č.l. 1212, kópia č.l.3), z ktorého zistil, že obžalovaný za prítomnosti svedkov G.. H.. E. P., J.. E.. C. N. C. H.. J. H. a ďalších osôb uviedol, že v decembri 2005 bol operatérom H. Á., pričom Š. Á. nechal v jeho pracovni J. sumu 60.000,-Sk. Uvedenú sumu nepožadoval a uložil ju do trezoru Občianskeho združenia ortopédov a traumatológov. Následne na to spísal zmluvu o darovaní finančných prostriedkov, ktorá zo strany p. Á. nebola podpísaná. Uvedená suma bola vrátená Á. cestou právneho zástupcu G.. H.. H., J.. v októbri 2007. Zo záznamu zo dňa 07.11.2007 č.l. 1214 sa zisťuje, že A.. Š. Á. za prítomnosti svedkov E.. C. N. C. H.. J. H. uviedol, že v novembri 2005 sa spoločne s manželkou prvýkrát stretol s G.. H.. E. H., J.., ktorý im oznámil, že ak chce mať kvalitnejšiu protézu musí poskytnúť finančnú sumu 100.000,-Sk Zároveň prisľúbil odôvodnenie tejto operácie na poisťovni ako poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Pri tomto stretnutí poskytol G.. H. 5.000,-Sk, 12.12.2005 45.000,-Sk a po operácii 15.12.2005 50.000,Sk. Z pracovného poriadku MFN - Smernica č.3/2004 na č. l. 870 až 883, bod 5.5.6.2 vyplýva, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje i prijatie finančnej a nepeňažnej výhody s cieľom poskytnúť výhodu pri poskytnutí služby v priamej súvislosti s pracovnou úlohou. Napokon i ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme stanovuje, že zamestnanec nesmie požadovať a prijímať dary a výhody alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme. Z listiny - Rozhodnutie riaditeľa MFN z 02.11.2007 zn. R-563/07/MK ( č. l. 1217) je zrejmé, že riaditeľ MFN na Ortopedicko-traumatologickej klinike J. tejto kliniky dňom 05.11.2007 pridelil plné kompetencie v riadení a organizácii práce na jednotlivých oddeleniach, operačných sálach a ambulanciách, t.j. organizovať a riadiť obsadzovanie lôžkového fondu v súlade s plánovanými výkonmi a aktuálnymi možnosťami jednotlivých oddelení pri zohľadnení akútnosti stavu, organizovať a riadiť vytváranie čakacích listín na plánované operačné výkony v súlade s možnosťami práce oddelení a operačných sál, vytvárať operačné programy a jeho personálne obsadenie v súlade s aktuálnymi personálnymi možnosťami na jednotlivých oddeleniach, riešiť ostatné otázky týkajúce sa chodu jednotlivých oddelení ako napr. rozvojové programy, investície, verejné obstarávanie. Z výpovede svedka H.. J. D. súd zistil, že tento svedok je J. traumatologického oddelenia Ortopedickotraumatologickej kliniky MFN. Obžalovaný bol jeho J. X.. Svedok uviedol, že žiadosti o úhradu zdravotníckeho materiálu schvaľoval prednosta a dvaja primári. Na žiadosti museli byť dva podpisy, buď prednostov a primára alebo dvoch primárov oddelenia. Potvrdil, že H.. Á. vyšetril a zistil, že sa u nej jednalo o problém bedrového kĺbu. S obžalovaným konzultoval jej zdravotný stav a poslal ju za obžalovaným. Uviedol, že bola v danom prípade vyhotovená žiadosť pre zdravotnú poisťovňu a po predložení dôkazu na č. l. 1064 potvrdil, že túto žiadosť podpísal. Uviedol, že boli určené kritéria, kto akú protézu dostane. Príkladom uviedol, že starí ľudia dostávali protézy, ktoré boli lacnejšie, ale ktoré vyhovovali zo zdravotného hľadiska. Mladým ľuďom implantovali protézy, ktoré boli lepšie a s: „dlhším prežitím“. Dodal, že vydržali dlhšie. Dávali im vždy to: „najkvalitnejšie“. Potvrdil, že sa protézy líšili

kvalitatívne i cenovo. Sledovali to, aby cena protézy zodpovedala cene, ktorú bola schopná poisťovňa uhradiť. Pre Á. bol žiadaný implantát v hodnote 95.000,-Sk. Poisťovňa garantovala, že uhradí náklady do uvedenej sumy, náklady navyše by znášala nemocnica. Dodal, že za operačný program zodpovedal prednosta kliniky. Svedok uviedol, že implantáty dodávali do nemocnice firmy, ktoré boli vybraté vo výberovom konaní. Dodal, že je členom Občianskeho združenia ortopédov a traumatológov, pričom o ekonomických otázkach tohto združenia mali právo rozhodovať len všetci členovia, jednalo sa o kolektívne rozhodnutie. V roku 2005 viedol dokumentáciu združenia obžalovaný. Svedkyňa U. B. uviedla, že ako zamestnankyňa MFN robila a robí dokumentačné práce na ortopedicko - traumatologickej klinike. Má na starosti celú dokumentáciu kliniky, včítane chorobopisov, röntgenových snímkov, poštu, vykazovanie pre poisťovňu, faktúry pre totálne endoprotézy, ktoré vypracováva, skladá jednotlivé komponenty protéz, ktoré sú jej dané z operačných sál, vyčísľuje, čo sa použilo a dáva to na preplatenie na ekonomický úsek. V inkriminovanej dobe bola zodpovedná za vedenie čakacej listiny. Pacienti boli objednávaní na ortopedickej ambulancii. Každý deň sa objednával jeden pacient na totálnu endoprotézu, pričom sa viedla evidencia v zošite na ortopedickej ambulancii. Sestričky dávali pacientom termín a tieto termíny ona zbierala a vpisovala ich do počítača. Raz do mesiaca údaje posielala do poisťovne. Každý deň sa objednával jeden pacient na totálnu endoprotézu, pričom sa viedla evidencia v zošite na ortopedickej ambulancii. Vie, že Á. mala vypísanú takúto žiadosť do poisťovne. Žiadosť podpísanú prednostom musel podpísať ešte jeden z primárov, táto žiadosť bola predložená na podpis námestníkovi nemocnice a až potom bola odoslaná do poisťovne na schválenie. Až keď poisťovňa vrátila nemocnici schválenú žiadosť, mohol sa pacient predvolať na operáciu. Jej úlohou bolo dať žiadosti na podpis a odoslať ich do poisťovní. Overovala, či osoby vedené v čakacej listine majú vypísanú žiadosť do poisťovne. Po predložení dôkazu na č. l. 1100 - čakacia listina uviedla, že sa tam nachádzajú tieto údaje: rodné číslo poistenca menom Á. H., dátum zaradenia do čakacej listiny 09.11.2005, predpokladaný termín operácie 10.09.2008, kód odosielajúceho lekára, určená diagnóza M16 kód 130003 - necementová totálna endoprotéza a dátum vyradenia z čakacej listiny 13.12.2005, kedy bola pacientka po operácii. Svedkyňa nevedela vysvetliť rozpornosť údajov o termíne predpokladanej operácie, keď v čakacej listine bol údaj 10.09.2008 a v žiadosti o úhradu zdravotníckeho materiálu údaj o termíne predpokladanej operácie 18.08.2008. Dodala, že žiadosť o úhradu zdravotníckeho materiálu vypísal obžalovaný. Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 27.07.2009 a z pripojenej žiadosti o úhradu zdravotníckeho materiálu (č. l. 1063,1064) pre súd vyplynulo, že žiadosť pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu bola vypracovaná dňa 09.11.2005. V žiadosti sa uvádza meno poistenca H. Á., je v nej uvedená diagnóza M 16, popis choroby s uvedením, že termín objednávky podľa poradia na 18.8.08 nie je vhodný a so súhlasom revízneho lekára by pacientku predvolali skôr, nakoľko oddiaľovanie operácie stav naďalej negatívne ovplyvní. V žiadosti je označený materiál - necement. TEP p. koxy 130003 v množstve 1 komplet, cena celkom do 95.000,-Sk. Žiadosť je opatrená 3 podpismi a pečiatkou Ortopedicko-traumatologickej kliniky a MFN. Žiadosť bola doručená Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka Martin pod podacím číslom 2005/1603. Zo stanoviska zdravotnej poisťovne, ktoré bolo vydané revíznym lekárom H.. G. G. dňa 05.12.2005 vyplýva, že VšZP a.s., pobočka Martin súhlasí s použitím ZP/ kód 130003 v prípade indikácie a potreby použiť vyššie uvedenú ZP. Finančná úhrada maximálne 95.000,-Sk. Termín 12/05-01/2006 (do výšky zmluvne dohodnutého objemu pre MFN). Svedok H.. G. G. uviedol, že v roku 2005 bol zamestnaný vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. pobočka Martin ako K. Z.Á. a predmetnú žiadosť o úhradu totálnej endoprotézy bedrového kĺbu u pacientky Á. posudzoval. U menovanej pacientky, vzhľadom na vrodené postihnutie bedrového kĺbu, subjektívny a objektívny klinický nález, bola táto žiadosť schválená v skoršom termíne, nakoľko táto pacientka nezniesla odklad. Schválená žiadosť bola obratom vrátená na ortopedicko-traumatologickú kliniku za účelom ďalšieho postupu. Menovaná pacientka nebola zaradená do čakacej listiny. Informácia o dátume plánovaného výkonu 18.08.2008 bola pre neho len „informatívna“. Táto pacientka s popísaným nálezom z medicínskeho hľadiska nespĺňala podmienky na zaradenie do čakacej listiny. Takíto pacienti nezniesli odklad. Svedok uviedol, že zaradenie pacienta do čakacej listiny bez možnosti presunu termínov sa udialo len po návrhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a následnom schválení príslušnou zdravotnou poisťovňou. Dodal, že implantácie endoprotézy nemuseli byť automaticky zaradení do čakacej listiny. Určitá časť, asi 10% pacientov, nezniesla odklad.

Čakacie doby, v tej dobe, sa pohybovali vyše roka. Urgentnosť operácie Á. posudzoval len na základe údajov uvedených v žiadosti. Zdravotná poisťovňa u tejto skupiny pacientov hradila tri položky: totálnu endoprotézu bedrového kĺbu, cenu hospitalizácie na ortopedickom oddelení - zmluvne dohodnutú a krvné deriváty, ktoré pacientka dostala počas operácie a po operačnom období. Svedok uviedol, že má špecializáciu v odbore chirurgia a pri posudzovaní obsahu predmetnej žiadosti nevyužil možnosť konzultácie s iným odborníkom v danej oblasti. Uviedol, že žiadosti, ktoré neboli zaradené do čakacej listiny poisťovňa evidovala osobitne. Revízny lekár si žiadosti roztriedil, pričom žiadosti, ktoré išli na čakaciu listinu boli ukladané a spracované podľa navrhovaných a schválených termínov v čakacej listine. Pacienti, ktorí nezniesli odklad vzhľadom na ich závažný klinický nález boli posúdení a schválení v skoršom termíne. Svedok uviedol, že starším pacientom sa implantovali cementové protézy a počítalo sa u nich, že s týmito protézami dožijú, necementové protézy, ktoré boli drahšie, implantovali sa mladším pacientom. Svedkyňa H.. C. V., ktorá v tom čase bola Y. S. zdravotných činností Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka Žilina, uviedla, že poisťovňa mala upravené metodickým pokynom ako majú postupovať pri úhrade endoprotéz bedrových kĺbov. Lekári v nemocnici si viedli čakaciu listinu pacientov, ktorí boli kandidáti na operáciu a túto čakaciu listinu od roku 2004 mali podľa zákona predkladať na zdravotnú poisťovňu, kde revízny lekár tieto veci zhodnocoval a potvrdzoval, či je pacient správne zaradený a či má byť s takou diagnózou zaradený na čakaciu listinu. Zistila, že pacientka Á. v informačnom systéme všeobecnej zdravotnej poisťovne na čakacej listine nebola, pretože G.. H. konštatoval, že pacientka je komplikovaná. Pacientku nedával na čakaciu listinu, ale požadoval, aby bola uprednostnená. Žiadosť pani Á. posúdili ako neodkladnú a takéto žiadosti boli na poisťovni vybavované obratom. Dodala, že lekár rozhoduje o tom, ktoré stavy sú neodkladné a ktoré uprednostní, ďalej posudzuje, či je splnený poistný vzťah, či daná diagnóza zodpovedá tomu špeciálnemu zdravotnému materiálu, na ktorý je pacient zaradený, a či uvedená suma, ktorá je požadovaná, zodpovedá tej sume, ktorú poisťovňa môže zaplatiť. Z výpovede svedkyne H.. C. P. súd zistil, že poisťovňa mala stanovenú maximálnu cenu na daný typ endoprotézy, ktorá bola zmluvne dohodnutá s MFN. Svedok E.. Y. H., riaditeľ pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Martine vypovedal, že poisťovňa uhradila náklady, ktoré boli vynaložené na poskytnutú zdravotnú starostlivosť H.. Á.. Svedok dodal, že o dátume operácie s konečnou platnosťou rozhodovala fakultná nemocnica. Limit peňažných prostriedkov bol určovaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a ten bol rozdelený na jednotlivé kliniky a oddelenia. Z výpovede svedkyne H. F. vyplynulo, že dňa 09.11.2005 pracovala s obžalovaným na ortopedickej ambulancii. Bola tam prítomná počas vyšetrení pacientov. Konkrétne na vyšetrenie pacientky Á. si nespomenula a nevidela, že by obžalovaný prevzal od rodiny Á. alebo od iných pacientov finančné prostriedky. Dodala, že pokiaľ je v ambulancii lekár, je tam i zdravotná sestra, ktorá z ambulancie v prítomnosti lekára nevychádza. V prípade ak lekár potrebuje snímky, prináša mu ich dokumentačná pracovníčka. Súd pri rozhodovaní vychádzal i zo skutočností uvádzaných svedkami H.. D. D.Z., H.. K. F., H.. A. Y., U. Z., ktorých zápisnice o výsluchu boli prečítané na hlavnom pojednávaní. Títo svedkovia potvrdili, že H. Á. bola dňa 13.12.2005 operovaná G.. H.. H., na tejto operácii sa zúčastnili. Menovaní lekári zhodne uviedli, že všetky operácie v MFN hradí poisťovňa a lekár pred operáciou má vedomosť o tom, či tento úkon bude poisťovňou preplatený. V súvislosti s operáciou pacientky Á. peniaze neprijali a ani im neboli ponúknuté. Svedkyňa H.. D. dodala, že objednávajúci lekár vypisuje návrh na umelý kĺb, ktorý poisťovňa schváli a až potom určí termín operácie. Z výpovede svedka H.. E. G., M.. sa zisťuje, že od 19.11.2007 vykonáva funkciu J. Ortopedickotraumatologickej kliniky MFN. Svedok uviedol, že vo všeobecnosti po odbornom vyšetrení pacienta v prípade indikácie sa vypíše tlačivo pre potreby poisťovne, pacient sa zaradí do zoznamu čakateľov a v prípadoch, kedy si zdravotný stav pacienta vyžaduje urgentnejšiu operáciu, čo musí ošetrujúci lekár odôvodniť pre potreby poisťovne, vždy sa takéto operácie musia konzultovať s poisťovňou. Operácia náhrady bedrového kĺbu je plne hradená zdravotnou poisťovňou. Operácie pacientky Á. sa zúčastnil ako 1. asistent a za túto operáciu peniaze neprijal ani mu neboli ponúknuté. Dodal, že je členom

Občianskeho združenia ortopédov a traumatológov MFN a v zozname darcov tomuto združeniu, ktorý poskytol vyšetrovateľovi, sa nenachádza záznam o poskytnutí daru rodinou Á.. Svedok H.. E. G., M.. prípisom na č. l. 162 zaslal vyšetrovateľovi stanovy Občianskeho združenia ortopédov a traumatológov MFN, zoznam poskytovateľov darov (finančných prostriedkov) pre OZ v rokoch 2005-2007, evidenciu prijatých finančných prostriedkov pre OZ v rokoch 2005-2007. Zo stanov Občianskeho združenia ortopédov a traumatológov MFN (ďalej len „OZ OT“), ktoré boli predložené i Ministerstvom vnútra SR (č.l. 229-234) súd zistil, že OZ OT vzniklo 27.08.1997 a obžalovaný bol členom 3-členného výboru. Štatutárnym orgánom je podľa stanov 3 členné predsedníctvo a každú finančnú operáciu musia podpísať najmenej dvaja štatutári. O použití prostriedkov združenia rozhoduje najvyšší orgán 2/3 väčšinou hlasov. Hospodár predkladá jedenkrát ročne správu o hospodárení najvyššiemu orgánu združenia. Zdrojmi združenia sú hmotné alebo finančné dary fyzických a právnických osôb prevedené na účet združenia formou darovacej zmluvy podľa platných právnych noriem. Súd vykonal dokazovanie i záverečnými správami o hospodárení združenia za roky 2005 až 2007 s oboznámením sa s peňažnými denníkmi, pričom v týchto dôkazoch nezaznamenal peňažné prostriedky v kolónke hotovosti, ktoré by boli evidované ako príjem od Š. Á.. Z peňažného denníka za obdobie roka 2005 vyplýva, že je evidovaný príjem v hotovosti v sume 11.649,60 Sk, príjem v peňažnom ústave v sume 178.991,23 Sk; z peňažného denníka za obdobie roka 2006 vyplýva, že je evidovaný príjem v hotovosti v sume 19.086,-Sk, príjem v peňažnom ústave v sume 208.133,43 Sk; z peňažného denníka za obdobie roka 2007 vyplýva, že je evidovaný príjem v peňažnom ústave v sume 131.901,43 Sk. Súd vykonal dokazovanie i početnými darovacími zmluvami potvrdzujúcimi, že OZ OT prijímalo finančné prostriedky vo forme darov a príjmovými pokladničnými dokladmi obsahujúcimi meno darcu, darovanú sumu, deň príjmu peňazí a podpis príjemcu (č.l.191-215). Z listiny na č. l. 938 sa zisťuje, že dňa 11.02.2008 obžalovaný oznámil svedkovi H.. E. G., M.. vystúpenie z OZ OT, s tým, že kompletnú agendu podľa preberacieho a odovzdávacieho protokolu včítane pečiatky tomuto svedkovi odovzdal už dňa 08.02.2008. Súd vypočul svedkyne Ľ. P., B. P., H. H., Ľ. B. C. M H.Ú., ktoré boli evidované v zozname pacientov a ktoré obžalovaný operoval v rokoch 2006-2007, pričom z výpovedi týchto svedkýň pre súd nevyplynuli žiadne okolnosti svedčiace o korupčnom konaní obžalovaného. Na návrh prokurátora súd vypočul svedka A. H., ktorý uviedol, že v roku 2003 doniesol obžalovanému do jeho pracovne obálku, v ktorej boli západonemecké marky v prepočte na sumu 50 tisíc slovenských korún za to, aby jeho manželka nečakala na operáciu kĺbu podľa poradovníka 3 roky. . Svedok H.. C. G. uviedol, že pracoval na Úrade boja proti korupcii, na Odbore boja proti korupcii Stred v Banskej Bystrici ako starší referent špecialista operatívneho oddelenia. Pri výkone svojej funkcie vykonával operatívne preverovanie súvisiace s prípadom H.. Á.. Operatívne preverovanie začalo na základe informácií, ktoré vyšli z médií. Telefonicky kontaktoval A.. Á. a pri stretnutí s ním a s H.. Á. mu títo potvrdili, že G.. H. postupne A.. Á. doručil čiastku 100.000,-Sk. Po ukončení operatívneho preverovania vypracoval realizačný návrh pre vyšetrovateľa. Svedok potvrdil, že sa jednalo o listinu označenú ako Podnet na trestné stíhanie. Z tejto listiny vyplýva, že A.. Á. pri prvom stretnutí s obžalovaným dňa 09.11.2005 tomu odovzdal sumu 5000,-Sk, a pri ďalších troch stretnutiach sumy 45.000,-Sk, 30.000,-Sk a 20.000,-Sk. Svedok uviedol, že údaje o výške poskytnutých súm čerpal z vyjadrenia svedka Á., pričom si pri ich osobnom stretnutí robil poznámky. Svedok H.. J. J., starší referent-špecialista operatívneho oddelenia Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii - Stred potvrdil, že spoločne s kolegom H.. C. G. viedli rozhovor s A.. Á., ktorý hovoril o tom, že H.. H. si za operáciu bedrového kĺbu jeho manželky vypýtal od nich peniaze, ktoré mu i odovzdali. Tieto peniaze mali byť za uprednostnenie termínu operácie. Súd na návrh prokurátora vykonal dokazovanie i výsluchom svedka A.. E. D.. V procese hodnotenia dôkazov vzal do úvahy i skutočnosti vyplývajúce z ďalších vykonaných dôkazov zadokumentovaných v trestnom spise. Pritom z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný dosiaľ nebol súdom trestaný a zo správy Mesta Martin vyplynulo, že mestská polícia v Martine v súvislosti s obžalovaným nemá zadokumentovaný priestupok, alebo inú protiprávnu činnosť (č.l.

1193). Z pracovného posudku G. Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine sa súd dozvedel, že obžalovaný je členom viacerých medzinárodných odborných spoločností a členom výboru Slovenskej ortopedickej a traumatologickej spoločnosti, absolvoval viaceré zahraničné študijné pobyty, je autorom a spoluautorom 52 odborných publikácií, 1 monografie a 138 odborných prednášok, ktoré predniesol na domácich a zahraničných vedeckých podujatiach. Patrí medzi erudovaných ortopédov v oblasti ortopedickej rekonštrukčnej chirurgie. Aktívne sa podieľal cez OZ OT na získavaní sponzorov, čím napomáhal vylepšovaniu technického vybavenia pracoviska. Zo znaleckého posudku G.. H.. V. V., M.., ktorý vykonal ako listinný dôkaz na návrh obhajoby (č.l. 709-718) súd zistil, že u pacientky Á. bol pred operáciou dňa 13.12.2005 diagnostikovaný stav po mnohopočetných operáciách kĺbu vpravo s výsledkom arthrodesy kĺbu vpravo a obojstranná koxatróza. Uvedená diagnóza bola G.. H. uvedená správne a bola správna i indikácia k operácii.. Diagnóza bola stanovená dňa 09.11.2005 s využitím potrebných diagnostických pomôcok. Po stanovení diagnózy bola ponúknutá náhrada kĺbu, pričom postup bol „lege artis“. Operácia má byť vykonaná v dobe krátkej po indikácii, pokiaľ má pacient problémy. Podľa zdravotnej dokumentácie bol pooperačný priebeh v norme, začaté bolo s rehabilitáciou. Na riziko vzniku infekcie konanie lekára nemá vplyv. Príčina nákazy baktériou Pseudomonas aeruginosa sa javí znalcovi ako nejasná. Z uvedených skutočností znalec nezisťuje, že by činnosťou G.. H. bola porušená dôležitá povinnosť lekára. Súd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil takto vykonané dôkazy, o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. O vierohodnosti týchto dôkazov, s výnimkou listinných dôkazov: príjmového pokladničného dokladu z 15.12.2005 na č.l. 933, výzvy na podpis darovacej zmluvy na č.l. 934 a dôkazu získaného výsluchom svedka A.. E. D., pochybnosti nemal. Pri posudzovaní výpovede svedka A.. D. z hľadiska jej vierohodnosti súd sa zameral na zistenie vzťahu svedka k obžalovanému, ako dôležitého kritéria pre hodnotenie hodnovernosti výpovede tohto svedka. Súd zistil, že svedok a obžalovaný sa dlhodobo poznajú a sú v príbuzenskom pomere. Navzájom sa nekontaktovali, a to až do doby ich vzájomného stretnutia, ktoré podľa vyjadrenia svedka inicioval on sám po zhliadnutí relácie Reportéri. Svedok uviedol, že sa o sume 100.000,-Sk, ktorú mal obžalovaný dostať, dozvedel prvotne z televíznej relácie. Potom, na základe svojej osobnej skúsenosti vyplývajúcej zo zdravotných problémov jeho manželky, sa sám iniciatívne rozhodol svedčiť proti obžalovanému. Nepochybne uvedená osobná skúsenosť nebola jediným podnetom pre takýto postoj svedka. Neušlo pozornosti súdu, že vzťah medzi rodinami svedka a obžalovaného nebol pozitívny, nebol vľúdny ani prajný, čo možno dedukovať z vyjadrenia svedka popisujúceho komunikáciu s matkou obžalovaného: “…verím jeho matke, keď jeho matka sa ma pýtala, že ako sa vedie tým tvojim trom synom - elektroinžinierom. Tak som jej povedal, že sú generálni riaditelia, ona povedala, že nášmu E. sa lepšie vedie, lebo ja mu dohadzujem pacientov a každý pacient mu dá odmenu 10-20-30-40 tisíc.“ I vyjadrenie svedka: “Ja navrhujem, aby ste obžalovaného H. exemplárne potrestali…“, svedčí o jeho nepriateľskom, až nevraživom vzťahu k obžalovanému. Na základe týchto skutočnosti súd dospel k záveru, že výpoveď A.. E. D. je ovplyvnená pomstychtivou pohnútkou, ktorá výraznou mierou spochybňuje vierohodnosť údajov obsiahnutých v tejto svedeckej výpovedi. Súd v procese hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že sa skutok stal a na základe výsledkov dokazovania súd upravil skutok uvedený v obžalobnom návrhu tak, aby zodpovedal skutočnému stavu veci, pričom identita upraveného skutku so skutkom uvedenými v obžalobe bola zachovaná. Skutok podľa názoru prvostupňového súdu napĺňa znaky trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a odsek 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006. Súd nezistil okolnosti vedúce k zániku trestnosti a trestu v zmysle § 65 až § 67a Trestného zákona účinného do 1. januára 2006. Súd mal za dokázané, že obžalovaný G.. H.. E. H., J.. v pozícii J. Ortopedicko-traumatologickej kliniky Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Martinskej fakultnej nemocnice, na Ortopedickotraumatologickej klinike v areáli Martinskej fakultnej nemocnice v Martine dňa 09.11.2005 okolo 11.10 h v ambulancii Ortopedicko-traumatologickej kliniky, po prechádzajúcej konzultácii s manželmi A.. Š. Á. a H.. H. Á. o zdravotnom stave H.. H. Á., po jej vyšetrení a informovaní o nevyhnutnej potrebe operácie jej

bedrového kĺbu s nutnosťou poskytnutia hodnotnejšej a trvácnejšej endoprotézy tohto kĺbu, im oznámil, že treba priplatiť 100.000,-Sk (v prepočte 3.319,39 eur); následne po zaradení do poradovníka čakateľov na termín operácie na 18.08.2008, s prísľubom zabezpečenia súhlasu na skorší termín operácie, prevzal od A.. Š. Á.D. sumu 5.000,-Sk (v prepočte 165,97 eur), i keď zdravotnícky úkon bol hradený z verejných zdrojov poisťovne a následne v dňoch 12.12.2005 a 15.12.2005 vo svojej pracovni na Ortopedickotraumatologickej klinike v Martine postupne prevzal od A.. Š. Á. celkovo sumu najmenej 60.000,-Sk (v prepočte 1.991,63 eur), pričom pôvodne naplánovanú operáciu, ktorá sa mala uskutočniť v mesiaci august 2008, vykonal už dňa 13.12.2005. Súd mal za dokázané, že obžalovaný ako lekár a J. Ortopedicko-traumatologickej kliniky bol v inkriminovanom čase osobou obstarávajúcou veci všeobecného záujmu. Existencia jeho pracovného zaradenia a funkčného postavenia vyplývala z Dohody o zmene pracovných podmienok uzatvorenej s MFN dňa 31.12.2004 a zo Zmluvy o praktickej výučbe a o zriadení výučbových základní v zdravotníckom zariadení uzatvorenej medzi UK v Bratislave, JLF UK a MFN. Ako J. kliniky bol nositeľom zodpovednosti za organizáciu, riadenie a úroveň zdravotnej starostlivosti. Ako vyplýva z Rozhodnutia K. MFN G.. H.. E. P.Í., J.., z 02.11.2007 zn. R-563/07/MKi a z výpovede tohto svedka obžalovaný ako J. Ortopedickotraumatologickej kliniky disponoval kompetenciami v riadení a organizácii práce na jednotlivých oddeleniach, operačných sálach a ambulanciách, organizoval a riadil obsadzovanie lôžkového fondu organizoval a riadil vytváranie čakacích listín na plánované operačné výkony, vytváral operačné programy a jeho personálne obsadenie, riešil otázky týkajúce sa chodu oddelení, a to i rozvojové programy, investície a verejné obstarávanie. Výpoveďou svedka P. bolo potvrdené, že MFN je štátne zdravotnícke zariadenie. Obžalovaný bol teda v pozícii Y. zamestnanca kliniky, ktorý zodpovedal aj za jej ekonomiku, aj za liečebno-preventívnu starostlivosť, a v zmysle ustanovenia § 1 odsek 1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme bol nositeľom práv a povinností zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Výpoveďou svedka G.. H.. E. P., J.., svedkov H.. G. G., H.. C. V., E.. Y. H. - zamestnancov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. mal súd za dokázané, že zdravotné výkony, ktoré boli predpokladom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientke H.. H. Á., boli v plnej výške uhradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Na základe toho súd zastáva názor, že chirurgický zákrok, ktorý vykonal obžalovaný a ktorým bol vykonaný zásah do telesnej integrity pacientky Á. bol obsahom zdravotníckej starostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ako vyplynulo z výpovede sv. Á., z výpovede obžalovaného a ďalších označených dôkazov operácia bedrového kĺbu pacientky Á. a vsadenie náhrady tohto kĺbu, boli zdravotné výkony, ktoré smerovali k zabráneniu zhoršenia závažnosti jej choroby a k zmierneniu prejavov tejto choroby. Teda chirurgický zákrok bol vykonávaný zo zdravotných dôvodov. Pri posudzovaní okolností súvisiacich so žiadosťou a príjmom úplatku súd vychádzal z faktu, že dňa 26.10.2007 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na účet svedka Á. v Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 65.000,-Sk. Táto skutočnosť je potvrdená nielen sv. Á., Slovenskou sporiteľňou a výpisom z účtu, ale i samotným obžalovaným. Tým mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný uvedenú sumu od svedka Á. predtým prijal. Súd neuveril obhajobe obžalovaného, že peniaze prijal od Á. vo forme daru pre Občianske združenie ortopédov a traumatológov. Súd zastáva názor, že okolnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov túto obhajobu v plnom rozsahu vyvracajú. V prvom rade svedok A.. Á. vylúčil svoj prejav vôle darovať peniaze združeniu. Vylúčil i to, že by dostal od obžalovaného akýkoľvek doklad o prijatí peňazí a potvrdil, že obžalovanému neposkytol číslo svojho občianskeho preukazu. Súd konštatuje, že príjmový pokladničný doklad, ktorý obžalovaný predložil súdu ako dôkaz, neobsahuje žiadny znak toho, že by sv. Á. takýto doklad prijal. I preto sa táto listina v kontexte ďalších dôkazov stala pre súd nevierohodnou. Súd pritom neprehliadol, že ďalšie pokladničné doklady združenia neobsahovali číslo občianskeho preukazu príjemcu, či rodné číslo darcu. Zhodne so sv. Á., sv. Á. uviedol, že peniaze dával obžalovanému za kĺb a za operáciu v skoršom termíne. V druhom rade dôkazmi bolo jednoznačne potvrdené, že pri prijatí peňazí nebola vyhotovená darovacia zmluva, i keď obvykle sa pre Občianske združenie ortopédov a traumatológov peniaze prijímali na

základe tohto aktu vyhotoveného v písomnej forme. Svedčia o tom početné darovacie zmluvy, s ktorými sa súd oboznámil i vyjadrenie svedka H.. X., ktorý uviedol, že darovacie zmluvy boli presne evidované. Je nedôveryhodné tvrdenie obžalovaného, že v počítači nemal takúto zmluvu, a preto ju nevyhotovil v čase návštevy Á.. Veď ako sám uviedol, celú dokumentáciu združenia mal uschovanú vo svojej kancelárii J., v ktorej peniaze prijímal, dokumentácia bola vedená od vzniku združenia, t.j. takmer počas doby ôsmich rokov, odkedy bolo vyhotovených nesporne viacero darovacích zmlúv, a návšteva Á. nebola náhodná a neočakávaná, ale vopred s ním telefonicky dohodnutá. Napokon pochybnou sa pre súd stala i písomnosť, ktorou mal Á. v marci 2006 písomne vyzývať, aby prišiel podpísať darovaciu zmluvu. Ani svedok Á., ani jeho manželka nepotvrdili, že by im takáto listina od obžalovaného bola doručená. Napokon bolo dokázané, že pacientka Á. bola dlhodobo hospitalizovaná v nemocnici a obžalovaný mal možnosť osobného kontaktu nie len s ňou, ale aj s jej manželom, ktorý ju v nemocnici navštevoval. Argument obžalovaného, že výzvu neposielal doporučene, pretože sa všade šetrilo a doporučenou poštou sa posielali len úradné dokumenty v kontakte s poisťovňou, je nelogický, keďže Občianske združenie ortopédov a traumatológov je samostatným právnym subjektom oddeleným od MFN a Ortopedicko-traumatologickej kliniky. Preto nebol dôvod na to, aby sa náklady na poštovné, či iné náklady združenia hradili z prostriedkov MFN. Už takéto tvrdenie obžalovaného nasvedčuje tomu, že k prijatým peniazom nepristupoval ako k peniazom pochádzajúcim zo združenia. V neposlednom rade nemožno opomenúť fakt, že peniaze vrátil na základe vlastného rozhodnutia, pričom ak by sa tieto finančné prostriedky stali vlastníctvom združenia, podľa jeho stanov, každú finančnú operáciu musia podpísať najmenej dvaja štatutári trojčlenného predsedníctva a o použití prostriedkov združenia rozhoduje najvyšší orgán 2/3 väčšinou hlasov. Pritom i svedok H.. D. potvrdil, že o ekonomických záležitostiach združenia rozhodoval kolektívny orgán. Z účtovnej evidencie združenia a z jeho písomnej dokumentácie, ktorú predložil svedok H.. G. a i z výpovede tohto svedka pre súd vyplynulo, že tieto peniaze neboli evidované ani na účte, ani v pokladni združenia a neboli evidované ani v písomnej dokumentácii združenia. Napokon zákon pre takéto prípady nevyžaduje písomnú formu darovacej zmluvy. V procese dokazovania sa teda nepotvrdila akceptácia finančných prostriedkov ako daru pre Občianskeho združenia ortopédov a traumatológov a dokazovaním bol vylúčený i prejav vôle darcu obdarovať toto združenie. Súd na základe týchto zistení dospel k záveru, že obžalovaný rozhodoval pri nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré prijal od Á., ako o peniazoch vlastných, nepochádzajúcich zo združenia. Súd neopomenul fakt, že účinný krok k vráteniu peňazí Á. vykonal až potom, keď naňho A.. Á. vyvinul tlak pred zverejnením prípadu. Tak ako bolo vyššie uvedené súd mal nad akúkoľvek pochybnosť za preukázané, že obžalovaný prijal od sv. Á. sumu najmenej 65.000,-Sk, z toho 5.000,-Sk dňa 09.11.2005 a sumu najmenej 60.000,-Sk postupne v dňoch 12.12.2005 a 15.12.2005. Osobný kontakt so svedkom Á. v dňoch 09.11.2005 a 15.12.2005 potvrdil i sám obžalovaný. Potvrdeným faktom podľa názoru súdu je i osobný kontakt obžalovaného so svedkom A.. Á. dňa 12.12.2005. Vyplýva to z priamych dôkazov, a to zo zhodných výpovedi svedkov manželov Á.. Súd nezaznamenal indície spochybňujúce výpovede týchto svedkov v časti týkajúcej sa stretnutí s obžalovaným. Z výpovede svedka G.. H.. E. P., J.. vyplynulo, že Á. mal odovzdať peniaze obžalovanému na niekoľkokrát, pričom svedok H.. J. H., J.. vypovedal, že Á. v jeho prítomnosti uviedol, že poskytol peniaze G.. H. v troch splátkach. Záver súdu o tom, že sa obžalovaný stretol so svedkom A.. Á. i dňa 12.12.2005 vyplýva zo skutočnosti, že H.. Á. bola v uvedený deň prijatá na hospitalizáciu na OTK MFN, kam jej dopravu zabezpečil jej manžel A.. Á., pričom o prítomnosti tohto svedka v areáli nemocnice svedčí i výber sumy 15.000,-Sk z bankomatu nachádzajúcom sa v areáli Fakultnej nemocnice Martin. Súd na základe vykonaných dôkazov nezaznamenal okolnosti svedčiace o inom účele stretnutia obžalovaného a svedka Á. dňa 12.12.2005, než bol ten, že Á. doniesol obžalovanému peniaze, o ktorých jednali už pri stretnutí dňa 09.11.2005. Teda k tomuto záveru súd dospel po uvážení okolností vyplývajúcich z ich vzájomného stretnutia už dňa 09.11.2005, kedy okolo 11.10 h obžalovaný vyšetril pacientku Á.. Svedčí o tom výpoveď obžalovaného i ním vyhotovená lekárska správa evidovaná v spise na č. l. 56. Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že po vyšetrení pacientky Á. nežiadal 100.000,-Sk a neprijal 5.000,Sk., a ani jeho argumentu, že peniaze žiadať a vziať nemohol z dôvodu stálej prítomnosti zdravotnej sestry v ambulancii. Ustanovenia vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 40/1997 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy pre minimálne personálne a materiálno-technické vybavenie niektorých druhov zdravotníckych zariadení, vylučujú jeho tvrdenie i tvrdenie sv. F. o tom, že zákon predpisuje prítomnosť

sestry v ambulancii počas vyšetrenia pacienta. V prílohe č. 1 citovanej vyhlášky, prvá časť, veta druhá, sa uvádza, že ambulanciu možno riešiť ako jednu miestnosť (spoločné pracovisko lekára a zdravotnej sestry) alebo ako samostatnú ambulanciu lekára a samostatnú prípravovňu, ktorá je hlavným pracoviskom zdravotnej sestry. Súd však nepochybuje, že prítomnosť zdravotnej sestry počas vyšetrenia pacienta je nevyhnutná, avšak v danom prípade bolo zistené, že o 11.10 h obžalovaný spisuje lekársku správu, z čoho možno usudzovať, že vyšetrenie bolo skončené. Súd nenachádza všeobecnú ani internú právnu normu ukladajúcu povinnosť zdravotnej sestre byť v ambulancii i po skončení vyšetrenia pacienta, v čase informovania pacienta, či v akomkoľvek čase, keď je prítomný v ambulancii i lekár. Súd má za to, že obžalovaný mal priestor na to, aby komunikoval s Á. osamote, bez prítomnosti zdravotnej sestry F., ktorá si napokon na Á. ani nespomínala. V kontexte vysloveného, s prihliadnutím na zhodnosť a presvedčivosť uveril tvrdeniam obidvoch svedkov H.. Á. C. Ing. Á., že obžalovaný dňa 09.11.2009, pod zámienkou, že je potrebná hodnotnejšia náhrada kĺbu vzhľadom na vek pacientky Á. a vzhľadom na jej zdravotný stav je potrebné zariadiť urýchlenie termínu operácie, od nich žiadal 100.000,-Sk a prijal 5.000,-Sk. Presvedčenie súdu je upevňované i faktom, že obžalovaný neobvykle na pomery na pracovisku OTK telefonicky kontaktoval pacientku Á., keď v krátkom časovom slede po prijatí súhlasu na operáciu tejto pacientke osobne telefonicky volal a vyzval ju na nastúpenie do nemocnice. Tak ako vyplynulo z výpovede J. svedka H.. X., obvykle pacientov telefonicky kontaktovala zdravotná sestra alebo zamestnankyňa nemocnice, ktorá viedla čakaciu listinu. Tento svedok potvrdil, že on ako lekár pacientov nekontaktoval. Preto súd má za to, že i z tohto osobného nasadenia obžalovaného vo vzťahu k pacientke Á., s ktorou nebol ani v priateľskom, ani rodinnom, či inom bližšom vzťahu, možno dôvodiť, že sa tak dialo za úplatu. Navyše výpis z účtu A.. Á. svedčí o tom, že krátko po vyšetrení o 11.23 h z bankomatu v areáli MFN bol vykonaný výber sumy 5.000,-Sk, čo nasvedčuje tomu, že A.. Á. mal potrebu doplniť hotovosťou stav svojich finančných prostriedkov. Pokiaľ súd vychádza z presvedčenia, že obžalovaný prijal sumu najmenej 65.000,-Sk a prikláňa sa k záveru, že z toho 5.000,-Sk prijal 09.11.2005, neprichádza mu vyvodiť iný záver, než ten, že sumu 5.000,-Sk prijal ako preddavok z celkovo žiadanej sumy, pričom sa uspokojil s hotovosťou, ktorú mal svedok A.. Á. práve k dispozícií a so sľubom že zvyšujúcu časť doplatí „na etapy“, čo sa napokon aj stalo v dňoch 12.12.2005 a 15.12.2005. Fakt, že obžalovaný prijal peniaze od Á. dňa 15.12.2005 mal súd potvrdený i dôkazom vyplývajúcim z výsluchu obžalovaného. Obžalovaný priznal, že dňa 15.12.2005 prijal od A.. Á. peniaze v hotovosti, pričom uviedol sumu 65.000,-Sk. Naproti tomu svedkovia manželia Á. v svojej ostatnej výpovedi pred súdom dňa 26.07.2011 uviedli, že dňa 12.12.2005 Á. odovzdal obžalovanému 55.000,-Sk a dňa 15.12.2005 sumu 40.000,-Sk. H.. Á. však nebola priamym svedkom udalosti spojenej s odovzdaním peňazí v týchto dňoch. Ako vyplýva z jej výpovede o výške sumy odovzdanej obžalovanému sa dozvedela sprostredkovane od svojho manžela. Súd sa preto v súvislosti s týmito skutočnosťami osobitne zameral na hodnotenie výpovede svedka Á. v tejto časti. Výpoveď priameho svedka Á. posudzoval v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Svedok Á. sa k sume odovzdaných peňazí vyjadroval opakovane. Súd pritom mohol prihliadať len k tým dôkazom, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Svedok Á. na hlavnom pojednávaní opakovane uviedol, že dňa 12.12.2005 odovzdal obžalovanému 55.000,-Sk a dňa 15.12.2005 sumu 40.000,-Sk. Naproti tomu z dôkazu listinou označenou ako Záznam zo zasadnutia komisie riaditeľa MFN z 07.11.2007 (č. l. 1214) pre súd vyplynulo, že na tomto zasadnutí A.. Á. uviedol, že pri prvom stretnutí dal obžalovanému 5.000,-Sk, 12.12.2005 sumu 45.000,-Sk a po operácii 15.12.2005 sumu 50.000,-Sk. Svedkyňa H.. Á. v prvej výpovedi pred súdom uviedla, že prvýkrát jej manžel povedal, že dal 50.000,-Sk a druhýkrát, že dal 40.000,-Sk. Svedok H. sa mal od Á. dozvedieť, že najskôr dal 5.000,-Sk a potom peniaze dával dvakrát v sumách 30.000,-Sk alebo 40.000,-Sk. Z listiny označenej ako podnet na trestné stíhanie, ktorú vypracoval operatívny pracovník svedok H.. C. G. na základe údajov poskytnutých A.. Á. vyplýva, že A.. Á. pri prvom stretnutí s obžalovaným dňa 09.11.2005 tomu odovzdal sumu 5.000,-Sk, a pri ďalších troch stretnutiach sumy 45.000,-Sk, 30.000,-Sk a 20.000,-Sk. Na základe takto zistených rozporov v dôkazoch ohľadom okolnosti súvisiacej s výškou sumy odovzdaných finančných prostriedkov v dňoch 12.12.2005 a 15.12.2005, ktoré nebolo možné odstrániť inými dostupnými dôkazmi, po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu súd dospel k presvedčeniu, že tvrdenia svedka A.. Á. vo vyššie vymedzenom rozsahu, t.j. v rozsahu údajov o výške odovzdanej sumy peňazí v dňoch 12.12.2005 a 15.12.2005 sú spochybnené, a teda pokiaľ sa jedná o výšku sumy, ktorú mal obžalovaný od svedka A.. Á. prijať, súd nedospel k presvedčivému záveru, že došlo k prijatiu sumy vo výške 100.000,Sk tak, ako sa tvrdí v obžalobe. Tak ako už bolo uvedené, súd dospel k záveru, že obžalovaný od A.. Á. prevzal dňa 09.11.2005 sumu 5.000,-Sk a v dňoch 12.12.2005 a 15.12.2005 v presne nezistených sumách najmenej sumu 60.000,-Sk, pričom súd takto uvažoval na základe nespochybniteľného faktu,

že peniaze v celkovej sume 65.000,-Sk boli obžalovaným vrátené na účet A.. Á.. Súd pritom postupoval pri hodnotení dôkazov podľa zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a priklonil sa k jeho tvrdeniu pokiaľ sa jedná o výšku prijatých finančných prostriedkov. Skutočnosť, že tieto prostriedky boli odovzdané sčasti dňa 12.12.2005 a sčasti dňa 15.12.2005 mal súd za potvrdenú nielen výpoveďou svedkov Á., ale i výpisom z účtov A.. Á., kedy vyberal z bankomatov počas doby 5 dní od 10.12.2005 do 15.12.2005 sumy po 15.000,-Sk. Z toho súd usúdil, že svedok Á. mal peniaze v zmieňovanej výške odovzdanej sumy nespochybniteľne v dispozícii. Pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka Á. súd pritom mal na zreteli, že sa jedna o osobu vyššieho veku so zdravotnými ťažkosťami., čo môže mať nepriaznivý dosah na jeho pamäťové schopnosti, čím podľa názoru súdu sú odôvodnené vzniknuté rozpory vo vyjadreniach tohto svedka ohľadom výšky odovzdaných peňazí. Z hľadiska právneho posúdenia skutku za úplatok treba považovať neoprávnenú výhodu spočívajúcu v priamom majetkovom prospechu alebo iné zvýhodnenie, ktoré sa poskytne podplatenej osobe, alebo ktoré sa má poskytnúť podplácanej osobe, alebo s jej súhlasom inej osobe a na ktoré táto ani iná osoba nemá nárok. Úplatok môže spočívať buď v priamom majetkovom prospechu (peniaze, naturálie), alebo vo výhodách iného druhu. Vychádzajúc z faktu, že MFN je štátne zdravotnícke zariadenie a svedkovia H.. Á. i svedok A.. Á. vzhľadom na svoju vedomostnú úroveň i postavenie toto mohli a mali vedieť, a vychádzajúc z tvrdenia A.. Á., že doklad o poskytnutí peňazí od obžalovaného nežiadal a ani neočakával, súd zastáva názor, že menovaní svedkovia poskytovali peniaze obžalovanému s vedomím, že tak konajú na jeho osobný majetkový prospech. Názor súdu je umocnený faktom, že títo svedkovia vedeli o H. pozícii obžalovaného a o jeho kompetenciách v liečebno-preventívnej starostlivosti i v organizácii a riadení práce na klinike vyplývajúcich z tohto jeho postavenia. Ich výpovede potvrdzujú, že obžalovaný si peniaze od nich vyžiadal a krátko potom mu žiadané peniaze postupne dávali očakávajúc, že obžalovaný splní to, čo im prisľúbil, a to že pacientke Á. bude daná vzhľadom na jej vek trvácnejšia a tým nepochybne i finančne náročnejšia náhrada kĺbu a bude jej poskytnutý zdravotnícky úkon, ktorý prispeje k zlepšeniu jej zdravotného stavu v termíne podstatne skoršom, než bol daný poradovníkom. Ako vyplynulo z dôkazov, z titulu pozície Z. A. J. F. bolo v jeho moci splniť to, čo sľúbil. Z výpovede svedka G.. H.. P., J.., svedka H.. D., svedkyne B. i z listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný disponoval kompetenciami v riadení a organizácii práce na klinike včítane organizovania a vytvárania čakacích listín na plánované operačné výkony a vytvárania operačných programov. Riešil otázky týkajúce sa investícií i verejného obstarávania. Bol nositeľom zodpovednosti nielen v zmieňovaných oblastiach, ale niesol zodpovednosť i za ekonomický stav kliniky. A i keď poisťovňa uhrádzala operáciu pacientky Á. až do výšky 95.000,-Sk a pacientka, ako vyplýva z výpovede revízneho lekára H.. G., mala vzhľadom na svoj vek a klinicky nález nárok na endoprotézu necementovú zaradenú vo vyššej cenovej kategórii v porovnaní s tzv. cementovými náhradami, bolo na rozhodnutí obžalovaného aký typ necementovej náhrady, od ktorého výrobcu a v akej cenovej relácii voperuje pacientke. Táto úvaha súdu je potvrdená i vyjadrením svedka H.. D. o tom, že boli určené kritéria, kto akú protézu dostane, pričom sa protézy líšili kvalitatívne a cenovo, a lekári sledovali, aby cena protézy zodpovedala cene, ktorú je schopná poisťovňa uhradiť. Súd neodhliadol od tvrdenia tohto svedka, že poisťovňa uhrádza len náklady, ktoré garantuje, náklady navyše znášala nemocnica. A obžalovaný bol nositeľom zodpovednosti i za ekonomický stav kliniky. Ako vyplýva z dôkazov obžalovaný bol oprávnený na podávanie žiadosti o úhradu zdravotníckeho materiálu a ako odborník v ortopédii, ktorý bol kompetentný na diagnostikovanie zdravotného stavu pacienta a posúdenie indikácie k zdravotnému výkonu. Ako vyplynulo z výpovede H.. D., ktorý v postavení J. traumatológie bol určený na overenie žiadosti vystavenej obžalovaným, on nebol odborníkom v ortopédii, bol traumatológ. Rovnako H.. G. G., ktorý ako K.Í. Z. posudzoval predmetnú žiadosť o úhradu zdravotníckeho materiálu, nebol ortopédom, mal špecializáciu v odbore chirurgia, a obžalovaného porovnávajúc sa s ním považoval za odborníka erudovanejšieho v ortopédii. Ako vyplynulo z výpovede tohto svedka diagnostikovanie zdravotného stavu pacientky Á., ktoré bolo zaznamenané v žiadosti o úhradu zdravotníckeho materiálu, bolo preňho záväzné a od toho sa odvíjalo rozhodnutie zdravotnej poisťovne odsúhlasujúce neodkladnosť operácie v termíne do dvoch mesiacov a odsúhlasujúce použitie zdravotníckeho materiálu predostretého v žiadosti. Tým sa poisťovňa zaručila k úhrade predmetného zdravotného výkonu z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Súd na

základe toho dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie o neodkladnosti zdravotnej starostlivosti pacientky Á. bez jej zaradenia na čakaciu listinu bolo vo výlučnej kompetencii obžalovaného, pričom takéto rozhodnutie de facto bolo vyňaté z kontrolného mechanizmu zdravotnej poisťovne, o čom obžalovaný pri svojej dlhoročnej praxi lekára a prednostu kliniky mal vedomosť a na túto okolnosť pri svojom rozhodovaní nepochybne i spoliehal. Veď ako sám uviedol, počas jeho praxe sa nestalo, že by mu revízny lekár neschválil urgentnú operáciu. Tieto úvahy súdu sú potvrdené i vyjadrením svedkyne H.. V., ktorá uviedla, že lekár rozhoduje o tom, ktoré stavy sú neodkladné a ktoré uprednostní. V konečnom dôsledku sa súd utvrdil v tomto svojom presvedčení pri výpovedi svedkyne U. B., ktorá vypovedala, že na totálnu endoprotézu boli pacienti objednávaní na klinike a boli zaraďovaní do čakacej listiny. Na čakaciu listinu zaraďoval pacientov obžalovaný ako J. F.. Súd opierajúc sa o zistenie vyplývajúce z tejto čakacej listiny podľa ktorej termín dátumu poskytnutia plánovaného úkonu bol stanovený na 10.09.2008 a nie na 18.08.2008, tak ako bolo predostreté pacientke Á. a poisťovni v žiadosti o úhradu zdravotníckeho materiálu, dospel k záveru, že takéto čakacie listiny boli v inkriminovanom čase vedené na Ortopedicko - traumatologickej klinike nezáväzne pre J., a pokiaľ obžalovaný argumentoval dátumom operácie 18.08.2008, podľa názoru súdu konal s pohnútkou smerujúcou k upevneniu presvedčenia manželov Á. o nutnosti úplatku, pokiaľ chcú dosiahnuť poskytnutie kvalitného a včasného zdravotníckeho výkonu. Z pohľadu týchto faktov overených dôkazmi, po ich logickom vyhodnotení nemôže obstáť obhajoba obžalovaného spočívajúca v tom, že ako Z. C. prednosta nemohol ovplyvniť termín operácie pacientky Á. a druh a typ použitého zdravotníckeho materiálu. Z hľadiska právneho posúdenia skutku, obstarávaním veci všeobecného záujmu sa rozumie nielen rozhodovanie orgánov štátnej moci a správy, ale aj iná činnosť pri uspokojovaní záujmov občanov a právnických osôb v oblasti materiálnych, sociálnych, kultúrnych, zdravotných a iných potrieb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť alebo určitá sociálna skupina. Všeobecný a prioritný je verejný záujem daný zdravím občana. Tento záujem je hlavným záujmom pre celú oblasť právnej úpravy v oblasti zdravotníctva. Liečenie je zásah do telesnej integrity vykonávaný zdravotníckymi a lekárskymi úkonmi a v danom prípade bol chirurgický zákrok na tele pacientky Á. obsahom zdravotníckej starostlivosti uvedenej v zákone, na ktorý mala ústavnoprávny nárok. Jeho výkon sa stal inštitútom verejného práva, pretože zákrok bol vykonávaný zo zdravotných dôvodov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotnou starostlivosťou je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotní pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotných pomôcok, dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, ale zároveň aj zvýšenia kvality jej života. Konanie obžalovaného ako lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa považuje za činnosť vykonávanú v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Obžalovaný dal podnet k poskytnutiu úplatku, pretože úplatok výslovne žiadal. Prijatím úplatku v sume najmenej 65.000,-Sk sa mu dostalo neoprávnenej výhody, a to pred, v priebehu a dodatočne po obstarávaní veci všeobecného záujmu. Konaním spočívajúcim v tom, že v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu žiadal a prijal úplatok naplnil objektívnu stránku žalovaného trestného činu. Úplatok mal vzťah k činnosti, ktorá spadala pod obstarávanie veci všeobecného záujmu a prijatie úplatku malo vplyv na jeho konanie ako lekára. Medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného záujmu teda bola súvislosť. Obžalovaný konal v priamom, vopred uváženom úmysle, vyjadrenom v ustanovení § 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, pretože vedený pohnútkou získať pre seba neoprávnený finančný prospech chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, t. j. v konkrétnom prípade záujem spoločnosti na riadnom zabezpečovaní ústavou garantovanej bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Konal v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, pričom uvedený motív ako zložka subjektívnej stránky jeho konania, iniciovala jeho konanie.

Konal so ziskuchtivej pohnútky. Tým naplnil po objektívnej i subjektívnej stránke znaky trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a odsek 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006. Obžalovaný svojím konaním porušil záujem na riadnom, nestrannom a zákonnom obstarávaní veci všeobecného záujmu. Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť súd vyhodnotil z hľadiska spôsobu vykonania činu a jeho následkov, na základe okolností za ktorých bol čin spáchaný, prihliadol na osobu páchateľa, mieru jeho zavinenia a jeho pohnútku. Prijatie úplatku vo výške najmenej 65.000,-Sk (2.157,60 eur) malo vplyv na jeho konanie ako lekára pri obstarávaní veci všeobecného záujmu, pričom táto okolnosť zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil, že obžalovanému poľahčuje, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život a čiastočne i priznanie sa k prijatiu finančnej hotovosti. Súd nezistil priťažujúce okolností. Súd vzal do úvahy, že obžalovaný je osobou bezúhonnou, žije usporiadane so svojou rodinou a v svojom živote vyvinul nemalé úsilie na dosiahnutie spoločensky významného postavenia. V danom prípade faktom podmieňujúcim spáchanie trestného činu je podľa názoru súdu nesprávny vzťah k všeobecne uznávaným hodnotám. Samotné prejednanie veci pred súdom neprinieslo zmenu postoja obžalovaného ku spáchanému trestného činu. Súd má zato, že pokiaľ by sa v budúcnosti vyhol rovnorodej trestnej činnosti, nestalo by sa tak z dôvodu jeho vnútorného presvedčenia, ale z dôvodu rizika odhalenia. Preto súd uložil trest. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil Trestným zákonom účinným do 1. januára 2006, a to ustanoveniami § 3 ods. 4, § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. Súd mal na zreteli, že sankcia, ktorú ukladá má byť individualizovaná podľa osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Osobu obžalovaného súd vníma vysoko pozitívne vzhľadom na jeho špecializáciu, dosiahnuté pracovné výsledky, zásluhy v oblasti zdravotníctva, osobnostný a odborný rast. Avšak na druhej strane prihliada k závažnosti spáchaného činu, majúc na zreteli, že korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a morálne základy spoločnosti. Súd má za to, že účel trestu bude naplnený i trestom nespojeným s izoláciou. Po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú vplyv pri ukladaní druhu a výšky trestu dospel súd k záveru, že stupňu spoločenskej nebezpečnosti, pomerom obžalovaného, jeho osobe a možnostiam nápravy je primeraný trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na 3 roky. Vezmúc do úvahy osobné a majetkové pomery obžalovaného súd rozhodol i o uložení peňažného trestu v sume 3.000,- eur, pretože obžalovaný úmyselnou trestnou činnosťou získal majetkový prospech. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený súd ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace. Ustanovený náhradný trest spolu s uloženým trestom odňatia slobody nepresahuje zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Vzhľadom na osobné i majetkové pomery súd takýto trest považuje za vymožiteľný. Napriek vysokému stupňu spoločenskej nebezpečnosti, takýto trest súd považuje za postačujúci na dosiahnutie jeho účelu. Trest je úmerný spáchanej trestnej činnosti a spĺňa predpoklady pre naplnenie funkcie individuálnej a generálnej prevencie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Trestná sadzba pri trestnom čine podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 je trest odňatia slobody na jeden až päť rokov, alebo zákaz činnosti, alebo peňažný trest. Trestný sadzba pri trestnom čine podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. je trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Z týchto dôvodov bola trestnosť činu posúdená a trest uložený podľa Trestného zákona účinného do 1. januára 2006.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie okrem prokurátora plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.