Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 1Svk/23/2025 5022200299 21. 05. 2026 JUDr. Marián Fečík ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200299.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. V. F., X.. X.X.XXXX, L. Z. XXXX/X, K., 2. Z. F., X.. XX.X.XXXX, L. Z. V. XXX, 3. K. V., X.. XX.X.XXXX, L. K. XXXX/X, K., 4. L. V., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXX/XX, K., 5. Z. F., X.. X.X.XXXX, L. F. XXX/XX, P., všetci právne zastúpení: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, 6. J. G., X.. XX.X.XXXX, L. K. XXXX/X, J., právne zastúpený: Mgr. Monika Martonová, advokátka, so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava - Nové Mesto, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556, Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1. U. X., X.. XX.X.XXXX, L. F. XXX/XX, P., 2. E. Č., X.. XX.X.XXXX, L. R.. M. C. H. XXX/X, Ľ., 3. E. J., X.. XX.X.XXXX, L. W. XXXX/XX, L., 4. H.. F. H., X.. XX.X.XXXX, L. V. XXXX/X, Ž., 5. C. Č., X.. XX.X.XXXX, L. H. XXXX/X, L. X - J., 6. A.. E. G., X.. X.X.XXXX, L. V. XXXX/X, J., 7. L.. J. G., X.. X.X.XXXX, L. V. XXXX/X, J., 8. Y. G., L. H. K., 9. H.. A. F., X.. XX.X.XXXX, L. D.Š. XXXX/X, Ž., 10. H.. H. F., X.. X.X.XXXX, L. Y. XXXX/X, K., 11. G. G., X.. XX.X.XXXX, L. Y. XX/XX, K., 12. H.. J. P., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXX/XX, Z., 13. G. Y.Á., X.. XX.X.XXXX, L. D. O. XXXX/X, V., 14. K. F., L. R. XX/XX, Ľ., 15. E. V., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XXXX/XX, P. X. J., 16. R. V., X.. X.XX.XXXX, L. Š. XXXX/XX, P. X. J., zák. zast. E. V., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XXXX/ XX, P. X. J., 17. E. V., X.. XX.X.XXXX, L. Š.Á. XXXX/X, P. X. J., 18. H.. S. Š., X.. X.X.XXXX, L. E..D.. V. XXXX/XX, V., 19. Š. B., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XXX/XX, P., 20. H. S., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XXX/XX, P., 21. L. H., X.. XX.X.XXXX, L. J. Y. XX/XX, P., 22. A.. U. Z., X.. XX.X.XXXX, L. P. XX, Ž., 23. D. S., X.. X.X.XXXX, L. Z. S. XXX, Z. S., 24. neznámi právni nástupcovia po E. V., 25. neznámi právni nástupcovia po S. F., za účasti Okresnej prokuratúry Ružomberok, so sídlom Dončova 8, Ružomberok 1, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu OU-ZAOOP5-2022/020277-001, č. UPo-4/2022-Ma z 24.3.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ až 5/ proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/127/2022-394 z 30.1.2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Konanie o zázname 1. Okresnému úradu Ružomberok, katastrálnemu odboru bol dňa 2.6.2021 doručený návrh U. X., K.. R. (následne doplnený o ďalšie dva návrhy) na zápis vlastníckeho práva k pozemkom parcely registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX C. XXXX v katastrálnom území P. v prospech C. R., K.. V., X.. XX.X.XXXX C. D. V., X.. XX.X.XXXX na podklade rozhodnutia (bývalého) Štátneho notárstva
v Liptovskom Mikuláši č. k. D 867/81-22 z 25.8.1981 (ďalej len „dedičské rozhodnutie D 867/81“) v dedičskej veci po poručiteľke C. V., K.. F. X.. XX.X.XXXX, B.. G. XX.X.XXXX, predmetom ktorej boli okrem iných aj nehnuteľnosti špecifikované v bode A dedičského rozhodnutia - orná pôda v súkromnom užívaní komas. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X o výmere 40,19 árov a lúky v súkromnom užívaní komas. parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, X. R., komas. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - Vyšné plochy o celkovej výmere 1,1 ha, z čoho užitočná pôda 25,85 árov, poberateľmi a nadobúdateľmi rolí a lúk patriacich do dedičstva poručiteľky sú deti: -. C. R., X.. XX.X.XXXX, ako poberateľka komas. parc. č. XXXX/X, XXXX/X v 1, komas. parc. č. XXXX/ X v 1, komas. parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v celku, -. D. V., X.. XX.X.XXXX ako poberateľ komas. parc. č. XXXX/X, XXXX/X Y. 1., F.. J.. Č.. XXXX/X v 1 ine. 2. V čase doručenia dedičského rozhodnutia D 867/81 boli na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. už zapísané pozemky parcely registra „E“ č. XXXX. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX C. XXXX (ďalej len „dotknuté pozemky“) vo výlučnom vlastníctve F. F., K.. F. s príslušnými titulmi nadobudnutia. 3. Záznamom č. Z 1553/2021 z 2.8.2021 (ďalej len „záznam Z 1553/2021“) pod číslom zmeny 125/2021 vykonal Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor na základe dedičského rozhodnutia D 867/81 zápis vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v prospech C. R. K.. V. C. D. V.. II. Konanie o proteste prokurátora 4. Dňa 16.11.2021 bol Okresnému úradu Ružomberok, katastrálnemu odboru doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. Pd 98/21/5508-4 z 8.11.2021 (ďalej len „protest prokurátora“) proti záznamu Z 1553/2021 ako opatreniu orgánu verejnej správy. 5. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor (ďalej aj ako ,,prvostupňový orgán“) rozhodol podľa § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len ,,zákon o prokuratúre“) a § 22 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a v zmysle § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) tak, že rozhodnutím č. UP 1/2021 z 23.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) protestu prokurátora vyhovel a vykonanie záznamu Z 1553/2021 zrušil. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie účastníci konania o proteste prokurátora a to samostatne J. G. a spoločne L. V., Z. F., K. V., Z.Š. F. C. V. F.. O týchto odvolaniach rozhodol žalovaný v zmysle § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre, v spojení s § 58 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutím Číslo spisu OU-ZA-OOP5-2022/020277-001, č. UPo-4/2022-Ma z 24.3.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že: - dospel k záveru, že vykonaním záznamu Z 1553/2021 bol porušený zákon a to § 34 ods. 1, § 36, § 42 ods. 1, 2 a 5 katastrálneho zákona a § 3 ods. 1, 4 a 5 správneho poriadku. Prvostupňový orgán preto správne vyhovel protestu prokurátora a zrušil vykonanie záznamu Z 1553/2021. Podľa žalovaného, hoci má záznam do katastra nehnuteľností len evidenčný charakter, musí orgán katastra skúmať splnenie podmienok pre jeho vykonanie, - dedičské rozhodnutie D 867/81 nebolo ako záznamová listina spôsobilé na vykonanie záznamu Z 1553/2021, pretože v čase jej posudzovania prvostupňovým orgánom už bola ako vlastníčka časti pozemkov v katastri nehnuteľností zapísaná F. F., K. F., t. j. iná osoba než poručiteľka C. V., K. F., - dedičské rozhodnutie D 867/81 sa týkalo komasačných parciel s tým, že v katastri nehnuteľností v katastrálnom území P. boli po zápise Zjednodušeného registra pôvodného stavu (ZRPS) a Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) evidované parcely registra „E“, pričom v tomto smere boli nedostatočné aj predložené identifikácie parciel, ktoré neboli vyhotovené riadne orgánom katastra, - navrhovateľka žiadala zapísať iba niektoré pozemky, pričom katastrálny zákon nepripúšťa len čiastočný zápis do katastra nehnuteľností. Na základe dedičského rozhodnutie D 867/81 pritom už bol vykonaný zápis dňa 26.1.1983 pod poradovým číslom zmeny 92/1983, hoci na jeho základe boli založené tzv. hluché listy vlastníctva (bez uvedenia majetkovej podstaty),
- k námietke odvolateľa J. G., že prvostupňové rozhodnutie nemohlo byť odôvodnené tým, že nie je možné určiť, či pozemkovoknižné parcely, ktoré boli predmetom kúpno-predajnej zmluvy č.d. 2680/1935, spadali do komasácie NC IX 57/49-553, schválenej dňa 25.10.1949, uviedol, že ani v záznamovom v konaní ako aj v konaní o proteste prokurátora nebolo vyžadované od účastníkov konania bezchybné preukázanie spochybňovanej následnosti. Žalovaný tiež dodal, že prvostupňový orgán sa s touto námietkou vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Vo vzťahu k záznamovej listine - uzneseniu Okresného súdu Ružomberok v dedičskej veci sp. zn. 9D/116/2021 po poručiteľovi D. V. (ďalej len „dedičské rozhodnutie 9D/116/2021“), ktorá bolo prvostupňovému orgánu doručená pred podaním protestu prokurátora, skonštatoval, že ak prokurátor podal protest proti záznamu až po tom, čo sa začalo ďalšie záznamové konanie, musí orgán katastra najskôr rozhodnúť o proteste prokurátora a až následne pokračovať v záznamovom konaní. Skutočnosť, že v danom prípade bol skôr podaný návrh na záznam, než protest prokurátora, bola právne bez významu, pretože protest prokurátora sa týkal ešte predchádzajúceho zápisu do katastra nehnuteľností. Od tejto skutočnosti sa odvíjala prioritná povaha konania o proteste prokurátora, ktoré má povahu predbežnej otázky voči prebiehajúcemu záznamovému konaniu, - k odvolacím námietkam ostatných účastníkov konania uviedol, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je odlišným konaním od konania o proteste prokurátora. Pri určení okruhu účastníkov konania o proteste prokurátora bolo postupované v súlade s § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a konanie o proteste prokurátora si vzájomne nekolidujú. Ide o rôzne konania, na ktoré sa vzťahuje rozdielna právna úprava. Tak, ako má vykonanie záznamu len evidenčné účinky, aj zrušenie záznamu na základe protestu prokurátora nemá právotvorné účinky, ale evidenčné účinky, - záverom dodal, že pri opätovnom posudzovaní dedičského rozhodnutia D 867/81 sa nebude aplikovať znenie § 36a katastrálneho zákona, pretože ide o listinu už zapísanú v katastri nehnuteľností. 8. V dôsledku právoplatnosti rozhodnutia žalovaného bolo k dotknutým pozemkom v katastri nehnuteľností opätovne zapísané výlučné vlastníctvo F.X. F., K.. F.. III. Konanie na správnom súde 9. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia 1/ až 5/ spoločne včas všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“) na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“). Konanie o danej žalobe bolo pred krajským súdom vedené pod sp. zn. 30S/127/2022. Rovnakým žalobným typom sa včas a samostatne na krajský súd obrátil aj žalobca 6/. Konanie o tejto žalobe bolo vedené pred krajským súdom pod sp. zn. 30S/163/2022. Krajský súd uznesením č. k. 30S/127/2022-117 z 19.10.2022 spojil vyššie uvedené konania o žalobách žalobcov na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 30S/127/2022. 10. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prešiel od 1.6.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov, a to (okrem iného) z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 11. Po vyjadreniach žalovaného, ďalších účastníkov konania, Okresnej prokuratúry Ružomberok, replike žalobcov Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) rozsudkom č. k. ZA-30S/127/2022-394 z 30.1.2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žaloby žalobcov 1/ až 6/ zamietol, pričom účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 12. Správny súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že: - v čase vykonania záznamu Z 1553/2021 na podklade dedičského rozhodnutia D 867/81 po poručiteľke C. V., K.. F. boli dotknuté pozemky na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. už zapísané vo vlastníctve F. F. K.. F., - bol zistený nesúlad dedičského rozhodnutia D 867/81 s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností vo vzťahu k parcelným číslam dotknutých pozemkov, keďže v dedičskom rozhodnutí boli parcelné čísla pozemkov napísané s podlomeninami nasledovne XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
- žalobcovia nepriložili k dedičskému rozhodnutiu D 867/81 ako záznamovej listine riadnu identifikáciu parciel vyhotovenú príslušným orgánom katastra, - konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 147/2021, na ktoré poukazovali žalobcovia, sa sledoval iný osobitný právnou úpravou predpokladaný účel vymedzený v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. Išlo tak tak o samostatné administratívne konanie, ktoré si s konaním o proteste prokurátora nemožno zamieňať a teda nemožno naň nahliadať tak, že sa vylučuje ich súbeh, resp. zakladá ich neprípustná kolízia. V súdenej veci pritom orgány katastra nekonali a nerozhodovali o oprave chyby v katastrálnom operáte, - vyhoveniu protestu prokurátora nebránila ako ďalšia právna zmena vydanie dedičského rozhodnutia 9 D/116/2021. Protest prokurátora bol totiž podaný v čase, kedy na podklade tohto dedičského rozhodnutia nebol vykonaný záznamom zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a ešte len prebiehalo záznamové konanie č. Z 3338/2021. Protest prokurátora pritom smeroval proti predchádzajúcemu zápisu vlastníctva záznamom Z 1533/2021, - orgány katastra v konaní a rozhodovaní o proteste prokurátora postupovali v súlade so zákonom, keď správne ustálili, že dedičské rozhodnutie D 867/81 ako záznamová listina nevychádzalo z údajov katastra nehnuteľností pokiaľ išlo o osobu poručiteľky, ako i vo vzťahu k parcelným číslam pozemkov, ktoré boli predmetom dedičstva. III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 13. Proti napadnutému rozsudku podali žalobcovia 1/ až 5/ (ďalej aj „sťažovatelia“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), teda pre porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej praxe kasačného súdu. 14. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti v rámci sťažnostných bodov svoju argumentáciu rozdelili vo vzťahu k (i) neprípustnému konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prekročeniu právomoci správnymi orgánmi a prokurátorom a (ii) vyhoveniu protestu prokurátora a obnoveniu pôvodného stavu. 15. V rámci námietok týkajúcich sa neprípustného konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prekročenia právomoci správnymi orgánmi a prokurátorom sťažovatelia uviedli najmä, že: - vyhovenie protestu prokurátora bolo v rozpore s materiálnym jadrom ústavy - princípom právnej istoty, ktorý stanovuje zákonný rámec možnosti vyhovenia protestu prokurátora a to k momentu ďalšieho prechodu vlastníckeho práva ku predmetnej nehnuteľnosti a samotnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorá poskytuje zvýšenú ochrana právu vlastniť majetok. Podľa sťažovateľov vyhoveniu protestu prokurátora bránil čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, pričom poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6Sžo 138/2008, - prvostupňový orgán vykonal záznam Z 1553/2021, následne sám začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 147/2021 a súčasne podal podnet na podanie protestu prokurátora. V dôsledku toho sú podľa sťažovateľov dôvodné pochybnosti, či rozhodovanie prvostupňového orgánu bolo nestranné a nezávislé, keď sám na seba dal podnet prokuratúre a už týmto prejudikoval výsledok svojho rozhodovania, - prostredníctvom protestu prokurátora došlo k obídeniu už začatého konania o oprave chyby v katastrálnom operáte X 147/2021, v rámci ktorého by s odkazom na príslušnú judikatúru (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžrk/3/2018, 5Sžrk/2/2016) nebolo možné zmeniť v katastri nehnuteľností už vyznačený vlastnícky stav, - na podklade záznamu Z 1553/2021 pritom sťažovatelia podali návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva, k čomu následne došlo vydaním dedičského rozhodnutia 9D/116/2021. Toto dedičské rozhodnutie bolo prvostupňovému orgánu doručené na vykonanie záznamu predtým, ako bol podaný protest prokurátora a v dôsledku tejto právnej zmeny už nemohlo byť protestu prokurátora vyhovené. 16. Vo vzťahu k vyhoveniu protestu prokurátora a obnoveniu pôvodného stavu sťažovatelia ďalej namietali najmä, že: -. F. F., K. F. nikdy nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, ktoré vznikli komasáciou teda originárnym spôsobom v roku 1949, pretože menovaná zomrela v roku 1939. Právni
nástupcovia po F. F., K. F. preto nemohli byť dotknutí na svojich právach, pričom prvostupňový orgán z nich umelo vytvoril účastníkov konania. Keďže sa správny súd s touto námietkou nevysporiadal, odôvodnenie napadnutého rozsudku nebolo dostatočne a riadne odôvodnené a porušuje práva sťažovateľov na spravodlivý súdny proces, pričom poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19.6.2008, - záver správneho súdu, že identifikáciu parciel môže vykonávať len príslušný orgán katastra, je nesprávny. Identifikáciu parciel môže totiž vykonávať aj odborné spôsobilá osoba a to napríklad geodet alebo osoba, ktorá vykonáva znaleckú činnosť z odboru geodézie, kartografie a katastra. Katastrálny zákona totiž neustanovuje výlučnú právomoc orgánu katastra vykonávať identifikáciu parciel. Práve na podklade identifikácie parciel vyhotovenej SAJ zememeračská kancelária s.r.o. bolo pritom zistené nesprávne evidovanie vlastníctva u právnych predchodcov sťažovateľov, - sťažovatelia nepredložili žiadnu listinu, ktorá by nevychádzala z údajov z katastra nehnuteľností. Sťažovateľom preto nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov pri zápise ROEP a ZRPS neboli uznané vlastnícke práva C. V., K.. F. C. H. Š.Y. Y., - správny súd prezentoval nesprávny právny záver, keď v bode 45 napadnutého rozsudku (správne malo byť v bode 44 - poznámka kasačného súdu -) skonštatoval, že záznamová listina by mala byť skúmaná „komplexne“ v celom rozsahu ako napríklad pri rozhodovaní o povolení vkladu. Takáto voľná úvaha by však bola v rozpore s evidenčnou funkciou zápisu do katastra nehnuteľností záznamom, - v zmysle § 36a ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona jedine správny súd mohol rozhodnúť o zrušení vykonaného záznamu a obnovení pôvodného stavu a nie samotný správny orgán cez mimoriadny opravný prostriedok - protest prokurátora, ktorý si týmto nezákonným a protiústavným spôsobom delegoval na seba právomoc správneho súdu, - došlo k nerešpektovaniu príslušnej judikatúry (rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 106/2010 z 14.7.2010, sp.zn. 8Sžo/31/2013 z 31.3.2014, nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 414/2015 z 1.12.2015, rozhodnutí ESĽP (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko Higgins c. Francúzsko) a tým aj k neposkytnutiu ochrany ich právam. 17. Okresná prokuratúra Ružomberok sa vo svojom vyjadrení s podanou kasačnou sťažnosťou nestotožnila a pokladajúc napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný a ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili. IV. Právny názor kasačného súdu 18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcov ako sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 19. Predmetom správneho súdneho prieskumu v súdenej veci bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora“), ktorými bolo vyhovené protestu prokurátora podanému proti vykonaniu záznamu Z 1553/2021. Daným záznamom bolo k dotknutým pozemkom zapísané vlastníctvo na podklade dedičského rozhodnutia D 867/81, hoci vlastníctvo k týmto pozemkom bolo v katastri nehnuteľností už predtým zapísané v prospech inej osoby než poručiteľky. V dôsledku vyhovenia protestu prokurátora sa následne v katastri nehnuteľností obnovil pôvodný vlastnícky zápis spred vykonania záznamu Z 1553/2021. 20. Kasačný súd pri posudzovaní uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi spojených sťažnostných bodov považoval najprv za potrebné vo všeobecnosti vyhodnotiť nasledovné komplementárne prepojené skutočnosti, ktoré sa týkali: A. vykonávania záznamu do katastra nehnuteľností, B. materiálnej publicity katastra nehnuteľností, C. povahy protestu prokurátora a následku jeho vyhovenia, D. vzťahu protestu prokurátora a opravy chyby v katastrálnom operáte. A. K vykonávaniu záznamu do katastra nehnuteľností
21. Záznam predstavuje úkon orgánu katastra, ktorým sa do katastra nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na podklade právnych skutočností vymedzených v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Vykonanie záznamu má evidenčné účinky (ak osobitný zákon neustanovuje inak, viď § 343 ods. 2 Civilného sporové poriadku), čo znamená, že samotným zápisom do katastra nehnuteľností právo k nehnuteľnosti nevzniká a tento zápis na účel katastrálnej evidencie deklaruje príslušný vlastnícky alebo vecnoprávny stav. Práve evidenčná povaha záznamu ako aj normatívne stanovenie právnych skutočností, na podklade ktorých sa záznam vykonáva, sa prejavuje aj v rozsahu prieskumu orgánu katastra v záznamovom konaní. Orgán katastra preto nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť, zákonnosť prípadne platnosť záznamovej listiny, pretože v opačnom prípade by sa nepriamo dostával do nadriadeného postavenia voči tým orgánom verejnej moci, ktorých rozhodnutia alebo iné právne akty sú podkladom pre vykonanie záznamu (porovnaj Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 604). Hoci sa na vykonanie záznamu nevzťahuje správny poriadok (§ 34 ods. 3 katastrálneho zákona), vzťahujú sa naň ustanovenia o základných pravidlách správneho konania (§ 3 ods. 7 správneho poriadku), pričom záznamové konanie má jednoznačne povahu administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, v rámci ktorého orgán katastra preskúmava skutočnosti vymedzené katastrálnym zákonom. 22. Pri zápise súdneho a teda i dedičského rozhodnutia je jednou z preskúmavaných skutočností podľa § 36a ods. 1 katastrálneho zákona aj to, či toto rozhodnutie vychádza z údajov katastra nehnuteľností. To znamená skúmanie, či je poručiteľ v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom dedenia. Ak poručiteľovi takýto vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností, nesvedčí, nemožno na základe dedičského rozhodnutia vykonať záznamom zápis vlastníctva dedičov do katastra nehnuteľností. Bráni tomu po formálnej stránke už zmienené ustanovenie § 36a ods. 1 katastrálneho zákona a po materiálnej stránke materiálna publicita katastra nehnuteľností. B. K materiálnej publicite katastra nehnuteľností 23. Materiálna publicita katastra nehnuteľností sa odvíja od hodnovernosti a záväznosti vybraných údajov katastra nehnuteľností (§ 70 katastrálneho zákona). Povahu hodnoverného a súčasne aj záväzného údaju katastra nehnuteľností má pritom a predovšetkým vlastnícke právo. Fundamentálnym prejavom materiálnej publicity katastra nehnuteľností je ochrana toho, komu svedčí v katastri nehnuteľností zapísané vlastníctvo pred tým, kto toto vlastníctvo spochybňuje, prípadne sa na jeho úkor domáha zápisu svojho vlastníctva. Predmetná ochrana spočíva predovšetkým v tom, že v katastri nehnuteľností zapísané vlastnícke právo sa vo všeobecnosti považuje za preukázané, čomu zodpovedajú aj príslušné ustanovenia najmä procesných predpisov [§ 32 ods. 2 tretia veta správneho poriadku alebo čl. I, § 1 a § 2, § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)]. Hoci je domnienka hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností domnienkou vyvrátiteľnou, jej vyvrátenie je nakoniec vždy spojené s rozhodovaním súdu v sporovej veci alebo rozhodovaním orgánu katastra v nesporovej veci. (porovnaj Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 96 a 641). Ak sú pritom tie isté nehnuteľnosti predmetom dvoch rozdielnych dedičských rozhodnutí, ktoré na seba nenadväzujú, jedná sa o vlastnícky spor. V takomto prípade je na tom, kto vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností spochybňuje, aby v civilnom sporovom konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal vlastníctvo svojho právneho predchodcu (poručiteľa). C. K povahe protestu prokurátora a následku jeho vyhovenia 24. Protest prokurátora predstavuje právny prostriedok dozoru prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (ďalej len „netrestný dozor prokuratúry“) v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) a § 23 zákona o prokuratúre. Protest prokuratúra formálne nepredstavuje mimoriadny opravný prostriedok (porovnaj CHYLO, J., REMETA, R., ŠUFLIARSKA, H. a kol. Zákon o prokuratúre. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: WOLTERS KLUWER SR s.r.o., 2025, s. 119). Do 30.6.2016 bol síce protest prokurátora upravený aj v § 69 správneho poriadku, avšak ani táto skutočnosť z neho nerobila mimoriadny opravný prostriedok, pretože jednak ani formálne nebol takto označený, keďže príslušná
štvrtá časť správneho poriadku má názov „preskúmanie rozhodnutí“, pričom v rovnakom období v nej bolo obsiahnuté pod § 70 aj blanketné ustanovenie týkajúce sa správneho súdnictva. 25. Následkom vyhovenia protestu prokurátora podaného proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy je aj zrušenie ním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo jednoznačne vyplýva z § 24 ods. 5, 7 zákona o prokuratúre. Rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora má preto zložený výrok, v rámci ktorého sa najprv protestu prokurátora vyhovuje a súčasne sa zrušuje ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 306). Ak sa napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu katastra konštituovalo alebo deklarovalo vlastníctvo k nehnuteľnosti, logicky následkom jeho zrušenia, v dôsledku právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora, bude aj zánik takéhoto vlastníctva, resp. zrušenie jeho deklarácie za súčasného obnovenia pôvodného vlastníckeho zápisu v katastri nehnuteľností. Uvedená axióma sa rovnako aplikuje aj pri iných vecných právach. Rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora pritom formálne nemá ani povahu osobitnej záznamovej listiny, ale predstavuje vo svojej podstate priamy zápis príslušnej zmeny do katastra nehnuteľností a to v rámci toho vkladového alebo záznamového konania, ku ktorému sa vzťahuje. Aj z tohto dôvodu sa tento zápis vykonáva mimo zásady priority zápisov normatívne ustanovenej § 41 ods. 2 katastrálneho zákona (porovnaj Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 726). 26. Uvedené súčasne rámcuje to, čo sa rozumie pod ďalšou právnou zmenou brániacou vyhoveniu protestu prokurátora. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že zákon o prokuratúre explicitne neobsahuje žiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo možné vyhovieť protestu prokurátora, podaného proti opatreniu o vykonaní záznamu, len ak nedošlo k ďalšej právnej zmene. Táto prekážka je daná komplexným vnímaním právnej úpravy a vyplýva z nesporovej povahy konania o proteste prokurátora, ktoré nemôže nahrádzať civilné sporové konanie ako procesný rámec slúžiaci na rozhodovanie vlastníckych a vecnoprávnych sporov. V prípade ďalšej právnej zmeny sa totiž mení právny stav v tom zmysle, že aktuálny stav v katastri nehnuteľností sa stáva súladným s rozhodnutím o povolení vkladu alebo vykonaním záznamu, na podklade ktorého sa uskutočnil jeho zápis do katastra nehnuteľností. Inými slovami pri ďalšej právnej zmene by k nesporovému posudzovaniu nezákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu katastra pristupovalo fakticky sporové rozhodovanie o platnom či neplatnom následnom nadobudnutí vlastníctva, resp. iného vecného práva treťou osobou. Čo konkrétne bude ďalšou právnou zmenou, môže byť síce individuálne v závislosti od konkrétnej situácie, ale vo všeobecnosti ňou bude vykonanie nového zápisu vlastníctva alebo iného vecného práva k aspoň jednej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom predchádzajúceho nezákonného vkladu alebo záznamu. Ďalšiu právnu zmenu teda nepredstavuje len začatie nasledujúceho vkladového alebo záznamového konania, vo vzťahu ku ktorému by konanie o proteste prokurátora predstavovalo konanie o predbežnej otázke. D. Vzťah protestu prokurátora a opravy chyby v katastrálnom operáte 27. Zatiaľ čo protest prokurátora predstavuje ako právny prostriedok netrestného dozoru prokuratúry inštrument vonkajšej kontroly zákonnosti rozhodovania orgánov katastra, oprava chyby v katastrálnom operáte je vnútorným sanačným mechanizmom chybných a teda i nezákonných zápisov a zákresov v katastri nehnuteľností. Už z uvedeného vyplýva, že sa jedná o samostatné a nepodmienené prostriedky na zabezpečenie zákonného stavu v katastri nehnuteľností. 28. Samozrejme, že primárne by zákonnosť zápisov v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností a zákresov v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností mala byť dosahovaná a kontrolovaná orgánmi katastra, avšak vo vzťahu k netrestnému dozoru prokuratúry nie je normatívne ustanovená zásada subsidiarity, aká vyplýva z právnej úpravy správneho súdnictva [napr. § 7 písm. a) SSP]. Aplikácia východísk na súdenú vec 29. Aplikujúc vyššie uvedené teoretické východiská na súdenú vec preto kasačný súd dospel k záveru, že Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor jednoznačne pochybil, keď na podklade dedičského rozhodnutia D 867/81 vykonal záznam Z 1553/2021, pretože poručiteľka nebola v katastri nehnuteľností
zapísaná ako vlastníčka dotknutých pozemkov. Výlučný vlastnícky zápis k dotknutým pozemkom totiž podľa listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. svedčil v prospech F. F., K. F.. 30. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. Podľa § 36a ods. 1 katastrálneho zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti. 31. To znamená, že vykonaním záznamu Z 1553/2021 bol porušený § 36 ods. 2 v nadväznosti na § 36a ods. 1 katastrálneho zákona, v dôsledku čoho bolo zasiahnuté do vlastníctva F.X. F., K. F., resp. jej dedičov. Inými slovami zapísanej vlastníčke, resp. jej dedičom nebola Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom orgánmi katastra poskytnutá ochrana spojená s materiálnou publicitou katastra nehnuteľností. V jej zmysle mali byť sťažovatelia odkázaní na možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v civilnom sporovom konaní, resp. na mimosúdne vyriešenie daného sporu. Hoci záznamovou listinou bolo formálne súdne rozhodnutie (dedičské rozhodnutie), nebol daný dôvod na postup podľa § 36a ods. 3 katastrálneho zákona, keďže dedičské rozhodnutie D 867/81 už predtým bolo zapísané do evidencie nehnuteľností ako predchodcu katastra nehnuteľností (zápis 92/1986 z 26.1.1983). 32. V žiadnom prípade preto pri odstránení nezákonného zápisu v katastri nehnuteľností spôsobeného vykonaním záznamu Z 1553/2021 na podklade rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora nemohlo dôjsť k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľov. Paradoxne sa však sťažovatelia vo vzťahu k výmazu ich vlastníctva vo svojej podstate domáhajú rovnakej ochrany spojenej s materiálnou publicitou katastra nehnuteľností, aká nebola poskytnutá pôvodne zapísanej vlastníčke, resp. jej dedičom. 33. Pokiaľ v tejto súvislosti sťažovatelia namietali nemožnosť vyhovenia protestu prokurátora z dôvodu ďalšej právnej zmeny, ktorú malo predstavovať dedičské rozhodnutie 9D/116/2021, tak je potrebné zdôrazniť, že na jeho podklade v rámci záznamového konania Z 3338/2021 k vykonaniu záznamu nedošlo. Samotné vydanie dedičského rozhodnutia a ani začatie záznamového konania pritom vyhoveniu protestu prokurátora nebránili a to ani vzhľadom na evidenčnú povahu záznamu, ktorá v tomto smere nebola rozhodnou. Konanie o proteste prokurátora tu predstavovalo predbežnú otázku vo vzťahu k vyriešeniu skutočnosti, či poručiteľovi z dedičského rozhodnutia 9D/116/2021 svedčal vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností. V danom prípade pritom nešlo o posudzovanie dvoch protichodných vlastníckych titulov, ktorá otázka je signifikantná pre rozhodovanie vlastníckych sporov v civilnými súdmi, ale o posudzovanie zákonnosti vykonania zápisu do katastra nehnuteľností záznamom Z 1553/2021. 34. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že vyhovenie protestu prokurátora bolo v rozpore s materiálnym jadrom ústavy, išlo o názor popierajúci objektívnu realitu pretavenú do platnej a účinnej právnej úpravy ako i súvisiacu judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, resp. ústavného súdu (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/14/2023 z 25.4.2024 v nadväznosti na uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 431/2025 z 26.8.2025). V nadväznosti na to bola preto nedôvodná aj námietka sťažovateľov, že v zmysle § 36a ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona jedine správny súd mohol rozhodnúť o zrušení vykonaného záznamu a obnovení pôvodného stavu a uvedené nemohlo byť dosiahnuté na základe rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora. Zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva záver, že nezákonné rozhodnutie alebo opatrenie orgánu katastra a s ním spojený zápis v katastri nehnuteľností nemožno zrušiť na základe rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora, ale len na podklade následného rozhodnutia správneho súdu o vyhovení všeobecnej správnej žalobe prokurátora. V takomto prípade by bol totiž popretý celý význam netrestného dozoru prokuratúry, princíp jeho funkčnej nadväznosti na správne súdnictvo ako i subsidiarita správneho súdneho prieskumu (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 81 až 86). 35. Námietky sťažovateľov týkajúce sa súbežného konania o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 147/2021 boli vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora právne nesprávne. Konanie o oprave chyby nepredstavovalo vo vzťahu ku konaniu o proteste prokurátora konanie o
predbežnej otázke a preto orgány katastra nemali povinnosť konanie o proteste prokurátora prerušiť do skončenia konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Bezpredmetnou bola aj námietka sťažovateľov týkajúca sa toho, že Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor začal vo veci záznamu Z 1553/2021 najprv konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a následne podal prokurátorovi podnet na podanie protestu prokurátora. Porušenie § 36 ods. 2 katastrálneho zákona pri vykonaní záznamu Z 1533/2021 bolo možné odstrániť tak opravou chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona ako aj na základe protestu prokurátora. Skutočnosť, že Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor nakoniec preferoval iniciovanie netrestného dozoru prokuratúry, bola plne v jeho diskrécii a žiadnym spôsobom nemohla mať dopad na zákonnosť rozhodnutia o vyhovení protestu. Sťažovateľmi namietané údajné prejudikovanie rozhodnutia o proteste prokurátora, dané tým, že podnet podal sám Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor (ako prvostupňový orgán v konaní o proteste prokurátora) sa v ničom neodlišuje od začatia konania o oprave chyby z úradnej povinnosti, kde by daný subjekt rovnako pôsobil ako prvostupňový orgán. Naopak podaním podnetu prokuratúre do postupu orgánov katastra vstúpil iný nezávislý orgán - prokurátor, takže náprava cestou ingerencie prokurátora niesla v sebe, oproti tvrdeniu sťažovateľov, väčší rozsah „transparentnosti“. Ďalšia argumentácia sťažovateľov týkajúca sa konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, vrátane poukazovania na s týmto konaním súvisiacu judikatúru, bola celkom zjavne právne irelevantná, pretože predmetom správneho súdneho prieskumu v súdenej veci bolo rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora a nie rozhodnutie vydané v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. 36. Absolútne bezpredmetné boli aj tvrdenia sťažovateľov, spochybňujúce vlastníctvo dotknutých pozemkov zo strany F. F., K. F.. Obnovenie vlastníckeho zápisu F. F.G., K. F. k dotknutým pozemkom bolo totiž (automatickým) následkom vyhovenia protestu prokurátora, pričom otázka skutočného vlastníctva menovanej sa logicky neskúmala a bola by namieste až v prípadnom civilnom sporovom konaní. S odkazom na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností by však v na účel úspechu v takomto konaní museli sťažovatelia ako žalobcovia uniesť dôkazné bremeno a preukázať svoje vlastníctvo, resp. nestačilo by im spochybniť vlastníctvo v katastri nehnuteľnosti zapísaného vlastníka. 37. Podľa kasačného súdu v rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora bolo tiež správne poukázané na to, že pozemky neboli v dedičskom rozhodnutí D 867/81 označené v súlade s katastrom nehnuteľností, t. j. spôsobom vymedzeným v § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Tento nedostatok nebola spôsobilá odstrániť ani identifikácia parciel vypracovaná geodetickou spoločnosťou. Nejednalo sa totiž o identifikáciu parciel v zmysle § 3 ods. 12 katastrálneho zákona, ktorú, v písomnej podobe ako verejnú listinu (§ 69 ods. 3 katastrálneho zákona), je oprávnený vyhotoviť len okresný úrad, katastrálny odbor v zmysle § 69 ods. 2 a § 18 písm. d) katastrálneho zákona. Kasačný súd však zdôrazňuje, že tento nedostatok mal len sekundárnu povahu, pretože sa v zásade jednalo o odstrániteľnú vadu, ktorá mohla byť sanovaná prostredníctvom geometrického plánu alebo riadne vyhotovenej identifikácie parciel. 38. Pokiaľ sťažovatelia vo všeobecnosti namietali, že nepredložili žiadnu listinu, ktorá by nevychádzala z údajov z katastra nehnuteľností, kasačný súd opakovane uvádza, že takouto listinou bolo práve dedičské rozhodnutie D 867/81, ktoré v časti dotknutých pozemkov nevychádzalo z údajov katastra nehnuteľností, pretože vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností bola iná osoba než poručiteľ. 39. Nedôvodná bola aj argumentácia sťažovateľov vo vzťahu ku „komplexnému“ prieskumu v záznamovom konaní. Táto bola totiž vytrhnutá z kontextu a ignorovala, že správny súd poukazoval na to, že nepostačuje preskúmavať, či záznamová listina nemá chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, ale prieskum je potrebné vykonávať „komplexne a to s ohľadom na ďalšie ustanovenia katastrálneho zákona.“ V žiadnom prípade však správny súd neprezentoval sťažovateľmi prezentovanú obavu, že by orgán katastra mohol skúmať „správnosť súdneho rozhodnutia“. 40. Pokiaľ sťažovatelia namietali rozpor s judikatúrou, jednalo sa súdne rozhodnutia, ktoré priamo nesúviseli so súdenou vecou. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/138/2008 z 4.3.2009 konštatovalo, že rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora ako procesné rozhodnutie nepredstavuje spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve. Rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžrk/3/2018 z 26.9.2018 a sp. zn. 5Sžrk/2/2016 z 13.12.2017 sa týkali opravy chyby v katastrálnom operáte. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/31/2013 z 31.3.2014 riešilo lehotu na podanie žaloby. Nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 414/2015 z 1.12.2015 sa vzťahoval na spravodlivé súdne konanie vo vzťahu k možnosti vyjadriť sa k podaniu iného účastníka konania. Nález ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 243/07 z 19.6.2008, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 106/2010 z 15.7.2010, ako i rozhodnutia rozhodnutí ESĽP (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko Higgins c. Francúzsko) sa týkali povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom podľa názoru kasačného súdu bol napadnutý rozsudok odôvodnený v náležitom rozsahu, vecne správne a súčasne aj fundovane vo vzťahu k problematike katastra nehnuteľností. 41. Záverom považuje ešte kasačný súd za potrebné v rámci obiter dictum korigovať nesprávny záver žalovaného o nemožnosti „čiastočného zápisu dedičského rozhodnutia do katastra nehnuteľností.“ Jednou z hlavných úloh katastra nehnuteľností je aj ochrana práv k nehnuteľnostiam, ktorá musí byť budovaná na materiálnom prístupe tak, aby sa vlastníci a iné oprávnené osoby nestali rukojemníkmi zlyhaní štátu jednak pri vedení verejných evidencií nehnuteľností predovšetkým v období medzi rokmi 1951 až 1992, resp. nedostatočnej procesnej úpravy záznamového konania de lege lata. Pokiaľ preto fyzická osoba disponuje dedičským rozhodnutím, ktoré aspoň k niektorým nehnuteľnostiam je naďalej spôsobilou záznamovou listinnou, mal by orgán katastra vykonať záznam i na základe časti takéhoto dedičského rozhodnutia. Prekážkou v tomto smere nie je ani znenie katastrálneho zákona, ktoré pri záznamovom konaní neobsahuje ekvivalent § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony a všetky nehnuteľnosti uvedené vo vkladovej listine. Podľa názoru kasačného súdu sa preto dedič môže návrhom na vykonanie záznamu v súčasnosti domáhať aj zápisu len časti dedičského rozhodnutia. V opačnom prípade by sa dedič nemohol v predmetnej nespornej časti vôbec domôcť zápisu svojich zdedených nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Takéto nehnuteľnosti by totiž nemohli byť predmetom dodatočného konania o dedičstve (§ 211 Civilného sporového konania). Zo samotnej podstaty dodatočného konania o dedičstve vyplýva, že jeho predmetom môže byť iba novo objavený majetok, teda nie majetok, ktorý už bol prejednaný v skoršom právoplatne skončenom konaní o dedičstve, pretože tomu bráni prekážka res iudicata. Dôvodom dodatočného konania o dedičstve pritom nemôže byť ani skutočnosť, že na podklade skoršieho dedičského rozhodnutia nedošlo k zápisu vlastníctva dedičov v katastri nehnuteľností (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 168/2014 z 26.5.2015). 42. Pokiaľ sa pritom žalovaný stotožnil s dôvodmi protestu prokurátora, avšak ako prioritný dôvod nezákonnosti vykonania záznamu a teda i vyhovenia protestu prokurátora vyhodnotil skutočnosť, že na podklade dedičského rozhodnutia D 867/81 už bol skôr vykonaný zápis do vtedajšej evidencie nehnuteľností dňa 26.1.1983 pod poradovým číslom zmeny 92/1983 (viď str. 9 rozhodnutia žalovaného), tak kasačný súd za primárne porušenie zákona (zhodne s prokurátorom) naďalej považuje porušenie § 36a ods. 1 katastrálneho zákona, teda zápis nevychádzajúci z údajov katastra nehnuteľností. Výsledkom zápisu dedičského rozhodnutia D 867/81 totiž bolo len založenie tzv. hluchých listov vlastníctva, teda listov vlastníctva, v ktorých pozemky neboli z dôvodu identifikácie zapísané v časti „A - majetková podstata“, ale len v poznámke listu vlastníctva. V takomto prípade však nie je vo všeobecnosti vylúčené, aby po náležitom identifikovaní príslušných pozemkov, boli tieto (za dodržania podmienok daných § 36a katastrálneho zákona) riadne zapísané na liste vlastníctva ako vlastníctvo dedičov. Formálne by sa však nejednalo o opätovný zápis dedičského rozhodnutia záznamom, ale o odstránenie hluchých listov vlastníctva. Na tomto závere pritom nič nemení skutočnosť, že v danom prípade boli hluché listy vlastníctva následne odstránené v rámci ZRPS a ROEP (viď str. 5 prvostupňového rozhodnutia). 43. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel kasačný súd jednoznačne k záveru, že keďže vykonaním záznamu Z 1553/2021 bol porušený zákon, bolo vyhovenie protestu prokurátora prvostupňovým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím žalovaného zákonné. Tento záver neboli spôsobilé zvrátiť námietky sťažovateľov obsiahnuté v kasačnej sťažnosti, na podklade čoho kasačný súd nezistil, že by správny súd napadnutým rozsudkom porušil právo sťažovateľov na spravodlivý súdny proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci alebo sa odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu V. Záver 44. Keďže kasačný súd nezistil naplnenie žiadneho zo sťažovateľmi uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, kasačnú sťažnosť žalobcov podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 45. Relevantné právne závery kasačného súdu možno zhrnúť do nasledujúcej právnej vety:
- materiálna publicita katastra nehnuteľností chráni v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka v tom smere, že tento sa považuje za vlastníka, pokiaľ sa náležitým spôsobom nepreukáže opak. Preukázanie opaku nepredstavuje dedičské rozhodnutie, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti, vlastníkom ktorých je podľa katastra nehnuteľností iná osoba než poručiteľ, - vykonanie záznamu na podklade takéhoto dedičského rozhodnutia nevychádzajúceho z údajov katastra nehnuteľností, je pre svoju nezákonnosť danú porušením § 36 ods. 2 a § 36a ods. 1 katastrálneho zákona dôvodom pre vyhovenie protestu prokurátora, - samotné vydanie nasledujúceho dedičského rozhodnutia a začatie záznamového konania na jeho podklade, bez toho, aby došlo k vykonaniu záznamu, nepredstavuje ďalšiu právnu zmenu, ktorá by bránila vyhoveniu protestu prokurátora. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP tak, že: - žalobcom z dôvodu jeho neúspechu v kasačnom konaní náhradu nepriznal, - v kasačnom konaní úspešnému žalovanému náhradu nepriznal, pretože mu v zásade nepatrí a kasačný súd nezistil žiadne osobitné skutočnosti, na podklade ktorých by žalovaný mal právo voči žalobcovi ako neúspešnému sťažovateľovi takúto náhradu spravodlivo požadovať, a to aj so zohľadnením skutočnosti, že žalovaný je orgánom štátnej správy, ktorému náhradu trov konania možno priznať len výnimočne, - ďalším účastníkom konania náhradu nepriznal, pretože im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s ktorou by im trovy vznikli a súčasne kasačný súd pre priznanie náhrady nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa. 47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Materiálna publicita katastra nehnuteľností chráni v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka v tom smere, že tento sa považuje za vlastníka, pokiaľ sa náležitým spôsobom nepreukáže opak. Preukázanie opaku nepredstavuje dedičské rozhodnutie, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti, vlastníkom ktorých je podľa katastra nehnuteľností iná osoba než poručiteľ. Vykonanie záznamu na podklade takéhoto dedičského rozhodnutia nevychádzajúceho z údajov katastra nehnuteľností, je pre svoju nezákonnosť danú porušením § 36 ods. 2 a § 36a ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) dôvodom pre vyhovenie protestu prokurátora. Samotné vydanie nasledujúceho dedičského rozhodnutia a začatie záznamového konania na jeho podklade, bez toho, aby došlo k vykonaniu záznamu, nepredstavuje ďalšiu právnu zmenu, ktorá by bránila vyhoveniu protestu prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.