Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 1Svk/26/2024 8022200344 31. 07. 2025 JUDr. Marián Fečík ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200344.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkýň: 1/ W.. K. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. J. XX, O. J., právne zastúpená: JUDr. Silvia Kollárova, advokátka, so sídlom: Štúrova 29, Levoča, 2/ JUDr. Silvia Kollárova (sťažovateľka 1/), advokátka, so sídlom Štúrova 29, Levoča, proti žalovanej: Krajská prokuratúra Prešov (sťažovateľka 2/), so sídlom Masarykova 16, Prešov, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej č. 4Kn 284/21/7700-19 z 28.4.2022, konajúc o kasačných sťažnostiach žalobkyne 2/ a žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-3S/39/2022-181 z 11.07.2024, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť žalobkyne 2/ sa z a m i e t a . II. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-3S/39/2022-181 z 11.07.2024 sa m e n í tak, že žaloba žalobkyne 1/ sa z a m i e t a . III. Žiadnemu z účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania ako aj trov konania pred správny súdom n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobkyňa 1/ právne zastúpená žalobkyňou 2/ podala dňa 30.03.2022 žiadosť o sprístupnenie informácie podľa § 16 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ktorou sa domáhala poskytnutia informácie „v akom štádiu konania je nami podané odvolanie zo dňa 27.02.2022, doručeným listom riadne a včas zaslané z Pošty Levoča dňa 28.02.2022 a adresátom t. j. Krajskou prokuratúrou v Prešove preukázateľne prevzaté dňa 02.03.2022 o 07:27 hod. z Pošty Prešov 1.“ (ďalej aj „žiadosť z 30.03.2022“). 2. Keďže žalovaná na žiadosť z 30.03.2022 nereagovala, podali žalobkyňa 1/ právne zastúpená žalobkyňou 2/ a aj žalobkyňa 2/ voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovanej o odmietnutí sprístupnenia informácie (§ 18 ods. 3 zákona o slobode informácií) listom zo dňa 19.04.2022 podaným na poštovú prepravu dňa 21.04.2022 odvolanie (ďalej aj „odvolanie z 19.04.2022“). 3. Žalovaná vybavila odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ listom č. 4Kn 284/21/7700-19 z 28.04.2022 označeným ako „Podanie z 19.04.2022 - vyrozumenie“, adresovaným žalobkyni 2/ (ďalej aj „opatrenie žalovanej“), v ktorom uviedla, že:
- odvolanie z 19.04.2022 bolo po preskúmaní vyhodnotené ako ďalšia opakovaná žiadosť o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Kežmarok pod sp. zn. 1Pn 235/21/7703 a na Odbore kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ, Kežmarok pod sp. zn. ORP-224/VYS-KK-2021 (ďalej aj „príslušná trestná vec“), - vo vybavení predchádzajúcej „prvej“ žiadosti z 13.10.2021 žalovanou pod sp. zn. 4Kn 284/21/7700-7 z 07.12.2021 bolo dané poučenie, že v prípade, ak v tej istej veci bude podané ďalšie podanie (opakovaná žiadosť) z tých istých vecných dôvodov, nebude sa o tomto podaní konať, o čom sa ani nebude vyrozumievať, - rovnaké poučenie bolo dané opakovane na vedomie žalovanou aj v jej listoch sp. zn. 4Kn 284/21/7700-11 z 18.01.2022 a sp. zn. 4Kn 284/21/7700 z 15.02.2022, pričom žalobkyňa 1/ zastúpená žalobkyňou 2/ následne opäť podali žalovanej ďalšie podania v danej veci z 27.02.2022, 30.03.2022 a naposledy 19.04.2022, - opätovne upriamuje pozornosť na vecný obsah vyššie uvedeného poučenia. II. Konanie na krajskom súde a Správnom súde 4. Dňa 30.6.2022 bola na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) doručená všeobecná správna žaloba (ďalej len „žaloba“) žalobkyne 1/ právne zastúpenej žalobkyňou 2/ a žalobkyne 2/ na preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej. 5. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len „Správny súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. 6. Správny súd rozsudkom č. k. PO-3S/39/2022-181 z 11.07.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) vo výrokoch I. odmietol žalobu žalobkyne 2/, II. zrušil opatrenie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, III. priznal žalobkyni 1/ voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, IV. žalobkyni 2/ nepriznal právo na náhradu trov konania, V. žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 7. Správny súd napadnutý rozsudok odôvodnil vo vzťahu k odmietnutiu žaloby žalobkyne 2/ predovšetkým tým, že žiadosť z 30.03.2022 bola podaná len žalobkyňou 1/ právne zastúpenou žalobkyňou 2/ a nie aj samostatne žalobkyňou 2/. Odvolanie z 19.04.2022 bolo síce formálne podané nielen žalobkyňou 1/ právne zastúpenou žalobkyňou 2/ ale aj žalobkyňou 2/, avšak spoločným podaním odvolania nedošlo „k založeniu núteného alebo nerozličného procesného spoločenstva“ medzi žalobkyňami 1/ a 2/. S odkazom na absenciu ochrany vlastných subjektívnych práv u žalobkyne 2/ preto došlo k odmietnutiu jej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) z dôvodu jej podania zjavne neoprávnenou osobou, 8. Vo vzťahu ku zrušeniu opatrenia žalovanej Správny súd odôvodnil napadnutý rozsudok najmä tým, že: - nespochybňuje procesné oprávnenie žalovanej posudzovať podania podľa ich obsahu, avšak každé podanie je procesným právnym úkonom, a teda je prejavom vôle účastníka konania. Preto ani výklad podania založený na jeho obsahu nesmie smerovať k zjavnému popretiu vôle toho, kto takýto procesný právny úkon urobil, - v niektorých prípadoch môže prichádzať do úvahy voľba z viacerých možností iniciácie postupu zo strany orgánu verejnej moci. Jedna listina môže obsahovať viacero procesných úkonov. Preto, ak žalovaná v žiadosti z 30.3.2022 videla aj prvky žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu orgánu činného v trestnom konaní, nebránilo to jej vybaveniu podľa zákona o slobode informácií, - opatrenie žalovanej nemá náležitosti, ktoré má obsahovať rozhodnutie podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), hoci sa v ňom konkrétne spomína odvolanie z 19.04.2022, - opatrenie žalovanej je rozhodnutím vydaným vo forme opatrenia, ktorým žalovaný podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií zamietol odvolanie z 19.04.2022. V jeho obsahu však nie sú uvedené „žiadne vecné dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu odvolania z 19.04.2022 a potvrdeniu fiktívneho rozhodnutia a nevyjadruje sa ani k správnosti postupu vybavenia žiadosti z 30.03.2022.“, - opatrenie žalovanej je preto v celosti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
- žalovaná tiež odvolanie z 19.04.2022 nepredložila na rozhodnutie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a namiesto toho sama rozhodla vo veci, pričom Správny súd na to, že opatrenie žalovanej vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, prihliadol nad rámec žalobných bodov podľa § 134 ods. 2 písm. b/ SSP. 9. Záverom Správny súd uviedol, že v ďalšom konaní žalovaná postupom podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií vyzve žalobkyňu v 1. rade na doplnenie neúplnej žiadosti z 30.03.2022, pretože mu nebolo zrejmé, akú konkrétnu informáciu žalobkyňa 1/ od žalovanej požadovala. Žalovaná následne o odvolaní z 19.04.2022 buď sama rozhodne postupom podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, alebo ho predloží Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ako nadriadenému povinnej osoby postupom podľa § 19 zákona o slobode informácií. III. Kasačné sťažnosti a vyjadrenia k nim 10. Proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-3S/39/2022-181 z 11.07.2024 podali včas kasačnú sťažnosť žalobkyňa 2/ (ďalej aj „sťažovateľka 1/“) a to proti výrokom č. I. a IV. a žalovaná (ďalej aj „sťažovateľka 2/“) a to proti výrokom II. a III. 11. Sťažovateľka 1/ podala kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP, pretože Správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vec nesprávne právne posúdil a zároveň nezákonne odmietol podanie. Sťažovateľka 1/ v rámci sťažnostných bodov predovšetkým poukázala na viaceré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a následne skonštatovala, že napadnutý rozsudok je „arbitrárny, formálny, nejasný, všeobecný a vecne, právne a skutkovo má nepreskúmateľný obsah“. Sťažovateľka uviedla, že napísala žalobu v mene žalobkyne 1/ a túto aj zastupovala ako advokátka, avšak namietané výroky napriek úspechu žalobkyne 1/ narušili právnu istotu sťažovateľky 1/. 12. Sťažovateľka 2/ podala kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci Správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Podľa sťažovateľky 2/ žiadosť z 30.03.2022 obsahovo nebola žiadosťou o sprístupnenie informácie ale žiadosťou na preskúmanie zákonnosti v príslušnej trestnej veci. Týmto postupom nebola popretá vôľa žalobkyne 1/, pretože neexistoval právny dôvod, aby jej žiadosť z 30.03.2022 obsahovo súvisiaca s už vybavenou žiadosťou z 13.10.2021 bola vybavená v režime zákona o slobode informácií. Opatrením žalovanej bolo oznámené, že predchádzajúce podania boli vyhodnotené ako opakované žiadosti, ktoré sa v zmysle predchádzajúceho poučenia nevybavujú. Podľa sťažovateľky 2/ preto opatrenie žalovanej nie je takým individuálnym právnym aktom, ktorým sa zakladajú práva alebo oprávnené záujmy žalobkyne 1/, resp. iných osôb. Sťažovateľka 2/ nesúhlasila ani so záverom Správneho súdu, že opatrenie žalovanej je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a ani s tým, že mala odvolanie z 19.4.2022 postúpiť na rozhodnutie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Záverom sťažovateľka 2/ ďalej namietala zmätočný postup Správneho súdu pri nariadení pojednávania dňa pojednávaní konanom dňa 11.07.2024. 13. Sťažovateľka 1/ vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky 2/ vo svojej podstate zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. IV. Posúdenie veci kasačným súdom 14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačných sťažností a z toho vyplývajúce možné dôvody ich odmietnutia. Po zistení, že kasačné sťažnosti podali obe sťažovateľky v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom bol vedený nasledovnými právnymi úvahami. A. Kasačná sťažnosť sťažovateľky 1/
15. Predmetom kasačnej sťažnosti sťažovateľky 1/ boli výroky I. a IV. napadnutého rozsudku, ktorými bola žaloba sťažovateľky 1/ odmietnutá ako podaná neoprávnenou osobou a následne jej nebolo priznané právo na náhradu trov konania. 16. Sprístupňovanie informácií na základe žiadosti podľa § 16 zákona o slobode informácií predstavuje osobitný prípad administratívneho konania, na ktoré sa podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií subsidiárne uplatňujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní, t. j. správny poriadok. To znamená, že žiadosť o sprístupnenie informácie má súčasne aj povahu návrhu na začatie konania podľa 18 ods. 1 správneho poriadku. Inak povedané žiadateľ informácie je ex lege aj navrhovateľom a jediným účastníkom konania. Rovnako je jedinou oprávnenou osobou na podanie odvolania, čomu nakoniec zodpovedá aj určenie lehôt na jeho podanie (§ 19 ods. 1 zákona o slobode informácií) ako i výslovná úprava daná § 53 správneho poriadku. Táto axióma platí aj vtedy, ak je žiadateľ informácie právne zastúpený advokátom, pretože advokát nekoná v mene vlastnej osoby, ale ako zástupca klienta. 17. Z obsahu žiadosti z 30.03.2022 jednoznačne vyplýva, že ju podala žalobkyňa 1/ právne zastúpená sťažovateľkou 1/ ako advokátkou. Sťažovateľka 1/ sa preto nestala účastníkom konania o sprístupnení informácie a preto nebola ani oprávnená podať voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovanej odvolanie z 19.04.2022. Inými slovami (len) tým, že odvolanie z 19.04.2022 bolo podané aj sťažovateľkou 2/, sa táto nestala účastníčkou konania o sprístupnení informácie. Podanie žaloby zo strany sťažovateľky 1/ bolo preto uskutočnené zjavne neoprávnenou osobou, v dôsledku čoho bol záver Správneho súdu o odmietnutí takejto žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP zákonný a vecne správny. Kasačný súd v tomto smere preto nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti sťažovateľky 1/ vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci Správnym súdom. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka 1/ s právnym názorom Správneho súdu nesúhlasí, neznamená, že napadnutý rozsudok má adjektíva, aké mu „pririekla“ v kasačnej sťažnosti. 18. Sťažovateľka 1/ formálne podala kasačnú sťažnosť aj podľa § 440 ods. 1 písm. j/ SSP, teda z dôvodu, že Správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté. Kasačný súd k tomuto dôvodu kasačnej sťažnosti uvádza, že napadnutým rozsudkom došlo vo výroku I. k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP a nie k odmietnutiu podania podľa § 59 ods. 3 SSP, na ktoré sa vzťahuje uvedený kasačný dôvod. Je preto zrejmé, že ani tento dôvod kasačnej sťažnosti nebol naplnený. B. Kasačná sťažnosť sťažovateľky 2/ 19. Predmetom kasačnej sťažnosti sťažovateľky 2/ boli výroky II. a III. napadnutého rozsudku, ktorými bolo opatrenie žalovanej zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie a súčasne bola sťažovateľa 2/ zaviazaná voči žalobkyni 1/ na úplnú náhradu trov konania. K skutkovému stavu 20. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že v príslušnej trestnej veci žalobkyňa 1/ právne zastúpená žalobkyňou 2/ podala 13.10.2021 žiadosť, ktorá bola podľa obsahu posúdená ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní podľa Príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 11/2019 z 28.11.2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní (ďalej len „Príkaz generálneho prokurátora por. č. 11/2019“). Uvedená žiadosť bola vybavená upovedomením Krajskej prokuratúry Prešov č. k. 4Kn 284/21/7700-7 z 07.12.2021 tak, že bola ako nedôvodná odložená. Záverom tohto upovedomenia bolo dané poučenie, že „ak Vaše prípadné ďalšie podanie nebude obsahovať nové skutočnosti, nebude vybavované a tejto skutočnosti nebudete upovedomovaná.“ Ďalšie podania žalobkyne 1/ právne zastúpenej žalobkyňou 2/ z 14.12.2021 a 11.1.2022 boli vybavené upovedomením Krajskej prokuratúry Prešov č. k. 4Kn 284/21/7700-11 z 18.01.2022 tak, že s odkazom na článok 3 ods. 4 Príkazu generálneho prokurátora por. č. 11/2019 neboli ako opakované žiadosti vybavované. Napriek tomu podala žalobkyňa 1/ právne zastúpená žalobkyňou 2/ na Krajskú prokuratúru Prešov ďalšiu žiadosť z 07.02.2022, ktorou sa domáhala oznámenia, v akom štádiu, resp. ktorý orgán vybavuje jej podanie z 11.01.2022. Krajská prokuratúra Prešov upovedomením č. k. 4Kn 284/21/7700-13 z 15.02.2022 oznámila, že podanie z 11.01.2022 bolo vyhodnotené ako opakovaná žiadosť, o ktorej už nebolo konané, pretože neobsahovala nové skutočnosti. Následne bolo Krajskej prokuratúre v Prešove
doručené ďalšie podanie žalobkyne 1/ právne zastúpenej žalobkyňou 2/ z 27.02.2022 označené ako „Odvolanie“, na ktoré už nebolo odpovedané a ktoré bolo vybavené úradným záznamom ako ďalšia nedôvodná opakovaná žiadosť. Práve tohto podania sa týkala žiadosť z 30.03.2022. K povahe žiadosti z 30.3.2022 21. Kasačný súd zhodne so Správnym súdom uvádza, že jedno podanie môže mať súčasne viacero rôznych procesných podôb, pričom jednou z nich môže byť aj žiadosť o sprístupnenie informácie. 22. Hoci je procesnou notorietou, že podania sa posudzujú podľa obsahu (princíp prednosti obsahu pred formou), ak podávateľ v podaní výslovne uvedie, že sa jedná o žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií, je potrebné zo strany povinnej osoby tento jeho prejav vôle rešpektovať a to najmä vtedy, ak z obsahu žiadosti vyplýva dostatočne konkretizovaná informácia, ktorej sprístupnenie žiadateľ požaduje. 23. Žalobkyňa 1/ právne zastúpená žalobkyňou 2/ v žiadosti z 30.03.2022 informáciu, ktorej sprístupnenie požadovala, konkretizovala tak, že uviedla trestnú vec ako podanie trestného oznámenia na určitú osobu a následne požiadala o „písomné vyrozumenie v akom štádiu konania je nami podané odvolanie zo dňa 27.02.2022“, ktoré bolo žalovanej zaslané 28.02.2022 a touto prevzaté 02.03.2022. 24. Pokiaľ Správny súd žiadosť z 30.03.2022 aplikujúc jazykový (gramatický) výklad posúdil ako nekonkrétnu, pretože podľa neho nebolo zrejmé, o poskytnutie akej konkrétnej informácie bola žalovaná žiadaná, tak kasačný súd sa s týmto záverom nestotožnil. V kontexte s opísanou genézou konania bolo úplne zrejmé, že žiadosťou z 30.03.2022 sa žalobkyňa 1/ právne zastúpená žalobkyňou 2/ domáhala oznámenia, či podanie z 27.02.2022 je vybavované alebo sa naň ako na opakovanú žiadosť neprihliada. 25. Žiadosť z 30.03.2022, však okrem prípadného podradenia pod žiadosť podľa Príkazu generálneho prokurátora por. č. 11/2019, jednoznačne mala aj povahu žiadosti podľa § 16 zákona o slobode informácií. Žiadateľka jednoznačne uviedla, že sa jedná o žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií a aj požadovaná informácia bola dostatočne konkretizovaná. Námietka žalovanej, že predchádzajúce podania boli žalovanou výlučne vybavované iba v režime Príkazu generálneho prokurátora por. č. 11/2019, je preto v tomto smere právne irelevantná. Žalovaná teda jednoznačne pochybila, keď žiadosť z 30.03.2022 nevybavovala ako žiadosť o sprístupnenie informácie a svojou nečinnosťou zapríčinila nastúpenie fikcie vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácie. K povahe a obsahu opatrenia žalovanej 26. Rozhodovanie v rámci konania o sprístupnení informácie nie je v zákone o slobode informácií upravené symetricky. 27. Z § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že ak sa požadovaná informácia poskytne, a to (i) v požadovanom rozsahu, (ii) požadovaným spôsobom, (iii) v zákonnej lehote, povinná osoba o tom formálne nevydáva rozhodnutie, ale rozhodnutie uskutoční len zápisom v spise. Čo sa rozumie pod zápisom rozhodnutia v spise, zákon nespresňuje, a v praxi môže mať takúto podobu aj samotné poskytnutie informácie žiadateľovi. 28. Len, ak vyššie uvedeným spôsobom nedošlo k sprístupneniu informácie, má povinná osoba povinnosť podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií vydať o tom rozhodnutie s výnimkou odloženia žiadosti podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií. 29. Autoremedúra predstavuje formu rozhodovania, keď prvostupňový orgán v plnom rozsahu sám vyhovuje odvolaniu, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia (§ 57 ods. 1 správneho poriadku). Autoremedúra v rámci konania o sprístupnení informácie je však logicky odlišná v tom, že ak povinná osoba odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, nemusí o tom vydávať formálne rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku, ale postačí, ak požadovanú informáciu žiadateľovi sprístupní a vykoná o tom zápis v spise, ako keby poskytla informáciu priamo na základe žiadosti.
30. S odkazom na vyššie uvedené možno dôjsť k záveru, že pochybenie žalovanej pri vybavovaní žiadosti z 30.03.2022 vo vzťahu k ignorovaniu postupu podľa zákona o slobode informácií bolo paradoxne zhojené (hoci nevedomky) vydaním opatrenia žalovanej na podklade odvolania z 19.04.2022. Žalovaná totiž týmto opatrením fakticky oznámila žiadateľke - žalobkyni 1/, že o jej podaniach vrátane toho z 27.02.2022 sa v zmysle poučenia obsiahnutého už v upovedomení č. k. 4Kn 284/21/7700-7 z 07.12.2021 nekoná. To znamená, že opatrením žalovanej bola žalobkyni 1/ poskytnutá ňou požadovaná informácia. Informovanie o tom, že sa o podaní z 27.02.2022 nekoná, je totiž informovanie „o štádiu konania“, ktoré (hoci formálne nepresne) požadovala žalobkyňa 1/ ako žiadateľka. 31. Opatrenie žalovanej majúce povahu poskytnutia požadovanej informácie na podklade odvolania je preto potrebné považovať po procesnej stránke za formu autoremedúry podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku so špecifikami konania o sprístupnení informácie. Opatrením žalovanej bolo odvolaniu z 19.04.2022 (i) vyhovené v plnom rozsahu, (ii) informácia bola sprístupnená požadovaným spôsobom vo forme písomného vyrozumenia a (iii) v zákonnej 30 dňovej lehote v zmysle 57 ods. 2 správneho poriadku. 32. Kasačný súd sa preto nemohol stotožniť so záverom Správneho súdu, že opatrením žalovanej bola nesprístupnená požadovaná informácia, toto opatrenie nemalo zákonné náležitosti podľa § 47 správneho poriadku a ešte ho vydal aj nepríslušný orgán. Opakovane možno uviesť, že po obsahovej stránke došlo k sprístupneniu požadovanej informácie, formálne nebolo potrebné vydať o tomto sprístupnení rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku, ale postačilo, ak sa do spisu založilo samotné opatrenie žalovaného a súčasne žalovaný ako prvostupňový orgán bol príslušný na vykonanie autoremedúry v zmysle § 57 ods. 1 správneho poriadku. 33. I keď informáciu podala žalovaná podľa svojho vyjadrenia len v rámci postupu podľa Príkazu generálneho prokurátora por. č. 11/2019, uvedené zároveň spĺňalo kritériá poskytnutia informácie aj podľa zákona o slobode informácií. Z materiálneho pohľadu totiž nie je relevantné, že žalovaná podľa svojho presvedčenia nepostupovala podľa zákona o slobode informácií, ale že žalobkyňou 1/ požadovanú informáciu tejto sprístupnila. 34. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa 1/ s nekonaním žalovanej v príslušnej trestnej veci zjavne nesúhlasí, nič nemení na tom, že k poskytnutiu informácie žalovanou došlo. Podľa kasačného súdu je práve tento nesúhlas umelo zamieňaný s dotykom žalobkyne 1/ na jej subjektívnych právach v dôsledku údajného neposkytnutia informácie, hoci priamo v žalobe (str. 3 bod 1) je obsiahnutá práve polemika s postupom žalovanej v príslušnej trestnej veci. Možno preto súhlasiť so sťažovateľkou 2/, že opatrenie žalovanej nebolo materiálne spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne 1/. 35. Kasačný súd zdôrazňuje, že konanie o sprístupnenie informácie nepredstavuje nejaký inštančný postup k trestnému alebo inému konaniu a nemôže ani slúžiť na nejaké „prenášanie sporu“ z trestnej alebo inej veci. 36. Na základe vyššie uvedeného zistil kasačný súd dôvodnosť kasačnej sťažnosti sťažovateľky 2/ a nesprávnosť právneho posúdenia veci Správnym súdom. 37. Pokiaľ sťažovateľka 2/ namietala aj zmätočnosť postupu Správneho súdu pri nariaďovaní pojednávania konaného dňa 11.7.2024, tak s týmto sťažnostným bodom sa kasačný súd nemohol zaoberať, pretože ho nebolo možné podradiť pod uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Postup, ktorým správny súd prípadne znemožní účastníkovi konania účasť na pojednávaní, sa totiž týka práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je premietnuté do dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. V. Záver 38. Kasačný súd po posúdení veci dospel k záveru, že: - kasačná sťažnosť sťažovateľky 1/ (žalobkyne 2/) je nedôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol, čím zostalo zachované rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby žalobkyne 2/,
- kasačná sťažnosť sťažovateľky 2/ (žalovanej) je dôvodná a preto aplikujúc § 462 ods. 3 a § 493e SSP rozhodol o zmene napadnutého rozsudku tak, že z dôvodu zákonnosti opatrenia žalovanej žalobu žalobkyne 1/ zamietol. 39. O náhrade trov kasačného konania a trov konania pred Správnym súdom rozhodol kasačný senát podľa § 467 ods. 1 a 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal a to: - žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ ako sťažovateľke 1/ s odkazom na § 167 ods. 1 SSP a contrario z dôvodu ich (konečného) neúspechu v konaní, - žalovanej ako sťažovateľke 2/, pretože jej zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí (§ 168 SSP) a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre opačný postup. 40. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.