Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 6Ssk/130/2023 4021200158 28. 03. 2024 JUDr. Viola Takáčová ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200158.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: ABMI s.r.o., so sídlom v Bratislave, Doležalova č. 15, IČO: 52 331 709, právne zast.: JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom v Malackách, Záhorácka č. 11/A, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 12. marca 2021, číslo NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2702, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 1. marca 2023, č. k. 11S/35/2021-266, t a k t o rozhodol: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. 1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 1. marca 2023, č. k. 11S/35/2021-266 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 12. marca 2021, číslo NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2702, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Nitra z 28. januára 2021, číslo IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2021/2144. 2. Predmetným rozhodnutím Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) a konkrétne spočívajúce v tom, že žalobca dňa 10. novembra 2020 o 08:30 hod. využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb - U. S., narodený XX. O. XXXX a A. S., narodený XX. A. XXXX, ktorí pre zamestnávateľa (žalobcu) vykonávali pomocné stavebné práce, pokládku zámkovej dlažby na pracovisku „areál cintorína“, Cintorínska ul., Sekule a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z. z.“). 3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 a písm. b/, § 2 ods. 3, § 6 ods. 1 písm. b/, § 7 ods. 1 písm. i/, ods.
11, § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1, § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., § 2 ods. 2 písm. a/, § 3 ods. 2, § 5 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., § 1 ods. 2, § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“), § 3 ods. 1 a § 59 ods. 1,2,4 Správneho poriadku, ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 4. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s administratívnymi spismi a má v nich oporu a nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom správne orgány svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Mal preukázané, že činnosť vyššie menovaných osôb napĺňala znaky závislej činnosti s ohľadom na absenciu vykonávania tejto činnosti za účelom dosiahnutia zisku, keďže práce mali byť vykonávané len za jedlo, ubytovanie, cigarety, príspevok na telefón. Uvedené osoby pracovali pre žalobcu vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, v čase určenom zamestnávateľom na základe jeho pokynov, osobne a tieto osoby pracovali v skúšobnej dobe. Z prvotných úkonov vykonaných Inšpektorátom práce Nitra tiež žiadnym spôsobom nevyplývala existencia tvrdenej verbálnej zmluvy (ktorej predmetom malo byť dodanie prác) žalobcu s týmito osobami ako živnostníkmi, pričom existencia verbálnej zmluvy nebola v priebehu inšpekcie ani len tvrdená. Žalobca vyjadril súhlas so všetkými zistenými skutočnosťami a nedostatkami (vrátane nelegálneho zamestnávania) uvedenými v prerokovanom protokole, čo potvrdil následne aj svojím podpisom. K námietke ohľadom tlmočenia krajský súd uviedol, že obaja vyššie menovaní ukrajinskí občania s tlmočením z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka a naopak súhlasili, porozumeli všetkým otázkam a informáciám uvedeným v zápisnici, ktoré im boli tlmočené zo slovenského jazyka do ukrajinského jazyka a opačne, čo na znak súhlasu aj vlastnoručne podpísali, teda bolo uvedeným osobám zabezpečené konanie v materinskom jazyku, kde otázkam tlmočeným do ukrajinského jazyka tieto osoby rozumeli. Pokiaľ išlo o námietku, že tlmočník bol pribratý do iného správneho konania iným správnym orgánom uviedol, že inšpekcia bola vykonaná aj v súčinnosti s príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý podľa predložených zápisníc tlmočníka ustanovil, čo vyplývalo aj z predloženého protokolu. 5. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. II. 6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Konkrétne namietal, že žalobca mal s menovanými osobami uzatvorenú verbálnu dohodu, predmetom ktorej bolo dodanie stavebných prác v areáli cintorína v obci Sekule, nešlo teda o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah výlučne obchodnoprávny medzi podnikateľskými subjektami, keďže uvedené osoby boli živnostníci, čo aj potvrdili v príslušných výpovediach. Namietal tiež, že zápisnice o podaní informácií boli identické a inšpektori práce počas ich vyhotovenia konali v absolútnom rozpore so zákonom. Odpovede zachytené v zápisniciach boli kopírované a tiež upravované, keď samotný spôsob spísania odpovedí sa nezhodoval so spôsobom ich vyjadrovania. Namietal tiež postup v rámci tlmočenia z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka a naopak, keď v spise sa nenachádza ani opatrenie o pribratí tlmočníka ani sľub tlmočníka, ktorým by osvedčoval dôveryhodnosť takto pretlmočených vyjadrení kontrolovaných osôb. Navyše tlmočník sa ani nenachádzal v zozname tlmočníkov. Ďalej uviedol, že zo strany správnych orgánov nebolo dostatočne preukázané vykonávanie závislej práce, keď kontrolované osoby nepracovali v mene žalobcu, ale práca im bola ako subdodávateľom služieb zadávaná žalobcom, samotné pokyny na výkon služieb boli zadávané v zmysle zmluvy o dielo uzavretej s obcou. Stavebné práce rovnako neboli vykonávané na základe nadriadenosti a podriadenosti, ale na základe obchodného vzťahu medzi žalobcom a kontrolovanými osobami. Nebol preukázaný pracovný čas, odkedy dokedy by kontrolované osoby mali prácu vykonávať a za akú mzdu, neboli ani hodnotené otázky ohľadom pracovného prostredia a tiež koho pracovné pomôcky alebo materiál boli používané na prácu. Aj s ohľadom na zásadu úplného zistenia skutkového stavu uzavrel, že nebolo preukázané, že sa skutok
stal, že ho spáchal žalobca a že sa stal takým spôsobom, ako je žalobcovi kladené za vinu s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností platí zásada pro dubio in reo. 9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. 10. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 30. augusta 2023 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný. V priebehu správneho konania bolo bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. 11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. IV. 12. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 4. septembra 2023 na vedomie. V. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 17. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
19. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 12. marca 2021, číslo NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2702, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Nitra z 28. januára 2021, číslo IPNR/ IPNR_PRODD/ROZ/2021/2144. Predmetným rozhodnutím Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. a konkrétne spočívajúce v tom, že žalobca dňa 10. novembra 2020 o 08:30 hod. využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb - U. S., narodený XX. O. XXXX a A. S., narodený XX. A. XXXX, ktorí pre zamestnávateľa (žalobcu) vykonávali pomocné stavebné práce, pokládku zámkovej dlažby na pracovisku „areál cintorína“, Cintorínska ul., Sekule a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. 22. Zákon č. 125/2006 Z. z. upravuje inšpekciu práce, prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1). 23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 24. Podľa § 12 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený c/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. 25. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 7) 26. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 27. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.
28. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Zákon č. 82/2005 Z. z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 30. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2). 31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. 32. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 33. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: inšpektorát práce. 34. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; 10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu. 8) 35. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z. z., fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a/ preukázať totožnosť, b/ predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, 11) c/ odôvodniť prítomnosť na pracovisku. 36. Zákon č. 311/2001 Z. z. upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. 37. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 38. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z., závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 39. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 40. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 41. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 42. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 43. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 44. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 45. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 46. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 47. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 48. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 49. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 50. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 51. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 52. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 53. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 54. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 55. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 513/1991 Zb.“; pozn.), podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel
dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. 56. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 513/1991 Zb., podnikateľom podľa tohto zákona je: osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. 57. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb., živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, 1a) a za podmienok ustanovených týmto zákonom. 58. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, najvyšší správny súd zistil, že - dňa 10. novembra 2020 od 08:30 hod. do 15:15 hod. bola u žalobcu (na pracovisku žalobcu „areál cintorína“ na ulici Cintorínska, obec Sekule) vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z., - prvostupňový správny orgán dňa 18. novembra 2020 na základe vykonanej kontroly vyhotovil Protokol č.: INA-174-50-2.3/P-A24,28-20, reg. č. IPNR/IPNR_OPPV/KON/2020/4 528, č. úlohy: 20 113 so záverom konštatujúcim vo vzťahu ku kontrolovanej osobe (žalobca) porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., keď využíval závislú prácu fyzických osôb U. S., narodený XX. O.X. XXXX a A. S., narodený XX. A. XXXX, ktorí vykonávali závislú prácu - pomocné stavebné práve a pokládka zámkovej dlažby a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z., - žalobca k zisteniam uvedeným v protokole neuviedol žiadne námietky, súhlasil so všetkými zisteniami a nedostatkami v ňom obsiahnutými; nakoľko protokol neobsahoval žiadne námietky, ani pripomienky, inšpektor práce považoval protokol za prerokovaný a uzavretý, - prvostupňový správny orgán následne listom zo 14. januára 2021 oznámil žalobcovi začatie správneho konania; zároveň žalobcu poučil o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu ich zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy, respektíve ich doplnenie, - žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním zo 16. januára 2021 a z 25. januára 2021 [nestotožnil sa so skutkovým stavom, tak ako ho zistili inšpektori práce, uviedol, že obe kontrolované osoby vykonávali prácu na základe ústne dojednanej zmluvy o dielo a keďže títo boli živnostníci, išlo o výlučne obchodnoprávny vzťah, rovnako nebolo zrejmé, ako a kedy bol do konania pribratý tlmočník], - dňa 28. januára 2021 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie už vyššie bližšie špecifikovaných povinností, - na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán tu preskúmavaným rozhodnutím z 12. marca 2021 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 28. januára 2021. 59. Najvyšší správny súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu pri správnej aplikácii právnej úpravy zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení so zákonom č. 82/2005 Z. z., sledujúc pritom ich účel a cieľ. 60. Žalobca primárne namietal, že v danom prípade išlo o výlučne obchodnoprávny vzťah založený na základe ústnej dohody uzavretej medzi žalobcom a vyššie označenými kontrolovanými osobami, predmetom ktorej bolo dodanie stavebných prác v areáli cintorína v obci S.. Najvyšší správny súd v tomto smere poukazuje na to, že zákon č. 311/2001 Z. z. výslovne prikazuje, že ak sú naplnené znaky závislej práce, je potrebné na jej vykonávanie dojednať buď pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, napríklad štátnozamestnanecký pomer, prípadne služobný pomer a výnimočne a za podmienok ustanovených zákonom č. 311/2001 Z. z. sa môže závislá práca vykonávať aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (t. j. na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov), pokiaľ i túto možnosť osobitné právne predpisy nevylučujú. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Platí zákaz dojednania napríklad príkaznej zmluvy alebo zmluvy o dielo na výkon závislej
práce. Subjekt preto nemôže platne uzavrieť zmluvu podľa Občianskeho zákonníka / Obchodného zákonníka, ak obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v rozhodnom znení. Zároveň v podmienkach platného slovenského právneho poriadku platí, že každú zmluvu je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a nie formy (napríklad zmluva o dielo vykazujúca znaky závislej práce a nie znaky zmluvy o dielo, môže byť prekvalifikovaná na pracovnú zmluvu) a rozhodujúca je aj praktická realizácia zmluvy. Dôležitou skutočnosťou je teda preskúmanie faktickej situácie vždy v konkrétnom prípade (posúdenie okolností konkrétneho prípadu). V právnych úpravách iných štátov sa vyvinuli tzv. testy, kde sa v komplexe zoberú do úvahy všetky znaky (alebo najdôležitejšie znaky, prípadne len jeden hlavný znak - nadriadenosť a podriadenosť) danej činnosti a posúdi sa, či ide o činnosť, ktorú možno podradiť pod pracovnoprávny vzťah alebo nie. Niektorým zo znakov sa môže priznať väčšia alebo rozhodujúca váha ako iným. Súdy tu porovnávajú, či na základe znakov, ktoré vykazuje vykonávaná práca, ide o pracovnoprávny vzťah (závislú prácu) alebo samostatnú činnosť (SZČO, podnikanie). Pri takomto posudzovaní prítomnosť alebo neprítomnosť jedného znaku nehrá (ak nejde o znak kľúčový) rozhodujúcu úlohu. Právna teória rieši prípady, ak bola uzatvorená napríklad príkazná zmluva, hoci zo znakov činnosti, ktorú jedna osoba vykonáva pre druhú osobu vyplýva, že ide o závislú prácu. V každom odvetví práva, platí právne výkladové pravidlo, že zmluva sa posudzuje podľa obsahu (t. j. čo je v nej dojednané), nie podľa svojho pomenovania (a ani podľa pomenovania zmluvných strán) a zároveň pre posúdenie situácie má význam aj reálne vykonávanie zmluvy (prednosť má posúdenie reálneho správania pred dojednaným obsahom). Pojem závislá práca je základným pojmom pracovného práva a označuje prácu, ktorá sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch (zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva v podriadenom postavení) a musí sa zmluvne dojednať len zmluvnými typmi, ktoré do neho spadajú. Definíciu závislej práce obsahuje už vyššie citovaný § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Pri posúdení znakov závislej práce sa zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy, pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, nedojednanie odmeny, pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade zákona č. 82/2005 Z.z.), nie ako neprítomnosť znaku a rovnako je potrebné vziať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj celkovú situáciu. (JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.: Individuálne pracovné právo, Vydavateľ: Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR; Bratislava 2014, s. 31 - 40). Podstata legislatívneho vymedzenia závislej práce spočíva v odlíšení závislej práce od iných foriem činností / aktivít, čo sa na účely zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení so zákonom č. 82/2005 Z. z. prejavuje v súvislosti s posudzovaním možného porušenia právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania zo strany inšpekcie práce, teda konkrétne v konaní, v rámci ktorého inšpekcia práce preskúmava, či zamestnávateľ neporušil svoju zákonnú povinnosť tým, že neumožnil zamestnancovi vykonávať závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý je na to jasne určený (pozri § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.). Závislá práca preto na jednej strane musí byť vykladaná tak, aby obsiahla čo najširší diapazón zastretých pracovných vzťahov a rovnako aj prácu vykonávanú bez náležitej protihodnoty s prísľubom čo do budúcna (napríklad práca „na skúšku“), avšak na strane druhej s určitými limitmi, aby zase nedochádzalo k jej nedôvodnej zámene s čisto obchodnými vzťahmi, samostatným výkonom podnikateľskej činnosti, alebo dokonca s obyčajnou medziľudskou výpomocou realizujúcou sa na rôznych úrovniach sociálnej interakcie majúcej skôr charakter jednorazovej, prípadne príležitostnej spolupráce. 61. V predmetnej veci dôkaz tvoriaci významný podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty tvorili príslušné zápisnice o podaní informácie vyhotovené v deň vykonania kontroly zo strany inšpektorátu práce, t.j. dňa 10. novembra 2020 obsahujúce výpovede dotknutých osôb - U. S., narodený XX. O. XXXX a A. S., narodený XX. A. XXXX a tiež zamestnanca žalobcu (P. D.) a samotnej konateľky žalobcu (O. G.). Konkrétne z obsahu zápisníc vyhotovených s osobami U. S. a A. S. vyplýva, že tieto osoby na označenom pracovisku vykonávali pomocné stavebné a výkopové práce, pričom prácu im pridelil zamestnanec žalobcu - P. D., ktorý im zadával úlohy, čo majú robiť, pokyny k práci. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný zamestnanec žalobcu P. D., ktorý v zápisnici o podaní informácie uviedol cit.: „ (...) Som ústne poverený p. G. (konateľka žalobcu; pozn. súdu), aby som tu vykonával aj práce parťáka a zadeľoval im pokyny k práci. Konateľka vie o tom, že tu pracujú v skúšobnej dobe. Ja im v mene spoločnosti (...) prideľujem prácu, dávam im pokyny k práci, čo majú robiť, aj to kedy tu budú pracovať, kontrolujem ich prácu. Prácu vykonávajú osobne. (...).“ Súčasne pravdivosť týchto tvrdení potvrdila aj samotná konateľka žalobcu, ktorá v zápisnici o podaní informácie uviedla, že P. D. poverila, aby dohliadal
na prácu vyššie označených osôb a riadil ich. V príslušnej zápisnici vo vzťahu k pracovnému času uviedla, že U. S. pracuje na pracovisku od piatka 6. novembra 2020, A. S. pracuje skôr, „ (...) asi o 2 až 3 dni“, v čase výkonu inšpekcie práce (t.j. 10. novembra 2020) pracovali od 07:00 hod. Za vykonanú prácu na odmene neboli dohodnutí. Na otázku, či má s menovanými osobami založený pracovnoprávny vzťah, prípadne či bola podpísaná pracovná zmluva, dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo iný právny vzťah (zmluvný občianskoprávny, alebo obchodnoprávny) odpovedala záporne s tým, že nič nepodpisovala. Vo výpovedi označila zmluvu o dielo uzatvorenú medzi obcou S. a žalobcom s dojednaným predmetom plnenia - rekonštrukcia chodníkov a parkovísk. Tiež uviedla, že označené osoby okrem tejto práce pomáhajú aj na súkromnom rodinnom dome, ktorý patrí konateľke žalobcu, pričom za túto výpomoc im zabezpečuje jedlo, ubytovanie, zabezpečila tiež pracovné topánky. Túto skutočnosť potvrdili tiež P. D., U. S. a A. S., pričom posledné dve zmieňované kontrolované fyzické osoby na otázku, či majú podpísanú pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo iný právny vzťah (zmluvný občianskoprávny, alebo obchodnoprávny) odpovedali záporne, teda, že nič nepodpisovali. V súlade s takto zistenými skutočnosťami možno uzavrieť, že vyššie označené osoby pracovali pre žalobcu na základe jeho pokynov, s jeho súhlasom, v jeho mene, prácu vykonávali osobne a v pracovnom čase, ktorý im určil žalobca [žalobca a rovnako zamestnanec P. D. zhodne v príslušných zápisniciach (okrem iného) uviedli, že menovaným osobám určili aj kedy budú pracovať, teda stanovili im časový rámec výkonu pracovnej činnosti]. Podľa vyjadrenia žalobcu na odmene za vykonanú prácu sa nedohodli, prípadne pracovali za jedlo, ubytovanie (Zápisnica o podaní informácie - A. S.), prípadne aj za cigarety, príspevok na telefonovanie (Zápisnica o podaní informácie - U. S.). Najvyšší správny súd sa rovnako stotožňuje so záverom žalovaného a tiež krajského súdu, že v kontexte preukázanej skutkovej situácie boli naplnené znaky závislej práce, teda, čo do posúdenia nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (princíp subordinácie), osobného výkonu prác, podľa pokynov žalobcu (respektíve ním povereného zamestnanca) a v pracovnom čase, respektíve v pracovných časoch určených žalobcom. Možno len dodať, že zamestnanec žalobcu P.Á. D. v zápisnici o podaní informácie (okrem iného) uviedol, že menované osoby pracovali v skúšobnej dobe, čo je v rozpore so samotnou podstatou podnikania, a teda i táto skutočnosť tiež potvrdzuje záver o naplnení znakov závislej práce. 62. Vo všeobecnosti platí, že zápisnica je jedným z možných dôkazov v správnom konaní, a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy. Ak by sa vyskytli pochybnosti o správnosti zápisnice, je správny orgán povinný urobiť potrebné šetrenia na zistenie skutočného stavu veci. Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší správny súd má za to, že v tomto konaní vyhotovené zápisnice o podaní informácie majú osobitné postavenie, nakoľko boli vyhotovené priamo na miestne výkonu inšpekcie a zachytávajú bezprostredné skutočnosti majúce pre správny orgán istý stupeň relevancie. Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku jedinečne zachytáva skutkové okolnosti majúce zásadný vplyv pre inšpekciu práce a jej ďalší postup v rámci objasňovania možného porušenia právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania. Slúži primárne ako dôkaz o tom, že fyzická osoba sa na pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce naozaj nachádzala a bližšie vysvetľuje dôvod prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, čas, kedy sa fyzická osoba nachádzala na pracovisku, ako dlho sa na pracovisku nachádzala, či a akú prácu vykonávala, kto jej zadával pokyny na vykonávanie práce, prípadne akú výšku odmeny mala táto fyzická osoba za vykonávanú prácu dohodnutú. Z obsahu týchto zápisníc jednoznačne vyplýva porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, správne orgány v tomto smere vykonali dostatočné dokazovanie, vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako krajský súd, ani najvyšší správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade sa jednalo o prvotné a bezprostredné výpovede osôb vykonávajúcich pracovnú činnosť pre žalobcu, navyše potvrdené samotnou konateľkou žalobcu, ktorá príslušnou inšpekciou práce vytknuté nedostatky obsiahnuté v následne vyhotovenom protokole žiadnym spôsobom nerozporovala, práve naopak, vyjadrila súhlas so všetkými zistenými skutočnosťami a nedostatkami uvedenými v protokole s tým, že tento protokol aj vlastnoručne podpísala. V príslušných zápisniciach boli zároveň menované osoby poučené o následku podania nepravdivého, alebo neúplného vysvetlenia a zároveň túto zápisnicu vlastnoručne podpísali, čím potvrdili pravdivosť poskytnutej informácie / informácií, ako aj zmysel poučenia. V danom prípade sa jednalo o prvotné a bezprostredné výpovede osôb vykonávajúcich pre žalobcu pracovnú činnosť spĺňajúcu znaky závislej práce tak, ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. a ako takú nemožno vykonávať v zmluvnom
občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov (§ 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.). 63. K námietke žalobcu, že zápisnice o podaní informácií boli identické a inšpektori práce počas ich vyhotovenia konali v absolútnom rozpore so zákonom, odpovede zachytené v zápisniciach boli kopírované a tiež upravované, keď samotný spôsob spísania odpovedí sa nezhodoval so spôsobom vyjadrovania kontrolovaných fyzických osôb, najvyšší správny súd uvádza, že príslušné zápisnice by mali v prvom rade autenticky zachytávať všetky informácie podávané kontrolovanými osobami, avšak to neznamená, že je automaticky vylúčená možnosť inšpekcie práce zasiahnuť do obsahovej stránky zápisnice za predpokladu, že sa nezmení v zásadnom smere zmysel a význam takto podaných informácií. Do úvahy tento postup môže prichádzať vtedy, ak sa kontrolovaná osoba vyjadruje nezrozumiteľne, zmätočne, prípadne jej výpoveď je nekonzistentná a roztrieštená na čiastkové odpovede, ktoré však iba ako celok dávajú význam a predstavujú pre inšpekciu práce istý stupeň relevancie a príslušný inšpektor práce považuje za potrebné určitým spôsobom podané informácie vecne usporiadať. Rovnako to platí aj v prípade, ak je napríklad kontrolovaná fyzická osoba cudzincom a jemu kladené otázky a na to nadväzujúca odpoveď sa prekladajú do jazyka, ktorému rozumie a opačne. V tomto smere súd dodáva, že v prejednávanej veci išlo o jednoduché a krátke otázky, na ktoré nadväzovala jednoduchá odpoveď. Žalobca bližšie neuvádzal, v čom, respektíve v akom rozsahu, sa odpovede uvedené v príslušných zápisniciach odlišovali od odpovedí, ak by tieto boli zachytené autenticky. Navyše najvyšší správny súd zdôrazňuje, že závery plynúce z príslušných zápisníc o podaní informácií kontrolovaných fyzických osôb (U. S., A. S.) potvrdil aj samotný žalobca a jeho zamestnanec P. D.. V príslušných zápisniciach boli zároveň menované osoby poučené o následku podania nepravdivého, alebo neúplného vysvetlenia a zároveň túto zápisnicu vlastnoručne podpísali, čím potvrdili pravdivosť poskytnutej informácie / informácií, ako aj zmysel poučenia. 64. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že vyššie menované kontrolované fyzické osoby boli ukrajinskej štátnej príslušnosti, a teda aj príslušné zápisnice sa vyhotovovali za prítomnosti tlmočníka, pričom obidvaja vyššie menovaní ukrajinskí občania s tlmočením z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka a naopak súhlasili, porozumeli všetkým otázkam a informáciám uvedeným v zápisnici, ktoré im boli tlmočené zo slovenského jazyka do ukrajinského jazyka a opačne, čo na znak súhlasu aj vlastnoručne podpísali, teda bolo uvedeným osobám zabezpečené konanie v materinskom jazyku, kde otázkam tlmočeným do ukrajinského jazyka tieto osoby rozumeli (pozri článok 47 ods. 2,4 Ústavy Slovenskej republiky). Možno sa bez ďalšieho stotožniť s názorom krajského súdu, že z predložených zápisníc nevplýva akékoľvek spochybňovanie jazykových schopností prizvaného tlmočníka a ani zo samotnej žaloby a vyjadrení žalobcu nevyplýva, čo malo byť pretlmočené nesprávne, čomu nemali vyššie uvedené osoby porozumieť, respektíve, kde malo dôjsť k prípadnej dezinterpretácií položených otázok a podaných odpovedí. K námietke, že tlmočnícke úkony realizoval tlmočník, ktorý bol pribratý do iného správneho konania iným správnym orgánom, súd dodáva, že inšpekcia bola vykonaná aj v súčinnosti s inými orgánmi (t. j. aj s príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície, oddelenie cudzineckej polície a s príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície, národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii Oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ, Bratislava, ktorá podľa predložených zápisníc tlmočníka ustanovila), čo vyplýva aj z predloženého protokolu. 65. K námietke žalobcu, že správne orgány neakceptovali fakt, že kontrolované osoby (U. S., A. S.) mali postavenie živnostníkov, čo vyplývalo aj z príslušných zápisníc o podaní informácie, súd uvádza, že správne orgány nespochybnili existenciu živnostenských oprávnení kontrolovaných osôb, avšak na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že uvedenými fyzickými osobami vykonávané práce nenapĺňali znaky živnosti, tak ako vyplývajú z vyššie citovaného § 2 zákona č. 455/1991 Zb. Skutočnosť, že fyzická osoba je zároveň aj držiteľom živnostenského oprávnenia nepreukazuje fakt, že toto živnostenské oprávnenie oprávňuje tieto fyzické osoby vykonávať akúkoľvek činnosť na kontrolovanom pracovisku, pretože by takýmto výkladom mohlo dôjsť k všeobecnej argumentácii všetkých držiteľov živnostenských oprávnení nachádzajúcich sa na hociktorých pracoviskách bez ďalšieho preukázania obchodno-právneho vzťahu ako takého, pretože počas správneho konania a rovnako tak aj odvolacieho konania nebolo žalobcom preukázané, že tieto fyzické osoby vykonávali činnosť na základe živnostenských oprávnení práve pre žalobcu na jeho pracovisku. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb., živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného
predpisu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa názoru súdu spôsob výkonu činnosti, respektíve podmienky, za ktorých obe kontrolované osoby vykonávali činnosť nenapĺňali znaky živnosti, ale spĺňali všetky znaky závislej práce, tak ako sú upravené v § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Navyše žalobca tiež žiadnym spôsobom neuvádzal existenciu tvrdenej verbálnej zmluvy (ktorej predmetom malo byť dodanie prác) žalobcu s týmito osobami ako živnostníkmi, pričom existencia verbálnej zmluvy nebola v priebehu inšpekcie ani len tvrdená. Na jej existenciu sa začal žalobca odvolávať po prvýkrát až vo vyjadrení zo 16. januára 2021, prípadne z 25. januára 2021 zaslanému k oznámeniu o začatí správneho konania zo 14. januára 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 66. Vo vzťahu k uloženej pokute vo výške 5.000 eur, zdôrazňujúc na dolnej hranici sadzby, najvyšší správny súd uvádza, že správne orgány zohľadňovali všetky relevantné kritériá pre jej uloženie plynúce z § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Prvostupňový správny orgán celkom jasne, zrozumiteľne a predovšetkým dostatočným spôsobom aj s prihliadnutím na preventívno-represívnu funkciu sankcie vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, na základe ktorých pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 5.000 eur. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 eur do 200.000 eur, a v prípade, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, dolná hranica sadzby sa zvyšuje z 2.000 eur na 5.000 eur. Nakoľko v predmetnej veci sa jednalo o nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb, minimálnej dolnej hranici sadzby zodpovedala pokuta vo výške 5.000 eur. Rovnako bolo prihliadnuté na to, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na dodržiavanie príslušných právnych predpisov, tiež na veľkosť zamestnávateľa (v čase výkonu inšpekcie 6 zamestnancov), ako aj na to, že na strane žalobcu nešlo o opakované zistenie nedostatku. Na základe uvedeného najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená na dolnej hranici sadzby vo výške 5.000 eur, pričom horná hranica sadzby dosahuje výšku 200.000 eur, z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty navyše v dolnej hranici sadzby (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom. 67. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu najvyšší správny súd uvádza, že aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napríklad Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05), súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodneniu rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť požadovaná zákonom (§ 139 ods. 2 SSP) a jeho úvahy a právne posúdenie nevybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom. 68. Vady podľa § 195 SSP najvyšší správny súd nezistil. 69. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu prednesené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 70. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 71. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.