Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 3Stk/11/2025 1019200399 26. 08. 2026 JUDr. Zuzana Šabová ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200399.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobkyne: F.. Q. S., F.., S. X, O., právne zastúpenej: JUDr. Dušan Hudák, advokát, AK Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34726/2018/153/RK zo dňa 21.12.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/103/2024-211 z 10.04.2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a. II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný konajúci v prvom stupni vydal dňa 26.09.2018 rozhodnutie č. 34726/2018/153, ktorým žalobkyňu, zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, uznal vinnou, že v denníku znalca: Bod 1: a) v lehote 30 dní nezapísala číslo úkonu pri žiadnom zo 170 vytvorených záznamov o úkone znaleckej činnosti (počet aktuálny 30. mája 2018), b) v lehote 30 dni nezapísala dátum vykonania úkonu pri žiadnom zo 170 vytvorených záznamov o úkone znaleckej činnosti (počet aktuálny 30. mája 2018), c) v lehote 30 dní nezapísala dátum vyžiadania úkonu, dátum, do ktorého sa má úkon vykonať, označenie zadávateľa, druh úkonu, účel a predmet úkonu, údaje o preddavku a dôvody odmietnutia vykonania úkonu, ktorý mal byť vypracovaný pre P.. Š. Š., v súvislosti s ktorým podľa znaleckého posudku znalkyne č. 61/2017 došlo 24. marca 2017 k uskutočneniu stretnutia znalkyne, zadávateľa a jeho maloletého syna a neurobila tak do vydania tohto rozhodnutia, čím porušila povinnosti týkajúce sa vedenia denníka vyplývajúce z § 14 ods. 1 v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZZTP“) v znení účinnom do 30. júna 2018 aj od 1. júla 2018 a § 17 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. júla 2018 (ďalej „vyhláška"). Bod 2:
V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 54/2016, vypracovanom v Košiciach dňa 12. januára 2017, pre zadávateľku H.. P. G., F.., vo veci „posúdenia a úpravy styku otca s maloletou, posúdenie dočasného zákazu styku otca s maloletou“: a) na titulnej strane neuviedla počet príloh, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 3 k vyhláške, b) na strane 2 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 2 a 3 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, d) na stranách 4-14 (časť úvod) uviedla pasáže vyjadrenia zadávateľky, rôznych správ a súdnych rozhodnutí, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, e) na strane 21 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohy znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, f) k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľky a kresby rodiny nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018. Bod 3: V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 61/2017, vypracovanom v Košiciach 4. októbra 2017, pre zadávateľku U.. O. F., P.., advokátka, vo veci „úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému“. a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, b) na stranách 1 a 2 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 3 a 4 (časť úvod) uviedla pasáže znaleckého posudku F.. B. X. č. 64/2016, popis znaleckého dokazovania v tejto veci a záznam klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, d) na strane 12 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohy znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, e) k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľky nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, f) ako vylúčený znalec vypracovala znalecký posudok týkajúci sa P. Y. Š., keďže z obsahu vyjadrenia účastníčky konania doručeného žalovanému dňa 19. apríla 2018 vyplýva, že na stretnutí s P.. Š. Š. a maloletým uskutočnenom 24. marca 2017 „počas znaleckého dokazovania a samotného vyšetrenia som ho opakovane žiadala nech opusti ambulanciu, že ja takéto informácie o SIS a vláde neakceptujem, že je riadnym klientom o ZP si u mňa nekúpi ani za peniaze, ani pod tlakom, že má kontakty, a teda, že ak
to neurobí on, že to musím urobiť ja a v prípade potreby zavolám políciu, no čo som opustila miestnosť", vzhľadom na čo možno mať pre jej pomer k P.. Š. Š., t. j. k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jej nezaujatosti, čím porušila povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018. Bod 4: V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 67/2017, vypracovanom v Košiciach dňa 12. októbra 2017, pre zadávateľa P.. X. M. T.. H. vo veci „návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča - otca /osobnostný profil P. B. M., A.. XX.XX.XXXX - špecifiká vývinu dieťaťa": a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, b) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 2-5 (časť úvod) uviedla pasáže rôznych správ, klinického interview a e-mailovej komunikácie, čestného prehlásenia a telefonického klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, d) na strane 8 (časť záver) uviedla „na základe zistených skutočnosti cielenou psycho-diagnostikou a znaleckým dokazovaním, aktuálnou situáciou, ktorá v rodine nastala doporučujem zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca“, hoci z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa nevykonala psychologické vyšetrenie otca maloletej ani matky maloletej, pričom vzhľadom na vek maloletej nebolo možné prihliadnuť ani na jej názor, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, e) na strane 10 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohu znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľa nepoložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018. Bod 5: V písomnom vyhotovení úkonu znaleckej činnosti označeného ako doplnok k znaleckému posudku č. 67/2017 (znalecký úkon č. 68/2017), vypracovanom v Košiciach 18. októbra 2017, pre zadávateľa P.. X. M. T.. H., vo veci „vypracovania osobnostného psychologického profilu na menovanú P.. Ľ. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. S. X, O.“, použila pre tento znalecký úkon označenie doplnok (doplnenie), hoci podľa obsahu úkonu ide o nový znalecký posudok, keďže znalkyňa mala zadané nové otázky a neboli a ani nemohli byť splnené predpoklady na doplnenie znaleckého úkonu, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018 a § 18 ods. 4 vyhlášky, a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, b) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 2 a 3 (časť úvod) uviedla obsah klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, d) na stranách 4 a 5 (časť posudok) a na strane 6 (časť záver) uviedla „Ľ.. M. má mierne zvýšené skóre vo faktoroch návykovosti a kriminality": na čo nadviazala „fakt, že sa prejavili výrazne zvýšené hodnoty návykovosti a kriminality úzko súvisí s pred dispozíciou jedinca k neurolabilite“, čiže uviedla rozporuplné informácie, keď najprv deklarovala mierne zvýšené hodnoty, no hneď za tým vyvodila záver o výrazne zvýšených hodnotách, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, e) na strane 8 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohu znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, f) k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľa a informovaného súhlasu nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018. Bod 6: V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 83/2017, vypracovanom v Košiciach 27. novembra 2017, pre zadávateľa P.. X. M. T.. H., vo veci „rozvod manželstvo a úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu“: na titulnej strane uviedla počet strán (z toho príloh) ako „31 / 7/fotodokumentácia + DVD nosič“, hoci z obsahu znaleckého úkonu vyplýva, že medzi strany znaleckého posudku účastníčky konania boli zarátané aj strany znaleckého úkonu P.. O. Y., ktorý je prílohou, čiže nejde o korektnú informáciu, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. ods. 2 písm. b) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, b) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 2-6 (časť úvod) uviedla výňatky z odbornej literatúry, zo správy vypracovanej P.. D. D. a obsah klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, d) na strane 8 (časť posudok) uviedla „po občerstvení dieťaťa bolo diagnostikované neurofeedback diagnostikou, ktorá bola realizovaná tak, že dieťa sedelo na rukách otca, záznam z NFT trval 3 min“, na čo však v danej časti nenadviazala tým, aký bol výsledok predmetnej diagnostiky, čiže neuviedla skutočnosť podstatnú pre zodpovedanie otázky zadávateľa, ale až na strane 10 (časť záver) uviedla „SMR, Beta ako aj Alfa vlny s monitorovaním celkovej EEG vlny je u maloletej v bežnom populačnom priemere v jej vekovej kategórii“, avšak ani z uvedeného sa nedá zistiť, aké boli výsledky diagnostiky, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, e) na strane 12 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohy znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, k znaleckému posudku priložila znalecký úkon č. 10/2017 P.. O. Y., z obsahu znaleckého posudku ale nie je zrejmé, ako bol tento znalecký úkon použitý pri vykonaní znaleckej činnosti účastníčky konania, keďže nebol zahrnutý medzi podklady pre vypracovanie znaleckého úkonu a jeho použitie nevyplýva ani z posudkovej časti, teda do znaleckého posudku zahrnula prílohu, ktorá neslúži na zabezpečenie jeho preskúmateľnosti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 3 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, k znaleckému posudku nepriložila použitú správu P.. D. D. a výsledok neurofeedback diagnostiky, čiže k znaleckému posudku nepriložila prílohy slúžiace na zabezpečenie
preskúmateľnosti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, čím spáchala v bode 1 iný správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. a) ZZTP v znení účinnom od 1. júla 2018, v bodoch 2 - 6 iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, za čo jej žalovaný za konanie podľa bodov 1, 3, 4, 5 a 6 výroku tohto rozhodnutia uložil podľa § 26 ods. 3 písm. a) ZZTP v znení účinnom od 1. júla 2018 úhrnnú sankciu, pokutu vo výške 1 000 eur (tisíc eur). 2. Žalovaný upustil od uloženia súhrnnej sankcie za konanie podľa bodu 2 výroku rozhodnutia, pretože peňažné pokuty 300 eur a 100 eur, uložené žalobkyni rozhodnutím žalovaného č. 34510/2017/153 zo 06.04.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04.05.2017 a rozhodnutím žalovaného č. 39019/2017/153 z 26.09.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 19.10.2017, ktorými žalovaný rozhodol o protiprávnosti konania, ku ktorému došlo pri vypracovaní znaleckého posudku č. 8/2014 z 30.04.2015, znaleckého posudku č. 6/2016 z 08.02.2016 a znaleckého posudku č. 41/2016 zo dňa 22.09.2016, považoval za dostatočné. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 34726/2018/153/RK zo dňa 21.12.2018 rozklad žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Konanie pred správnym súdom 4. V žalobe podanej na Krajský súd v Bratislave, vzniesla žalobkyňa námietky smerujúce k uplynutiu prekluzívnej lehoty zodpovednosti za časť sankcionovaného konania, k záverom ohľadom formálnych nedostatkov znaleckých posudkov, ako aj k posúdeniu vecnej stránky a preskúmateľnosti znaleckých posudkov. Namietala aj procesný postup správnych orgánov, konkrétne nevykonanie ústneho pojednávania a nedostatočné vysporiadanie sa s jej námietkami. 5. Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol ako nedôvodnú rozsudkom č. k. 2S/55/2019-83 z 05.08.2020, voči ktorému podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť. Konajúci senát vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR s právnou otázkou, pri riešení ktorej sa chcel odchýliť od rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/21/01 zo dňa 25.09.2001 (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 11/2004), a to, či na posudzovanie zachovania subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt postačuje, aby správny orgán v danej lehote konečné rozhodnutie vydal, alebo toto rozhodnutie musí v tejto lehote aj nadobudnúť právoplatnosť. Veľký senát vec vrátil predkladajúcemu senátu so záverom, že zodpovedanie predloženej otázky by bolo predčasné, nakoľko v rozsudku krajského súdu chýbalo zdôvodnenie okolností začatia plynutia a uplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty a ich dôsledkov na včasnosť uloženia sankcie za posudzované skutky. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 6Asan/5/2021 z 22.08.2024 zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) na ďalšie konanie s tým, že úlohou správneho súdu po vrátení veci bude zaujať jednoznačný a odôvodnený záver ohľadom plynutia lehôt vo vzťahu ku každému zo skutkov, ktoré sa žalobkyni kladú za vinu, zaoberať sa žalobnou argumentáciou a rešpektovať závery veľkého senátu ohľadom kvality odôvodnenia rozhodnutia. 6. Správny súd uviedol, že začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty sa v zmysle právnej úpravy viaže na okamih, kedy konajúci správny orgán zistí, že k porušeniu povinnosti došlo. Zistenie porušenia povinnosti predpokladá určitý stupeň istoty konajúceho správneho orgánu, s ktorou súvisí aj určitý stupeň vedomosti a množstva zabezpečených podkladov na to, aby k takémuto záveru mohol správny orgán dospieť. Týmto okamihom nemôže byť výlučne samotné doručenie podnetu bez toho, aby mal správny orgán k dispozícii relevantný podklad objektívne umožňujúci nadobudnúť dostatočný stupeň presvedčenia pre formulovanie takéhoto záveru. 7. V danej veci sa podstata skutkov (s výnimkou skutku 1/, ktorý sa týkal porušenia povinností súvisiacich s vedením denníka znalca) týkala porušenia povinností žalobkyne ako znalkyne vo vzťahu k nedostatkom znaleckých posudkov č. 54/2016, 61/2017, 67/2017, 68/2017, 83/2017, pričom išlo o vady tak formálneho, ako aj materiálneho charakteru. Tieto vady boli v plnom rozsahu zistiteľné už zo
samotného znaleckého posudku, preto bol práve znalecký posudok tým podkladom, ktorý objektívne umožnil žalovanému nadobudnúť dostatočný stupeň presvedčenia až istoty, že k porušeniu povinností na strane žalobkyne došlo. Vyjadrenia produkované v priebehu konania nemali dopad na skutkové vymedzenie ani na právnu kvalifikáciu prejednávaných iných správnych deliktov, a teda ani na ustálenie porušenia povinností žalobkyne. Vo vzťahu ku skutku 1/ bolo porušenie povinností žalobkyne súvisiacich s vedením denníka znalca zistiteľné vlastnou činnosťou žalovaného a na základe ním zabezpečených podkladov (lustrácie). 8. Pri skončení plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty správny súd vychádzal z judikátu R 11/2004, podľa ktorého „...na zachovanie lehôt podľa § 35 ods. 4 zákona o cestnej doprave nestačí len v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu.“ 9. V zmysle uvedeného, správny súd vyhodnotil plynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty vo vzťahu k jednotlivým skutkom 1/ až 6/: - vo vzťahu ku skutku 1/: predmetom skutku 1/ bolo nesplnenie povinností žalobkyne zapísať v zákonom stanovenej lehote príslušné údaje do denníka znalca, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo na základe vlastnej činnosti žalovaného - vykonanej lustrácie dňa 30.05.2018, ktorá je ako podklad súčasťou administratívneho spisu, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 31.05.2018 a mala uplynúť dňom 30.05.2019; - vo vzťahu ku skutku 2/: predmetom skutku 2/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 54/2016 zo dňa 12.01.2017, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo na základe podnetu G.. O. X. doručeného žalovanému dňa 24.01.2018, ktorého súčasťou bol aj predmetný znalecký posudok, s ktorým mal žalovaný možnosť sa po jeho doručení oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 25.01.2018 a mala uplynúť dňom 24.01.2019; - vo vzťahu ku skutku 3/: predmetom skutku 3/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 61/2017 zo dňa 04.10.2017, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo na základe podnetu P.. Š. Š. doručeného žalovanému dňa 28.02.2018, ktorého súčasťou bol aj predmetný znalecký posudok, s ktorým mal žalovaný možnosť sa po jeho doručení oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 01.03.2018 a mala uplynúť dňom 28.02.2019; - vo vzťahu ku skutku 4/: predmetom skutku 4/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 67/2017 zo dňa 12.10.2017, pri zistení porušenia povinností žalobkyne žalovaný vychádzal z podnetu P.. Ľ. M. doručeného žalovanému dňa 15.11.2017, pričom predmetný znalecký posudok bol žalovanému predložený až spolu s vyjadrením žalobkyne, a to dňa 21.12.2017, kedy sa žalovaný mal možnosť s ním oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 22.12.2017 a uplynula dňom 21.12.2018; - vo vzťahu ku skutku č. 5/: predmetom skutku 5/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním doplnku č. 68/2017 k znaleckému posudku č. 67/2017 zo dňa 18.10.2017, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo na základe podnetu U.. Y. O., doručeného žalovanému dňa 28.05.2018, ktorého súčasťou bol aj predmetný doplnok, s ktorým mal žalovaný možnosť sa po jeho doručení oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 29.05.2018 a mala uplynúť dňom 28.05.2019; - vo vzťahu ku skutku 6/: predmetom skutku 6/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 83/2017 zo dňa 27.11.2017, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo jeho vlastnou činnosťou, pričom predmetný znalecký posudok bol žalovanému predložený dňa 21.12.2017, a to samotnou žalobkyňou v rámci jej vyjadrenia k veci, týmto dátumom mal žalovaný možnosť sa s ním oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 22.12.2017 a uplynula dňom 21.12.2018.
10. Správny súd teda vyhodnotil ako opodstatnenú námietku žalobkyne o uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 27 ods. 7 ZZTP v znení účinnom do 30.06.2018 vzťahu ku skutku 4/ a 6/ a uzavrel, že žalovaný tým, že na preklúziu, t. j. na zánik práva uložiť sankciu, neprihliadol z úradnej povinnosti, dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Súd zdôraznil, že „Lehoty na vydanie rozhodnutia o postihu za správny delikt v právnom štáte predstavujú jeden z mechanizmov obmedzujúce prieťahy v správnom konaní a sú tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci...“ (R 19/2013). 11. Podľa názoru správneho súdu žalovaný po tom, ako mal možnosť dozvedieť sa o tom, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobkyne, mal konať urýchlene vo vzťahu ku každému z prejednávaných skutkov, pričom mu nič nebránilo v tom, aby vzhľadom na riziko preklúzie viedol viacero samostatných konaní, a to aj s poukazom na skutočnosť, že každý zo skutkov bolo potrebné posudzovať samostatne. 12. Vzhľadom na naplnenie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) správny súd obe preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušil. Hoci sa preklúzia týka len dvoch zo šiestich skutkov, podľa súdu bolo potrebné zrušiť obe rozhodnutia ako celok, pretože sankcia bola ukladaná ako úhrnná. Z tohto dôvodu sa už správny súd nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami. III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní 13. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Namietal nenáležité a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku správneho súdu, ktorým došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Rozsudok podľa sťažovateľa neobsahuje právny dôvod, kvôli ktorému bolo zrušené aj prvostupňové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia je uplynutie prekluzívnych lehôt pri dvoch deliktoch, z ktorých ani jedna nebola porušená prvostupňovým rozhodnutím. Druhostupňový orgán má kompetenciu upravovať prvostupňové rozhodnutie o uložení úhrnného trestu, čiže tvrdenie správneho súdu nekorešponduje s kompetenciami druhostupňového správneho orgánu sťažovateľa. 15. Sťažovateľ napadol aj záver správneho súdu v bode 46. rozsudku cit: „správny súd zastáva názor, že žalovaný potom, ako mal možnosť dozvedieť sa o tom, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobkyne, mal konať urýchlene vo vzťahu ku každému z prejednávaných skutkov, pričom mu nič nebránilo v tom, aby vzhľadom na riziko preklúzie viedol viacero samostatných konaní, a to aj s poukazom na skutočnosť, že každý zo skutkov bolo potrebné posudzovať samostatne“. Podľa odbornej literatúry, ak je daná vecná a miestna príslušnosť správneho orgánu, má sa postupovať v prípade zbiehajúcich sa deliktov tak, že sa majú prerokovať v jednom konaní a sankciu za ne má správny orgán uložiť v jednom konaní ako úhrnnú sankciu (Milučký, J.: Vybrané otázky administratívneho sankcionovania v praxi. In: Správní právo, č. 7/2019, s. 372). Rozsudok správneho súdu môže založiť nebezpečný stav, ktorý by znemožnil kumuláciu deliktov do jedného konania v správnom trestaní. Ani tento záver súdu nepovažoval sťažovateľ za dostatočne odôvodnený. 16. Ďalej, správny súd podľa sťažovateľa nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, čím je daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP. Sťažovateľ cituje časti zrušujúceho rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Asan/5/2021 z 22.08.2024 obsahujúce dôvody predkladajúceho senátu, pre ktoré tento považoval za potrebné odkloniť sa od rozhodnutia R 11/2004. Sťažovateľ uvádza, že hoci právny názor kasačného súdu o tom, že uplynutie prekluzívnej lehoty by sa malo posudzovať podľa dátumu vydania druhostupňového rozhodnutia a nie podľa dátumu nadobudnutia právoplatnosti, nie je vyslovený v časti „V. Závery kasačného súdu po vrátení veci veľkým senátom“, rozsudok kasačného súdu obsahuje takýto právny názor v časti „IV. Kasačné konanie a rozhodnutie veľkého senátu kasačného súdu“. Veľký senát kasačného súdu sa však touto problematiku nezaoberal, takže kasačný súd prezentoval svoj právny názor na uplynutie prekluzívnej lehoty v časti IV. rozsudku, pred zasadnutím veľkého senátu. 17. K dôvodom predkladajúceho senátu vo veci sp. zn. 6Asan/5/2021 sťažovateľ doplnil aj nasledovné dôvody:
- možnosť uložiť sankciu znamená pre správny orgán, že musí mať vedomosť o tom, že prekluzívna lehota ešte neuplynula a môže svojím konaním sankciu rozhodnutím uložiť, čiže v danom prípade mohol zamietnuť rozklad a potvrdiť prvostupňové rozhodnutie; ide o vedomostnú zložku, pretože správny orgán vie predvídať a konať v jasne určených limitoch, t. j. uložiť sankciu vydaním rozhodnutia, ak má vedomosť o tom, že prekluzívna lehota ešte neuplynula; - doručenie rozhodnutí do elektronickej schránky je možné aj v deň vydania rozhodnutia, ak sa po podpise ministra spravodlivosti odošle ešte v ten istý deň do elektronickej schránky a účastník konania si elektronické úradne rozhodnutie preberie; - v prvostupňovom konaní bola žalobkyňa vyzvaná, aby sa vyjadrila k upovedomeniu o začatí konania do 20 dní od doručenia, avšak vzhľadom na zmenu právneho zástupcu sa vyjadrila až po uplynutí 36 dní od doručenia upovedomenia; - pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je relevantný moment zistenia porušenia povinnosti. Sťažovateľ je kolektívnym orgánom verejnej moci, doručením podania na podateľňu sa s obsahom podania zamestnankyne podateľne neoboznamujú, nezisťujú porušenie povinností znalcov, len prideľujú podania k spisom sťažovateľa, pričom reálne môže nastať situácia, že spis bez toho, aby bolo do neho nahliadané a zisťované podrobnosti z obsahu, môže migrovať cez kanceláriu ministra, generálneho riaditeľa sekcie, riaditeľa odboru k referentovi, ktorému je spis pridelený, a to niekoľko dní, prípadne týždňov po tom, čo bolo podanie doručené. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty by mal byť viazaný na zistenia osobami s adekvátnym vzdelaním, nie len prijatím podania na podateľni. 18. Vydanie druhostupňového rozhodnutia sťažovateľa nastalo v posledný deň prekluzívnej lehoty, čiže podľa právneho názoru kasačného súdu, vysloveného v časti IV. rozsudku kasačného súdu, lehota bola zachovaná. Druhostupňový správny orgán mal vedomosť o tom, že prekluzívna lehota ešte neuplynula, teda vydaním druhostupňového rozhodnutia uložil sankciu v rámci prekluzívnej lehoty. Uvedený právny názor kasačného súdu správny súd nerešpektoval. 19. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila. IV. Právne závery kasačného súdu 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktorému predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Kasačný súd sa najskôr zaoberal namietaným nedostatkom odôvodnenia a vytýkané nedostatky neidentifikoval. Zo zhrnutia v bode 13. tohto rozsudku je zrejmé, že správny súd jasne uviedol a vysvetlil dôvod zrušenia oboch rozhodnutí (márne uplynutie prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie). V ust. § 191 ods. 3 SSP je upravené oprávnenie súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa v závislosti od okolností, pričom podmienkou takéhoto postupu je návrh žalobcu. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia a v daných okolnostiach veci, správny súd vyhodnotil, že uloženie úhrnnej sankcie za všetky skutky je tou okolnosťou, pre ktorú je potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Takéto odôvodnenie je zrozumiteľné a umožňuje sťažovateľovi formulovať kasačnú argumentáciu. Ak sťažovateľ tvrdí, že vytknutú vadu mohol v rámci svojich kompetencií napraviť aj druhostupňový orgán, nejde o vadu odôvodnenia rozsudku, ale o odlišný názor sťažovateľa. Právna úprava umožňuje obe alternatívy, avšak vzhľadom na to, že v ďalšom konaní bude sankcia za zvyšné delikty ukladaná nanovo, postup, ktorý zvolil správny súd, zohľadňuje aj zásadu dvojinštančnosti konania a zachovanie práv žalobkyne na obhajobu. 22. Kasačný súd nezistil nedostatok odôvodnenia ani vo vzťahu k záveru súdu o tom, že nič sťažovateľovi nebránilo, aby vzhľadom na riziko preklúzie viedol viacero samostatných konaní. Tento názor správny súd nevyslovil ako záväzný právny názor (pokyn), ktorým by sa mal sťažovateľ v ďalšom konaní riadiť. Ide o širšiu súčasť odôvodnenia účelu lehôt na uloženie sankcie. Nemožno prisvedčiť ani argumentu, že by tento názor bol precedensom vo vzťahu k ďalším konaniam, prípadne by odporoval odbornej spisbe. V prejednávanej veci je určujúce, že samotná právna úprava (v prejednávanej veci v zmysle § 32
ZZTP ide o ustanovenia ZZTP a Správneho poriadku) nestanovuje povinnosť konať o zbiehajúcich sa deliktoch v spoločnom konaní a sankciu za ne vždy uložiť ako úhrnnú. Spoločné konanie napĺňa zásadu hospodárnosti a minimálneho involvovania účastníka konania, ako uvádza sťažovateľ, na druhej strane možnosť správneho orgánu viesť spoločné konanie nemôže brániť správnemu orgánu efektívne objasniť príslušný správny delikt, vrátane právoplatného uloženia sankcie. Správny orgán má preto s ohľadom na okolnosti veci zvoliť adekvátny procesný postup, pričom primerané potrestanie páchateľa možno docieliť nielen uložením úhrnnej sankcie, ale aj zohľadnením sankcií uložených v predchádzajúcich konaniach. 23. Dôvodné nie je ani namietané nerešpektovanie právneho názoru kasačného súdu v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 6Asan/5/2021. Ako je zrejmé zo zhrnutia v bode 6. tohto rozsudku (a ako uvádza aj sám sťažovateľ), dôvody, pre ktoré senát 3S v konaní sp. zn. 6Asan/5/2021 predložil vec veľkému senátu, sú v texte zrušujúceho rozsudku uvedené v časti „IV. Kasačné konanie a rozhodnutie veľkého senátu“. Napĺňa sa tým požiadavka § 139 ods. 2 SSP, ktorý sa podľa § 463 SSP primerane použije aj na vyhotovenie rozhodnutia kasačného súdu, uviesť v odôvodnení rozhodnutia stručný priebeh konania. Táto časť je nadpisom zreteľne oddelená od časti „V. Závery kasačného súdu po vrátení veci veľkým senátom“, kde je jasne uvedený pokyn pre správny súd, že úlohou správneho súdu po vrátení veci bude zaujať jednoznačný a riadne odôvodnený záver ohľadom plynutia lehôt vo vzťahu ku každému zo skutkov, ktorý sa žalobkyni kladie za vinu, t. j. vysporiadať sa s otázkou začiatku a konca lehoty, zaoberať sa žalobnou argumentáciou a rešpektovať závery veľkého senátu ohľadom kvality odôvodnenia rozhodnutia. Nejde teda o záväzný právny názor kasačného súdu, ktorým sa mal správny súd riadiť, ale o súčasť odôvodnenia rozsudku kasačného súdu, kde je zosumarizovaný procesný postup kasačného súdu. Ani veľký senát v tomto smere nevyslovil záväzný právny názor, naopak, záväzným právnym názorom vysloveným veľkým senátom a následne kasačným súdom, bola potreba riadneho odôvodnenia rozsudku správneho súdu ohľadom plynutia lehôt na uloženie sankcie. Sťažovateľovi preto nemohli vzniknúť žiadne legitímne očakávania, že správny súd rozhodne v zmysle názoru, ktorý zastával predkladajúci senát. 24. Pokiaľ ide o samotné dôvody, ktoré viedli predkladajúci senát vo veci sp. zn. 6Asan/5/2021 k predloženiu veci veľkému senátu, vrátane ich doplnenia sťažovateľom v kasačnej sťažnosti, treba uviesť, že sťažovateľ predloženie veci veľkému senátu nenavrhuje a kasačný súd rozhodujúci v senáte v zložení čiastočne odlišnom od predkladajúceho senátu vo veci sp. zn. 6Asan/5/2021 nedospel k takejto potrebe. Viedlo ho k tomu predovšetkým zistenie, že doterajšia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR aj tunajšieho súdu vykazuje úplnú názorovú zhodu s rozhodnutím R 11/2004 (napr. sp. zn. 4Stk/2/2025, 1Stk/3/2021, 4Svk/30/2022, 3Shk/3/2022). Zhoda s týmto rozhodnutím panuje aj v odbornej literatúre (Košičiarová, S.: ZÁKON O PRIESTUPKOCH, PODROBNÝ KOMENTÁR S JUDIKATÚROU. PRAHA: LEGES, 2020. 830 S. ISBN 978-80-7502-465-7, s. 220, Horvat, M.: ZÁKON O PRIESTUPKOCH, 2. VYDANIE, 2020, s. 98-109, Hamuľáková, Z., Horvat, M.: ZÁKLADY SPRÁVNEHO PRÁVA TRESTNÉHO - UČEBNICA (2019), s.91, Spišiaková, H.: ZÁKON Č. 372/1990 ZB. ZÁKON O PRIESTUPKOCH, s. 135.). 25. Súčasne rozhodovacia prax súdov už dala odpovede na otázky, ktoré viedli senát k potrebe odkloniť sa od rozhodnutia R 11/2004, ako aj na dôvody uvedené sťažovateľom, a tieto považuje konajúci senát 3S za dostatočné. Predvídateľnosť dĺžky doručovania (vrátane elektronického) pre správny orgán a prípadné obštrukcie adresáta pri doručovaní vyriešil zákonodarca inštitútom fikcie doručenia (sp. zn. 3Shk/3/2022). V prípade, že by došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia až po uplynutí prekluzívnej lehoty, správny orgán môže vzniknutú situáciu napraviť sám využitím mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ ide o argument sťažovateľa o potrebe ustáliť začiatok plynutia prekluzívnej lehoty tak, že by muselo ísť o zistenie porušenia kompetentnými osobami, kasačný súd má za to, že uvedené je vecou vnútornej organizácie správneho orgánu a prípadná neefektívna činnosť správneho orgánu nemôže byť na ťarchu účastníka konania. 26. Záver o tom, že za uloženie pokuty je potrebné považovať nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty sa opiera o skutočnosť, že pokutu možno ukladať len rozhodnutím, ktoré je riadne doručené, a tiež o to, že až s právoplatnosťou rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu je spojený vznik právnych účinkov spočívajúcich vo vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Okamih vydania rozhodnutia sa spája v zásade len s tým, že správny orgán je ním viazaný (sp. zn. 1Asan/6/2021). Vzhľadom na to, že správne orgány nevyhlasujú ani nevydávajú rozhodnutia verejne, pri názore, že by na zachovanie lehoty postačovalo vydanie rozhodnutia, môže dôjsť k pochybnostiam o presnom
dátume vydania rozhodnutia. Na druhej strane dátum nadobudnutia právoplatnosti je jednoznačne overiteľný spravidla prostredníctvom doručenky/iného dokladu o doručení. Za týchto okolností konajúci senát nevzhliadol potrebu opätovného predloženia veci veľkému senátu a stotožnil sa s rozhodnutím R 11/2004, ktorým sa riadil aj správny súd. V. Záver 27. Kasačný súd uzatvára, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť preto podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.