Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 7Ssk/55/2026 0824100804 29. 07. 2026 Mgr. Michal Novotný ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100804.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky senátu vo veci žalobkyne: J. Q., nar. XX. T. XXXX, Q. XXXX/XX, K., zastúpenej: JUDr. Marta Rybárová, advokátka, Jilemnického 2, Trenčín, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 17. júla 2024, č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/ SOC/2024/10923, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 19 Sas 7/2024 zo 7. januára 2026 takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov 100 % trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovaného (čiastočne pripojených aj k spisom tunajšieho súdu 6 Ssk 19/2026, 6 Ssk 58/2026 a 7 Ssk 76/2026) vyplýva, že žalobkyňa sa narodila s vrodeným rázštepom chrbtice, kvôli čomu bola ihneď po pôrode operovaná. Takmer od narodenia tak bola dlhodobo sledovaná odbornými lekármi - neurológom, nefrológom, urológom a chirurgom. Už od 17. septembra 2008 a potom znova od 8. augusta 2012 jej bol vydaný preukaz ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osoby so sprievodcom. Od roku 2010 postupne žiadala o rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov svojho zdravotného postihnutia. Jej zdravotný stav tak prakticky od roku 2010 postupne posudzovali posudkoví lekári Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, ako aj žalovaného ústredia. Posudkový lekár úradu práce v posudku zo 6. októbra 2010 za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil centrálne neurogénne poruchy - stredne ťažkú paraparézu podľa kapitoly V položky 1 písm. h) druhého bodu prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorému priradil mieru funkčnej poruchy 60 % (z rozpätia 50 až 100 %). Znovu ustálil, že žalobkyňa je odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods. 12 cit. zákona a na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou. Aj lekársky posudok z 11. januára 2011, ktorý vypracoval posudkový lekár žalovaného, uznal, že žalobkyňa trpí inkontinenciou a má neurogénny močový mechúr a je odkázaná na sprievodcu a uvedenú kompenzáciu. 2. Na základe nových žiadostí bol žalobkynin zdravotný stav znova posúdený posudkovým lekárom úradu práce z 9. augusta 2011, ktorý dospel v podstate k rovnakým záverom. Nový komplexný posudok žalovaného z 8. decembra 2011 v podstate zotrval na predošlých záveroch. Kvôli ďalšej žiadosti žalobkyne posudkový lekár úradu práce znova posudzoval jej stav na základe novších lekárskych správ, medzi nimi aj správ neurológa z februára 2012, urológa z decembra 2011, ortopéda zo septembra a novembra 2011 a neurológa z marca 2012. V lekárskom posudku zo 6. marca 2012 ustálil, že podľa nich je žalobkyňa inkontinentná, močí do plienky so suchým intervalom približne 3 hodiny a nález na
chodidlách má dobrý, preto sa jej stav oproti poslednému posudku nezmenil. Posudkový lekár ústredia však v následkom lekárskom posudku z 1. júna 2012 po osobnom vyšetrení žalobkyne dospel k záveru, že u nej pretrváva čiastočná obrna, porucha zvieračov, kvôli čomu trpí inkontinenciou III. stupňa, únikom moču aj stolice, a chôdzou prejde najviac 200 metrov. Preto ju uznal za odkázanú nielen na sprievodcu a kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu, ale aj na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch. Na základe toho žalovaný v komplexnom posudku z 12. júla 2012 navrhol žalobkyni aj príspevok na kúpu vozidla, na kompenzáciu zvýšených výdavkov na jeho prevádzku a hygienu, ako aj právo na vyhotovenie parkovacieho preukazu, ktorý jej vydal úrad práce svojím rozhodnutím z 5. októbra 2012. 3. Pri opätovnom preskúmaní zdravotného stavu v roku 2017 žalobkyňa predložila okrem iného správy nefrológa z decembra 2016 a urológa z mája 2017, podľa ktorých má dysfunkčné močové cesty a uniká jej moč, ďalej správu chirurga z januára 2017, podľa ktorej neudrží stolicu, a neurológa zo septembra 2016, podľa ktorej sa žalobkyňa sama cievkuje a pri stolici je potrebná klyzma. Okrem toho predložila správy fyziatra z decembra 2016, podľa ktorej trpí slabou parézou dolných končatín; už uvedená správa neurológa konštatuje, že žalobkynina chôdza je bez deficitu a toleruje záťaž. Posudkový lekár tak v lekárskom posudku zo 7. júna 2017 ustálil rovnakú mieru funkčnej poruchy a rovnaké druhy odkázanosti, a preto úrad práce ponechal v platnosti komplexný posudok z 12. júla 2012. Pri opätovnom posudzovaní v roku 2022 však posudkový lekár úradu práce v lekárskom posudku z 28. novembra 2022 za rozhodujúce zdravotné postihnutie uznal urgentnú inkontinenciu moču (prípadne zmiešanú s prevahou urgencie) podľa kap. XIII odd. B pol. 4 písm. b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch, ku ktorej patrí pevná miera funkčnej poruchy 50 %. Vyšiel zo správ chirurga z júna 2021, podľa ktorej je chôdza žalobkyne normálna, urológa z februára 2022, podľa ktorej sa sama cievkuje, ale má sklon k zápche, neurológa z augusta 2021, podľa ktorej je chôdza aj postoj v norme. Z nich uzavrel, že žalobkyňa netrpí parestézami dolných končatín ani ťažkou poruchou zvieračov. Podľa neho tak už nebola odkázaná na individuálnu prepravu ani na sprievodcu. Po zhodnotení ďalšej správy neurológa z októbra 2022 však posudkový lekár v lekárskom posudku z 15. novembra 2022 znova dospel k záveru, že žalobkyňa predsa len má ťažkú poruchu zvieračov, a uznal naďalej jej odkázanosť na sprievodcu a individuálnu prepravu. Preto úrad práce vypracoval 12. decembra 2022 nový komplexný posudok, ktorým žalobkyni znova navrhol sprievodcu aj parkovací preukaz. 4. Kvôli žiadosti o nový peňažný príspevok posudkový lekár úradu práce opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne a svoj záver vyjadril v novom lekárskom posudku zo 4. októbra 2023. V ňom zhodnotil správy chirurga zo septembra 2023, podľa ktorej sa zhoršil nález z elektromyografie, navyše žalobkyňa je naďalej inkontinentná a neudrží moč ani stolicu, a urológa zo septembra 2023, podľa ktorej spontánne nemočí. Na ich základe ustálil, že rozhodujúce postihnutie a miera funkčnej poruchy zostávajú rovnaké a žalobkyňa je naďalej odkázaná aj na sprievodcu, ako aj individuálnu prepravu, pretože má ťažkú poruchu zvieračov. Pretože žalobkyňa podala odvolanie, ku ktorému priložila nové správy, jej zdravotný stav po osobnom stretnutí posúdil posudkový lekár ústredia. Ten v lekárskom posudku z 13. decembra 2023 (dopracovanom 7. februára 2024) ustálil, že žalobkyňa trpí len na neurogénny močový mechúr, ale nie na úplnú inkontinenciu ani ťažkú poruchu zvieračov. Na základe toho dospel k záveru, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Po vydaní tohto lekárskeho posudku žalovaný upozornil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, že na jeho základe bude musieť prehodnotiť doterajšie žalobkynine odkázanosti a peňažné príspevky. 5. Po vrátení veci tak posudkový lekár úradu práce vypracoval 9. mája 2024 nový lekársky posudok. Po zhodnotení správ, ktoré mal pri vypracovaní predošlého posudku zo 4. októbra 2023, ako aj novších správ rádiológa a neurológa z októbra 2023 nezistil taký stupeň postihnutia, ktorý by odôvodňoval odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch alebo na sprievodcu podľa § 14 ods. 12 tohto zákona. Pretože netrpí úplnou inkontinenciou, nespĺňa ani podmienky príloh č. 6 a 18 tohto zákona, aby mohla mať nárok na parkovací preukaz a byť odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu. Vychádzajúc z tohto lekárskeho posudku úrad práce v komplexnom posudku z 20. mája 2024 nenavrhol priznať jej preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby so sprievodcom, a rozhodnutím z 21. mája 2024, č. TN1/OPPKPČ/SOC/2024/49778-19, jej odňal tento preukaz. V odôvodnení odkázal na to, že ak sa zmenia podmienky nároku, preukaz sa podľa § 45 ods. 14 zákona o peňažných príspevkoch musí odňať. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ku ktorému pripojila novšie správy odborných lekárov (neurochirurga z mája 2024, pediatrického neurológa a neurológa z apríla 2024), ako aj správu klinickej psychologičky z júna 2024. 6. Po predložení veci posudkový lekár žalovaného ústredia vypracoval lekársky posudok z 1. júla 2024, ktorý ešte dopracoval 14. júla 2024. V jeho úvode zhrnul obsah lekárskeho nálezu všeobecnej lekárky zo septembra 2023, správy chirurga zo septembra 2023, neurológa z októbra 2022 a apríla
2024, neurochirurga z mája 2024 a klinickej psychologičky z júna 2024, ale v častiach, kde konštatovali inkontinenciu moču a stolice, prípadne inkontinenciu III. stupňa, pripojil poznámku „nejasné z odborného vyjadrenia“. Na ich základe ako klinické diagnózy žalobkyne ustálil neurogénny močový mechúr, poruchu vyprázdňovania stolice z neurogénnych príčin a stav po operácii myelokély s detskou mozgovou obrnou a axonálnou koreňovou léziou obojstranne na dolných končatinách. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej považoval urgentnú inkontinenciu moču podľa cit. kap. XIII odd. B pol. 4 písm. b) prílohy č. 3 s mierou funkčnej poruchy 50 %. Uzavrel, že u žalobkyne „pretráva porucha vyprázdňovania močového mechúra s nutnosťou samocievkovania, ...potreba ručného vyprázdňovania stolice“, ale oproti roku 2012 sa zlepšila jej chôdza, takže „prejde... samostatne,... krátko aj po špičkách“. Podľa posudkového lekára žalobkyňa „nemá inkontinenciu moču 3. stupňa ani inkontinenciu stolice“, lebo potreba cievkovania a mechanického vyprázdňovania stolice „nie sú ekvivalentom úplnej inkontinencie“ a obsah lekárskych správ „nezodpovedá skutočnému zdravotnému postihnutiu“ žalobkyne. Preto dospel k záveru, že „odkázanosť na sprievodcu nie je jednoznačne odôvodnená“. Vychádzajúc z tohto lekárskeho posudku žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo 17. júla 2024 potvrdil rozhodnutie úradu práce z 21. mája 2024 o odňatí preukazu. 7. Správny súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 19 Sas 7/2024 podľa § 191 ods. 1 písm. d), SSP zrušil toto preskúmavané rozhodnutie. Na odôvodnenie zdôraznil, že na účely odkázanosti osoby na sprievodcu sa musí skúmať, či má pohybové, zmyslové alebo psychické postihnutie, kvôli ktorému sa nevie samostatne pohybovať, orientovať alebo komunikovať s okolím, teda kritériá vymedzené v § 14 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch. Podľa správneho súdu posudkový lekár v lekárskom posudku z 1. a 14. júla 2024 nevyhodnotil viaceré lekárske správy, podľa ktorých žalobkyňa len obmedzene toleruje fyzickú záťaž, nezvláda dlhšiu chôdzu a viazne jej svalová sila na pravej nohe. Pretože lekársky posudok je podľa § 55 ods. 9 cit. zák. podkladom na rozhodnutie o preukaze, musí byť jednoznačný, úplný a riadne odôvodnený a musí sa vyrovnať so všetkými podstatnými skutočnosťami. Ďalej mu správny súd vytkol, že sa nevyrovnal s novšími správami z elektromyografie, podľa ktorých sa strácajú nervové signály v žalobkyniných nohách. Jeho záver, že chôdza sa oproti roku 2012 zlepšila, nezohľadňuje, že vtedy mala len päť rokov. Konečne, podľa správneho súdu sa posudkový lekár náležite nevyrovnal ani so správou klinického psychológa z júna 2024, ktorá potvrdila jej problémy v interpersonálnom kontakte. Ak žalovaný závery takto nedostatočne odôvodnené posudku prebral do preskúmavaného rozhodnutia, je aj ono samo nespreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Okrem toho lekársky posudok necitoval viaceré lekárske správy, ktoré sú v spise, a nevysvetlil, prečo nie sú podstatné. Naproti tomu žalovaný podľa správneho súdu nepochybil, keď neprihliadol na také správy, ktoré mu žalobkyňa nepredložila alebo ktoré vznikli až po právoplatnosti jeho rozhodnutia. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobkyne, že neboli rešpektované jej ústavné práva alebo práva z Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žaloba zamietne. Po citácii niekoľkých odsekov jeho odôvodnenia zdôraznil jasné vysvetlenie posudkového lekára, že žalobkyňa nemá inkontinenciu III. stupňa, pretože konštatovanie odborných lekárov nezodpovedá jej skutočnému zdravotnému stavu. So žalobkyňou sa aj osobne stretol a aj na základe jej odpovedí nezistil žiadne poruchy komunikácie alebo orientácie. Na základe toho správne dospel k záveru, že nie je odkázaná na sprievodcu. Lekárska posudková činnosť bola vykonaná v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch a posudkový lekár nemohol zohľadniť subjektívne ťažkosti a pocity žalobkyne. 9. Žalobkyňa navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Súhlasila so správnym súdom, že posudkový lekár nedostatočne odôvodnil svoje závery. Ona sama má kombinované zdravotné postihnutia a jej stav sa nezlepšuje. Aj jej psychický stav je výsledkom jej doterajších telesných postihnutí. Posudkoví lekári musia posudzovať zdravotný stav individuálne a v celej jeho šírke a nesmú ignorovať dôležité závery. III. Posúdenie veci kasačným súdom 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 11. Podstata kasačnej sťažnosti žalovaného spočíva v jeho nesúhlase so záverom správneho súdu, že lekársky posudok posudkového lekára ústredia z 1. a 14. júla 2024 je nepreskúmateľný. Možno
samozrejme súhlasiť s tým, že podľa § 10 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch je posudková činnosť na účely kompenzácie zverená posudkovým lekárom a výsledkom ich činnosti je lekársky posudok v zmysle § 11 ods. 11 cit. zák., ktorý tvorí podklad komplexného posudku (§ 15 ods. 1). Posudkový lekár podľa § 11 ods. 3 a 4 cit. zák. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza jednak z aktuálneho lekárskeho nálezu a z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke, ale aj z ďalšej zdravotnej dokumentácie, ktorú posudzovaný predložil počas konania. Podľa judikatúry, na ktorú trefne odkazuje už napadnutý rozsudok, je lekársky posudok dôkazom, ktorý orgány verejnej správy aj správny súd vyhodnocujú z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňuje, a či je svojou celkovou skladbou preskúmateľné (v tomto smere porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2022). 12. Lekársky posudok a rozhodnutie úradu práce, resp. žalovaného na seba nadväzujú. Preto nemožno ani žalovanému vyčítať, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia preberá práve závery lekárskeho posudku, ktorý je na účely preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby so sprievodcom jeho podkladom (§ 55 ods. 9 cit. zák.). Zároveň však treba mať na zreteli, že podmienky pre jednotlivé druhy odkázanosti, napríklad aj odkázanosť na sprievodcu, upravujú jednotlivé ustanovenia zákona o peňažných príspevkoch. Pojmy, ktoré sa v týchto ustanoveniach používajú, sú tak právnymi pojmami. Tie sú - ako všetky právne pojmy - prístupné interpretácii riadnymi interpretačnými metódami, ktorými je potrebné ustáliť ich obsah, teda okrem iného vymedziť predpoklady, za ktorých nastávajú v nich uvedené následky. Pod takto interpretované pojmy je následne potrebné podradiť skutkový stav zistený v konkrétnej veci. Túto myšlienkovú (právnickú) subsumpciu musia úrad práce a žalovaný vyjadriť v odôvodnení svojich rozhodnutí (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý sa podľa § 55 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch vzťahuje aj na konanie o preukaze). Naopak, nemôže ju nahradiť len prostý záver posudkového lekára, prípadne úradu práce a žalovaného o tom, či určité kompenzácie navrhujú alebo nie, podopretý v podstate len parafrázou zákonného textu. V prerokúvanej veci sa kasačný súd potom stotožňuje so záverom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie týmto náležitostiam nevyhovuje. 13. Podľa § 14 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch odkázanosť na sprievodcu znamená odkázanosť na „pomoc“ inej fyzickej osoby pri zabezpečení pohybu, orientácie a komunikácie. Pri výklade uvedeného ustanovenia, najmä toho, čo znamená (t. j. aké činnosti zahŕňa a čomu má slúžiť) táto pomoc, treba vziať do úvahy aj všeobecné ustanovenia § 5 a 9 tohto zákona, ktoré vymedzujú oblasti kompenzácie. Podľa § 6 ods. 1 sa v oblasti mobility a orientácie kompenzuje znížená pohybová alebo orientačná schopnosť; účelom kompenzácie je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k stavbám a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Podľa odseku 2 je zníženou pohybovou (orientačnou) schopnosťou obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných, zmyslových alebo duševných funkcií. Citované ustanovenia teda nevyžadujú, aby občan bol celkom neschopný sa premiestňovať, ale postačí, ak je táto jeho schopnosť obmedzená, takže účelom kompenzácie je pomôcť mu toto obmedzenie (znevýhodnenie) zmierniť, prekonať alebo uľahčiť. Žalovaný mal teda v prerokúvanej veci aspoň vo všeobecnosti vysvetliť, kedy (pri akom zdravotnom stave) sa táto schopnosť považuje za natoľko obmedzenú, aby ju bolo potrebné zmierniť alebo prekonať sprievodcom. Následne mal stav žalobkyne, opísaný v lekárskych správach, porovnať s takto definovanou hranicou a vysvetliť, prečo jej postihnutia neznamenajú také obmedzenie, ktoré by bolo treba kompenzovať sprievodcom. 14. Preskúmavanému rozhodnutiu však takáto úvaha chýba, pretože jeho odôvodnenie (a komplexný posudok) v podstate len cituje znenie už uvedeného ustanovenia a odkazuje na záver lekárskeho posudku z 1. a 14. júla 2024. Ten sa síce obsiahlo zaoberal tvrdenou žalobkyninou inkontinenciou III. stupňa, resp. ťažkou poruchou zvieračov. Vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti na sprievodcu sa však obmedzil na formuláciu, že tá „nie je jednoznačne odôvodnená“ a „nevyplýva“ z predloženej dokumentácie. Ako však už zdôraznil správny súd, chýba akékoľvek vysvetlenie, prečo ťažkosti žalobkyne s premiestňovaním, ktoré sú dôsledkom jej zdravotného postihnutia a sú popísané v lekárskych správach, nenapĺňajú znaky obmedzenej schopnosti samostatne sa premiestňovať v zmysle § 6 ods. 2 a nevyžadujú si pomoc inej osoby v zmysle § 14 ods. 12 v spojení s § 6 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že posudkový lekár žalobkyňu videl, potom objektívny nález jeho vyšetrenia (pozorovania) nie je zachytený v lekárskom posudku. Navyše, správa klinického psychológa je z júna 2024, teda päť mesiacov potom, čo sa uskutočnilo stretnutie posudkového lekára so žalobkyňou. Pokiaľ po vlastnom pozorovaní nepovažoval správu psychológa za podstatnú, o to viac bol povinný sa s ňou v posudku zrozumiteľne vyrovnať.
Nestačí totiž, že určité závery sú zjavné žalovanému, prípadne posudkovému lekárovi, pretože rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníka, ktorému je určené (porov. v tomto smere judikát R 3/2014). Nedostatok uvedených náležitostí, ktoré preskúmavané rozhodnutie podľa § 47 ods. 3 Spr. por. malo mať, spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. IV. Záver 15. Na základe všetkých uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 16. Žalobkyni, ktorá bola v kasačnom konaní úspešná, kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 461 SSP priznal aj právo na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu. 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.