{"guid": "62666073-e238-42f2-9a21-7fd78bebdac1:552846a7-ee2e-4816-837e-1bff27976d2f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200008.1", "spisova_znacka": "2Svk/33/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/33/2025 z 17. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 17. júna 2026, sp. zn. 2Svk/33/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200008.1", "identifikacne_cislo": "7022200008", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "prof. JUDr. Juraj Vačok", "sudca_id": 1002, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/prof-judr-juraj-vacok-1002", "datum_vydania": "2026-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "nazov": "§ 469 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-469"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "nazov": "§ 467 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274", "nazov": "zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/97", "nazov": "zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/97-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 97/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/97-2013/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-469", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2009/274#paragraf-5", "/SK/ZZ/2013/97#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/552846a7-ee2e-4816-837e-1bff27976d2f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200008.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200008.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200008.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Svk/33/2025\n7022200008\n17. 06. 2026\nprof. JUDr. Juraj Vačok\nECLI:SK:NSSSR:2026:7022200008.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcov: 1/ A.. Z. F., S.., adresa trvalého pobytu: XXX, XXX XX K., dátum narodenia: X. B. XXXX,\n2/ Z. F., adresa trvalého pobytu: XXX, XXX XX K., dátum narodenia: XX. Z. XXXX, 3/ B. N., adresa\ntrvalého pobytu: XX, XXX XX Q., dátum narodenia: XX. U. XXXX, 4/ P. M., adresa trvalého pobytu:\nXX, XXX XX Q., dátum narodenia: X. M. XXXX, 5/ Z. U., adresa trvalého pobytu: R. XXX/X, XXX XX .\nH., dátum narodenia: XX. B. XXXX, spolu právne zastúpených: BAKO LEVRINC - advokáti, s.r.o., so\nsídlom: J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, za\núčasti ďalších účastníkov konania: 1/ P.. A. Z., adresa trvalého pobytu: M. XXX/XX, XXX XX. Q., dátum\nnarodenia: XX. Z. XXXX, 2/ Z.. N. X., adresa trvalého pobytu: O. XX, XXX XX N., dátum narodenia:\nneznámy, 3/ P.. Q. C., adresa trvalého pobytu: R. XXX, XXX XX N., dátum narodenia: XX. K. XXXX,\n4/ Poľovnícka organizácia Gočaltovo, so sídlom: 53, 049 32 Gočaltovo, spolu právne zastúpených:\nJUDr. Pavol Halaj advokát, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, IČO: 37 893 726, o kasačnej sťažnosti\nžalobcov proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/3/2022-153, takto\nrozhodol:\nRozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/3/2022-153 v časti výroku III. sa ruší a vec sa vracia\nSprávnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. V ostatnej časti sa kasačná sťažnosť zamieta.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Žalovaný listom č. OU-RV-PLO-2016/012754-003 z 29. decembra 2016 (ďalej len „opatrenie\nžalovaného“) oznámil zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo-Rozložná z 22.\ndecembra 2016 (ďalej len „zmluva o užívaní poľovného revíru“) uzatvorenej podľa § 13 ods. 1 písm. b) a\nnasl. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení\n(ďalej len „zákon o poľovníctve“) pod č. RZ-40/RV.\nII. Konanie pred správnym súdom\n2. Žalobcovia proti opatreniu žalovaného podali správnu žalobu. Namietali (i) nesprávne právne\nposúdenie, (ii) nepreskúmateľnosť opatrenia, (iii) nedostatočnosť zisteného skutkového stavu, (iv) ktorý\nnemá oporu v administratívnom spise a (v) porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.\nNa tom základe navrhli opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), a g) Správneho\nsúdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n3. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-7S/3/2022-153 (ďalej len\n„rozsudok správneho súdu“) podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. S odkazom\nna viaceré rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“), a\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) konštatoval nevyhnutnosť splnenia\nzákonných podmienok pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru (napr. podpis vlastníkov\npoľovných pozemkov, zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, existencia notárskej\n\nzápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia, zapracovanie náležitostí zmluvy o užívaní poľovného\nrevíru). Vo vzťahu k namietaniu nepreskúmateľnosti opatrenia vyslovil, že sa na jeho vyhotovenie\nnevzťahuje správny poriadok v účinnom znení, ani neexistuje žiadna výslovná úprava odôvodnenia\ntakéhoto opatrenia. Opatrenie považoval za dostatočné zrozumiteľné a určité. Mal za to, že žalovaný sa\ndôsledne zaoberal podmienkami pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Tento záver podporil\npoukazom na Protokol o kontrole splnenia podmienok potrebných na zaevidovanie zmluvy o užívaní\npoľovného revíru č. OU- RV- PLO- 2016/012754-002 z 29. decembra 2016 (ďalej len „protokol“) a z\nneho vyplývajúce skutočnosti.\n4. S odkazom na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 2Svk/15/2023 z 30. októbra 2024 konštatoval, že\npozvánka na zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov formou verejnej vyhlášky má byť vyvesená na\núradnej tabuli najmenej päť pracovných dní predo dňom jeho konania, čo v predmetnej veci bolo splnené.\nUzavrel, že žalovaný na posúdenie splnenia podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru\naplikoval správne ustanovenia v tom čase platného a účinného zákona o poľovníctve. Porušenie zásad\nsprávneho konania správny súd nevzhliadol, pričom vyzdvihol osobitný charakter konania o evidencii\nzmluvy o užívaní poľovného revíru.\n5. Správny súd aplikáciou rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Svk/11/2023 z 24. apríla 2024 upriamil\npozornosť tiež na to, že pri určení, či zhromaždenie bolo zvolané potrebným počtom vlastníkov je\npotrebné vychádzať z výmeru poľovného revíru určenej v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Ako\nnedôvodnú, okrem iného, vyhodnotil aj námietku o duplicite plnomocenstiev, pretože bola podľa neho\npriamo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zodpovedaná.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcov, stanovisko účastníkov\n6. Žalobcovia podali voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1\npísm. f), g) a h) SSP, že správny súd porušil ich právo na spravodlivý proces, rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\nNavrhli, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že opatrenie žalovaného zruší a vec\nmu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne, že zruší rozsudok správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie. Sťažnostné body formulovali na tom základe, že rozsudok správneho súdu nie je dostatočne\nodôvodnený a opomína reakcie na zásadné tvrdenia žalobcov, medzi ktoré mali patriť:\n· absencia notára pri prezentácii na zhromaždení, resp. na jeho začiatku, čo podľa nich nabáda k\npodozreniu, že s hlasmi a podielmi vlastníkov poľovných pozemkov mohlo byť neskôr manipulované,\n· neoverenie listiny prítomných na zhromaždení zvolávateľom,\n· nesúlad výmerov poľovných pozemkov deklarovaných v listine prítomných s výmerami poľovných\npozemkov vyplývajúcich z majetkovej podstaty vytvorenej žalovaným,\n· nejasnosť toho, kto a či vôbec splnomocnil zvolávateľa 1/ Lesnú, urbárnu a pasienkovú spoločnosť,\npozemkové spoločenstvo Gočaltovo (ďalej len „zvolávateľ 1/“) na zvolanie zhromaždenia vlastníkov\npoľovných pozemkov,\n· nemožnosť zákonného ustálenia, resp. preukázania splnenia podmienky uznášaniaschopnosti\nzhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov,\n· existencia duplicity plnomocenstiev vo vzťahu k viacerým vlastníkom,\n· existencia oznámenia starostu obce Rozložná zo 16. decembra 2016 (ďalej len „oznámenie starostu\nobce“) o tom, že nemôže potvrdiť zverejnenie vyhlášky po dobu piatich pracovných dní pred konaním\nzhromaždenia.\n7. Správny súd podľa žalobcov porušil ich právo na spravodlivý proces tým, že na pojednávaní neurčil,\nktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné on, ktoré\ndôkazy vykoná a ktoré nie, a že neuviedol predbežné právne posúdenie veci. V kontraste k správnemu\nsúdu žalobcovia tvrdili, že verejná vyhláška na zvolanie zhromaždenia má byť zverejnená po dobu\nnajmenej päť pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Žalobcovia nesprávne právne posúdenie\nvideli aj v tom, že správny súd priznal právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania\nnapriek tomu, že nešlo o výnimočnú situáciu, resp., že týmto v zmysle § 169 SSP nebola uložená žiadna\npovinnosť.\n8. Odklon správneho súdu identifikovali vo vzťahu k rozhodnutiam Najvyššieho súdu sp. zn.\n7Sžo/66/2016 z 25. apríla 2018, sp. zn. 3Sžk/15/2017 z 21. marca 2018, sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo 6.\njúna 2017, sp. zn. 7Sžo/78/2014 z 31. marca 2016 a sp. zn. 6Sžo/23/2016 z 18. apríla 2018. Správny\nsúd sa podľa nich mal odkloniť aj od rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 2Svk/15/2023 z 30. októbra\n2024 a sp. zn. 4Svk/11/2023 z 24. apríla 2024. Žalobcovia tiež identifikovali nedostatok v neúplnosti\nadministratívneho spisu, ktorý mal v súdnom spise roky absentovať a žalovaný ho mal dopĺňať na výzvu\nsprávneho súdu novými listinami, ktorých pravosť žalobcovia namietali.\n9. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\n\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n10. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho\npríslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.\n11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou\na včas. Súdny poplatok bol uhradený.\n13. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného\npodkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\n14. Sťažnostný bod o nedostatočnom odôvodnení rozsudku správneho súdu kasačný súd nevzhliadol\ndôvodným. Kasačný súd pripomína, že do práva na spravodlivý proces nepatrí vysporiadanie sa s\nkaždým tvrdením, osobitne nie takým, ktoré nemá pre vec samu podstatný význam, ktoré nemá vplyv na\nzákonnosť vydaného rozhodnutia (bližšie pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. III. ÚS 21/2015 z 20. januára 2015, sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003). V tejto súvislosti\ntiež poukazuje na § 440 ods. 1 písm. f) SSP, podľa ktorého je kasačná sťažnosť dôvodná, ak správny\nsúd v konaní alebo pri rozhodovaní poruší zákon takým nesprávnym procesným postupom, ktorý\nznemožní účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo\nna spravodlivý proces.\n15. Pre vyslovenie nesprávnosti procesného postupu správneho súdu má ísť len o také porušenie\nzákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach žalobcu; ktoré má alebo by\nmohlo mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Relevantná tak je intenzita zásahu do práva na\nspravodlivý proces a?konkrétne porušenia procesných práv, na ktoré žalobca poukazuje, je potrebné\nhodnotiť v?kontexte celého správneho súdneho konania, majúc na zreteli dopad na ďalšie procesné\npostupy správneho súdu a?možnosti žalobcu namietať alebo zvrátiť nesprávny postup správneho súdu\n(uznesenie kasačného súdu sp. zn. 2Svk23/2024 z 29. októbra 2025, uverejnené v Zbierke stanovísk\na rozhodnutí kasačného súdu pod č. 121/2026 ZNSS).\n16. S ohľadom na vyššie uvedené právne závery kasačný súd pristúpil aj k preskúmaniu\nrozsudku správneho súdu vo vzťahu k žalobcom namietanému nedostatočnému odôvodneniu, resp.\nvysporiadaniu sa so zásadnými tvrdeniami žalobcov. Tieto, tak ako sú vymedzené v kasačnej sťažnosti\na poznateľné z bodu 6. tohto rozsudku, možno generálne označiť za námietky smerujúce proti\nnedostatočne zistenému skutkovému stavu orgánom verejnej správy. Správny súd sa preskúmaním\ndostatočnosti zistenia skutkového stavu od bodu 51. po bod 57. svojho rozsudku pomerne detailne\nzaoberal a dospel k tomu, že žalovaný skutkový stav zistil dostatočne. Nebolo pritom potrebné ani účelné\nriešiť každú jednotlivú námietku žalobcov, keď po ich spoločnom vyhodnotení nebol identifikovaný taký\npostup orgánu verejnej správy, ktorý by mal vplyv na zákonnosť vydaného opatrenia. Správny súd pri\nformulovaní svojich záverov vychádzal z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k otázke\nsplnenia podmienok potrebných pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Od toho sa odrážajúc\nvyhodnotil parciálne úkony žalovaného, ktoré v tejto súvislosti bolo potrebné vykonať, pričom v rámci\nsvojho odôvodnenia uviedol z akých podkladov vychádzal, aké skutočnosti z týchto podkladov zistil a\naký vplyv na jeho právne posúdenie veci tieto skutočnosti vo výsledku mali. Pritom práve tento postup\nje reflexiou účelu správneho súdnictva.\n17. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom. Úlohou správnych súdov je teda preskúmanie rozhodnutí, opatrení\norgánov verejnej správy čo do ich vecnej správnosti a primeranosti. Tým sa poskytuje ochrana práv\núčastníkov správneho konania. Správny súd však svojou činnosťou nenahrádza rozhodovaciu právomoc\norgánu verejnej správy, čo samo osebe vyplýva z princípu deľby moci. V zmysle takto nastavenej právnej\núpravy potom správny súd konal ako mal.\n18. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že jeho úlohou je so zreteľom na § 438 ods. 1 SSP preskúmať\nrozhodnutie správneho súdu. Svoju pozornosť teda nemá primárne smerovať na akty orgánov verejnej\nsprávy a prípadné pochybenia, ktoré žalobcovia vo vzťahu k týmto tvrdia, nemá naprávať a bližšie\nobjasňovať ako a prečo sa orgán verejnej správy s tou-ktorou skutočnosťou, námietkou vysporiadal.\nToto urobil už správny súd, pričom jeho závery kasačný súd považuje za dostatočné.\n\n19. Treba tiež povedať, že sťažnostné body žalobcovia neformulovali tak, aby poukázali na konkrétny\ndotyk na svojich právach a právom chránených záujmoch, ktorý pre nich z namietaných skutočností\nmal plynúť. Neformulovali ich ani tak, aby jasným spôsobom vyjadrili vplyv na zákonnosť opatrenia\nžalovaného, resp. aké právne normy mali byť akým konaním porušené.\n20. Tvrdenie, že notár nebol na zhromaždení prítomný od jeho začiatku, aj keby sa malo zakladať\nna pravde, nie je spôsobilé ovplyvniť závery správneho súdu. Toto tvrdenie pritom nie je zachytené\nani v notárskej zápisnici z 22. decembra 2016 (ďalej len „notárska zápisnica“), z ktorej sú jasne\nidentifikovateľné námietky žalobcu 1/. Kasačný súd upriamuje pozornosť na § 16 ods. 1 zákona\no poľovníctve, ktorý ustanovuje potrebu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia s\nodkazom na § 64 Notárskeho poriadku v účinnom znení. V zmysle tohto ustanovenia notár v notárskej\nzápisnici osvedčuje opis deja, nevykonáva právne hodnotenie, neusmerňuje priebeh deja, nedohliada\nnad zákonnosťou, ani nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. Tento záver je\nsúladný aj s rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžk/15/2017 z 21. marca 2018, od ktorého žalobcovia\ntvrdia odklon. Kasačnému súdu preto nie je zrejmé, ako by prípadný neskorší príchod notára mohol byť\ndôvodom pre manipuláciu s hlasmi, ktorú žalobcovia namietajú.\n21. Podľa § 5 ods. 5 druhej vety zákona o poľovníctve zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny\nprítomných. Overenie listiny prítomných zvolávateľom síce z § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve vyplýva, no\npredmetné ustanovenie neurčuje spôsob, akým je toto overenie potrebné vykonať. Žalobcovia poukázali\nna rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/84/2018 z 20. marca 2019, v ktorom bolo\nvyslovené, že overenie sa má vykonať priamo do listiny prítomných, odvodzujúc tento záver od textácie\ncitovanej vety. Takýto záver ale nemá priamu oporu v citovanej vete. Podľa § 5 ods. 1 zákona o\npoľovníctve prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných. Tento zápis do\nlistiny prítomných má, ako je citované v úvode daného bodu, zabezpečiť a následne overiť zvolávateľ.\nDruhá veta § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve teda neurčuje kde, na čom je overenie potrebné vykonať,\nale čoho overenie je potrebné vykonať. Jedným z overovateľov notárskej zápisnice pritom bol zvolávateľ\n(predseda zvolávateľa 1/). Súčasťou notárskej zápisnice je listina prítomných. Možno teda dospieť k\nzáveru, že listina prítomných vo výsledku overená bola.\n22. Odhliadnuc od tejto úvahy však ani absencia overenia listiny prítomných výslovným spôsobom na nej\nsamotnej nie je takou vadou, ktorej intenzita by bola spôsobilá mať vplyv na zákonnosť opatrenia, resp.\ndopad na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Kasačný súd dopĺňa, že rozhodnutie,\nopatrenie orgánu verejnej správy nie je účelné ani hospodárne rušiť, ak by sa opätovným procesom\nodstránili len také vady, ktoré neposkytnú žalobcom výhodnejší výsledok. Procesná vada v správnom\nkonaní preto musí mať objektívny vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, opatrenia (podobne\nrozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002, uverejnené v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 122/2003).\n23. Skutočnosť, že listina prítomných obsahuje iné výmery pozemkov než majetková podstata\nspracovaná žalovaným nespôsobuje nezákonnosť opatrenia žalovaného. Práve naopak, žalovaný,\naby dôsledne preskúmal splnenie podmienok pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru,\nvypracoval vlastnú analýzu majetkovej podstaty. Výsledné výmery preukazujú splnenie podmienky\nzvolania zhromaždenia podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve (splnenie danej podmienky ale preukazujú\naj výmery podľa listiny prítomných). Žalobcovia relevantne nespochybnili splnenie podmienky zvolania\nzhromaždenia. Kasačný súd ani v tejto časti neidentifikoval dôvod pre nezaevidovanie zmluvy o užívaní\npoľovného revíru.\n24. Žalobcovia spochybnili právo zvolávateľa 1/ na zvolanie zhromaždenia v zásade z dôvodu, že toto\nprávo prislúcha jeho členom, nie jemu samotnému. Tento záver nie je správny. Pozemkové spoločenstvo\nzdružuje vlastníkov pozemkov, pričom títo spoločne rozhodujú o hospodárení s ich pozemkami, resp. na\nich pozemkoch. Uvedené je možné oprieť o § 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách\nv účinnom znení (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) ďalej dotváraný nasledujúcimi\nustanoveniami tohto zákona. Pozemkové spoločenstvá teda vykonávajú svoju činnosť priamo na\nzáklade vôle svojich členov. Tých členov, ktorí súhlasili so vznikom takého spoločenstva, aby mohli\nspoločne spravovať pozemky a v zmysle § 19 a nasl. zákona o pozemkových spoločenstvách si tiež\nprerozdeľovať zisk.\n25. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách je výkonným a štatutárnym orgánom\nspoločenstva výbor. V ods. 2 rovnakého ustanovenia je vymedzenie pôsobnosti výboru, vymedzenie\nprípadov zákonného zastúpenia jednotlivých členov spoločenstvom. Medzi tieto podľa písm. b) patrí aj\nuzatváranie nájomných alebo obdobných zmlúv, s odkazom na § 12 a 13 zákona o poľovníctve; zmluvy o\nužívaní poľovného revíru. Nie členovia, ale pozemkové spoločenstvo konajúce prostredníctvom výboru\nteda je oprávnené dané zmluvy, konkrétne aj zmluvu, o ktorú v prejednávanej veci ide, uzatvárať.\n\n26. Navyše priamo zákon o poľovníctve v § 5 ods. 3 upravuje, že zhromaždenie zvoláva zástupca\nnajmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (...), pričom ods. 2 rovnakého ustanovenia\nprecizuje, že na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných\npredpisov. Jedným z týchto osobitných predpisov je v zmysle odkazu naň práve aj § 16 zákona\no pozemkových spoločenstvách. Právo zvolať zhromaždenie vlastníkov preto bude prislúchať\npozemkovému spoločenstvu ako celku, nie jednotlivým vlastníkom ho tvoriacim. Kasačný súd pre\núplnosť dopĺňa, že podľa § 16 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách za výbor koná navonok\npredseda spoločenstva, ak zo zmluvy o spoločenstve alebo stanov nevyplýva niečo iné. Z predloženého\nvýpisu z registra pozemkových spoločenstiev v rozhodnom čase vyplýva, že osoba predsedu a\npodpredsedu sa zhoduje s osobami, ktoré sú na verejnej vyhláške podpísané za zvolávateľa 1/. V konaní\npritom nebolo preukázané, že by v zmysle uvedených dokumentov predseda spoločenstva konať nemal.\n27. Pre odstránenie pochybností však kasačný súd dáva do pozornosti svoj rozsudok sp. zn.\n8Svk/22/2024 z 21. júla 2025. V kontexte tohto, aj keby bola prítomná vada zvolania zhromaždenia\n(ktorú kasačný súd v prejednávanej veci nevzhliadol), v prípade splnenia ostatných podmienok, osobitne\nuznášaniaschopnosti a hlasovania za uzatvorenie, resp. postúpenie zmluvy o užívaní poľovného revíru,\njej evidencia by bola v súlade so zákonom.\n28. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve je zhromaždenie uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej\nnadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných\nna začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z\nvýmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Kasačný súd\nv tomto smere odkazuje na notársku zápisnicu, z ktorej obsahu sú poznateľné vo vzťahu k citovanému\nustanoveniu relevantné skutočnosti. Na prvej i štvrtej strane je konštatovaná uznášaniaschopnosť skrz\nprítomnosť zúčastnených a splnomocnených na zhromaždení v číselnom vyjadrení 14.456.213 m2,\nv percentuálnom vyjadrení 75,29%. Nasledujúce strany písomne zachytávajú jednotlivé uznesenia v\ncelkovom počte šesť tak, že pri každom z nich je uvedený výsledok hlasovania za, proti, zdržalo sa,\nvyjadrením metrov štvorcových a z toho plynúceho percenta vlastníkov poľovných pozemkov počítaných\npodľa výmery poľovného revíru, ktorého celková výmera je 19.200.000 m2.\n29. Konkrétne, pri uznesení č. 1 hlasovalo za 10.294.713 m2 - 53,62 %, proti nikto a zdržalo sa 3.399.410\nm2 - 17,71 %. Pri uzneseniach č. 2, 3, 4 a 6 hlasovalo za 10.294.713 m2 - 53,62 %, proti 3.399.410 m2\n- 17,71 % a zdržal sa nikto. Pri uznesení č. 5 hlasovalo za 10.294.713 m2 - 53,62 %, proti 3.399.410\nm2 - 17,69 % a zdržalo sa 4.515 m2 - 0,02%. Tieto údaje poskytujú dostatočne spoľahlivý podklad\npre zachytenie počtu zúčastnených vlastníkov, resp. splnomocnencov, výmery pozemkov prítomných\nna zhromaždení a z nich vypočítané percento potrebné pre zistenie uznášaniaschopnosti. Žalobcovia\npritom neprodukovali dôkazy, ktoré by predmetné údaje vyvracali, ani neuvádzali žiadne dôvody, ktoré\nby preukazovali rozpor prijatých uznesení so zákonom. Kasačný súd na dôvažok poznamenáva, že pre\núčely zaznamenania hlasovania, zistenie uznášaniaschopnosti nie je potrebné individuálne označenie\nkaždého z prítomných vlastníkov, resp. splnomocnencov.\n30. K duplicite plných mocí správny súd nemal viac aké stanovisko zaujať, pretože s touto otázkou sa\nvysporiadal už priamo žalovaný. Ten duplicitu z listiny prítomných identifikoval, čo aj konštatoval a na\ntieto neprihliadal (viď str. 2 protokolu). Práve aj v súvislosti s tým vypracoval vlastnú analýzu majetkovej\npodstaty, za účelom materiálneho preverenia relevantných skutočností, hoci voči tejto žalobcovia broja.\nKasačný súd nemá za to, že žalovaný pristúpil k procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru\nformálne. Žalobcovia nepreukázali, bližšie neobjasnili, prečo by kasačný súd mal dospieť k inému\nzáveru, a to ani definovaním dopadu namietanej duplicity na zákonnosť opatrenia, či ich práva a právom\nchránené záujmy. Nie je pritom úlohou kasačného súdu spochybňovať realizáciu úkonov tvrdených\nžalovaným, najmä nie vtedy, keď žalobcovia tieto úkony nekonfrontujú s podstatnými, vec meniacimi\nskutočnosťami.\n31. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že sa správny súd nevysporiadal s tým, že verejná vyhláška nebola\nzverejnená v obci Rozložná obvyklým spôsobom, čo malo potvrdiť oznámenie starostu obce, kasačný\nsúd odkazuje na bod 56. rozsudku správneho súdu, v ktorom zrozumiteľným spôsobom tento žalobný\nbod vyhodnotil. Kasačný súd vníma rozpor medzi oznámením starostu obce (vyvesenie 8. decembra\n2016, zvesenie 12. decembra 2016) a podpísaním verejnej vyhlášky starostom obce (vyvesenie\n8. decembra 2016, zvesenie 16. decembra 2016). Zdôrazňuje však, že tento rozpor bez ďalšieho\nnepostačuje na vyslovenie nezákonnosti opatrenia žalovaného, pre zopakovanie celého procesu.\nDôvodom je najmä to, že žalobcovia, resp. ich splnomocnenci sa zhromaždenia zúčastnili, neboli teda\ndotknutí na svojich právach, či právom chránených záujmoch. Tento dotyk ani sami netvrdia. Na rámec\ntoho, za daných okolností je vyriešenie otázky interpretácie doby zverejnenia verejnej vyhlášky bez\nprávneho významu.\n\n32. Porušenie procesných práv žalobcov na pojednávaní, ktoré žalobcovia vnímajú v neuvedení\npredbežného právneho posúdenia a neurčení toho, čo je, čo nie je sporné, kasačný súd nevzhliadol. Je\npravdou, že takáto povinnosť súdu vyplýva z § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku v účinnom znení\n(na ktorého aplikáciu odkazuje § 25 SSP). Na druhú stranu je však potrebné akcentovať na to, že sporové\nkonanie sa vyznačuje procesnou aktivitou strán sporu, účastníkov konania. Dôraz sa tak kladie primárne\nna zodpovednosť účastníka konania za jeho vlastnú procesnú aktivitu a za substancovanie skutkových\ntvrdení a dôkazných návrhov. Ak preto aj sudca dotknuté ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy\ndosah na vylúčenie účastníka konania z jeho procesných práv. Takéto porušenie totiž žiadnym spôsobom\nnediskvalifikuje účastníka konania v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,\nvyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, ani v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania (m.\nm. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 643/2022 z 24. novembra 2022).\nPodstatným sa tiež javí byť skutočnosť, že žalobcovia, resp. ich právny zástupca, s ohľadom na obsah\nzápisníc z oboch pojednávaní, správny súd ani nežiadali, aby im predbežné právne posúdenie veci\nuviedol. Žalobcovia pritom netvrdia opak.\n33. Správny súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcom neodňal reálnu a efektívnu možnosť\nkonať pred správnym súdom. Z objektívneho hľadiska mali poskytnutú príležitosť právne i skutkovo\nargumentovať k vecnej a procesnej stránke rozhodovanej veci. Súčasťou práva na spravodlivý proces je\npráve to; povinnosť vytvoriť priestor zaručujúci účastníkovi konania možnosť, v kontexte § 149 Civilného\nsporového poriadku v účinnom znení (na ktorého aplikáciu odkazuje § 25 SSP) účinne uplatňovať\nnámietky a argumenty, tvrdenia a protitvrdenia, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie. Potom\nvytvorenie tohto priestoru zabezpečuje ochranu základných práv, ktorá je v zmysle § 2 SSP účelom\nsprávneho súdneho konania. Žalobcovia mali možnosť participovať na konaní pred správnym súdom,\nmali možnosť prednášať návrhy, vznášať námietky, vyjadrovať sa k písomnostiam predloženým do\nkonania, tvrdiť a popierať tvrdenia žalovaného i ďalších účastníkov konania. Konanie preto nebolo\nzaťažené vadou nesprávneho procesného postupu.\n34. Kasačný súd neidentifikoval ani žalobcami tvrdený odklon od jeho ustálenej rozhodovacej praxe.\nRozhodnutia, na ktoré žalobcovia poukázali, potvrdzujú, resp. nevyvracajú závery správneho súdu.\nSprávny súd pritom niektoré z nich na vec priamo aplikoval. Kasačný súd ďalej konštatuje, že nedostatok\nv neúplnosti administratívneho spisu vytýkaný žalobcami bol odstránený jeho doplnením. Nie je pritom\nurčujúce, v akej časti konania sa administratívny spis doplní. Určujúce je, či správny súd vo výsledku\ntýmto disponoval a rozhodol za stavu, keď ho mal dispozícii v jeho úplnosti.\n35. Kasačný súd mal preskúmanie podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného\nrevíru žalovaným za preukázané. Z notárskej zápisnice, jej príloh, protokolu a ostatných častí\nadministratívneho spisu je zrejmé, že pre vec bolo relevantné a posudzované vlastníctvo, zastupovanie,\nzvolanie zhromaždenia aj dosiahnutie potrebnej väčšiny na prijatie uznesení. V predmetnej veci s\nohľadom na konkrétne okolnosti prípadu nebolo preukázané, že by žalobcami vytýkané procesné vady\nmali takú intenzitu, aby spochybnili existenciu prejavenej vôle väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov\npoľovného revíru na uskutočnenom zhromaždení. Neboli teda spôsobilé ovplyvniť prijaté závery a\ninštruovať k zopakovaniu konania. Z týchto dôvodov kasačný súd prevažnú časť kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\n36. Kasačný súd sa však stotožnil so žalobcami v časti priznania práva na náhradu trov konania ďalším\núčastníkom konania voči žalobcom. Podľa § 169 SSP ďalší účastník (...) má voči účastníkovi konania,\nktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením\npovinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd\nna návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by správny\nsúd ďalším účastníkom konania uložil povinnosť, napr. dostaviť sa na pojednávanie v súvislosti s ich\nvýsluchom, či predložiť dôkaz. Zároveň v súdnom spise nie je ani návrh ďalších účastníkov konania na\nnáhradu ďalších trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takáto úvaha nie je ani v rozsudku\nsprávneho súdu. Správny súd síce v bode 68. svojho rozsudku uviedol, že vyzval ďalších účastníkov\nkonania na vyjadrenie k správnej žalobe, pretože považoval ich vyjadrenie k veci za potrebné. Samotné\nvyjadrenie v konaní však samo osebe nie je dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania.\n37. Priamo § 105 písm. a) SSP konštruuje možnosť ďalšieho konania správneho súdu aj bez predloženia\ntakého vyjadrenia textáciou: ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. Na toto ustanovenie\npritom správny súd vo výzve z 30. júla 2024 odkázal, keď spresnil: ak sa v súdom stanovenej lehote k\nžalobe nevyjadríte, správny súd môže konať vo veci ďalej. Kľúčovou je v tomto smere skutočnosť, že\nvyjadrenie k správnej žalobe nie je povinnosťou v priamom zmysle slova, ale právom. Tento záver plynie\nz textu § 105 písm. a) SSP. Pokiaľ správny súd považoval za nevyhnutné, aby sa ďalší účastníci konania\nk správnej žalobe písomne vyjadrili, mal to vo výzve z 30. júla 2024 výslovne vyjadriť. Správny súd však\n\ndôvody, ktoré bližšie rozvinul až vo svojom rozsudku, vo výzve z 30. júla 2024 nekoncipoval. Kasačný\nsúd preto rozsudok v časti výroku III. správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n38. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body vo vzťahu k veci samej ako nedôvodné,\nrozhodol, s výnimkou výroku III. rozsudku správneho súdu týkajúceho sa trov konania, podľa\npredmetného ustanovenia.\n39. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie (...).\nKasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostný bod vo vzťahu k trovám konania ako dôvodný, rozhodol vo\nvzťahu k výroku III. rozsudku správneho súdu podľa predmetného ustanovenia spôsobom uvedeným\nvo výroku tohto rozsudku. Úlohou správneho súdu preto v ďalšom konaní bude o trovách konania\nrozhodnúť v súlade so závermi tohto rozsudku. Správny súd je pritom podľa § 469 SSP právnym názorom\nkasačného súdu viazaný.\n40. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. So zreteľom na citované\nustanovenie a jeho systematické zaradenie, kasačný súd o?nároku na náhradu trov kasačného konania\nnerozhodoval. V ďalšom konaní tak bude úlohou správneho súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu\ntrov kasačného konania.\n41. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.\nS prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách, nie členovia\npozemkového spoločenstva, ale pozemkové spoločenstvo ako celok, konajúce prostredníctvom výboru,\nje oprávnené uzatvárať zmluvy o užívaní poľovného revíru.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}