Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/21/2007 z 20. 4. 2011

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 3T/21/2007 9506100002 20. 04. 2011 jan giertli ECLI:SK:SSPK:2011:9506100002.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudca Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, JUDr. Ján Giertli v trestnej veci proti obžalovanému Z. K. a obžalovanej A. I. pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. apríla 2011 v Banskej Bystrici takto rozhodol: 1./ Obžalovaný Z. K., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvalé bydlisko Y., ul. J. G. č. XXXX/XX, 2./ Obžalovaná A. I., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvalé bydlisko Y., ulica G. č. XXXX, sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 35/05 zo dňa 21. 09. 2007, ktorá tvrdila, že I./ dňa 22. novembra 2004 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa Z. A., nar. XX.XX.XXXX na prihlásenie osobného motorového vozidla Opel Corsa a pridelenie evidenčného čísla „tzv. zrkadlo“ Y.-XXX T. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z.z. NR o premávke na pozemných komunikáciách, a to najmä v tom, že žiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, že úkon bol vykonaný, nebolo predložené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikačných čísel vozidla, II./ dňa 06. decembra 2004 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa O. A., nar. XX.XX.XXXX na zmenu evidenčného čísla prívesného vozíka XX-ZAA-XX a pridelil nové evidenčné číslo ZA-XXX N. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z.z. NR o premávke na pozemných komunikáciách, a to najmä v tom, že žiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, že úkon bol vykonaný, nebolo predložené

splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozíka, pričom A. I. ako sprostredkovateľ a pomocník žiadala telefonicky dňa 05.12.2004 od žiadateľa syna majiteľa vozíka A. A., nar. XX.XX.XXXX samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie jeho žiadosti za vykonanie evidenčného úkonu pre seba a Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bližšie nezistenom mieste a čase prijímal, III./ dňa 09. mája 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa O. G., nar. XX.XX.XXXX na odhlásenie nákladného automobilu Nissan Terano e. č. Y.-XXX I. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z.z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, že žiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, že úkon bol vykonaný, nebolo predložené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla, pričom A. I. ako sprostredkovateľ a pomocník žiadala telefonicky dňa 10.05.2005 od manželky majiteľa vozidla C. G., nar. XX.XX.XXXX samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie jej žiadosti a vykonanie evidenčného úkonu pre seba a Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bližšie nezistenom mieste a čase prijímal, IV./ dňa 09. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal žiadosť od majiteľa O. W., nar. XX.XX.XXXX na odhlásenie osobného motorového vozidla firmy JAS ABM, s.r.o., Y. Škoda Octavia e.č. Y.-XXX I. a nákladného vozidla AVIA A - 21 T-F3 ev. č. Y.-XXX I. a osobného motorového vozidla Škoda Felícia ev. č. Y.-XXX I. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, že žiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, že úkon bol vykonaný, nebolo predložené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel, V./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od firmy SOLVENT Slovakia, s.r.o., Y. IČO XXXXXXXX majiteľa L. D., nar. XX.XX.XXXX na zmenu majiteľa automobilu ťahača návesov DAF e. č. Y.-XXX T. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, že žiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, že úkon bol vykonaný, nebolo predložené originál splnomocnenie na suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla,

VI./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa nového osobného automobilu Škoda Fábia č. karosérie J. I K. K. nar. XX.XX.XXXX na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla, pričom A. I. ako sprostredkovateľ a pomocník žiadala od K. K., prostredníctvom A. A. nar. XX.XX.XXXX samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie jeho žiadosti a vykonanie evidenčného úkonu, pre seba a Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bližšie nezistenom mieste a čase prijímal, VII./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa motocykla Honda VFR 800 e. č. Y. XXX W. B. D., nar. XX.XX.XXXX na zmenu farby motocykla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to v tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie motocykla, VIII./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od Slovenského centra produktivity, Y. IČO XXXXXXXX, poverenou pracovníčkou U. I., nar.XX.XX.XXXX na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla vozidiel VW Passat v.č. R a AUDI A4 v.č. R na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel, chýbal originál výpisu firmy z OR SR, IX./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od A. S., nar. XX.XX.XXXX majiteľa vozidla Opel Vectra 1,8 1 e. č. Y. XXX T. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel, X./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho

referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od O. J., nar. XX.XX.XXXX nového majiteľa osobného motorového vozidla Škoda Favorit 135 LXi e. č. Y. XXX I. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla, XI./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal prostredníctvom sprostredkovateľa K. D., nar. XX.XX.XXXX žiadosť od Z. T., nar. XX.XX.XXXX nového majiteľa osobného motorového vozidla Škoda Felícia e. č. Y. XXX I. na zaevidovanie ťažného zariadenia na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla a ťažného zariadenia a bez účasti majiteľa vozidla, teda bez splnomocnenia na inú osobu, a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI v Y.,

teda

obžalovaný Z. K. v bodoch I. až XI./ ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, obžalovaný Z. K. v bodoch II., III. a VI./ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa prijal úplatok alebo inú nenáležitú výhodu, pričom čin spáchal ako verejný činiteľ, obžalovaná A. I. v bodoch II., III. a VI/ ako účastníčka na dokonanom trestnom čine úmyselne poskytla inému pomoc na spáchanie trestného činu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa prijať úplatok alebo inú nenáležitú výhodu, a čin spáchať ako verejný činiteľ, a to najmä zadovážením prostriedkov, čo bolo podľa obžaloby právne kvalifikované: u obžalovaného Z. K. v bodoch I. až XI. ako pokračovací trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, u obžalovanej A. I. v bodoch II., III., a VI./

ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal dňa 21. septembra 2007 obžalobu na obvinených Z. K. a A. I.. V nej obžaloval obvineného Z. K. zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a obvinenú A. I. z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Obžalovaní sa mali podľa obžalobného návrhu trestnej činnosti dopustiť tak, ako to je konkrétne uvedené v tomto rozsudku, v jeho výrokovej časti. Samosudca preskúmal podanú obžalobu v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 Trestného poriadku a nariadil hlavné pojednávanie, určil jeho termín a rozsah dokazovania. Vykonaním hlavného pojednávania a dôkazov Výsluchom obžalovaných a svedkov ako aj prečítaním listinných dôkazov spolu s prehratím zvukových záznamov zistil nasledujúce skutočnosti.

Obžalovaný Z. K. vypovedal, že ako príslušník Policajného zboru sa nedopustil žiadneho trestného činu a počas služby nespáchal žiadny trestný čin. Nezobral žiadny úplatok a ďalej sa k danej veci už nechcel vyjadriť. Využil právo vo veci nevypovedať. Obžalovaná A. I. využila právo nevypovedať na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na okolnosť, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje právo vo veci nevypovedať, súd na návrh prokurátora prečítal podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku skoršie výpovede obvinených. Z výpovede obvineného Z. K. z 15. júna 2005 (č.l. 66-85) sa zisťuje, že obvinená A. I. predkladal obvinenému Z. K. v priestoroch ODI rôzne žiadosti od rôznych žiadateľov za účelom vykonania evidenčného úkonu. Až do dňa 15. júna 2005 obvinený nevedel, že ďalšia obvinená za takéto úkony od niekoho žiadala peniaze. Priznal, že od obvinenej v súvislosti s vybavovaním týchto úkonov dostal niekedy 200 Sk alebo 300 Sk, inokedy 500 Sk. Nevedel odkiaľ tieto peniaze pochádzali. Spolu sa nikdy nebavili o tom, či obvinená berie od ľudí nejaké peniaze za vybavovanie žiadostí. Nevie presne určiť kedy a v koľkých prípadoch takéto finančné hotovosti prijal a za konkrétne ktoré vybavenia. Predpokladá, že to bolo za obdobie od roku 2004 do roku 2005. Peniaze od nej nežiadal, sama mu ich dávala. Chápal to ako poďakovanie. Nevie odhadnúť celkovú sumu prijatých peňazí. Obvinená mu viackrát dala pre jeho dcéru aj hračky a sladkosti, čo chápal ako pozornosť pre neho či jeho dcéru. V súvislosti s vybavovaním evidenčných úkonov na ODI OR PZ Y., ktoré od neho obvinená požadovala, boli spolu aj v telefonickom kontakte. Dňa 15. júna 2005 pred 07:30 hodinou začal spolu s kolegami vybavovať stránky, pričom v nezistenom čase podľa poradia vstúpila do kancelárie aj obvinená A. I. a tú náhodne vybavoval obvinený Z. K..

Predložila asi 6 žiadostí. Tieto začal vybavovať v evidenciách a v počítači, pričom v priebehu vykonávania evidenčných zmien vstúpili do kancelárie príslušníci Policajného zboru a obvineného Z. K. zadržali. V predchádzajúcich dvoch dňoch - 13. júna a 14. júna 2005 obvinený pre obvinenú nevybavoval žiadosti, vybavovala ich kolegyňa Z. K.. Obvinený si už nepamätal v prípade vykonávania zmeny u žiadateľa O. A. na okolnosti, ale podľa obvineného mal byť O. A. osobne prítomný pri úkone, nevie však obvinený uviesť, kto vec vybavoval za O. A.. Po vypočutí zvukových záznamov číslo 3 z 5. decembra 2004 a č.2 z 1. decembra 2004 sa obvinený vyjadril, že nevie o žiadnych evidenčných úkonoch, ktoré by si vyžadovali tisícku navrch, ako to odznelo vo vypočutých telefonátoch, okrem správnych poplatkov. Z výpovede obvinenej A. I. z 15. júna 2005 (č.l. 93-106) sa zisťuje, že si nie je vedomá, že by niekoho na dopravnom inšpektoráte podplácala. Nepoprela, že zobrala nejaké peniaze od zákazníkov, maximálne 200 až 500 Sk, ale Z. K. nikdy nedávala peniaze, ani províziu ani inú nenáležitú výhodu za to, že zabezpečil pre ňu alebo pre inú osobu vykonanie evidenčného úkonu. Niekedy dala K. čokoládu alebo podobne, nešpecifikovala však, čo je to podobne. Nikdy nebola uprednostnená, vždy mala potrebné doklady. Pripustila, že niekedy tieto úkony vykonával aj jej otec, buď stál v rade alebo doniesol veci prichystané na evidovanie. Nedá sa to definovať kedy a o aké úkony išlo. Na niekoľko málo osôb si menovite spomenula. Poprela, že by niektorým osobám hovorila, že za sprostredkovanie úkonu okrem správneho poplatku je potrebné dať tisícku navrch. V súvislosti s vybavovaním evidenčných úkonov dávala obvinenému Z. K. len kolky, nie finančnú hotovosť. Nepamätá si, že by obvinenému Z. K. niekedy odovzdala akúkoľvek finančnú hotovosť. Priznala, že pre A. A. vybavovala prepisy vozidiel a ten jej niekedy niečo dal za vybavenie. Po prehratí záznamu telefonického rozhovoru z 5. decembra 2004 obvinená potvrdila, že telefonovala s A. a spomenutá tisícka navrch bola pre ňu za vybavenie značiek. Z týchto peňazí nedala nič obvinenému Z. K.. K ďalšiemu prehratému záznamu z 30. novembra 2004 a z 1. decembra 2004 vypovedala, že v rozhovore spomenutý Paľo nie je K.. Pokiaľ sa spomína, že 800 ostane otcovi, obvinená nevie, v ktorom to bolo prípade. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj výsluchom viacerých svedkov.

Ku skutku pod bodom I. Svedok Z. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že kúpil nepojazdné auto po búračke. Svojpomocne si ho opravil a potom nasledoval papierový postup, podanie žiadosti, overenie, STK. Podpis na žiadosti je jeho. Pred podaním tejto žiadosti s nikým netelefonoval, aby žiadosť bola hladko alebo urýchlene na polícii vybavená. Nikomu v súvislosti s vybavovaním papierov okolo vozidla neponúkal, nedal ani nesľúbil úplatok. Spolu s manželkou išli po kontrole na STK na políciu prihlásiť auto. Keďže tam bolo veľa ľudí, manželka tam zostala, on odišiel. Vrátil sa okolo štvrtej - piatej na políciu, lebo manželka mu volala, že je na rade a dostala číslo. Keďže snežilo a schyľovalo sa k večeru, manželka sa bála šoférovať, tak prišiel po auto svedok. Bol asi dvakrát vypočúvaný v súvislosti s touto vecou v Žiline, kde vypovedal to, čo aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaných nepozná, na hlavnom pojednávaní ich videl prvýkrát v živote. Nebol s nimi ani v telefonickom kontakte. Nie je pravda, že by sa obžalovaní podieľali na vybavovaní čísla Y. XXX T..

Ku skutku pod bodom II. Svedok O. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že toho veľa nevie o vybavovaní dokladov k vozidlu na polícii. Syn mu pomáhal pri vybavovaní. Dôvodom bola štátom nariadená zmena čísel, čo bolo treba vykonať do určitého dátumu. Prívesný vozík bol evidovaný na neho, aj stále je. Svedok stál dva dni na polícii, tri razy bol zapísaný v poradovníku a nedostal sa na rad, nebola šanca. Preto požiadal syna, aby vybavil evidenciu, lebo chodili na týždňovky, tak sa museli striedať. Nevie, kto podal žiadosť, či on alebo syn. Nevie už, či dal splnomocnenie na syna, alebo na niekoho iného. S vozidlom, ani s prívesným vozíkom nebol na polícii, išlo len o papierovú zmenu evidenčného čísla. Nevie o tom, či synovi niekto pomáhal pri vybavovaní tejto zmeny. Obžalovaných svedok nepozná, na hlavnom pojednávaní ich videl prvýkrát. Svedok si už nepamätá, či v tom čase platil za kolky alebo nie. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi oproti prípravnému konaniu bol svedok požiadaný o vysvetlenie rozporov. Rozpory vedel vysvetliť iba tým, že si nespomína na tie kolky, lebo mal mozgovú príhodu asi tri roky dozadu, okolo roku 2008. Po mozgovej príhode má už výpadky pamäti. Svedok A. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa robila zmena evidenčného čísla. Kvôli tomu telefonoval s A. I.. A. I. mu robila nejaké poistky na autá a robila v servise v Honde. Kamarát J. I. ju odporučil ako človeka, ktorý dokáže prepísať auto, alebo zmeniť ŠPZ-ku. Otec bol raz, alebo dvakrát na dopravnom inšpektoráte, ale sa mu nepodarilo dostať na rad. Tento svedok si už nepamätal čo mal k dispozícii pri vybavovaní na dopravnom inšpektoráte. Osobne nebol na dopravnom inšpektoráte. Vzhľadom na časový odstup si nebol istý či na políciu doviezol prívesný vozík. Pripustil, že s obžalovanou I. telefonovali, aké doklady treba k preevidovaniu vozíka. Pre časový odstup si nepamätal, či žiadosť podpisoval on alebo otec. Obžalovaná je dosť prostoreká, takže možno niečo žiadala v telefonáte okrem kolkov. Mal by si to pamätať, ale nevie. Asi predložil to, čo obžalovaná v telefonickom rozhovore žiadala k úkonu. Predpokladá, že to bol technický preukaz a nejaké papiere. Nevie, čo stojí prepis, nevie aké kolky tam boli. Pretože dosť veľa podniká, sú veci, ktoré cez neho prejdú a nepamätám si na ne. Vzhľadom na niektoré rozpory vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi v prípravnom konaní boli prečítané časti výpovede svedka z prípravného konania a svedok bol vyzvaný na odstránenie rozporov. Svedok následne vypovedal, že si už nespomína na to, že by dal A. I. 1.000,Sk, takže nevedel odpovedať na to, či jej dal, alebo nedal tieto peniaze. Následne bola podľa § 269 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha č. 3 z č.l. 570 - 571. Svedok nato vypovedal, že si pamätá, že ten hovor bol. Predpokladal, že v prípade požiadavky 1.000,Sk od A. I. išlo o žart. A. I. poznal asi pol roka až rok pred predmetným telefonátom, lebo chodieval za mladým J. I., asi jej bratrancom. Keďže v tom čase chodil k Tiborovi častejšie, tak sa s obžalovanou stretli viackrát do týždňa. Chodili s malým Tiborom aj s obžalovanou do barov a napríklad jej prostorekosť sa prejavila pri hodnotení chlapov. Svedok si nespomenul na to, že by obžalovanej dal, sľúbil, ponúkol úplatok v súvislosti s vybavovaním vecí na polícii, možno to vybavili nejakým drinkom. Ku skutku pod bodom III. Svedkyňa C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pre časový odstup si už nespomína na vec tak, ako vtedy, keď sa to stalo. Kúpila si osobné auto, išla sa postaviť do radu na políciu a potom aj dostala papiere k osobnému autu. Nepamätá si už, že by pomohla manželovi pri odhlasovaní nákladného automobilu. Keď si vybavovala osobné vozidlo, tak stála v rade a pani I. stála asi štyri miesta predo ňou. Išli naraz do kancelárie na polícii. Obžalovanú poznala z predajne vozidiel značky Honda. Svedkyňa nevie, či jej manžel mal vtedy nejaké nákladné motorové vozidlo. Dátum vybavovania si nepamätá. Pre manžela nevybavovala žiadne evidenčné úkony vozidla, iba pre ňu to spomínané zaevidovanie jej osobného motorového vozidla zn. Honda Jazz Y. XXX T.. Bolo to jej prvé auto a okrem toho žiadne evidovanie vozidla na polícii nevybavovala. S obžalovanou sa stretla len vtedy na polícii, v inom kontakte,

ani v telefonickom kontakte neboli. Ohľadom odhlasovania vozidla Nissan Terano Y. XXX I. nebola v kontakte s pani I.. Obžalovaného nepozná. Následne bola podľa § 269 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha č. 5 z č.l. 601. Svedkyňa nato vypovedala, že si nepamätá na takýto telefonát s pani I. ani na spomínaných 1.000,- Sk si nepamätá. Jednoducho nič pani I. v súvislosti s odhlásením vozidla Nissan Terano nedala, neponúkla, nesľúbila, žiadnych 1.000,- Sk. Svedok O. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že predával auto Nissan Terano do Bratislavy ako „totálka“, ale si už na ten prepis nepamätá pre časový odstup a aj preto, lebo má viac vozidiel, a to 4 x Renault, 4 x Nissan, 4 x Liaz a Iveco a osobné autá. V roku 2005 síce nemal toľko nákladných áut, ale tiež ich mal dosť. Zo začiatku si prihlasovanie áut vybavoval sám a potom na splnomocnenie, ale už si nepamätá, ktoré autá ako. Splnomocnenie bolo robené u notára a pre pani I.. Nevie, kto vybavil papiere o odhlásení tohto vozidla. V tom čase bol po nehode s predmetným nákladným vozidlom ako spolujazdec. Odmietol hospitalizáciu. Pani I. robila v Honde, ona mu pomohla poistiť autá v poisťovni, no a potom sa rozhodol na základe splnomocnenia, aby mu pomohla pri evidencii vozidiel. Robila to zadarmo. Svedok uviedol, že úprimne tvrdí, že nikomu nič nedal. Svedok nevedel odpovedať, či mu pomáhala manželka pri evidovaní vozidiel, nejakým telefonátom alebo niečím iným. Svedok často chodieva do Bratislavy, doma je málo a má málo času, nie je zbehlý v prihlasovaní vozidiel, preto splnomocnil inú osobu na prihlasovanie vozidiel. Už nevie presne, ale myslí si, že bolo predkladané splnomocnenie pri evidencii vozidiel. Vie, že obhliadka nákladného vozidla Nissan sa robila, bola tam polícia aj z poisťovne tam bol človek, bolo to v priestoroch Nissanu. Nevie presne povedať, či bol aj on pri tom, lebo bol viackrát v Nissane v súvislosti s týmto poškodeným nákladným vozidlom. Svedok nevedel povedať, či sa jeho manželka mohla v tejto súvislosti dostať do kontaktu s pani I.. V súvislosti s odhlasovaním poškodeného vozidla Nissan Terano nikomu nedal, nesľúbil, neponúkol úplatok, ani jeho manželka nie. Ona bez jeho súhlasu nikomu nič nedá.

Ku skutku pod bodom IV. Svedok O. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal takmer úplne zhodne ako v prípravnom konaní. Ani u jedného z vozidiel nebola vykonaná kontrola výrobných čísiel. Požiadal pracovníčku firmy, aby odstála rad na dopravnom inšpektoráte, lebo chcel vykonať zmenu názvu spoločnosti. V rade stál napokon aj tento svedok. Pri okienku prevzal všetky doklady policajt. Pamätal si, že ho predvolal vyšetrovateľ PZ, že doklady na odhlásenie vozidla sa našli u nejakého policajta, a opýtal sa ho vyšetrovateľ, či dávali úplatky. Svedok obžalovaných nepozná a myslí, že ich ani nevidel. Svedok čakal pri okienku na dopravnom inšpektoráte, bol poradovník na čísla. V jeden deň odovzdali papiere, technické preukazy, to sa zaistilo a čakali, že prídu nové papiere. Policajti povedali, že budú informovať čo bude ďalej. Svedok nevedel, ktorý policajt fyzicky odkontroloval vozidlo. Obžalovaného Z. K. si nevybavil ako kontrolujúceho policajta. Vozidlá isto doviezli na kontrolu tak, že svedok šoféroval Octaviu, ďalší konateľ W. I. šoféroval Feliciu a kto šoféroval Aviu si svedok už nepamätal. Už nevie, či autá viezli v Žiline do časti Závodie a tam sa kontrolovali čísla motorov, kde sa obyčajne kontrolovali čísla motorov. Doklady neboli svedkovi vrátené ako zle vyplnené. Dokonca vyšetrovateľ mu dal meno asi nejakého náčelníka, s ktorým sa svedok spojil a potom bol vlastne na základe takéhoto postupu uprednostnený a dostal vystavené doklady od spomenutých vozidiel. V súvislosti s vykonaním evidencie spomenutých troch vozidiel nikomu nesľúbil, neponúkol, ani nedal úplatok alebo nejakú pozornosť. Nevybavoval žiadne prednostné zaevidovanie spomenutých troch vozidiel. Napokon časť dokladov mu chýbala a keď sa bol na dopravnom inšpektoráte opätovne pýtať na vyznačenie zmeny, policajtom mu bolo povedané, že doklady boli zaistené.

Ku skutku pod bodom V. Svedok L. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní tak, že v období roku 2005 šéfoval firme Solvent Slovakia, preto od tej spoločnosti nemohol nakúpiť žiadne nákladné motorové vozidlo. V tom čase určite mali nákladné motorové vozidlá, ale nemôže dnes už potvrdiť, že mali aj ťahač zn. DAF. V tú dobu vybavovali zapisovanie vozidiel do evidencie páni A. a K.. On ako konateľ spoločnosti mal na starosti úplne všetko, ale nemyslí si, že by to niekedy on osobne vybavoval, aj keď je to možné. Vždy sa chodilo fyzicky na dopravný inšpektorát, lebo fungovali ako autobazár. Na prehliadku sa v tom čase chodilo s vozidlami kúsok za Žilinu. Na názov tej časti Žiliny si nespomenul. Domnieval sa, že ak sa v tom čase robila odhláška vozidla, tak nepotrebovali plnú moc, pretože majiteľom vozidla bola vlastne spoločnosť Solvent Slovakia, ale v iných prípadoch, keď bola potrebná plná moc, tak ju mali. Svedok pozná obžalovanú A. I., ale v roku 2005 sa ešte nepoznali, zoznámili sa asi tak dva - tri roky potom. Pani I. si urobila firmu na prevody áut, tak sa zoznámili v jej kancelárii a potom svedkovi pomáhala v niektorých prevodoch áut. Určite to však bolo po roku 2005. Určite pani I. nežiadal o vybavenie evidencie vozidla ako prednostné, urýchlené, dokonca za úplatok. S pánmi A. a K. sa vždy dohodli na nejakom postupe, čiže bez jeho dovolenia, alebo súhlasu, nemohli nič robiť na vlastnú päsť. Svedok D. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní podobne ako svedok L. D.. Boli firma, ktorá sa zaoberala predajom ojazdených ťahačov. Štandardne bolo, že prepis vozidla vybavoval konateľ, pán L. D.. V tomto prípade však niečo mal, nemohol to on vybaviť, a preto svedok D. K. zašiel za pani I., ktorá pracovala v Honde. Jej náplňou bolo aj vybavovanie prepisov vozidiel. Svedok sa jej opýtal, čo k tomu treba a ona mu to povedala, lebo asi skoro každý deň chodila na políciu vybavovať prepisy. V rámci služieb zákazníkom robila aj takéto veci. Bolo jej dané štandardné splnomocnenie, technický preukaz, príslušné kolky. Od svedka K. určite poplatok za túto službu za evidenciu vozidla nepýtala. Nemal by to ako vyúčtovať, musel by jej dať zo svojho. Išlo o prípad evidencie len jedného ťahača. Po tejto neblahej skúsenosti využívali na evidenciu jedného extra pracovníka. O neblahej skúsenosti hovoril preto, že napriek tomu, že to auto bolo legálne predané, dokumenty boli legálne, ten vyšetrovateľ bol arogantný, pretože nebol ochotný dva týždne tie dokumenty vydať a nepovedal prečo. Určite mal na I. telefón, tak sa zrejme dohodli, že jej zavolá a kedy tie problémy, o ktorých hovoril nastali nevie. Niektoré veci mali vopred pripravené, čiže skontrolovanie vozidla na dopravnom inšpektoráte, na to mali pracovníka, ale nemohli si dovoliť ako malá firma byť pol dňa na dopravnom inšpektoráte. V tom čase sa chodilo na fyzickú kontrolu vozidla do časti Žilina-Bánová. Kto konkrétne bol s týmto vozidlom, si už svedok nepamätá , lebo chodil každý z firmy, kto mal vodičský preukaz skupiny „C“. Svedok obžalovaného nepozná, neutkvel mu v pamäti. Doklady boli určite riadne vyplnené, obsahovali všetky náležitosti, lebo mesačne prihlasovali 25-30 vozidiel. Svedok si už teraz nespomína, koľko sa vtedy platilo v kolkoch za prihlásenie ťahača, bolo to asi podobné, ako u osobného motorového vozidla, teda asi 1.500,- Sk. Vtedy vo firme mal pripravené kolky, s peniazmi do styku neprichádzal.

Ku skutku pod bodom VI. Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kúpil vozidlo. Kvôli robote nemal čas stáť v rade, tak sa pýtal, ako by sa dalo vozidlo postaviť na značky, čo to bude stáť, aké kolky treba a tak. Dohodol sa a asi za týždeň kvôli tomu dostal predvolanie z polície. Pýtal sa v servise osoby, ktorá mu predávala auto, či sa to dá postaviť na značky, bol tam chlap aj žena. Na meno chlapa si nepamätá, lebo odvtedy sú hádam aj štyri roky. Nepamätal si podmienky dohody. On ako podnikateľ v živote nikomu nedal ani 10 halierov. Nebol s vozidlom na dopravnom inšpektoráte. Najprv bol predvolaný na políciu na výsluch a až po tomto výsluchu dostal na polícii pridelené značky. Na vozidle mal prevoznú značku, musel chodiť do servisu si to stále predlžovať, pokiaľ sa vec na polícii nevyšetrí. Nepamätá, koľko zaplatil za postavenie vozidla na značky. Nespomína si, že by A. od neho niečo pýtal, ale určite by neuspel. Svedok si pamätá, že platil za kolky.

Obžalovanú A. I. videl na hlavnom pojednávaní prvýkrát. Predtým videl na polícii jej fotku, keď mu jej fotku ukázali. V súvislosti s vybavením evidencie vozidla Fabia nedal žiadnu finančnú hotovosť pre pani I.. Značky od Fabie si bol zobrať na polícii na základe predvolania od polície. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka oproti výpovedi v prípravnom konaní bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania. Svedok následne vypovedal, že nikomu nedal 1.000,- Sk. Dal iba tie peniaze na kolky. Pokiaľ v prípravnom konaní spomenul aj meno I., tak je to preto, lebo ten policajt pri výsluchu ukázal svedkovi fotku pani I. a povedal jej meno, pričom svedok v živote s ňou do styku neprišiel. Už si nespomína, že by niekto, napríklad aj pán A. od svedka pýtal 1.000,- Sk, ale je isté, že svedok nikomu 1.000,- Sk nedal. Určite niečo sľúbil, možno nejakú fľašu, ale svedkovi je to jedno, lebo čo sa vtedy dialo na Dopravnom inšpektoráte v Y., tam sa ľudia pomaly ráno bili. Svedok vozidlo kupoval u A. v Žiline. Možno preto dnes nevie, kto je A., lebo vtedy to bol nejaký technik v tom servise, kde svedok kupoval Fabiu. Svedok to nesľuboval za nejaké prednostné vybavenie, lebo to naozaj bral ako službu za vybavenie vozidla. Možno keby v tom čase bolo v Žiline na dopravnom inšpektoráte 10 okienok, tak by dnes na súde nikto nesedel. Svedok niektoré rozdiely vo výpovedi oproti výpovedi v prípravnom konaní vysvetli tým, že má cukrovku, musí si štyrikrát za deň pichať inzulín, tak bol aj rozrušený a po toľkých rokoch si už nemôže dnes pamätať, čo sa stalo v roku 2005. Svedok A. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní takmer zhodne ako v prípravnom konaní. Svedok si spomenul, že niekoľkým klientom Autocentra ponúkol službu zaevidovania vozidla, nespomína si však, že by od klienta K. K. pýtal 1000,- Sk vopred ako poplatok za zaevidovanie vozidla. Klientom dal kontakt na pani I., čo sa týka prihlasovania vozidiel a bolo na klientoch, či sa s ňou spoja, alebo nie. Službu prihlasovanie vozidiel mal v popise práce, aj momentálne je táto služba v ponuke. Svedok stále pracuje na rovnakom mieste v Autocentre A. a služba prihlásenie vozidla stojí asi 30,- €. Pani I. aj v súčasnej dobe pre nich prihlasuje zákaznícke vozidlá tak, že vystaví faktúru pre klienta, ten to uhradí. Nepamätá si už ako to fungovalo v minulosti, teda ako sa poplatok za prihlásenie vozidla platil. Autom sa prebehlo na STK-čku, alebo na políciu, lebo overenie čísiel sa robí inde, nie tam, kde je situovaný dopravný inšpektorát a ďalšiu evidenciu papierovú vybavovala pani I.. Čiže na polícii auto pred zaevidovaním videli. Svedok si už nepamätá na zaevidovanie auta pána K., lebo ročne predá 100 áut. Na hlavnom pojednávaní nespoznal prítomného svedka K.. Obžalovanej I. ani obžalovanému K. nikdy nič nedal, nesľúbil, neponúkol za to, aby nejako prednostne pred ostatnými zaevidovanými uchádzačmi prihlásili vozidlá kúpené klientmi v Autocentre. Fakturácia služby prihlásenie vozidla nešla cez firmu Autocentrum. Aj keď má v popise práce poskytovať službu ako zaevidovanie vozidla, tak to vysvetlil tak, že v rámci poskytovania komfortu pre zákazníkov môže urobiť napr. to, že mu vozidlo dovezie napr. na chalupu, majú ponúkať také služby, čo zákazníkovi spríjemnia jeho život. V popise práce nie je napr. poskytovanie zliav na motorové vozidlo, ale zľavy ako predajca môže poskytnúť. Nikto z predajcov teda nezabezpečuje prihlásenie vozidla pre zákazníkov, ale robí sa to sprostredkovane napr. stále aj cez pani I.. Počas výsluchu svedka A. A. bol v pojednávacej miestnosti prítomný aj svedok K. K., ktorý uviedol, že si nespomína na Z. A. ako na osobu, ktorá mu predala vozidlo Fabia. Svedok A. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v roku 2004 až 2005 bol vedúci predaja vo firme Autocentrum - A. v Y.. Prihlasovanie vozidla do evidencie sa udialo pre zákazníka málo krát, len pre tých zákazníkov, ktorí to vyslovene požadovali. Bolo to pár ľudí. Bolo to prostredníctvom slečny I. na základe splnomocnenia. Spojil sa so slečnou I., či by prihlásila vozidlo zakúpené v spomenutom Autocentrume, dostala splnomocnenie od konkrétnej osoby. Už si nepamätá, kto mu to odporučil, že slečna I. vie vybaviť prihlásenie vozidla. Prvých párkrát to prihlásenie urobila len tak, to znamená bez odplaty a potom už mala na to s.r.o.-čku. Keďže chceli túto službu prihlasovanie vozidiel poskytovať v širšom rozsahu, tak si dohodli túto službu so slečnou I. za odmenu. Keď nemala slečna I. živnosť, svedok jej vtedy nedával

nič za prihlásenie vozidiel, alebo si nepamätá, že by jej za to niečo dal. Keď vypovedal na polícii, hovoril pravdu, len to bolo v roku asi 2004 - 2005, bolo to už dávno. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka oproti prípravnému konaniu bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedka A. A. z č.l. 275-277. Následne bola podľa § 269 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha, prepis telefonického rozhovoru označený ako č. 2 z 11. 4. 2005. Svedok k prečítanému prepisu uviedol, že párkrát A. I. dal 1.000,- Sk ako láskavosť. Pokiaľ si spomína, v tej dobe kupoval jazdené auto pre seba od zákazníka, ktorý kupoval z Autocentrumu A. nové auto. Pokiaľ boli použité slová: „a ešte plus tisícku pre oného, pre Vás“, tak to myslel slečnu I.. Svedok používa taký slang. Dnes si už nepamätá a netuší, či tie tisícky, ktoré dával slečne I., išli z jeho peňazí, alebo z firemných peňazí, alebo boli od zákazníka. Momentálne to už platí zákazník. Dnes táto služba stojí 33,€ a platí to zákazník priamo slečne I. plus kolky. V počiatkoch dal tisíckorunáčku slečne I. on zo svojho, určite to neboli firemné peniaze, lebo by chýbali v pokladni. Dnes si už naozaj nepamätá, ťažko mi je povedať, v ktorom roku za túto službu začali platiť iba zákazníci a slečne I. priamo. Určite dal slečne I. zo svojich peňazí po tisíckorunáčke len párkrát. V tom čase, čiže v rokoch 2004-2005 bola katastrofálna situácia na dopravnom inšpektoráte a peniaze, tie tisíckorunáčky, ktoré dával slečne I., jej nedával z toho dôvodu, aby prednostne, urýchlene vybavovala prihlásenie vozidiel, ani preto, aby čo len časť tých peňazí niekomu dala, ponúkla, sľúbila. Ani neskúmal, či niekomu dala z tých peňazí, ani či prednostne vybavuje prihlásenie vozidla. Svedok prítomného obžalovaného na lavici obžalovaných vôbec nepoznal.

Ku skutku pod bodom VII. Svedok B. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že prepis v rozhodnom čase robil tak, že si overil číslo motocykla Honda VFR 800 a potom si dal urobiť splnomocnenie u notára a dal ho pani I.. Kontrolu čísla motocykla vykonal policajt, ale nepamätá si policajta. Obžalovaného Z. K. pozná. Nepamätá sa, či kontrolu motocykla vykonal obžalovaný. O kontrole bol vyhotovený písomný záznam. Na vybavovanie nemal čas, bolo to tesne pred dovolenkou, preto o vybavenie požiadal pani I.. Nepamätá sa, odkiaľ sa dozvedel, že pani I. vybavuje takéto veci. Poznajú sa od detstva. Žiadosť určite podpísal. Napokon ani neodišiel na dovolenku kvôli tomu, že papiere sa mu vrátili za dlho, to znamená, že prepis sa dlho neuskutočnil. Podľa § 269 Trestného poriadku súd prečítal v priebehu výsluchu svedka neutajovanú príloha č. 17 z č.l. 613. Svedok nato reagoval tak, že dnes si už nespomína na ten rozhovor. Od pani I. nežiadal, aby prepis motorky vybavila urýchlene, prednostne pred ostatnými uchádzačmi, a to ani vzhľadom na tú dovolenku, na ktorú mal ísť. S pani I. sa nedohodli ani na žiadnej odmene za vykonanie služby, ani jej neponúkal, nesľúbil, nedával peniaze, ktoré by mali slúžiť ako úplatok za vybavenie jeho žiadosti.

Ku skutku pod bodom VIII. Svedkyňa U. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní tak, že keď im doviezli dve autá, nikto nemal čas to papierovo vybaviť a manžel sa poznal s pánom I.. Tak napísala plnú moc na pani I., dali k tomu

kolky alebo peniaze na kolky, dali overené tie čísla, čo sa overujú na inšpektoráte. Svedkyňa nebola pri autách, keď boli na polícii, s autami boli kolegovia, ale nevie, či na dopravnom inšpektoráte, alebo v Žiline-Závodí. Doklady na prepis a všetky potrebné k tomu doklady a plnú moc predkladali pani I.. Nepamätá si na to, že by im vrátili doklady ako neúplné, lebo dokonca mali overené preklady k autám, lebo boli z Nemecka a spomína si, že aj na plnej moci bolo uvedené, čo všetko treba, aké doklady doložiť, tak sa toho držali. Sprostredkovanie urobila pani I. bez odmeny. Obžalovanej I. nedávala, neponúkala, nesľúbila žiadne peniaze ako úplatok, alebo inú protislužbu, ani v tejto súvislosti od nej nežiadala, aby zaevidovanie vozidiel urobila prednostne na úkor ostatných zaevidovaných uchádzačov.

Ku skutku pod bodom IX. Svedok A. S. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa sťahoval v rozhodnom čase z Prahy na Slovensko. Prakticky ihneď nastupoval do práce a nemal voľno, aby mohol ísť na dopravný inšpektorát. Pán A. mu ponúkol, že mu pomôže s evidenciou vozidla na dopravnom inšpektoráte. Možno mu odovzdal kolky aj peniaze, ale naozaj si to už teraz nepamätá. Pán A. to v konečnom dôsledku vybavil k svedkovej spokojnosti, aj keď to vybavoval dosť dlho. Vo vozidle mal splyňovač LPG, mal certifikát, ale bol problém, že na Slovensku sa ten certifikát neuznával v tom čase. Napokon sa podarilo auto prepísať a splyňovač bol v technickom preukaze. A. S. osobne nebol na dopravnom inšpektoráte, ani s autom nebol na dopravnom inšpektoráte. Takže preevidovanie bola len čisto papierová záležitosť. Myslí, že dal aj nejaké splnomocnenie, ale je to záležitosť 6 rokov stará. Dnes si už nepamätá, či pán A. bol s vozidlom na dopravnom inšpektoráte, ale kľúče od vozidla mu určite dával. Určite dával pánovi A. doklady potrebné na identifikáciu toho vozidla. Pánovi A. za vybavenie nedal žiadnu odmenu, je to kamarát. Určite sa s pánom A. rozprávali aj o tom, či to bude vybavovať on, alebo niekto ďalší, ale svedok sa priklonil k možnosti, že to bude robiť niekto ďalší, ale určite nedával peniaze ani pre tú ďalšiu osobu, vie, že platil len tie správne poplatky. Pánovi A. nič nedal, neponúkol ani nesľúbil, napríklad nejaké peniaze pre tretiu osobu, ktoré by bolo možné považovať za úplatok na urýchlené vybavenie zaevidovania vozidla. Svedok L. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že jeho kamarát S. sa vracal v rozhodnom čase z Čiech za Slovensko. Oslovil známeho, A. A., či by mohol pomôcť pánovi S. so zaevidovaním vozidla. Svedok nevedel, či A. má možnosť pomôcť s tým. Bolo treba zaplatiť nejaké správne poplatky, kolky, bolo tam nejaké splnomocnenie. Je to už 6 rokov, dnes si už svedok A. nepamätá, ako to vtedy bolo. Pán A. nepovedal koho má, ale bolo tam splnomocnenie na nejakú pani. Nevie, ako to ďalej pokračovalo, ale boli tam nejaké problémy. Ak si dobre pamätá svedok, pán S. mu raz nechal auto pred robotou a zobral si ho A.. Svedkovi nie je známe, že by pán A. niečo chcel od S. za zaevidovanie vozidla. Bol to jediný prípad v rokoch 2004 - 2005, že chcel kamarátovi pomôcť so zaevidovaním vozidla. Ani S. nedával, neponúkal, nesľúbil žiadne peniaze a ani A. ich nežiadal, ktoré by mali byť dané, ponúknuté, sľúbené ako úplatok za prednostné, urýchlené vybavenie zaevidovania vozidla. Boli platené len správne poplatky za zaevidovanie vozidla.

Ku skutku pod bodom X. Svedok O. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní tak, že kúpil auto a poradil mu známy, bývalý zamestnávateľ G., obžalovanú A. I., že môže pomôcť so zaevidovaním vozidla. Urobili spolu poistky na predmetné vozidlo a dohodli sa, že I. mu pomôže so zaevidovaním vozidla. Nikdy auto neprepisoval, už si nepamätá, aké doklady od vozidla dával. Peniaze na kolky dal obžalovanej. Snažil sa sám vybaviť zaevidovanie, ale bolo to bez šance. Nevie, či dostal nejaký účtovný doklad, alebo faktúru od slečny I. k tým kolkom. Prvýkrát sa s obžalovanou stretol, keď robili to poistenie, tie kolky a druhýkrát sa stretli, keď si prišiel po doklady od zaevidovaného vozidla. Nevie, za koľko dní sa zaevidovanie vybavilo. Možno ten druhýkrát, už po prepise, keď sa stretli so slečnou, tak možno, že tam bol nejaký účtovný doklad za kolky. Nebol s autom na dopravnom inšpektoráte. Nevie, nepamätá si, či dal obžalovanej nejakú odmenu za zaevidovanie vozidla. Prebehlo to veľmi rýchlo a jeho nezaujímalo, ako to prebiehalo. Nezaujímal sa koľko čo stojí. Vie o tom, že doklady od jeho vozidla boli zadržané políciou. Už si nepamätá, či bol vyhľadaný políciou v súvislosti so zadržaním dokladov od vozidla. Zákonnú poistku na toto vozidlo mi spracovávala slečna I.. Tak ten prepis svedok chápal tiež ako službu. Obžalovaná určite nepýtala

nejaké peniaze, ktoré by bolo treba dať ako úplatok za urýchlenie zaevidovania vozidla. Ani nič také nenaznačovala, že treba niekomu niečo dať. Svedok Z. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si nepamätá, že by v priebehu rokov 2004 2005 dával na Dopravnom inšpektoráte v Y. návrh na zaevidovanie vozidla, alebo že by o takýto úkon niekoho požiadal. Pánovi J. predal Favorit. Svedok toto auto po predaji neodhlasoval. Auto predal a pred notárkou dal O. J. splnomocnenie na právne úkony. Nemá vedomosť o tom, kto vybavoval evidenčný úkon na dopravnom inšpektoráte. Z. E. toto predávané vozidlo nepriviezol na kontrolu na dopravný inšpektorát. Nevie, či bolo vozidlo podrobené fyzickej kontrole. Svedok obžalovaných nikdy pred hlavným pojednávaním nevidel.

Ku skutku pod bodom XI. Svedok K. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že si matne pamätá na ten prípad. Pán T. potreboval zaevidovanie, asi prihlásenie prívesného vozíka. Na dopravnom inšpektoráte bolo strašne veľa ľudí. K. D. pozná obžalovaného K., poznali sa ich rodičia. Pán K. zobral od T. doklady, to čo bolo treba na vybavenie, žiadosť, kolky a poobede sa mal T. po to zastaviť. Po odovzdaní dokladov išiel do práce a K. D. na inšpektoráte nebol. T. je D. svokor. Nevybavilo sa to, pretože v ten deň, keď obžalovanému K. volal, tak nedvíhal telefón. K. povedal, aké kolky k tomu treba a svokor doniesol potrebné kolky. Pred políciou v stánku predávali kolky. Svedok už nevie, či bol pristavený prívesný vozík, pretože svokor mu ráno volal do práce, že už to nestihne vybaviť. Vzhľadom na rozdiely oproti výpovedi z prípravného konania bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedka. Následne svedok pri odstraňovaní rozporov vypovedal, že je možné, že to tak bolo, že pán T. si musel dať skontrolovať ťažné zariadenie na vysunuté pracovisko polície v Žiline na Šibeniciach na STK, tam kontrolovali čísla podľa veľkého technického preukazu, tam to musel príslušník skontrolovať, či to súhlasí. Pretože je to už päť rokov dozadu, svedok K. D. si to presne nepamätá. Svedok ďalej vypovedal, že obžalovanému K. za vybavenie tejto veci nič neponúkal, nedával, nesľuboval, čo by sa dalo považovať za úplatok. Ani žiadnu protislužbu mu neponúkal. Ešte napokon v ten deň telefonoval pánovi K. a on zodvihol telefón, ale povedal, že nemôže rozprávať, a potom s odstupom času, možno to bolo na druhý deň, sa K. D. dozvedel, že ich zobrali, že ich z práce zbalili, a že zobrali doklady, ktoré mali na stole. Svedok Z. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na dopravnom inšpektoráte boli rady, čakalo sa od polnoci. Svedok chodil na týždňovky, nemal čas to vybavovať, tak telefonoval Z. D., že to potrebuje vybaviť. On spomínal, že má kamaráta, že by to vybavil, aby Z. T. nemusel čakať. Svedok nekupoval nič, len kolky, ktoré bolo treba. Už ani nevie aké to boli, asi päťdesiatkorunové, také, ako bolo treba. Doklady dal Z. D., teraz je už zať a on to zaniesol kamarátovi. Potom sa svedok Z. T. opýtal K. D., kedy tam treba ísť s vozíkom. Potom K. D. zavolal, že čosi sa tam stalo, že musí čakať, no a potom už volali svedka na protikorupčné, že tam má tie papiere. Takže s vozíkom už nikde nebol. Nepozná obžalovaných, nevidel ich, nevie prečo zať tvrdí, že na dopravnom inšpektoráte bol Z. T.. Nič také K. D. nehovoril, že treba dať niečo navyše, len tie kolky, hovoril, že tam má kamaráta. Potom na protikorupčnom svedkovi vrátili papiere od vozíka, a potom sa to zaevidovanie vybavilo, pretože už boli stránkové dni každý deň, nie ako dovtedy. Potom svedok bol sám s papiermi na dopravnom inšpektoráte. Mal potom ten druhýkrát vozík so sebou, ale si už nepamätá, či odskúšali zásuvku na vozíku, alebo nie. Žiadosť prvýkrát nebola vybavená, lebo terajší zať hovoril, že sa tam čosi stalo a bola vybavená až druhýkrát a už si nepamätá, či musel dávať novú žiadosť po tom, ako mu dali papiere na tom protikorupčnom. Svedok si to už nepamätá presne, nevie, či papiere dal terajšiemu zaťovi. Obžalovaného si z dopravného inšpektorátu nepamätá. Žiadne peniaze terajšiemu zaťovi za vybavenie evidencie vozíka nedával, ani nesľuboval, ani on nepýtal.

Svedok K. D. prítomný počas výsluchu svedka aj naďalej tvrdil, že doklady odovzdával Z. T.. Určite si to dobre pamätá, že on tam tie doklady neniesol. Svedok T. napokon pripustil, že to môže tak byť ako vypovedal svedok K. D., lebo tomu nevenoval takú pozornosť. Vzhľadom na uvedené nasledoval postup podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaním časti výpovede svedka Z. T. z prípravného konania s tým, aby odstránil rozpor vo svojej výpovedi. Svedok vzniknutý rozpor nevedel odstrániť a vysvetlil ho tým, že si nepamätá, či doklady zaniesol on alebo terajší zať, lebo už je to dávno. Svedok O. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných teraz už pozná, predtým ich poznal z videnia. Vedel, že obžalovaný Z. K. robil na dopravnom inšpektoráte. Svedok si už nepamätá podrobnosti ohľadom vybavovania žiadosti na polícii k autu, je to už strašne dlhá doba, lebo to bolo pred piatimi rokmi. Nie je to pre život taká podstatná vec, aby si to pamätal, nevie, čo robil pred týždňom. Následne bola podľa § 269 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha č. 2 z č.l. 565, konkrétne telefonický rozhovor č. 3 z 27. 10. 2004. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomuto záznamu. Už si to nepamätal. Svedok občas pre známych prihlasoval vozidlá na dopravnom inšpektoráte. Niekto ho jednoducho požiadal o to, či by mu vedel pomôcť, čiže sa týmto neživil, mal svoje oficiálne zamestnanie. Nemal dôvod dávať pánovi K. nejaké peniaze za vybavenie prihlásenia, čo by sa dali chápať ako úplatok, svedok si vystál rad a niekedy sa dostal k nemu a niekedy k inému príslušníkovi polície. Ani dodatočne mu žiadne peniaze nedával. Svedok Mgr. O. Z. vypovedal na hlavnom pojednávaní veľmi podrobne o činnosti dopravného inšpektorátu. V roku 2005, asi od 1. 4. 2005 pôsobil ako riaditeľ Dopravného inšpektorátu v Y.. Postup v roku 2005 pri evidovaní vozidiel bol taký, že žiadateľ o vykonanie evidenčného úkonu predložil doklady potrebné k evidenčnému úkonu, technik ich spravidla skontroloval a vykonal požadovaný úkon. Toto je najštandardnejší postup v kocke. Avšak v práci nastávajú aj iné situácie, ktoré sa však riešia štandardným spôsobom, alebo odlišným od tohto postupu skôr uvedeného. V práci však boli robené aj výnimky, ako príklad bola situácia asi koncom roka 2004, keď nastala povinná výmena evidenčných čísiel na celom Slovensku. Situácia v posledných týždňoch bola nezvládnuteľná vzhľadom na to, že mnohí vodiči si to nechali na poslednú chvíľu, čiže žiadosti sa vyzbierali na dopravnom inšpektoráte a priebežne sa vybavovali tie posledné týždne v danom roku. Vtedy z prezídia chodili rôzne usmernenia a ten systém evidovania bol flexibilný. Ďalší príklad uprednostnenia je osoba so ZŤP, ďalší príklad, ak niekto napr. prišiel z Michaloviec na inzerát do Žiliny a tam kúpil osobné motorové vozidlo a prišiel na dopravný inšpektorát so žiadosťou o evidenčný úkon napr. v popoludňajších hodinách, tak bol prednostne vybavený, vzhľadom na stránkové hodiny končiace o 15.00 hodine, aby sa občan nemusel vracať späť do Michaloviec a prísť nasledujúci stránkový deň zase do Žiliny. Všetky poplatky boli vyberané v kolkoch. Vecné dary a vôbec žiadne dary sa nesmeli od občanov prijímať. Technik si určite nemohol zvyšné peniaze nechať pre seba. Práca na dopravnom inšpektoráte je náročná. Mnohé postupy dodnes nie sú upravené v interných predpisoch, napr. preberanie dokladov, kontrola VIN čísla, kde sa môžu uvedené doklady preberať a kde sa má VIN číslo kontrolovať, ani vedenie poradovníka dodnes nie je upravené. V čase, keď svedok pôsobil ešte ako zástupca riaditeľa dopravného inšpektorátu, žiadal zavedenie elektronického vyvolávacieho systému, ktorý dal po kamarátsky zhotoviť. Obrátil sa s riešením aj na krajského riaditeľa, dokonca aj písomne v januári 2005. Táto vec už bola na realizáciu, ale potom peniaze išli na nejaké iné oddelenie, asi na zatekajúcu strechu. Navrhoval v minulosti softvérovo vybaviť počítače technikov tak, aby evidenčné číslo vozidla prideľoval počítač, nie technik. Dodnes sa to nedeje počítačovo, zrejme to niekomu vyhovuje. Domnieva sa, že nikde v zákonných normách, v interných predpisoch nie je upravené, že by niečo technikovi bránilo prevziať doklady potrebné k evidovaniu vozidla aj mimo jeho pracoviska. Myslí, že pri evidovaní nových motorových vozidiel sa

musela vykonať fyzická kontrola výrobných čísiel vozidla, pretože výrobca sa mohol pomýliť, to sa nedá vylúčiť. Ak by technik fyzicky nevykonal takúto kontrolu a prišlo by sa na spomínanú chybu, niesol by riziko, že pri kontrole by sa to objavilo a nadriadený by to musel disciplinárne riešiť. Situácia v Žiline je špecifická tým, že dislokácia dopravného inšpektorátu je v strede mesta. Ráno žiadatelia pristavili napr. okolo 60-70 vozidiel, preto v roku 2005 sa fyzicky vykonávala kontrola vozidiel v areáli Slovdekra, časť Žilina-Šibenica. Kontrolu v uvedenom čase vykonával policajt dopravnej polície, ale nie vždy technik. Nebolo to podľa svedka v rozpore s internými predpismi. V tom čase mali štyroch technikov. Niektorý z nich musel ísť na skúšky do autoškoly ako skúšobný komisár, čiže museli sa pokrývať tieto skúšky a chod dopravného inšpektorátu sa zabezpečil aj tým, že povolával ako náhradu technikov aj iných policajtov dopravnej polície. Niektoré úkony v tom čase nemuseli byť spojené s povinnou kontrolou osobného motorového vozidla. Išlo o zmenu farby vozidla, zrušenie lízingu, ťažné zariadenia a podobne. Pri taxatívne určených úkonoch pri zistení chyby, by porušil interný predpis tým, že by nevykonal fyzickú kontrolu vozidla. Sú formálne náležitosti, napr. nepodpísanie žiadosti, nevypísaný dátum a iné podobné situácie, kedy technik preberie žiadosť od občana, alebo preberie žiadosť od občana aj tak, otvorí počítač, začne s úkonom a vtedy zistí, že niečo chýba. Vo všeobecnosti technici, keď zistili nejaký chýbajúci údaj, tak to riešili tým spôsobom, že keď príde dotyčný občan si prevziať doklady, tak občana na to upozorní, chýbajúci údaj sa doplní. S plnými mocami je dodnes veľký problém. Občania predkladajú plné moci s rôznym obsahom, pričom obsah plnej moci nemusí vystihovať práve ten evidenčný úkon, ktorý sa má na dopravnom inšpektoráte vykonať. Napriek tomu žiadosť a doklady od občana boli prijaté, ale občanovi bola nesprávna plná moc vrátená, aby sa dodatočne dostavil so správnou plnou mocou na konkrétny požadovaný evidenčný úkon s tým, že občan bol upozornený na to, že nemusí čakať v rade, ale môže zaklopať na dvere kancelárie technikovi. V režime správneho konania, pokiaľ by technik zistil nedostatok, tak pri prísnom dodržiavaní správneho konania mal vydať rozhodnutie, doručiť ho občanovi a pokiaľ by občan nebol spokojný, tak mal možnosť sa proti takémuto rozhodnutiu odvolať. Ale takto by asi potom polícia nefungovala. Svedok poukázal aj na katastrofálne podmienky, v akých po 1. 4. 2005 pracovali technici, pretože v jednej malej kancelárii pracovalo osem ľudí. V tom čase približne 50 žiadateľov bolo na chodbe, vybuchovali na dvere, technici museli skontrolovať VIN číslo, ktoré má 17 znakov a ďalšie potrebné údaje na vykonanie evidenčného úkonu, okrem toho, každému tretiemu, štvrtému žiadateľovi museli žiadosť vrátiť, čiže pracovali v obrovskom strese, pod tlakom, preto sa veľmi dobre mohla stať chyba pri evidenčných úkonoch pri práci v takýchto podmienkach. V tom čase bola situácia až taká, že v nedeľu ľudia čakali pred dopravným inšpektorátom, aby prišli v nasledujúci pondelok na rad. Vo všeobecnosti, pokiaľ by chýbali formálne náležitosti v žiadosti občana o vykonanie evidenčného úkonu, teoreticky by technik nemal vykonať evidenčný úkon, ale mal by vydať rozhodnutie v správnom konaní, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok. Podarilo sa systém nastaviť tak, že z ročne vybavených vecí okolo 16 000 žiadostí, sa podarilo ročne vybaviť približne 28 000 - 30 000 žiadostí. V prípade, že ide o pridelenie evidenčného čísla novému vozidlu, pokiaľ technik nevykoná kontrolu VIN čísla, je to na jeho triko, ak sa následne zistí chyba vo VIN čísle. V prípade výpisu z obchodného registra, ak ide o podnikové auto, stačí technikovi predloženie kópie výpisu, a čo sa týka nepredloženia splnomocnenia, záleží na technikovi, ako si overí totožnosť toho, kto žiada vykonanie evidenčného úkonu. V prípade vystavenia generálnej plnej moci, postačí aj kópia takejto generálnej plnej moci, ktorá sa založí do spisu. Objektívne sa nedalo v tom čase, teda v roku 2005 skontrolovať to, či občania boli, alebo neboli vybavovaní mimo poradia. Kým všade nebude zavedený elektronický systém evidovania občanov, ich poradia v nejakej mašinke, tak sa to objektívne nedá skontrolovať. Ako príklad sa dá uviesť systém fungujúci v Slovenskej sporiteľni a v spoločnosti Orange, ale aj ten sa dá obísť tak, že príde pracovník a do tej mašinky zasunie kľúč a nejakého zákazníka môže tým pádom uprednostniť. Pokiaľ sa viedli poradovníky na dopravnom inšpektoráte, tak najprv to boli svojpomocné poradovníky občanov. Tieto polícia nearchivovala. Nedá sa teda spätne porovnať spomenutý svojpomocný poradovník so softvérom počítača, kedy, ktorý deň, a v ktorú hodinu bol vykonaný evidenčný úkon. Neskôr začali poradovníky písať policajti, ale dátum už teraz svedok nevedel povedať. Fungovalo to tak, že ráno napr. o 7.15 h policajt sa postavil pred občanov a začal zapisovať ich poradie. Ďalšia kolónka v tom poradovníku bola tá, kedy bol občan volaný, aby si prevzal rozhodnutie o úkone. Stalo sa, že občan bol aj trikrát volaný, ale neprišiel na túto výzvu. Aj táto skutočnosť sa zaznamenala do tohto poradovníka vyhotoveného policajtom. Robilo sa to z toho dôvodu a takýto poradovník sa archivoval nejaký čas, asi mesiac pozadu preto, že občan sa napr. sťažoval krajskému riaditeľovi, že

nebol vybavený a vtedy sa predkladal takýto poradovník, kde sa porovnával čas, kedy sa občan zapísal a kedy bol aj opakovane vyvolaný a napriek tomu sa nedostavil. Keďže tieto policajné poradovníky zaberali čas, dlhšie sa nearchivovali a dnes už neexistujú. Za čas, pokiaľ bol svedok riaditeľom, u Z. K. nezistil žiadne uprednostňovanie stránok. Nespomína si na to, že by ho musel riešiť napr. len ústnym napomenutím. Bol to práve jeden z tých policajtov, ktorého zvykol požiadať, aby napr. v piatok zostal v práci dlhšie a on bez reptania zostal. Svedok Ing. D. Z. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že mal v rozhodnom čase osobné motorové vozidlo Honda. Od malička sa pozná s majiteľom predajne Honda v Žiline, J. I.. A. I. robila v Honde v pokladni, ona je neter J. I.. Vie, že Miša aj robila nejaké sprostredkovanie poistenia, takže sa poznali a keďže v rozhodnom čase nemal čas ísť na dopravný inšpektorát, tak sa jej opýtal, či by vedela dať zapísať vozidlo, či by sa to dalo nejako urýchliť, aby ušetril čas. Tí ľudia, ktorí sprostredkujú poistenie majú nejaké percento z každej poistky, takže to vlastne bral tak, že keď ona mala niečo z jeho poistnej zmluvy, tak využil možnosť zaevidovania cez ňu. Dal jej preto plnú moc na zaevidovanie vozidla. Za vybavenie zaevidovania vozidla nežiadala I. nič, ale jej priniesol potom nejakú fľašu a čokoládu, alebo kávu, už si presne nespomína. Odovzdal jej to potom, keď už mal čísla od auta. I. odovzdal peniaze na kolky, nedával jej kolky a potom dostal od nej potvrdenie. Na sumu za nákup kolkov si už presne nespomína. Určite od nej potvrdenie chcel, pretože auto kupoval na firmu, teda si to dával do nákladov. Určite jej dal presne toľko peňazí, koľko žiadala na kolky. Dala mu potvrdenie, koľko jej dal peňazí. Nemal dôvod dávať jej niečo naviac, pretože mohol tam kľudne poslať ktoréhokoľvek svojho zamestnanca v pracovnej dobe, aby to šiel zariadiť a nestálo by ho to predsa nič navyše. A. I. im takto prihlasovala viac vozidiel pre firmu, lebo to bolo pre nich výhodné. Mala svoju firmu na toto prihlasovanie, a preto jej služby využívali na viaceré vozidlá na ich zaevidovanie. Kontaktovali sa aj v tých ďalších prípadoch s I. aj telefonicky aj osobne. Na doplnenie uviedol, že v tom jednom prípade, ku ktorému bol vypočúvaný, vtedy I. pracovala v Honde, vtedy cenník nemala, ale následne, kedy začala robiť to prihlasovanie tak, ako iné firmy v Žiline, mala už aj oficiálny cenník. Porovnaním cenníkov viacerých firiem svedok zistil, že prihlasovanie vozidiel cez ňu je pre neho najvýhodnejšie, lebo mala najlepšie cenníkové ceny. Pred tým, ako nemala cenník, jej dal peniaze na kolky a dal jej tú fľašu a čokoládu, alebo kávu, už si nepamätá. V priebehu výsluchu bola podľa § 259 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha č. 3 z č.l. 597 - 598. Svedok následne vypovedal tak, že nie je presvedčený, že dal do účtovníctva presne tú sumu 1.150,- Sk. Má tri firmy, jednu na fyzickú osobu a dve s.r.o. a už si nepamätá, na ktorú firmu je to evidované. Myslí, že tá suma, ktorú mu povedala obžalovaná za sprostredkovanie je reálna. I. mu dala účtenku - doklad o zakúpení kolkov, ale nie si je istý, či v spomenutej sume. Nevie, čo vtedy stálo prihlásenie vozidla. Svedok A. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vôbec nevie o čo ide. Kúpil prívesný vozík od A. S. a vybavoval mu to papierové zaevidovanie vozíka jeden policajt, jeho meno si nespomenul. Môže to byť ten policajt Z. X.. To je v podstate ten policajt, čo sa cez neho papiere vybavovali. Svedok bol vlastne len tretia osoba, dostal už hotové papiere. Vie len toľko, že to vybavoval ten pán X.. Nevedel, či to zaevidovanie vybavoval aj niekto ďalší. Potrebné zaevidovanie svedok A. D. zaplatil, už si presne na to nespomína. Určite bol na dopravnom inšpektoráte, ako keď sa eviduje, ale už si to nepamätá. Myslí, že ten prívesný vozík so sebou nemal. Svedok na pojednávaní uviedol, že obžalovaného vôbec nepozná. V ďalšom dokazovaní boli na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítané aj výpovede svedkov - J. L. z č.l. 423-426, - O. I. z č.l. 520-522.

Obsah prečítaných svedeckých výpovedí sa konkrétne nevzťahuje ani k jednému zo skutkov uvedených v obžalobnom návrhu. Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie aj prečítaním nasledujúcich listinných dôkazov: - zápisnice a fotodokumentácia o prehliadke iných priestorov z č.l. 111-164, - podklady k evidenčnej činnosti na Dopravnom inšpektoráte v Y. z č.l. 77-82, č.l.170-183, č.l. 194-203, č.l. 213-251,č.l. 293-310, č.l. 316-351, č.l. 357-365, č.l. 395-406, č.l. 413-422, č.l. 435-457, č.l. 463-473, č.l. 478-483, č.l. 490-495, č.l. 499-502, č.l. 512-517, č.l. 550-555, č.l. 559-564, - doslovný prepis záznamu telekomunikačných činností z č.l. 565-613, - kniha vydaných osvedčení v roku 2005 z č.l. 614-653, - úradný záznam z č.l. 654, - zostava vykonaných úkonov na ODI Y. z č.l. 655-663, - dochádzka za jún 2005 z č.l. 664, - správy z č.l. 665-667, - cenník správnych poplatkov z č.l. 668-669, - zbierka nariadení prezidenta PZ z č.l. 720-733, - zbierka pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií PPZ z č.l. 734-745, - popis typických činností policajta z č. 746, - správy na obžalovaných z č.l. 748-760, - odpis z registra trestov z č.l. 56, zväzok 4, - odpis z registra trestov z č.l. 57, zväzok 4, Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku súd ako dôkaz vykonal aj zvukový záznam na technickom zariadení. Prehraté boli nosiče označené ako: - príloha č. 1 k č.p.:UIS-V-206-7/2004-ITP.OŠČ, - príloha č. 1 k č.p.:UIS-V-207-7/2004-ITP.OŠČ, - príloha č. 1 k č.p.:UIS-D-82-7/2004-ITP.OŠČ, - príloha k č.p.:PPZ-V-2870/2005-ZPČ-S-ITP, - príloha k č.p.:PPZ-V-2871/2005-ZPČ-S-ITP, Prehratím obsahu spomenutých nosičov súd zistil, že ich obsah sa zhoduje s obsahom prepisov, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise. Podľa § 16 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 89 ods. 9 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, prezident Slovenskej republiky, súdny exekútor, člen lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, člen stráže prírody a osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; na jeho ochranu podľa ustanovení tohto zákona sa vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. V prejednávanej veci niet žiadnych pochybností o tom, že na obžalovaného Z. K. a na jeho konanie treba aplikovať vyššie citované ustanovenie § 89 ods. 9 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Z. K. bol v čase, kedy mal páchať stíhanú trestnú činnosť príslušníkom ozbrojeného zboru v hodnosti podpráporčík. Podľa svojej pozície - bol starší referent technik, služobne zaradený na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu a používal pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená - vykonával evidenčné úkony týkajúce sa motorových vozidiel. Jeho konanie, kvalifikované ako konkrétny trestný čin, pokiaľ by bolo dokázané, bolo nepochybne spáchané v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Obžalovaný Z. K. mal svojím konaním podľa obžaloby v bodoch I. až XI. ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vykonávajúc funkciu staršieho referenta - technika, služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., v bodoch II., III. a K.. obžaloby po vzájomnej dohode s obvinenou A. I. odo dňa 22. novembra 2004 najmenej v 11 prípadoch do dňa 15. júna 2005, kedy boli zadržaní, opakovane zneužívať svoju právomoc tým, že prijímal prostredníctvom sprostredkovateľky obžalovanej A. I. rôzne žiadosti od rôznych žiadateľov na vykonanie evidenčných úkonov na ODI OR PZ v Y. a to - prednostne pred ostatnými žiadateľmi - bez potrebných náležitostí - osobne žiadosti vybavoval - v rozpore s nariadením prezidenta PZ, zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií PZ a zákonom č. 315/1996 Z.z. - pričom žiadatelia o evidenčný úkon neboli osobne prítomní - aj napriek tomu bol úkon vykonaný - v prípade suplovania žiadateľa neboli predložené splnomocnenia - pri evidenčných úkonoch neboli fyzicky vykonané kontroly identifikácie vozidiel

pričom odôvodnenie obžaloby nad rámec opisu protiprávneho konania obvinených v obžalobnom návrhu vytýkalo obvinenému Z. K. aj to, že - žiadosti a príslušné doklady preberal aj mimo svojho pracoviska - jednotlivé žiadosti a spisový materiál neboli úplné - opakovane uprednostňoval žiadateľov z okruhu svojich známych a - týmto spôsoboval prieťahy na svojom pracovisku a A. I. ako sprostredkovateľka od rôznych žiadateľov samostatne žiadala po 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie žiadosti a vykonanie evidenčného úkonu a to pre obvineného Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v rôznych čiastkach do výšky 1.000,- Sk ako i rôznych vecných darov osobne pre seba prijímal. Hodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel súd k jednoznačnému a nepochybnému záveru, že sa nestali skutky, pre ktoré boli obaja obžalovaní stíhaní. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané spáchanie konania obžalovanými ako je konkrétne uvedené v obžalobnom návrhu a v skutkovej časti tohto rozsudku. Preto súd rozhodol tak, že oslobodil oboch obžalovaných spod obžaloby. K hodnoteniu dôkazov ku skutku uvedenému pod bodom I. obžaloby treba uviesť, že niet dôkazu, ktorý by priamo usvedčoval obžalovaného Z. K. zo žalovaného konania a niet ani nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili ucelený rad dôkazov usvedčujúcich tohto obžalovaného. Svedok Z. A. nepotvrdil, že ho obžalovaný pri prihlásení vozidla uprednostnil a preto ani neopísal spôsob ako to mal obžalovaný urobiť. Nebolo preukázané ani to tvrdenie obžaloby, že vozidlo nebolo pristavené na kontrolu čísiel na dopravný inšpektorát. Svedok vypovedal, že on síce nebol na dopravnom inšpektoráte, ale jeho manželka áno a keď mu zatelefonovala, pretože snežilo a zmrákalo sa a netrúfala si šoférovať, tak on prišiel na dopravný inšpektorát a auto odviezol. Obžalovaných vôbec tento svedok nepoznal. Nebolo teda preukázané, že pri tomto skutku vystupovala obžalovaná A. I. ako sprostredkovateľka. Preto nemožno vyčítať ani absenciu splnomocnenia, lebo manželia A. v konečnom dôsledku na dopravnom inšpektoráte boli. K tomuto skutku priraďovaný obsah telefonického rozhovoru označeného ako číslo 8 zo 17. novembra 2004 (č.l. 567), SMS s textom „zajtra sa zastavim mam 3 veci a potrebujem jedno zrkadlo, dakujem“ neusvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku pod bodom I., hoci ide o komunikáciu medzi obžalovanými. Text SMS totiž neobsahuje meno Marec ani to, že „zrkadlo“ ma byť evidenčné číslo 424, a preto ho nemožno priradiť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ku skutku pod bodom I, lebo sa rovnako dobre môže požiadavka na „zrkadlo“ vzťahovať na ktorékoľvek vozidlo. Text SMS nespomína, že práve jedna z tých troch vecí má byť vybavená ako „zrkadlo“. Napokon svedok Z. A. podal žiadosť o zapísanie motorového vozidla do evidencie dňa 21. novembra 2004 a SMS je už zo 17. novembra 2004. K hodnoteniu dôkazov ku skutku uvedenému pod bodom II. (súčasne aj III. a VI.) obžaloby treba uviesť, že žalované konanie ani v tejto časti nebolo v rozsahu na uznanie viny obžalovaných preukázané výpoveďami svedkov A. spolu s obsahom telefonického rozhovoru označeného ako číslo 3 z 5. decembra 2004 (č.l. 570). Uvedené dôkazy svojím obsahom nie sú priamymi dôkazmi o žalovanej trestnej činnosti obžalovaných, ani dostatočne presvedčivými nepriamymi dôkazmi. Spoľahlivo sa nimi podarilo preukázať iba to, že evidenčný úkon bol vykonaný bez prítomnosti žiadateľa úkonu, bez kontroly vozíka a to, že obžalovaná A. I. pýtala v súvislosti s týmto úkonom od O. A. 1.000 Sk. Obsah spomenutého telefonického rozhovoru ani výpovede obžalovaných či svedkov nepotvrdili, že spomenutých 1.000,- ako celok mal byť použitý ako úplatok v akejkoľvek svojej časti vo vzťahu k činnosti obžalovaného Z. K.. Obžalovaný K. ešte v prípravnom konaní vypovedal, že nevedel o tom, že I. berie peniaze od niektorých žiadateľov, hoci priznal, že mu niekoľkokrát dala aj rôzne sumy ako poďakovanie za to, čo pre ňu urobil. Chýba však preukázanie toho, že O. a A. A. skutočne vyplatili obžalovanej I.

1.000 Sk za to, aby ovplyvnila vykonanie „ich“ evidenčného úkonu na dopravnom inšpektoráte s kladným výsledkom a chýba preukázanie toho, že v prípade, že peniaze niekto z nich dal obžalovanej, táto následne aspoň ich časť odovzdala obžalovanému. Rovnako aj pri skutku pod bodom III., obžalobného návrhu chýba preukázanie, že vyjadrenie obžalovanej „budem potrebovať tisíc korún ešte“ (telefonát obžalovanej so svedkyňou G. z 10.5.2005 č. l. 601) malo viesť alebo viedlo k ovplyvneniu vykonania „jej“ evidenčného úkonu na dopravnom inšpektoráte s kladným výsledkom a chýba preukázanie toho, že v prípade, že peniaze menovaná svedkyňa dala obžalovanej, táto následne aspoň ich časť odovzdala obžalovanému. Tiež pri skutku pod bodom VI. obžalobného návrhu, kde sa spomína úplatok, platí argumentácia spomenutá vyššie a dôkazná núdza, ktorú napokon reflektovala aj podaná obžaloba formuláciou v odôvodnení na strane 9 obžaloby, piaty odsek, že „hovor zaznamenaný v telekomunikačnej činnosti č.2 jasne potvrdzuje, že 1.000,- Sk malo ísť pre oného (zrejme pre obv. K.). Z uvedenej formulácie je úplne jasné, že obžaloba sa iba domnieva, že peniaze išli zrejme pre menovaného obžalovaného, nevie to však jednoznačne a nepochybne preukázať. Práve absencia týchto zistení ešte v prípravnom konaní (čo aj bolo dôvodom na opakované vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie) zákonite viedla prokuratúru k formulovaniu protiprávneho konania iba vo veľmi všeobecnej formulácii v závere skutku pod bodom II., III. a VI. - „žiadala od ... za vykonanie evidenčného úkonu pre seba a Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bližšie nezistenom mieste a čase prijímal“. Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený, a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu, a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť - aktivita obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol pôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu v porovnaní s obžalobou. Súd, rovnako ako obžaloba, nevedel preukázať, či spomínaných 1.000,- Sk obžalovaná skutočne prevzala, a ak aj prevzala, kedy a koľko z tejto sumy odovzdala obžalovanému či už vo forme peňazí alebo darov (čokoláda, káva, veci pre dcéru obžalovaného alebo iné) a to v súvislosti s tým, aby napr. si riadne neplnil svoje služobné povinnosti v rámci zodpovednosti za plnenie jemu zverených úloh. Práve preto obžaloba zvolila v obžalobnom návrhu nielen v skutku pod bodom II., ale aj pod bodom III. a VI. obžalobného návrhu maximálne všeobecnú, paušálnu a všezahŕňajúcu formuláciu - „žiadala od ... za vykonanie evidenčného úkonu pre seba a Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bližšie nezistenom mieste a čase prijímal“. Práve pre takúto formuláciu bolo možné na začiatku, ešte v pôvodnej obžalobe zažalovať až 52 čiastkových skutkov bez toho, aby bolo skutočne dokázané, či peniaze boli prevzaté, či mali slúžiť ako úplatok, pre koho a aspoň približne v akom podiele a najmä za ktorú konkrétnu vec. Keďže tieto skutočnosti neboli riadne zistené ešte v prípravnom konaní, tento nedostatok sa dôkazmi na hlavnom pojednávaní odstrániť nepodarilo. Preto sa javí ako najpravdepodobnejšie to, že pokiaľ obžalovaná A. I. peniaze, napríklad aj „tisícku navrch“ prevzala, táto suma bola len odplatou za jej poskytnutú službu. To aj niektorí svedkovia uviedli napr. A. A.. Situácia v rozhodnom čase na Dopravnom inšpektoráte v Y. bola taká neúnosná, že občania, než aby opakovane a neúspešne stáli niekoľko dní v rade, radšej zaplatili sprostredkovateľa, ktorí evidenčný úkon vybavil za nich. Konanie obžalovanej A. I. v časti, keď pýtala peniaze od žiadateľov vo forme „tisícky navrch“ sa potom javí skôr ako iné možné nelegálne konanie a to, že obžalovaná mala zo svojej pravidelnej činnosti istý

príjem, ktorý však zrejme nejaký čas, do vybavenia živnosti, nezdaňovala. Z vypočutých svedkov väčšina nechcela potvrdiť, že nejaké peniaze obžalovanej dala, ale takmer všetci potvrdili to, že nijaké peniaze za účelom prednostného, urýchleného či nelegálneho vybavenia evidenčného úkonu obžalovanej nedali. Je preto oveľa pravdepodobnejší záver, že keď obžalovaná peniaze prijímala, robila to ako odmenu za svoju činnosť, nie za účelom ovplyvnenia rozhodovania obžalovaného Z. K.. Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť aj to, že konanie obžalovaného Z. K. nepochybne nebolo vždy, vo všetkých jedenástich žalovaných prípadoch absolútne v zhode s predpismi, ktorých porušenie vytýkala obžaloba v jednotlivých skutkoch. Či už išlo o chýbajúce splnomocnenie, prípadne vybavenie úkonu bez pristavenia vozidla a následnej fyzickej kontroly údajov, prípadne iné. Nebola však preukázaná príčinná súvislosť medzi istým zanedbaním povinností obžalovaným a konaním ďalšej obžalovanej, že za zanedbaním povinností bol úplatok. Na zákonný postup poukázala výpoveď svedka O. Z.. Obžalovaný mal pri akomkoľvek pochybení vydať v správnom konaní rozhodnutie a nevykonať evidenčný úkon. Bežnou praxou na predmetnom dopravnom inšpektoráte však bolo to, že príslušníci tolerovali vzhľadom na nával vecí niektoré typy nedostatkov a od žiadateľov vyžadovali až následné splnenie podmienok na vykonanie úkonu, napríklad dodatočné donesenie potrebného dokladu, podpis a podobne. Je potom na zváženie, či aj takéto konanie páchateľa je už trestným činom vzhľadom na znenie ustanovenia § 3 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keďže skutky mali byť obžalovanými spáchané do uvedeného termínu. Podľa § 3 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou. Niektoré čiastkové konania obžalovaného Z. K., ktorými si riadne neplnil povinnosti vyplývajúce zo zákona a služobných predpisov sa po formálnej stránke javia ako trestným činom, avšak z materiálnej stránky nemožno hovoriť o spoločenskej nebezpečnosti konania v stupni trestného činu. Tento obžalovaný totiž napr. nelegalizoval vozidlá pochádzajúce z trestnej činnosti, nefalšoval evidencie. Skôr naopak, patril podľa hodnotenia (aj svedka Z.) medzi ochotných príslušníkov, ktorí v prospech občanov ostávali aj po pracovnej dobe a vybavovali nával žiadostí. Určite mu možno vyčítať to, že do istej miery bol benevolentný k žiadateľom, keď dôsledne nevyžadoval dodržiavanie všetky náležitostí potrebných pre vykonanie evidenčného úkonu. Toto však podľa názoru súdu nie je trestným činom. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalobný návrh s výnimkou skutkov pod bodom II., III. a VI. vôbec neobsahuje pomenovanie neoprávneného prospechu, ktorý mal obžalovaný Z. K. svojím konaním získať. Pritom neoprávnený prospech je jedným zo znakov žalovaného trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. 12.2005. Čo sa týka hodnotenia dôkazov k spáchaniu skutkov uvedených v obžalobnom návrhu pod bodmi V. až XI., súd považuje za potrebné poukázať na niekoľko významných okolností, s prihliadnutím na ktoré obvinení nemohli spáchať tieto skutky. Podľa obžalobného návrhu pod bodmi V. až XI. návrhu mal obvinený Z. K. v presne nezistenom čase dňa 15. júna 2005 prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. v šiestich prípadoch a v jednom prípade prostredníctvom sprostredkovateľa K. D. prijať žiadosť...

Podľa zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby z 15. júna 2005 sp. zn. ČVS:PPZ-16/BPK-S-2005 (č.l. 59) bol podozrivý ppráp. Z. K. zadržaný v Žiline dňa 15. júna 2005 o 08:20 hodine. Následne podľa zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov z 15. júna 2005 pod sp. zn. ČVS:PPZ-16/BPK-S-2005 (č. l. 125) bolo na základe príkazu vyšetrovateľa OBPKS prikročené dňa 15. júna 2005 o 08:50 hodine k vykonaniu prehliadky iných priestorov u ppráp. Z. K. v miestnosti na oddelení BCPaDE ODI Y., kancelársky stôl ppráp. K., v archíve a k nemu priľahlých miestností. Podľa opisu vecí zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov na kancelárskych stoloch ppráp. K. bolo nájdených spolu 12 rôznych žiadostí od rôznych žiadateľov. Medzi nimi boli aj žiadosti uvedené v obžalobe pod bodmi číslo VI., VIII. a X. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že obžaloba nedokázala presne uviesť čas prijatia žiadostí v skutkoch pod bodmi V. až XI. Čo je ale presne zadokumentované, to je okamih obmedzenia osobnej slobody obvineného o 08:20 hodine. Ak súd pripustí možnosť, že obvinený prijal obžalobou napádané žiadosti dňa 15. júna 2005 hneď ráno, približne okolo 07:30 hodiny, kedy začali úradné hodiny, tak do okamihu zadržania nemohol fyzicky stihnúť vykonať to, čo sa mu dáva za vinu, teda že: - prijal rôzne žiadosti od rôznych žiadateľov - prednostne pred ostatnými žiadateľmi - bez potrebných náležitostí - osobne žiadosti vybavoval - v rozpore s nariadením prezidenta PZ, zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií PZ a zákonom č. 315/1996 Z. z. - pričom žiadatelia o evidenčný úkon neboli osobne prítomní - aj napriek tomu bol úkon vykonaný - v prípade suplovania žiadateľa neboli predložené splnomocnenia - pri evidenčných úkonoch neboli fyzicky vykonané kontroly identifikácie vozidiel lebo nemohol mať dostatok času ani na kontrolu prijatých žiadostí, nieto na ich vybavovanie. Napriek tomu, že vo vyšetrovanom spise sa nachádza zoznam vecí, ktoré vybavoval obžalovaný Z. K. v rozhodnom období, tento zoznam ako dôkaz je bezcenný. Ako vypovedal svedok O. Z., dopravný inšpektorát neviedol elektronickú evidenciu času podania návrhu, porovnaním ktorého času s časom vybavenia žiadosti v počítači obžalovaného by bolo možné zistiť poradie vybavenia žiadostí. Bez aj takéhoto objektívneho dôkazu potom nemožno spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že obžalovaný Z. K. spáchal konanie uvedené v obžalobnom návrhu. Z dôvodu, že súd mal zásadné pochybnosti o vine obžalovaných v rozsahu, ako to je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, a pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stali skutky uvedené v obžalobnom návrhu pod bodmi I. až XI., súd oboch obžalovaných oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na

súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 ( pätnástich ) dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, vyhlásením je až doručenie rozsudku.