{"guid": "532b5418-bf08-4300-9ce6-f9135d15a4dd:d7103ec3-5d91-487e-8b6d-dfd37a28769e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200708.1", "spisova_znacka": "1Sžak/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžak/5/2021 z 29. 11. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. novembra 2021, sp. zn. 1Sžak/5/2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200708.1", "identifikacne_cislo": "6019200708", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2021-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-12", "nazov": "§ 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-e", "nazov": "§ 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-34", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7103ec3-5d91-487e-8b6d-dfd37a28769e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200708.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200708.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200708.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžak/5/2021\n6019200708\n29. 11. 2021\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2021:6019200708.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny\nBerthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa): C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. D..L..X, S. P. X, K. D. S. R., prechodne\nbytom na území D. O. T. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpený advokátskou kanceláriou Hrčka - Sabó, s. r.\no., Advokátska kancelária, Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-158-001/2019-SK zo dňa 02. októbra 2019, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/246/2019-156 zo dňa 22. júla 2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/246/2019-156 zo dňa 22. júla 2020 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCPBB2-158-001/2019-SK zo dňa 02. októbra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Sťažovateľovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Prvostupňový správny orgán - Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica\nrozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BB5-1799-018/2019-PP zo dňa 11.07.2019 rozhodol podľa § 33 ods. 6\npísm. e) zákona č 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len ZoPC) o zamietnutí žiadosti žalobcu\no obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania udelený podľa §\n22 ods. 1 písm. b) ZoPC, pretože žalobca správnemu orgánu uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce\núdaje. V druhom výroku prvostupňový správny orgán podľa § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC rozhodol, že\nštátny príslušník tretej krajiny, ktorému mu bol zrušený prechodný pobyt je povinný vycestovať do 30\ndní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z\niného dôvodu.\n2. V dôvodoch rozhodnutia najmä uviedol, že žalobca podal správnemu orgánu prvého stupňa dňa\n03.04.2019 žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania\npodľa § 34 ods. 2 ZoPC. Ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania počas pobytu žalobca\nsprávnemu orgánu predložil okrem iného čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti o poskytnutí\nubytovania na adrese Y. D. XX, J. J.. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil\npreverovaním fyzickou kontrolou oprávnenosti pobytu vykonanou 15.4.2019, výsluchom susedy W.. J.,\nobsahom znaleckého posudku znalca W.. M. č. XX/XXXX, vyjadreniami Stredoslovenskej vodárenskej\nspoločnosti a. s. a Stredoslovenskej energetiky a. s. a tiež skutočnosťou, že vlastník nehnuteľnosti\ntúto nesprístupnil správnemu orgánu a ospravedlnil sa služobnou cestou do zahraničia. Prvostupňový\n\nsprávny orgán dôvodil, že 15.4.2019 bola v súvislosti s iným konaním vykonaná podľa § 75 ZoPC\nkontrola oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinnosti u cudzincov na\nadrese Y. D. XX, J. J.. Pri kontrole sa nikto v nehnuteľnosti nezdržiaval. Objekt pôsobil neudržiavane,\nfasáda objektu bola popraskaná s opadanou omietkou, okná s popraskanými nátermi a miestami\nvypadaným tesniacim tmelom okolo sklenenej výplne. Na budove neboli funkčné zvončeky a okná\nboli bez akéhokoľvek tienenia, t. j. nemali žiadne záclony ani žalúzie. Správny orgán uviedol, že\npredmetná nehnuteľnosť bola predmetom exekúcie a v rámci tejto exekúcie bol vyhotovený znalecký\nposudok, z ktorého je zrejmé, že budova je neobývaná a bez rozsiahlej rekonštrukcie je momentálne\nneobývateľná. Ďalej správny orgán vyhodnotil vyjadrenie Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.\ns. a Stredoslovenskej energetiky a. s. o spotrebe energií na danej adrese tak, že spotreba pitnej vody\nje 1m3 za obdobie od 11.1.2017 do 20.2.2019 a spotreba elektrickej energie 23kWh za obdobie od\n1.1.2018 do 11.6.2018 predstavuje neprimerane nízke hodnoty, ktoré potvrdzujú, že budova nie je\nvyužívaná na bývanie. Vyhodnotil aj vyjadrenie obyvateľky susediacej nehnuteľnosti na adrese Y. D. XX\nW.. J., ktorá uviedla, že v budove dlhodobo min. 10 rokov nikto nebýva a nikdy tam nevidela ani sa\nsvietiť. Správny orgán z takto vykonaného dokazovania vyvodil záver, že predmetná nehnuteľnosť je\ndlhodobo neobývaná a neobývateľná, nie je vybavená žiadnym nábytkom, do objektu zateká, budova\nmá vysokú vlhkosť muriva a objekt vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Podľa správneho orgánu je\nzrejmé, že žalobca v nehnuteľnosti nikdy reálne nebýval. Konanie žalobcu spočívajúce v predložení\ndokladu o zabezpečení ubytovania na tejto adrese, bolo vyhodnotené ako účelové a zavádzajúce s\ncieľom deklarovať splnenie podmienky zabezpečeného ubytovania počas prechodného pobytu na území\nSlovenskej republiky. Tieto skutočnosti posúdil prvostupňový správny orgán právne tak, že boli naplnené\ndôvody zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel\npodnikania prechodného pobytu podľa § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC.\n3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB2-158-001/2019-SK zo dňa 02.10.2019, na základe\nodvolania žalobcu rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\n4. K odvolacej námietke týkajúcej sa neexistencie zákonnej povinnosti zdržiavať sa 24 hodín na\ndeklarovanej adrese, žalovaný v odôvodnení uviedol, že bolo preukázané, že na adrese Y. D. XX, J. J.\ndlhodobo nikto nebýval. Bežné zdržovanie sa na akejkoľvek adrese pobytu je sprevádzané známkami\nbežného pohybu osôb cez hlavný vchod, obzvlášť ak išlo celkovo o jedenásť ľudí, vrátane maloletých\ndetí a navyše cudzincov, ktorí sú nápadnejší pre miestne obyvateľstvo ako občania Slovenska, čo\nby susedia určite zaregistrovali. Takisto spotreba elektrickej energie a vody, ktoré prirodzene patria k\nbežne obývanému objektu, navyše v celkovom počte 11 osôb, by sa nepohybovali na skoro mizivých\nčíslach spotreby. Zákon síce nestanovuje spôsob a miesta prevádzania osobnej hygieny, avšak tvrdenie\nžalobcu, že bežnú osobnú hygienu tak on, ako aj ďalších 10 ľudí žijúcich na predmetnej adrese, mohli\nvykonávať na verejnej plavárni, je podľa žalovaného viac než nereálne.\n5. K námietke týkajúcej sa spochybnenia potvrdenia Mesta Banská Bystrica o súhlase s ubytovaním\nžalobcu žalovaný uviedol, že potvrdenie mesta predložené žalobcom bolo vydané na základe\npredloženého listu vlastníctva a rozhodnutia Mesta Banská Bystrica o zmene užívania objektu\nmeštiackeho domu a čestného vyhlásenia vlastníka nehnuteľnosti bez toho, aby bola vykonaná fyzická\nohliadka nehnuteľnosti. Preto tento súhlas nemožno akceptovať ako relevantný.\n6. V súvislosti s námietkou žalobcu, že na adrese Y. D. XX, J. J. má povolený pobyt za účelom zlúčenia\nrodiny aj cudzinec, na základe žiadosti evidovanej prvostupňovým správnym orgánom pod č. PPZ-HCPBB5-2917-009/2018-PP, žalovaný uviedol, že sa jedná o maloletého cudzinca, ktorého pobyt je závislý\nod pobytu garanta jeho pobytu, a preto bude v danom prípade začaté konanie o zrušení prechodného\npobytu na základe zrušenia pobytu garanta.\n7. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že pokiaľ chcel správny orgán vykonať obhliadku budovy,\ntak mal o to písomne požiadať žalobcu. K uvedenému postupu podľa žalobcu nedošlo. Odvolací orgán\nk námietke uviedol, že s takýmto tvrdením nesúhlasí a takéto tvrdenie žalobcu vyvracajú výzvy na\nsprístupnenie nehnuteľnosti na adrese Y. D. XX, J. J., doručené žalobcovi 23.05.2019 a 24.05.2019.\nTúto skutočnosť potvrdzujú doručenky podpísané osobou splnomocnenou žalobcom.\n8. K námietke, že 10.07.2019, teda deň po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalobca zmenil adresu,\na teda pominuli dôvody zrušenia jej prechodného pobytu, žalovaný uviedol, že dôvodom zrušenia bolo\nuvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov správnemu orgánu, a preto samotné presťahovanie\nsa nič nemení na fakte, že žalobca správnemu orgánu oznámil nepravdivé resp. zavádzajúce údaje.\nZavádzanie žalovaný vzhliadol v tom, že žalobca reálne nepobýval na deklarovanej adrese, pričom\nnapriek tomu ním preukazoval zabezpečenie ubytovania na území Slovenska, čím vedome zavádzal\nsprávny orgán. Adresa prechodného pobytu nemá byť fiktívna, ale reálna.\n\n9. Žalovaný uzavrel, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte\ncudzincov, zákonom o správnom konaní a všeobecnými záväznými právnymi predpismi platnými na\núzemí Slovenska a žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by smerovali k zrušeniu\nnapadnutého rozhodnutia.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n10. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len SSP) žalobu zamietol.\n11. Krajský súd v napadnutom rozsudku vyjadril názor, že postup prvostupňového orgánu pri vedení\ndokazovania, ako aj pri hodnotení dôkazov v konaní bol v súlade s príslušnými ustanovenia ZoPC,\nako aj zákona o správnom konaní. Zo žaloby krajskému súdu nebolo zrejmé, v čom malo podľa\nžalobcu spočívať pochybenie správneho orgánu pri vysporiadaní sa s vyjadrením majiteľa nehnuteľnosti\ndo zápisnice dňa 11.07.2019. Túto žalobnú námietku krajský súd označil za nekonkrétnu a zároveň\nnedôvodnú, pretože správny orgán sa s týmto dôkazom vysporiadal, a to, že žalobca nesúhlasí\nso spôsobom, akým sa s ním policajný útvar vysporiadal nebolo zo strany žalobcu dostatočne\nkonkretizované.\n12. Krajský súd uviedol, že účelom dokazovania vykonaného prvostupňovým orgánom bolo preverenie\nspôsobilosti nehnuteľnosti poskytnúť ubytovanie, ak na predmetnej adrese žalobca deklaroval\nzabezpečenie ubytovania v zmysle § 34 ods. 3 písm. d) ZoPC. Vzhľadom na to, nie je možné považovať\ndôkazy ohľadom spotreby elektrickej energie a spotreby vody za vytrhnuté z kontextu. Práve naopak\nkrajský súd v rozhodnutí uviedol, že tento dôkaz bol vyhodnotený v kontexte ostatných dôkazov, najmä\nznaleckého posudku znalca W.. M. č. XX/XXXX, pričom tieto dôkazy spoločne potvrdzujú skutočnosť,\nže na adrese Y. D. XX, J. J. sa nebývalo. Za správne vykonané a vyhodnotené krajský súd označil aj\ndôkazy - svedecká výpoveď W.. J. a súhlasné stanovisko Mesta Banská Bystrica pričom všetky dôkazy\nboli hodnotené jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedených dôkazov bol podľa krajského súdu\nvyvodený správny záver zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu, že nehnuteľnosť v ktorej žalobca\ndeklaroval svoje ubytovanie je neobývateľná. Jednalo sa len o fiktívne ubytovanie, kde žalobca v\nskutočnosti nebýval, čo správny orgán identifikoval, ako uvedenie nepravdivej informácie v zmysle\n§33 ods. 6 písm. e) ZoSP. Správny súd zároveň uviedol, že nie je postačujúce, ako prílohu k žiadosti\no obnovenie prechodného pobytu, pripojiť doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania na adrese\nakejkoľvek nehnuteľnosti, a to aj takej, ktorá je neobývateľná.\n13. Žalobnú námietku týkajúcu sa akceptovania ubytovania zaťa žalobcu v totožnej nehnuteľnosti\nžalovaným krajský súd vyhodnotil ako irelevantnú pre rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného v tomto konaní. Za rozhodujúce považoval len to, čo vyplýva z obsahu tohto\nadministratívneho spisu, a to, akým spôsobom postupoval orgán verejnej správy v tomto konaní.\n14. Krajský súd ďalej dôvodil, že rozhodnutie žalovaného nebolo založené na skutočnosti, že žalobca\na jeho rodina sú arabi, ale na skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť je neobývateľná a preto tam\nžalobca s rodinou ani nebýval.\n15. Krajský súd nevzhliadol nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ani v skutočnosti, že zamestnanci\nžalovaného vydali rovnaké rozhodnutia. Práve naopak v predmetnom rozhodnutí odôvodnil, že ak\nby zamestnanci žalovaného vydali odlišné rozhodnutia (resp. rovnaké rozhodnutia ale z odlišných\ndôvodov), mohlo by byť toto ponímané ako porušenie princípov právneho štátu, a to právnej istoty,\nz ktorej vyplýva zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. V rámci uvedeného odkázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2014 zo dňa 26.05.2016, nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21.11.2017, ako aj na znenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v ktorom je\nzakotvený princíp legitímneho očakávania.\n16. Záverom správny súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu, ako aj žalovaného sú založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a argumentoch\na zároveň sú v súlade so zákonom. Preto nie je možné považovať za porušenie práva na súdnu ochranu\nv zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčlánku 6 ods. 1 Dohovoru, samotnú skutočnosť, že rozhodnutia vydané správnym orgánom nespĺňajú\nžalobcove predstavy.\n17. Na základe uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že žiadny z dôvodov nezákonnosti\nuplatnených v žalobe nebol dôvodný. Krajský súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n18. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čím znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n19. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie krajským súdom videl v tom, že krajský súd:\n- nedostatočne preskúmal rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, pretože inak\nby musel dôjsť k záveru, že zistenia uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov svojvoľne vyložili to, čo\nzákonodarca označil vo svojej hmotnoprávnej norme za priestupok, teda porušenie povinnosti cudzinca\nv zmysle § 111 ods. 1 písm. s) ZoPC, za zavádzanie správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 6 písm.\ne) ZoPC,\n- nesprávne právne posúdil postup správnych orgánov pri vyhodnocovaní dôkazov v rozpore so ZoPC,\nako aj Správnym poriadkom. Nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu sťažovateľ\nidentifikoval najmä v skutočnosti, že pri podaní svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu priložil\naj všetky potrebné listiny v zmysle ZoPC. Prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán, sa však\npodľa tvrdenia sťažovateľa nedostatočne zaoberali tým, či ubytovanie sťažovateľa spĺňa podmienky\nuvedené v § 8 Vyhlášky č. 259/2008 Z.z., pretože neprihliadali na všetky skutočnosti, ktoré pri\nrozhodovaní o jeho žiadosti vyplynuli najavo a ktoré boli v prospech sťažovateľa,\n- nezohľadnil skutočnosť že, ak z vykonaných dôkazov vyplýva aj len minimálna spotreba elektrickej\nenergie a vody v predmetnom byte, tak to znamená, že predmetná nehnuteľnosť je spôsobilá na bývanie\nv zmysle § 8 vyhlášky č. 259/2008 Z.z., keďže je zapojená na elektrickú energiu, vodu a kanalizáciu,\n- nesprávne posúdil vyhodnotenie súhlasného stanoviska Mesta Banská Bystrica o spĺňaní podmienok\nna ubytovanie správnymi orgánmi, nakoľko nezohľadnil skutočnosť, že sa jedná o platný dokument\nvydaný v súlade so zákonom, na základe ktorého správne orgány v predošlých prípadoch o udeľovaní\nprechodných pobytov alebo o ich obnovovaní rozhodovali.\n- nesprávne posúdil dôvody rozhodnutia žalovaného, nezdržiavanie sa na adrese prechodného bydliska\nnie je zavádzanie, ale nanajvýš správny delikt. Prvostupňový a ani druhostupňový správny orgán\nrelevantne nepreukázali, že by sťažovateľ zavádzal,\n- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkového stavu a zlej aplikácie zákona\no pobyte cudzincov,\n- má za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne\ngarantovaných základných princípov (zásad), najmä princípu ochrany zákonnosti vrátane princípov\nriadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a ochrany pri legitímnych očakávaniach pri\nrozhodovaní orgánov verejnej moci.\n20. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napádaný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie\na rozhodnutie.\n21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\nVyjadril sa podrobne ku všetkým uplatneným námietkam sťažovateľa a zhrnul, že sťažovateľ v\nkonaní nedoložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil preukázané zistenia prvostupňového\nsprávneho orgánu. V konaní bolo podľa žalovaného dostatočnými relevantnými dôkazmi jednoznačne\na nespochybniteľne preukázané, že sťažovateľ sa na deklarovanej adrese dlhodobo nezdržiaval, ako aj\nskutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola dlhodobo neobývaná.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj kasačný súd)\npreskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho\npôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo\n757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len zákon o\nsúdoch).\n23. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. novembra\n2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n\n24. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou\nosobou.\n25. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej\nsťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov. Ako nosnú námietku voči rozsudku správneho súdu\nidentifikoval námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktorú vyhodnotil za dôvodnú. Bližšie tieto\nzávery odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV.\nVybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\nPodľa § 34 ods. 12 ZoPC policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov\npodľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho\npríslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa\na) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27,\nb) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.\nPodľa § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak\nštátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo\npozmenené doklady alebo doklad inej osoby.\nVI.\nPrávne posúdenie veci kasačným súdom\n26. Za zásadnú považoval kasačný súd námietku sťažovateľa spočívajúcu v nesprávnom právnom\nposúdení veci, keď žalovanému vyčítal, že nebolo preukázané, že sa v mieste prechodného bydliska\nnezdržiaval a správne orgány nesprávne vyhodnotili jeho údajné nezdržiavanie sa v mieste prechodného\nbydliska a nesprávne aplikovali právne normy.\n27. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil\nsprávny orgán, keď zamietol žiadosť sťažovateľa o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania\nz dôvodu, že sťažovateľ mal správnemu orgánu uvádzať údaje o svojom prechodnom bydlisku, ktoré\nsprávny orgán vyhodnotil ako údaje zavádzajúce.\n28. Podľa kasačného súdu ide o vadu konania, pre ktorú nemožno napadnuté rozhodnutie považovať\nza zákonné. Pre namietanú vadu mal krajský súd toto rozhodnutie zrušiť. Ak tak krajský súd neučinil,\njeho rozsudok je zaťažený vadou, pre ktorý nemôže obstáť a zistenú vadu je potrebné napraviť zmenou\nrozsudku tak, ako uviedol kasačný súd vo výroku tohto rozsudku.\n29. Pred tým, než kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu toho, či prichádzala zo strany správnych\norgánov do úvahy aplikácia ustanovenia § 34 ods. 12 ZoPC v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC\nna prípad sťažovateľa, musel si kasačný súd položiť otázku, čo bolo účelom predmetných ustanovení\nZoPC, inými slovami aký bol úmysel zákonodarcu, keď umožnil policajnému útvaru zamietnuť žiadosť\no obnovenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej osoby, ak zamietnutie žiadosti viaže na\nzistenie skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa\n§ 33 ods. 6 ZoPC.\n30. Snaha kasačného súdu nájsť ratio legis uvedených ustanovení ZoPC zodpovedala potom\nteleologickému výkladu, ktorého základnou maximou je, že sa nikto „nesmie dovolávať slov právneho\npredpisu proti jeho zmyslu“ a hľadá sa objektívny zmysel a účel daného pravidla (právo nie je\nsamoúčelné, viaže sa k určitému hodnotovému systému).\n31. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť jeho slovami, ale zmyslom. Takýmto výkladom sa má\nbrániť tak bezduchému formalizmu, ako aj ľubovôli alebo svojvôli pri rozhodovaní správnych orgánov,\nale aj v súdnom prieskume ich rozhodnutí.\n32. Za použitia uvedeného výkladu potom kasačný súd dospel k názoru, že účelom ustanovenia § 34\nods. 12 ZoPC v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC je v podstate neobnovenie pobytového statusu, ktorý\nzískal štátny príslušník tretej krajiny tým, že oklamal správny orgán v konaní o jeho pôvodnej žiadosti.\n33. Z formulácie ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC a jeho zaradenia v rubrike „Rozhodovanie\no žiadosti o udelenie prechodného pobytu“ je zrejmé, že sa nemá na mysli uvedenie nepravdivého\nalebo zavádzajúceho údaja alebo predloženie falošného alebo pozmeneného dokladu alebo dokladu\ninej osoby hocikedy, alebo hocikomu (teda napríklad v nejakej neskoršej žiadosti, či v komunikácii so\nsúkromnou osobou), ale viaže sa len na údaje uvedené v žiadosti o udelenie prechodného pobytu a na\nvyžadované prílohy.\n\n34. Najčastejšie pôjde o také prípady, keď správny orgán až po udelení prechodného pobytu zistí, že\nštátny príslušník predložil v konaní o jeho pôvodnej žiadosti falošné alebo pozmenené doklady alebo\ndoklad inej osoby alebo dodatočne vyjde najavo, že uvádzal také nepravdivé alebo zavádzajúce údaje\no takých podstatných skutočnostiach, ktoré by mohli mať rozhodujúci vplyv na to, že pri ich odhalení už\nv štádiu konania o jeho žiadosti o prechodný pobyt by znamenali pre štátneho príslušníka tretej krajiny\nnegatívne dôsledky v podobe zamietnutia jeho žiadosti o prechodný pobyt.\n35. Inými slovami, ak správny orgán po udelení prechodného pobytu dodatočne zistí a preukáže, že\nštátny príslušník zavádzal pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu napríklad tým, že by tvrdil, že má\nzabezpečené ubytovanie a dodatočne by sa preukázalo, že ho zabezpečené nemal, prichádzala by do\núvahy aplikácia ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) ZoPC, teda zrušenie prechodného pobytu z dôvodu\npodľa § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC.\n36. O takýto prípad s poukazom na skutkové okolnosti daného prípadu však v prejednávanej veci zjavne\nnešlo, pretože nebolo preukázané, že sťažovateľ v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu\nuviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, preto námietka sťažovateľa, že správne orgány nesprávne\nprávne posúdili jeho vec a krajský súd jeho námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, bola na mieste a\nkasačný súd ju vyhodnotil ako dôvodnú.\n37. Jednou z podmienok udelenia prechodného pobytu cudzincom z tretích krajín je aj zabezpečenie\nubytovania v Slovenskej republike, čo musí cudzinec preukázať. V danom prípade nebolo sporným,\nže sťažovateľovi bol dňa 13.6.2017 udelený prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou do\n12.6.2019 podľa § podľa § 22 ods. 1 písm. b) ZoPC. Sťažovateľ v konaní o udelení prechodného\npobytu na účel podnikania preukázal zabezpečenie ubytovania v D. O. v Y. D. P. A., G. Q. XX, J. J.. Z\nobsahu administratívneho spisu vyplynulo, že sťažovateľ dňa 7.5.2018 oznámil na Oddelení hraničnej a\ncudzineckej polícii v Banskej Bystrici zmenu adresy ubytovania počas povoleného pobytu z hotela D. P.\nA. na adresu Y. D. XX, J. J. a požiadal o zmenu adresy prechodného pobytu a o vydanie dokladu o pobyte.\nK žiadosti o zmenu prechodného bydliska predložil Zmluvu o nájme bytu uzavretú medzi prenajímateľom\nI.. E. Y. (vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa byt nachádzal a sťažovateľkou (ako nájomcom č. 1) zo\ndňa 30.4.2018 a súhlas Mesta Banská Bystrica zo dňa 27.3.2019 podľa § 32 ods. 2 písm. b/ ZoPC.\nŽiadosti o zmenu adresy bolo vyhovené.\n38. Dňa 03.04.2019 sťažovateľ požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej\nrepubliky na účel podnikania podľa § 34 ods. 2 ZoPC. Ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie\nubytovania počas pobytu žalobca správnemu orgánu predložil okrem iného čestné vyhlásenie vlastníka\nnehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania na adrese Y. D. XX, J. J..\n39. Ustanovenie § 34 ZoPC vymedzuje okruh povinných náležitostí k žiadosti o udelenie prechodného\npobytu, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť.\n40. Účelom podmienky obnovenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretieho štátu\nustanovenej v § 34 ods. 3 písm. d) ZoPC, podľa ktorej žiadateľ musí predložiť doklad o zabezpečení\nubytovania nie starší ako 90 dní, v spojení s § 32 ods. 8 ZoPC, podľa ktorého doklad o zabezpečení\nubytovania musí preukazovať, že štátny príslušník tretej krajiny má zabezpečené ubytovanie na\nnajmenej šesť mesiacov prechodného pobytu), § 33 ods. 4, podľa ktorého čas, na ktorý má štátny\npríslušník tretej krajiny zabezpečené ubytovanie počas prechodného pobytu, nemá vplyv na čas, na\nktorý sa prechodný pobyt udelí, je predovšetkým predchádzanie bezdomovectva takýchto cudzincov\ns prechodným pobytom. Povinnosť preukázať zabezpečenie ubytovania pred udelením prechodného\npobytu tak má znižovať riziko spoločensky nežiaduceho správania týchto osôb. Už z toho, že aj v prípade\nžiadosti o prechodný pobyt na dlhší čas postačuje zabezpečenie ubytovania na 6 mesiacov, je zrejmé,\nže zákonodarca počíta s možnosťou zmeny ubytovania počas dlhšieho trvania prechodného pobytu.\n41. Podľa § 122 ods. 1 písm. a) ZoPC dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania sa rozumie [aj]\nčestné vyhlásenie cudzinca o vlastníctve nehnuteľnosti. Pritom zo žiadneho zo zákonných ustanovení\nnevyplýva, že by mal takýto cudzinec aj povinnosť počas prechodného pobytu bývať práve v tejto\nnehnuteľnosti. Podstatné je, že má takúto nehnuteľnosť k dispozícii. Takisto v prípade udelenia\nprechodného pobytu bez splnenia podmienky dokladu o zabezpečení ubytovania podľa výnimiek v\nzmysle § 32 ods. 2 písm. e) body 1-5 vôbec neprichádza do úvahy, že by mal takýto cudzinec bývať\nv takto vopred označenej nehnuteľnosti. Pri týchto výnimkách zákonodarca prirodzene očakáva, že o\nreálne ubytovanie bude v príslušnej životnej situácii postarané.\n42. Od inštitútu zabezpečenia ubytovania (pred udelením pobytu) je potrebné odlišovať povinnosť\n(následného) hlásenia pobytu, ktorú pre štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom\nustanovuje § 111 ods. 1 písm. l) ZoPC a § 111 ods. 3 ZoPC.\n43. V danom prípade však nič nenasvedčuje tomu, že by správny orgán zo zistených skutočností vyvodil\nzáver o tom, že sa sťažovateľ mal dopustiť priestupku podľa§ 118 ods. 1 písm. c/ ZoPC, na tom\n\nskutkovom základe, že mal porušiť povinnosť ustanovenú v § 111 ods. 1 písm. s/ ZoPC, (povinnosť\nštátneho príslušníka tretej krajiny oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia\nSlovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní). Kasačný súd dodáva,\nže v prípade, že by bolo preukázané, že sťažovateľ sa zdržiaval v rámci územia Slovenskej republiky\nmimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, do úvahy by prichádzala podľa § 118 ods.\n6 písm. b/ ZoPC sankcia - možnosť uloženia pokutu maximálne do 300 eur. Úvahy správnych orgánov\nvšak nesmerovali k aplikácii ustanovení o uložení sankcie za priestupok sťažovateľa na úseku pobytu,\nale ako vyplýva z rozhodnutí správnych orgánov, tieto zamietli žiadosť o obnovenie prechodného pobytu\nsťažovateľovi podľa § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC, pretože sťažovateľ mal správnemu orgánu uvádzať\nnepravdivé alebo zavádzajúce údaje.\n44. Kasačný súd vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu s poukazom na výklad ustanovení\nZoPC, ktorý učinil v bodoch 29-36 tohto rozsudku, dospel k záveru, že v danom prípade neprichádzala\nby do úvahy aplikácia ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC, teda zamietnutie žiadosti o obnovenie\nprechodného pobytu, preto námietka sťažovateľa, že správne orgány nesprávne právne posúdili jeho\nvec a krajský súd jeho námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, bola na mieste a kasačný súd ju vyhodnotil\nako dôvodnú.\nVII.\nObiter dictum\n45. Pre samotný záver o vecnej nesprávnosti rozhodnutia krajského súdu postačovalo vyhodnotenie\nkasačného súdu o dôvodnosti vznesenej námietky týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia.\nNad rámec uvedeného považuje však kasačný súd za dôležité uviesť, že jeho pozornosti neuniklo,\nže sťažovateľ videl nesprávne právne posúdenie aj v nedostatočnosti skutkovej, opierajúcej sa o\nzistenia správnych orgánov o zavádzaní sťažovateľa ohľadne údaju o mieste prechodného pobytu. Inými\nslovami, sťažovateľ namietal, že skutková podstata veci, z ktorej správne orgány vychádzali, nemá\ndostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n46. Hoci kasačný súd nezistil dôvodnosť aplikácie ustanovení § 33 ods. 6 písm. e) ZoPC, na prípad\nsťažovateľa, pre dôvody vyššie uvedené, nad rámec vyššie konštatovaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci považuje za dôležité uviesť, že vykonané dokazovanie v správnom konaní nemohlo\nviesť k záverom, ktoré učinili správne orgány a to, že sťažovateľ uvádzal zavádzajúce údaje o mieste\nsvojho prechodného bydliska.\n47. Takýto záver nie je možné vyvodiť za dôkaznej situácie, ktorú zabezpečí správny orgán tým, že\nvykoná previerku kontroly zabezpečenia ubytovania štátneho príslušníka tretej krajiny bez reálnej\nohliadky a vnútornej kontroly nehnuteľnosti, v ktorej štátny príslušník tretej krajiny deklaruje miesto\nsvojho prechodného pobytu za situácie, že štátneho príslušníka tretej krajiny v čase vykonanej jedinej\nkontroly na ním uvedenej adrese nezastihne.\n48. Rovnako nie je možné akceptovať, že prvostupňový ani odvolací správny orgán pred samotným\nrozhodnutím vo veci týkajúceho sa statusového pobytu vôbec nevypočuje štátneho príslušníka tretej\nkrajiny, ktorý požiada o obnovenie prechodného pobytu pred uplynutím doby, na ktorú mu prechodný\npobyt po splnení zákonom predpokladaných podmienok bol udelený pobyt a nie je možné ani\nakceptovať, že správne orgány vychádzajú len z písomného vyjadrenia štátneho príslušníka tretej krajiny\nresp. odvolania proti rozhodnutiu.\n49. Právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho\nmohlo nepriaznivo dotýkať patrí medzi základné práva na dobrú verejnú správu.\n50. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité uviesť, že princípy dobrej verejnej správy\nRada Európy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní\nVýboru ministrov a prostredníctvom judikatúry ESĽP. Účinnosť princípov dobrej správy sa zásadným\nspôsobom presadzuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti ESĽP, avšak nepriamo, čo\nje dané charakterom práv a slobôd chránených Dohovorom. Právo jednotlivca na dobrú správu, nepatrí\nmedzi typické základné ľudské práva priamo uznané Dohovorom. Preto sa neaplikujú princípy dobrej\nsprávy ako také, ale všeobecné právne princípy (princíp rovnosti, viazanosti právom, proporcionality).\nPresadzovanie všeobecných právnych princípov v členských štátoch Rady Európy zabezpečujú najmä\nsúdy v rámci ústavného a správneho súdnictva. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1.\ndecembra 2009 sa stala právne záväznou Charta. Článok 41 Charty síce definuje právo na dobrú\nsprávu, avšak len vo vzťahu jednotlivca k orgánom a inštitúciám Únie. Podľa čl. 41 do práva na dobrú\nsprávu sa zahŕňa najmä: a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho\nopatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa\n\nho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného\ntajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.\n51. Záver o tom, že nehnuteľnosť nebola štátnym príslušníkom tretej krajiny využívaná na bývanie\na štátny príslušník tretej krajiny sa v mieste prechodného bydliska nezdržiaval, nemožno učiniť bez\nvypočutia štátneho príslušníka tretej krajiny k otázkam jeho zdržiavania sa v mieste prechodného pobytu\na bez odstránenia rozporov medzi tvrdením štátneho príslušníka tretej krajiny a vlastníka nehnuteľnosti\nna jednej strane, že predmetný byt je obývateľný, suchý a nezávadný, elektroinštalácia je funkčná\na tvrdením, že sa v mieste, ktoré uvádzal ako miesto prechodného pobytu zdržiaval a tvrdením\nprvostupňového správneho orgánu, že byt je neobývateľný a štátny príslušník tretej krajiny v ňom\nnebýva.\n52. Záver správneho orgánu o tom, že adresa prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny je\nfiktívna a nie je reálna, nemožno učiniť bez vnútornej ohliadky priestorov správnym orgánom a nemožno\nho učiniť zo záverov zo znaleckého posudku vypracovaného pre potreby určenia všeobecnej ceny\nnehnuteľnosti pre potreby exekučného konania, ktorý nemohol v žiadnom prípade nahradiť vlastné\ndokazovanie správneho orgánu o tom, či štátny príslušník tretej krajiny na uvedenej adrese, ktorú\ndeklaroval ako svoj prechodný pobyt sa zdržiaval. Takýto znalecký posudok nemôže byť dôkazom\npre účely posúdenia podstatnej okolnosti, akou bolo to, či byt v prenajatej nehnuteľnosti bol štátnym\npríslušníkom tretej krajiny obývaný a už vôbec nemôže byť dôkazom o tom, že sa v byte nezdržiaval\na zavádzal správny orgán.\n53. Rovnako tak nemožno za dôkaz preukazujúci, že sa štátny príslušník tretej krajiny v mieste\nprechodného bydliska nezdržiaval, ergo, že správny orgán zavádzal považovať údaje o spotrebe\nelektrickej energie a vody získané u dodávateľov elektrickej energie. Údaje o ich mizivej spotrebe nie sú\ndôkazom toho, že štátny príslušník tretej krajiny zavádzal správny orgán o adrese svojho prechodného\nbydliska.\n54. Naviac pokiaľ štátny príslušník tretej krajiny predloží správnemu orgánu k žiadosti o obnovenie\nprechodného bydliska súhlas mesta/obce podľa § 32 ods. 2 písm. k/ ZoPC, z ktorého vyplýva, že\nubytovanie v nehnuteľnosti, kde sa bude štátny príslušník tretej krajiny zdržiavať počas pobytu, spĺňa\npodmienky osobitného predpisu (§ 62 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z.z., § 8 vyhlášky MZ SR č.\n259/2008 Z.z.), nemožno ho považovať za spochybňujúci len preto, že podľa správneho orgánu mesto\nresp. obec udeľuje súhlas bez skutočnej ohliadky priestorov. Nakoľko v otázke týkajúcej sa toho, či\npredmetná nehnuteľnosť spĺňa štandardy pre dlhodobé ubytovanie ustanovené vo vyhláške Ministerstva\nzdravotníctva č. 259/2008 existoval rozpor, bez odstránenia tohto rozporu, nebolo možné dospieť k\nzáverom, ktoré učinili správne orgány.\n55. Za dôkaznej situácie, ktorú zabezpečili a vykonali správne orgány nebolo možné prijať závery o tom,\nže sťažovateľ sa v mieste svojho prechodného pobytu nezdržiava, ergo na základe vykonaných dôkazov\nv správnom konaní nebolo preukázané, že by došlo z jeho strany k nepoctivosti, teda k uvádzaniu\nnepravdivých údajov spočívajúcich v predložení dokladu o zabezpečení ubytovania na adrese, kde sa\nnezdržiaval.\nVIII.\nZáverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n56. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a\nsprávnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu\npredchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej\nsťažnosti, trovy konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467\nS.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením\nkrajského súdu.\n58. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/246/2019", "guid": "a4c5dd64-7787-4346-a421-8a52f197c7d6:98b5ef1a-6bf9-49b2-a363-8bd471fd4a76", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ae1035c5-8851-4fc7-9d49-7e36a8166364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2"}], "citovane_v": []}