{"guid": "e5b9013d-5be7-4eeb-8de1-e9a44da38b5c:1dda0802-d547-4d42-958f-01a8db56a513", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2011:9506100002.3", "spisova_znacka": "3T/21/2007", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/21/2007 z 20. 4. 2011", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 20. apríla 2011, sp. zn. 3T/21/2007, ECLI:SK:SSPK:2011:9506100002.3", "identifikacne_cislo": "9506100002", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2011-04-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1dda0802-d547-4d42-958f-01a8db56a513", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2011:9506100002.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9506100002.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9506100002.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/21/2007\n9506100002\n20. 04. 2011\njan giertli\nECLI:SK:SSPK:2011:9506100002.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSamosudca Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, JUDr. Ján Giertli\nv trestnej veci proti obžalovanému Z. K. a obžalovanej A. I. pre trestný čin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom\nsúbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2\nTrestného zákona účinného do 31. 12. 2005, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. apríla 2011 v\nBanskej Bystrici takto\nrozhodol:\n1./ Obžalovaný Z. K., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvalé bydlisko Y., ul. J. G. č. XXXX/XX,\n2./ Obžalovaná A. I., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvalé bydlisko Y., ulica G. č. XXXX,\nsa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátora Úradu\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 35/05 zo dňa 21.\n09. 2007, ktorá tvrdila, že\nI./ dňa 22. novembra 2004 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík,\npočas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu\nstaršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že\nprijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa Z. A., nar. XX.XX.XXXX na prihlásenie\nosobného motorového vozidla Opel Corsa a pridelenie evidenčného čísla „tzv. zrkadlo“ Y.-XXX T. na\nOkresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred\nostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval, v rozpore so\nZákonom č. 315/1996 Z.z. NR o premávke na pozemných komunikáciách, a to najmä v tom, že žiadateľ\no evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, že úkon bol vykonaný, nebolo predložené\nsplnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikačných\nčísel vozidla,\nII./ dňa 06. decembra 2004 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík,\npočas služobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu\nstaršieho referenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým,\nže prijal prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa O. A., nar. XX.XX.XXXX na\nzmenu evidenčného čísla prívesného vozíka XX-ZAA-XX a pridelil nové evidenčné číslo ZA-XXX N. na\nOkresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred\nostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval, v rozpore so\nZákonom č. 315/1996 Z.z. NR o premávke na pozemných komunikáciách, a to najmä v tom, že žiadateľ\no evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, že úkon bol vykonaný, nebolo predložené\n\nsplnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie\nvozíka, pričom A. I. ako sprostredkovateľ a pomocník žiadala telefonicky dňa 05.12.2004 od žiadateľa\nsyna majiteľa vozíka A. A., nar. XX.XX.XXXX samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho\npoplatku za vybavenie jeho žiadosti za vykonanie evidenčného úkonu pre seba a Z. K., ktorý od A. I.\núplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre\nseba na bližšie nezistenom mieste a čase prijímal,\nIII./ dňa 09. mája 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas\nslužobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho\nreferenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal\nprostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa O. G., nar. XX.XX.XXXX na odhlásenie\nnákladného automobilu Nissan Terano e. č. Y.-XXX I. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez\npotrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005,\nv rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z.z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore\nso Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom,\nže žiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, že úkon bol vykonaný, nebolo\npredložené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola\nidentifikácie vozidla, pričom A. I. ako sprostredkovateľ a pomocník žiadala telefonicky dňa 10.05.2005 od\nmanželky majiteľa vozidla C. G., nar. XX.XX.XXXX samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho\npoplatku za vybavenie jej žiadosti a vykonanie evidenčného úkonu pre seba a Z. K., ktorý od A. I. úplatky\nvo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na\nbližšie nezistenom mieste a čase prijímal,\nIV./ dňa 09. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas\nslužobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho\nreferenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal žiadosť\nod majiteľa O. W., nar. XX.XX.XXXX na odhlásenie osobného motorového vozidla firmy JAS ABM, s.r.o.,\nY. Škoda Octavia e.č. Y.-XXX I. a nákladného vozidla AVIA A - 21 T-F3 ev. č. Y.-XXX I. a osobného\nmotorového vozidla Škoda Felícia ev. č. Y.-XXX I. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez\npotrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005,\nv rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore\nso Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom,\nže žiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, že úkon bol vykonaný, nebolo\npredložené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola\nidentifikácie vozidiel,\nV./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas\nslužobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho\nreferenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal\nprostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od firmy SOLVENT Slovakia, s.r.o., Y. IČO XXXXXXXX\nmajiteľa L. D., nar. XX.XX.XXXX na zmenu majiteľa automobilu ťahača návesov DAF e. č. Y.-XXX T.\nna Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. a to prednostne\npred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore\ns nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke\nna pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,\nčiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, že žiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek\ntomu, že úkon bol vykonaný, nebolo predložené originál splnomocnenie na suplovanie, pri evidenčnom\núkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla,\n\nVI./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas\nslužobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho\nreferenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal\nprostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa nového osobného automobilu Škoda Fábia\nč. karosérie J. I K. K. nar. XX.XX.XXXX na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom\ndopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými\nžiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením\nP PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných\nkomunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku\n2005 a to najmä v tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla,\npričom A. I. ako sprostredkovateľ a pomocník žiadala od K. K., prostredníctvom A. A. nar. XX.XX.XXXX\nsamostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie jeho žiadosti a vykonanie\nevidenčného úkonu, pre seba a Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne\nnezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bližšie nezistenom mieste a čase prijímal,\nVII./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas\nslužobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho\nreferenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal\nprostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od majiteľa motocykla Honda VFR 800 e. č. Y. XXX W.\nB. D., nar. XX.XX.XXXX na zmenu farby motocykla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez\npotrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005,\nv rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore\nso Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to v tom, že pri\nevidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie motocykla,\nVIII./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas\nslužobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho\nreferenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal\nprostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od Slovenského centra produktivity, Y. IČO XXXXXXXX,\npoverenou pracovníčkou U. I., nar.XX.XX.XXXX na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla vozidiel\nVW Passat v.č. R a AUDI A4 v.č. R na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y., a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných\nnáležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so\nZákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou\npokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, že pri evidenčnom\núkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel, chýbal originál výpisu firmy z OR SR,\nIX./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas\nslužobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho\nreferenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal\nprostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od A. S., nar. XX.XX.XXXX majiteľa vozidla Opel\nVectra 1,8 1 e. č. Y. XXX T. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom dopravnom\ninšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi\nna ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka\n3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke na pozemných komunikáciách a\nv rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä\nv tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel,\nX./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas\nslužobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho\n\nreferenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal\nprostredníctvom sprostredkovateľa A. I. žiadosť od O. J., nar. XX.XX.XXXX nového majiteľa osobného\nmotorového vozidla Škoda Favorit 135 LXi e. č. Y. XXX I. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla\nna Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. a to prednostne\npred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore\ns nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke\nna pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,\nčiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola\nidentifikácie vozidla,\nXI./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase Z. K., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas\nslužobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho\nreferenta technika služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Y. zneužil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, že prijal\nprostredníctvom sprostredkovateľa K. D., nar. XX.XX.XXXX žiadosť od Z. T., nar. XX.XX.XXXX nového\nmajiteľa osobného motorového vozidla Škoda Felícia e. č. Y. XXX I. na zaevidovanie ťažného zariadenia\nna Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. a to prednostne\npred ostatnými žiadateľmi na ODI PZ v Y. bez potrebných náležitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore\ns nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. NR o premávke\nna pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,\nčiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, že pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola\nidentifikácie vozidla a ťažného zariadenia a bez účasti majiteľa vozidla, teda bez splnomocnenia na inú\nosobu, a to prednostne pred ostatnými žiadateľmi na ODI v Y.,\n\nteda\n\nobžalovaný Z. K. v bodoch I. až XI./\nako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc\nspôsobom odporujúcim zákonu,\nobžalovaný Z. K. v bodoch II., III. a VI./\nv súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa prijal úplatok alebo inú\nnenáležitú výhodu, pričom čin spáchal ako verejný činiteľ,\nobžalovaná A. I. v bodoch II., III. a VI/\nako účastníčka na dokonanom trestnom čine úmyselne poskytla inému pomoc na spáchanie trestného\nčinu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa prijať úplatok alebo\ninú nenáležitú výhodu, a čin spáchať ako verejný činiteľ, a to najmä zadovážením prostriedkov,\nčo bolo podľa obžaloby právne kvalifikované:\nu obžalovaného Z. K. v bodoch I. až XI.\nako pokračovací trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody\npodľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005,\nu obžalovanej A. I. v bodoch II., III., a VI./\n\nako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona\nvo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005\n\npretože\nnebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal dňa 21. septembra 2007\nobžalobu na obvinených Z. K. a A. I.. V nej obžaloval obvineného Z. K. zo spáchania trestného činu\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do\n31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa\n§ 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a obvinenú A. I. z trestného činu\nprijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do\n31.12.2005 vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.\nObžalovaní sa mali podľa obžalobného návrhu trestnej činnosti dopustiť tak, ako to je konkrétne uvedené\nv tomto rozsudku, v jeho výrokovej časti.\nSamosudca preskúmal podanú obžalobu v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 Trestného poriadku\na nariadil hlavné pojednávanie, určil jeho termín a rozsah dokazovania. Vykonaním hlavného\npojednávania a dôkazov Výsluchom obžalovaných a svedkov ako aj prečítaním listinných dôkazov spolu\ns prehratím zvukových záznamov zistil nasledujúce skutočnosti.\n\nObžalovaný Z. K. vypovedal, že ako príslušník Policajného zboru sa nedopustil žiadneho trestného činu\na počas služby nespáchal žiadny trestný čin. Nezobral žiadny úplatok a ďalej sa k danej veci už nechcel\nvyjadriť. Využil právo vo veci nevypovedať.\nObžalovaná A. I. využila právo nevypovedať na hlavnom pojednávaní.\nVzhľadom na okolnosť, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje právo vo veci nevypovedať,\nsúd na návrh prokurátora prečítal podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku skoršie výpovede obvinených.\nZ výpovede obvineného Z. K. z 15. júna 2005 (č.l. 66-85) sa zisťuje, že obvinená A. I. predkladal\nobvinenému Z. K. v priestoroch ODI rôzne žiadosti od rôznych žiadateľov za účelom vykonania\nevidenčného úkonu. Až do dňa 15. júna 2005 obvinený nevedel, že ďalšia obvinená za takéto úkony\nod niekoho žiadala peniaze. Priznal, že od obvinenej v súvislosti s vybavovaním týchto úkonov dostal\nniekedy 200 Sk alebo 300 Sk, inokedy 500 Sk. Nevedel odkiaľ tieto peniaze pochádzali. Spolu sa nikdy\nnebavili o tom, či obvinená berie od ľudí nejaké peniaze za vybavovanie žiadostí. Nevie presne určiť\nkedy a v koľkých prípadoch takéto finančné hotovosti prijal a za konkrétne ktoré vybavenia. Predpokladá,\nže to bolo za obdobie od roku 2004 do roku 2005. Peniaze od nej nežiadal, sama mu ich dávala. Chápal\nto ako poďakovanie. Nevie odhadnúť celkovú sumu prijatých peňazí. Obvinená mu viackrát dala pre jeho\ndcéru aj hračky a sladkosti, čo chápal ako pozornosť pre neho či jeho dcéru. V súvislosti s vybavovaním\nevidenčných úkonov na ODI OR PZ Y., ktoré od neho obvinená požadovala, boli spolu aj v telefonickom\nkontakte.\nDňa 15. júna 2005 pred 07:30 hodinou začal spolu s kolegami vybavovať stránky, pričom v nezistenom\nčase podľa poradia vstúpila do kancelárie aj obvinená A. I. a tú náhodne vybavoval obvinený Z. K..\n\nPredložila asi 6 žiadostí. Tieto začal vybavovať v evidenciách a v počítači, pričom v priebehu vykonávania\nevidenčných zmien vstúpili do kancelárie príslušníci Policajného zboru a obvineného Z. K. zadržali. V\npredchádzajúcich dvoch dňoch - 13. júna a 14. júna 2005 obvinený pre obvinenú nevybavoval žiadosti,\nvybavovala ich kolegyňa Z. K..\nObvinený si už nepamätal v prípade vykonávania zmeny u žiadateľa O. A. na okolnosti, ale podľa\nobvineného mal byť O. A. osobne prítomný pri úkone, nevie však obvinený uviesť, kto vec vybavoval\nza O. A..\nPo vypočutí zvukových záznamov číslo 3 z 5. decembra 2004 a č.2 z 1. decembra 2004 sa obvinený\nvyjadril, že nevie o žiadnych evidenčných úkonoch, ktoré by si vyžadovali tisícku navrch, ako to odznelo\nvo vypočutých telefonátoch, okrem správnych poplatkov.\nZ výpovede obvinenej A. I. z 15. júna 2005 (č.l. 93-106) sa zisťuje, že si nie je vedomá, že by niekoho na\ndopravnom inšpektoráte podplácala. Nepoprela, že zobrala nejaké peniaze od zákazníkov, maximálne\n200 až 500 Sk, ale Z. K. nikdy nedávala peniaze, ani províziu ani inú nenáležitú výhodu za to, že\nzabezpečil pre ňu alebo pre inú osobu vykonanie evidenčného úkonu. Niekedy dala K. čokoládu alebo\npodobne, nešpecifikovala však, čo je to podobne. Nikdy nebola uprednostnená, vždy mala potrebné\ndoklady. Pripustila, že niekedy tieto úkony vykonával aj jej otec, buď stál v rade alebo doniesol veci\nprichystané na evidovanie. Nedá sa to definovať kedy a o aké úkony išlo. Na niekoľko málo osôb si\nmenovite spomenula. Poprela, že by niektorým osobám hovorila, že za sprostredkovanie úkonu okrem\nsprávneho poplatku je potrebné dať tisícku navrch. V súvislosti s vybavovaním evidenčných úkonov\ndávala obvinenému Z. K. len kolky, nie finančnú hotovosť. Nepamätá si, že by obvinenému Z. K. niekedy\nodovzdala akúkoľvek finančnú hotovosť. Priznala, že pre A. A. vybavovala prepisy vozidiel a ten jej\nniekedy niečo dal za vybavenie.\nPo prehratí záznamu telefonického rozhovoru z 5. decembra 2004 obvinená potvrdila, že telefonovala s\nA. a spomenutá tisícka navrch bola pre ňu za vybavenie značiek. Z týchto peňazí nedala nič obvinenému\nZ. K..\nK ďalšiemu prehratému záznamu z 30. novembra 2004 a z 1. decembra 2004 vypovedala, že v rozhovore\nspomenutý Paľo nie je K.. Pokiaľ sa spomína, že 800 ostane otcovi, obvinená nevie, v ktorom to bolo\nprípade.\nSúd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj výsluchom viacerých svedkov.\n\nKu skutku pod bodom I.\nSvedok Z. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že kúpil nepojazdné auto po búračke. Svojpomocne\nsi ho opravil a potom nasledoval papierový postup, podanie žiadosti, overenie, STK. Podpis na žiadosti\nje jeho. Pred podaním tejto žiadosti s nikým netelefonoval, aby žiadosť bola hladko alebo urýchlene\nna polícii vybavená. Nikomu v súvislosti s vybavovaním papierov okolo vozidla neponúkal, nedal ani\nnesľúbil úplatok. Spolu s manželkou išli po kontrole na STK na políciu prihlásiť auto. Keďže tam bolo\nveľa ľudí, manželka tam zostala, on odišiel. Vrátil sa okolo štvrtej - piatej na políciu, lebo manželka\nmu volala, že je na rade a dostala číslo. Keďže snežilo a schyľovalo sa k večeru, manželka sa bála\nšoférovať, tak prišiel po auto svedok. Bol asi dvakrát vypočúvaný v súvislosti s touto vecou v Žiline, kde\nvypovedal to, čo aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaných nepozná, na hlavnom pojednávaní ich videl\nprvýkrát v živote. Nebol s nimi ani v telefonickom kontakte. Nie je pravda, že by sa obžalovaní podieľali\nna vybavovaní čísla Y. XXX T..\n\nKu skutku pod bodom II.\nSvedok O. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že toho veľa nevie o vybavovaní dokladov k vozidlu\nna polícii. Syn mu pomáhal pri vybavovaní. Dôvodom bola štátom nariadená zmena čísel, čo bolo treba\nvykonať do určitého dátumu. Prívesný vozík bol evidovaný na neho, aj stále je. Svedok stál dva dni na\npolícii, tri razy bol zapísaný v poradovníku a nedostal sa na rad, nebola šanca. Preto požiadal syna,\naby vybavil evidenciu, lebo chodili na týždňovky, tak sa museli striedať. Nevie, kto podal žiadosť, či on\nalebo syn. Nevie už, či dal splnomocnenie na syna, alebo na niekoho iného. S vozidlom, ani s prívesným\nvozíkom nebol na polícii, išlo len o papierovú zmenu evidenčného čísla. Nevie o tom, či synovi niekto\npomáhal pri vybavovaní tejto zmeny. Obžalovaných svedok nepozná, na hlavnom pojednávaní ich videl\nprvýkrát. Svedok si už nepamätá, či v tom čase platil za kolky alebo nie.\nVzhľadom na rozpory vo výpovedi oproti prípravnému konaniu bol svedok požiadaný o vysvetlenie\nrozporov. Rozpory vedel vysvetliť iba tým, že si nespomína na tie kolky, lebo mal mozgovú príhodu asi\ntri roky dozadu, okolo roku 2008. Po mozgovej príhode má už výpadky pamäti.\nSvedok A. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa robila zmena evidenčného čísla. Kvôli tomu\ntelefonoval s A. I.. A. I. mu robila nejaké poistky na autá a robila v servise v Honde. Kamarát J. I. ju\nodporučil ako človeka, ktorý dokáže prepísať auto, alebo zmeniť ŠPZ-ku. Otec bol raz, alebo dvakrát\nna dopravnom inšpektoráte, ale sa mu nepodarilo dostať na rad. Tento svedok si už nepamätal čo\nmal k dispozícii pri vybavovaní na dopravnom inšpektoráte. Osobne nebol na dopravnom inšpektoráte.\nVzhľadom na časový odstup si nebol istý či na políciu doviezol prívesný vozík. Pripustil, že s obžalovanou\nI. telefonovali, aké doklady treba k preevidovaniu vozíka. Pre časový odstup si nepamätal, či žiadosť\npodpisoval on alebo otec. Obžalovaná je dosť prostoreká, takže možno niečo žiadala v telefonáte okrem\nkolkov. Mal by si to pamätať, ale nevie. Asi predložil to, čo obžalovaná v telefonickom rozhovore žiadala\nk úkonu. Predpokladá, že to bol technický preukaz a nejaké papiere. Nevie, čo stojí prepis, nevie aké\nkolky tam boli. Pretože dosť veľa podniká, sú veci, ktoré cez neho prejdú a nepamätám si na ne.\nVzhľadom na niektoré rozpory vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi v\nprípravnom konaní boli prečítané časti výpovede svedka z prípravného konania a svedok bol vyzvaný\nna odstránenie rozporov. Svedok následne vypovedal, že si už nespomína na to, že by dal A. I. 1.000,Sk, takže nevedel odpovedať na to, či jej dal, alebo nedal tieto peniaze.\nNásledne bola podľa § 269 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha č. 3 z č.l. 570 - 571.\nSvedok nato vypovedal, že si pamätá, že ten hovor bol. Predpokladal, že v prípade požiadavky 1.000,Sk od A. I. išlo o žart. A. I. poznal asi pol roka až rok pred predmetným telefonátom, lebo chodieval za\nmladým J. I., asi jej bratrancom. Keďže v tom čase chodil k Tiborovi častejšie, tak sa s obžalovanou stretli\nviackrát do týždňa. Chodili s malým Tiborom aj s obžalovanou do barov a napríklad jej prostorekosť\nsa prejavila pri hodnotení chlapov. Svedok si nespomenul na to, že by obžalovanej dal, sľúbil, ponúkol\núplatok v súvislosti s vybavovaním vecí na polícii, možno to vybavili nejakým drinkom.\nKu skutku pod bodom III.\nSvedkyňa C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pre časový odstup si už nespomína na vec\ntak, ako vtedy, keď sa to stalo. Kúpila si osobné auto, išla sa postaviť do radu na políciu a potom aj\ndostala papiere k osobnému autu. Nepamätá si už, že by pomohla manželovi pri odhlasovaní nákladného\nautomobilu. Keď si vybavovala osobné vozidlo, tak stála v rade a pani I. stála asi štyri miesta predo ňou.\nIšli naraz do kancelárie na polícii. Obžalovanú poznala z predajne vozidiel značky Honda. Svedkyňa\nnevie, či jej manžel mal vtedy nejaké nákladné motorové vozidlo. Dátum vybavovania si nepamätá.\nPre manžela nevybavovala žiadne evidenčné úkony vozidla, iba pre ňu to spomínané zaevidovanie\njej osobného motorového vozidla zn. Honda Jazz Y. XXX T.. Bolo to jej prvé auto a okrem toho žiadne\nevidovanie vozidla na polícii nevybavovala. S obžalovanou sa stretla len vtedy na polícii, v inom kontakte,\n\nani v telefonickom kontakte neboli. Ohľadom odhlasovania vozidla Nissan Terano Y. XXX I. nebola v\nkontakte s pani I.. Obžalovaného nepozná.\nNásledne bola podľa § 269 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha č. 5 z č.l. 601.\nSvedkyňa nato vypovedala, že si nepamätá na takýto telefonát s pani I. ani na spomínaných 1.000,- Sk\nsi nepamätá. Jednoducho nič pani I. v súvislosti s odhlásením vozidla Nissan Terano nedala, neponúkla,\nnesľúbila, žiadnych 1.000,- Sk.\nSvedok O. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že predával auto Nissan Terano do Bratislavy ako\n„totálka“, ale si už na ten prepis nepamätá pre časový odstup a aj preto, lebo má viac vozidiel, a to 4 x\nRenault, 4 x Nissan, 4 x Liaz a Iveco a osobné autá. V roku 2005 síce nemal toľko nákladných áut, ale\ntiež ich mal dosť. Zo začiatku si prihlasovanie áut vybavoval sám a potom na splnomocnenie, ale už si\nnepamätá, ktoré autá ako. Splnomocnenie bolo robené u notára a pre pani I.. Nevie, kto vybavil papiere o\nodhlásení tohto vozidla. V tom čase bol po nehode s predmetným nákladným vozidlom ako spolujazdec.\nOdmietol hospitalizáciu. Pani I. robila v Honde, ona mu pomohla poistiť autá v poisťovni, no a potom sa\nrozhodol na základe splnomocnenia, aby mu pomohla pri evidencii vozidiel. Robila to zadarmo. Svedok\nuviedol, že úprimne tvrdí, že nikomu nič nedal. Svedok nevedel odpovedať, či mu pomáhala manželka\npri evidovaní vozidiel, nejakým telefonátom alebo niečím iným. Svedok často chodieva do Bratislavy,\ndoma je málo a má málo času, nie je zbehlý v prihlasovaní vozidiel, preto splnomocnil inú osobu na\nprihlasovanie vozidiel. Už nevie presne, ale myslí si, že bolo predkladané splnomocnenie pri evidencii\nvozidiel.\nVie, že obhliadka nákladného vozidla Nissan sa robila, bola tam polícia aj z poisťovne tam bol človek,\nbolo to v priestoroch Nissanu. Nevie presne povedať, či bol aj on pri tom, lebo bol viackrát v Nissane\nv súvislosti s týmto poškodeným nákladným vozidlom. Svedok nevedel povedať, či sa jeho manželka\nmohla v tejto súvislosti dostať do kontaktu s pani I.. V súvislosti s odhlasovaním poškodeného vozidla\nNissan Terano nikomu nedal, nesľúbil, neponúkol úplatok, ani jeho manželka nie. Ona bez jeho súhlasu\nnikomu nič nedá.\n\nKu skutku pod bodom IV.\nSvedok O. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal takmer úplne zhodne ako v prípravnom konaní. Ani u\njedného z vozidiel nebola vykonaná kontrola výrobných čísiel. Požiadal pracovníčku firmy, aby odstála\nrad na dopravnom inšpektoráte, lebo chcel vykonať zmenu názvu spoločnosti. V rade stál napokon aj\ntento svedok. Pri okienku prevzal všetky doklady policajt. Pamätal si, že ho predvolal vyšetrovateľ PZ,\nže doklady na odhlásenie vozidla sa našli u nejakého policajta, a opýtal sa ho vyšetrovateľ, či dávali\núplatky. Svedok obžalovaných nepozná a myslí, že ich ani nevidel.\nSvedok čakal pri okienku na dopravnom inšpektoráte, bol poradovník na čísla. V jeden deň odovzdali\npapiere, technické preukazy, to sa zaistilo a čakali, že prídu nové papiere. Policajti povedali, že budú\ninformovať čo bude ďalej. Svedok nevedel, ktorý policajt fyzicky odkontroloval vozidlo. Obžalovaného\nZ. K. si nevybavil ako kontrolujúceho policajta. Vozidlá isto doviezli na kontrolu tak, že svedok šoféroval\nOctaviu, ďalší konateľ W. I. šoféroval Feliciu a kto šoféroval Aviu si svedok už nepamätal. Už nevie, či\nautá viezli v Žiline do časti Závodie a tam sa kontrolovali čísla motorov, kde sa obyčajne kontrolovali\nčísla motorov. Doklady neboli svedkovi vrátené ako zle vyplnené. Dokonca vyšetrovateľ mu dal meno\nasi nejakého náčelníka, s ktorým sa svedok spojil a potom bol vlastne na základe takéhoto postupu\nuprednostnený a dostal vystavené doklady od spomenutých vozidiel. V súvislosti s vykonaním evidencie\nspomenutých troch vozidiel nikomu nesľúbil, neponúkol, ani nedal úplatok alebo nejakú pozornosť.\nNevybavoval žiadne prednostné zaevidovanie spomenutých troch vozidiel. Napokon časť dokladov mu\nchýbala a keď sa bol na dopravnom inšpektoráte opätovne pýtať na vyznačenie zmeny, policajtom mu\nbolo povedané, že doklady boli zaistené.\n\nKu skutku pod bodom V.\nSvedok L. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní tak, že v období roku 2005 šéfoval firme Solvent\nSlovakia, preto od tej spoločnosti nemohol nakúpiť žiadne nákladné motorové vozidlo. V tom čase určite\nmali nákladné motorové vozidlá, ale nemôže dnes už potvrdiť, že mali aj ťahač zn. DAF. V tú dobu\nvybavovali zapisovanie vozidiel do evidencie páni A. a K.. On ako konateľ spoločnosti mal na starosti\núplne všetko, ale nemyslí si, že by to niekedy on osobne vybavoval, aj keď je to možné. Vždy sa chodilo\nfyzicky na dopravný inšpektorát, lebo fungovali ako autobazár. Na prehliadku sa v tom čase chodilo s\nvozidlami kúsok za Žilinu. Na názov tej časti Žiliny si nespomenul. Domnieval sa, že ak sa v tom čase\nrobila odhláška vozidla, tak nepotrebovali plnú moc, pretože majiteľom vozidla bola vlastne spoločnosť\nSolvent Slovakia, ale v iných prípadoch, keď bola potrebná plná moc, tak ju mali.\nSvedok pozná obžalovanú A. I., ale v roku 2005 sa ešte nepoznali, zoznámili sa asi tak dva - tri roky\npotom. Pani I. si urobila firmu na prevody áut, tak sa zoznámili v jej kancelárii a potom svedkovi pomáhala\nv niektorých prevodoch áut. Určite to však bolo po roku 2005. Určite pani I. nežiadal o vybavenie\nevidencie vozidla ako prednostné, urýchlené, dokonca za úplatok. S pánmi A. a K. sa vždy dohodli na\nnejakom postupe, čiže bez jeho dovolenia, alebo súhlasu, nemohli nič robiť na vlastnú päsť.\nSvedok D. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní podobne ako svedok L. D.. Boli firma, ktorá sa\nzaoberala predajom ojazdených ťahačov. Štandardne bolo, že prepis vozidla vybavoval konateľ, pán L.\nD.. V tomto prípade však niečo mal, nemohol to on vybaviť, a preto svedok D. K. zašiel za pani I., ktorá\npracovala v Honde. Jej náplňou bolo aj vybavovanie prepisov vozidiel. Svedok sa jej opýtal, čo k tomu\ntreba a ona mu to povedala, lebo asi skoro každý deň chodila na políciu vybavovať prepisy. V rámci\nslužieb zákazníkom robila aj takéto veci. Bolo jej dané štandardné splnomocnenie, technický preukaz,\npríslušné kolky. Od svedka K. určite poplatok za túto službu za evidenciu vozidla nepýtala. Nemal by to\nako vyúčtovať, musel by jej dať zo svojho. Išlo o prípad evidencie len jedného ťahača. Po tejto neblahej\nskúsenosti využívali na evidenciu jedného extra pracovníka. O neblahej skúsenosti hovoril preto, že\nnapriek tomu, že to auto bolo legálne predané, dokumenty boli legálne, ten vyšetrovateľ bol arogantný,\npretože nebol ochotný dva týždne tie dokumenty vydať a nepovedal prečo. Určite mal na I. telefón,\ntak sa zrejme dohodli, že jej zavolá a kedy tie problémy, o ktorých hovoril nastali nevie. Niektoré veci\nmali vopred pripravené, čiže skontrolovanie vozidla na dopravnom inšpektoráte, na to mali pracovníka,\nale nemohli si dovoliť ako malá firma byť pol dňa na dopravnom inšpektoráte. V tom čase sa chodilo\nna fyzickú kontrolu vozidla do časti Žilina-Bánová. Kto konkrétne bol s týmto vozidlom, si už svedok\nnepamätá , lebo chodil každý z firmy, kto mal vodičský preukaz skupiny „C“. Svedok obžalovaného\nnepozná, neutkvel mu v pamäti. Doklady boli určite riadne vyplnené, obsahovali všetky náležitosti, lebo\nmesačne prihlasovali 25-30 vozidiel. Svedok si už teraz nespomína, koľko sa vtedy platilo v kolkoch za\nprihlásenie ťahača, bolo to asi podobné, ako u osobného motorového vozidla, teda asi 1.500,- Sk. Vtedy\nvo firme mal pripravené kolky, s peniazmi do styku neprichádzal.\n\nKu skutku pod bodom VI.\nSvedok K. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kúpil vozidlo. Kvôli robote nemal čas stáť v rade,\ntak sa pýtal, ako by sa dalo vozidlo postaviť na značky, čo to bude stáť, aké kolky treba a tak. Dohodol\nsa a asi za týždeň kvôli tomu dostal predvolanie z polície. Pýtal sa v servise osoby, ktorá mu predávala\nauto, či sa to dá postaviť na značky, bol tam chlap aj žena. Na meno chlapa si nepamätá, lebo odvtedy\nsú hádam aj štyri roky. Nepamätal si podmienky dohody. On ako podnikateľ v živote nikomu nedal ani 10\nhalierov. Nebol s vozidlom na dopravnom inšpektoráte. Najprv bol predvolaný na políciu na výsluch a až\npo tomto výsluchu dostal na polícii pridelené značky. Na vozidle mal prevoznú značku, musel chodiť do\nservisu si to stále predlžovať, pokiaľ sa vec na polícii nevyšetrí. Nepamätá, koľko zaplatil za postavenie\nvozidla na značky. Nespomína si, že by A. od neho niečo pýtal, ale určite by neuspel. Svedok si pamätá,\nže platil za kolky.\n\nObžalovanú A. I. videl na hlavnom pojednávaní prvýkrát. Predtým videl na polícii jej fotku, keď mu jej\nfotku ukázali. V súvislosti s vybavením evidencie vozidla Fabia nedal žiadnu finančnú hotovosť pre pani\nI.. Značky od Fabie si bol zobrať na polícii na základe predvolania od polície.\nVzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka oproti výpovedi v prípravnom konaní bola podľa § 264 ods. 1\nTrestného poriadku prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania.\nSvedok následne vypovedal, že nikomu nedal 1.000,- Sk. Dal iba tie peniaze na kolky. Pokiaľ v\nprípravnom konaní spomenul aj meno I., tak je to preto, lebo ten policajt pri výsluchu ukázal svedkovi\nfotku pani I. a povedal jej meno, pričom svedok v živote s ňou do styku neprišiel. Už si nespomína, že\nby niekto, napríklad aj pán A. od svedka pýtal 1.000,- Sk, ale je isté, že svedok nikomu 1.000,- Sk nedal.\nUrčite niečo sľúbil, možno nejakú fľašu, ale svedkovi je to jedno, lebo čo sa vtedy dialo na Dopravnom\ninšpektoráte v Y., tam sa ľudia pomaly ráno bili. Svedok vozidlo kupoval u A. v Žiline. Možno preto\ndnes nevie, kto je A., lebo vtedy to bol nejaký technik v tom servise, kde svedok kupoval Fabiu. Svedok\nto nesľuboval za nejaké prednostné vybavenie, lebo to naozaj bral ako službu za vybavenie vozidla.\nMožno keby v tom čase bolo v Žiline na dopravnom inšpektoráte 10 okienok, tak by dnes na súde nikto\nnesedel. Svedok niektoré rozdiely vo výpovedi oproti výpovedi v prípravnom konaní vysvetli tým, že má\ncukrovku, musí si štyrikrát za deň pichať inzulín, tak bol aj rozrušený a po toľkých rokoch si už nemôže\ndnes pamätať, čo sa stalo v roku 2005.\nSvedok A. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní takmer zhodne ako v prípravnom konaní. Svedok si\nspomenul, že niekoľkým klientom Autocentra ponúkol službu zaevidovania vozidla, nespomína si však,\nže by od klienta K. K. pýtal 1000,- Sk vopred ako poplatok za zaevidovanie vozidla. Klientom dal kontakt\nna pani I., čo sa týka prihlasovania vozidiel a bolo na klientoch, či sa s ňou spoja, alebo nie. Službu\nprihlasovanie vozidiel mal v popise práce, aj momentálne je táto služba v ponuke. Svedok stále pracuje\nna rovnakom mieste v Autocentre A. a služba prihlásenie vozidla stojí asi 30,- €. Pani I. aj v súčasnej\ndobe pre nich prihlasuje zákaznícke vozidlá tak, že vystaví faktúru pre klienta, ten to uhradí. Nepamätá\nsi už ako to fungovalo v minulosti, teda ako sa poplatok za prihlásenie vozidla platil. Autom sa prebehlo\nna STK-čku, alebo na políciu, lebo overenie čísiel sa robí inde, nie tam, kde je situovaný dopravný\ninšpektorát a ďalšiu evidenciu papierovú vybavovala pani I.. Čiže na polícii auto pred zaevidovaním\nvideli. Svedok si už nepamätá na zaevidovanie auta pána K., lebo ročne predá 100 áut. Na hlavnom\npojednávaní nespoznal prítomného svedka K..\nObžalovanej I. ani obžalovanému K. nikdy nič nedal, nesľúbil, neponúkol za to, aby nejako prednostne\npred ostatnými zaevidovanými uchádzačmi prihlásili vozidlá kúpené klientmi v Autocentre. Fakturácia\nslužby prihlásenie vozidla nešla cez firmu Autocentrum. Aj keď má v popise práce poskytovať službu ako\nzaevidovanie vozidla, tak to vysvetlil tak, že v rámci poskytovania komfortu pre zákazníkov môže urobiť\nnapr. to, že mu vozidlo dovezie napr. na chalupu, majú ponúkať také služby, čo zákazníkovi spríjemnia\njeho život. V popise práce nie je napr. poskytovanie zliav na motorové vozidlo, ale zľavy ako predajca\nmôže poskytnúť. Nikto z predajcov teda nezabezpečuje prihlásenie vozidla pre zákazníkov, ale robí sa\nto sprostredkovane napr. stále aj cez pani I..\nPočas výsluchu svedka A. A. bol v pojednávacej miestnosti prítomný aj svedok K. K., ktorý uviedol, že\nsi nespomína na Z. A. ako na osobu, ktorá mu predala vozidlo Fabia.\nSvedok A. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v roku 2004 až 2005 bol vedúci predaja vo firme\nAutocentrum - A. v Y.. Prihlasovanie vozidla do evidencie sa udialo pre zákazníka málo krát, len pre tých\nzákazníkov, ktorí to vyslovene požadovali. Bolo to pár ľudí. Bolo to prostredníctvom slečny I. na základe\nsplnomocnenia. Spojil sa so slečnou I., či by prihlásila vozidlo zakúpené v spomenutom Autocentrume,\ndostala splnomocnenie od konkrétnej osoby. Už si nepamätá, kto mu to odporučil, že slečna I. vie vybaviť\nprihlásenie vozidla. Prvých párkrát to prihlásenie urobila len tak, to znamená bez odplaty a potom už\nmala na to s.r.o.-čku. Keďže chceli túto službu prihlasovanie vozidiel poskytovať v širšom rozsahu, tak\nsi dohodli túto službu so slečnou I. za odmenu. Keď nemala slečna I. živnosť, svedok jej vtedy nedával\n\nnič za prihlásenie vozidiel, alebo si nepamätá, že by jej za to niečo dal. Keď vypovedal na polícii, hovoril\npravdu, len to bolo v roku asi 2004 - 2005, bolo to už dávno.\nVzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka oproti prípravnému konaniu bola podľa § 264 ods. 1 Trestného\nporiadku prečítaná časť výpovede svedka A. A. z č.l. 275-277.\nNásledne bola podľa § 269 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha, prepis telefonického\nrozhovoru označený ako č. 2 z 11. 4. 2005.\nSvedok k prečítanému prepisu uviedol, že párkrát A. I. dal 1.000,- Sk ako láskavosť. Pokiaľ si spomína,\nv tej dobe kupoval jazdené auto pre seba od zákazníka, ktorý kupoval z Autocentrumu A. nové auto.\nPokiaľ boli použité slová: „a ešte plus tisícku pre oného, pre Vás“, tak to myslel slečnu I.. Svedok používa\ntaký slang. Dnes si už nepamätá a netuší, či tie tisícky, ktoré dával slečne I., išli z jeho peňazí, alebo z\nfiremných peňazí, alebo boli od zákazníka. Momentálne to už platí zákazník. Dnes táto služba stojí 33,€ a platí to zákazník priamo slečne I. plus kolky.\nV počiatkoch dal tisíckorunáčku slečne I. on zo svojho, určite to neboli firemné peniaze, lebo by chýbali\nv pokladni. Dnes si už naozaj nepamätá, ťažko mi je povedať, v ktorom roku za túto službu začali platiť\niba zákazníci a slečne I. priamo. Určite dal slečne I. zo svojich peňazí po tisíckorunáčke len párkrát.\nV tom čase, čiže v rokoch 2004-2005 bola katastrofálna situácia na dopravnom inšpektoráte a peniaze,\ntie tisíckorunáčky, ktoré dával slečne I., jej nedával z toho dôvodu, aby prednostne, urýchlene vybavovala\nprihlásenie vozidiel, ani preto, aby čo len časť tých peňazí niekomu dala, ponúkla, sľúbila. Ani neskúmal,\nči niekomu dala z tých peňazí, ani či prednostne vybavuje prihlásenie vozidla. Svedok prítomného\nobžalovaného na lavici obžalovaných vôbec nepoznal.\n\nKu skutku pod bodom VII.\nSvedok B. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že prepis v rozhodnom čase robil tak, že si overil\nčíslo motocykla Honda VFR 800 a potom si dal urobiť splnomocnenie u notára a dal ho pani I.. Kontrolu\nčísla motocykla vykonal policajt, ale nepamätá si policajta. Obžalovaného Z. K. pozná. Nepamätá sa, či\nkontrolu motocykla vykonal obžalovaný. O kontrole bol vyhotovený písomný záznam. Na vybavovanie\nnemal čas, bolo to tesne pred dovolenkou, preto o vybavenie požiadal pani I.. Nepamätá sa, odkiaľ sa\ndozvedel, že pani I. vybavuje takéto veci. Poznajú sa od detstva. Žiadosť určite podpísal. Napokon\nani neodišiel na dovolenku kvôli tomu, že papiere sa mu vrátili za dlho, to znamená, že prepis sa dlho\nneuskutočnil.\nPodľa § 269 Trestného poriadku súd prečítal v priebehu výsluchu svedka neutajovanú príloha č. 17 z\nč.l. 613.\nSvedok nato reagoval tak, že dnes si už nespomína na ten rozhovor. Od pani I. nežiadal, aby prepis\nmotorky vybavila urýchlene, prednostne pred ostatnými uchádzačmi, a to ani vzhľadom na tú dovolenku,\nna ktorú mal ísť. S pani I. sa nedohodli ani na žiadnej odmene za vykonanie služby, ani jej neponúkal,\nnesľúbil, nedával peniaze, ktoré by mali slúžiť ako úplatok za vybavenie jeho žiadosti.\n\nKu skutku pod bodom VIII.\nSvedkyňa U. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní tak, že keď im doviezli dve autá, nikto nemal čas\nto papierovo vybaviť a manžel sa poznal s pánom I.. Tak napísala plnú moc na pani I., dali k tomu\n\nkolky alebo peniaze na kolky, dali overené tie čísla, čo sa overujú na inšpektoráte. Svedkyňa nebola\npri autách, keď boli na polícii, s autami boli kolegovia, ale nevie, či na dopravnom inšpektoráte, alebo\nv Žiline-Závodí. Doklady na prepis a všetky potrebné k tomu doklady a plnú moc predkladali pani I..\nNepamätá si na to, že by im vrátili doklady ako neúplné, lebo dokonca mali overené preklady k autám,\nlebo boli z Nemecka a spomína si, že aj na plnej moci bolo uvedené, čo všetko treba, aké doklady doložiť,\ntak sa toho držali. Sprostredkovanie urobila pani I. bez odmeny. Obžalovanej I. nedávala, neponúkala,\nnesľúbila žiadne peniaze ako úplatok, alebo inú protislužbu, ani v tejto súvislosti od nej nežiadala, aby\nzaevidovanie vozidiel urobila prednostne na úkor ostatných zaevidovaných uchádzačov.\n\nKu skutku pod bodom IX.\nSvedok A. S. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa sťahoval v rozhodnom čase z Prahy na\nSlovensko. Prakticky ihneď nastupoval do práce a nemal voľno, aby mohol ísť na dopravný inšpektorát.\nPán A. mu ponúkol, že mu pomôže s evidenciou vozidla na dopravnom inšpektoráte. Možno mu odovzdal\nkolky aj peniaze, ale naozaj si to už teraz nepamätá. Pán A. to v konečnom dôsledku vybavil k svedkovej\nspokojnosti, aj keď to vybavoval dosť dlho. Vo vozidle mal splyňovač LPG, mal certifikát, ale bol problém,\nže na Slovensku sa ten certifikát neuznával v tom čase. Napokon sa podarilo auto prepísať a splyňovač\nbol v technickom preukaze. A. S. osobne nebol na dopravnom inšpektoráte, ani s autom nebol na\ndopravnom inšpektoráte. Takže preevidovanie bola len čisto papierová záležitosť. Myslí, že dal aj nejaké\nsplnomocnenie, ale je to záležitosť 6 rokov stará. Dnes si už nepamätá, či pán A. bol s vozidlom na\ndopravnom inšpektoráte, ale kľúče od vozidla mu určite dával. Určite dával pánovi A. doklady potrebné\nna identifikáciu toho vozidla. Pánovi A. za vybavenie nedal žiadnu odmenu, je to kamarát. Určite sa\ns pánom A. rozprávali aj o tom, či to bude vybavovať on, alebo niekto ďalší, ale svedok sa priklonil k\nmožnosti, že to bude robiť niekto ďalší, ale určite nedával peniaze ani pre tú ďalšiu osobu, vie, že platil\nlen tie správne poplatky. Pánovi A. nič nedal, neponúkol ani nesľúbil, napríklad nejaké peniaze pre tretiu\nosobu, ktoré by bolo možné považovať za úplatok na urýchlené vybavenie zaevidovania vozidla.\nSvedok L. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že jeho kamarát S. sa vracal v rozhodnom čase z\nČiech za Slovensko. Oslovil známeho, A. A., či by mohol pomôcť pánovi S. so zaevidovaním vozidla.\nSvedok nevedel, či A. má možnosť pomôcť s tým. Bolo treba zaplatiť nejaké správne poplatky, kolky,\nbolo tam nejaké splnomocnenie. Je to už 6 rokov, dnes si už svedok A. nepamätá, ako to vtedy bolo.\nPán A. nepovedal koho má, ale bolo tam splnomocnenie na nejakú pani. Nevie, ako to ďalej pokračovalo,\nale boli tam nejaké problémy. Ak si dobre pamätá svedok, pán S. mu raz nechal auto pred robotou a\nzobral si ho A.. Svedkovi nie je známe, že by pán A. niečo chcel od S. za zaevidovanie vozidla. Bol\nto jediný prípad v rokoch 2004 - 2005, že chcel kamarátovi pomôcť so zaevidovaním vozidla. Ani S.\nnedával, neponúkal, nesľúbil žiadne peniaze a ani A. ich nežiadal, ktoré by mali byť dané, ponúknuté,\nsľúbené ako úplatok za prednostné, urýchlené vybavenie zaevidovania vozidla. Boli platené len správne\npoplatky za zaevidovanie vozidla.\n\nKu skutku pod bodom X.\nSvedok O. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní tak, že kúpil auto a poradil mu známy, bývalý\nzamestnávateľ G., obžalovanú A. I., že môže pomôcť so zaevidovaním vozidla. Urobili spolu poistky na\npredmetné vozidlo a dohodli sa, že I. mu pomôže so zaevidovaním vozidla. Nikdy auto neprepisoval,\nuž si nepamätá, aké doklady od vozidla dával. Peniaze na kolky dal obžalovanej. Snažil sa sám vybaviť\nzaevidovanie, ale bolo to bez šance. Nevie, či dostal nejaký účtovný doklad, alebo faktúru od slečny I. k\ntým kolkom. Prvýkrát sa s obžalovanou stretol, keď robili to poistenie, tie kolky a druhýkrát sa stretli, keď\nsi prišiel po doklady od zaevidovaného vozidla. Nevie, za koľko dní sa zaevidovanie vybavilo. Možno\nten druhýkrát, už po prepise, keď sa stretli so slečnou, tak možno, že tam bol nejaký účtovný doklad za\nkolky. Nebol s autom na dopravnom inšpektoráte. Nevie, nepamätá si, či dal obžalovanej nejakú odmenu\nza zaevidovanie vozidla. Prebehlo to veľmi rýchlo a jeho nezaujímalo, ako to prebiehalo. Nezaujímal\nsa koľko čo stojí. Vie o tom, že doklady od jeho vozidla boli zadržané políciou. Už si nepamätá, či bol\nvyhľadaný políciou v súvislosti so zadržaním dokladov od vozidla. Zákonnú poistku na toto vozidlo mi\nspracovávala slečna I.. Tak ten prepis svedok chápal tiež ako službu. Obžalovaná určite nepýtala\n\nnejaké peniaze, ktoré by bolo treba dať ako úplatok za urýchlenie zaevidovania vozidla. Ani nič také\nnenaznačovala, že treba niekomu niečo dať.\nSvedok Z. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si nepamätá, že by v priebehu rokov 2004 2005 dával na Dopravnom inšpektoráte v Y. návrh na zaevidovanie vozidla, alebo že by o takýto úkon\nniekoho požiadal. Pánovi J. predal Favorit. Svedok toto auto po predaji neodhlasoval. Auto predal a pred\nnotárkou dal O. J. splnomocnenie na právne úkony. Nemá vedomosť o tom, kto vybavoval evidenčný\núkon na dopravnom inšpektoráte. Z. E. toto predávané vozidlo nepriviezol na kontrolu na dopravný\ninšpektorát. Nevie, či bolo vozidlo podrobené fyzickej kontrole. Svedok obžalovaných nikdy pred\nhlavným pojednávaním nevidel.\n\nKu skutku pod bodom XI.\nSvedok K. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že si matne pamätá na ten prípad. Pán T. potreboval\nzaevidovanie, asi prihlásenie prívesného vozíka. Na dopravnom inšpektoráte bolo strašne veľa ľudí.\nK. D. pozná obžalovaného K., poznali sa ich rodičia. Pán K. zobral od T. doklady, to čo bolo treba na\nvybavenie, žiadosť, kolky a poobede sa mal T. po to zastaviť. Po odovzdaní dokladov išiel do práce a\nK. D. na inšpektoráte nebol. T. je D. svokor. Nevybavilo sa to, pretože v ten deň, keď obžalovanému K.\nvolal, tak nedvíhal telefón. K. povedal, aké kolky k tomu treba a svokor doniesol potrebné kolky. Pred\npolíciou v stánku predávali kolky. Svedok už nevie, či bol pristavený prívesný vozík, pretože svokor mu\nráno volal do práce, že už to nestihne vybaviť.\nVzhľadom na rozdiely oproti výpovedi z prípravného konania bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku\nprečítaná časť výpovede svedka. Následne svedok pri odstraňovaní rozporov vypovedal, že je možné,\nže to tak bolo, že pán T. si musel dať skontrolovať ťažné zariadenie na vysunuté pracovisko polície v\nŽiline na Šibeniciach na STK, tam kontrolovali čísla podľa veľkého technického preukazu, tam to musel\npríslušník skontrolovať, či to súhlasí. Pretože je to už päť rokov dozadu, svedok K. D. si to presne\nnepamätá.\nSvedok ďalej vypovedal, že obžalovanému K. za vybavenie tejto veci nič neponúkal, nedával,\nnesľuboval, čo by sa dalo považovať za úplatok. Ani žiadnu protislužbu mu neponúkal. Ešte napokon\nv ten deň telefonoval pánovi K. a on zodvihol telefón, ale povedal, že nemôže rozprávať, a potom s\nodstupom času, možno to bolo na druhý deň, sa K. D. dozvedel, že ich zobrali, že ich z práce zbalili,\na že zobrali doklady, ktoré mali na stole.\nSvedok Z. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na dopravnom inšpektoráte boli rady, čakalo sa\nod polnoci. Svedok chodil na týždňovky, nemal čas to vybavovať, tak telefonoval Z. D., že to potrebuje\nvybaviť. On spomínal, že má kamaráta, že by to vybavil, aby Z. T. nemusel čakať. Svedok nekupoval nič,\nlen kolky, ktoré bolo treba. Už ani nevie aké to boli, asi päťdesiatkorunové, také, ako bolo treba. Doklady\ndal Z. D., teraz je už zať a on to zaniesol kamarátovi. Potom sa svedok Z. T. opýtal K. D., kedy tam treba\nísť s vozíkom. Potom K. D. zavolal, že čosi sa tam stalo, že musí čakať, no a potom už volali svedka na\nprotikorupčné, že tam má tie papiere. Takže s vozíkom už nikde nebol. Nepozná obžalovaných, nevidel\nich, nevie prečo zať tvrdí, že na dopravnom inšpektoráte bol Z. T.. Nič také K. D. nehovoril, že treba\ndať niečo navyše, len tie kolky, hovoril, že tam má kamaráta. Potom na protikorupčnom svedkovi vrátili\npapiere od vozíka, a potom sa to zaevidovanie vybavilo, pretože už boli stránkové dni každý deň, nie\nako dovtedy. Potom svedok bol sám s papiermi na dopravnom inšpektoráte. Mal potom ten druhýkrát\nvozík so sebou, ale si už nepamätá, či odskúšali zásuvku na vozíku, alebo nie. Žiadosť prvýkrát nebola\nvybavená, lebo terajší zať hovoril, že sa tam čosi stalo a bola vybavená až druhýkrát a už si nepamätá, či\nmusel dávať novú žiadosť po tom, ako mu dali papiere na tom protikorupčnom. Svedok si to už nepamätá\npresne, nevie, či papiere dal terajšiemu zaťovi. Obžalovaného si z dopravného inšpektorátu nepamätá.\nŽiadne peniaze terajšiemu zaťovi za vybavenie evidencie vozíka nedával, ani nesľuboval, ani on nepýtal.\n\nSvedok K. D. prítomný počas výsluchu svedka aj naďalej tvrdil, že doklady odovzdával Z. T.. Určite si\nto dobre pamätá, že on tam tie doklady neniesol.\nSvedok T. napokon pripustil, že to môže tak byť ako vypovedal svedok K. D., lebo tomu nevenoval takú\npozornosť.\nVzhľadom na uvedené nasledoval postup podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaním časti\nvýpovede svedka Z. T. z prípravného konania s tým, aby odstránil rozpor vo svojej výpovedi.\nSvedok vzniknutý rozpor nevedel odstrániť a vysvetlil ho tým, že si nepamätá, či doklady zaniesol on\nalebo terajší zať, lebo už je to dávno.\nSvedok O. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných teraz už pozná, predtým ich poznal z\nvidenia. Vedel, že obžalovaný Z. K. robil na dopravnom inšpektoráte. Svedok si už nepamätá podrobnosti\nohľadom vybavovania žiadosti na polícii k autu, je to už strašne dlhá doba, lebo to bolo pred piatimi\nrokmi. Nie je to pre život taká podstatná vec, aby si to pamätal, nevie, čo robil pred týždňom.\nNásledne bola podľa § 269 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha č. 2 z č.l. 565, konkrétne\ntelefonický rozhovor č. 3 z 27. 10. 2004.\nSvedok sa nevedel vyjadriť k tomuto záznamu. Už si to nepamätal. Svedok občas pre známych\nprihlasoval vozidlá na dopravnom inšpektoráte. Niekto ho jednoducho požiadal o to, či by mu vedel\npomôcť, čiže sa týmto neživil, mal svoje oficiálne zamestnanie. Nemal dôvod dávať pánovi K. nejaké\npeniaze za vybavenie prihlásenia, čo by sa dali chápať ako úplatok, svedok si vystál rad a niekedy sa\ndostal k nemu a niekedy k inému príslušníkovi polície. Ani dodatočne mu žiadne peniaze nedával.\nSvedok Mgr. O. Z. vypovedal na hlavnom pojednávaní veľmi podrobne o činnosti dopravného\ninšpektorátu. V roku 2005, asi od 1. 4. 2005 pôsobil ako riaditeľ Dopravného inšpektorátu v Y.. Postup\nv roku 2005 pri evidovaní vozidiel bol taký, že žiadateľ o vykonanie evidenčného úkonu predložil\ndoklady potrebné k evidenčnému úkonu, technik ich spravidla skontroloval a vykonal požadovaný úkon.\nToto je najštandardnejší postup v kocke. Avšak v práci nastávajú aj iné situácie, ktoré sa však riešia\nštandardným spôsobom, alebo odlišným od tohto postupu skôr uvedeného. V práci však boli robené\naj výnimky, ako príklad bola situácia asi koncom roka 2004, keď nastala povinná výmena evidenčných\nčísiel na celom Slovensku. Situácia v posledných týždňoch bola nezvládnuteľná vzhľadom na to, že\nmnohí vodiči si to nechali na poslednú chvíľu, čiže žiadosti sa vyzbierali na dopravnom inšpektoráte a\npriebežne sa vybavovali tie posledné týždne v danom roku. Vtedy z prezídia chodili rôzne usmernenia\na ten systém evidovania bol flexibilný. Ďalší príklad uprednostnenia je osoba so ZŤP, ďalší príklad, ak\nniekto napr. prišiel z Michaloviec na inzerát do Žiliny a tam kúpil osobné motorové vozidlo a prišiel\nna dopravný inšpektorát so žiadosťou o evidenčný úkon napr. v popoludňajších hodinách, tak bol\nprednostne vybavený, vzhľadom na stránkové hodiny končiace o 15.00 hodine, aby sa občan nemusel\nvracať späť do Michaloviec a prísť nasledujúci stránkový deň zase do Žiliny. Všetky poplatky boli\nvyberané v kolkoch. Vecné dary a vôbec žiadne dary sa nesmeli od občanov prijímať. Technik si určite\nnemohol zvyšné peniaze nechať pre seba. Práca na dopravnom inšpektoráte je náročná. Mnohé postupy\ndodnes nie sú upravené v interných predpisoch, napr. preberanie dokladov, kontrola VIN čísla, kde sa\nmôžu uvedené doklady preberať a kde sa má VIN číslo kontrolovať, ani vedenie poradovníka dodnes\nnie je upravené. V čase, keď svedok pôsobil ešte ako zástupca riaditeľa dopravného inšpektorátu,\nžiadal zavedenie elektronického vyvolávacieho systému, ktorý dal po kamarátsky zhotoviť. Obrátil sa s\nriešením aj na krajského riaditeľa, dokonca aj písomne v januári 2005. Táto vec už bola na realizáciu, ale\npotom peniaze išli na nejaké iné oddelenie, asi na zatekajúcu strechu. Navrhoval v minulosti softvérovo\nvybaviť počítače technikov tak, aby evidenčné číslo vozidla prideľoval počítač, nie technik. Dodnes\nsa to nedeje počítačovo, zrejme to niekomu vyhovuje. Domnieva sa, že nikde v zákonných normách,\nv interných predpisoch nie je upravené, že by niečo technikovi bránilo prevziať doklady potrebné k\nevidovaniu vozidla aj mimo jeho pracoviska. Myslí, že pri evidovaní nových motorových vozidiel sa\n\nmusela vykonať fyzická kontrola výrobných čísiel vozidla, pretože výrobca sa mohol pomýliť, to sa nedá\nvylúčiť. Ak by technik fyzicky nevykonal takúto kontrolu a prišlo by sa na spomínanú chybu, niesol by\nriziko, že pri kontrole by sa to objavilo a nadriadený by to musel disciplinárne riešiť. Situácia v Žiline je\nšpecifická tým, že dislokácia dopravného inšpektorátu je v strede mesta. Ráno žiadatelia pristavili napr.\nokolo 60-70 vozidiel, preto v roku 2005 sa fyzicky vykonávala kontrola vozidiel v areáli Slovdekra, časť\nŽilina-Šibenica. Kontrolu v uvedenom čase vykonával policajt dopravnej polície, ale nie vždy technik.\nNebolo to podľa svedka v rozpore s internými predpismi. V tom čase mali štyroch technikov. Niektorý\nz nich musel ísť na skúšky do autoškoly ako skúšobný komisár, čiže museli sa pokrývať tieto skúšky\na chod dopravného inšpektorátu sa zabezpečil aj tým, že povolával ako náhradu technikov aj iných\npolicajtov dopravnej polície. Niektoré úkony v tom čase nemuseli byť spojené s povinnou kontrolou\nosobného motorového vozidla. Išlo o zmenu farby vozidla, zrušenie lízingu, ťažné zariadenia a podobne.\nPri taxatívne určených úkonoch pri zistení chyby, by porušil interný predpis tým, že by nevykonal fyzickú\nkontrolu vozidla. Sú formálne náležitosti, napr. nepodpísanie žiadosti, nevypísaný dátum a iné podobné\nsituácie, kedy technik preberie žiadosť od občana, alebo preberie žiadosť od občana aj tak, otvorí\npočítač, začne s úkonom a vtedy zistí, že niečo chýba. Vo všeobecnosti technici, keď zistili nejaký\nchýbajúci údaj, tak to riešili tým spôsobom, že keď príde dotyčný občan si prevziať doklady, tak občana\nna to upozorní, chýbajúci údaj sa doplní. S plnými mocami je dodnes veľký problém. Občania predkladajú\nplné moci s rôznym obsahom, pričom obsah plnej moci nemusí vystihovať práve ten evidenčný úkon,\nktorý sa má na dopravnom inšpektoráte vykonať. Napriek tomu žiadosť a doklady od občana boli prijaté,\nale občanovi bola nesprávna plná moc vrátená, aby sa dodatočne dostavil so správnou plnou mocou\nna konkrétny požadovaný evidenčný úkon s tým, že občan bol upozornený na to, že nemusí čakať v\nrade, ale môže zaklopať na dvere kancelárie technikovi. V režime správneho konania, pokiaľ by technik\nzistil nedostatok, tak pri prísnom dodržiavaní správneho konania mal vydať rozhodnutie, doručiť ho\nobčanovi a pokiaľ by občan nebol spokojný, tak mal možnosť sa proti takémuto rozhodnutiu odvolať.\nAle takto by asi potom polícia nefungovala. Svedok poukázal aj na katastrofálne podmienky, v akých\npo 1. 4. 2005 pracovali technici, pretože v jednej malej kancelárii pracovalo osem ľudí. V tom čase\npribližne 50 žiadateľov bolo na chodbe, vybuchovali na dvere, technici museli skontrolovať VIN číslo,\nktoré má 17 znakov a ďalšie potrebné údaje na vykonanie evidenčného úkonu, okrem toho, každému\ntretiemu, štvrtému žiadateľovi museli žiadosť vrátiť, čiže pracovali v obrovskom strese, pod tlakom, preto\nsa veľmi dobre mohla stať chyba pri evidenčných úkonoch pri práci v takýchto podmienkach. V tom čase\nbola situácia až taká, že v nedeľu ľudia čakali pred dopravným inšpektorátom, aby prišli v nasledujúci\npondelok na rad. Vo všeobecnosti, pokiaľ by chýbali formálne náležitosti v žiadosti občana o vykonanie\nevidenčného úkonu, teoreticky by technik nemal vykonať evidenčný úkon, ale mal by vydať rozhodnutie\nv správnom konaní, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok. Podarilo sa systém nastaviť tak, že\nz ročne vybavených vecí okolo 16 000 žiadostí, sa podarilo ročne vybaviť približne 28 000 - 30 000\nžiadostí. V prípade, že ide o pridelenie evidenčného čísla novému vozidlu, pokiaľ technik nevykoná\nkontrolu VIN čísla, je to na jeho triko, ak sa následne zistí chyba vo VIN čísle. V prípade výpisu z\nobchodného registra, ak ide o podnikové auto, stačí technikovi predloženie kópie výpisu, a čo sa týka\nnepredloženia splnomocnenia, záleží na technikovi, ako si overí totožnosť toho, kto žiada vykonanie\nevidenčného úkonu.\nV prípade vystavenia generálnej plnej moci, postačí aj kópia takejto generálnej plnej moci, ktorá sa založí\ndo spisu. Objektívne sa nedalo v tom čase, teda v roku 2005 skontrolovať to, či občania boli, alebo neboli\nvybavovaní mimo poradia. Kým všade nebude zavedený elektronický systém evidovania občanov, ich\nporadia v nejakej mašinke, tak sa to objektívne nedá skontrolovať. Ako príklad sa dá uviesť systém\nfungujúci v Slovenskej sporiteľni a v spoločnosti Orange, ale aj ten sa dá obísť tak, že príde pracovník\na do tej mašinky zasunie kľúč a nejakého zákazníka môže tým pádom uprednostniť.\nPokiaľ sa viedli poradovníky na dopravnom inšpektoráte, tak najprv to boli svojpomocné poradovníky\nobčanov. Tieto polícia nearchivovala. Nedá sa teda spätne porovnať spomenutý svojpomocný\nporadovník so softvérom počítača, kedy, ktorý deň, a v ktorú hodinu bol vykonaný evidenčný úkon.\nNeskôr začali poradovníky písať policajti, ale dátum už teraz svedok nevedel povedať. Fungovalo to\ntak, že ráno napr. o 7.15 h policajt sa postavil pred občanov a začal zapisovať ich poradie. Ďalšia\nkolónka v tom poradovníku bola tá, kedy bol občan volaný, aby si prevzal rozhodnutie o úkone. Stalo\nsa, že občan bol aj trikrát volaný, ale neprišiel na túto výzvu. Aj táto skutočnosť sa zaznamenala\ndo tohto poradovníka vyhotoveného policajtom. Robilo sa to z toho dôvodu a takýto poradovník sa\narchivoval nejaký čas, asi mesiac pozadu preto, že občan sa napr. sťažoval krajskému riaditeľovi, že\n\nnebol vybavený a vtedy sa predkladal takýto poradovník, kde sa porovnával čas, kedy sa občan zapísal\na kedy bol aj opakovane vyvolaný a napriek tomu sa nedostavil. Keďže tieto policajné poradovníky\nzaberali čas, dlhšie sa nearchivovali a dnes už neexistujú.\nZa čas, pokiaľ bol svedok riaditeľom, u Z. K. nezistil žiadne uprednostňovanie stránok. Nespomína si na\nto, že by ho musel riešiť napr. len ústnym napomenutím. Bol to práve jeden z tých policajtov, ktorého\nzvykol požiadať, aby napr. v piatok zostal v práci dlhšie a on bez reptania zostal.\nSvedok Ing. D. Z. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že mal v rozhodnom čase osobné motorové\nvozidlo Honda. Od malička sa pozná s majiteľom predajne Honda v Žiline, J. I.. A. I. robila v Honde v\npokladni, ona je neter J. I.. Vie, že Miša aj robila nejaké sprostredkovanie poistenia, takže sa poznali\na keďže v rozhodnom čase nemal čas ísť na dopravný inšpektorát, tak sa jej opýtal, či by vedela dať\nzapísať vozidlo, či by sa to dalo nejako urýchliť, aby ušetril čas. Tí ľudia, ktorí sprostredkujú poistenie\nmajú nejaké percento z každej poistky, takže to vlastne bral tak, že keď ona mala niečo z jeho poistnej\nzmluvy, tak využil možnosť zaevidovania cez ňu. Dal jej preto plnú moc na zaevidovanie vozidla. Za\nvybavenie zaevidovania vozidla nežiadala I. nič, ale jej priniesol potom nejakú fľašu a čokoládu, alebo\nkávu, už si presne nespomína. Odovzdal jej to potom, keď už mal čísla od auta. I. odovzdal peniaze\nna kolky, nedával jej kolky a potom dostal od nej potvrdenie. Na sumu za nákup kolkov si už presne\nnespomína. Určite od nej potvrdenie chcel, pretože auto kupoval na firmu, teda si to dával do nákladov.\nUrčite jej dal presne toľko peňazí, koľko žiadala na kolky. Dala mu potvrdenie, koľko jej dal peňazí. Nemal\ndôvod dávať jej niečo naviac, pretože mohol tam kľudne poslať ktoréhokoľvek svojho zamestnanca v\npracovnej dobe, aby to šiel zariadiť a nestálo by ho to predsa nič navyše. A. I. im takto prihlasovala\nviac vozidiel pre firmu, lebo to bolo pre nich výhodné. Mala svoju firmu na toto prihlasovanie, a preto jej\nslužby využívali na viaceré vozidlá na ich zaevidovanie. Kontaktovali sa aj v tých ďalších prípadoch s I.\naj telefonicky aj osobne. Na doplnenie uviedol, že v tom jednom prípade, ku ktorému bol vypočúvaný,\nvtedy I. pracovala v Honde, vtedy cenník nemala, ale následne, kedy začala robiť to prihlasovanie tak,\nako iné firmy v Žiline, mala už aj oficiálny cenník. Porovnaním cenníkov viacerých firiem svedok zistil, že\nprihlasovanie vozidiel cez ňu je pre neho najvýhodnejšie, lebo mala najlepšie cenníkové ceny. Pred tým,\nako nemala cenník, jej dal peniaze na kolky a dal jej tú fľašu a čokoládu, alebo kávu, už si nepamätá.\nV priebehu výsluchu bola podľa § 259 Trestného poriadku prečítaná neutajovaná príloha č. 3 z č.l. 597\n- 598.\nSvedok následne vypovedal tak, že nie je presvedčený, že dal do účtovníctva presne tú sumu 1.150,- Sk.\nMá tri firmy, jednu na fyzickú osobu a dve s.r.o. a už si nepamätá, na ktorú firmu je to evidované. Myslí,\nže tá suma, ktorú mu povedala obžalovaná za sprostredkovanie je reálna. I. mu dala účtenku - doklad\no zakúpení kolkov, ale nie si je istý, či v spomenutej sume. Nevie, čo vtedy stálo prihlásenie vozidla.\nSvedok A. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vôbec nevie o čo ide. Kúpil prívesný vozík od A.\nS. a vybavoval mu to papierové zaevidovanie vozíka jeden policajt, jeho meno si nespomenul. Môže\nto byť ten policajt Z. X.. To je v podstate ten policajt, čo sa cez neho papiere vybavovali.\nSvedok bol vlastne len tretia osoba, dostal už hotové papiere. Vie len toľko, že to vybavoval ten pán\nX.. Nevedel, či to zaevidovanie vybavoval aj niekto ďalší. Potrebné zaevidovanie svedok A. D. zaplatil,\nuž si presne na to nespomína. Určite bol na dopravnom inšpektoráte, ako keď sa eviduje, ale už\nsi to nepamätá. Myslí, že ten prívesný vozík so sebou nemal. Svedok na pojednávaní uviedol, že\nobžalovaného vôbec nepozná.\nV ďalšom dokazovaní boli na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom\nprokurátora a obžalovaného prečítané aj výpovede svedkov\n- J. L. z č.l. 423-426,\n- O. I. z č.l. 520-522.\n\nObsah prečítaných svedeckých výpovedí sa konkrétne nevzťahuje ani k jednému zo skutkov uvedených\nv obžalobnom návrhu.\nSúd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie aj prečítaním\nnasledujúcich listinných dôkazov:\n- zápisnice a fotodokumentácia o prehliadke iných priestorov z č.l. 111-164,\n- podklady k evidenčnej činnosti na Dopravnom inšpektoráte v Y. z č.l. 77-82, č.l.170-183, č.l. 194-203,\nč.l. 213-251,č.l. 293-310, č.l. 316-351, č.l. 357-365, č.l. 395-406, č.l. 413-422, č.l. 435-457, č.l.\n463-473, č.l. 478-483, č.l. 490-495, č.l. 499-502, č.l. 512-517, č.l. 550-555, č.l. 559-564,\n- doslovný prepis záznamu telekomunikačných činností z č.l. 565-613,\n- kniha vydaných osvedčení v roku 2005 z č.l. 614-653,\n- úradný záznam z č.l. 654,\n- zostava vykonaných úkonov na ODI Y. z č.l. 655-663,\n- dochádzka za jún 2005 z č.l. 664,\n- správy z č.l. 665-667,\n- cenník správnych poplatkov z č.l. 668-669,\n- zbierka nariadení prezidenta PZ z č.l. 720-733,\n- zbierka pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií PPZ z č.l. 734-745,\n- popis typických činností policajta z č. 746,\n- správy na obžalovaných z č.l. 748-760,\n- odpis z registra trestov z č.l. 56, zväzok 4,\n- odpis z registra trestov z č.l. 57, zväzok 4,\nPodľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku súd ako dôkaz vykonal aj zvukový záznam na technickom\nzariadení. Prehraté boli nosiče označené ako:\n- príloha č. 1 k č.p.:UIS-V-206-7/2004-ITP.OŠČ,\n- príloha č. 1 k č.p.:UIS-V-207-7/2004-ITP.OŠČ,\n- príloha č. 1 k č.p.:UIS-D-82-7/2004-ITP.OŠČ,\n- príloha k č.p.:PPZ-V-2870/2005-ZPČ-S-ITP,\n- príloha k č.p.:PPZ-V-2871/2005-ZPČ-S-ITP,\nPrehratím obsahu spomenutých nosičov súd zistil, že ich obsah sa zhoduje s obsahom prepisov, ktoré\nsa nachádzajú vo vyšetrovacom spise.\nPodľa § 16 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona\núčinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre\npáchateľa priaznivejšie.\n\nPodľa § 89 ods. 9 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 verejným činiteľom je volený funkcionár\nalebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho\norgánu alebo príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, prezident Slovenskej republiky, súdny\nexekútor, člen lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, člen stráže prírody a osoba, ktorá\nmá oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú\npritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú\nzodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje,\naby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom\nje aj funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu,\norgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na\núzemí Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; na jeho\nochranu podľa ustanovení tohto zákona sa vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade\ns medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.\nV prejednávanej veci niet žiadnych pochybností o tom, že na obžalovaného Z. K. a na jeho konanie\ntreba aplikovať vyššie citované ustanovenie § 89 ods. 9 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.\nZ. K. bol v čase, kedy mal páchať stíhanú trestnú činnosť príslušníkom ozbrojeného zboru v hodnosti\npodpráporčík. Podľa svojej pozície - bol starší referent technik, služobne zaradený na Okresnom\ndopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. sa podieľal na plnení úloh\nspoločnosti a štátu a používal pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto\núloh zverená - vykonával evidenčné úkony týkajúce sa motorových vozidiel. Jeho konanie, kvalifikované\nako konkrétny trestný čin, pokiaľ by bolo dokázané, bolo nepochybne spáchané v súvislosti s jeho\nprávomocou a zodpovednosťou.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPodľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo\ndokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.\nObžalovaný Z. K. mal svojím konaním podľa obžaloby v bodoch I. až XI. ako policajt Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, vykonávajúc funkciu staršieho referenta - technika, služobne zaradeného\nna Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y., v bodoch II., III.\na K.. obžaloby po vzájomnej dohode s obvinenou A. I. odo dňa 22. novembra 2004 najmenej v 11\nprípadoch do dňa 15. júna 2005, kedy boli zadržaní, opakovane zneužívať svoju právomoc tým, že\nprijímal prostredníctvom sprostredkovateľky obžalovanej A. I. rôzne žiadosti od rôznych žiadateľov na\nvykonanie evidenčných úkonov na ODI OR PZ v Y. a to\n- prednostne pred ostatnými žiadateľmi\n- bez potrebných náležitostí\n- osobne žiadosti vybavoval\n- v rozpore s nariadením prezidenta PZ, zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií PZ a\nzákonom č. 315/1996 Z.z.\n- pričom žiadatelia o evidenčný úkon neboli osobne prítomní\n- aj napriek tomu bol úkon vykonaný\n- v prípade suplovania žiadateľa neboli predložené splnomocnenia\n- pri evidenčných úkonoch neboli fyzicky vykonané kontroly identifikácie vozidiel\n\npričom odôvodnenie obžaloby nad rámec opisu protiprávneho konania obvinených v obžalobnom návrhu\nvytýkalo obvinenému Z. K. aj to, že\n- žiadosti a príslušné doklady preberal aj mimo svojho pracoviska\n- jednotlivé žiadosti a spisový materiál neboli úplné\n- opakovane uprednostňoval žiadateľov z okruhu svojich známych a\n- týmto spôsoboval prieťahy na svojom pracovisku\na A. I. ako sprostredkovateľka od rôznych žiadateľov samostatne žiadala po 1.000,- Sk okrem\npotrebného správneho poplatku za vybavenie žiadosti a vykonanie evidenčného úkonu a to pre\nobvineného Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v rôznych čiastkach do výšky\n1.000,- Sk ako i rôznych vecných darov osobne pre seba prijímal.\nHodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel súd k jednoznačnému a\nnepochybnému záveru, že sa nestali skutky, pre ktoré boli obaja obžalovaní stíhaní. Vykonanými\ndôkazmi nebolo preukázané spáchanie konania obžalovanými ako je konkrétne uvedené v obžalobnom\nnávrhu a v skutkovej časti tohto rozsudku. Preto súd rozhodol tak, že oslobodil oboch obžalovaných\nspod obžaloby.\nK hodnoteniu dôkazov ku skutku uvedenému pod bodom I. obžaloby treba uviesť, že niet dôkazu,\nktorý by priamo usvedčoval obžalovaného Z. K. zo žalovaného konania a niet ani nepriamych dôkazov,\nktoré by tvorili ucelený rad dôkazov usvedčujúcich tohto obžalovaného. Svedok Z. A. nepotvrdil, že ho\nobžalovaný pri prihlásení vozidla uprednostnil a preto ani neopísal spôsob ako to mal obžalovaný urobiť.\nNebolo preukázané ani to tvrdenie obžaloby, že vozidlo nebolo pristavené na kontrolu čísiel na dopravný\ninšpektorát. Svedok vypovedal, že on síce nebol na dopravnom inšpektoráte, ale jeho manželka áno a\nkeď mu zatelefonovala, pretože snežilo a zmrákalo sa a netrúfala si šoférovať, tak on prišiel na dopravný\ninšpektorát a auto odviezol. Obžalovaných vôbec tento svedok nepoznal. Nebolo teda preukázané,\nže pri tomto skutku vystupovala obžalovaná A. I. ako sprostredkovateľka. Preto nemožno vyčítať ani\nabsenciu splnomocnenia, lebo manželia A. v konečnom dôsledku na dopravnom inšpektoráte boli.\nK tomuto skutku priraďovaný obsah telefonického rozhovoru označeného ako číslo 8 zo 17. novembra\n2004 (č.l. 567), SMS s textom „zajtra sa zastavim mam 3 veci a potrebujem jedno zrkadlo,\ndakujem“ neusvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku pod bodom I., hoci ide o komunikáciu medzi\nobžalovanými. Text SMS totiž neobsahuje meno Marec ani to, že „zrkadlo“ ma byť evidenčné číslo 424, a\npreto ho nemožno priradiť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ku skutku pod bodom I, lebo sa\nrovnako dobre môže požiadavka na „zrkadlo“ vzťahovať na ktorékoľvek vozidlo. Text SMS nespomína,\nže práve jedna z tých troch vecí má byť vybavená ako „zrkadlo“. Napokon svedok Z. A. podal žiadosť o\nzapísanie motorového vozidla do evidencie dňa 21. novembra 2004 a SMS je už zo 17. novembra 2004.\nK hodnoteniu dôkazov ku skutku uvedenému pod bodom II. (súčasne aj III. a VI.) obžaloby treba uviesť,\nže žalované konanie ani v tejto časti nebolo v rozsahu na uznanie viny obžalovaných preukázané\nvýpoveďami svedkov A. spolu s obsahom telefonického rozhovoru označeného ako číslo 3 z 5.\ndecembra 2004 (č.l. 570). Uvedené dôkazy svojím obsahom nie sú priamymi dôkazmi o žalovanej\ntrestnej činnosti obžalovaných, ani dostatočne presvedčivými nepriamymi dôkazmi. Spoľahlivo sa nimi\npodarilo preukázať iba to, že evidenčný úkon bol vykonaný bez prítomnosti žiadateľa úkonu, bez\nkontroly vozíka a to, že obžalovaná A. I. pýtala v súvislosti s týmto úkonom od O. A. 1.000 Sk.\nObsah spomenutého telefonického rozhovoru ani výpovede obžalovaných či svedkov nepotvrdili, že\nspomenutých 1.000,- ako celok mal byť použitý ako úplatok v akejkoľvek svojej časti vo vzťahu k činnosti\nobžalovaného Z. K.. Obžalovaný K. ešte v prípravnom konaní vypovedal, že nevedel o tom, že I. berie\npeniaze od niektorých žiadateľov, hoci priznal, že mu niekoľkokrát dala aj rôzne sumy ako poďakovanie\nza to, čo pre ňu urobil. Chýba však preukázanie toho, že O. a A. A. skutočne vyplatili obžalovanej I.\n\n1.000 Sk za to, aby ovplyvnila vykonanie „ich“ evidenčného úkonu na dopravnom inšpektoráte s kladným\nvýsledkom a chýba preukázanie toho, že v prípade, že peniaze niekto z nich dal obžalovanej, táto\nnásledne aspoň ich časť odovzdala obžalovanému.\nRovnako aj pri skutku pod bodom III., obžalobného návrhu chýba preukázanie, že vyjadrenie\nobžalovanej „budem potrebovať tisíc korún ešte“ (telefonát obžalovanej so svedkyňou G. z 10.5.2005\nč. l. 601) malo viesť alebo viedlo k ovplyvneniu vykonania „jej“ evidenčného úkonu na dopravnom\ninšpektoráte s kladným výsledkom a chýba preukázanie toho, že v prípade, že peniaze menovaná\nsvedkyňa dala obžalovanej, táto následne aspoň ich časť odovzdala obžalovanému.\nTiež pri skutku pod bodom VI. obžalobného návrhu, kde sa spomína úplatok, platí argumentácia\nspomenutá vyššie a dôkazná núdza, ktorú napokon reflektovala aj podaná obžaloba formuláciou v\nodôvodnení na strane 9 obžaloby, piaty odsek, že „hovor zaznamenaný v telekomunikačnej činnosti č.2\njasne potvrdzuje, že 1.000,- Sk malo ísť pre oného (zrejme pre obv. K.). Z uvedenej formulácie je úplne\njasné, že obžaloba sa iba domnieva, že peniaze išli zrejme pre menovaného obžalovaného, nevie to\nvšak jednoznačne a nepochybne preukázať.\nPráve absencia týchto zistení ešte v prípravnom konaní (čo aj bolo dôvodom na opakované vrátenie\nveci prokurátorovi na došetrenie) zákonite viedla prokuratúru k formulovaniu protiprávneho konania iba\nvo veľmi všeobecnej formulácii v závere skutku pod bodom II., III. a VI. - „žiadala od ... za vykonanie\nevidenčného úkonu pre seba a Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne\nnezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bližšie nezistenom mieste a čase prijímal“.\nPodľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v\nobžalobnom návrhu.\nTotožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní\npáchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený, a ktorý je relevantný z hľadiska trestného\npráva. Podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti, ktorá je uvedená v\nobžalobnom návrhu, a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť - aktivita\nobžalovaného a ani následok, ktorý tým bol pôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň\nsčasti zachované v rozhodnutí súdu v porovnaní s obžalobou.\nSúd, rovnako ako obžaloba, nevedel preukázať, či spomínaných 1.000,- Sk obžalovaná skutočne\nprevzala, a ak aj prevzala, kedy a koľko z tejto sumy odovzdala obžalovanému či už vo forme peňazí\nalebo darov (čokoláda, káva, veci pre dcéru obžalovaného alebo iné) a to v súvislosti s tým, aby napr. si\nriadne neplnil svoje služobné povinnosti v rámci zodpovednosti za plnenie jemu zverených úloh. Práve\npreto obžaloba zvolila v obžalobnom návrhu nielen v skutku pod bodom II., ale aj pod bodom III. a VI.\nobžalobného návrhu maximálne všeobecnú, paušálnu a všezahŕňajúcu formuláciu - „žiadala od ... za\nvykonanie evidenčného úkonu pre seba a Z. K., ktorý od A. I. úplatky vo forme finančných hotovostí v\npresne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bližšie nezistenom mieste a čase\nprijímal“. Práve pre takúto formuláciu bolo možné na začiatku, ešte v pôvodnej obžalobe zažalovať až\n52 čiastkových skutkov bez toho, aby bolo skutočne dokázané, či peniaze boli prevzaté, či mali slúžiť\nako úplatok, pre koho a aspoň približne v akom podiele a najmä za ktorú konkrétnu vec. Keďže tieto\nskutočnosti neboli riadne zistené ešte v prípravnom konaní, tento nedostatok sa dôkazmi na hlavnom\npojednávaní odstrániť nepodarilo. Preto sa javí ako najpravdepodobnejšie to, že pokiaľ obžalovaná A.\nI. peniaze, napríklad aj „tisícku navrch“ prevzala, táto suma bola len odplatou za jej poskytnutú službu.\nTo aj niektorí svedkovia uviedli napr. A. A.. Situácia v rozhodnom čase na Dopravnom inšpektoráte v\nY. bola taká neúnosná, že občania, než aby opakovane a neúspešne stáli niekoľko dní v rade, radšej\nzaplatili sprostredkovateľa, ktorí evidenčný úkon vybavil za nich.\nKonanie obžalovanej A. I. v časti, keď pýtala peniaze od žiadateľov vo forme „tisícky navrch“ sa potom\njaví skôr ako iné možné nelegálne konanie a to, že obžalovaná mala zo svojej pravidelnej činnosti istý\n\npríjem, ktorý však zrejme nejaký čas, do vybavenia živnosti, nezdaňovala. Z vypočutých svedkov väčšina\nnechcela potvrdiť, že nejaké peniaze obžalovanej dala, ale takmer všetci potvrdili to, že nijaké peniaze za\núčelom prednostného, urýchleného či nelegálneho vybavenia evidenčného úkonu obžalovanej nedali.\nJe preto oveľa pravdepodobnejší záver, že keď obžalovaná peniaze prijímala, robila to ako odmenu za\nsvoju činnosť, nie za účelom ovplyvnenia rozhodovania obžalovaného Z. K..\nSúd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť aj to, že konanie obžalovaného Z. K. nepochybne\nnebolo vždy, vo všetkých jedenástich žalovaných prípadoch absolútne v zhode s predpismi, ktorých\nporušenie vytýkala obžaloba v jednotlivých skutkoch. Či už išlo o chýbajúce splnomocnenie, prípadne\nvybavenie úkonu bez pristavenia vozidla a následnej fyzickej kontroly údajov, prípadne iné. Nebola\nvšak preukázaná príčinná súvislosť medzi istým zanedbaním povinností obžalovaným a konaním ďalšej\nobžalovanej, že za zanedbaním povinností bol úplatok.\nNa zákonný postup poukázala výpoveď svedka O. Z.. Obžalovaný mal pri akomkoľvek pochybení vydať v\nsprávnom konaní rozhodnutie a nevykonať evidenčný úkon. Bežnou praxou na predmetnom dopravnom\ninšpektoráte však bolo to, že príslušníci tolerovali vzhľadom na nával vecí niektoré typy nedostatkov a\nod žiadateľov vyžadovali až následné splnenie podmienok na vykonanie úkonu, napríklad dodatočné\ndonesenie potrebného dokladu, podpis a podobne.\nJe potom na zváženie, či aj takéto konanie páchateľa je už trestným činom vzhľadom na znenie\nustanovenia § 3 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keďže skutky mali byť obžalovanými\nspáchané do uvedeného termínu.\nPodľa § 3 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť\nje určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu\na jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia\na jeho pohnútkou.\nNiektoré čiastkové konania obžalovaného Z. K., ktorými si riadne neplnil povinnosti vyplývajúce\nzo zákona a služobných predpisov sa po formálnej stránke javia ako trestným činom, avšak z\nmateriálnej stránky nemožno hovoriť o spoločenskej nebezpečnosti konania v stupni trestného činu.\nTento obžalovaný totiž napr. nelegalizoval vozidlá pochádzajúce z trestnej činnosti, nefalšoval evidencie.\nSkôr naopak, patril podľa hodnotenia (aj svedka Z.) medzi ochotných príslušníkov, ktorí v prospech\nobčanov ostávali aj po pracovnej dobe a vybavovali nával žiadostí. Určite mu možno vyčítať to, že do\nistej miery bol benevolentný k žiadateľom, keď dôsledne nevyžadoval dodržiavanie všetky náležitostí\npotrebných pre vykonanie evidenčného úkonu. Toto však podľa názoru súdu nie je trestným činom.\nV súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalobný návrh s výnimkou\nskutkov pod bodom II., III. a VI. vôbec neobsahuje pomenovanie neoprávneného prospechu, ktorý mal\nobžalovaný Z. K. svojím konaním získať. Pritom neoprávnený prospech je jedným zo znakov žalovaného\ntrestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\núčinného do 31. 12.2005.\nČo sa týka hodnotenia dôkazov k spáchaniu skutkov uvedených v obžalobnom návrhu pod bodmi V.\naž XI., súd považuje za potrebné poukázať na niekoľko významných okolností, s prihliadnutím na ktoré\nobvinení nemohli spáchať tieto skutky.\nPodľa obžalobného návrhu pod bodmi V. až XI. návrhu mal obvinený Z. K. v presne nezistenom čase\ndňa 15. júna 2005 prostredníctvom sprostredkovateľa A. I. v šiestich prípadoch a v jednom prípade\nprostredníctvom sprostredkovateľa K. D. prijať žiadosť...\n\nPodľa zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby z 15. júna 2005 sp. zn.\nČVS:PPZ-16/BPK-S-2005 (č.l. 59) bol podozrivý ppráp. Z. K. zadržaný v Žiline dňa 15. júna 2005 o\n08:20 hodine.\nNásledne podľa zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov z 15. júna 2005 pod\nsp. zn. ČVS:PPZ-16/BPK-S-2005 (č. l. 125) bolo na základe príkazu vyšetrovateľa OBPKS prikročené\ndňa 15. júna 2005 o 08:50 hodine k vykonaniu prehliadky iných priestorov u ppráp. Z. K. v miestnosti na\noddelení BCPaDE ODI Y., kancelársky stôl ppráp. K., v archíve a k nemu priľahlých miestností.\nPodľa opisu vecí zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov na kancelárskych stoloch ppráp.\nK. bolo nájdených spolu 12 rôznych žiadostí od rôznych žiadateľov. Medzi nimi boli aj žiadosti uvedené\nv obžalobe pod bodmi číslo VI., VIII. a X.\nNa tomto mieste treba zdôrazniť, že obžaloba nedokázala presne uviesť čas prijatia žiadostí v skutkoch\npod bodmi V. až XI. Čo je ale presne zadokumentované, to je okamih obmedzenia osobnej slobody\nobvineného o 08:20 hodine. Ak súd pripustí možnosť, že obvinený prijal obžalobou napádané žiadosti\ndňa 15. júna 2005 hneď ráno, približne okolo 07:30 hodiny, kedy začali úradné hodiny, tak do okamihu\nzadržania nemohol fyzicky stihnúť vykonať to, čo sa mu dáva za vinu, teda že:\n- prijal rôzne žiadosti od rôznych žiadateľov\n- prednostne pred ostatnými žiadateľmi\n- bez potrebných náležitostí\n- osobne žiadosti vybavoval\n- v rozpore s nariadením prezidenta PZ, zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií PZ a\nzákonom č. 315/1996 Z. z.\n- pričom žiadatelia o evidenčný úkon neboli osobne prítomní\n- aj napriek tomu bol úkon vykonaný\n- v prípade suplovania žiadateľa neboli predložené splnomocnenia\n- pri evidenčných úkonoch neboli fyzicky vykonané kontroly identifikácie vozidiel\nlebo nemohol mať dostatok času ani na kontrolu prijatých žiadostí, nieto na ich vybavovanie. Napriek\ntomu, že vo vyšetrovanom spise sa nachádza zoznam vecí, ktoré vybavoval obžalovaný Z. K. v\nrozhodnom období, tento zoznam ako dôkaz je bezcenný. Ako vypovedal svedok O. Z., dopravný\ninšpektorát neviedol elektronickú evidenciu času podania návrhu, porovnaním ktorého času s časom\nvybavenia žiadosti v počítači obžalovaného by bolo možné zistiť poradie vybavenia žiadostí. Bez aj\ntakéhoto objektívneho dôkazu potom nemožno spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k\nzáveru, že obžalovaný Z. K. spáchal konanie uvedené v obžalobnom návrhu.\nZ dôvodu, že súd mal zásadné pochybnosti o vine obžalovaných v rozsahu, ako to je uvedené v\nodôvodnení tohto rozsudku, a pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázané,\nže sa stali skutky uvedené v obžalobnom návrhu pod bodmi I. až XI., súd oboch obžalovaných oslobodil\nspod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na\n\nsúde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 ( pätnástich ) dní od\noznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti\ntoho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti\ntakejto osoby, vyhlásením je až doručenie rozsudku.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}