Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 10Sžsk/7/2019 4015201059 27. 10. 2021 JUDr. Viola Takáčová ECLI:SK:NSSSR:2021:4015201059.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: V. B., narodený XX. T. XXXX, bytom v Z., L. Č.. X, právne zast.: Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda č. 33, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo 14. októbra 2015, Číslo: UPS/US1/SSVODPPKPC2/SOC/2015/9031/Chr a zo 14. októbra 2015, Číslo: UPS/US1/ SSVODPPKPC2/SOC/2015/9037/Chr, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. apríla 2019, č.k. 11S/167/2018-177, t a k t o rozhodol: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. apríla 2019, č.k. 11S/167/2018-177 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: I. 1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. apríla 2019, č.k. 11S/167/2018-177 podľa § 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil v záhlaví označené rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2. Žalovaný rozhodnutím zo 14. októbra 2015, Číslo: UPS/US1/SSVODPPKPC2/SOC/2015/9031/Chr postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra z 29. júla 2015, Číslo: NR1/OPPNK_ŤZPAPČ/ SOC/2015/65814-0010, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 a § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 3. Žalovaný ďalším rozhodnutím zo 14. októbra 2015, Číslo: UPS/US1/SSVODPPKPC 2/ SOC/2015/9037/Chr postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra z 29. júla 2015, Číslo NR1/OPPNK_ŤZPAPČ/SOC/2015/65813-0013, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 34 ods. 1 a § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 2 ods. 1 - 3, § 11 ods. 2 - 4,6 - 11,15, § 12 ods. 1,2,3,5, § 15 ods. 1, § 34 a § 38 písm. b/ bod 1 a 2 a § 55 ods. 1 a 6 zákona č. 447/2008 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 5. Krajský súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v predchádzajúcom rozsudku z 18. júla 2018, sp. zn. 10Sžsk/37/2017 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, keďže podkladom vydania rozhodnutí bol posudok posudkového lekára žalovaného z 30. septembra 2015, hoci v zmysle ustanovenia § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. mal byť podkladom pre rozhodnutie o peňažných príspevkoch na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý mal obsahovať okrem iných náležitostí v zmysle § 15 vyššie uvedeného zákona aj riadne odôvodnenie, a to aj vo vzťahu k podstatnej zmene zdravotného stavu žalobcu oproti jeho zdravotnému stavu posudzovanému k 06. septembru 2004, kedy bol posúdený ako osoba s mierou funkčnej poruchy 50 %. Nakoľko z listín tvoriacich administratívny spis, ktoré tvorili podklad pre vydanie rozhodnutí žalovaného nevyplývalo, prečo došlo k zmene posúdenia zdravotného stavu žalobcu odlišne od posúdenia k 06. septembru 2004, kedy bol posúdený ako osoba s mierou funkčnej poruchy 50 %, vo vzťahu k žalovanému bolo potrebné konštatovať nedostatočné zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie odvolaní žalobcu proti rozhodnutiam o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a peňažného príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil s tým, že po vrátení veci žalovanému tento zabezpečí opakované aktuálne posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom, prihliadne na to, aby posudkový lekár v komplexnom posudku, ak bude konštatovať zmenu miery funkčnej poruchy oproti stavu z posudku zo 06. septembra 2014, zrozumiteľne odôvodnil zmenu zdravotného stavu žalobcu pre určenie miery funkčnej poruchy. Následne dodal, že žalovaný rozhodne o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní vyššie špecifikovaných peňažných príspevkov a v prípade zmeny zdravotného stavu žalobcu, ktorá sa odrazí v číselnom vyjadrení miery funkčnej poruchy, bude žalovaný povinný premietnuť to aj do rozhodnutí o podaných odvolaniach. Ak s ohľadom na závery komplexného posudku budú žalobcovi priznané peňažné príspevky na kompenzáciu, potom bude potrebné, aby správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedol, odkedy a z akých dôvodov s poukazom na ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok priznal. 6. Vzhľadom na uvedené krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a § 467 ods. 1 a 3 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania v plnom rozsahu. II. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie (§ 440 ods. 1 písm. d/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 10. Konkrétne, vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý krajský súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, uvádzal, že v roku 2015 bol žalobcovi potvrdený druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v časti XII.B.B2 bod 27/c/1 obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe (vystretie / ohnutie) ťažký stupeň (flexia do 30°) jednostranne s mierou funkčnej poruchy 40 %, pričom v roku 2004 bol u žalobcu stanovený druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona č. 195/1998 Z.z. v časti XII.B.B2 bod 23 písm. b/ stuhnutie jedného kolenného kĺbu v nepriaznivom postavení s mierou funkčnej poruchy 50 %. I napriek tomu, že takto stanovená miera funkčnej poruchy bola potvrdená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu z 31. marca 2009, žalobcovi nebola priznaná žiadna kompenzácia. Na základe podaného odvolania, odvolací správny orgán dňa 19. júna 2009 vyhotovil nový lekársky posudok, v ktorom (na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, osobného posúdenia) konštatoval zmenu posudzovanej diagnózy, žalobcovi bol zmenený druh zdravotného postihnutia - stuhnutie jedného
kolenného kĺbu v nepriaznivom postavení s mierou funkčnej poruchy 50 % - na obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena - stredný stupeň (flexia do 70°) - jednostranne - miera funkčnej poruchy 30 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v časti XII.B.B2, bod 27 písm. b/ bod 1. Uvedené rozhodnutie následne žalobca napadol žalobou na Krajskom súde v Nitre, ktorý v konaní vedeným pod sp. zn. 11S/87/2009 po tom, čo dospel k záveru, že k zmene posúdenia zdravotného stavu a k zmene miery funkčnej poruchy z 50 % na 30 % došlo v súlade so zákonom, predmetnú žalobu zamietol; žalobca odvolanie nepodal a rozsudok nadobudol dňa 02. decembra 2009 právoplatnosť. Zmenený zdravotný stav žalobcu bol tiež potvrdený ďalším rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/29/2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/24/2010, ktorý zmenu zdravotného stavu akceptoval. V neskoršom období žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu žalovaného zo 04. júna 2013, ktorým tento potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o neposkytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. V tomto správnom konaní došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, došlo k stanoveniu miery funkčnej poruchy na 40 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v časti XII.B.B2, bo 27 písm. c/, bod 1, t.j. obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe - ťažký stupeň (flexia do 30°) - jednostranne. Krajský súd v Nitre žalobu rozsudkom sp. zn. 26S/24/2013 zamietol; žalobca odvolanie nepodal, čím rozsudok nadobudol dňa 10. júla 2017 právoplatnosť. Dodal, že žalobca, ani jeho právny zástupca nenamietali a nespochybňovali správnosť posúdenia žalobcovho zdravotného stavu a určenia miery funkčnej poruchy 40 %. 11. Žalovaný vo vzťahu k aktuálnemu konaniu uvádzal, že žalobca 17. júna 2015 podal žiadosť o tri kompenzačné príspevky - kúpa a prevádzka osobného motorového vozidla a hygiena s tým, že vo všetkých žiadostiach boli zo strany žalobcu doložené rovnaké zdravotné záznamy, na základe ktorých boli vyhotovené spoločné lekárske posudky. Dodal, že žalobca v priebehu celého správneho konania nenamietal druh svojho zdravotného postihnutia a mieru funkčnej poruchy, čo bolo zrejmé tak z podanej žiadosti, ako aj odvolania. Bolo teda zrejmé, že v správnom konaní nebol ani dôvod zaoberať sa zmenou zdravotného postihnutia žalobcu, pretože táto zmena bola preskúmavaná ešte v roku 2009, žalobca s ňou súhlasil, respektíve jej zákonnosť bola potvrdená neskôr už aj uvedenými právoplatnými rozsudkami, okrem iného aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti ďalej uvádzal, že vo vzťahu k žiadosti o priznanie „peňažného príspevku na hygienu“ podanej spolu so žiadosťou na kúpu a prevádzku osobného motorového vozidla Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 11S/247/2015 správnu žalobu žalobcu zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky následne kasačnú sťažnosť žalobcom podanú proti uvedenému rozsudku zamietol. Ďalej uviedol, že posudková lekárka žalovaného vo svojom posudku z 30. septembra 2015 len uviedla, že posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu dňa 06. septembra 2004 priznal žalobcovi mieru funkčnej poruchy 50 % a posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu dňa 16. júla 2015 žalobcovi mieru funkčnej poruchy 50 % nepriznal. Táto konštatácia posudkových lekárov nebola uvedená v žiadnom rozhodnutí, teda nie je zrejmé, na základe akej právnej úpravy súd skúmal zákonnosť lekárskeho posudku, keďže ten nie je rozhodnutím. Zdôraznil, že pre vec bolo rozhodujúce, že pri vydávaní napadnutých rozhodnutí nedošlo k zmene druhu zdravotného postihnutia ani k zmene miery funkčnej poruchy z 50 % na 40 %, v roku 2015, ale k zmene došlo už v roku 2009, čo bolo opakovane potvrdené aj samotným žalobcom. Uzavrel, že z predložených lekárskych nálezov bol dostatočne zistený aktuálny a skutočný zdravotný stav žalobcu. Žalobca si účelovo a subjektívne, bez zákonnej kompetencie, určil diagnózu, ktorá je už od júna roku 2009 správnymi orgánmi opakovane odmietaná. 12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. 13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo 04. septembra 2019. 14. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi s tým, že správne orgány, ako aj posudkový lekár vo svojom posudku nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnili skutočnosť, prečo bola žalobcovi v roku 2004 priznaná miera funkčnej poruchy 50 % a v roku 2015, kedy správny orgán rozhodoval o jeho žiadosti už takúto mieru funkčnej poruchy nepriznal, čím bol jednoznačne porušený § 15 zákona č. 447/2008 Z.z. Žalovaný neobjasnil a nevysvetlil, v čom sa mal žalobcov zdravotný stav tak podstatným spôsobom zmeniť. Aj s poukazom na lekársku správu F. U.
zotrval na názore, že percento miery funkčnej poruchy je 50 %, a teda, že je osobou ťažko zdravotne postihnutou. 15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. IV. 16. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 09. októbra 2019 na vedomie. V. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 18. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 19. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 20. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil v záhlaví označené dve rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. - prvým rozhodnutím zo 14. októbra 2015, Číslo: UPS/US1/SSVODPPKPC2/ SOC/2015/9031/Chr žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra z 29. júla 2015, Číslo: NR1/OPPNK_ŤZPAPČ/SOC/2015/65814-0010, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 a § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu a
nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, - druhým rozhodnutím zo 14. októbra 2015, Číslo: UPS/US1/SSVODPPKPC2/SO C/2015/9037/Chr žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra z 29. júla 2015, Číslo NR1/OPPNK_ŤZPAPČ/SOC/2015/65813-0013, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 34 ods. 1 a § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. 27. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1) 28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. 29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. 30. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 447/2008 Z.z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b/ určovanie miery funkčnej poruchy. 31. Podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. 32. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. 33. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. 34. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z., ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. 35. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. 36. Podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z., ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. 37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj relevantnej časti administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobca celkovo tromi žiadosťami zo 17. júna 2015 na predpísaných tlačivách požiadal
o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia (predmetný peňažný príspevok bol predmetom konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Sžsk/108/2017), - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 29. júla 2015 vydaným pod číslom NR1/OPPNK_ŤZPAPČ/ SOC/2015/65814-0010 nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, - rovnako prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 29. júla 2015 vydaným pod číslom NR1/OPPNK_ŤZPAPČ/SOC/2015/65813-0013 nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla [podklad pre vydanie oboch rozhodnutí tvoril podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. Lekársky posudok zo 16. júla 2015, číslo 2015/66870, v ktorom posudkový lekár stanovil žalobcovi mieru funkčnej poruchy v rozsahu 40 %; druh zdravotného postihnutia určil podľa Kapitoly XII, časť B.B.2, položky č. 27, písm. c/, bod 1 prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. - obmedzenie funkcie kolien, ťažký stupeň, jednostranne], - na odvolanie žalobcu žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo 14. októbra 2015, Číslo: UPS/US1/SSVODPPKPC2/SOC/2015/9031/Chr zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové správne rozhodnutie z 29. júla 2015, Číslo: NR1/OPPNK_ŤZPAPČ/SOC/2015/65814-0010 potvrdil, - rovnako žalovaný rozhodnutím zo 14. októbra 2015, Číslo: UPS/US1/SSVODPPKPC 2/SOC/2015/9037/Chr zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové správne rozhodnutie z 29. júla 2015, Číslo NR1/OPPNK_ŤZPAPČ/SOC/2015/65813-0013 potvrdil [podklad pre vydanie predmetných rozhodnutí tvoril Lekársky posudok z 30. septembra 2015, číslo UPS/ US1/SSVOPPKPC/SO C/2015/9176, v ktorom posudkový lekár žalovaného stanovil žalobcovi mieru funkčnej poruchy v rozsahu 40 %; druh zdravotného postihnutia rovnako určil podľa Kapitoly XII, časť B.B.2, položky č. 27, písm. c/, bod 1 prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. - obmedzenie pohyblivosti v jednom kolennom kĺbe ťažkého stupňa; ďalšie diagnózy (odvápnenie ľavého kolena, stuhnutie kolenného kĺbu v priaznivom postavení, postihnutie ciev) nepovažoval za posudkovo významné, a teda majúce vplyv na konečnú výšku miery funkčnej poruchy]. 38. Najvyšší správny súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o opodstatnenosti dôvodov uvádzaných žalovaným v kasačnej sťažnosti. 39. V prejednávanej veci aj vzhľadom na odôvodnenie predchádzajúceho rozsudku senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/37/2017 a rozhodujúceho v tom čase v inom zložení než v súčasnosti primárne zostala spornou otázka, či dôvod, pre ktorý pôvodný senát pristúpil k zrušeniu a vráteniu veci krajskému súdu možno považovať za tak závažný a majúci zásadný vplyv na správnosť oboch žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu. 40. Pôvodný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 10Sžsk/37/2017 vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej tak z predmetného posudku, ako aj z preskúmavaných rozhodnutí nebolo zrejmé, prečo bol zdravotný stav žalobcu, ktorý sa v roku 2009 považoval za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, posúdený v neskoršom období odchylne a v čom spočívala zmena jeho zdravotného stavu. Táto skutočnosť potom mohla mať rozhodujúci vplyv na výsledok sporu. 41. Najvyšší správny súd mal vo vzťahu k takto ustálenému zrušovaciemu dôvodu z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobca dňa 23. januára 2009 požiadal o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Posudkový lekár v lekárskom posudku z 02. marca 2009 (v spojení s dodatkom k lekárskemu posudku z 12. marca 2009) u žalobcu stanovil mieru funkčnej poruchy v rozsahu 50 %. Druh zdravotného postihnutia stanovil podľa Kapitoly XII, časť A, položka č. 12, písm. c/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. - poúrazové svalové ochorenia -ťažká forma (u žalobcu konštatoval poúrazové následky na ľavej dolnej končatine, ktorej svalstvo je výrazne obmedzené, chôdza s oporou francúzskej barly, s krívaním, funkcia v kolennom zhybe
dobrá, nezvláda dlhšie chôdze, postoj, vhodná individuálna preprava, sebaobslužnosť zachovaná, stupeň odkázanosti I.). Na základe uvedeného lekárskeho posudku prvostupňový správny orgán dňa 18. marca 2009 pod číslom 2009/37665 vyhotovil Komplexný posudok, v ktorom žalobcovi v oblasti zvýšených výdavkov kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia nenavrhol. Na druhej strane žalobcovi v oblasti zvýšených výdavkov navrhol kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Komplexný posudok sa následne stal podkladom pre vydanie rozhodnutia z 31. marca 2009, číslo 2009/37638/1, ktorým bol žalobcovi priznaný predmetný peňažný príspevok. Žalobca následne v časti, v ktorej mu nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia (rozhodnutie z 27. marca 2009, číslo 2009/37636/1) podal odvolanie. Posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu dňa 19. júna 2009 pod číslom AN/2009/00936 vydal lekársky posudok, z ktorého bolo zrejmé, že posudkový lekár pristúpil ku zmene druhu zdravotného postihnutia, keď pôvodne určený druh zdravotného postihnutia zaradeného pod Kapitolu XII, časť A, položka č. 12, písm. c/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. - poúrazové svalové ochorenia -ťažká forma s 50 %-nou mierou funkčnej poruchy zmenil na zdravotné postihnutie podľa Kapitoly XII, časť B.B.2, položka č. 27, písm. b/, bod 1 prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. - jednostranné obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena, stredný stupeň, čomu zodpovedala miera funkčnej poruchy v rozsahu 30 %. Odvolací správny orgán potom rozhodnutie z 27. marca 2009 o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Na základe následne podanej žaloby vo vzťahu k nepriznanému peňažnému príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 11S/87/2009 po tom, čo dospel k záveru, že k zmene posúdenia zdravotného stavu a k zmene miery funkčnej poruchy z 50 % na 30 % došlo v súlade so zákonom, žalobu ako nedôvodnú zamietol; žalobca odvolanie voči uvedenému rozsudku nepodal a rozsudok nadobudol dňa 02. decembra 2009 právoplatnosť. Krajský súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že v jeho prípade sa jednalo o stuhnutie jedného kolenného kĺbu v nepriaznivom postavení (vysoký stav jabĺčka) podľa Kapitoly XII., časť B.B.2, položka č. 23, písm. b/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., mal zo spisového materiálu preukázané, že takéto zdravotné poškodenie mal žalobca v čase, keď požiadal po prvýkrát o kompenzačný príspevok podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, kedy bol vydaný posudok 06. septembra 2004 o miere funkčnej poruchy podľa prílohy č. 4 Kapitoly XII., časť B.2, položka č. 23, písm. b/ (stuhnutie jedného kolenného kĺbu v nepriaznivom postavení). Odstupom času však posudkový lekár žalovaného po osobnom vyšetrení žalobcu zistil, že u žalobcu nejde o takéto zdravotné poškodenie, čo vyjadril i v podanom posudku z 19. júna 2009. 42. Z obsahu administratívneho spisu vo vzťahu k pôvodne priznanému peňažnému príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla bolo ďalej zistené, že v ďalšom štádiu správneho konania odvolací správny orgán rozhodnutím z 08. septembra 2009, číslo AN/20096/01497/Ma potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým tento orgán žalobcovi odňal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla priznaný mu od 01. januára 2009 na základe rozhodnutia z 31. marca 2009, číslo 2009/37638/1 a jeho výplatu od 01. júla 2009 zastavil. Podklad pre vydanie tohto rozhodnutia z 08. septembra 2009 tvoril lekársky posudok z 02. septembra 2009, číslo AN/2009/01540/HM, ktorý potvrdil závery vychádzajúce už z prv vydaného lekárskeho posudku z 19. júna 2009. Vo vzťahu k žalobcovi bolo potom i naďalej určené jednostranné obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena, stredný stupeň, čomu zodpovedala miera funkčnej poruchy v rozsahu 30 % podľa Kapitoly XII, časť B.B.2, položka č. 27, písm. b/, bod 1 prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Žalobca napadol predmetné rozhodnutie žalobou, ktorú Krajský súd v Nitre rozsudkom z 31. marca 2010, č.k. 15S/29/2009-56 ako nedôvodnú zamietol. Na odvolanie žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací rozsudkom z 24. februára 2011, sp. zn. 7Sžso/24/2010 rozsudok krajského súdu potvrdil. Plne sa stotožnil so záverom tak krajského súdu, ako aj správnych orgánov, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku, zdravotné postihnutie žalobcu podmienky ťažkého zdravotného postihnutia nespĺňalo, lebo miera funkčnej poruchy nedosiahla 50 %. 43. Najvyšší správny súd mal ďalej preukázané, že žalobca v roku 2013 opätovne požiadal o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním
šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. V tejto súvislosti bol dňa 06. marca 2013 pod číslom 13/52385 vyhotovený lekársky posudok, na základe ktorého došlo vo vzťahu k žalobcovi k zmene druhu zdravotného postihnutia v rozsahu jednostranného obmedzenia funkcie kolien ťažkého stupňa podľa Kapitoly XII, časť B.B.2, položka č. 27, písm. c/, bod 1 prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., čomu zodpovedala 40 %-ná miera funkčnej poruchy. Prvostupňový správny orgán na podklade lekárskeho posudku svojimi rozhodnutiami z 19. marca 2013 opätovne predmetné peňažné príspevky nepriznal; rovnako žalobca nebol úspešný ani v odvolacom konaní, v ktorom bol vyhotovený lekársky posudok dňa 03. júna 2013 pod číslom UPS/US1/SSVOPPKPC/BEZ/2013/9696, v ktorom sa príslušný posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu stotožnil so závermi plynúcimi z lekárskeho posudku, vyhotoveného na úrovni prvostupňovej. Z obsahu spisu najvyšší správny súd tiež zistil, že žalobca napadol žalobou rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu zo 04. júna 2013, číslo UPS/US1/ SSVODPPK/BEZ/2013/9523/Chr, ktorým tento potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 19. marca 2013 o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 02. februára 2017, sp. zn. 26S/24/2013 žalobu ako nedôvodnú zamietol; žalobca odvolanie nepodal. 44. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch má najvyšší správny súd za to, že dôvod, pre ktorý senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v pôvodnom zložení) pristúpil k zrušeniu rozsudku krajského súdu (a tým nepriamo k zrušeniu správnych rozhodnutí) nebol natoľko závažný, aby vyústil k vysloveniu nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Odpoveď na otázku, prečo bol zdravotný stav žalobcu, ktorý sa v roku 2009 považoval za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, posúdený v neskoršom období odchylne a v čom spočívala zmena jeho zdravotného stavu, je evidentná z obsahu administratívneho spisu a pre tu prejednávanú vec irelevantná. Žalobca mal tiež vedomosť o dôvodoch, pre ktoré došlo ku zmene druhu zdravotného postihnutia, čo sa zároveň odzrkadlilo aj v zmene miery funkčnej poruchy. Žalobca bol účastníkom jednotlivých správnych konaní, predmetom ktorých boli práve zmeny druhu zdravotného postihnutia; bol tiež účastníkom súdnych konaní, predmetom ktorých bol práve prieskum zákonnosti týchto správnych rozhodnutí. Rovnako najvyšší správny súd uvádza, že správne konanie relevantné pre toto konanie začalo podľa § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na základe podanej žiadosti žalobcu o priznanie peňažných príspevkov dňa 17. júna 2015. K tomu zároveň zodpovedá povinnosť fyzickej osoby - žiadateľa v zmysle § 57 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z. preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. S touto povinnosťou je spojená aj povinnosť predložiť relevantné lekárske nálezy, na základe ktorých fyzická osoba odôvodňuje oprávnenosť svojej žiadosti o priznanie konkrétneho peňažného príspevku. Zároveň fyzická osoba je povinná predložiť aktuálne lekárske nálezy, t.j. nie je staršie ako šesť mesiacov s výnimkou plynúcou z § 11 ods. 7 a 8 zákona č. 447/2008 Z.z. Najvyšší správny súd len dodáva, že konečné slovo, či fyzickou osobou doložené lekárske správy sú dostačujúce pre ustálenie záveru čo do hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby a tiež čo do určovania miery funkčnej poruchy, prináleží výlučne posudkovému lekárovi príslušného orgánu vykonávajúcemu lekársku posudkovú činnosť (§ 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.). 45. Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v období rozhodnom pre tu prejednávanú vec požiadal o priznanie troch peňažných príspevkov. Konkrétne sa jednalo o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Konanie vo veciach týkajúcich sa prvých dvoch zmieňovaných peňažných príspevkov krajský súd z pochopiteľných dôvodov spojil na spoločné konanie, konanie vo veci priznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia „prebehlo“ samostatne s tým však, že pre všetky tri peňažné príspevky bol vydaný tak na prvom správnom stupni, ako aj druhom správnom stupni len jeden lekársky posudok, konkrétne lekársky posudok zo 16. júla 2015 a z 30. septembra 2015 na úrovni odvolacej (bližšie pozri bod 37. tohto rozsudku). Krajský súd v Nitre vo vzťahu k peňažnému príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia rozsudkom z 29. marca 2017, č.k. 11S/247/2015-51 správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne žalobcom podanú kasačnú sťažnosť rozsudkom z 27. marca 2019, sp. zn. 9Sžsk/108/2017 ako nedôvodnú zamietol so záverom, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi, rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe v rámci správneho posúdenia žalovaný správnym procesným postupom zistil a aplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia z hľadiska hodnotenia dôkazov v takom rozsahu, o ktorom súd nemal dôvod pochybovať, a preto sťažnosť považoval za nedôvodnú. Posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na účely predmetných konaní a rozhodnutí je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z.z., nejedná sa o právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. V danom prípade ani sám žalobca vo svojich písomných podaniach neuviedol konkrétne dôvody, prečo odborné lekárske posudky nie sú v aktuálnom čase objektívne. Lekársky posudok nie je v rozpore s diagnostickými závermi vyplývajúcimi z odborných lekárskych nálezov, spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. 46. Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné upozorniť aj na tú skutočnosť, že pôvodný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10Sžsk/37/2017 sa v bode 12 rozsudku zaoberal presvedčivosťou a riadnym odôvodnením komplexného posudku, pričom v predmetnej veci komplexný posudok vydaný nebol; podklad pre vydanie správnych rozhodnutí tvorili lekárske posudky, tak ako to explicitne predpokladá znenie § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. 47. Za takto zisteného stavu mal najvyšší správny súd za dostatočne preukázané, že námietka žalobcu, ktorú si predchádzajúci senát vo veci vedenej pod sp. zn. 10Sžsk/37/2017 osvojil, a ktorá sa následne stala základom pre zrušenie pôvodného rozsudku krajského súdu z 29. marca 2017, č.k. 11S/249/2015-48, nebola vo vzťahu k prejednávanej veci natoľko zásadná, aby bola spôsobilá vyvolať takýto následok. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že senát najvyššieho správneho súdu sa odklonil od záveru, ku ktorému dospel predchádzajúci senát v totožnej veci. Najvyšší správny súd v tomto smere uvádza, že odklon od záverov, prijatých v totožnej veci, nie je síce javom bežným, ale na druhej strane ho nemožno ani vylúčiť. S takouto možnosťou totiž počíta aj sám zákonodarca, ktorý v článku 2 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) v spojení s § 5 ods. 1 SSP uvádza, že ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Rozdielna rozhodovacia prax súdu o totožných, respektíve obdobných veciach nie je žiaduca. Na druhej strane je potrebné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Vec je možné rozhodnúť aj inak, než v predošlých prípadoch. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (článok 2 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. v spojení s § 5 ods. 1 SSP), a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal (pozri napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 289/2017). Rovnako za zmienku stojí aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 551/2012, podľa ktorého prípadné odchýlenie sa súdu od existujúcej skoršej judikatúry v konkrétnom prípade by mohlo predstavovať zásah do základných práv a slobôd účastníka konania len za predpokladu, že by bolo dôsledkom arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia v prerokovávanej veci. Povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon, jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod (a teda nesie bremeno argumentácie), je považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej právnej argumentácie (napríklad ALEXY, R.: A Theory of Legal Argumentation. A Theory of Rational Discourse as Theory of Legal Justification. Oxford: Clarendon Press, 1989, s. 277-278). Odklon od judikatúry sa stáva problematický až v momente, ak k nemu dochádza bez poskytnutia dostatočných dôvodov, t.j. ak súd neposkytne dôkladné vysvetlenie, prečo bola prejednávaná vec rozhodnutá v rozpore s predchádzajúcou judikatúrou. V takomto prípade teda môže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces cez prizmu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (pozri napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Atanasovski proti Macedónsku zo 14. januára 2010, číslo sťažnosti 36815/03). Rovnako za zmienku stojí aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. decembra 2011, sp. zn. 2Cdo/155/2011, podľa ktorého požiadavky na reflektovanie kasačného rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom zmysluplný právny
dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. Potom nie je vylúčené, aby sa senát najvyššieho (správneho) súdu odklonil od pôvodného rozhodnutia prijatého rovnako označeným senátom, avšak už v inom zložení, dokonca aj v tej istej veci, za predpokladu, že závery obsiahnuté vo svojom „odkláňajúcom sa“ rozhodnutí dôkladne, jasne a presvedčivo odôvodní a bez toho, aby ponechal otvorenú čo i len jednu spornú otázku. V závere najvyšší správny súd len dodáva, že požiadavka právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní (predvídateľnosť rozhodnutia) nezahŕňa právo na jednotnosť judikatúry, avšak prihliadanie na ustálenú judikatúru má význam z hľadiska práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí v prípade odklonu obsahovať aj dostatočné vysporiadanie sa s konštantnou judikatúrou (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Unédic proti Francúzsku z 18. decembra 2008, číslo sťažnosti 20153/04). Rovnako podľa rozhodnutia Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Nejdet Sahin a Perihan Sahin proti Turecku z 20. októbra 2011, sťažnosť č. 13279/05, „obyčajná“ nejednotnosť judikatúry neznamená porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, okrem vážnych a dlhodobých rozdielnych rozhodnutí a pri absencii mechanizmu určeného pre riešenie konfliktných rozhodnutí. Najvyšší správny súd navyše poukazuje na to, že v predmetnej veci rozhodnutie predchádzajúceho senátu, ktorý rozhodoval vo veci sp. zn. 10Sžsk/37/2017 nedosahovalo intenzitu judikátu a nebolo ani súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017 v spojení s uznesením z 31. októbra 2017, sp. zn. 6 Cdo 129/2017). 48. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukazoval na lekársku správu z ortopedického vyšetrenia z 21. septembra 2017 a závery z neho plynúce, najvyšší správny súd uvádza, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP, je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to, že obe žalobou napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňom 26. októbra 2015, krajský súd bol povinný vychádzať zo stavu účinného ku dňu právoplatnosti. Opačný výklad by predstavoval neprimeraný zásah do postavenia žalovaných správnych orgánov a ich rozhodovacej činnosti, nakoľko každý jeden predložený nový lekársky nález v štádiu konania pred správnym súdom (teda už po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutých rozhodnutí) zo strany účastníka konania by bol dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a opakované ustálenie si skutkového stavu aj vo svetle záverov plynúcich z tohto novopredloženého lekárskeho nálezu, čo by sa však zrejme vymykalo účelu nielen správneho súdnictva (preskúmanie zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánovej verejnej správy), ale aj účelu toho ktorého správneho konania podľa osobitných právnych predpisov. 49. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 50. V ďalšom konaní krajský súd vec opätovne prejedná a rozhodne aj so zreteľom na najvyšším správnym súdom ustálené závery. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 51. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 52. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.