Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 3Stk/5/2025 8023200217 27. 05. 2026 JUDr. Zuzana Šabová ECLI:SK:NSSSR:2026:8023200217.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): V. B. G., dát. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX-XXX L. XXX, B. L., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 253 088, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Štúrova 7, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: KRPZ-PO-KDI3-54/2020-P zo dňa 26.10.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. PO-6Sa/10/2023-25 zo dňa 30. decembra 2024, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Starej Ľubovni, okresný dopravný inšpektorát (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím Č. p.: ORPZ-SL-ODI2-162/2020-P, VS: 951211 zo dňa 06.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobca svojím konaním porušil § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. a cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“), za čo uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,00 EUR, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 EUR. Prvostupňový orgán mal za to, že žalobca nerešpektoval dopravné značenie - zákaz vjazdu nákladných automobilov č. 233 s dodatkovou tabuľou č. 508 s nápisom 12t a dodatkovou tabuľou č. 520 s nápisom tranzit PL. 2. Žalovaný rozhodnutím č. p. KRPZ-PO-KDI3-54/2020-P zo dňa 26.10.2020 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorou ho v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal, že (I) v danom prípade skutočným miestom dodania obilnín bola na základe dodacieho listu obchodná spoločnosť so sídlom v obci Spytkowice v Poľskej republike, (II) jeho cieľom nebolo prejsť cez hraničný prechod Mníšek nad Popradom do Poľska, ale jeho medzitýmnym cieľom bola obec Hraničné, kde mohol súpravu bezpečne zaparkovať, (III) žalobca sa mal zúčastniť na obchodnom stretnutí s manželkou v obci Rytro, Poľská republika, po ktorom sa mal vrátiť do obce Hraničné a pokračovať do obce Spytkowice cez hraničný prechod určený pre medzinárodnú nákladnú dopravu, (IV) nie je možné súhlasiť s tým, že žalobca nerešpektoval dopravné značenie zákaz vjazdu nákladných automobilov č. 233 s dodatkovou tabuľou č. 508 s nápisom 12t a dodatkovou tabuľou č. 520 s nápisom
tranzit PL, keďže toto značenie je kumulatívne a žalobca by ho musel porušiť ako celok, (V) voľná plocha za obcou Hraničné v smere na Mníšek nad Popradom je často využívaná vodičmi nákladných vozidiel, (VI) nemal úmysel prejsť cez hraničný prechod Mníšek nad Popradom, (VII) o obchodnom jednaní sa žalobca nezmienil, lebo bol pod stresom a (VIII) dodržiava právne predpisy Slovenskej republiky, o čom predložil tri výpisy zo systému GPS, týkajúce sa predmetnej súpravy. 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že umiestnenie značky a jej význam je nesporný. Žalobca do správy o výsledku objasňovania priestupku neuviedol informáciu o tom, že mal mať obchodné stretnutie. Tvrdenie žalobcu o úmysle odstaviť nákladnú jazdnú súpravu v obci Hraničné považoval žalovaný za účelové, klamlivé a zavádzajúce. Štátna cesta I/68 v obci Hraničné nie je stavebnotechnicky vybavená na plochami na bezpečné odstavenie takýchto jazdných súprav a nie je plochou, ktorá by bola zabezpečená kamerovým systémom, resp. strážnou službou. Zároveň v danej veci nebolo predmetom konania skúmanie miesta vykládky a irelevantnými sú aj výpisy z GPS. Žalovaný uzavrel, že žalobcovi bola za totožné porušenie pravidiel cestnej premávky v danom úseku uložená bloková pokuta. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol. 6. Uznesením č. k. 5Sa/6/2020-72 zo dňa 04.08.2022 krajský súd správnu žalobu odmietol z dôvodu, že bola podaná po oneskorene. 7. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 3Stk/22/2022 zo dňa 28.02.2023 vyššie citované uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd mal za to, že lehota na podanie kasačnej sťažnosti bola zachovaná. 8. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) po vrátení veci rozsudkom č. k. PO-6Sa/10/2023-25 zo dňa 30.12.2024 žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol. 9. Správny súd poukázal na to, že žalobca bol povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone o cestnej premávke, a teda i pravidlo vyplývajúce z § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, t. j. je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Žalobca sa svojím konaním, keď neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch, pretože ako vodič vozidla jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vošiel na pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda takejto jazdnej súpravy zakázaná. Cieľom ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch je zabrániť vodičom vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vyhnúť sa plateniu mýta tým, že spoplatnené úseky obídu (spravidla cez obce, ktorým ničia miestne komunikácie). Na spáchanie priestupku postačí zavinenie z nedbanlivosti. 10. Správny súd nemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok sa stal tak, ako to vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zodpovedajúce zákonu. Aj uložená sankcia za vytýkané porušenie zákona o priestupkoch bola dostatočne odôvodnená a uložená v súlade so zákonom podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch, pričom výška sankcie nie je v tomto prípade stanovená od do, ale pevnou sumou. Žalobca nedodržal pravidlá cestnej premávky, nerešpektoval dopravné značenie, resp. neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravného značenia a ako vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vošiel na pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda takejto jazdnej súpravy zakázaná. Ustanovenie § § 22 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch neobsahuje podmienku, že ak vodič zaparkuje jazdnú súpravu na bezpečnom mieste, tak nebude priestupkovo zodpovedný za porušenie zákazu vjazdu, takže tieto námietky žalobcu súd považoval za nedôvodné. Cieľom § 22 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch je zabrániť vodičom vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vyhnúť sa plateniu mýta tým, že spoplatnené úseky obídu spravidla cez obce, ktorým ničia miestne komunikácie a tomu zodpovedajúcu zákonom ustanovenú sankciu v pevnej sume 1 500 EUR. 11. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného a námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že nemal v úmysle prejsť cez hraničný priechod, ale len odstaviť jazdnú súpravu na bezpečnom mieste, na voľnej ploche nachádzajúcej sa za obcou Hraničné, vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd poukázal na vyhodnotenie rozporov zo strany žalovaného v napadnutom rozhodnutí pri jednotlivých tvrdeniach žalobcu z akého dôvodu chcel odstaviť vozidlo za obcou Hraničné. Žalobca do správy o výsledku objasňovania priestupku uviedol, že nie je tranzitným vozidlom, ale smeruje do obce Hraničné, pričom iné skutočnosti hliadke Policajného zboru neuviedol. Aj podľa názoru správneho súdu mal žalobca
možnosť všetky ním neskôr uvádzané skutočnosti uviesť aj v správe o výsledku objasňovania priestupku. Rovnako tak aj tvrdenie o tom, kedy a za akých okolností mala manželka žalobcu vyzdvihnúť a z časového posúdenia zo strany žalovaného vyplýva, že v čase, keď hliadka vykonávala úkony objasňovania veci na mieste so žalobcom, sa manželka žalobcu mala nachádzať v obci Hraničné a táto ho v tom čase nekontaktovala, pričom žalobca mal dostatok času, aby uviedol, že ho tam má čakať manželka a túto skutočnosť policajnej hliadke objasňujúcej priestupok do správy uviesť. Žalobca ďalej najprv tvrdil, že mal odstaviť v obci Hraničné kamión a s manželkou pokračovať späť do Poľska z dôvodu, že mal „nejaké“ vybavovanie, ktoré musel vybaviť osobne a až následne žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že sa jednalo o dôležité obchodné rokovanie, ktoré sa malo uskutočniť o 13.00. Z uvedené je zrejmé, že žalobca postupom času svoje prvotné tvrdenie dopĺňal o ďalšie skutočnosti tak, aby z odstupom času vytvoril ucelených obraz o tom, z akého dôvodu chcel odstaviť nákladnú jazdnú súpravu na voľnej ploche za obcou Hraničné. Správny súd sa preto nestotožnil s tvrdeniami žalobcu. 12. Správny súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného o tom, že odstavná plocha za obcou Hraničné nie je vybavená plochami na bezpečné odstavenie takých jazdných súprav ako mal aj žalobca a už vôbec nie plochou, ktorá by bola akýmkoľvek spôsobom bezpečná, a teda napríklad zabezpečená kamerovým systémom alebo strážnou službou. Navyše aj podľa názoru správneho súdu žalobca mal možnosť využiť bezpečné a vhodné miesto na odstavenie nákladnej jazdnej súpravy ešte pred vjazdom za dopravné značenie zakazujúceho tranzit nákladné jazdnej súpravy cez hraničný priechod, a to napríklad v meste Stará Ľubovňa vzdialeného len desať minút jazdy autom od obci Hraničné. III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde 13. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Sťažovateľ namietal, že nemal úmysel prejsť na územie Poľskej republiky cez hraničný prechod Mníšek nad Popradom, nakoľko jeho medzitýmnym cieľom bola obec Hraničné, resp. voľná plocha nachádzajúca sa bezprostredne za obcou, kde mohol súpravu bezpečne zaparkovať tak, aby neohrozil poškodenie alebo odcudzenie tejto súpravy a aby neobmedzoval účastníkov cestnej premávky. Nákladná jazdná súprava nebola hliadkou zastavená za obcou Hraničné, ale predčasne pred vrcholom stúpania, pred rozhľadňou smerom od mesta Stará Ľubovňa na obec Mníšek nad Popradom, k hraničnému prechodu. Zároveň reálnym miestom dodania tovaru bolo sídlo spoločnosti De Heus SP. Z o.o., so sídlom v obci Spytkowice, čoho dôkazom je aj predložený dodací list. Sťažovateľ teda nemohol porušiť § 22 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s tým, že dopĺňal svoju výpoveď o ďalšie skutočnosti tak, aby s odstupom času vytvoril ucelený obraz o tom, z akého dôvodu chcel odstaviť nákladnú jazdnú súpravu na voľnej ploche za obcou Hraničné, keďže v tom čase bol pred správnym orgánom pod stresom a tiež si musel prehodnotiť svoje priority v dôsledku nepríjemnej udalosti. Sťažovateľ nesúhlasil ani s tým, že mu bola za totožné porušenie pravidiel cestnej premávky dňa 17.07.2020 uložená bloková pokuta, pričom v danom úseku bol opätovne dňa 01.10.2010 zastavený hliadkou vodič nákladnej návesovej súpravy patriacej firme sťažovateľa, ktorý taktiež nerešpektoval uvedené dopravné značenie. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. IV. Posúdenie kasačného súdu 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 17. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a zároveň uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci správnym súdom. Z podanej kasačnej sťažnosti je však zrejmé, že sťažovateľ opakuje len svoje skutkové tvrdenia a na právne posúdenie súdu reaguje len tým, že s ním nesúhlasí. Neuvádza, v čom konkrétne považuje právne posúdenie veci za nesprávne. 18. Skutočnosť, že sťažovateľovým cieľom mala byť odstavná plocha za obcou Hraničné, je v danom prípade irelevantná. Podstatné je, že v danej veci nebolo sporné, že sťažovateľ nerešpektoval dopravné značenie, čoho si bol sám vedomý. Navyše, z predloženého administratívneho a súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že voľná plocha na ceste I/68 za obcou Hraničné nie je stavebnotechnicky vybavená na bezpečné odstavenie jazdných súprav. Rovnako bolo v danom prípade irelevantné, či v
skutočnosti tovar mal byť dodaný na základe dodacieho listu inam, ako to pôvodne deklaroval sťažovateľ. Napokon, sťažovateľ sám predložil správnemu orgánu medzinárodný nákladný list, z ktorého vyplývalo, že tovar naložil v Moldave nad Bodvou a miestom vykládky malo byť mesto Rytro v Poľskej republike. Vo vzťahu k tomu, že sťažovateľ nesúhlasil s tým, že svoju výpoveď účelovo dopĺňal, kasačný súd konštatuje, že na podporu svojej argumentácie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by takýto jeho postup vylučovali. Na uvedené nemá vplyv ani to, či bol po spáchaní priestupku v strese a či si musel prehodnocovať svoje priority. Pokiaľ ide o nesúhlas s konštatáciou o uložení blokovej pokuty, kasačný súd mal z lustrácii prvostupňového orgánu za preukázané, že sťažovateľovi bola skutočne dňa 17.07.2020 uložená bloková pokuta vo výške 50 EUR podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch. 19. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 20. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.