Advokáti.Digital
RozsudokNajvyšší správny súd SR14. 8. 2026plný text

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/59/2026 z 14. 8. 2026

CitáciaRozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 14. augusta 2026, sp. zn. 7Ssk/59/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:0723101424.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Najvyšší správny súd SR 7Ssk/59/2026 0723101424 14. 08. 2026 JUDr. Jana Martinčeková ECLI:SK:NSSSR:2026:0723101424.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: J.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SPSČ-PO3-2023/004555-003 zo dňa 16.11.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 14Sas/37/2023 - 81 zo dňa 27.01.2026, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Predmet konania 1. Napadnutým rozsudkom č. k. 14Sas/37/2023 - 81 zo dňa 27.01.2026 Správny súd v Bratislave zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: SPSČ-PO3-2023/004555-003 zo dňa 16.11.2023 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutia žalovaného číslo: SPČ-OSZ-00046694/2023-VZ zo dňa 01.07.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

II. Administratívne konanie 2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.07.2023 o 11,8% v sume 100,74 eur, teda zo sumy 853,71 eur mesačne na sumu 954,45 eur mesačne. 3. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. § 81 ods. 3 písm. a), § 68 ods. 1, § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z., resp. „zákon o sociálnom poistení“), § 5 ods. 1, § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,zákon č. 365/2004 Z. z.“) a vyjadril sa k námietkam žalobcu vzťahujúcich sa k tzv. mimoriadnej valorizácii dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Úmyslom zákonodarcu pri zmene mechanizmu valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia od 01.05.2013 zákonom č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z., bolo nastaviť mechanizmus tak, aby sa zvyšovali raz ročne, vždy k 1. júlu príslušného roka, a to o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnom roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva. 5. Podľa žalovaného právna úprava mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok je upravená v zákone o sociálnom poistení, konkrétne v § 293fzc, pričom týmto sa vykonáva prechodné, mimoriadne zvýšenie konkrétnych dôchodkových dávok vyplácaných zo všeobecného systému. Nároky zo všeobecného systému sociálneho poistenia a nároky zo sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov sa nedajú porovnávať, sú v ňom viaceré rozdiely, či už pri určovaní výšky dávok, ich nároku, preto žalovaný nevidel dôvod na aplikáciu mimoriadnej valorizácie. Vo vzťahu k žalobcom namietanej diskriminácii žalovaný skonštatoval, že vybrať z celej skupiny rozdielov medzi týmito systémami jeden, ktorý sa javí byť pre skupinu policajtov a vojakov menej výhodný a dôvodiť v tomto kontexte diskrimináciou, je preto prinajmenšom neopodstatnené. Všetkým poberateľom výsluhového dôchodku sa tieto dávky zvyšujú od 01.07.2023 o 11,8% mesačnej sumy, preto k diskriminácii tvrdenej žalobcom nedochádza. Žalovaný skonštatoval, že požiadavke žalobcu zohľadniť pri valorizácii jeho výsluhového dôchodku ust. § 293fzc zákona o sociálnom poistení nemožno vyhovieť, lebo takýto postup by sa priečil ústavným princípom viazanosti správnych orgánov platnou právnou úpravou a účinnými právnymi predpismi. III. Konanie na správnom súde 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd k požiadavke žalobcu, aby percento zvýšenia dôchodkových dávok zahŕňalo valorizáciu vykonávanú k 1. januáru kalendárneho roka a aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods. 1 zákona o sociálnom poistení uviedol, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať percentá zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Bráni tomu jazykový výklad príslušného ustanovenia, ktorý v jednotnom čísle hovorí o percente zvýšenia dôchodkových dávok. Nezvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu aj o 10,6 % podľa § 293fzc zákona o sociálnom poistení nepovažoval voči žalobcovi za diskriminačné, ani za rozporné s Dohovorom č. 128. Orgánom zákonodarnej moci je Národná rada Slovenskej republiky, pričom žalovaný postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v tomto prípade zákon č. 328/2002 Z. z. Správny súd zároveň skonštatoval, že nemohol uplatňovať analógiu legis alebo analógiu iuris a dotvárať príslušnú právnu úpravu tak, ako sa toho domáhal žalobca s odkazom na čl. 4 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Nemožno považovať za porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie, ak v roku 2023 spôsob valorizácie výsluhových dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. vykazuje rozdiely oproti spôsobu valorizácie dôchodkov v roku 2023 podľa zákona o sociálnom poistení v dôsledku jeho novelizácie zákonom č. 210/2023 Z. z., ktorým bola zavedená v roku 2023 prostredníctvom prechodného ustanovenia účinného od 01.07.2023 i skoršia valorizácia dôchodkov. Nejde ani o medzeru v zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej úpravy zo strany zákonodarcu) a ani tým nedošlo k založeniu protiústavnosti platného právneho rámca zakotveného v zákone o sociálnom poistení a v zákone č. 328/2002 Z. z. 7. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku porušenia legitímnych očakávaní žalobcu a právnej istoty. Rozdiely v právnej úprave v § 68 Zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82 zákona o sociálnom poistení sú natoľko výrazné, že nemohli na strane žalobcu vyvolať legitímnu nádej na zhmotnenie príslušnej majetkovej hodnoty. K poukazu žalobcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) správny súd uviedol, že táto nijako nepojednáva o problematike zvyšovania výsluhových dôchodkov. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného, keďže žalobca dostal v preskúmavanom rozhodnutí relevantnú odpoveď, prečo nebolo v jeho prípade vykonané zvýšenie výsluhového dôchodku o percento podľa § 293fzc zákona

o sociálnom poistení. Vo vzťahu k námietke, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uviedol, že žalobca ju v správnej žalobe nijako nekonkretizoval a sám takéto skutočnosti nezistil. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, v rámci ktorej žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci. IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 8. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Kasačnému súdu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie v celom rozsahu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 9. Po zhrnutí záverov napadnutého rozsudku za sporný označil výklad ust. § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. Správnemu súdu vytkol, že predmetné ustanovenie vyložil nesprávne, keď použil nesprávny jazykový výklad zákona a neaplikoval logický a teleologický výklad, čo považoval za ústavne nekonformné a neudržateľné. V tejto súvislosti citoval závery z početných rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) a Ústavného súdu Českej republiky. Namietal, že správny súd sa neoboznámil s účelom zákona č. 80/2013 Z. z. Poukazoval na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z. uvádzajúcu, že mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia sa mení tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Výklad správneho súdu však má podľa neho za následok vzdialenie tejto valorizácie, čo nemožno považovať za solidárne. Odkaz správneho súdu na jednotné číslo slova „percento“ opomína, že v roku 2023 sa starobné dôchodky dvakrát valorizovali vždy o niekoľko „percent“, nie „jedno percento“. Jazykový výklad správneho súdu založený na jednotnom a množnom čísle slova percento/percentá je nesprávny a neobstojí. Napadnutý rozsudok označil za arbitrárny, formalistický, bez riadneho odôvodnenia pri absencii vysporiadania sa so špecifickými námietkami sťažovateľa, v dôsledku čoho došlo aj k priamemu porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 10. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 06.03.2026. Uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou správneho súdu a výrokom napadnutého rozsudku. Kasačnému súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V. Posúdenie veci kasačným súdom 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný podľa § 453 ods. 2 veta prvá SSP, zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 12. Podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom k 16.11.2023 (vydanie preskúmavaného rozhodnutia) od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. znení účinnom k 16.11.2023 dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 293fzc ods. 1 cit. zák. ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.

13. Predmetom prieskumu v kasačnom konaní je rozsudok, v ktorom sa správny súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu (priznaný od 01.12.2011) o 11,80 % mesačne od 01.07.2023 podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné striktne aplikovať len uvedené ustanovenie, a nie aj § 293fzc zákona o sociálnom poistení. Základom kasačnej sťažnosti bol nesúhlas s uvedeným právnym názorom správneho súdu a žalovaného. Identickou právnou otázkou sa zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozsudkoch sp. zn. 7Ssk/27/2025 zo dňa 26.06.2025 a sp. zn. 7Ssk/64/2025 zo dňa 25.11.2025, pričom formulácia sťažnostných námietok v tu prejednávanej veci bola v zásade totožná ako v už prejednaných veciach. 14. Rozsudok sp. zn. 7Ssk/27/2025 bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 115/2026 ZNSS a kasačný súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa v tu prejednávanej veci odklonil právnych záverov prijatých v uvedenom rozsudku, preto naň v súlade s ust. § 464 ods. 1 poukazuje a prevzatú podstatnú časť uvádza: „ 10. Z?citovaných ustanovení je teda zrejmé, že od 1. mája 2013 došlo k?podstatnej zmene v?úprave zvyšovania výsluhových dôchodkov. Kým podľa dovtedajšej úpravy bolo síce percento zvýšenia určené v?samotnom zákone č. 328/2002 Z. z., bolo závislé od toho, či zákon o?štátnom rozpočte zvýšil funkčné platy príslušníkov Policajného zboru (a ďalších príslušníkov), od 1. mája 2013 sa zvyšovanie naviazalo na zvyšovanie dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Od tohto dátumu až do 31. decembra 2017 sa však výsluhové dôchodky zvyšovali o?určitý podiel pevnej sumy určenej v?zákone č. 461/2003 Z. z. (vypočítaný koeficientom v?zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.) a?až od 1. januára 2018 ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. odkazuje na zvyšovanie o?percento zvýšenia (teda nie o?pevnú sumu, resp. jej podiel). Žalobca v?tomto smere síce správne odkazuje na dôvodovú správu k?citovanému zákonu č. 80/2013 Z. z. (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 353), ktorá naozaj vyzdvihuje, že mechanizmus valorizácie výsluhových dávok sa má priblížiť civilnej sfére. Toto odôvodnenie je však spoločné ku všetkým zmenám v § 68, nielen k?jeho odseku 16, ktorý sa mal navyše použiť až na zvyšovanie od 1. januára 2018. 11. Naopak, k?ustanoveniu § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. citovaná dôvodová správa výslovne uvádza, že od tohto dátumu sa „mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie... bude valorizácia dôchodkových dávok v?civilnej sfére. Táto... bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov... za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku“. Žalobca teda v?zásade správne zdôrazňuje, že podľa judikatúry ústavného súdu sa jazykový výklad normy musí doplniť aj inými metódami, predovšetkým výkladom účelom právneho predpisu, ale tiež jeho systematikou alebo požiadavkou zabezpečiť jeho súlad s? nadradenými právnymi normami (porov. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a?ďalšie). Z?citovaných častí dôvodovej správy je však zrejmé, že zamýšľaný účel priblížiť valorizáciu dávok v?civilnej sfére sa dosahoval už tým, že sa opustil pôvodný model valorizácie (závislý od úpravy v?zákone o?štátnom rozpočte), ktorá sa po novom principiálne naviazala na zvyšovanie dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Avšak ani mechanizmus valorizácie medzi 1. májom 2013 a?31. decembrom 2017 (upravený v § 68 ods. 1 a?3) nezabezpečoval, že sa výsluhové dôchodky zvýšili presne o?sumu pevného zvýšenia podľa uvedeného zákona, pretože podľa § 68 ods. 3 sa táto suma zvýšenia krátila určitým koeficientom (v závislosti od dĺžky služby). 12. Inak povedané, hoci účelom zákona č. 80/2013 Z. z. pri novelizácii § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo priblížiť valorizáciu výsluhových dávok a?dôchodkových dávok, nebolo jeho účelom, aby táto valorizácia bola presne rovnaká. Kasačný súd sa tak nemôže stotožniť s?názorom žalobcu, že by už z?účelu uvedeného zákona malo vyplývať, že výsluhové dávky sa vždy a?za každých okolností musia zvyšovať vždy presne tak isto (o rovnakú veličinu v?ten istý čas) ako dôchodkové dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Inak povedané, nemožno tvrdiť, že by každú zmenu mechanizmu valorizácie v?tomto zákone mala automaticky kopírovať aj zmena tohto mechanizmu pri výsluhových dávkach. Proti tomu svedčí napokon aj citovaná časť dôvodovej správy, ktorá sa týkala práve ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. Z?nej plynie, že pod percentom zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok zákonodarca rozumel práve percento určené na základe medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Podľa kasačného súdu to potvrdzuje, že už týmto zvýšením (o percento medziročného rastu) považovala dôvodová správa za naplnený svoj účel „priblížiť“ valorizáciu výsluhových dávok civilnej sfére (teda dôchodkovým dávkam podľa zákona č. 461/2003 Z. z.). Tento záver podporuje aj systematická súvislosť § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. s ustanovením § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého obsah však treba najskôr bližšie vysvetliť.

... 14. ... Na základe vykonaných zmien tak od 1. januára 2018 bol mechanizmus valorizácie výsluhových dávok podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. a?dôchodkových dávok podľa § 82 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. (resp. podľa § 82 ods. 1 tohto zákona v?znení účinnom od 1. januára 2018) v? zásade zhodný: v?oboch systémoch sa (už vyplácané) dávky valorizovali o?percento medziročnej inflácie zistenej v?prvom polroku predchádzajúceho roka, a?to raz ročne - dôchodkové už od 1. januára, výsluhové až od 1. júla bežného kalendárneho roka. Podľa kasačného súdu táto totožnosť poskytuje práve systematický argument pre záver, že ak ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. už od 1. januára 2018 používalo formuláciu „percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok“, rozumelo sa ňou presne to percento zvýšenia, ktoré bolo od 1. januára 2018 ustanovené v § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a?ktoré sa odvíjalo od medziročnej inflácie zistenej v?prvom polroku predchádzajúceho kalendárneho roka (ako to výslovne potvrdzovala aj citovaná dôvodová správa k?zákonu č. 80/2013 Z. z.). 15. Zásadnú a?pomerne radikálnu zmenu do tohto systému priniesol zákon č. 210/2023 Z.z., ktorý s? účinnosťou od 1. januára 2024 novelizoval ustanovenie § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., takže dôchodkové dávky sa mali novelizovať dvoma spôsobmi. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) cit. zák. sa už vyplácaná dôchodková dávka mala zvyšovať od 1. januára o?percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodkov za prvých deväť mesiacov predchádzajúceho kalendárneho roka. Tento mechanizmus tak v?zásade zodpovedal mechanizmu účinnému do tohto dátumu a?znamenal, že dôchodková dávka sa zvyšuje len raz ročne percentom určeným podľa tohto ustanovenia na príslušný kalendárny rok. Podľa nového ustanovenia § 82 ods. 2 sa však dôchodková dávka má valorizovať mimoriadne aj počas kalendárneho roka, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania (t. j. od 1. januára, najneskôr však do júna) presiahol päť percent. V?takom prípade sa dôchodková dávka valorizuje o?percento tohto rastu, a?to od tretieho kalendárneho mesiaca potom, čo štatistický úrad vykázal jeho prekročenie (§ 82 ods. 3). Pre tento prípad potom § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. ustanovuje iný spôsob výpočtu percenta zvyšovania dôchodkovej dávky od 1. januára ďalšieho roka, a?to výpočtom podľa prílohy č. 4a tohto zákona, ktorý je nastavený tak, aby zabránil viacnásobnému premietnutiu rastu cien (inflácie) za to isté obdobie do percenta zvyšovania dávok. ... 16. Inak povedané, obsahom a?cieľom „mimoriadnej valorizácie“ podľa novelizovaného ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v?znení účinnom od 1. januára 2024 je, aby sa v?prípade citeľnej medzimesačnej inflácie (viac ako 5 %) nečakalo s?jej premietnutím do zvýšenia dôchodkovej dávky až do 1. januára ďalšieho kalendárneho roka, ale aby sa prejavila zvýšením už skôr. Avšak to, o?čo sa dávka takto zvýši skôr, musí sa primerane (matematicky) zohľadniť pri určení percenta ročného zvýšenia od 1. januára nasledujúceho roka, aby výsledné zvýšenie bolo také isté, ako keby počas roka k?mimoriadnej valorizácii nedošlo. Cieľom mimoriadnej valorizácie tak nie je dodatočne zvyšovať dôchodkové dávky, ale rovnomernejšie rozložiť ich zvyšovanie počas kalendárneho roka, v?ktorom je vysoká inflácia. Spolu s?citovanou zmenou, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2024, bolo do zákona č. 461/2003 Z. z. doplnené prechodné ustanovenie § 293fzc, ktoré nadobudlo účinnosť už 1. júla 2023 (porov. čl. VII zákona č. 210/2023 Z. z.). Podľa neho sa mali (mimoriadne) zvýšiť dôchodkové dávky vyplácané k?1. júlu 2023, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov presiahol päť percent už za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023, a to o percento tohto rastu. Týmto prechodným ustanovením sa tak už od 1. júla 2023 zaviedol mechanizmus, predpokladaný v?cit. § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. až od 1. januára 2024. Na zabránenie viacnásobného premietnutia tohto zvýšenia aj do riadnej valorizácie od 1. januára 2024 však § 293gc cit. zák. ustanovil, že zvýšenie podľa prechodného ustanovenia § 293fzc sa na účely § 82 ods. 1 posudzuje ako zvýšenie podľa § 82 ods. 2. To má za následok, že pre výpočet percenta zvýšenia dôchodkových dávok od 1. januára 2024 sa nepoužije celá medziročná inflácia, ale v?zmysle § 82 ods. 1 písm. b) cit. zák. sadzba vypočítaná podľa prílohy č. 4a. ... 18. Tento relatívne komplikovaný a?navzájom previazaný model však nenašiel žiadne odzrkadlenie v?úprave zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. Už citovaný § 68 ods. 1 tohto zákona totiž naďalej ustanovuje, že (vyplácané) výsluhové dávky sa zvyšujú len jedenkrát ročne, a?to od 1. júla. Práve v?nadväznosti na to potom už citované ust. § 68 ods. 16 naďalej odkazuje na percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok, teda na ten mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok, ktorý bol od 1. januára 2018 do 31. decembra 2023 upravený v § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a?ktorý je od 1. januára 2024 zachovaný v § 82 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Naopak, ustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. by nedovoľovalo zmysluplne uplatniť mimoriadnu valorizáciu podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Toto ustanovenie predpokladá zvyšovanie dôchodkov k?pohyblivému dátumu (tretí kalendárny mesiac, odkedy štatistický

úrad vykázal prekročenie päťpercentnej kumulovanej medzimesačnej inflácie), čo je nezlučiteľné s? pevným dátumom zvyšovania od 1. júla, ako ho naďalej predpokladá ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. Ako už bolo zdôraznené, prechodné ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. je takisto formou mimoriadnej valorizácie v zmysle § 82 ods. 2, len so skoršou účinnosťou, čo dosvedčuje aj cit. § 293gc. Preto ani toto ustanovenie nemožno uplatniť pri zvyšovaní podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. Okrem toho zákon č. 328/2002 Z. z. nepredpokladá žiadnu obdobu prílohy č. 4a, ktorá by zamedzovala dvojnásobnému zohľadneniu inflácie za to isté obdobie pri zvyšovaní. Tým by sa dávky výsluhového zabezpečenia v?skutočnosti zvyšovali na základe tej istej inflácie dvakrát, čím by ich poberatelia získavali neoprávnenú výhodu.“ 15. Právne závery vyslovené vyššie si kasačný súd v plnom rozsahu osvojuje a na ne poukazuje. Preto vyhodnotil sťažnostnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom ako plne nedôvodnú. Žalobca v cit. rozsudku dostal odpovede na všetky zásadné otázky nastolené v kasačnej sťažnosti, vrátane vyhodnotenia jeho námietky ohľadom dôvodovej správy k § 68 ods. 1 a 16 zákona. č. 328/2002 Z. z. 16. Kasačný súd k sťažnostnej námietke o nesprávnom jazykovom výklade správneho súdu založenom na jednotnom čísle slova „percento“ dodáva s poukazom na vyššie uvedené vysvetlenie, že ust. § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. januára 2018 používa formuláciu „percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok“, čím sa rozumie presne to percento zvýšenia, ktoré bolo od 1. januára 2018 ustanovené v § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a?ktoré sa odvíjalo od medziročnej inflácie zistenej v?prvom polroku predchádzajúceho kalendárneho roka. Slovo „percento“ v spojení „percento zvýšenia“ sa v citovaných právnych predpisoch používa ako synonymum výrazu „percentuálna sadzba“, resp. „percentuálna miera“. Pokiaľ teda tieto ustanovenia hovoria o „percente“ zvýšenia, označujú týmto jednotným číslom (jednu) percentuálnu sadzbu, ale nie jeden percentuálny bod v zmysle 1 % (pozri rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7Ssk/64/2025). 17. Kasačný súd tiež ako nedôvodnú vyhodnotil námietku sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. V námietke neuviedol žiadny konkrétny argument, na ktorý by mu správny súd neodpovedal. Po preskúmaní napadnutého rozsudku kasačný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie plne vyhovuje § 139 ods. 2 SSP. Správny súd správne identifikoval, že podstatou veci je výklad ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., najmä jeho previazanie na mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Následne zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa pri zvyšovaní výsluhových dávok berie do úvahy len percento zvýšenia určené na kalendárny rok, nie aj percento zvýšenia zistené na základe medzimesačnej inflácie v zmysle § 82 ods. 2 cit. zákona a to aj s poukazom na dôvodovú správu k § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. a nielen s použitím gramatického výkladu tohto ustanovenia. Rovnako zrozumiteľne sa správny súd vyrovnal s tvrdenou diskrimináciou, keď odkázal na principiálnu samostatnosť a oddelenosť systému sociálneho poistenia a výsluhového zabezpečenia, ktorú podoprel judikatúrou ÚS SR. VI. Záver a trovy kasačného konania 18. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky ako v celom rozsahu nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol. 19. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaný síce právo na náhradu trov mal, keďže mal úspech vo veci, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise