Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 7Ssk/70/2026 0824100170 29. 07. 2026 Mgr. Michal Novotný ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100170.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky senátu vo veci žalobcu: A.. A. A., nar. XX. W. XXXX, K. XXX/XX, I., zastúpeného: JUDr. Katarína Hroncová, advokátka, Dr. Clementisa 1214/4, Brezno, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia z 21. decembra 2023, č. 617573/2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 S 10/2024 z 29. januára 2026 takto rozhodol: Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 S 10/2024 z 29. januára 2026 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 1. decembra 2019 v služobnom pomere príslušníka Finančnej správy Slovenskej republiky a naposledy bol zaradený do funkcie referenta mobilného dohľadu Colného úradu Banská Bystrica. V dňoch 18. a 19. septembra 2023 sa zúčastňoval vzdelávacej aktivity „Špecializované školenie - Nutná obrana“ v Stredisku akadémie finančnej správy stred v Donovaloch. Dňa 19. septembra 2019 od 9:20 h kontrolná skupina žalovaného vykonala v tomto stredisku kontrolu okrem iného v zmysle interného riadiaceho aktu č. 148/2019 (smernica o kontrole dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a užívať omamné látky). O 10:28 hod vykonala u žalobcu testerom dychovú skúšku s výsledkom 0,22 mg/l (0,46 ‰) alkoholu a opakovali ju o 11:00 hod s výsledkom 0,16 mg/l (0,33 ‰). Podľa správy o kontrole sa žalobca po prvej z nich pýtal na možnosť odberu biologického materiálu, následne však vlastnoručne podpísal záznam o skúške, ktorého súčasťou bol predtlačený text, že jej výsledok uznáva. 2. Na základe toho nadriadený 16. októbra 2023 navrhol prepustiť žalobcu zo štátnej služby podľa § 258 ods. 1 písm. j) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v znení neskorších predpisov. Žalobca vo vyjadrení namietol, že záznam o dychovej skúške podpísal ešte pred jej vykonaním, nebol riadne poučený a jej výsledok ovplyvnili lieky, ktoré užil. Ďalej poukázal na nedostatky záznamu o skúške, ako aj na doterajší priebeh jeho služby. Jedna z odborových organizácií, s ktorou sa návrh prerokoval, odporučila, aby žalobcu len disciplinárne potrestali. Riaditeľ colného úradu ho však rozhodnutím z 3. novembra 2023, č. 537626/2023, prepustil zo služobného pomeru podľa cit. § 258 ods. 1 písm. j) zákona o finančnej správe. Na odôvodnenie odkázal na predložený návrh, záznam o dychovej skúške a správu kontrolnej skupiny. Zdôraznil, že citovaný zákon poskytuje príslušníkom lepšie postavenie, preto ich aj prísnejšie sankcionuje, prepustenie však nemožno považovať za sankciu. Ďalej riaditeľ vyzdvihol význam služobnej prísahy podľa § 89 cit. zák., ktorej obsahom je sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti, takže bolo možné očakávať, že príslušník finančnej správy bude príkladne rešpektovať
zákony. Pri rozhodovaní prihliadol na záujem finančnej správy pri plnení jej úloh a ani dovtedajší príkladný výkon žalobcovej služby nemohol nič zmeniť na nulovej tolerancii k alkoholu, osobitne ak ide o príslušníka, ktorý vykonáva službu so zbraňou. Svojím konaním žalobca porušil aj § 119 ods. 2 písm. a), b) a e) a § 210 ods. 2 písm. c) zákona o finančnej správe. Riaditeľ odkázal aj na judikatúru k otázke, či požitie alkoholických nápojov je hrubým porušením pracovnej či služobnej disciplíny, a v závere sa vyrovnal so žalobcovými procesnými námietkami, okrem iného aj citáciou smernice č. 148/2019. 3. Uvedené rozhodnutie, doručované osobne príslušníkmi finančnej správy, žalobca neprevzal, no napadol ho odvolaním. V ňom namietol, že rozhodnutie neodpovedalo na jeho námietky a citovaná judikatúra nie je použiteľná. Vytkol mu aj procesné nedostatky a nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj nezákonnosť dychovej skúšky. Na záver vyjadril názor, že jeho konanie nenapĺňa znaky ustanovené v § 258 ods. 1 písm. j) cit. zák. Tu preskúmavaným rozhodnutím z 21. decembra 2023 však žalovaný - po prerokovaní v poradnej komisii - zamietol toto odvolanie. V odôvodnení zhrnul skutkový stav, ktorý bol podľa neho riadne zistený už v rozhodnutí riaditeľa colného úradu. Dychová skúška sa vykonala v súlade so smernicou č. 148/2019, jej priebeh opisuje správa aj záznam podpísaný žalobcom, ktorý nepripojil žiadne námietky alebo pripomienky, hoci na to bol v zázname určený priestor. Za nekonkrétne považoval žalovaný námietky, že žalobca užil lieky a že pri skúške neboli dodržané postupy pre použitie testera. Zákaz požívať alkoholické nápoje plynie príslušníkovi z § 210 ods. 2 písm. a) zákona finančnej správe v spojení so smernicou č. 148/2019. Rovnako ako riaditeľ colného úradu aj žalovaný zdôraznil, že od príslušníka sa vyžaduje vzorné dodržiavanie disciplíny, ako to prejavil v prísahe, a to aj preto, že príslušníci sami plnia úlohy štátu pri dodržiavaní právnych predpisov. Služba pod vplyvom alkoholu tak znižuje vážnosť finančnej správy a dôvery v ňu. Aj žalovaný v tomto smere odkázal na judikatúru, ktorá sa zaoberala posúdením služby pod vplyvom alkoholu u príslušníkov Policajného zboru. Konečne, ani žalovaný sa nestotožnil s výhradami žalobcu voči postupu pri vykonávaní dychovej skúšky. 4. Tu napadnutým rozsudkom sp. zn. 5 S 10/2024 správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie z 21. decembra 2023, ako aj rozhodnutia riaditeľa colného úradu z 3. novembra 2023. Na odôvodnenie zdôraznil, že príslušníka možno prepustiť podľa § 258 ods. 1 písm. j) zákona o finančnej správe, len ak by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitým záujmom služby. Konajúce orgány musia dostatočne jasne a logicky objasniť svoju správnu úvahu, žalovaný však neuviedol okolnosti, ktoré by „presvedčivo vyabstrahovali konanie“ žalobcu, ktoré by napĺňalo tieto znaky. Nezhodnotili jeho úlohu na vzdelávacom podujatí, nízku hladinu alkoholu v krvi, jeho služobné hodnotenie, ani kladné stanovisko odborovej organizácie. Zákon o finančnej správe obsahuje iné ustanovenia, ktoré výslovne riešia službu príslušníka pod vplyvom alkoholu. Iné dôvody prepustenia uvedené v § 258 ods. 1 zákona o finančnej správe vyžadujú podstatný stupeň závažnosti skutku, pričom u žalobcu ide o prvé porušenie. Podľa správneho súdu tak rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia veci, keďže „zistený skutkový stav veci po vykonaní dokazovania a najmä z neho prameniace právne východiská nezahŕňajúce dostatočné hodnotenie otázok podstatných pre naplnenie hypotézy právnej normy vyjadrenej v § 258 ods. 1 písm. j) zákona... (hlavne intenzity porušenia povinností príslušníka finančnej správy) neboli spôsobilé pre záver“ o prepustení žalobcu. Správny súd však nesúhlasil so žalobnou námietkou, že by žalobca počas výcviku nebol na služobnej ceste alebo nevykonával štátnu službu, pretože to vyplývalo z interného riadiaceho aktu č. 127/2023 (vyslanie na služobnú cestu) a z § 215 ods. 6 a § 73 ods. 3 cit. zákona. Rovnako lehotu na vyjadrenie k podkladom považoval za primeranú a tvrdené porušenie žalobcových procesných práv za nepreukázané. Aj keby žalobca nepoznal smernicu č. 148/2019, ustanovenie § 210 ods. 2 písm. c) cit. zák. priamo zakazuje nastupovať do štátnej služby pod vplyvom alkoholu. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa správna žaloba zamietne. (III) Správnemu súdu vytkol, že nerozlíšil uloženie disciplinárneho opatrenia (sankcie) a prepustenie, ktoré je len personálnym opatrením, a dovtedy bezproblémový výkon služby nemôže byť liberačným dôvodom. Správny súd tak nemal postupovať podľa ustanovení o žalobe vo veciach správneho trestania, o aké by išlo len v prípade ukladania disciplinárnych opatrení. Žalovaný nesúhlasil s názorom, že v rozhodnutí riadne neopísal okolnosti, kvôli ktorým vyslovil žalobcovo prepustenie, keďže podrobne opísal skutkový stav a vysvetlil, prečo ide o zvlášť hrubé porušenie a prečo je ďalšie zotrvanie žalobcu v rozpore so záujmami služby. K tomu odkázal aj na § 89 ods. 1, § 119 ods. 2 písm. a) a e) a § 210 ods. 2 písm. c) zákona o finančnej správe. Okolnosť, že žalobca bol na výcviku, množstvo alkoholu bol malé a zbraň bola odložená, nepovažoval za podstatné, pretože by to odporovalo osobitnej povahe služobného pomeru príslušníka finančnej správy. Ak sa príslušník nezdržal tohto konania, jeho
zotrvanie v službe odporuje záujmom služby. Výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu bol podľa žalovaného vždy zvlášť závažným porušením povinnosti, čo podporil odkazmi aj na skorší služobný poriadok (interný riadiaci akt č. 2/2017). Finančná správa tak kladie dôraz na nulovú toleranciu a záujem služby je potrebné vykladať aj vo vzťahu k iným príslušníkom a verejnosti. Neprichádzalo teda do úvahy uvažovať nad miernejším opatrením. (IV) Napadnutý rozsudok je podľa žalovaného aj nepreskúmateľný, pretože z neho vôbec nie je zrejmé, ako sa má vo veci ďalej konať, najmä vzhľadom na to, že možnosti prepustenia aj disciplinárneho postihu sú podľa § 258 ods. 5 a § 132 zákona finančnej správe obmedzené prekluzívnymi lehotami. (V) Žalovaný vytkol napadnutému rozsudku aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Ten podľa neho nastúpenie na výkon služby pod vplyvom alkoholu u profesionálnych vojakov považuje za dôvod prepustenia zo služobného pomeru a toto prepustenie nepovažuje za disciplinárne opatrenie. 6. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zdôraznil, že ani smernica č. 148/2019 nehovorí, že by pozitívny výsledok dychovej skúšky bol zvlášť hrubým porušením disciplíny. Ani prepustenie podľa § 258 ods. 1 písm. j) zákona o finančnej správe nie je automatické, o čom svedčí aj prax žalovaného. Žalovaný podľa žalobcu neodôvodnil, prečo porušenie povinnosti v prerokúvanej veci je zvlášť hrubé, najmä s ohľadom na kontext veci. Nebola preukázaná ani konkrétna ujma na záujmoch štátnej služby. Okrem toho interné predpisy nemôžu rozširovať zákonné dôvody prepustenia. Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu riadne odôvodnený a preskúmateľný a úlohou správneho súdu nie je určovať ďalší postup v konaní. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou odklonu od praxe kasačného súdu, pretože žalovaným citovaná judikatúra sa týkala profesionálnych vojakov, pre ktorých platí odlišná právna úprava. Naopak, žalobca odkázal na judikatúru, ktorá sa týka charakteristiky hrubého porušenia pracovnej disciplíny. V závere zdôraznil, že prepustenie je najzávažnejším personálnym opatrením, a preto jeho uplatnenie musí byť proporcionálne a brať ohľad na individuálne posúdenie veci. III. Posúdenie veci kasačným súdom 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 8. Podľa § 139 ods. 2 SSP správny súd v odôvodnení rozsudku uvedie okrem iného posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Na rozdiel od tvrdenia žalobcu toto ustanovenie výslovne predpokladá, že ak správny súd zruší rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy ďalej postupovať. Navyše správny súd dbá o to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia tak možno okrem iného vyvodiť, že ak správny súd s ohľadom na právne argumenty zruší preskúmavané rozhodnutie, musí zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť použitý zrušovací dôvod podľa § 191 ods. 1 SSP. Podľa § 191 ods. 6 SSP je totiž orgán v ďalšom postupe viazaný právnym názorom súdu, a preto je mimoriadne dôležité, aby odôvodnenie rozsudku jasne vymedzovalo tento právny názor. Je totiž zrejmé, že ak správny súd zrušuje rozhodnutie ako nepreskúmateľné, je orgán verejnej správy viazaný len právnym názorom v otázke nepreskúmateľnosti a jeho ďalším postupom bude náležité doplnenie odôvodnenia. Naopak, ak dôvodom zrušenia je nesprávne právne posúdenie veci, bude musieť orgán verejnej správy vykonať novú subsumpciu v zhode s právnym posúdením správneho súdu. 9. Ako žalovaný správne uvádza v kasačnej sťažnosti, pojem „nesprávne právne posúdenie veci“ je použitý vo viacerých právnych predpisoch. Podľa ustáleného výkladu sa pod takýmto posúdením rozumie omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový, teda ak sa nepoužil správny právny predpis, ak sa správny predpis nesprávne vyložil, alebo ak sa síce správne vyložil, no nesprávne použil na prerokúvanú vec (teda ak sa vykonala nesprávna subsumpcia, porov. ešte uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 61/2006, R 38/2008). Ak správny súd zrušuje rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, musí v odôvodnení rozsudku zrozumiteľne vysvetliť, ktorý právny predpis mal tento orgán použiť, no nepoužil, ako ho mal správne interpretovať, hoci to neurobil, alebo ako mal správne vykonať subsumpciu (podradiť jednotlivé zistené skutočnosti pod znaky hypotézy právnej normy, no neurobil tak). Uvedené zásady platia aj vo vzťahu k pojmu „zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny“ a „záujmy služby“, použité v § 258 ods. 1 písm. j) zákona o finančnej správe. Ako už tunajší súd viackrát zdôraznil, tieto pojmy sú tzv. neurčitými právnymi pojmami, a ich výklad je v rámci vymedzenom ustanovením § 191 ods. 1 SSP aj predmetom prieskumu zo strany správnych súdov, ktoré nie sú obmedzené ustanovením § 27 ods. 2 a 3 SSP, pretože výklad neurčitých právnych pojmov nie je výkonom správnej úvahy (k tomu všeobecne porov. z posledného obdobia rozsudky sp. zn. 6 Ssk 35/2025, 6 Ssk 25/2025 a 6 Ssk 87/2025 a v nich citovanú judikatúru).
10. Podľa kasačného súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku nevyhovuje týmto požiadavkám. Nemožno z neho totiž vyvodiť jasný záver, či ustanovenie § 258 ods. 1 písm. j) zákona o finančnej správe v prerokúvanej veci nemalo byť použité (a ak nie, ktoré ustanovenie malo byť použité namiesto neho), alebo či toto ustanovenie bolo nesprávne vyložené (a ak áno, ako malo byť vyložené správne), alebo v ktorých skutkových znakoch hypotézy tohto ustanovenia žalovaný vykonal nesprávnu subsumpciu, teda nesprávne podradil zistené skutočnosti pod jednotlivé znaky právnej normy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa skôr javí, že správny súd vytýka žalovanému nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia pri hodnotení určitých okolnosti, ale bez toho, aby vo všeobecnosti objasnil ich význam z hľadiska právnej normy ustanovenej v cit. § 258 ods. 1 písm. j) uvedeného zákona. Správny súd teda v rozpore s požiadavkami, ktoré ustanovenie § 139 ods. 2 SSP kladie na odôvodnenie jeho rozsudku, nepodal žiaden vlastný výklad neurčitých právnych pojmov „zvlášť hrubé porušenie“ a „záujmy služby“, no napriek tomu žalovanému vytkol nesprávne právne posúdenie veci, ktoré však videl v tom, že žalovaný sa určitými okolnosťami nezaoberal vôbec alebo len nedostatočne. Ako už bolo uvedené, žalovaný má byť podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný vysloveným právnym názorom; odôvodnenie napadnutého rozsudku mu však nedáva spoľahlivú odpoveď na otázku, aké právne posúdenie veci má vziať za základ svojho ďalšieho rozhodnutia a ako má vykonať subsumpciu tak, aby tomuto právnemu názoru vyhovel. 11. Kasačný súd len vo všeobecnosti dodáva, že aj v správnom súdnom konaní sa musí rešpektovať princíp právnej istoty, teda stav, kedy každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších právnych autorít (porov. čl. 2 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP). To znamená, že aj správne súdy pri posudzovaní, či rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, musia zohľadňovať ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu [porov. aj § 440 ods. 1 písm. h) SSP]. Ako však správne zdôraznil žalobca, za ustálenú rozhodovaciu prax pre tu prerokúvanú vec nemožno považovať rozhodnutia týkajúca sa prepustenia profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Toto ustanovenie totiž výslovne viaže prepustenie na nastúpenie do služby po vplyvom alkoholu. Ako už bolo uvedené, ustanovenie § 258 ods. 1 písm. j) zákona o finančnej správe používa len neurčité pojmy „zvlášť hrubé porušenie“ a „záujmy služby“, teda podobné, aké sú použité napr. v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Pretože ide v oboch prípadoch o aplikáciu obdobných neurčitých pojmov, možno za ustálenú judikatúru považovať skôr judikatúru k tomuto ustanoveniu. 12. Táto judikatúra už vo všeobecnosti vyslovila, že nastúpenie do služby pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok sa považuje za porušenie služobnej disciplíny a služobnej prísahy, a to spravidla zvlášť hrubým spôsobom (porov. rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 104/2007, 6 Sžo 21/2012, 5 Sžo 25/2012, 2 Sžo 12/2014, 2 Sžo 69/2014, 8 Sžo 265/2015 alebo 3 Sžk 38/2019, rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 111/2025), podobne ako výkon služby pod vplyvom omamných látok (porov. rozsudok sp. zn. 2 Sžo 13/2016 alebo 7 Ssk 33/2025), prípadne podozrenie z prevzatia úplatku (rozsudok sp. zn. 6 Ssk 25/2025) alebo neoprávnené vyúčtovanie nákladov služobnej cesty (rozsudok sp. zn. 6 Ssk 19/2025). Správny súd síce správne poukázal na to, že § 258 ods. 1 písm. j) zákona o finančnej správe, rovnako ako § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe policajtov, ako druhú - kumulatívnu - podmienku prepustenia ustanovujú, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Tento pojem doteraz judikatúra všeobecnejšie nedefinovala; zdôraznila len, že aj keď porušenie týchto ustanovení nemusí byť úmyselné (porov. rozsudok sp. zn. 1 Sžk 61/2020 a tam cit. prejudikatúru), nevedomosť o možných následkoch (zavinenie) môžu byť podkladom úvahy, či ešte možno očakávať nápravu v dodržiavaní služobnej disciplíny a služobnej prísahy, teda či by tu bol priestor pre disciplinárne opatrenie ako miernejšiu formu postihu než prepustenie (porov. v tomto smere už rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 7/2002, Zo súdnej praxe 16/2004, ale napr. aj rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 119/2022 alebo 7 Ssk 101/2024). IV. Záver 13. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nevyhovuje náležitostiam ustanoveným v § 139 ods. 2 v spojení aj s § 191 ods. 6 SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Len v záujme úplnosti sa pripomína, že ani ustanovenie čl. 2 ods. 3 základných princípov CSP nevylučuje, aby správny súd s ohľadom na konkrétne skutkové a právne osobitnosti
rozhodol odchylne od ustálenej rozhodovacej praxe. V takom prípade však musí tento odklon dôkladne a presvedčivo odôvodniť, čo vo veciach, akou aj prerokúvaná vec, okrem iného znamená aspoň v hrubých rysoch vyložiť (interpretovať) príslušné neurčité právne pojmy a vymedziť skutkové okolnosti, za ktorých sú ich znaky naplnené. Až to potom dovolí ustáliť, či preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo nie. 15. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou celkových trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 16. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.