Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 2Sžk/7/2019 7017200166 29. 11. 2021 JUDr. Juraj Vačok ECLI:SK:NSSSR:2021:7017200166.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcov: 1.) M.. O. U., A.., nar.: XX. V.. XXXX, 2). O. U., nar.: XX. O. XXXX, obaja trvale bytom XXX XX Z.. XXX, 3.) V. S., nar.: XX. T. XXXX, trvale bytom XXX XX F. č. XX, 4.) L. W., nar.: XX. W. XXXX, trvale bytom XXX XX F. č. XX, 5.) O. T., nar.: XX. V. XXXX, trvale bytom: M. č. XXX/XX, D., všetci právne zastúpení: BAKO LEVRINC - advokáti s. r. o., J. Kozáčeka 13, Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. OU-RV-PLO-2016/012754-003, zo dňa 29. decembra 2016 , v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov 1) až 5) proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 7S/24/2017-250, zo dňa 17. októbra 2018, jednomyseľne takto rozhodol: Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 7S/24/2017-250, zo dňa 17. októbra 2018, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. odôvodnenie: I. Konanie pred správnym súdom prvého stupňa 1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením, č. k.: 7S/24/2017-250, zo dňa 17. októbra 2018, odmietol podľa § 7 písm. d) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) správnu žalobu žalobcov 1) až 5), ktorou sa domáhali preskúmania opatrenia žalovaného v konaní vedenom žalovaným pod sp. zn. OURV-PLO-2016/012754. Týmto opatrením malo byť zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná, uznaného rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v Rožňave pod sp. zn. 2006/00064-12 zo dňa 20. júna 2016. Zmluva bola uzatvorená dňa 22. decembra 2016, v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v účinnom znení (ďalej len „zákon o poľovníctve“) a bola žalovaným zaevidovaná opatrením zo dňa 29. decembra 2016, pod č. RZ-40/RV. 2. Správny súd napadnuté uznesenie odôvodnil podľa § 5 ods. 1 až ods. 4, § 11 ods. 1 až ods. 3, § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve, § 98 písm. g), § 7 písm. d) SSP a vecne tým, že žalobcovia v konaní namietali skutočnosť, že zmluvu o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná, uznaného rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu Rožňava pod sp. zn. 2006/00064-12, zo dňa 20. júna 2016, uzatvorenú dňa 22.12.2016 v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona o poľovníctve (ďalej len „zmluva o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná“), evidenciu ktorej zmluvy žalovaný vykonal dňa 29.12.2016, pod č. RZ-40/RV, nemohli zákonne podpísať vlastníci vlastniaci nadpolovičnú väčšinu výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. Taktiež žalovaný v písomnom vyjadrení skonštatoval, že z notárskej zápisnice jednoznačne nevyplýva, kto a akým spôsobom hlasoval, takže nie je možné preveriť podmienku, či zhromaždenie vlastníkov rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov. Predmetnú skutočnosť
osvedčuje notárska zápisnica, overujúca skutočnosti o všetkých výsledkoch hlasovania tak, že pri uzneseniach č. 1, 2, 3, 4 a 6 hlasovalo 53,62% proti 17,71%, zdržal sa nikto, okrem uznesenia č. 5, kde hlasovalo za 53,62% proti 17,69% a zdržal sa 0,02%. 3. Žalovaný orgán skúmal len či zmluva obsahuje náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, a to: identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, podmienky zmien a doplnkov, dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom a uzavretie zmluvy so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, ktorých absencia by mala za následok nezaevidovanie zmluvy v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve. Žalovanému bolo dňa 23. decembra 2016 doručené upozornenie na hrubé porušenie zákona v súvislosti s uskutočneným zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná, uskutočneného dňa 16. decembra 2016. Podľa názoru správneho súdu z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či predmetnú zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, pretože žalovaný skúmal len obsah náležitostí podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. Evidencia užívania alebo zmluvy predstavuje opatrenie orgánu verejnej správy s konštitutívnym účinkom. Na vykonávanie evidencie zmluvy sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve nevzťahuje subsidiárne zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v účinnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) okresný úrad, odbor pozemkový a lesný, je oprávnený preskúmavať zmluvu len v rozsahu formálnych náležitostí, vychádzajúc z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní ako i zmluva o užívaní poľovného revíru, predstavujú súkromnoprávny prvok. Pokiaľ je preto sporné, či táto zmluva bola platne uzavretá, napr. z dôvodu nedodržania zákonom ustanovených podmienok, týkajúcich sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, je namieste domáhať sa ochrany v civilnom sporovom konaní osobitnou žalobou na určenie neplatnosti zmluvy. V rámci správneho súdnictva však nemožno riešiť, ani ako otázku predbežnú skutočnosť či zmluva vlastníkov spoločného revíru o jeho užívaní alebo iná zmluva o užívaní poľovného revíru boli platne uzavreté, pretože takéto oprávnenie nemá ani orgán verejnej správy v administratívnom konaní o ich zaevidovaní, ale len súd v civilnom sporovom konaní. Keďže v danom prípade ide o súkromnoprávny spor s právomocou súdu v civilnom procese v zmysle § 7 písm. d) SSP, vec nepodlieha súdnemu prieskumu správnym súdom, a preto neprípustnú žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 4. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní celkom úspech ani sčasti a žalovanému voči žalobcom nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať. II. Kasačná sťažnosť žalobcov 1) až 5) 5. Žalobcovia 1) až 5) (ďalej len „kasační sťažovatelia“) podali proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) a písm. j) SSP. Napadnuté uznesenie považovali za nepreskúmateľné, pretože žalobca 1) už na zhromaždení vlastníkov na poľovných pozemkov prítomnému notárovi vytkol neoboznámenie sa s prezentovanými vlastníckymi štruktúrami, splnomocneniami a všetkými právnymi skutočnosťami osvedčujúcimi výsledky a zákonnosť zhromaždenia s následkom, že notár z tohto dôvodu nemôže zodpovedať za správnosť a zákonnosť prejavov zvolávateľa a predsedajúceho zhromaždenia. Z prezenčnej listiny malo byť známe vlastníctvo všetkých vlastníkov podľa § 5 zákona o poľovníctve v záujme zistenia dodržania kvóra. O.. M. namietol protizákonnosť dopĺňania prezenčnej listiny o nových vlastníkov, pretože všetci vlastníci mali byť uvedení vopred a počas prezentácie od 08:30 hod do 10:00 hod na zvolanom zhromaždení nebol prítomný notár. Podľa ustálenej judikatúry (nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 138/02, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžp/5/2011, 4Sžo/72/2014, atď.) možno za rozhodnutia (opatrenia) orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť aj predmetom súdneho prieskumu považovať i opatrenia nemajúce formálne náležitosti rozhodnutia, ale dotýkajúce sa alebo ktoré sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov, a teda
oznámenia či opatrenia s charakterom rozhodnutia vydané správnym orgánom, a teda tiež opatrenie či oznámenie žalovaného o zaevidovaní zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná, ktorým boli žalobcovia ako vlastníci pozemkov v spoločnom poľovnom revíri dotknutí na svojich právach a právom chránených záujmoch. Zmluva o užívaní poľovného revíru totiž nadobúda účinnosť v zmysle § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve až opatrením o evidencii. 6. Obec Rozložná listom zo dňa 16. decembra 2016, označenom ako Oznámenie k verejnej vyhláške oznámila žalovanému nemožnosť potvrdiť, že verejná vyhláška - pozvánka na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bola v obci zverejnená obvyklým spôsobom najmenej 5 dní pracovných dní pred zhromaždením. Žalovaný žalobcovi 1) pred evidenciou zmluvy neumožnil oboznámiť sa s podkladmi opatrenia ani sa k nim vyjadriť, pričom v administratívnom spise absentujú doručované písomností, čím došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy a dobrej verejnej správy. Ďalej poukázali na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 24S/67/2015, zo dňa 14. januára 2016, o povinnostiach okresných úradov pri evidencii zmlúv podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve, ktorými sa žalovaný pri evidovaní neriadil. 7. Sťažovatelia ďalej spochybnili konštatáciu správneho súdu, že z protokolu o kontrole splnenia podmienok potrebných na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 29. decembra 2016 (ďalej len „Protokol“), vyplýva splnenie podmienky zverejnenia pozvánky na zhromaždenie vo všetkých dotknutých obciach. Nesúhlasili ani so záverom Protokolu o zvolaní zhromaždenia vlastníkov zvolávateľmi disponujúcimi najmenej 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov (t. j. 41,6778%). Podľa listiny prítomných zvolávateľ 1. Lesná, urbárna a pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Gočaltovo nedisponovalo výmerou predstavujúcou 35,8397% výmery poľovných pozemkov, pretože podľa vlastných zistení správneho orgánu, a to zistenia majetkovej podstaty zvolávateľ 1. disponoval len 34,3926% výmerou poľovných pozemkov. Obdobne tomu bolo v prípade ďalších zvolávateľov, pretože výmery poľovných pozemkov deklarované v listine prítomných nekorešpondovali s výmerami podľa majetkovej podstaty zistenej žalovaným, s následkom zmätočnosti rozhodnutia. Z Protokolu ani z administratívneho spisu nie je zrejmé, ktorí vlastníci (spoluvlastníci) pozemkov vytvárajúcich majetkovú podstatu Pozemkového spoločenstva Gočaltovo splnomocnili tento subjekt na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, pretože pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom ale len obhospodarovateľom poľovných pozemkov. Podľa zákona č. 97/2013 Z. z. je výkonným orgánom pozemkového spoločenstva výbor a udelenie splnomocnenia osobám, ktoré nie sú členmi výkonného orgánu nemá oporu v zákone. Zvolávatelia na zhromaždení vlastníkov nepredložili žiadne doklady preukazujúce vlastníctvo jednotlivých vlastníkov pozemkov, z ktorých by boli zrejmé výmery poľovných pozemkov, zároveň na zhromaždení zvolávatelia neprevzali doklady o vlastníctve predkladané sťažovateľom 1). Pri určení výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri sa na účely účasti a hlasovaní vychádzalo z prezenčnej listiny vyhotovenej zvolávateľmi, obsahujúcej nesprávne údaje o výmerách poľovných pozemkov a vlastníckej štruktúre, listina neobsahovala kompletný zoznam vlastníkov a jednotliví vlastníci s výmerami poľovných pozemkov boli do listiny prítomných dopisovaní dodatočne na prezentácii počas zhromaždenia. V rozpore s § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve nebola overená listina prítomných a listina neobsahuje podpisy zvolávateľov. Na zhromaždení vlastníkov nebolo relevantným spôsobom splnomocneniami preukázané, kto za konkrétneho vlastníka koná, v akom rozsahu, kedy bola plná moc udelená, taktiež boli prítomní vlastníci udeľujúci splnomocnenie duplicitne, čo má za následok nepreskúmateľnosť hlasovania vlastníkov poľovných pozemkov. Pochybenie spočívalo tiež v prítomnosti osôb bez vlastníctva poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri a za nedostatočné sťažovatelia 1) až 5) považovali splnomocnenia udelené vlastníkmi v nájomných zmluvách uzatvorených s Podielnickým družstvom Gočaltovo. Nemožno tak zákonne ustáliť splnenie podmienky uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a prijatie rozhodnutí vlastníkov na zhromaždení nadpolovičnou väčšinou vlastníkov. Tomuto záveru nasvedčuje konštatácia v Protokole, v zmysle ktorej z notárskej zápisnice jednoznačne nevyplýva, kto a akým spôsobom hlasoval, takže nie je možné preveriť podmienku či zhromaždenie rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov. 8. Notár, ktorý vyhotovil zápisnicu NZ č. 59972/2016, NCRIs: 61016/2016, zo dňa 22. 12.2016, neskúmal či označení vlastníci spoločného poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná, uvedení v prílohovej časti zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 22.12.2016 sú naďalej skutočnými vlastníkmi označených pozemkov v podiele, v akom je vyznačené a či zástupcovia vlastníkov majú splnomocnenia od skutočných vlastníkov ani právne nástupníctvo. Žalovaný tak pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, bez toho, aby sa v zmysle zásady materiálnej
pravdy oboznámil a vyhodnotil skutočnosti osvedčené v predmetnej notárskej zápisnici. Žalovaný tiež pochybil v procesnom postupe, pretože po podaní návrhu sťažovateľov na zmenu hraníc poľovného revíru neprerušil konanie o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru do rozhodnutia o žiadosti o zmene hraníc. Sťažovatelia tiež zdôraznili dĺžku a rýchlosť konania, pretože konanie o evidencii, v rámci ktorého žalovaný preveroval vlastnícku štruktúru v revíri trvalo necelé 3 pracovné dni. 9. Kasační sťažovatelia ďalej namietali, že správny súd nesprávnym procesným postupom na pojednávaní dňa 17. októbra 2018 znemožnil žalobcom 1) až 5) ako účastníkom konania, aby prostredníctvom právneho zástupcu uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože v rozpore s § 181 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s odkazom na § 25 SSP súd nedal žalobcom možnosť predniesť podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167 CSP, neurčil sporné skutkové tvrdenia, ktoré dôkazy vykoná, neuviedol právne predbežné posúdenie veci. Správny súd na pojednávaní po zistení účasti strán postupoval tak, že ihneď vyhlásil napádané uznesenie o odmietnutí žaloby bez toho, aby dal žalobcom 1) až 5) prostredníctvom prítomného právneho zástupcu možnosť sa vo veci vyjadriť, tiež nedal priestor na záverečné reči. Správny súd mal tiež pochybiť v tom, že na pojednávaní pripustil za žalovaného konať L.. F. R., A.., ktorý súdu predložil občiansky preukaz a na otázku predsedu senátu či nedisponuje poverením na zastupovanie, člen senátu reagoval, že ide o vedúceho daného okresného úradu. 10. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovatelia založili na nesúhlase so záverom, že žalovaný je oprávnený zmluvu preskúmavať len v rozsahu formálnych náležitostí, vychádzajúc z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia a tiež s názorom, že sa v danej veci možno ochrany domáhať iba v civilnom sporovom konaní žalobou na určenie neplatnosti zmluvy. Nejedná sa totiž o spor súkromnej povahy a krajský súd žalobu nesprávne odmietol ako neprípustnú [§7 písm. d), § 98 ods. 1 písm. g) SSP]. Povinnosťou správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o evidencii zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je preskúmanie splnenia zákonných podmienok, najmä § 5 ods. 3, ods. 4, § 13 a § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve. Notár v zmysle § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve len osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, neosvedčil splnenie zákonnej podmienky pre evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, pretože ide o dve rozdielne skutočnosti. Podpísanie zmluvy zákonom stanovenou väčšinou povinne skúma okresný úrad ako podmienku pre evidenciu zmluvy. Žalobcovia 1) až 5) napádali evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, a teda opatrenie vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní podľa zákona o poľovníctve, nejedná sa tak o súkromnoprávny spor ani inú súkromnoprávnu vec. 11. Krajský súd sa podľa sťažovateľov odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, a to záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžo/66/2016, zo dňa 25. apríla 2018, podľa ktorého je správny orgán pred vydaním rozhodnutia o evidencii zmluvy povinný skúmať splnenie zákonných podmienok § 5 ods. 3, ods. 4 zákona o poľovníctve. Je potrebné, aby správny orgán uvedené závery nielen konštatoval, ale špecifikoval východiská a postup, na základe akých konkrétnych údajov, ktoré vychádzajú z administratívneho spisu, dospel k záverom vyjadrených vyhodnotení. Notár v notárskej zápisnici podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, osvedčuje opis deja, nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom, nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a neusmerňuje priebeh deja. Orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania zmluvu nie je oprávnený zaregistrovať, pretože nemá preukázanú ani základnú podmienku (uznesenie NS SR, sp. zn. 3Sžk/15/2017, zo dňa 21. marca 2018). Opatrenie je individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom (sp. zn. 7Sžo/78/2014, zo dňa 31.03.2016). 12. Napokon sťažovatelia uplatnili kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP a nestotožnili sa s nesprávnym odmietnutím žaloby, pretože odmietnuť žalobu pre neprípustnosť možno iba, ak ide o rozhodnutie alebo opatrenie vylúčené z prieskumu súdom o čo v posudzovanom prípade nejde. Žalobcovia napádali evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktoré opatrenie má vykonať orgán verejnej správy v administratívnom konaní postupom podľa zákona o poľovníctve, v posudzovanej veci tak nejde o súkromnoprávny spor.
13. Sťažovatelia 1) až 5) následne podaním dňa 23. januára 2019 doplnili kasačnú sťažnosť a navrhli, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie alternatívne, zmenil tak, že napadnuté opatrenie žalovaného, v konaní vedenom na Okresnom úrade Rožňava, pozemkový a lesný odbor, pod sp. zn. OU-RV-PLO-2016/012754-003, a to evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná, uzatvorenej podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve, zaevidovanú pod RZ-40/RV, v zmysle § 191 ods. 1, ods. 4 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovatelia 1) až 5) si voči žalovanému uplatnili náhradu trov konania na krajskom a kasačnom súde. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov 1) až 5) nevyjadril. III. Právne závery kasačného súdu 15. Kasačný súd po preskúmaní kasačnej sťažnosti, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), spĺňa zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), bolo ňou napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP), bez nenariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie správneho súdu, ktorým správny súd prvého stupňa podľa § 7 písm. d) SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú správnu žalobu kasačných sťažovateľov 1) až 5), ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného, č. OU-RV-PLO-2016/01754/003, zo dňa 29. decembra 2016, a to evidencie Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná, uznaného rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v Rožňave pod sp. zn. 2006/00064-12 zo dňa 20. júna 2016, uzatvorenej dňa 22. decembra 2016 v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona o poľovníctve s tým, že evidencia bola vykonaná dňa 29. decembra 2016, pod č. RZ-40/RV. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci tak je opatrenie a postup žalovaného správneho orgánu v konaní o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná v zmysle § 16 zákona o poľovníctve. 17. Kasačný súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v správnej žalobe, ako aj s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení k žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého opatrenia žalovaného. 18. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantice (§ 7 ods. 2) alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe zaregistrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. 21. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
22. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluvu, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. 23. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa nevťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. III.I. Preskúmateľnosť opatrenia žalovaného v správnom súdnom konaní 24. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že vlastníci poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru č. 10 Gočaltovo - Rozložná, zastúpení splnomocnencami zvolenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 16. decembra 2016 (L.. M. O., O.. S. P. a L.. F. N.) podaním doručeným žalovanému dňa 23. decembra 2016 požiadali o zaevidovanie zmluvy o užívaní uznaného spoločného poľovného revíru č. 10 GOČALTOVO - ROZLOŽNÁ. Žiadosť odôvodnili uskutočnením zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov o celkovej výmere 1.920 ha, priebeh ktorého bol osvedčený notárskou zápisnicou JUDr. M., sp. zn. N 738/2016, Nz 59972/2016, zo dňa 22. decembra 2016. Na základe uznesení prijatých na zhromaždení splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov a budúci užívateľ poľovného revíru, Poľovnícka organizácia Gočaltovo uzavreli zmluvu o užívaní poľovného revíru v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona o poľovníctve žalovanému navrhli zaevidovanie zmluvy v prospech budúceho užívateľa poľovného revíru. Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie uznesení prijatých na zhromaždení, pričom zvolávateľmi zhromaždenia boli 1. Lesná, urbárna a pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Gočaltovo, Podielnické družstvo Gočaltovo a splnomocnený zástupca vlastníkov L.. H. A., vlastník a splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov a O.. S. P., vlastník poľovných pozemkov, pričom zhromaždenie bolo zvolené podľa § 5 zákona o poľovníctve vyhláškou, vyvesenou na úradných tabuliach dotknutých obcí Kunova Teplica, Gočaltovo, Rozložná a Štítnik. 25. Správny súd založil odmietnutie správnej žaloby na závere, že zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní, ako i zmluva o užívaní poľovného revíru predstavujú súkromnoprávny prvok a v prípade pochybností o platnosti uzavretia zmluvy, z dôvodu nedodržania zákonom ustanovených podmienok, týkajúcich sa zhromaždenia vlastníkov či ďalších podmienok považoval za potrebné domáhať sa ochrany v civilnom sporovom konaní osobitnou žalobou na určenie neplatnosti zmluvy [§ 7 písm. d) SSP]. 26. Kasačný súd považuje v súvislosti so závermi správneho súdu za potrebné v prvom rade vysvetliť pojem opatrenie orgánu verejnej správy. Opatrenie ako právny pojem má svoju legálnu definíciu v § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že za opatrenie sa považuje právny akt orgánu verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb i právnických osôb. 27. Bližšie konkretizuje toto ustanovenie aj dôvodová správa k ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktorá vymedzuje legislatívny pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“ tak, že týmto sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t. j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. V praxi sú takýmito opatreniami najmä záznam a poznámka v katastri nehnuteľností [§ 5 ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)], písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác [§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)], registrácia alebo zmena v registri pozemkových spoločenstiev podľa § 26 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, evidencia zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 12 ods. 3, § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj samotné listy orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené návrhom alebo žiadostiam fyzických osôb a právnických osôb, ak tým môžu byť priamo dotknuté ich práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti. Opatrenie je tak podobne ako rozhodnutie definované prostredníctvom procesu prijatia, formy a právnych účinkov. 28. Ďalej kasačný súd poukazuje na právnu úpravu práva poľovníctva, ktoré sa odvíja od vlastníctva poľovného pozemku a v zásade je jeho výkon viazaný na poľovný revír [§ 2 písm. p) a q) zákona o poľovníctve]. Výkon práva poľovníctva je viazaný na verejnoprávny prvok, ktorým v prejednávanej veci je evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 13 zákona o poľovníctve). Evidencia užívania alebo zmluvy predstavuje opatrenie orgánu verejnej správy s konštitutívnym účinkom. Na vykonávanie evidencie zmluvy sa nevzťahuje subsidiárne Správny poriadok a okresný úrad, odbor pozemkový a lesný je oprávnený skúmať zmluvu len v rozsahu formálnych náležitostí vymedzených v § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, vychádzajúc z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 5 ods. 5 zákona o poľovníctve). Zmluva vlastníkov spoločného revíru o jeho užívaní (§ 12) predstavuje súkromnoprávny prvok. Pokiaľ je preto sporné, či takáto zmluva bola platne uzavretá v civilnom sporovom konaní osobitnou žalobou na určenie neplatnosti zmluvy. Naopak, v správnom súdnictve by sa mali preskúmavať správne akty spojené s vyššie naznačeným verejnoprávnym prvkom, t. j. opatrenie okresného úradu, odboru pozemkového a lesného o evidovaní užívania poľovného revíru či zaevidovaní zmlúv podľa § 12 a § 13 zákona o poľovníctve. (Baricová J., Fečík. M., a kol., Správny súdny poriadok - Beck-online <https://www.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=nnptembrg5pxg327mv3gwni&tocId=nnptembrg5pxg327mv3gwni>, komentár, 2018). 29. Taktiež pripomína závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k.: I. ÚS 721/2016 - 39, zo dňa 08. marca 2017, nasledovne „proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať právne účinky majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno - technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie.“ 30. Kasačný súd má z vyššie uvedeného za nepochybný záver, že preskúmavané opatrenie žalovaného sp. zn. OU-RV-PLO-2016/012754, zo dňa 29. decembra 2016 je opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože ide o akt vydaný orgánom verejnej správy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (okresný úrad) v administratívnom konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 a nasl. vedenom podľa zákona o poľovníctve. S poukazom na právnu úpravu, ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a potrebu dôsledného rozlišovania medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi aspektmi preskúmavania rozhodnutia orgánov verejnej správy o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 zákona o poľovníctve považuje za nepochybné, že opatrenie žalovaného č. OU-RV-PLO-2016/01754-001, č. záznamu 031181/2016, zo dňa 29. decembra 2016, podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 31. Kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že tento akt napĺňa všetky znaky pre opatrenie uvedené v § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Okresný úrad je orgánom verejnej správy v súlade s § 4 písm. a) SSP, pričom s ohľadom na vyššie popísané činnosti okresného úradu proces evidencie zmluvy je spojený s verejnomocenskými činnosťami, ktoré sú schopné priamo zasiahnuť do práv a povinností subjektov.
32. Správny súd preto pochybil, keď správnu žalobu kasačných sťažovateľov podľa § 7 písm. g) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol. Vzhľadom na skutočnosť, že správna žaloba bola krajským súdom odmietnutá z procesných dôvodov - neprípustnosti žaloby, a teda bez toho, aby sa súd meritórne zaoberal žalobnými námietkami sťažovateľov, kasačný súd sa ďalšími vecnými sťažnostnými námietkami ako predčasne predloženými nezaoberal. 33. Na základe uvedených skutočností preto kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 462 ods. 1 SSP). 34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní krajský súd (§ 467 ods. 3 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.