{"guid": "a8d5b98c-1f37-4540-8772-241425c67885:3d3f433d-42c0-4305-a476-8960fec327f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200158.1", "spisova_znacka": "6Ssk/130/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/130/2023 z 28. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. marca 2024, sp. zn. 6Ssk/130/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200158.1", "identifikacne_cislo": "4021200158", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2024-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 455/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/455-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1991/455#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d3f433d-42c0-4305-a476-8960fec327f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200158.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200158.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200158.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/130/2023\n4021200158\n28. 03. 2024\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2024:4021200158.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej\nveci žalobcu: ABMI s.r.o., so sídlom v Bratislave, Doležalova č. 15, IČO: 52 331 709, právne zast.:\nJUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom v Malackách, Záhorácka č. 11/A, proti žalovanému:\nNárodný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného z 12. marca 2021, číslo NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2702, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 1. marca 2023, č. k. 11S/35/2021-266, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 1. marca 2023, č. k. 11S/35/2021-266 podľa §\n190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 12. marca 2021, číslo\nNIP/NIP_PO/BEZ/2021/2702, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol\na potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Nitra z 28. januára 2021,\nčíslo IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2021/2144.\n2. Predmetným rozhodnutím Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1\nzákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej\nlen „zákon č. 125/2006 Z.z.“) pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3\nods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 82/2005\nZ. z.“) a konkrétne spočívajúce v tom, že žalobca dňa 10. novembra 2020 o 08:30 hod. využíval\nzávislú prácu dvoch fyzických osôb - U. S., narodený XX. O. XXXX a A. S., narodený XX. A. XXXX,\nktorí pre zamestnávateľa (žalobcu) vykonávali pomocné stavebné práce, pokládku zámkovej dlažby na\npracovisku „areál cintorína“, Cintorínska ul., Sekule a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa\nosobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z. z.“).\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 a písm. b/, § 2 ods. 3, § 6 ods. 1 písm. b/, § 7 ods. 1 písm. i/, ods.\n\n11, § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1, § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., § 2 ods. 2 písm. a/, § 3 ods. 2, § 5\nods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., § 1 ods. 2, § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., § 2 zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n455/1991 Zb.“), § 3 ods. 1 a § 59 ods. 1,2,4 Správneho poriadku, ako aj príslušných ustanovení SSP a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.\n4. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili,\nzistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav, ktorý vzal\norgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s administratívnymi spismi a\nmá v nich oporu a nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom správne\norgány svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Mal preukázané, že činnosť vyššie menovaných osôb\nnapĺňala znaky závislej činnosti s ohľadom na absenciu vykonávania tejto činnosti za účelom dosiahnutia\nzisku, keďže práce mali byť vykonávané len za jedlo, ubytovanie, cigarety, príspevok na telefón. Uvedené\nosoby pracovali pre žalobcu vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, v čase určenom zamestnávateľom\nna základe jeho pokynov, osobne a tieto osoby pracovali v skúšobnej dobe. Z prvotných úkonov\nvykonaných Inšpektorátom práce Nitra tiež žiadnym spôsobom nevyplývala existencia tvrdenej verbálnej\nzmluvy (ktorej predmetom malo byť dodanie prác) žalobcu s týmito osobami ako živnostníkmi, pričom\nexistencia verbálnej zmluvy nebola v priebehu inšpekcie ani len tvrdená. Žalobca vyjadril súhlas so\nvšetkými zistenými skutočnosťami a nedostatkami (vrátane nelegálneho zamestnávania) uvedenými\nv prerokovanom protokole, čo potvrdil následne aj svojím podpisom. K námietke ohľadom tlmočenia\nkrajský súd uviedol, že obaja vyššie menovaní ukrajinskí občania s tlmočením z ukrajinského jazyka\ndo slovenského jazyka a naopak súhlasili, porozumeli všetkým otázkam a informáciám uvedeným v\nzápisnici, ktoré im boli tlmočené zo slovenského jazyka do ukrajinského jazyka a opačne, čo na znak\nsúhlasu aj vlastnoručne podpísali, teda bolo uvedeným osobám zabezpečené konanie v materinskom\njazyku, kde otázkam tlmočeným do ukrajinského jazyka tieto osoby rozumeli. Pokiaľ išlo o námietku, že\ntlmočník bol pribratý do iného správneho konania iným správnym orgánom uviedol, že inšpekcia bola\nvykonaná aj v súčinnosti s príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý podľa predložených\nzápisníc tlmočníka ustanovil, čo vyplývalo aj z predloženého protokolu.\n5. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n8. Konkrétne namietal, že žalobca mal s menovanými osobami uzatvorenú verbálnu dohodu, predmetom\nktorej bolo dodanie stavebných prác v areáli cintorína v obci Sekule, nešlo teda o pracovnoprávny vzťah,\nale o vzťah výlučne obchodnoprávny medzi podnikateľskými subjektami, keďže uvedené osoby boli\nživnostníci, čo aj potvrdili v príslušných výpovediach. Namietal tiež, že zápisnice o podaní informácií\nboli identické a inšpektori práce počas ich vyhotovenia konali v absolútnom rozpore so zákonom.\nOdpovede zachytené v zápisniciach boli kopírované a tiež upravované, keď samotný spôsob spísania\nodpovedí sa nezhodoval so spôsobom ich vyjadrovania. Namietal tiež postup v rámci tlmočenia z\nukrajinského jazyka do slovenského jazyka a naopak, keď v spise sa nenachádza ani opatrenie o pribratí\ntlmočníka ani sľub tlmočníka, ktorým by osvedčoval dôveryhodnosť takto pretlmočených vyjadrení\nkontrolovaných osôb. Navyše tlmočník sa ani nenachádzal v zozname tlmočníkov. Ďalej uviedol, že zo\nstrany správnych orgánov nebolo dostatočne preukázané vykonávanie závislej práce, keď kontrolované\nosoby nepracovali v mene žalobcu, ale práca im bola ako subdodávateľom služieb zadávaná žalobcom,\nsamotné pokyny na výkon služieb boli zadávané v zmysle zmluvy o dielo uzavretej s obcou. Stavebné\npráce rovnako neboli vykonávané na základe nadriadenosti a podriadenosti, ale na základe obchodného\nvzťahu medzi žalobcom a kontrolovanými osobami. Nebol preukázaný pracovný čas, odkedy dokedy\nby kontrolované osoby mali prácu vykonávať a za akú mzdu, neboli ani hodnotené otázky ohľadom\npracovného prostredia a tiež koho pracovné pomôcky alebo materiál boli používané na prácu. Aj s\nohľadom na zásadu úplného zistenia skutkového stavu uzavrel, že nebolo preukázané, že sa skutok\n\nstal, že ho spáchal žalobca a že sa stal takým spôsobom, ako je žalobcovi kladené za vinu s tým, že v\nprípade akýchkoľvek pochybností platí zásada pro dubio in reo.\n9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n10. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 30. augusta 2023 v plnom rozsahu\nstotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný. V priebehu\nsprávneho konania bolo bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty\nnelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu.\n11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú\nzamietol.\nIV.\n12. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 4. septembra 2023 na vedomie.\nV.\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n16. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n17. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n18. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.\n\n19. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\nsúd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 12. marca 2021, číslo NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2702,\nktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Nitra z 28. januára 2021, číslo IPNR/\nIPNR_PRODD/ROZ/2021/2144. Predmetným rozhodnutím Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi\npodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie\npovinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z.\na konkrétne spočívajúce v tom, že žalobca dňa 10. novembra 2020 o 08:30 hod. využíval závislú\nprácu dvoch fyzických osôb - U. S., narodený XX. O. XXXX a A. S., narodený XX. A. XXXX, ktorí\npre zamestnávateľa (žalobcu) vykonávali pomocné stavebné práce, pokládku zámkovej dlažby na\npracovisku „areál cintorína“, Cintorínska ul., Sekule a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa\nosobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z.\n22. Zákon č. 125/2006 Z. z. upravuje inšpekciu práce, prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana\nzamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov\nštátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu\na ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1).\n23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n24. Podľa § 12 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce je pri výkone inšpekcie\npráce oprávnený\nc/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nzamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného\nodborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka\nalebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.\n1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,\nd/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon\ninšpekcie práce a požadovať ich kópie,\ng/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa\na vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.\n25. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie\ninšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie\npráce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 7)\n26. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\n27. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1\na 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne/ opakované zistenie toho istého nedostatku.\n\n28. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1\npísm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19\na 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Zákon č. 82/2005 Z. z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz\nvykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného\norgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n30. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa\nosobitného predpisu 2).\n31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.\n32. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n33. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho\nzamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: inšpektorát práce.\n34. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému\norgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie\npísomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa\nosobitného predpisu; 10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho\npríslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej\npráce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho\npríslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu. 8)\n35. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z. z., fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu\nvykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania\na/ preukázať totožnosť,\nb/ predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, 11)\nc/ odôvodniť prítomnosť na pracovisku.\n36. Zákon č. 311/2001 Z. z. upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej\npráce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.\n37. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti\nzamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa\npokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.\n38. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z., závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v\npracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v\ntomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom\nobčianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\n39. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n40. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,\n\nmá sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie\nprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n41. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n42. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n43. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n44. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n45. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n46. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n47. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n48. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n49. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n50. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n51. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n52. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n53. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n54. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n55. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 513/1991 Zb.“; pozn.), podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne\npodnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel\n\ndosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného\nsociálneho podniku podľa osobitného predpisu.\n56. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 513/1991 Zb., podnikateľom podľa tohto zákona je: osoba, ktorá\npodniká na základe živnostenského oprávnenia.\n57. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb., živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo\nvlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia\nmerateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho\npodniku podľa osobitného predpisu, 1a) a za podmienok ustanovených týmto zákonom.\n58. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsprávny súd zistil, že\n- dňa 10. novembra 2020 od 08:30 hod. do 15:15 hod. bola u žalobcu (na pracovisku žalobcu „areál\ncintorína“ na ulici Cintorínska, obec Sekule) vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z.,\n- prvostupňový správny orgán dňa 18. novembra 2020 na základe vykonanej kontroly vyhotovil Protokol\nč.: INA-174-50-2.3/P-A24,28-20, reg. č. IPNR/IPNR_OPPV/KON/2020/4\n528, č. úlohy: 20 113 so záverom konštatujúcim vo vzťahu ku kontrolovanej osobe (žalobca) porušenie\n§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., keď využíval závislú prácu\nfyzických osôb U. S., narodený XX. O.X. XXXX a A. S., narodený XX. A. XXXX, ktorí vykonávali závislú\nprácu - pomocné stavebné práve a pokládka zámkovej dlažby a nemal s nimi založený pracovno-právny\nvzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z.,\n- žalobca k zisteniam uvedeným v protokole neuviedol žiadne námietky, súhlasil so všetkými zisteniami\na nedostatkami v ňom obsiahnutými; nakoľko protokol neobsahoval žiadne námietky, ani pripomienky,\ninšpektor práce považoval protokol za prerokovaný a uzavretý,\n- prvostupňový správny orgán následne listom zo 14. januára 2021 oznámil žalobcovi začatie správneho\nkonania; zároveň žalobcu poučil o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu\nich zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy, respektíve ich doplnenie,\n- žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním zo 16. januára 2021 a z 25. januára 2021\n[nestotožnil sa so skutkovým stavom, tak ako ho zistili inšpektori práce, uviedol, že obe kontrolované\nosoby vykonávali prácu na základe ústne dojednanej zmluvy o dielo a keďže títo boli živnostníci, išlo o\nvýlučne obchodnoprávny vzťah, rovnako nebolo zrejmé, ako a kedy bol do konania pribratý tlmočník],\n- dňa 28. januára 2021 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 19\nods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie už vyššie\nbližšie špecifikovaných povinností,\n- na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán tu preskúmavaným rozhodnutím z 12.\nmarca 2021 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 28.\njanuára 2021.\n59. Najvyšší správny súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených\nv prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum napadnutého\nrozhodnutia žalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu pri správnej aplikácii právnej úpravy zákona č.\n125/2006 Z. z. v spojení so zákonom č. 82/2005 Z. z., sledujúc pritom ich účel a cieľ.\n60. Žalobca primárne namietal, že v danom prípade išlo o výlučne obchodnoprávny vzťah založený\nna základe ústnej dohody uzavretej medzi žalobcom a vyššie označenými kontrolovanými osobami,\npredmetom ktorej bolo dodanie stavebných prác v areáli cintorína v obci S.. Najvyšší správny súd\nv tomto smere poukazuje na to, že zákon č. 311/2001 Z. z. výslovne prikazuje, že ak sú naplnené\nznaky závislej práce, je potrebné na jej vykonávanie dojednať buď pracovný pomer alebo obdobný\npracovný vzťah, napríklad štátnozamestnanecký pomer, prípadne služobný pomer a výnimočne a za\npodmienok ustanovených zákonom č. 311/2001 Z. z. sa môže závislá práca vykonávať aj v inom\npracovnoprávnom vzťahu (t. j. na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru\n- dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov),\npokiaľ i túto možnosť osobitné právne predpisy nevylučujú. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v\nzmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných\npredpisov. Platí zákaz dojednania napríklad príkaznej zmluvy alebo zmluvy o dielo na výkon závislej\n\npráce. Subjekt preto nemôže platne uzavrieť zmluvu podľa Občianskeho zákonníka / Obchodného\nzákonníka, ak obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2\nzákona č. 311/2001 Z. z. v rozhodnom znení. Zároveň v podmienkach platného slovenského právneho\nporiadku platí, že každú zmluvu je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a nie formy (napríklad zmluva\no dielo vykazujúca znaky závislej práce a nie znaky zmluvy o dielo, môže byť prekvalifikovaná na\npracovnú zmluvu) a rozhodujúca je aj praktická realizácia zmluvy. Dôležitou skutočnosťou je teda\npreskúmanie faktickej situácie vždy v konkrétnom prípade (posúdenie okolností konkrétneho prípadu).\nV právnych úpravách iných štátov sa vyvinuli tzv. testy, kde sa v komplexe zoberú do úvahy všetky\nznaky (alebo najdôležitejšie znaky, prípadne len jeden hlavný znak - nadriadenosť a podriadenosť)\ndanej činnosti a posúdi sa, či ide o činnosť, ktorú možno podradiť pod pracovnoprávny vzťah alebo nie.\nNiektorým zo znakov sa môže priznať väčšia alebo rozhodujúca váha ako iným. Súdy tu porovnávajú,\nči na základe znakov, ktoré vykazuje vykonávaná práca, ide o pracovnoprávny vzťah (závislú prácu)\nalebo samostatnú činnosť (SZČO, podnikanie). Pri takomto posudzovaní prítomnosť alebo neprítomnosť\njedného znaku nehrá (ak nejde o znak kľúčový) rozhodujúcu úlohu. Právna teória rieši prípady, ak\nbola uzatvorená napríklad príkazná zmluva, hoci zo znakov činnosti, ktorú jedna osoba vykonáva\npre druhú osobu vyplýva, že ide o závislú prácu. V každom odvetví práva, platí právne výkladové\npravidlo, že zmluva sa posudzuje podľa obsahu (t. j. čo je v nej dojednané), nie podľa svojho\npomenovania (a ani podľa pomenovania zmluvných strán) a zároveň pre posúdenie situácie má význam\naj reálne vykonávanie zmluvy (prednosť má posúdenie reálneho správania pred dojednaným obsahom).\nPojem závislá práca je základným pojmom pracovného práva a označuje prácu, ktorá sa vykonáva v\npracovnoprávnych vzťahoch (zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva v podriadenom postavení)\na musí sa zmluvne dojednať len zmluvnými typmi, ktoré do neho spadajú. Definíciu závislej práce\nobsahuje už vyššie citovaný § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého závislá práca je\npráca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne\nzamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase\nurčenom zamestnávateľom. Pri posúdení znakov závislej práce sa zmluva (právny úkon) má posudzovať\npodľa obsahu, nie podľa formy, pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom\nprimárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, nedojednanie odmeny, pracovného času sa má\nposúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade zákona č. 82/2005 Z.z.), nie ako neprítomnosť znaku\na rovnako je potrebné vziať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj\ncelkovú situáciu. (JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.: Individuálne pracovné právo, Vydavateľ: Friedrich\nEbert Stiftung, zastúpenie v SR; Bratislava 2014, s. 31 - 40). Podstata legislatívneho vymedzenia závislej\npráce spočíva v odlíšení závislej práce od iných foriem činností / aktivít, čo sa na účely zákona č.\n125/2006 Z. z. v spojení so zákonom č. 82/2005 Z. z. prejavuje v súvislosti s posudzovaním možného\nporušenia právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania zo strany inšpekcie práce, teda\nkonkrétne v konaní, v rámci ktorého inšpekcia práce preskúmava, či zamestnávateľ neporušil svoju\nzákonnú povinnosť tým, že neumožnil zamestnancovi vykonávať závislú prácu v pracovnoprávnom\nvzťahu, ktorý je na to jasne určený (pozri § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.). Závislá práca preto\nna jednej strane musí byť vykladaná tak, aby obsiahla čo najširší diapazón zastretých pracovných\nvzťahov a rovnako aj prácu vykonávanú bez náležitej protihodnoty s prísľubom čo do budúcna (napríklad\npráca „na skúšku“), avšak na strane druhej s určitými limitmi, aby zase nedochádzalo k jej nedôvodnej\nzámene s čisto obchodnými vzťahmi, samostatným výkonom podnikateľskej činnosti, alebo dokonca s\nobyčajnou medziľudskou výpomocou realizujúcou sa na rôznych úrovniach sociálnej interakcie majúcej\nskôr charakter jednorazovej, prípadne príležitostnej spolupráce.\n61. V predmetnej veci dôkaz tvoriaci významný podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty tvorili\npríslušné zápisnice o podaní informácie vyhotovené v deň vykonania kontroly zo strany inšpektorátu\npráce, t.j. dňa 10. novembra 2020 obsahujúce výpovede dotknutých osôb - U. S., narodený XX. O.\nXXXX a A. S., narodený XX. A. XXXX a tiež zamestnanca žalobcu (P. D.) a samotnej konateľky žalobcu\n(O. G.). Konkrétne z obsahu zápisníc vyhotovených s osobami U. S. a A. S. vyplýva, že tieto osoby\nna označenom pracovisku vykonávali pomocné stavebné a výkopové práce, pričom prácu im pridelil\nzamestnanec žalobcu - P. D., ktorý im zadával úlohy, čo majú robiť, pokyny k práci. Túto skutočnosť\npotvrdil aj samotný zamestnanec žalobcu P. D., ktorý v zápisnici o podaní informácie uviedol cit.: „ (...)\nSom ústne poverený p. G. (konateľka žalobcu; pozn. súdu), aby som tu vykonával aj práce parťáka\na zadeľoval im pokyny k práci. Konateľka vie o tom, že tu pracujú v skúšobnej dobe. Ja im v mene\nspoločnosti (...) prideľujem prácu, dávam im pokyny k práci, čo majú robiť, aj to kedy tu budú pracovať,\nkontrolujem ich prácu. Prácu vykonávajú osobne. (...).“ Súčasne pravdivosť týchto tvrdení potvrdila aj\nsamotná konateľka žalobcu, ktorá v zápisnici o podaní informácie uviedla, že P. D. poverila, aby dohliadal\n\nna prácu vyššie označených osôb a riadil ich. V príslušnej zápisnici vo vzťahu k pracovnému času\nuviedla, že U. S. pracuje na pracovisku od piatka 6. novembra 2020, A. S. pracuje skôr, „ (...) asi o 2 až 3\ndni“, v čase výkonu inšpekcie práce (t.j. 10. novembra 2020) pracovali od 07:00 hod. Za vykonanú prácu\nna odmene neboli dohodnutí. Na otázku, či má s menovanými osobami založený pracovnoprávny vzťah,\nprípadne či bola podpísaná pracovná zmluva, dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru\nalebo iný právny vzťah (zmluvný občianskoprávny, alebo obchodnoprávny) odpovedala záporne s tým,\nže nič nepodpisovala. Vo výpovedi označila zmluvu o dielo uzatvorenú medzi obcou S. a žalobcom\ns dojednaným predmetom plnenia - rekonštrukcia chodníkov a parkovísk. Tiež uviedla, že označené\nosoby okrem tejto práce pomáhajú aj na súkromnom rodinnom dome, ktorý patrí konateľke žalobcu,\npričom za túto výpomoc im zabezpečuje jedlo, ubytovanie, zabezpečila tiež pracovné topánky. Túto\nskutočnosť potvrdili tiež P. D., U. S. a A. S., pričom posledné dve zmieňované kontrolované fyzické osoby\nna otázku, či majú podpísanú pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru\nalebo iný právny vzťah (zmluvný občianskoprávny, alebo obchodnoprávny) odpovedali záporne, teda,\nže nič nepodpisovali. V súlade s takto zistenými skutočnosťami možno uzavrieť, že vyššie označené\nosoby pracovali pre žalobcu na základe jeho pokynov, s jeho súhlasom, v jeho mene, prácu vykonávali\nosobne a v pracovnom čase, ktorý im určil žalobca [žalobca a rovnako zamestnanec P. D. zhodne v\npríslušných zápisniciach (okrem iného) uviedli, že menovaným osobám určili aj kedy budú pracovať,\nteda stanovili im časový rámec výkonu pracovnej činnosti]. Podľa vyjadrenia žalobcu na odmene za\nvykonanú prácu sa nedohodli, prípadne pracovali za jedlo, ubytovanie (Zápisnica o podaní informácie\n- A. S.), prípadne aj za cigarety, príspevok na telefonovanie (Zápisnica o podaní informácie - U. S.).\nNajvyšší správny súd sa rovnako stotožňuje so záverom žalovaného a tiež krajského súdu, že v\nkontexte preukázanej skutkovej situácie boli naplnené znaky závislej práce, teda, čo do posúdenia\nnadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (princíp subordinácie), osobného výkonu\nprác, podľa pokynov žalobcu (respektíve ním povereného zamestnanca) a v pracovnom čase, respektíve\nv pracovných časoch určených žalobcom. Možno len dodať, že zamestnanec žalobcu P.Á. D. v zápisnici\no podaní informácie (okrem iného) uviedol, že menované osoby pracovali v skúšobnej dobe, čo je v\nrozpore so samotnou podstatou podnikania, a teda i táto skutočnosť tiež potvrdzuje záver o naplnení\nznakov závislej práce.\n62. Vo všeobecnosti platí, že zápisnica je jedným z možných dôkazov v správnom konaní, a preto\nnemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy. Ak by sa vyskytli pochybnosti o správnosti zápisnice,\nje správny orgán povinný urobiť potrebné šetrenia na zistenie skutočného stavu veci. Odhliadnuc\nod uvedeného, najvyšší správny súd má za to, že v tomto konaní vyhotovené zápisnice o podaní\ninformácie majú osobitné postavenie, nakoľko boli vyhotovené priamo na miestne výkonu inšpekcie a\nzachytávajú bezprostredné skutočnosti majúce pre správny orgán istý stupeň relevancie. Zápisnica o\npodaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku jedinečne zachytáva\nskutkové okolnosti majúce zásadný vplyv pre inšpekciu práce a jej ďalší postup v rámci objasňovania\nmožného porušenia právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania. Slúži primárne ako\ndôkaz o tom, že fyzická osoba sa na pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie\npráce naozaj nachádzala a bližšie vysvetľuje dôvod prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, čas, kedy\nsa fyzická osoba nachádzala na pracovisku, ako dlho sa na pracovisku nachádzala, či a akú prácu\nvykonávala, kto jej zadával pokyny na vykonávanie práce, prípadne akú výšku odmeny mala táto fyzická\nosoba za vykonávanú prácu dohodnutú. Z obsahu týchto zápisníc jednoznačne vyplýva porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, správne orgány v tomto smere vykonali\ndostatočné dokazovanie, vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov\ntak ako krajský súd, ani najvyšší správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti\na ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom\nprípade sa jednalo o prvotné a bezprostredné výpovede osôb vykonávajúcich pracovnú činnosť pre\nžalobcu, navyše potvrdené samotnou konateľkou žalobcu, ktorá príslušnou inšpekciou práce vytknuté\nnedostatky obsiahnuté v následne vyhotovenom protokole žiadnym spôsobom nerozporovala, práve\nnaopak, vyjadrila súhlas so všetkými zistenými skutočnosťami a nedostatkami uvedenými v protokole\ns tým, že tento protokol aj vlastnoručne podpísala. V príslušných zápisniciach boli zároveň menované\nosoby poučené o následku podania nepravdivého, alebo neúplného vysvetlenia a zároveň túto zápisnicu\nvlastnoručne podpísali, čím potvrdili pravdivosť poskytnutej informácie / informácií, ako aj zmysel\npoučenia. V danom prípade sa jednalo o prvotné a bezprostredné výpovede osôb vykonávajúcich\npre žalobcu pracovnú činnosť spĺňajúcu znaky závislej práce tak, ako to predpokladá vyššie citované\nustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. a ako takú nemožno vykonávať v zmluvnom\n\nobčianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov (§\n1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.).\n63. K námietke žalobcu, že zápisnice o podaní informácií boli identické a inšpektori práce počas\nich vyhotovenia konali v absolútnom rozpore so zákonom, odpovede zachytené v zápisniciach boli\nkopírované a tiež upravované, keď samotný spôsob spísania odpovedí sa nezhodoval so spôsobom\nvyjadrovania kontrolovaných fyzických osôb, najvyšší správny súd uvádza, že príslušné zápisnice\nby mali v prvom rade autenticky zachytávať všetky informácie podávané kontrolovanými osobami,\navšak to neznamená, že je automaticky vylúčená možnosť inšpekcie práce zasiahnuť do obsahovej\nstránky zápisnice za predpokladu, že sa nezmení v zásadnom smere zmysel a význam takto\npodaných informácií. Do úvahy tento postup môže prichádzať vtedy, ak sa kontrolovaná osoba\nvyjadruje nezrozumiteľne, zmätočne, prípadne jej výpoveď je nekonzistentná a roztrieštená na čiastkové\nodpovede, ktoré však iba ako celok dávajú význam a predstavujú pre inšpekciu práce istý stupeň\nrelevancie a príslušný inšpektor práce považuje za potrebné určitým spôsobom podané informácie\nvecne usporiadať. Rovnako to platí aj v prípade, ak je napríklad kontrolovaná fyzická osoba cudzincom\na jemu kladené otázky a na to nadväzujúca odpoveď sa prekladajú do jazyka, ktorému rozumie a\nopačne. V tomto smere súd dodáva, že v prejednávanej veci išlo o jednoduché a krátke otázky, na\nktoré nadväzovala jednoduchá odpoveď. Žalobca bližšie neuvádzal, v čom, respektíve v akom rozsahu,\nsa odpovede uvedené v príslušných zápisniciach odlišovali od odpovedí, ak by tieto boli zachytené\nautenticky. Navyše najvyšší správny súd zdôrazňuje, že závery plynúce z príslušných zápisníc o podaní\ninformácií kontrolovaných fyzických osôb (U. S., A. S.) potvrdil aj samotný žalobca a jeho zamestnanec P.\nD.. V príslušných zápisniciach boli zároveň menované osoby poučené o následku podania nepravdivého,\nalebo neúplného vysvetlenia a zároveň túto zápisnicu vlastnoručne podpísali, čím potvrdili pravdivosť\nposkytnutej informácie / informácií, ako aj zmysel poučenia.\n64. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že vyššie menované kontrolované fyzické osoby boli ukrajinskej\nštátnej príslušnosti, a teda aj príslušné zápisnice sa vyhotovovali za prítomnosti tlmočníka, pričom\nobidvaja vyššie menovaní ukrajinskí občania s tlmočením z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka\na naopak súhlasili, porozumeli všetkým otázkam a informáciám uvedeným v zápisnici, ktoré im boli\ntlmočené zo slovenského jazyka do ukrajinského jazyka a opačne, čo na znak súhlasu aj vlastnoručne\npodpísali, teda bolo uvedeným osobám zabezpečené konanie v materinskom jazyku, kde otázkam\ntlmočeným do ukrajinského jazyka tieto osoby rozumeli (pozri článok 47 ods. 2,4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Možno sa bez ďalšieho stotožniť s názorom krajského súdu, že z predložených zápisníc\nnevplýva akékoľvek spochybňovanie jazykových schopností prizvaného tlmočníka a ani zo samotnej\nžaloby a vyjadrení žalobcu nevyplýva, čo malo byť pretlmočené nesprávne, čomu nemali vyššie\nuvedené osoby porozumieť, respektíve, kde malo dôjsť k prípadnej dezinterpretácií položených otázok\na podaných odpovedí. K námietke, že tlmočnícke úkony realizoval tlmočník, ktorý bol pribratý do iného\nsprávneho konania iným správnym orgánom, súd dodáva, že inšpekcia bola vykonaná aj v súčinnosti s\ninými orgánmi (t. j. aj s príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície, oddelenie cudzineckej polície\na s príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície, národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii\nOddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ, Bratislava, ktorá podľa predložených zápisníc\ntlmočníka ustanovila), čo vyplýva aj z predloženého protokolu.\n65. K námietke žalobcu, že správne orgány neakceptovali fakt, že kontrolované osoby (U. S., A. S.)\nmali postavenie živnostníkov, čo vyplývalo aj z príslušných zápisníc o podaní informácie, súd uvádza,\nže správne orgány nespochybnili existenciu živnostenských oprávnení kontrolovaných osôb, avšak\nna základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že uvedenými fyzickými osobami vykonávané\npráce nenapĺňali znaky živnosti, tak ako vyplývajú z vyššie citovaného § 2 zákona č. 455/1991\nZb. Skutočnosť, že fyzická osoba je zároveň aj držiteľom živnostenského oprávnenia nepreukazuje\nfakt, že toto živnostenské oprávnenie oprávňuje tieto fyzické osoby vykonávať akúkoľvek činnosť\nna kontrolovanom pracovisku, pretože by takýmto výkladom mohlo dôjsť k všeobecnej argumentácii\nvšetkých držiteľov živnostenských oprávnení nachádzajúcich sa na hociktorých pracoviskách bez\nďalšieho preukázania obchodno-právneho vzťahu ako takého, pretože počas správneho konania a\nrovnako tak aj odvolacieho konania nebolo žalobcom preukázané, že tieto fyzické osoby vykonávali\nčinnosť na základe živnostenských oprávnení práve pre žalobcu na jeho pracovisku. Podľa § 2 zákona č.\n455/1991 Zb., živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú\nzodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho\nsociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného\n\npredpisu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa názoru súdu spôsob výkonu činnosti,\nrespektíve podmienky, za ktorých obe kontrolované osoby vykonávali činnosť nenapĺňali znaky živnosti,\nale spĺňali všetky znaky závislej práce, tak ako sú upravené v § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Navyše\nžalobca tiež žiadnym spôsobom neuvádzal existenciu tvrdenej verbálnej zmluvy (ktorej predmetom malo\nbyť dodanie prác) žalobcu s týmito osobami ako živnostníkmi, pričom existencia verbálnej zmluvy nebola\nv priebehu inšpekcie ani len tvrdená. Na jej existenciu sa začal žalobca odvolávať po prvýkrát až vo\nvyjadrení zo 16. januára 2021, prípadne z 25. januára 2021 zaslanému k oznámeniu o začatí správneho\nkonania zo 14. januára 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu.\n66. Vo vzťahu k uloženej pokute vo výške 5.000 eur, zdôrazňujúc na dolnej hranici sadzby, najvyšší\nsprávny súd uvádza, že správne orgány zohľadňovali všetky relevantné kritériá pre jej uloženie plynúce\nz § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Prvostupňový správny orgán celkom jasne, zrozumiteľne a\npredovšetkým dostatočným spôsobom aj s prihliadnutím na preventívno-represívnu funkciu sankcie\nvo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, na základe ktorých pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 5.000\neur. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.,\ninšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania od 2.000 eur do 200.000 eur, a v prípade, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a\nviac fyzických osôb súčasne, dolná hranica sadzby sa zvyšuje z 2.000 eur na 5.000 eur. Nakoľko v\npredmetnej veci sa jednalo o nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb, minimálnej dolnej hranici\nsadzby zodpovedala pokuta vo výške 5.000 eur. Rovnako bolo prihliadnuté na to, že sa jednalo o prvú\ninšpekciu práce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na dodržiavanie príslušných právnych\npredpisov, tiež na veľkosť zamestnávateľa (v čase výkonu inšpekcie 6 zamestnancov), ako aj na to,\nže na strane žalobcu nešlo o opakované zistenie nedostatku. Na základe uvedeného najvyšší správny\nsúd dospel k záveru, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca\n(pokuta bola uložená na dolnej hranici sadzby vo výške 5.000 eur, pričom horná hranica sadzby dosahuje\nvýšku 200.000 eur, z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje\nrozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty navyše\nv dolnej hranici sadzby (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade\nso zákonom.\n67. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu najvyšší správny súd uvádza, že aj podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa\npožiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napríklad Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993,\nGarcía Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.\noktóbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003,\nsp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05), súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodneniu rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť\npožadovaná zákonom (§ 139 ods. 2 SSP) a jeho úvahy a právne posúdenie nevybočili z medzí a hraníc\nstanovených zákonom.\n68. Vady podľa § 195 SSP najvyšší správny súd nezistil.\n69. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu prednesené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n70. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 veta druhá SSP).\n71. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}