Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 2Svk/33/2025 7022200008 17. 06. 2026 prof. JUDr. Juraj Vačok ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200008.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcov: 1/ A.. Z. F., S.., adresa trvalého pobytu: XXX, XXX XX K., dátum narodenia: X. B. XXXX, 2/ Z. F., adresa trvalého pobytu: XXX, XXX XX K., dátum narodenia: XX. Z. XXXX, 3/ B. N., adresa trvalého pobytu: XX, XXX XX Q., dátum narodenia: XX. U. XXXX, 4/ P. M., adresa trvalého pobytu: XX, XXX XX Q., dátum narodenia: X. M. XXXX, 5/ Z. U., adresa trvalého pobytu: R. XXX/X, XXX XX . H., dátum narodenia: XX. B. XXXX, spolu právne zastúpených: BAKO LEVRINC - advokáti, s.r.o., so sídlom: J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ P.. A. Z., adresa trvalého pobytu: M. XXX/XX, XXX XX. Q., dátum narodenia: XX. Z. XXXX, 2/ Z.. N. X., adresa trvalého pobytu: O. XX, XXX XX N., dátum narodenia: neznámy, 3/ P.. Q. C., adresa trvalého pobytu: R. XXX, XXX XX N., dátum narodenia: XX. K. XXXX, 4/ Poľovnícka organizácia Gočaltovo, so sídlom: 53, 049 32 Gočaltovo, spolu právne zastúpených: JUDr. Pavol Halaj advokát, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, IČO: 37 893 726, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/3/2022-153, takto rozhodol: Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/3/2022-153 v časti výroku III. sa ruší a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. V ostatnej časti sa kasačná sťažnosť zamieta. odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Žalovaný listom č. OU-RV-PLO-2016/012754-003 z 29. decembra 2016 (ďalej len „opatrenie žalovaného“) oznámil zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo-Rozložná z 22. decembra 2016 (ďalej len „zmluva o užívaní poľovného revíru“) uzatvorenej podľa § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o poľovníctve“) pod č. RZ-40/RV. II. Konanie pred správnym súdom 2. Žalobcovia proti opatreniu žalovaného podali správnu žalobu. Namietali (i) nesprávne právne posúdenie, (ii) nepreskúmateľnosť opatrenia, (iii) nedostatočnosť zisteného skutkového stavu, (iv) ktorý nemá oporu v administratívnom spise a (v) porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Na tom základe navrhli opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-7S/3/2022-153 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. S odkazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“), a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) konštatoval nevyhnutnosť splnenia zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru (napr. podpis vlastníkov poľovných pozemkov, zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, existencia notárskej
zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia, zapracovanie náležitostí zmluvy o užívaní poľovného revíru). Vo vzťahu k namietaniu nepreskúmateľnosti opatrenia vyslovil, že sa na jeho vyhotovenie nevzťahuje správny poriadok v účinnom znení, ani neexistuje žiadna výslovná úprava odôvodnenia takéhoto opatrenia. Opatrenie považoval za dostatočné zrozumiteľné a určité. Mal za to, že žalovaný sa dôsledne zaoberal podmienkami pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Tento záver podporil poukazom na Protokol o kontrole splnenia podmienok potrebných na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru č. OU- RV- PLO- 2016/012754-002 z 29. decembra 2016 (ďalej len „protokol“) a z neho vyplývajúce skutočnosti. 4. S odkazom na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 2Svk/15/2023 z 30. októbra 2024 konštatoval, že pozvánka na zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov formou verejnej vyhlášky má byť vyvesená na úradnej tabuli najmenej päť pracovných dní predo dňom jeho konania, čo v predmetnej veci bolo splnené. Uzavrel, že žalovaný na posúdenie splnenia podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru aplikoval správne ustanovenia v tom čase platného a účinného zákona o poľovníctve. Porušenie zásad správneho konania správny súd nevzhliadol, pričom vyzdvihol osobitný charakter konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru. 5. Správny súd aplikáciou rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Svk/11/2023 z 24. apríla 2024 upriamil pozornosť tiež na to, že pri určení, či zhromaždenie bolo zvolané potrebným počtom vlastníkov je potrebné vychádzať z výmeru poľovného revíru určenej v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Ako nedôvodnú, okrem iného, vyhodnotil aj námietku o duplicite plnomocenstiev, pretože bola podľa neho priamo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zodpovedaná. III. Kasačná sťažnosť žalobcov, stanovisko účastníkov 6. Žalobcovia podali voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, že správny súd porušil ich právo na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhli, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že opatrenie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne, že zruší rozsudok správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažnostné body formulovali na tom základe, že rozsudok správneho súdu nie je dostatočne odôvodnený a opomína reakcie na zásadné tvrdenia žalobcov, medzi ktoré mali patriť: · absencia notára pri prezentácii na zhromaždení, resp. na jeho začiatku, čo podľa nich nabáda k podozreniu, že s hlasmi a podielmi vlastníkov poľovných pozemkov mohlo byť neskôr manipulované, · neoverenie listiny prítomných na zhromaždení zvolávateľom, · nesúlad výmerov poľovných pozemkov deklarovaných v listine prítomných s výmerami poľovných pozemkov vyplývajúcich z majetkovej podstaty vytvorenej žalovaným, · nejasnosť toho, kto a či vôbec splnomocnil zvolávateľa 1/ Lesnú, urbárnu a pasienkovú spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Gočaltovo (ďalej len „zvolávateľ 1/“) na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, · nemožnosť zákonného ustálenia, resp. preukázania splnenia podmienky uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, · existencia duplicity plnomocenstiev vo vzťahu k viacerým vlastníkom, · existencia oznámenia starostu obce Rozložná zo 16. decembra 2016 (ďalej len „oznámenie starostu obce“) o tom, že nemôže potvrdiť zverejnenie vyhlášky po dobu piatich pracovných dní pred konaním zhromaždenia. 7. Správny súd podľa žalobcov porušil ich právo na spravodlivý proces tým, že na pojednávaní neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné on, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, a že neuviedol predbežné právne posúdenie veci. V kontraste k správnemu súdu žalobcovia tvrdili, že verejná vyhláška na zvolanie zhromaždenia má byť zverejnená po dobu najmenej päť pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Žalobcovia nesprávne právne posúdenie videli aj v tom, že správny súd priznal právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania napriek tomu, že nešlo o výnimočnú situáciu, resp., že týmto v zmysle § 169 SSP nebola uložená žiadna povinnosť. 8. Odklon správneho súdu identifikovali vo vzťahu k rozhodnutiam Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/66/2016 z 25. apríla 2018, sp. zn. 3Sžk/15/2017 z 21. marca 2018, sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo 6. júna 2017, sp. zn. 7Sžo/78/2014 z 31. marca 2016 a sp. zn. 6Sžo/23/2016 z 18. apríla 2018. Správny súd sa podľa nich mal odkloniť aj od rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 2Svk/15/2023 z 30. októbra 2024 a sp. zn. 4Svk/11/2023 z 24. apríla 2024. Žalobcovia tiež identifikovali nedostatok v neúplnosti administratívneho spisu, ktorý mal v súdnom spise roky absentovať a žalovaný ho mal dopĺňať na výzvu správneho súdu novými listinami, ktorých pravosť žalobcovia namietali. 9. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 10. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok bol uhradený. 13. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 14. Sťažnostný bod o nedostatočnom odôvodnení rozsudku správneho súdu kasačný súd nevzhliadol dôvodným. Kasačný súd pripomína, že do práva na spravodlivý proces nepatrí vysporiadanie sa s každým tvrdením, osobitne nie takým, ktoré nemá pre vec samu podstatný význam, ktoré nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia (bližšie pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 21/2015 z 20. januára 2015, sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003). V tejto súvislosti tiež poukazuje na § 440 ods. 1 písm. f) SSP, podľa ktorého je kasačná sťažnosť dôvodná, ak správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní poruší zákon takým nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožní účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. 15. Pre vyslovenie nesprávnosti procesného postupu správneho súdu má ísť len o také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach žalobcu; ktoré má alebo by mohlo mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Relevantná tak je intenzita zásahu do práva na spravodlivý proces a?konkrétne porušenia procesných práv, na ktoré žalobca poukazuje, je potrebné hodnotiť v?kontexte celého správneho súdneho konania, majúc na zreteli dopad na ďalšie procesné postupy správneho súdu a?možnosti žalobcu namietať alebo zvrátiť nesprávny postup správneho súdu (uznesenie kasačného súdu sp. zn. 2Svk23/2024 z 29. októbra 2025, uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí kasačného súdu pod č. 121/2026 ZNSS). 16. S ohľadom na vyššie uvedené právne závery kasačný súd pristúpil aj k preskúmaniu rozsudku správneho súdu vo vzťahu k žalobcom namietanému nedostatočnému odôvodneniu, resp. vysporiadaniu sa so zásadnými tvrdeniami žalobcov. Tieto, tak ako sú vymedzené v kasačnej sťažnosti a poznateľné z bodu 6. tohto rozsudku, možno generálne označiť za námietky smerujúce proti nedostatočne zistenému skutkovému stavu orgánom verejnej správy. Správny súd sa preskúmaním dostatočnosti zistenia skutkového stavu od bodu 51. po bod 57. svojho rozsudku pomerne detailne zaoberal a dospel k tomu, že žalovaný skutkový stav zistil dostatočne. Nebolo pritom potrebné ani účelné riešiť každú jednotlivú námietku žalobcov, keď po ich spoločnom vyhodnotení nebol identifikovaný taký postup orgánu verejnej správy, ktorý by mal vplyv na zákonnosť vydaného opatrenia. Správny súd pri formulovaní svojich záverov vychádzal z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k otázke splnenia podmienok potrebných pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Od toho sa odrážajúc vyhodnotil parciálne úkony žalovaného, ktoré v tejto súvislosti bolo potrebné vykonať, pričom v rámci svojho odôvodnenia uviedol z akých podkladov vychádzal, aké skutočnosti z týchto podkladov zistil a aký vplyv na jeho právne posúdenie veci tieto skutočnosti vo výsledku mali. Pritom práve tento postup je reflexiou účelu správneho súdnictva. 17. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Úlohou správnych súdov je teda preskúmanie rozhodnutí, opatrení orgánov verejnej správy čo do ich vecnej správnosti a primeranosti. Tým sa poskytuje ochrana práv účastníkov správneho konania. Správny súd však svojou činnosťou nenahrádza rozhodovaciu právomoc orgánu verejnej správy, čo samo osebe vyplýva z princípu deľby moci. V zmysle takto nastavenej právnej úpravy potom správny súd konal ako mal. 18. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že jeho úlohou je so zreteľom na § 438 ods. 1 SSP preskúmať rozhodnutie správneho súdu. Svoju pozornosť teda nemá primárne smerovať na akty orgánov verejnej správy a prípadné pochybenia, ktoré žalobcovia vo vzťahu k týmto tvrdia, nemá naprávať a bližšie objasňovať ako a prečo sa orgán verejnej správy s tou-ktorou skutočnosťou, námietkou vysporiadal. Toto urobil už správny súd, pričom jeho závery kasačný súd považuje za dostatočné.
19. Treba tiež povedať, že sťažnostné body žalobcovia neformulovali tak, aby poukázali na konkrétny dotyk na svojich právach a právom chránených záujmoch, ktorý pre nich z namietaných skutočností mal plynúť. Neformulovali ich ani tak, aby jasným spôsobom vyjadrili vplyv na zákonnosť opatrenia žalovaného, resp. aké právne normy mali byť akým konaním porušené. 20. Tvrdenie, že notár nebol na zhromaždení prítomný od jeho začiatku, aj keby sa malo zakladať na pravde, nie je spôsobilé ovplyvniť závery správneho súdu. Toto tvrdenie pritom nie je zachytené ani v notárskej zápisnici z 22. decembra 2016 (ďalej len „notárska zápisnica“), z ktorej sú jasne identifikovateľné námietky žalobcu 1/. Kasačný súd upriamuje pozornosť na § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ktorý ustanovuje potrebu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia s odkazom na § 64 Notárskeho poriadku v účinnom znení. V zmysle tohto ustanovenia notár v notárskej zápisnici osvedčuje opis deja, nevykonáva právne hodnotenie, neusmerňuje priebeh deja, nedohliada nad zákonnosťou, ani nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. Tento záver je súladný aj s rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžk/15/2017 z 21. marca 2018, od ktorého žalobcovia tvrdia odklon. Kasačnému súdu preto nie je zrejmé, ako by prípadný neskorší príchod notára mohol byť dôvodom pre manipuláciu s hlasmi, ktorú žalobcovia namietajú. 21. Podľa § 5 ods. 5 druhej vety zákona o poľovníctve zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Overenie listiny prítomných zvolávateľom síce z § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve vyplýva, no predmetné ustanovenie neurčuje spôsob, akým je toto overenie potrebné vykonať. Žalobcovia poukázali na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/84/2018 z 20. marca 2019, v ktorom bolo vyslovené, že overenie sa má vykonať priamo do listiny prítomných, odvodzujúc tento záver od textácie citovanej vety. Takýto záver ale nemá priamu oporu v citovanej vete. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných. Tento zápis do listiny prítomných má, ako je citované v úvode daného bodu, zabezpečiť a následne overiť zvolávateľ. Druhá veta § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve teda neurčuje kde, na čom je overenie potrebné vykonať, ale čoho overenie je potrebné vykonať. Jedným z overovateľov notárskej zápisnice pritom bol zvolávateľ (predseda zvolávateľa 1/). Súčasťou notárskej zápisnice je listina prítomných. Možno teda dospieť k záveru, že listina prítomných vo výsledku overená bola. 22. Odhliadnuc od tejto úvahy však ani absencia overenia listiny prítomných výslovným spôsobom na nej samotnej nie je takou vadou, ktorej intenzita by bola spôsobilá mať vplyv na zákonnosť opatrenia, resp. dopad na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Kasačný súd dopĺňa, že rozhodnutie, opatrenie orgánu verejnej správy nie je účelné ani hospodárne rušiť, ak by sa opätovným procesom odstránili len také vady, ktoré neposkytnú žalobcom výhodnejší výsledok. Procesná vada v správnom konaní preto musí mať objektívny vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, opatrenia (podobne rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 122/2003). 23. Skutočnosť, že listina prítomných obsahuje iné výmery pozemkov než majetková podstata spracovaná žalovaným nespôsobuje nezákonnosť opatrenia žalovaného. Práve naopak, žalovaný, aby dôsledne preskúmal splnenie podmienok pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, vypracoval vlastnú analýzu majetkovej podstaty. Výsledné výmery preukazujú splnenie podmienky zvolania zhromaždenia podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve (splnenie danej podmienky ale preukazujú aj výmery podľa listiny prítomných). Žalobcovia relevantne nespochybnili splnenie podmienky zvolania zhromaždenia. Kasačný súd ani v tejto časti neidentifikoval dôvod pre nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru. 24. Žalobcovia spochybnili právo zvolávateľa 1/ na zvolanie zhromaždenia v zásade z dôvodu, že toto právo prislúcha jeho členom, nie jemu samotnému. Tento záver nie je správny. Pozemkové spoločenstvo združuje vlastníkov pozemkov, pričom títo spoločne rozhodujú o hospodárení s ich pozemkami, resp. na ich pozemkoch. Uvedené je možné oprieť o § 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v účinnom znení (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) ďalej dotváraný nasledujúcimi ustanoveniami tohto zákona. Pozemkové spoločenstvá teda vykonávajú svoju činnosť priamo na základe vôle svojich členov. Tých členov, ktorí súhlasili so vznikom takého spoločenstva, aby mohli spoločne spravovať pozemky a v zmysle § 19 a nasl. zákona o pozemkových spoločenstvách si tiež prerozdeľovať zisk. 25. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva výbor. V ods. 2 rovnakého ustanovenia je vymedzenie pôsobnosti výboru, vymedzenie prípadov zákonného zastúpenia jednotlivých členov spoločenstvom. Medzi tieto podľa písm. b) patrí aj uzatváranie nájomných alebo obdobných zmlúv, s odkazom na § 12 a 13 zákona o poľovníctve; zmluvy o užívaní poľovného revíru. Nie členovia, ale pozemkové spoločenstvo konajúce prostredníctvom výboru teda je oprávnené dané zmluvy, konkrétne aj zmluvu, o ktorú v prejednávanej veci ide, uzatvárať.
26. Navyše priamo zákon o poľovníctve v § 5 ods. 3 upravuje, že zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (...), pričom ods. 2 rovnakého ustanovenia precizuje, že na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. Jedným z týchto osobitných predpisov je v zmysle odkazu naň práve aj § 16 zákona o pozemkových spoločenstvách. Právo zvolať zhromaždenie vlastníkov preto bude prislúchať pozemkovému spoločenstvu ako celku, nie jednotlivým vlastníkom ho tvoriacim. Kasačný súd pre úplnosť dopĺňa, že podľa § 16 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ak zo zmluvy o spoločenstve alebo stanov nevyplýva niečo iné. Z predloženého výpisu z registra pozemkových spoločenstiev v rozhodnom čase vyplýva, že osoba predsedu a podpredsedu sa zhoduje s osobami, ktoré sú na verejnej vyhláške podpísané za zvolávateľa 1/. V konaní pritom nebolo preukázané, že by v zmysle uvedených dokumentov predseda spoločenstva konať nemal. 27. Pre odstránenie pochybností však kasačný súd dáva do pozornosti svoj rozsudok sp. zn. 8Svk/22/2024 z 21. júla 2025. V kontexte tohto, aj keby bola prítomná vada zvolania zhromaždenia (ktorú kasačný súd v prejednávanej veci nevzhliadol), v prípade splnenia ostatných podmienok, osobitne uznášaniaschopnosti a hlasovania za uzatvorenie, resp. postúpenie zmluvy o užívaní poľovného revíru, jej evidencia by bola v súlade so zákonom. 28. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve je zhromaždenie uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Kasačný súd v tomto smere odkazuje na notársku zápisnicu, z ktorej obsahu sú poznateľné vo vzťahu k citovanému ustanoveniu relevantné skutočnosti. Na prvej i štvrtej strane je konštatovaná uznášaniaschopnosť skrz prítomnosť zúčastnených a splnomocnených na zhromaždení v číselnom vyjadrení 14.456.213 m2, v percentuálnom vyjadrení 75,29%. Nasledujúce strany písomne zachytávajú jednotlivé uznesenia v celkovom počte šesť tak, že pri každom z nich je uvedený výsledok hlasovania za, proti, zdržalo sa, vyjadrením metrov štvorcových a z toho plynúceho percenta vlastníkov poľovných pozemkov počítaných podľa výmery poľovného revíru, ktorého celková výmera je 19.200.000 m2. 29. Konkrétne, pri uznesení č. 1 hlasovalo za 10.294.713 m2 - 53,62 %, proti nikto a zdržalo sa 3.399.410 m2 - 17,71 %. Pri uzneseniach č. 2, 3, 4 a 6 hlasovalo za 10.294.713 m2 - 53,62 %, proti 3.399.410 m2 - 17,71 % a zdržal sa nikto. Pri uznesení č. 5 hlasovalo za 10.294.713 m2 - 53,62 %, proti 3.399.410 m2 - 17,69 % a zdržalo sa 4.515 m2 - 0,02%. Tieto údaje poskytujú dostatočne spoľahlivý podklad pre zachytenie počtu zúčastnených vlastníkov, resp. splnomocnencov, výmery pozemkov prítomných na zhromaždení a z nich vypočítané percento potrebné pre zistenie uznášaniaschopnosti. Žalobcovia pritom neprodukovali dôkazy, ktoré by predmetné údaje vyvracali, ani neuvádzali žiadne dôvody, ktoré by preukazovali rozpor prijatých uznesení so zákonom. Kasačný súd na dôvažok poznamenáva, že pre účely zaznamenania hlasovania, zistenie uznášaniaschopnosti nie je potrebné individuálne označenie každého z prítomných vlastníkov, resp. splnomocnencov. 30. K duplicite plných mocí správny súd nemal viac aké stanovisko zaujať, pretože s touto otázkou sa vysporiadal už priamo žalovaný. Ten duplicitu z listiny prítomných identifikoval, čo aj konštatoval a na tieto neprihliadal (viď str. 2 protokolu). Práve aj v súvislosti s tým vypracoval vlastnú analýzu majetkovej podstaty, za účelom materiálneho preverenia relevantných skutočností, hoci voči tejto žalobcovia broja. Kasačný súd nemá za to, že žalovaný pristúpil k procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru formálne. Žalobcovia nepreukázali, bližšie neobjasnili, prečo by kasačný súd mal dospieť k inému záveru, a to ani definovaním dopadu namietanej duplicity na zákonnosť opatrenia, či ich práva a právom chránené záujmy. Nie je pritom úlohou kasačného súdu spochybňovať realizáciu úkonov tvrdených žalovaným, najmä nie vtedy, keď žalobcovia tieto úkony nekonfrontujú s podstatnými, vec meniacimi skutočnosťami. 31. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že sa správny súd nevysporiadal s tým, že verejná vyhláška nebola zverejnená v obci Rozložná obvyklým spôsobom, čo malo potvrdiť oznámenie starostu obce, kasačný súd odkazuje na bod 56. rozsudku správneho súdu, v ktorom zrozumiteľným spôsobom tento žalobný bod vyhodnotil. Kasačný súd vníma rozpor medzi oznámením starostu obce (vyvesenie 8. decembra 2016, zvesenie 12. decembra 2016) a podpísaním verejnej vyhlášky starostom obce (vyvesenie 8. decembra 2016, zvesenie 16. decembra 2016). Zdôrazňuje však, že tento rozpor bez ďalšieho nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti opatrenia žalovaného, pre zopakovanie celého procesu. Dôvodom je najmä to, že žalobcovia, resp. ich splnomocnenci sa zhromaždenia zúčastnili, neboli teda dotknutí na svojich právach, či právom chránených záujmoch. Tento dotyk ani sami netvrdia. Na rámec toho, za daných okolností je vyriešenie otázky interpretácie doby zverejnenia verejnej vyhlášky bez právneho významu.
32. Porušenie procesných práv žalobcov na pojednávaní, ktoré žalobcovia vnímajú v neuvedení predbežného právneho posúdenia a neurčení toho, čo je, čo nie je sporné, kasačný súd nevzhliadol. Je pravdou, že takáto povinnosť súdu vyplýva z § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (na ktorého aplikáciu odkazuje § 25 SSP). Na druhú stranu je však potrebné akcentovať na to, že sporové konanie sa vyznačuje procesnou aktivitou strán sporu, účastníkov konania. Dôraz sa tak kladie primárne na zodpovednosť účastníka konania za jeho vlastnú procesnú aktivitu a za substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Ak preto aj sudca dotknuté ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na vylúčenie účastníka konania z jeho procesných práv. Takéto porušenie totiž žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka konania v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, ani v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania (m. m. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 643/2022 z 24. novembra 2022). Podstatným sa tiež javí byť skutočnosť, že žalobcovia, resp. ich právny zástupca, s ohľadom na obsah zápisníc z oboch pojednávaní, správny súd ani nežiadali, aby im predbežné právne posúdenie veci uviedol. Žalobcovia pritom netvrdia opak. 33. Správny súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcom neodňal reálnu a efektívnu možnosť konať pred správnym súdom. Z objektívneho hľadiska mali poskytnutú príležitosť právne i skutkovo argumentovať k vecnej a procesnej stránke rozhodovanej veci. Súčasťou práva na spravodlivý proces je práve to; povinnosť vytvoriť priestor zaručujúci účastníkovi konania možnosť, v kontexte § 149 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (na ktorého aplikáciu odkazuje § 25 SSP) účinne uplatňovať námietky a argumenty, tvrdenia a protitvrdenia, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie. Potom vytvorenie tohto priestoru zabezpečuje ochranu základných práv, ktorá je v zmysle § 2 SSP účelom správneho súdneho konania. Žalobcovia mali možnosť participovať na konaní pred správnym súdom, mali možnosť prednášať návrhy, vznášať námietky, vyjadrovať sa k písomnostiam predloženým do konania, tvrdiť a popierať tvrdenia žalovaného i ďalších účastníkov konania. Konanie preto nebolo zaťažené vadou nesprávneho procesného postupu. 34. Kasačný súd neidentifikoval ani žalobcami tvrdený odklon od jeho ustálenej rozhodovacej praxe. Rozhodnutia, na ktoré žalobcovia poukázali, potvrdzujú, resp. nevyvracajú závery správneho súdu. Správny súd pritom niektoré z nich na vec priamo aplikoval. Kasačný súd ďalej konštatuje, že nedostatok v neúplnosti administratívneho spisu vytýkaný žalobcami bol odstránený jeho doplnením. Nie je pritom určujúce, v akej časti konania sa administratívny spis doplní. Určujúce je, či správny súd vo výsledku týmto disponoval a rozhodol za stavu, keď ho mal dispozícii v jeho úplnosti. 35. Kasačný súd mal preskúmanie podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru žalovaným za preukázané. Z notárskej zápisnice, jej príloh, protokolu a ostatných častí administratívneho spisu je zrejmé, že pre vec bolo relevantné a posudzované vlastníctvo, zastupovanie, zvolanie zhromaždenia aj dosiahnutie potrebnej väčšiny na prijatie uznesení. V predmetnej veci s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu nebolo preukázané, že by žalobcami vytýkané procesné vady mali takú intenzitu, aby spochybnili existenciu prejavenej vôle väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru na uskutočnenom zhromaždení. Neboli teda spôsobilé ovplyvniť prijaté závery a inštruovať k zopakovaniu konania. Z týchto dôvodov kasačný súd prevažnú časť kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodnú. 36. Kasačný súd sa však stotožnil so žalobcami v časti priznania práva na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania voči žalobcom. Podľa § 169 SSP ďalší účastník (...) má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by správny súd ďalším účastníkom konania uložil povinnosť, napr. dostaviť sa na pojednávanie v súvislosti s ich výsluchom, či predložiť dôkaz. Zároveň v súdnom spise nie je ani návrh ďalších účastníkov konania na náhradu ďalších trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takáto úvaha nie je ani v rozsudku správneho súdu. Správny súd síce v bode 68. svojho rozsudku uviedol, že vyzval ďalších účastníkov konania na vyjadrenie k správnej žalobe, pretože považoval ich vyjadrenie k veci za potrebné. Samotné vyjadrenie v konaní však samo osebe nie je dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania. 37. Priamo § 105 písm. a) SSP konštruuje možnosť ďalšieho konania správneho súdu aj bez predloženia takého vyjadrenia textáciou: ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. Na toto ustanovenie pritom správny súd vo výzve z 30. júla 2024 odkázal, keď spresnil: ak sa v súdom stanovenej lehote k žalobe nevyjadríte, správny súd môže konať vo veci ďalej. Kľúčovou je v tomto smere skutočnosť, že vyjadrenie k správnej žalobe nie je povinnosťou v priamom zmysle slova, ale právom. Tento záver plynie z textu § 105 písm. a) SSP. Pokiaľ správny súd považoval za nevyhnutné, aby sa ďalší účastníci konania k správnej žalobe písomne vyjadrili, mal to vo výzve z 30. júla 2024 výslovne vyjadriť. Správny súd však
dôvody, ktoré bližšie rozvinul až vo svojom rozsudku, vo výzve z 30. júla 2024 nekoncipoval. Kasačný súd preto rozsudok v časti výroku III. správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 38. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body vo vzťahu k veci samej ako nedôvodné, rozhodol, s výnimkou výroku III. rozsudku správneho súdu týkajúceho sa trov konania, podľa predmetného ustanovenia. 39. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie (...). Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostný bod vo vzťahu k trovám konania ako dôvodný, rozhodol vo vzťahu k výroku III. rozsudku správneho súdu podľa predmetného ustanovenia spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Úlohou správneho súdu preto v ďalšom konaní bude o trovách konania rozhodnúť v súlade so závermi tohto rozsudku. Správny súd je pritom podľa § 469 SSP právnym názorom kasačného súdu viazaný. 40. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. So zreteľom na citované ustanovenie a jeho systematické zaradenie, kasačný súd o?nároku na náhradu trov kasačného konania nerozhodoval. V ďalšom konaní tak bude úlohou správneho súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 41. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne. S prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách, nie členovia pozemkového spoločenstva, ale pozemkové spoločenstvo ako celok, konajúce prostredníctvom výboru, je oprávnené uzatvárať zmluvy o užívaní poľovného revíru. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.