Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 2Sfk/16/2026 0824100488 24. 08. 2026 JUDr. Elena Berthotyová ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100488.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R.U., s.r.o., so sídlom Mierová 4428/21D, 920 01 Hlohovec, IČO: 43 852 998, právne zastúpený: CLA Slovakia Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karpatská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 55 378 081, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101293243/2024 zo dňa 30.04.2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Sf/23/2024 zo dňa 22. januára 2026, takto rozhodol: I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/23/2024 zo dňa 22. januára 2026 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101293243/2024 zo dňa 30.04.2024 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom. odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2016, o výsledku ktorej dňa 05.02.2018 vyhotovil protokol. V následnom vyrubovacom konaní správca dane dňa 18.05.2018 vydal rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel nadmerného odpočtu DPH v sume 86.000 eur znížením nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 zo sumy 227.930,31 eur na sumu 141.930,31 eur. Žalovaný odvolaním napadnuté označené rozhodnutie správcu dane v odvolacom konaní potvrdilo. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/114/2018 zo dňa 05.11.2019, ktorým zamietol správnu žalobu žalobcu podanú proti označenému rozhodnutiu žalovaného bol rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22.03.2023 zmenený tak, že obe označené rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 2. Správca dane v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR, po novom vyhodnotení vykonaných dôkazov a vykonaní ďalších dôkazov dňa 16.11.2023 vydal rozhodnutie č. 102910541/2023, ktorým opätovne žalobcovi určil rozdiel nadmerného odpočtu DPH v sume 86.000 Eur znížením nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 zo sumy 227.930,31 eur na sumu 141.930,31 eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí dospel k skutkovému a právnemu záveru, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z faktúry č. 201611001 zo dňa 08.11.2016 od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o., Domčeková 9, 040 01 Košice, IČO: 36 586 277, DIČ 2021907294 (ďalej len „CAPTAIN, s.r.o.“) v sume 40.000 eur v zdaňovacom období november 2016. Predmetom fakturácie
bolo na základe Zmluvy o poskytovaní reklamných služieb uskutočniť aktivity a činnosti smerujúce k prezentácii a propagácii žalobcu v zmysle podpísanej zmluvy na podujatí „ŠPORTOVEC ROKA 2016“, s termínom konania 22.12.2016 v priestoroch SND v Bratislave. Podujatie sa malo podľa zmluvy uskutočniť dňa 22.12.2016, čo by znamenalo, že dodanie služby bolo uskutočnené v zdaňovacom období december 2016. Podľa uzatvorenej zmluvy však bol platiteľ povinný uhradiť dohodnutú odplatu za komplexné zabezpečenie reklamných služieb vo výške 200.000 eur bez DPH v priebehu mesiaca november na základe vykonávateľom vystavenej faktúry s uvedeným dodaním služby dňa 08.11.2016 a splatnosťou 22.11.2016, čo by znamenalo že dodanie služby bolo uskutočnené prijatím platby pred dodaním služby v zdaňovacom období november 2016. Keďže daňový subjekt faktúru splatnú dňa 22.11.2016 uhradil oneskorene, a to až dňa 01.12.2016, daňová povinnosť z predmetného plnenia vznikla v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“) prijatím platby pred dodaním služby až v mesiaci december 2016. Daňový subjekt tým nesplnil podmienky nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v mesiaci november 2016. 4. Správca dane tiež odoprel právo na odpočítanie dane z faktúr č. 20161101 zo dňa 21.11.2016 a č. 20161005 zo dňa 14.10.2016 od spoločnosti KM Racing Slovakia s.r.o., Záhradnícka 1675/15, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 037 453, DIČ 2023188860 (ďalej len „KM Racing Slovakia s.r.o.“) v celkovej sume 46.000 eur v zdaňovacom období november 2016. Predmetom fakturácie bolo poskytnutie reklamných a propagačných služieb na automobilových pretekoch na všetkých printových, audio a audiovizuálnych médiách alebo zabezpečenie prenájmu plochy na billboardy (šírenie loga a obchodného mena daňového subjektu), a to na podujatiach Setkání mistrú v dňoch 19. - 20.11.2016 v Sosnovej u Českej Lípy, Česká republika a CNP ASFALTISIKI Cyprus Rally v dňoch 07. - 09.10.2016, Cyprus. Správca dane zistil, že dodávateľ žalobcu poskytol služby subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti SK - COMMERCIAL, s.r.o., ktorá si nesplnila svoju daňovú povinnosť v relevantnom zdaniteľnom období, keďže si ju ponížila o odpočítanú daň z fiktívnych dodávateľských faktúr od spoločnosti Avera Holding s.r.o. Spoločnosť SK - COMMERCIAL, s.r.o. bola do identifikovaného obchodného reťazca vložená účelovo, jej cieľom bolo vystavením faktúr pre odberateľa KM Racing Slovakia, s.r.o. poskytnúť spoločnostiam nasledujúcim v obchodnom reťazci odpočítateľnú daň. Správca dane tak identifikoval obchodný reťazec poznačený daňovým podvodom zložený zo spoločností Avera Holding s.r.o. (fiktívne obchody) - SK - COMMERCIAL, s.r.o. - KM Racing Slovakia, s.r.o. - žalobca. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca zanedbal svoje povinnosti pri overení svojho obchodného partnera z toho hľadiska, aby sa nestal účastníkom daňového podvodu a na základe objektívnych okolností mal vedieť, že kúpou reklamných služieb od spoločnosti KM Racing Slovakia s.r.o. sa zúčastňuje obchodov poznačených podvodom na dani z pridanej hodnoty, teda mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by zabránili jeho účasti na podvodnom konaní. Správca dane poukázal najmä na: nedostatočné overenie si obchodného partnera, jeho spôsobilosti poskytovať predmetné reklamnopropagačné služby, chýbajúce materiálno-technické vybavenie dodávateľa, adresa sídla obchodného partnera je v rodinnom dome, obchodný partner nemá oficiálne webové stránky, neplnenie zákonných povinností dodávateľom (nezverejnená účtovná závierka k 31.12.2015 v čase uzatvorenia zmluvy), uzatvorenie zmluvy krátko pred začatím samotného športového podujatia, nedostatočnú špecifikáciu rozsahu poskytovaných služieb v zmluve, adekvátnosť ceny za reklamné služby prijaté od dodávateľa a rizikový typ služieb vyplývajúci napr. zo stránok finančnej správy, z článkov na internete, zo všeobecnej známosti. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101293243/2024 zo dňa 30.04.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. II. Konanie pred správnym súdom 6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 5Sf/23/2024 zo dňa 22. januára 2026 zamietol správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 7. Správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v zmysle § 134 SSP, dospel v podstatných častiach k nasledovným skutkovým a právnym záverom: · správny súd vo vzťahu k otázke vzniku daňovej povinnosti pri dodanej službe od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a súvisiacej námietke žalobcu o povahe služby uskutočňovanej čiastkovo v zmysle § 19 ods. 3 zákona o DPH uviedol, že i. na deň dodania služby na faktúre (08.11.2016) sa neviaže žiadna tvrdená
ani preukázaná relevantná právna skutočnosť, ii. najskôr mohla byť teda služba považovaná za dodanú dňom 28.11.2016 od kedy sa dodávateľ zaviazal poskytovať reklamné služby v zmysle zmluvy, a to až do 22.12.2016, kedy sa malo konať podujatie; ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o DPH však nemožno účelovo vytrhnúť z koncepcie zákona o DPH (§ 19 ods. 1, 2), ktorá vznik daňovej povinnosti systematicky viaže na okamih dodania tovarov a služieb, teda na uskutočnenie zdaniteľných plnení; predsunutie vzniku daňovej povinnosti pred dodanie služby alebo pred prvý deň obdobia čiastkovo dodávanej služby, ktoré zákon výnimočne predpokladá len pri skoršom prijatí platby za službu v zmysle ustanovení § 19 ods. 4 zákona o DPH, zákon pre iné prípady neaprobuje; časový interval vzniku daňovej povinnosti definovanej v § 19 ods. 3 zákona o DPH najneskôr posledným dňom obdobia čiastkovo dodávanej služby (najskorší termín vzniku daňovej povinnosti upravený nie je, preto platí pravidlo podľa ods. 2) teda nemožno bez opory v normatívnom texte tohto ustanovenia, ktoré má imperatívnu, resp. kogentnú povahu, posúvať pred uskutočnenie zdaniteľného plnenia; žalobca za služby dodané spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. zaplatil dňa 01.12.2016, teda skôr než boli v celosti dodané (až dňa 22.12.2016 došlo k odvysielaniu podujatia Športovec roka 2016, ktoré bolo v zmysle zmluvy mediálne pokrývané), teda po uplynutí zdaňovacieho obdobia november 2016; žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2016, rozhodnutia daňových orgánov sa týkajú výlučne zdaňovacieho obdobia november 2016, a preto nimi nemohlo byť uznané právo žalobcu na nadmerný odpočet DPH za iné zdaňovacie obdobie (december 2016); · správny súd k námietke, že správca dane nepreukázal, že predmetom fakturácie spoločnosti Avera Holding. s.r.o. boli reklamné služby a nepreukázal, ako sa plnenie od tejto spoločnosti malo týkať žalobcu uviedol, že spoločnosť SK Comercial, s.r.o. ako dodávateľ žalobcovho dodávateľa KM Racing Slovakia, s.r.o. v kontrolnom výkaze DPH za štvrtý štvrťrok 2016 deklarovala spoločnosť Avera Holding, s.r.o., ako svojho jediného dodávateľa; záver správcu dane má oporu v administratívnom spise a vyplýva zo správcom dane identifikovaného obchodného reťazca; · správny súd k žalobcovým tvrdeniam o dostatočnom preverení obchodných partnerov a nenasvedčovaní žiadneho podozrenia z daňového podvodného konania uviedol, že žalobcove námietky sú všeobecné, nie je z nich zrejmé v čom sa konkrétne žalovaný mýlil pri hodnotení dôkazov a pri právnom posúdení veci; ide len o vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu; správny súd preto len vo všeobecnosti poukázal na všeobecné teoretické a judikatórne východiská posudzovania daňového podvodného konania a uviedol, že žalobca nepreukázal dostatočné preverenie dodávateľa, pričom správny súd zdôraznil ako výrazne podozrivú okolnosť uzavretie zmluvy krátko pred začatím samotného športového podujatia a dal do pozornosti i nedostatočnú špecifikáciu rozsahu poskytovania služieb v zmluve, neadekvátnosť ceny za reklamné služby a rizikový typ služieb; pokiaľ išlo o spochybnenie personálnej známosti s konateľom KM Racing Slovakia, s.r.o., táto skutočnosť nebola daňovými orgánmi preceňovaná; · pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nereagoval na niektoré jeho odvolacie námietky, podľa správneho súdu šlo o námietky, na ktoré sú primerané reakcie žalovaného absorbované odôvodnením napadnutých rozhodnutí (hoci aj implicitne) v rámci vyjadrení a stanovísk žalovaného k iným špecifickým odvolacím námietkam alebo ku rozhodujúcim skutkovým a právnym otázkam, na základe ktorých rozhodol o potvrdení prvostupňového rozhodnutia. III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov 8. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. g), h) a i) SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutia orgánov verejnej správy alebo zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd uložil povinnosť žalovanému nahradiť trovy súdneho konania a konania o kasačnej sťažnosti. 9. Sťažnostné námietky možno v podstatných bodoch zosumarizovať nasledovne: · sťažovateľ vo vzťahu k službe dodanej spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. tvrdí, že daňová povinnosť vznikla dňom uvedeným na faktúre, t. j. dňa 08.11.2016, pričom poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o DPH, ktorý nekladie podmienku, kedy najskôr sa považuje tovar alebo služba za dodanú; svoju argumentáciu opiera o Metodický pokyn k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH vydaný žalovaným; · sťažovateľ vo vzťahu k spochybneniu unesenia dôkazného bremena správcu dane pri preukazovaní účasti na daňovom podvode v rámci dodávateľského vzťahu so spoločnosťou KM Racing Slovakia, s.r.o. uviedol, že neprodukoval len vlastné názory, ale odkazoval na relevantnú judikatúru Súdneho dvora
EÚ, pričom však poukázal na všeobecnosť judikatórnych východísk; opätovne zastáva názor, že prijal dostatočné opatrenia na preverenie dodávateľa zodpovedajúc bežnej obchodnej praxi, ktoré konkrétne pomenoval v kasačnej sťažnosti i v rámci správnej žaloby a súčasne konkrétne spochybňuje daňovými orgánmi a správnym súdom identifikované pochybenia pri preverení dodávateľa; · správnym súdom prezentované závery o rozporoch v tvrdeniach vypočutých svedkov sú nepreskúmateľné, pretože správny súd nepomenoval, o ktoré rozpory išlo a zároveň platí, že prípadné rozpory nemôžu mať spravidla súvis so štvrtou otázkou Axel Kittel testu, pretože vypočuté osoby nemôžu osvedčovať vykonané preverenia a opatrenia sťažovateľa; · správny súd sa odklonil od zbierkového rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/93/2022, č. 101/2025 ZNSS, pričom poukázal na body 25 a 31 tohto rozhodnutia a uviedol, že správny súd neskúmal, či daňové orgány zohľadnili bežné obchodné podmienky v danom segmente služieb; · správny súd nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrený v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22. marca 2023, pričom poukázal na body 48 a 51 tohto rozsudku a tvrdí, že daňové orgány dostatočným spôsobom nepreukázali, že by bol sťažovateľ vedome zapojený do podvodného prípadne zneužívajúceho konania, ani to, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že dochádza k podvodnému alebo zneužívajúcemu konaniu u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov; závery daňových orgánov sú len nepreukázanými domnienkami. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nie je oprávnený sa vyjadrovať k postupu a rozhodovacej činnosti správneho súdu a naďalej zotrváva na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutých rozhodnutiach, ako aj vo svojom stanovisku k správnej žalobe. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. IV. Vybrané ustanovenia súvisiacich právnych predpisov 11. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 12. Podľa § 19 ods. 3 prvá a druhá veta zákona o DPH ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. 13. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 14. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 15. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 16. Podľa čl. 64 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) ak sa iné dodanie tovaru ako dodanie, ktorého predmetom je nájom tovaru na isté obdobie alebo predaj tovaru s odloženou platbou podľa článku 14 ods. 2 písm. b), alebo poskytnutie služieb vyúčtováva postupne alebo platí postupne, toto dodanie alebo poskytnutie sa považuje za ukončené uplynutím obdobia, na ktoré sa toto vyúčtovanie alebo platby vzťahujú. V. Právne posúdenie veci kasačným súdom 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 19. V prejednávanej veci sa kasačný súd, viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, zaoberal i. vznikom daňovej povinnosti vo vzťahu k dodaniu služby od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o., ii. unesením dôkazného bremena daňovými orgánmi vo vzťahu k preukázaniu vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode pri dodaní služby od spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o., iii. tvrdeným odklonom od ustálenej súdnej praxe kasačného súdu, a to rozsudku sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25. septembra 2024, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR pod č. 101/2025 ZNSS) a iv. nerešpektovaním záväzného právneho názoru vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22. marca 2023.
V.a) K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke okamihu vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služby spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. 20. Pre správnu aplikáciu príslušných ustanovení zákona o DPH týkajúcich sa momentu vzniku daňovej povinnosti v posudzovanom prípade je nevyhnutné sa prvotne vysporiadať so sťažovateľom tvrdenou povahou dodanej služby, ako službou dodanou čiastkovo. 21. Ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o DPH je transpozíciou čl. 64 ods. 1 smernice o DPH. Z jeho dikcie a v nadväznosti na obsah uvedeného článku smernice, z neho vyplývajú dve podmienky jeho aplikácie (porovnaj KAČALJAK, M. § 19 Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby In: BEŇO, M., KAČALJAK, M., VARGAN, M., ORDA-ORAVCOVÁ, A., RICHTER, F., SÁBO, J. Zákon o dani z pridanej hodnoty komentár. Wolters Kluwer. 22. Pri čiastkovom dodaní služby je prvou podmienkou aplikácie príslušného ustanovenia materiálna deliteľnosť služby, t. j. skutočnosť, že celkové zmluvné plnenie bolo rozdelené na samostatné časti. V posudzovanom prípade táto podmienka bola splnená, pričom skutočnosť, že išlo o viacero parciálnych reklamných služieb vyplýva najmä z čl. II. Podmienky a rozsah poskytovania reklamných služieb Zmluvy o poskytovaní reklamných služieb uzavretej medzi sťažovateľom a dodávateľom CAPTAIN, s.r.o., ale aj z Prílohy č. 1 - Rozsah mediálnych plnení, v ktorom sú podrobne rozpísané jednotlivé mediálne výstupy vzťahujúce sa na propagáciu podujatia „ŠPORTOVEC ROKA 2016“. 23. Druhou podmienkou je skutočnosť, že platobné podmienky (v zmysle čl. 64 smernice o DPH aj zúčtovacie) sú medzi stranami dohodnuté tak, že čiastkové dodania reflektujú, t. j. platby za jednotlivé parciálne dodania služieb sú realizované priebežne. V prejednávanej veci táto podmienka splnená nebola, pretože v zmysle čl. III. Odplata Zmluvy o poskytovaní reklamných služieb uzavretej medzi sťažovateľom a dodávateľom CAPTAIN, s.r.o. bola dohodnutá jednorazová odplata za komplexné zabezpečenie reklamných služieb vo výške 200.000 eur bez DPH, pričom uvedená transakcia bola realizovaná dňa 1.12.2016. Z uvedených dôvodov nemožno posudzovanú reklamnú službu považovať za službu dodanú čiastkovo v zmysle § 19 ods. 3 zákona o DPH, a preto aplikácia tohto ustanovenia je v posudzovanej veci vylúčená. 24. Službu dodanú na základe spornej faktúry je nevyhnutné na účely zákona o DPH považovať za jednu celistvú službu, a to bez ohľadu na jej faktické rozdelenie. Pre určenie okamihu vzniku daňovej povinnosti preto primárne prichádzala do úvahy aplikácia všeobecného pravidla vyplývajúceho z ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH, t. j. vznik daňovej povinnosti v deň dodania služby. Pri stanovení dňa, kedy má byť považovaná služba za dodanú je nevyhnutné zohľadniť hospodársku a obchodnú realitu konkrétnej transakcie (pozri rozsudok SD EÚ vo veci C-224/18 Budimex z 2. mája 2019). Pri určení dňa dodania služby je potrebné zisťovať skutočný stav s prihliadnutím na špecifickosť poskytnutej služby, ale aj prejavenú vôľu zmluvných strán. Pokiaľ údaj o dodaní služby uvedený na faktúre zjavne nekorešponduje s realitou, nemožno ho bez ďalšieho považovať za určujúci. 25. V prejednávanej veci síce bol uvedený na faktúre deň 08.11.2016 ako deň dodania služby, tento údaj nebol inými tvrdeniami a dôkazmi verifikovaný. V kontexte skutkových okolností, preto všeobecne prichádzal do úvahy až posledný deň, v ktorom bola služba v celosti dodaná a ktorým bol v posudzovanom prípade deň 22.12.2016, t. j. deň odvysielania podujatia „ŠPORTOVEC ROKA 2016“. Keďže však sťažovateľ realizoval platbu za službu pred úplným dodaním služby dňa 01.12.2016, bolo nevyhnutné ustúpiť od aplikácie všeobecného ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH a pristúpiť k aplikácii špeciálneho ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. V dôsledku vyššie uvedeného daňová povinnosť vznikla až v zdaniteľnom období december 2016. Úvahy správneho súdu o možnom začiatku dodania služby, záver správneho súdu, ktorým konštatoval zákonnosť a správnosť určenia okamihu vzniku daňovej povinnosti, nijako nespochybňujú. Správny súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď prisúdil správnosť právnemu posúdeniu veci žalovaným v otázke vzniku daňovej povinnosti až v zdaniteľnom období december 2016 a opodstatnenosti odopretia práva na odpočítanie DPH na základe daňového priznania podaného za zdaniteľné obdobie november 2016, a preto kasačný súd posúdil túto námietku ako nedôvodnú. V.b) K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode pri dodaní služby spoločnosťou KM Racing Slovakia, s.r.o. 26. Kasačný súd považuje za vhodné vyjadriť sa k dialógu medzi sťažovateľom a správnym súdom v otázke všeobecnosti vymedzenia žalobnej argumentácie, a to predovšetkým v bodoch 61. až 103. správnej žaloby. Kasačný súd uvádza, že správne súdne konanie nemá slúžiť ako pokračovanie vyrubovacieho konania a úlohou správneho súdu nie je iniciatívne vyhľadávať chyby v skutkovom a právnom posúdení veci daňovými orgánmi. Vyjadrenie len všeobecného nesúhlasu so závermi žalovaného, bez kvalifikovanej protiargumentácie a spochybnenia zákonnosti prijatých záverov s
poukazom na relevantné právne predpisy, podporne s použitím teoretických a judikatórnych východísk aplikujúcich na skutkový stav, nepredstavuje riadne vymedzenie žalobných dôvodov. Správny súd v takých prípadoch opodstatnene inklinuje k rovnocenne všeobecným odpovediam na žalobcom predložené tézy. V posudzovanom prípade sa však správny súd neobmedzil len na všeobecnú odpoveď, ale poskytol konkrétne stanovisko aj vo vzťahu k otázke prijatia opatrení na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Právne posúdenie veci správnym súdom je i v tejto časti preskúmateľné a kasačný súd k nemu v rozsahu súvisiacej sťažnostnej námietky uvádza nasledovné stanovisko. 27. V prejednávanej veci nie je sporný vznik nedovoleného daňového úniku v obchodnom reťazci, ktorého bol sťažovateľ súčasťou. Obchodný reťazec bol správcom dane identifikovaný na základe logických úvah a dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním. Kasačný súd na tomto mieste pripomína, že daňové orgány nezaložili svoje závery na priamej účasti, ani na vedomosti daňového subjektu o daňovom podvode, ale na zanedbaní povinnosti náležitej obozretnosti a účasti daňového subjektu na podvode z nevedomej nedbanlivosti. 28. Sťažovateľ sa nestotožňuje so záverom daňových orgánov a správneho súdu, že neprijal dostatočné opatrenia na predídenie jeho účasti na daňovom podvode, inými slovami, podľa jeho názoru, nebol účastným na daňovom podvode ani z nevedomej nedbanlivosti. 29. Podľa ustálenej súdnej rozhodovacej praxe daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia SD EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). 30. Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie SD EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia SD EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). 31. Daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. V zásade totiž prináleží daňovým orgánom, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonností a daňových podvodov na DPH a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonností a daňových podvodov (rozsudok SD EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 61 a 62). 32. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je tiež potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie, ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55). 33. Náležitá obozretnosť vyžadovaná od zdaniteľnej osoby a opatrenia, ktoré od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že sa svojím nadobudnutím nezúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, ktorého sa dopustil subjekt na vstupe, závisia od okolností daného prípadu, a najmä od toho, či existujú alebo neexistujú indície, ktoré zdaniteľnej osobe v čase nadobudnutia, ktoré uskutočňuje, umožňujú mať podozrenie o existencii nezrovnalostí alebo podvodu. V prípade existencie indícií o podvode možno od zdaniteľnej osoby očakávať zvýšenú obozretnosť (rozsudok SD EÚ vo veci C-512/21 Aquila Part Prod Com z 1. decembra 2022, bod 52 alebo uznesenie SD EÚ vo veci C-289/22 A.T.S. z 9. januára 2023, bod 69 a 70 obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21. novembra 2023). 34. Ak daňový subjekt odignoruje indikátory rizikovosti zdaniteľného obchodu a neprijme dostatočné opatrenia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať a hoci aj z nevedomej nedbanlivosti sa zúčastní na daňovom podvode, musí v rovine daňového práva znášať daňovoprávny následok spočívajúci v odopretí práva na odpočítanie dane. Úlohou daňových orgánov, pri preukazovaní nevedomej nedbanlivosti o účasti daňového subjektu v obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, je vykonaním dokazovania identifikovať indície, ktoré mali v daňovom subjekte vyvolať
podozrenia o rizikovosti obchodného partnera pred uzatvorením zdaniteľného obchodu, a ktoré v primerane obozretnom podnikateľovi mali vyvolať potrebu prijatia preventívnych opatrení smerujúcich k adekvátnemu prevereniu obchodného partnera a vylúčeniu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Ak daňové orgány nepreukážu existenciu takýchto indícií, ktoré mohli byť daňovému subjektu známe pred vstupom do zdaniteľného obchodu, možno nanajvýš konštatovať, že daňový subjekt sa zúčastnil v obchodnom reťazci, v ktorom došlo k nedovolenému daňového úniku bez zavinenia, no v takom prípade mu právo na odpočítanie dane odopreté byť nemôže. 35. Kasačný súd v kontexte súvisiacej sťažnostnej námietky k jednotlivým objektívnym okolnostiam identifikovaným daňovými orgánmi vedúcim k záveru o neprijatí dostatočných opatrení a zachovaní náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a ich aprobácii správnym súdom, uvádza nasledovné. 36. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že jednotlivé identifikované skutočnosti vyvolávajúce pochybnosti o štandardnosti obchodných transakcií a vzbudzujúce podozrenie o možnosti poznačenia obchodu podvodom na DPH, by samy o sebe nemohli svedčiť o vedomom zapojení daňového subjektu do podvodu, avšak vo svojom súhrne tvoria logický a ucelený súbor vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré tomu nasvedčujú. Uvedené konštatovanie správcu dane je, podľa názoru kasačného súdu, príliš všeobecné a nepresvedčivé, pretože správca dane bližšie nevysvetľuje akým spôsobom dospel k záveru o ucelenosti informačnej štruktúry prameniacej zo súboru nepriamych dôkazov vedúcej k vylúčeniu eventuality nevedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode. Kasačný súd sa stotožňuje s tvrdením správcu dane, že jednotlivé okolnosti samostatne nemožno považovať za vzbudzujúce pochybnosti o nezrovnalostiach pri uzatváraní obchodu, resp. prítomnosti podvodného konania. 37. Nespôsobilosť poskytovať reklamno-propagačné služby a chýbajúce materiálno-technické vybavenie dodávateľa bola sanovaná v súlade so zmluvami prostredníctvom subdodávateľov, pričom táto okolnosť nemôže byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane. Správca dane ako objektívnu okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti uviedol i adresu sídla obchodného partnera v rodinnom dome. Kasačný súd k tomu, uvedomujúc si predošlú rozhodovaciu prax, uvádza, že v súčasnej dobe, pri súčasnom technologickom stave spoločnosti a pri zohľadnení špecifík podnikateľskej činnosti, je štandardom, že obchodné spoločnosti nemajú potrebu vlastniť, či prenajímať si samostatnú budovu alebo iné obchodné priestory, v ktorých by bola obchodná spoločnosť usídlená. Tento aspekt môže za individuálnych okolností vzbudzovať pochybnosti o činnosti podnikateľa, avšak bez ďalšieho zdôvodnenia z akého dôvodu mal vyvolať podozrenie obozretného podnikateľa v konkrétnom prípade, mu nemožno pripisovať podstatný význam. 38. Správny súd vyzdvihol ako výrazne podozrivú okolnosť, uzatvorenie zmluvy krátko pred začatím samotného športového podujatia s dôrazom na to, že pred samotným športovým podujatím bolo potrebné zabezpečiť mnoho logistických a iných na čas a financie náročných záležitostí, ktoré správca dane podrobne identifikoval. Kasačnému súdu nie je zrejmé, ako časová náročnosť zabezpečenia iných záležitostí súvisí s predmetom plnenia podľa zmluvy (reklamné a propagačné služby), a to najmä v situácii, keď nebolo spochybnené reálne dodanie služieb. Správca dane nepreukázal, že čas uzavretia zmluvy objektívne predstavoval okolnosť spôsobilú vyvolať zvýšenú obozretnosť, pretože formálnemu uzavretiu zmluvy pred uskutočnením športového podujatia predchádzalo rokovanie o obsahu zmluvy v dostatočnom časovom predstihu. Takýto postup bez ďalšieho nesvedčí o účelovosti uzavretia zmluvy. 39. Obdobný záver platí aj vo vzťahu ku konštatovanej ne/adekvátnosti ceny za reklamné služby prijaté od dodávateľa. Správca dane sa otázkou primeranosti ceny vo vzťahu k poskytnutým službám nijako bližšie nevenoval, napriek tomu, že zistil rozsah poskytnutých služieb. Pokiaľ majú daňové orgány podozrenie o nadhodnotení/podhodnotení zdaniteľného plnenia, musia tieto závery náležite odôvodniť a v súvislosti s tým vykonať ďalšie zisťovanie. Kasačný súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že rozsah reklamno-propagačných služieb pri obidvoch podujatiach je, na základe výpovede bývalého konateľa dodávateľa, v zásade totožný, napriek tomu cena za plnenia je významne odlišná (36.000 eur bez DPH a 200.000 eur bez DPH). Ani s týmto poznatkom daňové orgány neoperovali. Daňové orgány sú povinné vykonať riadne dokazovanie smerujúce k zisteniu adekvátnosti ceny zaplatenej za obstarané služby, pričom sú oprávnené využiť na to určené procesné úkony zakotvené v daňovom poriadku (napr. ustanoviť znalca pre vypracovanie znaleckého posudku). 40. Okrajovo možno uviesť, že správca dane nepreukázal personálne prepojenie medzi sťažovateľom a subdodávateľom dodaných služieb, rovnako osobný vzťah sťažovateľa s konateľom dodávateľa nebol preukázaný ako presahujúci rámec obchodnej spolupráce. Záver správcu dane o priateľských vzťahoch konateľa sťažovateľa s konateľom dodávateľa nemá oporu v administratívnom spise. Osobný kontakt konateľov ani podľa názoru správneho súdu nebol rozhodujúci pre posúdenie veci.
41. V kontradikcii s tým sťažovateľ konštantne uvádzal opatrenia, ktoré pred uzavretím zdaniteľného obchodu vykonal (overenia spoločnosti dodávateľa vo verejných registroch, dostupných účtovných závierkach, osobná komunikácia s dodávateľom na športových podujatiach, atď.), a z ktorých mu objektívne indície z podvodného konania nevyplynuli. 42. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, v súlade s rozhodovacou činnosťou tunajšieho súdu, ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ konštatuje, že v posudzovanej veci, správca dane zaťažený dôkazným bremenom, nepreukázal, že identifikované okolnosti boli spôsobilé vyvolať u primerane obozretného podnikateľa dôvodné podozrenie z účasti na daňovom podvode. Povinnosť daňovému subjektu postupovať zvýšene obozretne preto na základe identifikovaných indikátorov nevznikla. Súvisiaca sťažnostná námietka je dôvodná. V.c) K námietke odklonu správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (rozsudku sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25. septembra 2024, č. 101/2025 ZNSS) 43. Sťažovateľ v súvislosti s touto uplatnenou námietkou poukázal na body 25. a 31. rozsudku sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25. septembra 2024, č. 101/2025 ZNSS, v zmysle ktorých je pri skúmaní vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode potrebné skúmať povahu zdaniteľných obchodov z hľadiska, či nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. 44. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, daňové orgány dostatočne neidentifikovali také okolnosti, ktoré mali v daňovom subjekte vzbudzovať dôvodné pochybnosti o rizikovosti zdaniteľného obchodu, pričom sa možno stotožniť s tým, že vzhľadom na všeobecnosť odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov, nezohľadnili špecifiká poskytovaných služieb a neskúmali podmienky obchodnej spolupráce z toho hľadiska, či sa vymykajú bežným obchodným podmienkam v tomto segmente. 45. Správny súd v tejto súvislosti neposkytol konkrétne stanovisko, vzhľadom na to, že táto argumentácia bola súčasťou správnej žaloby, ktorú považoval správny súd za nedostatočne konkrétnu (pozri bod 26. tohto rozsudku). Z uvedených dôvodov je možné prisúdiť dôvodnosť uplatnenej sťažnostnej námietky. V.d) K námietke nerešpektovania záväzného právneho názoru vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22. marca 2023) 46. Sťažovateľ v súvislosti s touto uplatnenou námietkou poukázal na rozsudok sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22. marca 2023, ktorým kasačný súd zrušil predchádzajúce rozhodnutia žalovaného v posudzovanom prípade a v bodoch 48. a 51. v zásade konštatoval, že v konaní nebolo objektívne preukázané, že sa sťažovateľ podieľal na daňovom podvode alebo vedel, či mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. 47. Kasačný súd sa v súlade s vyššie uvedeným stotožňuje s tým, že daňové orgány nevykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu tak, aby preukázali účasť daňového subjektu na daňovom podvodnom konaní z nevedomej nedbanlivosti. Správny súd napriek tomu konštatoval zákonnosť konania a rozhodnutí daňových orgánov, a preto je možné považovať uvedenú sťažnostnú námietku za dôvodnú. VI. Záver a odôvodenie rozsudku v časti trov konania 48. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. g), h) a i) SSP), pričom rovnakou vadou podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 49. Kasačný súd v súlade s vyššie uvedeným uzatvára, že pri reklamných službách dodaných spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. vznikla daňová povinnosť až v decembri 2016. Táto právna otázka je v ďalšom konaní uzavretá. Vo vzťahu ku zdaniteľným plneniam prijatým od dodávateľa KM Racing Slovakia, s.r.o. daňové orgány musia nanovo posúdiť existenciu objektívnych okolností, ktoré boli žalobcovi známe alebo mohli byť známe pred uzavretím obchodov. Ak budú daňové orgány opätovne vychádzať z rovnakých indícií, sú povinné individuálne vysvetliť význam každej z nich, následne vysvetliť ich kumulatívny význam a odôvodniť, prečo práve tieto okolnosti mali viesť primerane obozretného podnikateľa k ďalšiemu preverovaniu. Daňové orgány musia vyhodnotiť aj všetky opatrenia vykonané žalobcom pred uzavretím obchodov a vysvetliť, prečo ich nepovažujú za dostatočné. Nestačí len uviesť, že boli nedostatočné. Musia uviesť, ktoré konkrétne ďalšie opatrenia bolo možné rozumne očakávať. Pokiaľ daňové orgány zotrvajú na názore účasti daňového subjektu na daňovom podvode z nevedomej nedbanlivosti, nemôžu vychádzať zo skutočností, ktoré vznikli alebo sa stali zistiteľnými
až po uskutočnení predmetných obchodov, pokiaľ nepreukážu ich poznateľnosť pre žalobcu už v čase uzatvárania obchodného vzťahu. Ak daňové orgány budú tvrdiť neprimeranosť ceny alebo neobvyklosť obchodných podmienok, sú povinné vykonať dokazovanie umožňujúce objektívne porovnanie s bežnými podmienkami v danom segmente reklamných služieb a svoje závery presvedčivo odôvodniť. Na ten účel vykonajú dokazovanie prostriedkami priznanými daňovým poriadkom. Rozsah, obsah, ako aj zmluvne dojednaná cena propagačných služieb môže v súvzťažnosti s miestom a predmetom podnikania žalobcu vytvárať pochybnosti o ekonomickej opodstatnenosti zdaniteľného obchodu a o použití zdaniteľného plnenia na ďalšiu ekonomickú činnosť. Inými slovami, tieto indikátory môžu byť vyhodnotené aj ako skutočnosti spochybňujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Je vecou daňových orgánov, akým spôsobom pristúpia k spochybneniu predložených dôkazov a tvrdení daňového subjektu, následnému vedeniu dokazovania, vyhodnoteniu skutkového stavu a právnemu posúdeniu veci. 50. Podľa § 469 SSP je žalovaný viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu. 51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.