Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 1Sžak/5/2021 6019200708 29. 11. 2021 JUDr. Elena Berthotyová ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200708.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. D..L..X, S. P. X, K. D. S. R., prechodne bytom na území D. O. T. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpený advokátskou kanceláriou Hrčka - Sabó, s. r. o., Advokátska kancelária, Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-158-001/2019-SK zo dňa 02. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/246/2019-156 zo dňa 22. júla 2020, takto rozhodol: I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/246/2019-156 zo dňa 22. júla 2020 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCPBB2-158-001/2019-SK zo dňa 02. októbra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Prvostupňový správny orgán - Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BB5-1799-018/2019-PP zo dňa 11.07.2019 rozhodol podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona č 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len ZoPC) o zamietnutí žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania udelený podľa § 22 ods. 1 písm. b) ZoPC, pretože žalobca správnemu orgánu uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje. V druhom výroku prvostupňový správny orgán podľa § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC rozhodol, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému mu bol zrušený prechodný pobyt je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu. 2. V dôvodoch rozhodnutia najmä uviedol, že žalobca podal správnemu orgánu prvého stupňa dňa 03.04.2019 žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 34 ods. 2 ZoPC. Ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania počas pobytu žalobca správnemu orgánu predložil okrem iného čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania na adrese Y. D. XX, J. J.. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil preverovaním fyzickou kontrolou oprávnenosti pobytu vykonanou 15.4.2019, výsluchom susedy W.. J., obsahom znaleckého posudku znalca W.. M. č. XX/XXXX, vyjadreniami Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. a Stredoslovenskej energetiky a. s. a tiež skutočnosťou, že vlastník nehnuteľnosti túto nesprístupnil správnemu orgánu a ospravedlnil sa služobnou cestou do zahraničia. Prvostupňový
správny orgán dôvodil, že 15.4.2019 bola v súvislosti s iným konaním vykonaná podľa § 75 ZoPC kontrola oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinnosti u cudzincov na adrese Y. D. XX, J. J.. Pri kontrole sa nikto v nehnuteľnosti nezdržiaval. Objekt pôsobil neudržiavane, fasáda objektu bola popraskaná s opadanou omietkou, okná s popraskanými nátermi a miestami vypadaným tesniacim tmelom okolo sklenenej výplne. Na budove neboli funkčné zvončeky a okná boli bez akéhokoľvek tienenia, t. j. nemali žiadne záclony ani žalúzie. Správny orgán uviedol, že predmetná nehnuteľnosť bola predmetom exekúcie a v rámci tejto exekúcie bol vyhotovený znalecký posudok, z ktorého je zrejmé, že budova je neobývaná a bez rozsiahlej rekonštrukcie je momentálne neobývateľná. Ďalej správny orgán vyhodnotil vyjadrenie Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. a Stredoslovenskej energetiky a. s. o spotrebe energií na danej adrese tak, že spotreba pitnej vody je 1m3 za obdobie od 11.1.2017 do 20.2.2019 a spotreba elektrickej energie 23kWh za obdobie od 1.1.2018 do 11.6.2018 predstavuje neprimerane nízke hodnoty, ktoré potvrdzujú, že budova nie je využívaná na bývanie. Vyhodnotil aj vyjadrenie obyvateľky susediacej nehnuteľnosti na adrese Y. D. XX W.. J., ktorá uviedla, že v budove dlhodobo min. 10 rokov nikto nebýva a nikdy tam nevidela ani sa svietiť. Správny orgán z takto vykonaného dokazovania vyvodil záver, že predmetná nehnuteľnosť je dlhodobo neobývaná a neobývateľná, nie je vybavená žiadnym nábytkom, do objektu zateká, budova má vysokú vlhkosť muriva a objekt vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Podľa správneho orgánu je zrejmé, že žalobca v nehnuteľnosti nikdy reálne nebýval. Konanie žalobcu spočívajúce v predložení dokladu o zabezpečení ubytovania na tejto adrese, bolo vyhodnotené ako účelové a zavádzajúce s cieľom deklarovať splnenie podmienky zabezpečeného ubytovania počas prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti posúdil prvostupňový správny orgán právne tak, že boli naplnené dôvody zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania prechodného pobytu podľa § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB2-158-001/2019-SK zo dňa 02.10.2019, na základe odvolania žalobcu rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 4. K odvolacej námietke týkajúcej sa neexistencie zákonnej povinnosti zdržiavať sa 24 hodín na deklarovanej adrese, žalovaný v odôvodnení uviedol, že bolo preukázané, že na adrese Y. D. XX, J. J. dlhodobo nikto nebýval. Bežné zdržovanie sa na akejkoľvek adrese pobytu je sprevádzané známkami bežného pohybu osôb cez hlavný vchod, obzvlášť ak išlo celkovo o jedenásť ľudí, vrátane maloletých detí a navyše cudzincov, ktorí sú nápadnejší pre miestne obyvateľstvo ako občania Slovenska, čo by susedia určite zaregistrovali. Takisto spotreba elektrickej energie a vody, ktoré prirodzene patria k bežne obývanému objektu, navyše v celkovom počte 11 osôb, by sa nepohybovali na skoro mizivých číslach spotreby. Zákon síce nestanovuje spôsob a miesta prevádzania osobnej hygieny, avšak tvrdenie žalobcu, že bežnú osobnú hygienu tak on, ako aj ďalších 10 ľudí žijúcich na predmetnej adrese, mohli vykonávať na verejnej plavárni, je podľa žalovaného viac než nereálne. 5. K námietke týkajúcej sa spochybnenia potvrdenia Mesta Banská Bystrica o súhlase s ubytovaním žalobcu žalovaný uviedol, že potvrdenie mesta predložené žalobcom bolo vydané na základe predloženého listu vlastníctva a rozhodnutia Mesta Banská Bystrica o zmene užívania objektu meštiackeho domu a čestného vyhlásenia vlastníka nehnuteľnosti bez toho, aby bola vykonaná fyzická ohliadka nehnuteľnosti. Preto tento súhlas nemožno akceptovať ako relevantný. 6. V súvislosti s námietkou žalobcu, že na adrese Y. D. XX, J. J. má povolený pobyt za účelom zlúčenia rodiny aj cudzinec, na základe žiadosti evidovanej prvostupňovým správnym orgánom pod č. PPZ-HCPBB5-2917-009/2018-PP, žalovaný uviedol, že sa jedná o maloletého cudzinca, ktorého pobyt je závislý od pobytu garanta jeho pobytu, a preto bude v danom prípade začaté konanie o zrušení prechodného pobytu na základe zrušenia pobytu garanta. 7. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že pokiaľ chcel správny orgán vykonať obhliadku budovy, tak mal o to písomne požiadať žalobcu. K uvedenému postupu podľa žalobcu nedošlo. Odvolací orgán k námietke uviedol, že s takýmto tvrdením nesúhlasí a takéto tvrdenie žalobcu vyvracajú výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti na adrese Y. D. XX, J. J., doručené žalobcovi 23.05.2019 a 24.05.2019. Túto skutočnosť potvrdzujú doručenky podpísané osobou splnomocnenou žalobcom. 8. K námietke, že 10.07.2019, teda deň po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalobca zmenil adresu, a teda pominuli dôvody zrušenia jej prechodného pobytu, žalovaný uviedol, že dôvodom zrušenia bolo uvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov správnemu orgánu, a preto samotné presťahovanie sa nič nemení na fakte, že žalobca správnemu orgánu oznámil nepravdivé resp. zavádzajúce údaje. Zavádzanie žalovaný vzhliadol v tom, že žalobca reálne nepobýval na deklarovanej adrese, pričom napriek tomu ním preukazoval zabezpečenie ubytovania na území Slovenska, čím vedome zavádzal správny orgán. Adresa prechodného pobytu nemá byť fiktívna, ale reálna.
9. Žalovaný uzavrel, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, zákonom o správnom konaní a všeobecnými záväznými právnymi predpismi platnými na území Slovenska a žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by smerovali k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. II. Konanie na krajskom súde 10. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) žalobu zamietol. 11. Krajský súd v napadnutom rozsudku vyjadril názor, že postup prvostupňového orgánu pri vedení dokazovania, ako aj pri hodnotení dôkazov v konaní bol v súlade s príslušnými ustanovenia ZoPC, ako aj zákona o správnom konaní. Zo žaloby krajskému súdu nebolo zrejmé, v čom malo podľa žalobcu spočívať pochybenie správneho orgánu pri vysporiadaní sa s vyjadrením majiteľa nehnuteľnosti do zápisnice dňa 11.07.2019. Túto žalobnú námietku krajský súd označil za nekonkrétnu a zároveň nedôvodnú, pretože správny orgán sa s týmto dôkazom vysporiadal, a to, že žalobca nesúhlasí so spôsobom, akým sa s ním policajný útvar vysporiadal nebolo zo strany žalobcu dostatočne konkretizované. 12. Krajský súd uviedol, že účelom dokazovania vykonaného prvostupňovým orgánom bolo preverenie spôsobilosti nehnuteľnosti poskytnúť ubytovanie, ak na predmetnej adrese žalobca deklaroval zabezpečenie ubytovania v zmysle § 34 ods. 3 písm. d) ZoPC. Vzhľadom na to, nie je možné považovať dôkazy ohľadom spotreby elektrickej energie a spotreby vody za vytrhnuté z kontextu. Práve naopak krajský súd v rozhodnutí uviedol, že tento dôkaz bol vyhodnotený v kontexte ostatných dôkazov, najmä znaleckého posudku znalca W.. M. č. XX/XXXX, pričom tieto dôkazy spoločne potvrdzujú skutočnosť, že na adrese Y. D. XX, J. J. sa nebývalo. Za správne vykonané a vyhodnotené krajský súd označil aj dôkazy - svedecká výpoveď W.. J. a súhlasné stanovisko Mesta Banská Bystrica pričom všetky dôkazy boli hodnotené jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedených dôkazov bol podľa krajského súdu vyvodený správny záver zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu, že nehnuteľnosť v ktorej žalobca deklaroval svoje ubytovanie je neobývateľná. Jednalo sa len o fiktívne ubytovanie, kde žalobca v skutočnosti nebýval, čo správny orgán identifikoval, ako uvedenie nepravdivej informácie v zmysle §33 ods. 6 písm. e) ZoSP. Správny súd zároveň uviedol, že nie je postačujúce, ako prílohu k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, pripojiť doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania na adrese akejkoľvek nehnuteľnosti, a to aj takej, ktorá je neobývateľná. 13. Žalobnú námietku týkajúcu sa akceptovania ubytovania zaťa žalobcu v totožnej nehnuteľnosti žalovaným krajský súd vyhodnotil ako irelevantnú pre rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutia žalovaného v tomto konaní. Za rozhodujúce považoval len to, čo vyplýva z obsahu tohto administratívneho spisu, a to, akým spôsobom postupoval orgán verejnej správy v tomto konaní. 14. Krajský súd ďalej dôvodil, že rozhodnutie žalovaného nebolo založené na skutočnosti, že žalobca a jeho rodina sú arabi, ale na skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť je neobývateľná a preto tam žalobca s rodinou ani nebýval. 15. Krajský súd nevzhliadol nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ani v skutočnosti, že zamestnanci žalovaného vydali rovnaké rozhodnutia. Práve naopak v predmetnom rozhodnutí odôvodnil, že ak by zamestnanci žalovaného vydali odlišné rozhodnutia (resp. rovnaké rozhodnutia ale z odlišných dôvodov), mohlo by byť toto ponímané ako porušenie princípov právneho štátu, a to právnej istoty, z ktorej vyplýva zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. V rámci uvedeného odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2014 zo dňa 26.05.2016, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21.11.2017, ako aj na znenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v ktorom je zakotvený princíp legitímneho očakávania. 16. Záverom správny súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného sú založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a argumentoch a zároveň sú v súlade so zákonom. Preto nie je možné považovať za porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, samotnú skutočnosť, že rozhodnutia vydané správnym orgánom nespĺňajú žalobcove predstavy. 17. Na základe uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že žiadny z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe nebol dôvodný. Krajský súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
III. Konanie na kasačnom súde 18. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čím znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 19. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie krajským súdom videl v tom, že krajský súd: - nedostatočne preskúmal rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, pretože inak by musel dôjsť k záveru, že zistenia uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov svojvoľne vyložili to, čo zákonodarca označil vo svojej hmotnoprávnej norme za priestupok, teda porušenie povinnosti cudzinca v zmysle § 111 ods. 1 písm. s) ZoPC, za zavádzanie správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC, - nesprávne právne posúdil postup správnych orgánov pri vyhodnocovaní dôkazov v rozpore so ZoPC, ako aj Správnym poriadkom. Nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu sťažovateľ identifikoval najmä v skutočnosti, že pri podaní svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu priložil aj všetky potrebné listiny v zmysle ZoPC. Prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán, sa však podľa tvrdenia sťažovateľa nedostatočne zaoberali tým, či ubytovanie sťažovateľa spĺňa podmienky uvedené v § 8 Vyhlášky č. 259/2008 Z.z., pretože neprihliadali na všetky skutočnosti, ktoré pri rozhodovaní o jeho žiadosti vyplynuli najavo a ktoré boli v prospech sťažovateľa, - nezohľadnil skutočnosť že, ak z vykonaných dôkazov vyplýva aj len minimálna spotreba elektrickej energie a vody v predmetnom byte, tak to znamená, že predmetná nehnuteľnosť je spôsobilá na bývanie v zmysle § 8 vyhlášky č. 259/2008 Z.z., keďže je zapojená na elektrickú energiu, vodu a kanalizáciu, - nesprávne posúdil vyhodnotenie súhlasného stanoviska Mesta Banská Bystrica o spĺňaní podmienok na ubytovanie správnymi orgánmi, nakoľko nezohľadnil skutočnosť, že sa jedná o platný dokument vydaný v súlade so zákonom, na základe ktorého správne orgány v predošlých prípadoch o udeľovaní prechodných pobytov alebo o ich obnovovaní rozhodovali. - nesprávne posúdil dôvody rozhodnutia žalovaného, nezdržiavanie sa na adrese prechodného bydliska nie je zavádzanie, ale nanajvýš správny delikt. Prvostupňový a ani druhostupňový správny orgán relevantne nepreukázali, že by sťažovateľ zavádzal, - rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkového stavu a zlej aplikácie zákona o pobyte cudzincov, - má za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad), najmä princípu ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a ochrany pri legitímnych očakávaniach pri rozhodovaní orgánov verejnej moci. 20. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napádaný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadril sa podrobne ku všetkým uplatneným námietkam sťažovateľa a zhrnul, že sťažovateľ v konaní nedoložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil preukázané zistenia prvostupňového správneho orgánu. V konaní bolo podľa žalovaného dostatočnými relevantnými dôkazmi jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že sťažovateľ sa na deklarovanej adrese dlhodobo nezdržiaval, ako aj skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola dlhodobo neobývaná. IV. Konanie pred kasačným súdom 22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj kasačný súd) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len zákon o súdoch). 23. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. novembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
24. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. 25. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov. Ako nosnú námietku voči rozsudku správneho súdu identifikoval námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktorú vyhodnotil za dôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal Podľa § 34 ods. 12 ZoPC policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom 26. Za zásadnú považoval kasačný súd námietku sťažovateľa spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, keď žalovanému vyčítal, že nebolo preukázané, že sa v mieste prechodného bydliska nezdržiaval a správne orgány nesprávne vyhodnotili jeho údajné nezdržiavanie sa v mieste prechodného bydliska a nesprávne aplikovali právne normy. 27. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil správny orgán, keď zamietol žiadosť sťažovateľa o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania z dôvodu, že sťažovateľ mal správnemu orgánu uvádzať údaje o svojom prechodnom bydlisku, ktoré správny orgán vyhodnotil ako údaje zavádzajúce. 28. Podľa kasačného súdu ide o vadu konania, pre ktorú nemožno napadnuté rozhodnutie považovať za zákonné. Pre namietanú vadu mal krajský súd toto rozhodnutie zrušiť. Ak tak krajský súd neučinil, jeho rozsudok je zaťažený vadou, pre ktorý nemôže obstáť a zistenú vadu je potrebné napraviť zmenou rozsudku tak, ako uviedol kasačný súd vo výroku tohto rozsudku. 29. Pred tým, než kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu toho, či prichádzala zo strany správnych orgánov do úvahy aplikácia ustanovenia § 34 ods. 12 ZoPC v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC na prípad sťažovateľa, musel si kasačný súd položiť otázku, čo bolo účelom predmetných ustanovení ZoPC, inými slovami aký bol úmysel zákonodarcu, keď umožnil policajnému útvaru zamietnuť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej osoby, ak zamietnutie žiadosti viaže na zistenie skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 ZoPC. 30. Snaha kasačného súdu nájsť ratio legis uvedených ustanovení ZoPC zodpovedala potom teleologickému výkladu, ktorého základnou maximou je, že sa nikto „nesmie dovolávať slov právneho predpisu proti jeho zmyslu“ a hľadá sa objektívny zmysel a účel daného pravidla (právo nie je samoúčelné, viaže sa k určitému hodnotovému systému). 31. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť jeho slovami, ale zmyslom. Takýmto výkladom sa má brániť tak bezduchému formalizmu, ako aj ľubovôli alebo svojvôli pri rozhodovaní správnych orgánov, ale aj v súdnom prieskume ich rozhodnutí. 32. Za použitia uvedeného výkladu potom kasačný súd dospel k názoru, že účelom ustanovenia § 34 ods. 12 ZoPC v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC je v podstate neobnovenie pobytového statusu, ktorý získal štátny príslušník tretej krajiny tým, že oklamal správny orgán v konaní o jeho pôvodnej žiadosti. 33. Z formulácie ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC a jeho zaradenia v rubrike „Rozhodovanie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu“ je zrejmé, že sa nemá na mysli uvedenie nepravdivého alebo zavádzajúceho údaja alebo predloženie falošného alebo pozmeneného dokladu alebo dokladu inej osoby hocikedy, alebo hocikomu (teda napríklad v nejakej neskoršej žiadosti, či v komunikácii so súkromnou osobou), ale viaže sa len na údaje uvedené v žiadosti o udelenie prechodného pobytu a na vyžadované prílohy.
34. Najčastejšie pôjde o také prípady, keď správny orgán až po udelení prechodného pobytu zistí, že štátny príslušník predložil v konaní o jeho pôvodnej žiadosti falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby alebo dodatočne vyjde najavo, že uvádzal také nepravdivé alebo zavádzajúce údaje o takých podstatných skutočnostiach, ktoré by mohli mať rozhodujúci vplyv na to, že pri ich odhalení už v štádiu konania o jeho žiadosti o prechodný pobyt by znamenali pre štátneho príslušníka tretej krajiny negatívne dôsledky v podobe zamietnutia jeho žiadosti o prechodný pobyt. 35. Inými slovami, ak správny orgán po udelení prechodného pobytu dodatočne zistí a preukáže, že štátny príslušník zavádzal pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu napríklad tým, že by tvrdil, že má zabezpečené ubytovanie a dodatočne by sa preukázalo, že ho zabezpečené nemal, prichádzala by do úvahy aplikácia ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) ZoPC, teda zrušenie prechodného pobytu z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC. 36. O takýto prípad s poukazom na skutkové okolnosti daného prípadu však v prejednávanej veci zjavne nešlo, pretože nebolo preukázané, že sťažovateľ v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, preto námietka sťažovateľa, že správne orgány nesprávne právne posúdili jeho vec a krajský súd jeho námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, bola na mieste a kasačný súd ju vyhodnotil ako dôvodnú. 37. Jednou z podmienok udelenia prechodného pobytu cudzincom z tretích krajín je aj zabezpečenie ubytovania v Slovenskej republike, čo musí cudzinec preukázať. V danom prípade nebolo sporným, že sťažovateľovi bol dňa 13.6.2017 udelený prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou do 12.6.2019 podľa § podľa § 22 ods. 1 písm. b) ZoPC. Sťažovateľ v konaní o udelení prechodného pobytu na účel podnikania preukázal zabezpečenie ubytovania v D. O. v Y. D. P. A., G. Q. XX, J. J.. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že sťažovateľ dňa 7.5.2018 oznámil na Oddelení hraničnej a cudzineckej polícii v Banskej Bystrici zmenu adresy ubytovania počas povoleného pobytu z hotela D. P. A. na adresu Y. D. XX, J. J. a požiadal o zmenu adresy prechodného pobytu a o vydanie dokladu o pobyte. K žiadosti o zmenu prechodného bydliska predložil Zmluvu o nájme bytu uzavretú medzi prenajímateľom I.. E. Y. (vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa byt nachádzal a sťažovateľkou (ako nájomcom č. 1) zo dňa 30.4.2018 a súhlas Mesta Banská Bystrica zo dňa 27.3.2019 podľa § 32 ods. 2 písm. b/ ZoPC. Žiadosti o zmenu adresy bolo vyhovené. 38. Dňa 03.04.2019 sťažovateľ požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 34 ods. 2 ZoPC. Ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania počas pobytu žalobca správnemu orgánu predložil okrem iného čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania na adrese Y. D. XX, J. J.. 39. Ustanovenie § 34 ZoPC vymedzuje okruh povinných náležitostí k žiadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť. 40. Účelom podmienky obnovenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretieho štátu ustanovenej v § 34 ods. 3 písm. d) ZoPC, podľa ktorej žiadateľ musí predložiť doklad o zabezpečení ubytovania nie starší ako 90 dní, v spojení s § 32 ods. 8 ZoPC, podľa ktorého doklad o zabezpečení ubytovania musí preukazovať, že štátny príslušník tretej krajiny má zabezpečené ubytovanie na najmenej šesť mesiacov prechodného pobytu), § 33 ods. 4, podľa ktorého čas, na ktorý má štátny príslušník tretej krajiny zabezpečené ubytovanie počas prechodného pobytu, nemá vplyv na čas, na ktorý sa prechodný pobyt udelí, je predovšetkým predchádzanie bezdomovectva takýchto cudzincov s prechodným pobytom. Povinnosť preukázať zabezpečenie ubytovania pred udelením prechodného pobytu tak má znižovať riziko spoločensky nežiaduceho správania týchto osôb. Už z toho, že aj v prípade žiadosti o prechodný pobyt na dlhší čas postačuje zabezpečenie ubytovania na 6 mesiacov, je zrejmé, že zákonodarca počíta s možnosťou zmeny ubytovania počas dlhšieho trvania prechodného pobytu. 41. Podľa § 122 ods. 1 písm. a) ZoPC dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania sa rozumie [aj] čestné vyhlásenie cudzinca o vlastníctve nehnuteľnosti. Pritom zo žiadneho zo zákonných ustanovení nevyplýva, že by mal takýto cudzinec aj povinnosť počas prechodného pobytu bývať práve v tejto nehnuteľnosti. Podstatné je, že má takúto nehnuteľnosť k dispozícii. Takisto v prípade udelenia prechodného pobytu bez splnenia podmienky dokladu o zabezpečení ubytovania podľa výnimiek v zmysle § 32 ods. 2 písm. e) body 1-5 vôbec neprichádza do úvahy, že by mal takýto cudzinec bývať v takto vopred označenej nehnuteľnosti. Pri týchto výnimkách zákonodarca prirodzene očakáva, že o reálne ubytovanie bude v príslušnej životnej situácii postarané. 42. Od inštitútu zabezpečenia ubytovania (pred udelením pobytu) je potrebné odlišovať povinnosť (následného) hlásenia pobytu, ktorú pre štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom ustanovuje § 111 ods. 1 písm. l) ZoPC a § 111 ods. 3 ZoPC. 43. V danom prípade však nič nenasvedčuje tomu, že by správny orgán zo zistených skutočností vyvodil záver o tom, že sa sťažovateľ mal dopustiť priestupku podľa§ 118 ods. 1 písm. c/ ZoPC, na tom
skutkovom základe, že mal porušiť povinnosť ustanovenú v § 111 ods. 1 písm. s/ ZoPC, (povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní). Kasačný súd dodáva, že v prípade, že by bolo preukázané, že sťažovateľ sa zdržiaval v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, do úvahy by prichádzala podľa § 118 ods. 6 písm. b/ ZoPC sankcia - možnosť uloženia pokutu maximálne do 300 eur. Úvahy správnych orgánov však nesmerovali k aplikácii ustanovení o uložení sankcie za priestupok sťažovateľa na úseku pobytu, ale ako vyplýva z rozhodnutí správnych orgánov, tieto zamietli žiadosť o obnovenie prechodného pobytu sťažovateľovi podľa § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC, pretože sťažovateľ mal správnemu orgánu uvádzať nepravdivé alebo zavádzajúce údaje. 44. Kasačný súd vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu s poukazom na výklad ustanovení ZoPC, ktorý učinil v bodoch 29-36 tohto rozsudku, dospel k záveru, že v danom prípade neprichádzala by do úvahy aplikácia ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC, teda zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, preto námietka sťažovateľa, že správne orgány nesprávne právne posúdili jeho vec a krajský súd jeho námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, bola na mieste a kasačný súd ju vyhodnotil ako dôvodnú. VII. Obiter dictum 45. Pre samotný záver o vecnej nesprávnosti rozhodnutia krajského súdu postačovalo vyhodnotenie kasačného súdu o dôvodnosti vznesenej námietky týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia. Nad rámec uvedeného považuje však kasačný súd za dôležité uviesť, že jeho pozornosti neuniklo, že sťažovateľ videl nesprávne právne posúdenie aj v nedostatočnosti skutkovej, opierajúcej sa o zistenia správnych orgánov o zavádzaní sťažovateľa ohľadne údaju o mieste prechodného pobytu. Inými slovami, sťažovateľ namietal, že skutková podstata veci, z ktorej správne orgány vychádzali, nemá dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. 46. Hoci kasačný súd nezistil dôvodnosť aplikácie ustanovení § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC, na prípad sťažovateľa, pre dôvody vyššie uvedené, nad rámec vyššie konštatovaného nesprávneho právneho posúdenia veci považuje za dôležité uviesť, že vykonané dokazovanie v správnom konaní nemohlo viesť k záverom, ktoré učinili správne orgány a to, že sťažovateľ uvádzal zavádzajúce údaje o mieste svojho prechodného bydliska. 47. Takýto záver nie je možné vyvodiť za dôkaznej situácie, ktorú zabezpečí správny orgán tým, že vykoná previerku kontroly zabezpečenia ubytovania štátneho príslušníka tretej krajiny bez reálnej ohliadky a vnútornej kontroly nehnuteľnosti, v ktorej štátny príslušník tretej krajiny deklaruje miesto svojho prechodného pobytu za situácie, že štátneho príslušníka tretej krajiny v čase vykonanej jedinej kontroly na ním uvedenej adrese nezastihne. 48. Rovnako nie je možné akceptovať, že prvostupňový ani odvolací správny orgán pred samotným rozhodnutím vo veci týkajúceho sa statusového pobytu vôbec nevypočuje štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý požiada o obnovenie prechodného pobytu pred uplynutím doby, na ktorú mu prechodný pobyt po splnení zákonom predpokladaných podmienok bol udelený pobyt a nie je možné ani akceptovať, že správne orgány vychádzajú len z písomného vyjadrenia štátneho príslušníka tretej krajiny resp. odvolania proti rozhodnutiu. 49. Právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať patrí medzi základné práva na dobrú verejnú správu. 50. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité uviesť, že princípy dobrej verejnej správy Rada Európy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní Výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry ESĽP. Účinnosť princípov dobrej správy sa zásadným spôsobom presadzuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti ESĽP, avšak nepriamo, čo je dané charakterom práv a slobôd chránených Dohovorom. Právo jednotlivca na dobrú správu, nepatrí medzi typické základné ľudské práva priamo uznané Dohovorom. Preto sa neaplikujú princípy dobrej správy ako také, ale všeobecné právne princípy (princíp rovnosti, viazanosti právom, proporcionality). Presadzovanie všeobecných právnych princípov v členských štátoch Rady Európy zabezpečujú najmä súdy v rámci ústavného a správneho súdnictva. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa stala právne záväznou Charta. Článok 41 Charty síce definuje právo na dobrú správu, avšak len vo vzťahu jednotlivca k orgánom a inštitúciám Únie. Podľa čl. 41 do práva na dobrú správu sa zahŕňa najmä: a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa
ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. 51. Záver o tom, že nehnuteľnosť nebola štátnym príslušníkom tretej krajiny využívaná na bývanie a štátny príslušník tretej krajiny sa v mieste prechodného bydliska nezdržiaval, nemožno učiniť bez vypočutia štátneho príslušníka tretej krajiny k otázkam jeho zdržiavania sa v mieste prechodného pobytu a bez odstránenia rozporov medzi tvrdením štátneho príslušníka tretej krajiny a vlastníka nehnuteľnosti na jednej strane, že predmetný byt je obývateľný, suchý a nezávadný, elektroinštalácia je funkčná a tvrdením, že sa v mieste, ktoré uvádzal ako miesto prechodného pobytu zdržiaval a tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že byt je neobývateľný a štátny príslušník tretej krajiny v ňom nebýva. 52. Záver správneho orgánu o tom, že adresa prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny je fiktívna a nie je reálna, nemožno učiniť bez vnútornej ohliadky priestorov správnym orgánom a nemožno ho učiniť zo záverov zo znaleckého posudku vypracovaného pre potreby určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti pre potreby exekučného konania, ktorý nemohol v žiadnom prípade nahradiť vlastné dokazovanie správneho orgánu o tom, či štátny príslušník tretej krajiny na uvedenej adrese, ktorú deklaroval ako svoj prechodný pobyt sa zdržiaval. Takýto znalecký posudok nemôže byť dôkazom pre účely posúdenia podstatnej okolnosti, akou bolo to, či byt v prenajatej nehnuteľnosti bol štátnym príslušníkom tretej krajiny obývaný a už vôbec nemôže byť dôkazom o tom, že sa v byte nezdržiaval a zavádzal správny orgán. 53. Rovnako tak nemožno za dôkaz preukazujúci, že sa štátny príslušník tretej krajiny v mieste prechodného bydliska nezdržiaval, ergo, že správny orgán zavádzal považovať údaje o spotrebe elektrickej energie a vody získané u dodávateľov elektrickej energie. Údaje o ich mizivej spotrebe nie sú dôkazom toho, že štátny príslušník tretej krajiny zavádzal správny orgán o adrese svojho prechodného bydliska. 54. Naviac pokiaľ štátny príslušník tretej krajiny predloží správnemu orgánu k žiadosti o obnovenie prechodného bydliska súhlas mesta/obce podľa § 32 ods. 2 písm. k/ ZoPC, z ktorého vyplýva, že ubytovanie v nehnuteľnosti, kde sa bude štátny príslušník tretej krajiny zdržiavať počas pobytu, spĺňa podmienky osobitného predpisu (§ 62 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z.z., § 8 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z.z.), nemožno ho považovať za spochybňujúci len preto, že podľa správneho orgánu mesto resp. obec udeľuje súhlas bez skutočnej ohliadky priestorov. Nakoľko v otázke týkajúcej sa toho, či predmetná nehnuteľnosť spĺňa štandardy pre dlhodobé ubytovanie ustanovené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva č. 259/2008 existoval rozpor, bez odstránenia tohto rozporu, nebolo možné dospieť k záverom, ktoré učinili správne orgány. 55. Za dôkaznej situácie, ktorú zabezpečili a vykonali správne orgány nebolo možné prijať závery o tom, že sťažovateľ sa v mieste svojho prechodného pobytu nezdržiava, ergo na základe vykonaných dôkazov v správnom konaní nebolo preukázané, že by došlo z jeho strany k nepoctivosti, teda k uvádzaniu nepravdivých údajov spočívajúcich v predložení dokladu o zabezpečení ubytovania na adrese, kde sa nezdržiaval. VIII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 56. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 58. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.