Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 2Sžk/21/2019 3017200358 29. 09. 2021 JUDr. Marián Trenčan ECLI:SK:NSSSR:2021:3017200358.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): Okresná prokuratúra Trenčín, Bernolákova 2, 912 50 Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor, Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti: 1/ Poľovnícka spoločnosť Istebník, M. R. Štefánika 34, 911 01 Trenčín, IČO: 50 111 019, 2/ U.P., B. P. XXXX/E., XXX XX O., 3/ N. X., C. XXX, XXX XX C., 4/ N.. H. V., N. XX, XXX XX O., všetci zastúpení: JUDr. Ján Legerský, advokát, Nám. sv. Alžbety 15/25, 911 01 Trenčín, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/72/2017-124 zo dňa 20. marca 2019 (ECLI:SK:KSTN:2019:3017200358.1), v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OÚ-TN-PLO-2016/007678-005 zo dňa 08.03.2016, jednohlasne takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a . II. Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Dňa 01.02.2016 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Istebník (ďalej len „poľovný revír“) v obci Soblahov, ktorého výsledkom bolo uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou Istebník (ďalej len „PS Istebník“). V ten istý deň prebehlo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov toho istého poľovného revíru aj v obci Smolenice, výsledkom ktorého bolo uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosť Sagittarius (ďalej len „PS Sagittarius“). Obe poľovnícke spoločnosti podali žalovanému dňa 01.02.2016 návrh na zaevidovanie svojej zmluvy o užívaní poľovného revíru, spolu s notárskou zápisnicou osvedčujúcou priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. 2. Oznámením č. OÚ-TN-PLO-2016/007678-005 zo dňa 08.03.2016 (ďalej aj „preskúmavané opatrenie“) žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy poľovníctva podľa § 74 ods. 2 písm. b/ zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) upovedomil PS Istebník, že na základe jej žiadosti zo dňa 01.02.2016 zaevidoval v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorú uzatvorila na obdobie 15 rokov s vlastníkmi poľovných pozemkov predmetného poľovného revíru.
3. Žalovaný dňa 08.03.2016 informoval aj PS Sagittarius listom č. OÚ-TN-PLO-2016/007680-007, že nakoľko ňou predložená zmluva nespĺňa pre evidenciu zákonné podmienky predpokladané ustanovením § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, jej zmluvu uzavretú s vlastníkmi poľovných pozemkov nezaevidoval. 4. Zároveň žalovaný v osobitnom liste č. OÚ-TN-PLO-2016/007678-003, OÚ-TN-PLO-2016/007680-006 zo dňa 08.03.2016 nazvanom „Evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru Istebník - vyjadrenie“, ktorý doručil PS Istebník, PS Sagittarius a osobám konajúcim v ich mene, popísal a zdôvodnil svoj postup pri rozhodovaní o zaevidovaní resp. nezaevidovaní predložených zmlúv o užívaní poľovného revíru oboma konkurujúcimi si poľovnými združeniami. Uviedol, že preveril splnenie zákonných podmienok evidencie oboch predložených zmlúv, teda či bola zmluva uzatvorená s osobou podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a či zmluvu podpísali vlastníci poľovných pozemkov vlastniaci nadpolovičnú väčšinu, a to osobne, prípadne či bolo relevantným dokladom preukázané, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu. Pritom konštatoval, že nadpolovičná väčšina sa vzťahuje na aktuálnu výmeru poľovného revíru (nie na výmeru určenú v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru). Za týmto účelom najprv určil aktuálnu výmeru poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru súčtom výmer parciel CKN prekrytých územím poľovného revíru a následným vylúčením pozemkov, ktoré spĺňajú charakter nepoľovnej plochy podľa § 2 písm. f/ zákona o poľovníctve. Aktuálna výmera Poľovného revíru Istebník bola týmto spôsobom určená na 2.101,93 ha. 5. Žalovaný ďalej v liste menoval fyzické osoby uvedené v zozname vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí podľa jeho zistení nie sú vedení ako vlastníci v žiadnom z katastrálnych území patriacich do poľovného revíru resp. ktorí sú vlastníkmi iba nepoľovných pozemkov v obvode revíru, a tiež takých, ktorí sú vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, u ktorých je rozhodovanie zverené valnému zhromaždeniu pozemkového spoločenstva. Uviedol, že takýmto fyzickým osobám bola podľa listiny prítomných na zhromaždení v Smoleniciach priradená výmera zodpovedajúca 17,49% z aktuálnej výmery poľovného revíru, ktorú podľa žalovaného nemožno započítať na preukázanie nadpolovičnej účasti vlastníkov. Predložené doklady teda podľa žalovaného nedokazujú účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na tomto zhromaždení konanom dňa 01.02.2016, na ktorom bolo rozhodnuté o uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru s PS Sagittarius. Na druhej strane spočítaním percentuálnych podielov výmery poľovného revíru prislúchajúcich vlastníkom uvedeným pod poradovým číslom 1/ až 41/ listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov v Soblahove bola podľa žalovaného preukázaná potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí rozhodli o uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru s PS Istebník. 6. Uvedené skutočnosti a zistenia žalovaný v liste vyhodnotil tak, že z dvoch predložených zmlúv zákonné podmienky na evidenciu zmluvy uvedené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve spĺňa zmluva uzatvorená medzi vlastníkmi poľovných pozemkov poľovného revíru konajúcimi prostredníctvom splnomocnencov U.P., N. X. a N.. H. V. a PS Istebník. 7. Dňa 28.09.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín proti preskúmavanému opatreniu protest prokurátora podľa § 24 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, tvrdiac, že žalovaný v rámci postupu pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a ani platnosť prejavu vôle zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení. Správny orgán mal podľa názoru prokurátora postupom podľa § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve poveriť poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver a obe konkurujúce poľovnícke organizácie (PS Istebník i PS Sagittarius), ktoré v ten istý deň požiadali o evidenciu zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru, odkázať na súd v otázkach určenia platnosti resp. neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Prokurátor poukázal na to, že nakoľko obe zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa konali v jeden deň - 01.02.2016, nemohli byť pri jednej zo zmlúv logicky splnené podmienky na jej platné uzatvorenie. Otázku platnosti jednej z uzatvorených zmlúv však podľa prokurátora nemá právomoc posudzovať správny orgán, nakoľko takáto právomoc patrí len príslušnému súdu. 8. Prokurátor tiež vytýkal žalovanému, že pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej s PS Istebník neskúmal, či je táto poľovnícka organizácia členom Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „SPK“ alebo „komora“), keďže v zmysle § 17 ods. 1 písm. g/ zákona o poľovníctve zmluva o
užívaní poľovného revíru zaniká ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore. Z toho podľa prokurátora vyplýva, že zmluvu o užívaní poľovného revíru možno uzatvoriť a následne zaevidovať len s poľovníckou organizáciou, ktorá je členom SPK. To u PS Istebník podľa prokurátora nebolo splnené, nakoľko táto sa stala členom komory až dňa 15.04.2016, teda po uzatvorení zmluvy o užívaní poľovného revíru a po jej zaevidovaní zo strany žalovaného. 9. Uvedený postup žalovaného mal podľa názoru prokurátora za následok nesprávne a nezákonné opatrenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru a preto navrhoval preskúmavané opatrenie zrušiť. 10. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov ako nadriadený orgán žalovaného rozhodnutím č. OÚ-TN-OOP4-2017/001546 zo dňa 23.03.2017 protestu prokurátora nevyhovel a poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádzajú listiny preukazujúce, že predmetnú zmluvu s PS Istebník podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery tohto poľovného revíru. To žalovaný podľa názoru nadriadeného správneho orgánu pred zaevidovaním zmluvy preveril. Odvolací orgán ďalej konštatoval, že zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť skúmať, či PS Istebník bola pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru členom Slovenskej poľovníckej komory. Mal za to, že v rozpore so zákonom o poľovníctve by žalovaný konal v prípade, ak by odkázal obe poľovnícke organizácie, ktoré dňa 01.02.2016 podali návrh na zaevidovanie svojich zmlúv, na príslušný súd v otázke určenia platnosti či neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Z uvedených dôvodov zaujal názor, že preskúmavaným opatrením žalovaného zákon porušený nebol. 11. Na odvolanie prokurátora Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky potvrdilo uvedené rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, keď sa stotožnilo s jeho právnym názorom, a odvolanie prokurátora zamietlo. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2017. II. Konanie pred správnym súdom 12. Proti preskúmavanému opatreniu podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) a navrhol ho zrušiť. 13. V žalobných bodoch v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v proteste prokurátora, poukazoval na skutkové okolnosti prípadu a tvrdil, že proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru má v širšom zmysle súkromnoprávnu a verejnoprávnu fázu. Do oblasti súkromného práva patrí priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov osvedčený notárskou zápisnicou, ktorý vedie uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru, vo verejnoprávnej fáze prebieha vlastný akt evidencie zmluvy zo strany správneho orgánu. Opatrenie, ktorým správny orgán zaeviduje zmluvu o užívaní poľovného revíru, predstavuje individuálny správny akt evidenčnej povahy s konštitutívnym účinkom, na ktorý sa viaže vznik práva poľovníctva. 14. Žalobca zdôraznil, že správny orgán pri zaevidovaní zmluvy nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice, platnosť priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a ani platnosť prejavov vôle zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení. 15. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade boli na ten istý poľovný revír podané návrhy na zaevidovanie dvoch rôznych zmlúv, bolo podľa žalobcu nutné posúdiť, ktorá z predložených zmlúv je platná a ktorá naopak nie je spôsobilá na evidenciu. O to viac, že obe zmluvy boli uzavreté v ten istý deň, avšak na rozdielnych miestach a predložené boli správnemu orgánu taktiež v rovnaký deň. Bol preto dôvodný predpoklad, že minimálne jedna z týchto zmlúv vykazuje znaky neplatnosti a tak nespĺňa podmienky pre jej evidenciu v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. 16. Žalobca tvrdil, že platnosť a rovnako aj neplatnosť zmluvy môže skúmať výlučne príslušný súd, na ktorý mal žalovaný odkázať obe poľovnícke organizácie. Dôvodnosť tohto postupu umocňuje podľa žalobcu skutočnosť, že PS Istebník v čase uzavretia a zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru
nebola členom Slovenskej poľovníckej komory, čo je podľa žalobcu v rozpore s § 17 ods. 1 písm. g/ zákona o poľovníctve (žalobca v tejto súvislosti poukazoval a citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.03.2016). 17. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že preskúmal oba návrhy na evidenciu zmlúv vrátane podkladov a každého z predkladateľov oboznámil so svojím postupom v písomnom podaní zo dňa 08.03.2016. Uviedol ďalej, že po preverení zákonných podmienok evidencie zmluvy zistil, že nakoľko zmluva PS Sagittarius nebola preukázateľne podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, zatiaľ čo návrh PS Istebník spĺňal všetky podmienky evidencie, zaevidoval dňa 08.03.2016 zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvorenú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v revíri a PS Istebník. 18. Uviedol tiež, že predložené podklady neskúmal z hľadiska ich platnosti, ale len do tej miery, či preukazujú dodržanie zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy. Vyhodnotil len to, vlastníci akého veľkého podielu poľovných pozemkov z výmery celého revíru uzavreli prostredníctvom splnomocnencov zmluvu o užívaní poľovného revíru, pričom postupoval v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015. Poukázal na to, že notár neosvedčuje, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať okresný úrad. Vyslovil názor, že nemohol overiť účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov iným spôsobom než preskúmaním údajov z predložených zmlúv a notárskych zápisníc. 19. K správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník PS Istebník v tom zmysle, že správny orgán vykonávajúci evidenciu zmluvy o výkone práva poľovníctva je nielen oprávnený, ale výslovne povinný preskúmavať obsah všetkých listín, ktoré mu boli v súvislosti so žiadosťou o zaevidovanie zmluvy predložené, pretože len tak môže zistiť, či sú zákonné predpoklady na zaevidovanie zmluvy splnené alebo nie. Mal za to, že pri evidencii zmluvy o výkone práva poľovníctva, na ktorú sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, nemá žalovaný žiadnu procesnú možnosť odkázať žiadateľa o evidenciu zmluvy na podanie civilnej žaloby o určenie platnosti či neplatnosti zmluvy. Jeho povinnosťou je po posúdení zmluvy z hľadiska zákonných požiadaviek túto buď zaevidovať alebo nezaevidovať. Uviedol tiež, že zo spomenutého ustanovenia § 17 ods. 1 písm. g/ zákona o poľovníctve nemožno vyvodzovať, že podmienkou uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej zaevidovania je už v tom čase trvanie členstva užívateľa v SPK. 20. Písomným podaním zo dňa 27.11.2017 sa k veci vyjadrili subjekty, s ktorými správny súd nekonal ako s účastníkmi konania, a to Urbárske spoločenstvo a Lesné spoločenstvo Trenčín - Záblatie, Urbárske pozemkové spoločenstvo Orechové a Lesné pozemkové spoločenstvo Orechové. Keďže nešlo o účastníkov (ani opomenutých účastníkov) konania o kasačnej sťažnosti, kasačný súd nevzal obsah ich podania do úvahy. 21. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 20.03.2019 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému ani ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 22. V odôvodnení rozsudku citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015 a poukázal na nadväzujúcu judikatúru tohto súdu vo veciach sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa 06.06.2017 a sp. zn. 6Sžo/88/2014 zo dňa 30.09.2015, podľa ktorých je povinnosťou príslušného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o evidencii zmluvy (okrem iného) aj zisťovať, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci zákonom požadovanú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Žalobnú námietku, že žalovaný uvedeným spôsobom svojim postupom prekročil medze svojej právomoci a prisvojil si oprávnenia prislúchajúce súdom, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 23. K aplikácii § 17 ods. 1 písm. g/ zákona o poľovníctve v súvislosti s členstvom PS Istebník v SPK správny súd uviedol, že ak dodatočný zánik istej právnej skutočnosti spôsobuje aj zánik určitého právneho vzťahu, nie je možné vo sfére verejného práva bez výslovnej normatívnej úpravy iba pomocou výkladu ustáliť, že tá istá právna skutočnosť tu musí byť daná v čase kreácie právneho vzťahu ako jedna z nevyhnutných podmienok pre jeho vznik. Z uvedeného ustanovenia zákona o poľovníctve preto podľa jeho názoru nemožno vyvodzovať, že podmienkou uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej zaevidovania bola už v tom čase existencia členstva užívateľa v komore.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov 24. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), namietajúc nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. 25. V sťažnostných bodoch zotrval na predchádzajúcej argumentácii, že žalovaný nebol oprávnený skúmať platnosť zmlúv o užívaní poľovného revíru, ani posudzovať notárske zápisnice osvedčujúce priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Dôvodil tým, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a uzavretie zmluvy je výlučne súkromnoprávnym vzťahom, čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či bolo zhromaždenie vlastníkov platne zvolané, či na ňom zúčastnené osoby disponovali plnými mocami resp. či boli oprávnené konať za pozemkové spoločenstvá, pri ktorých deklarovali, že ich zastupujú, a či došlo k platnému prejavu vôle a k platnému uzavretiu zmluvy, o všetkých týchto skutočnostiach môže podľa jeho názoru rozhodnúť len súd a nie správny orgán, ako sa to stalo v prejednávanom prípade. 26. Sťažovateľ naďalej zastával názor, že konanie žalovaného nebolo iba postupom podľa § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, ale vykazuje znaky posudzovania platnosti predložených zmlúv. Preto nesúhlasil s názorom krajského súdu, že toto konanie žalovaného nebolo prekročením rozsahu jeho právomoci. Sťažovateľ mal za to, že nakoľko žalovanému boli predložené súčasne dva návrhy na zaevidovanie dvoch rôznych zmlúv v súvislosti s jedným poľovným revírom, spolu s notárskymi zápisnicami konštatujúcimi účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov, teda obe predložené zmluvy vykazovali znaky platnosti, bolo následné konanie žalovaného a jeho vyhodnotenie v podobe vydaného opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a PS Istebník, za súčasného vyhodnotenia, že druhá predložená zmluva nespĺňala na jej evidenciu zákonné podmienky predpokladané ustanovením § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, nie iba evidenčnou činnosťou, ale vlastným hodnotením/posúdením platnosti resp. neplatnosti príslušnej zmluvy. 27. Sťažovateľ trval aj na námietke nesprávnej aplikácie § 17 ods. 1 písm. g/ zákona o poľovníctve a mal za to, že výkladom tohto ustanovenia možno jednoznačne dospieť k záveru, že ak zmluva o užívaní poľovného revíru zaniká ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore a následne je takáto zmluva vyradená z evidencie, tak zmluvu o užívaní poľovného revíru možno uzatvoriť a následne zaevidovať len s poľovníckou organizáciou, ktorá je členom komory, čo podľa jeho názoru podporuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.03.2016. Poukázal pri tom na skutočnosť, že PS Istebník sa stala členom komory dňa 15.04.2016, teda až po uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej zaevidovaní žalovaným. 28. Z uvedených dôvodov navrhol sťažovateľ rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 29. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. 30. Kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú navrhla vo svojom písomnom stanovisku i PS Istebník, ktorá sa stotožnila s právnym posúdením veci zo strany správneho súdu a zotrvala na svojich názoroch uvedených v písomnom vyjadrení k správnej žalobe. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20200721?ucinnost=14.10.2016>. Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa ods. 2 poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721?ucinnost=14.10.2016> poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721?ucinnost=14.10.2016> a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Podľa ods. 2 okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721?ucinnost=14.10.2016> alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721? ucinnost=14.10.2016>. Podľa § 17 ods. 1 písm. g/ zákona o poľovníctve zmluva zaniká ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore. V. Právne posúdenie veci kasačným súdom 31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“), na ktorý prešiel odo dňa 1. augusta 2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.), preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. 32. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či žalovaný bol oprávnený v rámci postupu podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve skúmať rozhodovací proces vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri, ktorý viedol k uzavretiu zmluvy o užívaní poľovného revíru s PS Istebník, v tom rozsahu, či rozhodnutie o uzavretí uvedenej zmluvy prijala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, a či zaevidovaniu zmluvy nebránila skutočnosť, že v tom čase ešte nebola PS Istebník členom SPK. 33. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku správneho súdu a preto naň odkazuje, nakoľko žalobné body sa prakticky zhodujú so sťažnostnými bodmi kasačnej sťažnosti. Aby zbytočne neopakoval detaily skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu, obmedzí sa kasačný súd iba na rozvinutie niektorých jej častí a uvedie svoje doplňujúce závery. 34. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa zákona o poľovníctve (v relevantnom znení) je neformálny, nepodlieha procesnému režimu Správneho poriadku (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve), na jeho konci zákon neukladá správnemu orgánu vydať rozhodnutie s predpísanými náležitosťami a nepočíta ani s možnosťou opravného prostriedku proti zaevidovaniu či nezaevidovaniu
zmluvy. Tento evidenčný úkon, ktorý môže mať (tak ako v prejednávanom prípade) formu jednoduchého oznámenia, je však konštitutívnym správnym aktom majúcim za následok vznik práva poľovníctva. Na účely súdneho preskúmania tohto aktu ide o opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3 ods. 1 písm. c/ SSP). 35. Podmienkou pre zaevidovanie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru poľovníckej organizácii je v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve len to, aby ju na strane budúceho užívateľa poľovného revíru uzavrela organizácia spĺňajúca atribúty stanovené v § 32 uvedeného zákona, čo nebolo v prípade PS Istebník nikým spochybnené, a aby ju na druhej strane podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Naopak nezaevidovanie zmluvy zákon predpokladá len v prípade, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ďalej ak zmluva nespĺňa predpísané náležitosti (§ 14 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721?ucinnost=23.09.2016>), alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom, ktorému je možné postúpiť užívanie poľovného revíru písomnou zmluvou (§ 13 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721? ucinnost=23.09.2016>). 36. Kasačný súd môže len súhlasiť so sťažovateľom v tom, že rozhodnutie vlastníkov väčšiny poľovných pozemkov o postúpení užívania poľovného revíru a následné uzavretie zmluvy s poľovníckou organizáciou je súkromnoprávnou fázou celého procesu. Po podaní žiadosti o zaevidovanie zmluvy nasleduje fáza verejnoprávna, v ktorej zákon priamo predpokladá preverenie splnenia podmienok pre vykonanie evidencie zmluvy zo strany správneho orgánu (v danom prípade žalovaného), vrátane skutočnosti, či uzavretie zmluvy bolo na strane vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri prejavom vôle ich nadpolovičnej väčšiny. Na tom nič nemení ani splnenie ďalšej požiadavky zákona, aby priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol osvedčený notárskou zápisnicou, ktorá je povinnou súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy. 37. Notárska zápisnica o osvedčení priebehu zhromaždenia má obsahovať miesto a čas zasadania, prijaté uznesenia a všetko podstatné, čo sa za prítomnosti notára na zasadaní udialo a bolo prednesené, ak je to dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania (§ 61 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti). Úlohou notára nie je hodnotiť zákonnosť postupu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov či prijatých rozhodnutí, ale zachytiť autentický priebeh zhromaždenia. Takáto notárska zápisnica, hoci by konštatovala prítomnosť vlastníkov nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov, preto nie je dôkazom, z ktorého by správny orgán bol povinný pri evidencii zmluvy vychádzať. V tomto zmysle správny súd dôvodne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označenú v bode 22 tohto rozsudku. Záver správneho súdu, že posúdenie otázky, či o uzavretí zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru rozhodli vlastníci väčšiny poľovných pozemkov, patrilo žalovanému, je teda podľa názoru kasačného súdu v súlade so zákonom. 38. Kasačný súd poznamenáva, že žalovaný svoj postup i závery pri vyhodnotení splnenia uvedenej zákonnej podmienky pre zaevidovanie zmluvy podrobne zdôvodnil v osobitnom liste č. OÚ-TNPLO-2016/007678-003, OÚ-TN-PLO-2016/007680-006 zo dňa 08.03.2016 nazvanom „Evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru Istebník - vyjadrenie“, a to tak pri zmluve uzavretej s PS Istebník, ako aj pri zmluve uzavretej s PS Sagittarius. Nakoľko sťažovateľ proti meritórnym dôvodom týchto záverov žalovaného nebrojil v podanom proteste ani v správnej žalobe, nemohol ich preskúmať ani správny súd, ktorému by v tom pri prípadnom preskúmaní zákonnosti opatrenia o zaevidovaní zmluvy inak nič nebránilo. 39. Sťažovateľ svoju argumentáciu o nezákonnosti preskúmavaného opatrenia staval najmä na tvrdeniach o prekročení právomoci žalovaného, ktorý si mal prisvojiť kompetenciu patriacu len súdu, na ktorý podľa názoru sťažovateľa mal žalovaný konkurenčné poľovnícke organizácie odkázať so žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu. Z tohto hľadiska sa správny súd s argumentáciou sťažovateľa riadne vysporiadal a jeho záverom v tomto smere nemal čo kasačný súd vytknúť. Naopak zhoduje sa s názorom správneho súdu v tom, že žalovaný vo svojom postupe neposudzoval primárne platnosť predloženej mu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale v rozsahu zákonného zmocnenia skúmal len otázku prítomnosti nadpolovičnej väčšiny vlastníkov predmetných poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru pri rozhodovaní o uzavretí zmluvy.
40. Kasačný súd poznamenáva, že zákon o poľovníctve neposkytuje oporu sťažovateľom navrhovanému postupu, podľa ktorého mohol žalovaný odkázať žiadateľa (či oboch) o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru na súd. Takého ustanovenia, ktoré by k tomu žalovaného oprávňovalo, totiž v predmetnom zákone niet. Tu je potrebné podotknúť, že dotknuté subjekty sa mohli obrátiť na príslušný súd s určovacou žalobou aj bez pokynu žalovaného a bez zreteľa na vydanie preskúmavaného opatrenia. 41. Kasačný súd zdôrazňuje mimoriadne neobvyklé skutkové okolnosti prípadu, pred ktorými stál žalovaný, keď v ten istý deň obdržal dva návrhy rôznych poľovníckych organizácií na zaevidovanie zmluvy o užívaní totožného poľovného revíru, ktoré boli oba doložené notárskymi zápisnicami osvedčujúcimi priebeh zhromaždení vlastníkoch poľovných pozemkov konaných v rovnaký deň na rôznych miestach. Za týchto okolností bolo zo strany žalovaného priam nevyhnutné podrobne preskúmať predloženú dokumentáciu k obom uskutočneným zhromaždeniam vlastníkov a urobiť zrozumiteľné závery o rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré prináležali žalovanému posúdiť. Žalovaný sa svojej evidenčnej právomoci zhostil spôsobom, ktorý nevybočil z rámca zákona, pričom dôvody prijatých opatrení voči PS Istebník i PS Sagittarius zrozumiteľne vysvetlil všetkým zúčastneným. 42. Kasačný súd sa stotožnil aj so záverom správneho súdu vo veci vyhodnotenia skutočnosti, že PS Istebník ako zmluvná strana zaevidovanej zmluvy o užívaní poľovného revíru nebola v tom čase členom SPK. Senát rozumie argumentácii sťažovateľa, že zákon o poľovníctve spája s ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore zánik zmluvy o jeho užívaní (§ 17 ods. 1 písm. g/) a že rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktoré poukazoval sťažovateľ, nespochybňuje ústavnosť povinného členstva poľovníckych organizácií v SPK z pohľadu namietaného ústavného práva slobodne sa združovať (čl. 29 ods. 1, 3 Ústavy SR). Nemožno však zároveň prehliadnuť, že niet ustanovenia zákona, na základe ktorého by bolo možné urobiť záver o neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, ak ju uzavreli vlastníci poľovných pozemkov s nečlenom SPK. Členstvo v komore nie je podľa zákona o poľovníctve výslovne stanovenou podmienkou ani pre zaevidovanie zmluvy. Nakoniec je tu nesporná skutočnosť, že PS Istebník sa členom komory po vydaní preskúmavaného opatrenia stala. Za daných skutkových a právnych okolností podľa názoru kasačného súdu nemožno pri rozumnej interpretácii § 17 ods. 1 písm. g/ zákona o poľovníctve dospieť k záveru, že preskúmavané opatrenie o zaevidovaní zmluvy je z tu namietaného dôvodu nezákonné a že krajský súd vec posúdil z tohto pohľadu nesprávne. 43. Vzhľadom na uvedené postupoval kasačný súd podľa § 461 SSP a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 44. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 470 písm. c/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.