Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 5Sžfk/52/2019 5018200210 29. 11. 2021 JUDr. Petra Príbelská ECLI:SK:NSSSR:2021:5018200210.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta 4080/19, Martin, IČO: 31 626 203, právne zastúpený: Mgr. Andrea Šutovská, advokátka so sídlom Vajanského 39, Trnava, korešpondenčná adresa: A. Dubčeka 17, Piešťany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100696697/2018 zo dňa 9. apríla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/58/2018-101 zo dňa 24. apríla 2019, takto rozhodol: Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č.k. 31S/58/2018-101 zo dňa 24. apríla 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100696697/2018 zo dňa 9. apríla 2018, O trovách konania rozhodol s poukazom na § 168 S.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101172759/2017 zo dňa 1. júna 2017. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane za zdaňovacie obdobie máj 2015 rozhodnutím č. 101953218/2017 zo dňa 13. septembra 2017 určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 6 400,- € podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. 3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca si za zdaňovacie obdobie máj 2015 odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o.: z faktúry č. A242015 zo dňa 5. mája 2015 (interné číslo FP15/15/0453) na sumu celkom 10 200,- € z toho 20% DPH v sume 1700 eur za práce na projekte DONET, č. A252015 zo dňa 29. mája 2015 (interné číslo FP15/15/0454) na sumu celkom 22 200,- € z toho 20% DPH v sume 3 700,- | za servisné práce GAMO, č. A262015 zo dňa 29. mája 2015 (interné číslo FP15/15/0455) na sumu celkom 6 000,- € z toho 20% DPH v sume 1 000,- € za servisné práce GAMO. Na základe zisteného skutkového stavu správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, pri ktorých nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla osobe uvedenej na faktúrach, t.j. že fakturované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Obchodná spolupráca podľa fakturovaných plnení v roku 2015 zahŕňala rôzne druhy prác ako výrobu letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Spoločníci žalobcu uviedli, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. sa uskutočňovala z dôvodu, že osobne poznali konateľa spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. V.. T.. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. si žalobca preveroval osobne a cez obchodný register. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing. H. S.Č. a Ing. I. I. a za spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. komunikoval Ing. D. T.. Odberatelia žalobcu boli informovaní, že práce nevykonal žalobca vo vlastnej réžií. K fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO s.r.o., Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy zo dňa 1. apríla 2014 č. 2014ATLO104. Jednalo sa vzdialené prístupy. Materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný. Išlo len o služby. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. vykonával predmetné práce žalobcu. Kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním a akceptáciou s odberateľom. 4. Ku fakturovaným prácam na projekte DONET konatelia žalobcu nevedeli uviesť na základe akého zmluvného vzťahu boli vykonané, ani kedy, kde a kto konkrétne predmetné práce vykonal. Malo sa jednať o čiastočné práce, ktoré boli potvrdené akceptačnými protokolmi, ktoré mali byť podpísané odberateľmi. 5. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. využil správca dane ako dôkazy zistenia iného správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u daňového subjektu Atlanta VR, s.r.o.. Na základe účtovných dokladov daňového subjektu Atlanta VR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2015 bolo zistené, že zdaniteľné obchody, ktoré spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. fakturovala odberateľovi WEGA Martin, v.o.s. zabezpečovala subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa DAHN STAV, s.r.o.. 6. Dňa 23. februára 2017 správca dane vypočul ako svedka U. G., ktorý bol konateľom spoločnosť DAHN STAV s.r.o. v roku 2015. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu zo dňa 23. februára 2017. Na otázky správcu dane ohľadom vzájomnej spolupráce so spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. U.H. G. uviedol, že sa k ním vyjadrí písomne v dohodnutej lehote. Správca dane stanovil lehotu na písomné vyjadrenie do 10. marca 2017, čo uviedol v prijatých opatreniach a záveroch v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní. U. G. v stanovenom termíne nepredložil správcovi dane žiadne doklady ani písomné vyjadrenia. Z uvedeného dôvodu zaslal správca dane U. G. na adresu N.. Š. XXXX/X, I. výzvu č. 1517210/2017, ktorá zásielka sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou doručovateľa zásielka neprevzatá v odbernej lehote. U. G. v stanovenom termíne nepredložil žiadny doklad ani písomné vyjadrenia. 7. Správca dane vypočul svedka Ing. D. T., konateľa spoločnosti Atlanta VR, s.r.o.. Z výsluchu svedka bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1573920/2017 zo dňa 6. apríla 2017. Ing. D. T. do zápisnice uviedol, že je konateľom spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. a že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. v roku 2015 nemala ustanoveného splnomocneného zástupcu, na adrese Valča 199 (adresa spoločnosti) sa nachádza rodinný dom, je to miesto jeho trvalého bydliska. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. vykonávala svoje podnikateľské aktivity v roku 2015 v Martine, v Bystrici a v Turčianskych Tepliciach. Svoju činnosť spoločnosť vykonávala zo sídla spoločnosti vo Valči. Jednalo sa o podnikateľské aktivity v rozsahu živnosti. Spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, ani nevlastnila žiadny majetok. Ing. D. T. nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. so žalobcom v roku 2015, len uviedol „tak ako je uvedené na faktúrach“. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. podľa tvrdenia Ing. T. reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu. On vyhotovil preverované faktúry pre žalobcu, pričom predmetné zdaniteľné obchody boli dodané subdodávateľsky, so spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. sa dostal do kontaktu tak, že s konateľom U. G. robili stavby a potom začali robiť aj obchodnú činnosť. Za žalobcu komunikoval s Ing. S. a Ing. I., zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. komunikoval s U. G., s inými osobami nekomunikoval. Nevedel sa vyjadriť, kto za spoločnosť DAHN STAV s.r.o. konkrétne vykonal tieto práce, nevedel uviesť, či práce vykonala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. sama svojimi zamestnancami alebo boli práce vykonané subdodávateľsky inou spoločnosťou. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. nevedela, kto má byť konečným odberateľom fakturovaných zdaniteľných obchodov. Taktiež nevedel jednoznačne povedať, či spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. uzatvorila so žalobcom zmluvu
zo dňa 1. apríla 2014, ktorú správca dane svedkovi predložil k nahliadnutiu pri ústnom pojednávaní a či sa predmetná zmluva týkala zdaniteľných obchodov v roku 2015. 8. Správca dane kontrolou dodávateľských faktúr a aj na základe vyjadrenia daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s. zistil, že prijaté plnenia od spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. fakturovala spoločnosť WEGA Martin, v.o.s. svojim odberateľom na základe odberateľských faktúr obchodnej spoločnosti GAMO a.s., č. FV5/150060 zo dňa 29. mája 2015 na sumu celkom 22 560,- € z toho 20% DPH v sume 3 760,- € (plnenie prijaté na základe dodávateľskej faktúry interné číslo FP15/15/0454 (DF č. A252015) za servisné práce za mesiac máj 2015) a faktúru č. FV5/150061 zo dňa 29. mája 2015 na sumu celkovo 6 240,- € z toho 20% DPH v sume 1 040,- € (plnenie prijaté na základe dodávateľskej faktúry interné č. FP15/150455 (DF č. A262015) za servisné práce za mesiac máj 2015). 9. Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodávateľom WEGA Martin, v.o.s. zaslal Daňový úrad Žilina, pobočka Martin dožiadanie zo dňa 13. januára 2017 na Daňový úrad Banská Bystrica, predmetom ktorého bolo preveriť dodávateľa GAMO a.s.. 10. Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. dostatočne nepreukázal ako na dodávateľskej, tak aj na odberateľskej úrovni, že sa všetky zdaniteľné obchody reálne uskutočnili. Ako dôkazy o reálnosti zdaniteľných obchodov predložil faktúry, objednávky, zmluvy, úhrady a slovné potvrdenie spoločníkov daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s.. Ani jeden z dodávateľov spoločnosti DAHN STAV s.r.o., Atlanta VR, s.r.o., WEGA Martin, v.o.s. a ani odberatelia daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s. nevedeli uviesť miesto odkiaľ boli zdaniteľné obchody vykonané, ani meno osoby, ktorá zdaniteľné obchody vykonala. Dodávateľ daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s. nepreukázal, či mal technické vybavenie, kvalifikačné predpoklady na vykonanie fakturovaných zdaniteľných obchodov. Dodávateľ Atlanta VR, s.r.o. ako aj odberatelia daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s. uviedli, že komunikovali s Ing. H. S.. Ing. H. S. ani Ing. I. I. nevedeli uviesť meno osoby, ktorá zdaniteľné obchody fyzicky vykonala. V priebehu daňovej kontroly ako aj v priebehu vyrubovacieho konania nebolo správcovi dane predložené žiadne čestné prehlásenie osôb oprávnených konať na strane dodávateľov aj na strane odberateľov daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s., tak ako to uvádzal splnomocnenec subjektu WEGA Martin, v.o.s.. Daňovému subjektu WEGA Martin, v.o.s. neboli upreté žiadne procesné práva, v priebehu kontroly bol oboznamovaný so všetkými dôkazmi, ktoré získal správca dane a mal možnosť sa k ním vyjadriť. Daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. bol v dostatočnom časovom predstihu písomne upovedomený o pripravovaných ústnych pojednávaniach so svedkami U. G. - bývalým konateľom daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. a Ing. D. T. - konateľom daňového subjektu Atlanta VR, s.r.o. ale i napriek tomu sa daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. ústnych pojednávaní so svedkom U. G. nezúčastnil a k ústnemu pojednávaniu so svedkom Ing. D. T. sa dostavil, ale z ústneho pojednávania predčasne odišiel. Vykonané práce si spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. nekontrolovala, uviedol to Ing. D. T., konateľ spoločnosti v zápisnici o ústnom pojednávaní. Podľa jeho vyjadrenia podstatou bolo, že fakturované práce boli vykonané, lebo boli uhradené. Zároveň vykonané práce nekontrolovala ani spoločnosť WEGA Martin, v.o.s.. Správca dane mal za to, že mal právo preveriť aj predchádzajúcich dodávateľov v reťazci, ak mal pochybnosti o existencii prijatého plnenia od dodávateľa, ako aj odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nestačí len preukázanie dokladu ako takého, ale takýto doklad okrem iného musí vierohodne preukázať subjekt, ktorý plnenie uskutočnil, ak daňový subjekt svoje tvrdenie o prijatom plnení spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť jeho nárok uznaný ako oprávnený. Plnenie musí preukázať subjekt, ktorý dokázal takéto plnenie vystaviť. Ani obchodná spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. nevedela preukázať dodanie zdaniteľného plnenia, a preto správca dane posúdil fakturované plnenia od tohto dodávateľa za nepreukázané, a preto nemohol nárok na odpočítanie DPH uznať. Správca dane nežiadal od daňového subjektu, aby ako kupujúci vyžiadal a overoval zdaniteľné obchody v účtovníctve spoločnosti Atlanta VR, s.r.o.. Je v záujme daňového subjektu, ako podnikateľského subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou opatrnosti a aby správcovi dane vysvetlil a predložil také dôkazy, ktoré by odstránili rozpory týkajúce sa zdaniteľných obchodov od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody. Z uvedených dôvodov správca dane neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr vyhotovených dodávateľom Atlanta VR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2015 spolu vo výške 6 400,- € podľa § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH.
11. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 101953218/2017 zo dňa 13. septembra 2017 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100696697/2018 zo dňa 9. apríla 2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil. 12. Krajský súd konštatoval, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, pretože v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne dodané. 13. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH, resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112 neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb správny súd uviedol, že v ustanovení § 74 ods. 1 zákona o DPH sa uvádza, čo faktúra musí obsahovať. Jedná sa o povinné náležitostí. Bez týchto náležitostí nie je možné považovať vystavený doklad za faktúru na účely zákona o DPH. Medzi povinné náležitostí patrí aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh poskytovanej služby. Z faktúry musia byť preto zrejmé všetky zákonom požadované náležitostí a to tak, aby boli jednoznačné a nezameniteľné. V prípade označenia fakturovaného plnenia ako servisné práce nie je zrejmé, čoho sa servisné práce týkajú, ani označenie práce na projekte Donet nepovažoval krajský súd za dostatočné označenie druhu dodanej služby. Z faktúr nie je zrejmý ani rozsah dodaných služieb. Faktúry sa neodvolávajú na žiadne služby, ktoré by tieto služby upresňovali a stanovovali ich rozsah. Presná identifikácia plnenia uvedená vo faktúre a to jeho označením a rozsahom má za úlohu zabezpečiť jeho jednoznačnosť a nezameniteľnosť. 14. K žalobnej námietke, že v prípade, ak mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu správny súd uviedol, že žalobca preniesol výkon prác na spoločnosti, ktoré nemali oprávnenie na výkon požadovaných činností. Nezaujímal sa o to, či budú mať jeho dodávatelia dostatočné personálne, odborné a technické kapacity na výkon požadovaných činností, nezaujímal sa o miesto, kde budú činnosti vykonávané, nekontroloval vykonanie fakturovaných prác, pričom rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval len so svojimi odberateľmi. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že spoločnosť DAHN STAV s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity a k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázala sa ani existencia subdodávateľov spoločnosti DAHN STAV s.r.o., táto spoločnosť mala vykonať činnosti, na ktoré nemala potrebné oprávnenie a to navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti. Spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Rovnako spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázalo sa, že fakturované plnenia boli zabezpečené prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosťou DAHN STAV s.r.o.. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. a aj ňou označený subdodávateľ - spoločnosť DAHN STAV s.r.o. mali vykonať činnosti, na ktoré nemali potrebné oprávnenie. Nezistilo sa miesto, odkiaľ mali byť zdaniteľné obchody vykonané. Spoločnosť DAHN STAV s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Podľa vyjadrenia Ing. T. - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonávané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ale subdodávateľsky. Ing. T. nevedel uviesť kto zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. Nevedel špecifikovať aké konkrétne servisné a softvérové práce vykonala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o.. Nevedel ani uviesť miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané.
15. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd konštatoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťami DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne dodané. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto nemožno ani aplikovať rozsudok ESD C-80/11 na prípad žalobcu. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby). Faktúry síce vyhotovené boli, ale nie je preukázané (resp. je pochybné), že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Podľa zákona môže a má viesť správcu dane táto skutočnosť k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je tu aj vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania prác (služieb) dodávateľom. Zaúčtovanie dane na výstupe automaticky neznamená priznanie odpočítania dane na vstupe. K priznaniu tohto práva žalobcovi bráni skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o., k čomu dospeli daňové orgány a na základe žalobných dôvodov i správny súd. Daňové orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva, pričom žalobca s výnimkou predloženia čestného prehlásenia pána G. nevyvinul v smere preukázania splnenia podmienok na odpočítanie dane žiadnu relevantnú procesnú aktivitu. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva. Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca s výnimkou čestného prehlásenia pána G. (konateľom spoločnosti Dahn Stav s.r.o.) v roku 2015 predložil relevantný dôkaz o tom, že by dodávky, pri ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane mali pochádzať od dodávateľa uvedeného na faktúrach. Správny súd v tejto súvislosti vyhodnotil konanie správcu dane i žalovaného za správne, nakoľko títo po spochybnení dodávok tovaru žalobcovi poskytli dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku. 16. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.3Sžf/1/2010 zo dňa 19. augusta 2010 podľa ktorého, je dôkazné bremeno spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností (teda, že všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z § 29 ods. 8 Daňového poriadku je v danom prípade modifikované právom Európskej únie) správny súd uviedol, že rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (C-354/03, C-353/03 a C-484/03) sa týkajú len uplatnenia nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté a s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov a nie na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (v spojených veciach C-80/11 a C-142/11) uvádza, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomocí sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť i priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny dvor taktiež vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD C-409/04, C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (C-80/11, C-142-11). V prvom rade žalobca musí preukázať oprávnenosť
žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu DPH, pričom skutočnosti uvedené v tejto žiadosti správca dane následne preveruje tak, ako je uvedené vyššie. Nepostačuje, keď daňový subjekt preukáže dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr, avšak pre úspešné uplatnenie nároku na odpočet DPH je potrebné zo strany daňového subjektu preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. 17. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a navrhol aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 18. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že s právnym posúdením veci krajským súdom sa nestotožňuje, berúc do úvahy judikatúru Európskeho Súdneho dvora (rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, C-285/09 bod 36., zo dňa 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod. 50, zo dňa 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s.I-1599, bod 32.; Kittel a Recolta Recycling, bod 54, rozsudky Fini H, body 33 a 34, z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32; Teleos plc. a spol. C-409/04; Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10; rozsudok v spojených veciach Mahagében kft. A Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11) a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27. novembra 2012. Sťažovateľ vyjadril názor, že posúdenie veci krajským súdom považuje za všeobecné, neberúce do úvahy nižšie uvedené okolnosti prípadu: - Z administratívneho spisu je zrejmé, že daňová kontrola sťažovateľa na DPH sa týkala zdaňovacieho obdobia máj 2015 a správca dane preveroval u sťažovateľa splnenie podmienok odpočítania DPH z prijatých tovarov a služieb od dodávateľa - Atlanta VR, s.r.o. na základe sťažovateľom predlžených faktúr. - Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 31. januára 2017 zástupcovia sťažovateľa - Ing. H. S. a Ing. I. I. vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu u dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. jednoznačne uviedli, že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. si preverovali osobne, aj cez obchodný register, videli ako vykonáva stavebnú činnosť, jej konateľa Ing. D. T.Z. poznali osobne, spoznali ho cez stavebné práce, ktoré robili kolegovi, komunikovali s ním osobne a telefonicky. Ich odberatelia vedeli, že plnenie sťažovateľ nevykonával vo vlastnej réžii, ale prostredníctvom subdodávateľov. - Servisné práce sa týkali call centra pre spoločnosť Gamo Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy zo dňa 1. januára 2014, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom Atlanta VR, s.r.o. a sťažovateľom, išlo o vzdialené prístupy, materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný, išlo len o práce, rozsah a kvalitu servisných prác si sťažovateľ kontroloval odovzdaním a akceptáciou s odberateľmi. - Práce na projekte Donet, predstavovali správu serverov IBM pre Gamo Banská Bystrica, koordinačné a konzultačné práce súvisiace s obnovou prevádzky a infraštruktúry IKT, profilaktické práce na aktívnych a pasívnych prvkoch LAN a WAN, inštaláciu a konfiguráciu infraštruktúry, vývoj monitorovacieho systému a inštaláciu nový image e-kolky, jednalo sa o čiastočné práce, ktoré boli potvrdené akceptačnými protokolmi podpísanými odberateľmi. - Z administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 26. mája 2017 sťažovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa predložili správcovi dane písomné vyjadrenia a listiny, ktoré požadoval a týkali sa okrem iného aj zdaňovacieho obdobia apríl 2015 a to: písomné vyjadrenie sťažovateľa, že zdaniteľné plnenia od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. boli prijaté na účely dosiahnutia zisku, zoznam predmetných dodávateľských faktúr, ktoré boli spárované s príslušnými odberateľskými faktúrami, písomné vyjadrenie sťažovateľa o tom, že servisné práce dodávateľ nevykonával na pracoviskách sťažovateľa, išlo o vzdialené prístupy, súvisiace zmluvy boli odovzdané pre daňovú kontrolu za obdobie 1. januára 2014 31. decembra 2014 a boli vystavené objednávky. - Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane ďalej vykonal preverenie zdaniteľných plnení prijatých od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. u odberateľov sťažovateľa - spoločnosti Gamo, a.s. a Gema, s.r.o. Všetci odberatelia sťažovateľa potvrdili a podložili listinnými dôkazmi, že k dodaniu služieb a tovaru došlo, čím jednoznačne potvrdili reálnosť obchodu na odberateľskej úrovni. Napokon aj správca dane sám skonštatoval, že nespochybňuje reálnu dodávku tovarov a služieb u odberateľov. Napriek tomu, že žalovaný disponoval dôkazmi získanými od odberateľov, ktorí podporili tvrdenia sťažovateľa o reálnosti zdaniteľného plnenia a nijakým spôsobom ho nespochybňovali, zameral sa žalovaný ako aj krajský súd len na dôkazy spočívajúce vo vyjadreniach konateľov DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR, s.r.o., ktoré vyhodnotil tak, že spochybňujú reálnosť zdaniteľného plnenia. - Čo sa týka úvah žalovaného ohľadom formálneho predpokladu odpočtu DPH (formálne náležitosti faktúry) sťažovateľ už nechcel duplikovať svoje tvrdenia a odkázal na bod 4. správnej žaloby. Mal za to, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom
konaní nevyhodnotili správne všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie oprávnenosti odpočtu DPH, neprihliadli na vyššie uvedené konkrétne skutočnosti tohto prípadu a iba memorovali a kopírovali svoje závery z iných prípadov ohľadom oprávnenosti odpočtu DPH. Tiež mal za to, že si v tomto konkrétnom prípade splnil svoju povinnosť a preukázal, že nárok na odpočet DPH si uplatňoval odôvodnene, za zákonom stanovených podmienok a tak uniesol svoje dôkazné bremeno. Pochybnosti, na ktoré poukazoval krajský súd by museli byť podľa sťažovateľa na takej úrovni, aby boli dôvodné, rozumné, teda nemali by to byť akékoľvek nezrovnalosti v dokazovaní (napr. ak si niekto pre odstup času nepamätá určité skutočnosti, alebo ak je svedok nekontaktný a neposkytuje správcovi dane súčinnosť). Jednoznačne by to museli by také rozumné a dôvodné pochybnosti, pre existenciu ktorých by nebolo možné spoľahlivo uznať sťažovateľovi odpočet DPH. Ak by aj nastal takýto stav, teda že existujú takého dôvodné pochybnosti, nastala by otázka možnosti ich odstránenia inými dostupnými dôkazmi, čo v tomto prípade sťažovateľ tiež uniesol, pretože administratívny spis disponuje dostatkom takýchto iných dôkazov. 19. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti nebolo podané. 20. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.). 22. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného vo veci vyrubenia rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015. 23. Z konštantnej judikatúry kasačného súdu k problematike daní vyplýva, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie DPH. 24. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnych, ako aj formálnych podmienok, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. 25. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovanými dodávateľmi, sú nepochybne dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že práve tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Obvykle ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa, okrem iného aj jeho daňovou disciplínou. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto
písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku). Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. 26. Pokiaľ si daňový subjekt mieni uplatniť právo na odpočítanie dane, musí si zabezpečiť dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby. V prípade servisných služieb a prác, o ktoré ide v prejednávanej veci, bolo namieste očakávať od daňového subjektu aspoň predloženie evidencie osôb, ktoré mali fyzicky vykonať deklarované služby a práce (pozri napríklad rozhodnutia sp. zn. 1Sžf/81/2015, 1Sžf/111/2015, 1Sžf/12/2016, 8Sžf/36/2010). 27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že vedel objasniť základné otázky týkajúce sa plnení od deklarovaného dodávateľa. V prejednávanej veci bolo pritom vykonaným dokazovaním preukázateľne spochybnené, že obchodné transakcie skutočne prebehli spôsobom deklarovaným v predložených faktúrach. Sťažovateľ v konaní neobjasnil, kto vlastne pre neho vykonal bližšie nešpecifikované práce a služby, ktoré sťažovateľ dodal svojim odberateľom. Všetky zhromaždené informácie podporujú záver prijatý daňovými orgánmi, že deklarovaný dodávateľ sťažovateľa - Atlanta VR, s.r.o., resp. subdodávateľ DAHN STAV, s.r.o. nevystupovali v predmetných obchodných transakciách ako skutoční dodávatelia. Správny súd oprel svoje závery o viacero dôkazov získaných správcom dane, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom záver o opodstatnených pochybnostiach týkajúcich sa deklarovaných obchodných transakciách sťažovateľ počas celého priebehu daňovej kontroly nedokázal vyvrátiť. 28. Kasačný súd poukazuje na to, že v konaní pred správcom dane nebola dostatočne preukázaná existencia zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa tvrdeniami spoločníkov sťažovateľa - Ing. S.Í. a Ing. I., predloženými listinnými dôkazmi, ani výpoveďou konateľa DAHN STAV s.r.o. pána G. a konateľa Atlanta VR s.r.o. Ing. T.,. K jej preukázaniu nedošlo ani tým, že správca dane preveril zdaniteľné plnenia (sťažovateľa) u odberateľov. Týmito dôkazmi nemohlo dôjsť k vyvráteniu dôvodných a podrobne vysvetlených pochybností, že deklarované služby boli vykonané pričinením spoločností Atlanta VR s.r.o., resp. jeho subdodávateľa DAHN STAV s.r.o. 29. Predmet fakturácie bol vo faktúrach vymedzený len všeobecne a neurčito, bez označenia rozsahu a druhu dodanej služby a preto faktúry neobsahovali z tohto hľadiska predpísané náležitosti (§ 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH). Sťažovateľ nevedel uviesť, kto predmetné služby vykonával. Vo vzťahu k výkonu počítačových a softvérových služieb, ktoré boli prenesené na spoločnosť Atlanta VR s.r.o., a DAHN STAV s.r.o., bolo šetrením zistené, že spoločnosti nemali personálne, technické ani odborné predpoklady na uskutočnenie zdaniteľných plnení. Sťažovateľ rozsah a kvalitu práce, resp. služieb dodávateľov nekontroloval. 30. Ďalej kasačný súd poznamenáva aj to, že podstatou sprostredkovateľskej činnosti je činnosť smerujúca k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. V takejto podnikateľskej činnosti nie je zahrnuté „prefakturovanie“ služieb cez seba ako prostredníka, ktorý je sám odberateľom aj dodávateľom totožnej služby. Ďalšie úvahy o možnom neoprávnenom podnikaní tu však kasačný súd ako pre vec irelevantné nebude rozvíjať. 31. Čo sa týka tvrdenia sťažovateľa, že všetci jeho odberatelia potvrdili dodanie služieb a prác, čím mali potvrdiť reálnosť obchodu na vstupe, kasačný súd poznamenáva, že daňové orgány nespochybnili uskutočnenie zdaniteľných obchodov u konečného odberateľa, ale predmetom ich pochybností bolo, že deklarované služby a práce boli vykonané pričinením sa spoločností Atlanta VR s.r.o., resp. DAHN STAV s.r.o.
32. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom v tom, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH. 33. Kasačný súd poukazuje na to, že v danom prípade daňové orgány nezaťažovali sťažovateľa ani dôkazným bremenom týkajúcim sa podvodného konania jeho dodávateľa. Od sťažovateľa požadovali, aby dôkazne doložil splnenie formálnych i materiálnych podmienok na odpočítanie dane, ktorých splnenie sám deklaroval. Práve táto skutočnosť bola rozhodujúcou pre záver správcu dane o nesplnení podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH pre odpočítanie dane, ktorý dôvodne považoval správny súd za opodstatnený. 34. Sťažovateľ taktiež poukazoval na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, avšak neuviedol, v čom sa rozchádza so závermi správneho súdu a akým spôsobom mohli uvedené rozhodnutia Súdneho dvora ovplyvniť právny názor kasačného súdu. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27. novembra 2012, na ktorý sťažovateľ poukazoval, sa na rozdiel od prejednávanej veci týkal spochybnenia existencie tovaru (granitová dlažba, žulová) na všetkých stupňoch obchodného reťazca, pričom podstatnou bola otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo zrejme ani neexistovalo. 35. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevzhliadol dôvod na postup podľa § 168 S.s.p. 37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.