Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 1Svk/31/2025 6023200147 13. 02. 2026 JUDr. Jana Hatalová ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200147.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): R.Q.. W. U., B.., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX Z., právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Arendackým, advokátom , AK so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 31 762 697, proti žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Námestie Matice Slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUZH-PLO1/2023/004874-001 zo dňa 14. marca 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-76S/25/2023-208 zo 24. apríla 2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, Rozhodnutím č. OU-ZHPLO1/2023/004874-001 zo dňa 14.03.2023, podľa § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení platnom a účinnom v čase vydania rozhodnutia, t.j. ku dňu 14.03.2023 (ďalej ako „Zákon č. 330/1991 Zb.“) nariadil pozemkové úpravy k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N. v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona (ďalej ako „Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav bolo zverejnené verejnou vyhláškou dňa 14.03.2023. Nariadenie pozemkových úprav sa uskutočňuje v jednostupňovom správnom konaní, keď v zmysle § 8 ods. 6 Zákona č. 330/1991 Zb. proti rozhodnutiu o nariadení pozemkových úprav z dôvodov uvedených v § 2 ods. 2 nie je prípustný opravný prostriedok. 2. Žalovaný súčasne s nariadením pozemkových úprav: 1/ určil v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) a § 3 Zákona č. 330/1991 Zb. obvod pozemkových úprav, ktorým je katastrálne územie N.; 2/ vyňal v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 2 Zákona č. 330/1991 Zb. z obvodu pozemkových úprav: a) pozemky v zastavanom území (intravilán) obce Kopernica o výmere 30,98 ha, b) pozemky mimo zastavaného územia (extravilán) obce Kopernica parcely CKN č.XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX o výmere 23,87 ha, ktorých vlastníkom je BENTOKOP, s.r.o., Kopernica č. 168, IČO: 36 638 803; 3/ stanovil v zmysle § 8 ods. 1 písm. c) a § 24 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb. lehotu 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových
úprav; 4/ obmedzil v zmysle § 8 ods. 1 písm. d) a § 26 Zákona č. 330/1991 Zb. účastníkov konania tak, že meniť spôsob využitia pozemku, zriaďovať, meniť alebo rušiť vodohospodárske zariadenia a stavby na dotknutých pozemkoch, vysádzať alebo rušiť trvalé porasty, vinice, ovocné sady, stromovú zeleň v krajine, prevádzať pozemky z poľnohospodárskej pôdy do lesných pozemkov je možné len so súhlasom OU-ZH-PLO1; 5/ vyzval v zmysle § 8 ods. 3 Zákona č. 330/1991 Zb. vlastníkov trvalého porastu na cudzom pozemku, aby v lehote do 30.09.2023 požiadali OU-ZH-PLO1 o zápis trvalého porastu na cudzom pozemku do registra porastov, určili hranice trvalého porastu na cudzom pozemku a poukázali vlastníctvo trvalého porastu na cudzom pozemku, ako aj oprávnenosť jeho výsadby; 6/ upozornil v zmysle § 5 ods. 9 Zákona č. 330/1991 Zb. fyzické osoby, právnické osoby a obce, ktoré môžu byť dotknuté pozemkovými úpravami v ich pôsobnosti alebo v ich právach, že sú povinné do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav informovať okresný úrad o existujúcich zariadeniach, ktoré vlastnia alebo spravujú a plánovaných zámeroch, ktoré sa majú uskutočniť v obvode pozemkových úprav a môžu mať vplyv na konanie o pozemkových úpravách; 7/ určil v zmysle § 11 ods. 27 Zákona č. 330/1991 Zb. zákaz nakladania pre pozemky EKN č. 694 ostatná plocha 687 m2, 4265/1 vodné plochy 26 m2, 4266/1 vodná plocha 266 m2, 6666/2 ostatná plocha 2956 m2, 6673 ostatná plocha 1516 m2, 6689/2 ostatná plocha 8708 m2, 6690 ostatná plocha 1923 m2, 6692/2 ostatná plocha 312 m2, 6694/2 ostatná plocha 5951 m2, 6709/2 ostatná plocha 37 m2 vo vlastníctve štátu, ktoré sú určené pre spoločné zariadenia a opatrenia v katastrálnom území N.; 8/ oznámil podľa § 8 ods. 7 Zákona č. 330/1991 Zb., že predpokladaný termín schválenia vykonania projektu pozemkových úprav v katastrálnom území N. je 31.10.2026. 3. V odôvodnení Rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav žalovaný uviedol, že bývalý Pozemkový úrad Žiar nad Hronom nariadil konanie o začatí pozemkových úprav (prípravné konanie). Cieľom vypracovania projektu pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v katastrálnom území N.. Dlhodobým cieľom pozemkových úprav je najmä vyriešiť prístup vlastníkov k pozemkom, znížiť veľký počet existujúcich spoluvlastníckych podielov k jednej nehnuteľnosti, prekonať vysoký stupeň rozdrobenosti pôvodných pozemkov, zosúladiť vlastnícke a užívacie pomery. Krátkodobými cieľmi sú sprístupnenie pozemkov, zníženie spoluvlastníckych podielov, zníženie rozdrobenosti, zosúladenie vlastníckych a užívacích pomerov. V priebehu prípravného konania prerokoval žalovaný vyňatie pozemkov z pozemkových úprav s Obecným úradom v Kopernici, Lesmi SR š.p., orgánom ochrany a využívania PP, Slovenským pozemkovým fondom, regionálnym odborom Zvolen. Zo strany účastníkov konania bol vyslovený súhlas v tom, že uskutočnenie pozemkových úprav v tomto katastrálnom území je opodstatnené vzhľadom na neusporiadané vlastnícke pomery, neprístupnosť pozemkov a veľký počet spoluvlastníckych podielov na parcele. Prípravným konaním sa preukázalo, že dlhodobým historickým vývojom došlo v k. ú. N. k drobeniu pozemkového vlastníctva. V roku 2012 bol Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom č. 2012/00009/222 zo dňa 27.08.2012, Z 2727/2012 - ROEPvIN, pol. 63/12 v k. ú. N. schválený a zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj ako „ROEP“) do katastra nehnuteľností (ďalej aj ako „Rozhodnutie ROEP“ alebo „Rozhodnutie o schválení ROEP“) a na parcely boli v katastri nehnuteľností založené listy vlastníctva, čím bola obnovená evidencia vlastníctva ku všetkým pozemkom v katastrálnom území. II. Konanie na správnom súde 4. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav v k. ú. N., ktoré predstavuje akt orgánu verejnej správy odôvodnený potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou Zákona č. 330/1991 Zb. 5. Podľa názoru správneho súdu vo všeobecnosti možno uviesť, že pozemkové úpravy predstavujú komplex úkonov, ktorého obsahom je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovoekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (§ 1 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb.). Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona pozemkové úpravy zahŕňajú: a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy
pozemkov), b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov. Konanie o pozemkových úpravách má dve základné fázy, a to konanie o začatí pozemkových úprav a konanie o pozemkových úpravách. Konanie o začatí pozemkových úprav sa začína nariadením konania o začatí pozemkových úprav, jeho výsledkom je rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav. Konanie o pozemkových úpravách prebieha od vypracovania úvodných podkladov až po rozhodnutie o schválení všeobecných zásad funkčného usporiadania územia, pokračuje prerokovaním projektu pozemkových úprav a rozhodnutím o jeho schválení. V závere sa uskutočňuje vykonanie projektu pozemkových úprav pozostávajúce z nariadenia vykonania projektu pozemkových úprav a schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. 6. Podkladom pre nariadenie pozemkových úprav bolo schválenie registra obnovenej evidencie pozemkov (Rozhodnutie ROEP), ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností 18.12.2012, čo o. i. vyplýva z listiny „Informácia o zápise ROEP v katastrálnom území N.“ zo dňa 07.10.2015, ktorá je súčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným. 7. Ako uviedol správny súd konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim upravuje zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších prepisov (ďalej ako „Zákon č. 180/1995 Z.z.“). Podľa § 1 cit. zákona sa v tomto konaní zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom obnovovacieho konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Register obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie N. bol schválený rozhodnutím príslušného orgánu verejnej správy dňa 27.08.2012 (Rozhodnutie ROEP), toto rozhodnutie nebolo podľa obsahu spisu zrušené, ani nebolo rozhodnuté o zmene údajov schváleného registra v zákonnej lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností podľa právnej úpravy § 7 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z.z. účinnej do 30.04.2014. Podľa verejne dostupných údajov z internetovej stránky Úradu geodézie kartografie a katastra SR (<K.:/..M..M.-I.-S.-B.-Z..B.>) ku dňu rozhodovania správneho súdu bol register obnovenej evidencie pôdy v k. ú. N. zapísaný do katastra nehnuteľností s dátumom zápisu 12/2012. 8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP), pričom správny súd nie je oprávnený správnou žalobou vymedzený rozsah súdneho prieskumu prekročiť. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. 9. Pretože nemožno vylúčiť, že Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav môže mať dopad na práva alebo právom chránené záujmy žalobkyne (ako vlastníčky pozemkov v k.ú. N., ktorého sa týkajú nariadené pozemkové úpravy) a keďže otázka, či bola alebo nebola žalobkyňa ukrátená na svojich právach je riešená až v samotnom konaní (v merite veci), správny súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre vecný prieskum rozhodnutia žalovaného. 10. Po preskúmaní správnej žaloby však správny súd konštatuje, že žalobkyňa Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav spochybňuje námietkami, ktoré nie sú spôsobilé na spochybnenie jeho zákonnosti, pretože jej žalobné námietky nesmerujú k samotnému obsahu výroku rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav. Žalobkyňa nekonkretizovala, ako Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav zasahuje do jej práv a právom chránených záujmov (že by napr. v dôsledku tohto rozhodnutia prichádzalo k zásahu do jej vlastníckych práv). Žalobné námietky žalobkyne sa netykajú samotných „podmienok“ nariadených pozemkových úprav, z obsahu správnej žaloby vyplýva nesúhlas žalobkyne s Rozhodnutím ROEP (a Rozhodnutím Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. j. 98/00634/424/98 z 30.12.1998, ktorým bol do katastra nehnuteľností zapísaný zjednodušený register pôvodného stavu) a nesúhlas s priebehom iného administratívneho konania (konaní) o reštitučných nárokoch žalobkyne. 11. Žalobnú námietku týkajúcu sa nezákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu nezákonnosti jemu „predchádzajúceho“ Rozhodnutia ROEP správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako už bolo uvedené,
register obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. N. bol zapísaný do katastra nehnuteľností, preto neobstojí námietka žalobkyne, že pozemkové úpravy boli nariadené v rozpore s ust. § 8 ods. 8 Zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého v katastrálnych územiach, v ktorých nebol zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov, okresný úrad pozemkové úpravy nenariadi ani nepovolí. Na tomto mieste je súčasne potrebné poukázať na skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č. k. 23S/97/2014-190 zo dňa 27.04.2016 zastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa (R.. W. U.) domáhala preskúmania zákonnosti postupu a Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom z 27.08.2012 č. 2012/00009/222 (Rozhodnutie ROEP) a zamietol žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a Rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov č. OU-BBOOP4-2014/043312-6 zo dňa 07.03.2014, ktorým orgán verejnej správy zamietol odvolanie R.. W. U.I. a potvrdil Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom č. 2012/00009/117 z 26.03.2012, ktorým obvodný pozemkový úrad námietky podané R.. W. U. podľa § 46 Správneho poriadku a § 7 ods. 3 Zákona č. 180/1995 Z.z. zamietol. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa už viedlo konanie ohľadom preskúmania zákonnosti Rozhodnutia ROEP (pod sp. zn. 24S/66/2013), pričom krajský súd uznesením z 11.10.2013 konanie v tejto veci zastavil, keď mal za to, že žalobkyňa napadla žalobou rozhodnutie, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci, pretože voči nemu bolo možné podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/225/2013 zo dňa 24.02.2015. Pretože v tej istej veci preskúmania zákonnosti Rozhodnutia ROEP už prebehlo totožné konanie (konanie vo veci sp. zn. 24S/66/2013), krajský súd opätovné konanie o preskúmanie Rozhodnutia ROEP zastavil Rozsudkom č. k. 23S/97/2014-190 zo dňa 27.04.2016, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/113/2016 zo dňa 22.11.2018. Rozhodnutie ROEP teda nebolo v dôsledku uvedených správnych súdnych konaní dotknuté. 12. K žiadosti žalobkyne (v bode VII. správnej žaloby) o posúdenie (ne)zákonnosti Rozhodnutia ROEP a Rozhodnutia Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. 98/00634/424/98 zo dňa 30.12.1998 - ZRPS, pol. 23/99 podľa § 27 ods. 1 SSP správny súd uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 27 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa len uviedla, aby správny súd „v súlade s ust. § 27 ods. 1 SSP posúdil aj (ne)zákonnosť, resp. nulitu predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného: OPÚ v Žiari nad Hronom č. 2012/00009/222 zo dňa 27.8.2012-Z a č. 2727/2012 a č. 98/00634/424/98 zo dňa 30.12.1998 - ZRPS, pol. 23/99.“ Postup § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2, spočíva jednak v explicitnej potrebe návrhu na preskúmanie skôr vydaného rozhodnutia a opatrenia, ako aj v možnosti zrušenia skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia správnym súdom, čo vyplýva z ust. § 191 ods. 3 písm. b) SSP (Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1). Návrh na zrušenie skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy je súčasťou žalobného návrhu, preto ho musí žalobca uviesť najneskôr do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby. Potreba výslovného návrhu na zrušenie skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia zvýrazňuje v správnom súdnictve bezvýnimočne uplatňovaný dispozičný princíp. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe doručenej správnemu súdu v posledný deň lehoty na jej podanie neformulovala požiadavku na zrušenie skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP. Z tohto dôvodu správny súd nepreskúmaval skôr vydané rozhodnutia (Rozhodnutie ROEP a Rozhodnutie Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. 98/00634/424/98 zo dňa 30.12.1998). Pre úplnosť správny súd vo vzťahu k Rozhodnutiu ROEP uvádza, že toto rozhodnutie mohlo byť predmetom súdneho prieskumu (teda bolo možné ho samostatne preskúmať správnym súdom), a to po vyčerpaní opravného prostriedku (odvolania), čo vyplýva aj z obsahu súdnych rozhodnutí opísaných v bode 21. odôvodnenia tohto rozsudku. Skutočnosť, že konanie o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia ROEP správny súd zastavil (konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/66/2013) bola dôsledkom toho, že žalobkyňa podala žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré nebolo konečným, keď bol proti nemu prípustný opravný prostriedok (odvolanie). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že Rozhodnutie o schválení ROEP nebolo vydané vecne príslušným orgánom, táto otázka bola riešená Najvyšším súdom SR v konaní sp. zn. 8 Sžr/113/2016, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že správne vo veci konal a rozhodoval v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. v spojení
s ustanovením § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona ako príslušný orgán verejnej správy Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom. Vo vzťahu k Rozhodnutiu Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. 98/00634/424/98 zo dňa 30.12.1998 - ZRPS, pol. 23/99 možno uviesť, že rozhodnutie žalovaného nevychádzalo z tohto rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že tvrdená nulita Rozhodnutia ROEP rovnako platí o Rozhodnutí Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. j. 98/00634/424/98 z 30.12.1998, ktorým bol do katastra nehnuteľností zapísaný zjednodušený register pôvodného stavu, aj ohľadom tohto rozhodnutia najvyšší súd v citovanom rozsudku sp. zn. 8Sžr/113/2016 konštatoval, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť, a preto mohlo slúžiť ako jeden z podkladov pre vydanie ďalších rozhodnutí v konaní. 13. Vychádzajúc z uvedeného správny súd vyhodnotil všetky námietky žalobkyne týkajúce sa Rozhodnutia ROEP ako aj Rozhodnutia Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. j. 98/00634/424/98 z 30.12.1998, ako námietky nesúvisiace s predmetom súdneho prieskumu, t.j. ako námietky nedôvodné. Žalobkyňa nesprávne interpretuje Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/225/2013 zo dňa 24.02.2015, keď sa opakovane odvoláva na to, že najvyšší súd predmetným rozhodnutím vyhlásil Rozhodnutie ROEP za nulitné. Takýto záver z rozhodnutia najvyššieho súdu vonkoncom neplynie. Ako už bolo uvedené v bode 21. odôvodnenia tohto rozsudku, najvyšší súd predmetným uznesením potvrdil Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/66/2013-90 zo dňa 11.10.2013, ktorým krajský súd zastavil konanie vo veci návrhu žalobkyne (R.. W. U.) o preskúmanie Rozhodnutia ROEP s tým, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, pretože žalobkyňa napadla rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie by bolo možné preskúmať len v spojení s rozhodnutím, ktoré by vydal odvolací orgán. 14. Poukaz žalobkyne na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 je pre predmet súdneho prieskumu absolútne nedôvodný, keď toto rozhodnutie rieši otázku nadobudnutia vlastníckeho práva v súkromnoprávnom záväzkovom vzťahu. 15. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala na iné správne súdne konanie - konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 77S/2/2021, toto konanie sa netýka súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ani Rozhodnutia ROEP. Predmetom tohto konania bol a (po zrušení rozsudku krajského súdu č.k. 77S/2/2021-31 kasačným súdom) je súdny prieskum troch rozhodnutí orgánu verejnej správy (rozhodnutie zo dňa 03.07.2017, 03.07.2017 a 04.07.2017) týkajúcich sa otázky splnenia podmienok na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z., t.j. reštitučných nárokov žalobkyne. Správne súdne konanie je vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3S/23/2023 a ku dňu rozhodnutia správneho súdu v tejto veci nebolo právoplatne skončené. 16. Ako vyplýva z textu Zákona č. 330/1991 Zb., pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, dôvodne teda žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe argumentoval, že pozemkové úpravy neriešia problémy vlastníckych vzťahov (v zmysle nárokov na navrátenie vlastníctva, resp. určovania vlastníckeho práva, pozn. správneho súdu). Účelom povolenia (nariadenia) pozemkových úprav (ako rozhodnutia vydávaného v rámci jednej z viacerých etáp, v ktorých sa pozemkové úpravy uskutočňujú) nie je nakladanie s majetkom, samotné nariadenie pozemkových úprav neznamená pre účastníkov konania zmenu v ich právnom postavení. Najvyšší súd SR sa v obdobnej veci v Rozsudku sp. zn. 2Sžr/71/2014 zo dňa 20.05.2015 stotožnil s názorom krajského súdu, že zatiaľ sa rozhodovalo iba o povolení pozemkových úprav, čo nijako nezasahuje do majetkovej sféry žalobcu (neprichádza k žiadnej zmene jeho vlastníckych práv, k zmene tvaru pozemku, jeho veľkosti atď.). Záväznými údajmi pre pozemkové úpravy sú údaje katastra nehnuteľností, keď sa v rámci pozemkových úprav usporadúvajú pomery podľa údajov z katastra nehnuteľností. Rozhodnutie žalovaného o nariadení pozemkových úprav neznamená prekážku vo vzťahu k reštitučným konaniam (ak prebiehajú). Aj rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov je len deklaratórne rozhodnutie, ktoré deklaruje (nekonštituuje) vlastníctvo nadobudnuté na základe iného titulu. Vychádzajúc z uvedeného žalobné námietky žalobkyne týkajúce sa jej reštitučných nárokov (námietky obsiahnuté v časti II., III., IV. a V. správnej žaloby) nie sú relevantné vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu v tomto konaní, t.j. vo vzťahu k Rozhodnutiu o nariadení pozemkových úprav, keďže sa celkom evidentne netýkajú predmetu tohto konania. Nariadenie pozemkových úprav podľa rozhodnutia žalovaného spočíva v: (1) určení obvodu pozemkových úprav, (2) z ktorého boli vyňaté
pozemky v zastavanom území obce Kopernica a pozemky mimo zastavaného územia obce, ktorých vlastníkom je spoločnosť BENTOKOP, s.r.o., (3) stanovení lehoty na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových úprav, (4) obmedzení účastníkov konania vo výkone ich práv, (5) vo výzve na zápis trvalého porastu na cudzom pozemku, (6) povinnosti informovať o existujúcich zariadeniach a plánovaných zámeroch, (7) určení zákazu nakladania s určenými pozemkami. 17. Ako ďalej uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku žalobkyňa v správnej žalobe cituje závery „žalovaného“, ktoré nekorešpondujú s obsahom Rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav, pričom je zrejmé, že ide o závery orgánu verejnej správy v iných (zrejme reštitučných) konaniach. To potvrdzuje aj argumentácia v bode VI. správnej žaloby, v ktorom žalobkyňa uviedla, že v priebehu dvadsiatich piatich rokov trvajúceho administratívneho konania žalovaný nepostupoval zákonom predpísaným spôsobom, napr. od roku 1993 nerozhodol o predložených dohodách o vydaní nehnuteľností tak, ako mu to ukladá § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Skutočnosť, že žalobkyňa v podanej správnej žalobe voči Rozhodnutiu o nariadení pozemkových úprav de facto namieta proti rozhodnutiam v reštitučných konaniach, dokazujú aj jej ďalšie závery v bode VI. správnej žaloby: „Zákon neumožňuje iný postup žalovanému, ako vydať rozhodnutie v správnom konaní, keďže došlo k uzavretiu dohôd o vydaní nehnuteľností... Žalovaný taktiež nedôvodne ignoroval uzavreté dohody o vydaní nehnuteľností a nesprávne uzavrel, že nedošlo k uzavretiu dohôd o vydaní nehnuteľností a tým pádom mu vzniklo právo rozhodovať o vlastníctve... Žalovaný má zákonnú povinnosť zistiť skutočný stav vzniknutých práv a povinností na základe uzavretých dohôd o vydaní nehnuteľností, kto je právnym nástupcom do práv a povinností zmluvných strán, na koho prešli tieto práva a povinnosti a v akom rozsahu a následne vyzvať zmluvné strany na úpravu dohôd príslušným dodatkom. Žalovaný nerozhodol o vydaní tohto pozemku žalovanej a tak aj tento pozemok spolu s ostatnými pozemkami naďalej ostáva v držbe štátu“. 18. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa zmätočne spája konanie o nariadení pozemkových úprav s reštitučnými konaniami (keď napr. tvrdí, že žalovaný neustále, bez akýchkoľvek dôkazov, spochybňuje skutočný priebeh vzniku vlastníctva V. Y. ako právneho predchodcu žalobkyne), čo ju vedie k nesprávnemu záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci pre rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav. Súdny prieskum Rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav nemôže nahrádzať súdny prieskum rozhodnutia vydaného v reštitučnom konaní a námietky týkajúce sa reštitučných konaní nie sú námietkami, ktoré sa týkajú Rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav, keďže predmet týchto konaní je odlišný. Aj z obsahu repliky žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa mylne svoje reštitučné nároky uplatňuje v konaní, ktorého predmetom nie je navrátenie vlastníctva, ale nariadenie pozemkových úprav. 19. S poukazom na nulitu Rozhodnutia ROEP (tvrdenie ktoré nemá oporu v skutočnom stave vecí) a tvrdené nesprávne posúdenie nárokov žalobkyne na navrátenie vlastníctva (reštitučných nárokov), žalobkyňa v správnej žalobe len všeobecne konštatovala, že Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav je nezákonné. Túto námietku však formulovala natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobkyňa uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. 20. Správny súd konštatoval, že Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách ustanovuje podmienky, na základe ktorých je možné vykonať pozemkové úpravy k dotknutým pozemkom v príslušnom katastrálnom území. Pokiaľ tento zákon dovoľuje orgánu verejnej správy nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov) a technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov, pre úspešnosť správnej žaloby by žalobkyňa musela v žalobe konkretizovať prekročenie zákonom dovoleného oprávnenia žalovaného, čo by následne v rámci súdneho prieskumu muselo byť aj preukázané. Žalobné námietky žalobkyne sa správnemu súdu však javia len ako prejav pretrvávajúcej nespokojnosti s rozhodovaním orgánov verejnej správy v iných konaniach, nejde však o žalobné námietky dôvodné z pohľadu zákonnosti nariadenia pozemkových úprav rozhodnutím žalovaného.
21. Pokiaľ žalobkyňa v replike doručenej správnemu súdu 08.02.2024 namietala nezrovnalosť projektu pozemkových úprav (projektu z prípravného konania), a to v tom, že projekt neuvádza správnu výmeru katastrálneho územia N., v prvom rade treba uviesť, že na túto argumentáciu žalobkyne správny súd nemohol prihliadnuť a vykonať v jej rozsahu súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby (plynúcej od oznámenia rozhodnutia žalovaného dňa 28.03.2023). Podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného princípu, podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku stanovenom priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo obmedzené až na výnimky stanovené zákonom uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať, a to ani v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe a ani na pojednávaní pred správnym súdom. 22. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovaného má aj diskriminačný charakter, pretože žalovaný v ňom vyníma z pozemkových úprav údajné vlastníctvo subjektu BENTOKOP, s.r.o., pričom podľa čl. 20 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok, správny súd bez posudzovania tejto námietky konštatuje, že všeobecnou správnou žalobou sa nemožno domáhať ochrany práv inej osoby/iných osôb. Možno sa domáhať len ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté konkrétnym rozhodnutím, resp. opatrením orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP). Tento záver platí aj vo vzťahu k námietke žalobkyne, že je možné, že rovnako ako ona nebola oslovená na vyjadrenie sa k pozemkovým úpravám, nemuseli byť oslovení ani ďalší vlastníci, ktorí o plánovanom nakladaní s ich majetkom ani nevedia. 23. Ako nedôvodný správny súd vyhodnotil aj poukaz žalobkyne na rozhodnutie týkajúce sa nevymenovania syna notárov Kuteničových do funkcie notára, ktoré žalobkyňa uviedla bez zrejmého súvisu s napadnutým rozhodnutím žalovaného. III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania 24. Proti rozsudku správneho súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd vedome nezistil skutkový stav a právny stav veci a to ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Sžr/225/2013 zo dňa 02.10.2015 a sp. zn. 8Sžr/113/2016 zo dňa 22.11.2018) a ani z administratívneho spisu a namiesto splnenia si tejto zákonnej povinnosti, aby mohol preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, sa uspokojil len s vyjadrením žalovaného. Dokonca si správny súd nevyžiadal ani administratívne rozhodnutie. 25. Podľa názoru sťažovateľky z rozhodnutí žalovaného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie č. 2012/0009/222 zo dňa 27.08.2012 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 28.09.2012, ktoré nechal žalovaný zapísať dňom 18.12.2012 do katastra nehnuteľností ako právoplatné neexistuje, pretože odvolacie konanie je od 12.08.2013 prerušené. Žalovaný po celý čas vedome marí riadny priebeh administratívnych a súdnych konaní zneužívaním svojho oprávnenia ako správneho orgánu, čo nespochybniteľne je vidieť na jeho manipulácii s doložkou právoplatnosti, keď voči inému správnemu orgánu (teraz jeho vlastnému odboru) predstiera neexistujúce skutočnosti, že doložka právoplatnosti je platná a následne voči súdom, u ktorých si sťažovateľka uplatňuje svoje práva na základe jeho potvrdenia o právoplatnosti rozhodnutia, tieto skutočnosti pred súdmi popiera a doložku právoplatnosti prehlasuje za neplatnú z dôvodu, že dovolacie konanie ešte prebieha a tým dosahuje zamietavé rozhodnutie o žalobách sťažovateľky. 26. Sťažovateľka poukázala na to, že správny súd absolútne ignoroval skutkové zistenia NS SR a nevysporiadal sa s nimi v súlade s ústavnoprávnou zásadou materiálneho právneho štátu. Rovnako ignoroval svoju úradnú povinnosť preskúmať a vysporiadať sa s nulitou rozhodnutia č. 2012/0009/222 zo dňa 27.08.2012 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 28.09.2012.
27. Sťažovateľka poukázala na to, že rozhodnutie správneho súdu svojvoľne vtiahlo rozhodnutie ROEPvIn platné len pre intravilán (zastavané územie obce) aj na extravilán (pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce). Rozhodnutie správneho súdu je nulitné a nemá právne účinky. Správnym súdom v Banskej Bystrici používané skratky „ROEP“, „Rozhodnutie ROEP“, alebo „Rozhodnutie o schválení ROEP“ sú výslovne zavádzajúce, pretože uvádzajú neexistujúcu skutočnosť a sú v rozpore s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom č. 2012/00009/222 zo dňa 27.08.2012, Z 2727/2012-ROEPvIN, Pol. 63/12 v k.ú. N.. 28. Podľa názoru sťažovateľky je podkladové rozhodnutie ROEP nulitné a to z dôvodu porušenia povinnosti oznámiť ho účastníkom konania zákonom stanoveným spôsobom, porušením povinnosti uskutočniť dvojinštančné konanie, porušením povinnosti doručiť rozhodnutie ROEP sťažovateľke podľa uznesenia o prerušení konania za účelom doplnenia podaného odvolania, porušením povinnosti doručiť rozhodnutie ROEP sťažovateľke podľa Oznámenia žalovaného číslo 2013/000369 zo dňa 13.05.012, vyslovením právneho názoru NS SR sp. zn. 1Sžr/225/2013 a sp. zn. 8 Sžr/113/2016. 29. Sťažovateľka uviedla, že žalovaný po celý čas vedome marí riadny priebeh administratívnych a súdnych konaní zneužívaním svojho oprávnenia ako správneho orgánu, čo nespochybniteľne je vidieť na jeho manipulácii s doložkou právoplatnosti. Správny súd toto nezákonné konanie žalovaného umožňuje tým, že neuvádza dôvod zamietnutia a ani právne názory súdov, ktoré sú odlišné, napriek tomu, že ide o jedno a to isté rozhodnutie. Svojvoľne, namiesto vysporiadania sa s odlišnými právnymi názormi, volí len skorší právny názor, pretože len tento mu umožňuje zamietnuť žalobu žalobkyne. Navyše Správny súd v Banskej Bystrici absolútne ignoruje skutkové zistenia Najvyššieho súdu SR a nevysporadúva sa s nimi v súlade s ústavnoprávnou zásadou materiálneho právneho štátu. Rovnako ignoruje svoju úradnú povinnosť preskúmať a vysporiadať sa s nulitou rozhodnutia č. 2012/00009/222 zo dňa 27.08.2012 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 28.09.2012. 30. Podľa názoru sťažovateľky nemôže obstáť záver správneho súdu, že podkladom pre nariadenie pozemkových úprav bolo schválenie ROEP, ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázala na nulitu správnych aktov. 31. Sťažovateľka má za to, že napadnutý rozsudok správneho súdu, keďže nerešpektuje právny poriadok Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v kasačnej sťažnosti a dokázané, je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní (legitímnej dôvery) a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia nespravodlivosti. 32. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 34. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 35. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu sťažovateľky, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZHPLO1/2023/004874-001 zo dňa 14.03.2023, ktorým Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný
odbor podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v znení platnom a účinnom ku dňu vydania rozhodnutia nariadil pozemkové úpravy k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N. v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. 36. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav v k. ú. N., ktoré predstavuje akt orgánu verejnej správy odôvodnený potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou Zákona č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách. 37. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, a to najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v podanej žalobe. 38. Sťažovateľka kasačnú sťažnosť totožne ako podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného odôvodňuje v zásade rovnakými námietkami. Sťažovateľka rozhodnutie správneho súdu ako i rozhodnutie žalovaného odôvodňuje námietkami, ktoré sa netýkajú samotného výroku rozhodnutia č. OU-ZH-PLO1/2023/004874-001 zo dňa 14.03.2023 o nariadení pozemkových úprav, ale kasačné námietky smerujú proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom zo dňa 27.08.2012 č. 2012/00009/222 ( Rozhodnutie ROEP ). 39. V súvislosti s nastolenými právnymi otázkami dáva kasačný súd do pozornosti, že pozemkové úpravy v k. ú. N. boli podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách nariadené Rozhodnutím č. OU-ZH-PLO1-2023/004874-001 zo dňa 14.03.2023 a vykonávajú sa z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona, t.j., že je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona. Prípravným konaním sa preukázalo, že dlhodobým historickým vývojom došlo v katastrálnom území N. k drobeniu pozemkového vlastníctva. V roku 2012 bol Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom, odbor pozemkový a lesný č. 2012/00009/222 zo dňa 27.08.2012, Z 2727/2012-ROEPvIN, pol. 63/12 v katastrálnom území N. schválený a zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov do katastra nehnuteľností a na parcely boli v katastri nehnuteľností založené listy vlastníctva, čím bola obnovená evidencia vlastníctva ku všetkým pozemkom v katastrálnom území. 40. Kasačný súd ďalej uvádza, že podkladom pre nariadenie pozemkových úprav podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách bolo ukončené prípravné konanie, ktoré preukázalo dôvody podľa § 2 ods. 1 cit. zákona a okrem iných skutočností aj zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov. V prípravnom konaní tak boli preukázané dôvody na nariadenie pozemkových úprav a zároveň bola splnená podmienka zapísaného registra obnovenej evidencie pozemkov, preto správny orgán nariadil vykonanie pozemkových úprav v katastrálnom území N. podľa 8 ods. 1 cit. zákona. 41. Kasačný súd v tejto súvislosti podotýka, že pozemkové úpravy podľa tohto zákona neriešia problémy vlastníckych vzťahov. Záväznými údajmi pre vykonanie pozemkových úprav sú údaje katastra nehnuteľností. 42. Kasačný súd poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov (k tomu porovnaj napr. aj nasledovné rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28.03.2024, 4Sfk/44/2022 zo dňa 27.07.2023 a i., príp. analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021-30 zo dňa 15.07.2021, č. k. 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023), k čomu musel kasačný súd pristúpiť v tejto veci. 43. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľky uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov, ktoré spolu s uvedením dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, s ktorými sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje. 44. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. 45. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v dostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľkou v žalobe. Správny súd dostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci. V odôvodnení rozsudku správny súd vyslovil konečné závery o nedôvodnosti žalobných námietok sťažovateľky, ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý tomuto záveru predchádzal, a prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Správny súd svoje vyjadrenie neobmedzil iba na závery z administratívneho spisu bez toho, aby uviedol svoje vlastné právne posúdenie k podstatným žalobným námietkam sťažovateľky. 46. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec. Vlastná argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný obraz o predmete konania a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať jasné odpovede na otázky, ktoré sú predmetom sporu. 47. Správny súd pre potreby prejednávanej veci dostatočne vysvetlil svoje právne závery. Správny súd na žalobné námietky reagoval a jeho vyslovené právne závery možno považovať za dostatočné pre naplnenie princípov spravodlivého procesu. 48. Podľa názoru kasačného súdu správny súd správne vyhodnotil postup správneho orgánu, ktorý rozhodoval o nariadení pozemkových úprav. 49. Ako správne uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku, podkladom pre nariadenie pozemkových úprav bolo schválenie registra obnovenej evidencie pozemkov (Rozhodnutie ROEP), ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností 18.12.2012. Register obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie N. bo schválený rozhodnutím príslušného orgánu verejnej správy dňa 27.08.2012 (rozhodnutie ROEP), pričom toto rozhodnutie nebolo zrušené a ani nebolo rozhodnuté o zmene údajov schváleného registra v zákonnej lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností podľa právnej úpravy § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. účinnej do 30.04.2014. Podľa verejne dostupných údajov z internetovej stránky Úradu geodézie kartografie a katastra SR (<K.:/..M..M.- I.-T.S.-B.-Z..B.>) ku dňu rozhodovania správneho súdu bol register obnovenej evidencie pôdy v k. ú. N. zapísaný do katastra nehnuteľností s dátumom zápisu 12/2012. 50. Taktiež kasačný súd poukazuje na skutočnosť, zhodne s názorom správneho súdu, uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku, že register obnovenej evidencie pozemkov bol zapísaný do registra nehnuteľností, preto nebola dôvodná námietka sťažovateľky, že pozemkové úpravy boli nariadené v rozpore s ustanovením § 8 ods. 8 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, podľa ktorého v katastrálnych územiach, v ktorých nebol zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov, okresný úrad pozemkové úpravy nenariadi ani nepovolí. 51. Správny súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Správny súd v rozhodnutí zopakoval aké boli predložené dôkazy, opätovne zhodnotil skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania a pri svojom právnom závere podrobne a presvedčivo odôvodnil z čoho vychádzal. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľky. 52. Kasačný súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že správny súd v danej veci postupoval vecne správne a skutkovo aj právne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom.
53. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší správny súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie a kasačnú sťažnosť bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle § 461 SSP. 54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP. 55. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.