Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 6Sžik/5/2020 1015200869 29. 11. 2021 JUDr. Marián Trenčan ECLI:SK:NSSSR:2021:1015200869.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a z členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): J.. A.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom S. XX, XXX XX A., zastúpený Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, IČO: 47 258 055, so sídlom pracoviska Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 39257/2015-23-II, zo dňa 20.03.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/128/2019-187, zo dňa 10.11.2020, jednomyseľne takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Konanie pred správnym súdom 1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. 5S/128/2019-187 zo dňa 10.11.2020 (ďalej len „uznesenie“ alebo „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh sťažovateľa zo dňa 21.05.2020 na odpustenie zmeškania lehoty na doplnenie kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu č. k. 5S/128/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorú sťažovateľ doručil správnemu súdu elektronicky bez autorizácie dňa 28.02.2020. V odôvodnení uznesenia krajský súd opísal charakteristiku inštitútu odpustenia zmeškania lehoty ako procesného inštitútu, na ktorý nie je právny nárok a ktorý je možné použiť len na návrh účastníka konania. Podľa krajského súdu kumulatívnymi predpokladmi úspešnosti takéhoto návrhu je a) oprávnený subjekt, ktorému lehota patrila a ktorý ju zmeškal, b) ospravedlniteľný dôvod omeškania, c) podanie žiadosti do 10 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu, d) pripojenie zmeškaného procesného úkonu k žiadosti, pričom dôkazné bremeno ohľadom dôvodu zmeškania lehoty aj včasnosti podania návrhu na odpustenie zmeškania lehoty zaťažuje navrhovateľa. 2. Ďalej krajský súd odkázal na § 56 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), z ktorého vyplýva rozdiel medzi elektronickým podaním, ktoré je urobené vo veci samej, a tým, ktoré nie je urobené vo veci samej. Elektronické podanie vo veci samej je podľa krajského súdu potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), čo dáva záruku identifikácie účastníka konania a autenticity podania a má za cieľ odstrániť pochybnosti týkajúce sa totožnosti osoby, ktorá podanie urobila, ako aj zabrániť tomu, aby v mene podávateľa urobil podanie bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli niekto iný. Zákonná lehota v zmysle § 56 ods. 2 SSP je podľa
krajského súdu hmotnoprávna a nemožno ju predĺžiť. Krajský súd súčasne dodal, že ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. 3. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí ustálil, že kasačná sťažnosť, ktorá bola súdu doručená dňa 28.02.2020 (ďalej len „pôvodná kasačná sťažnosť“) bez autorizácie, je podaním vo veci samej, ktoré sťažovateľ nedoplnil v zákonnej lehote v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu. Krajský súd konštatoval, že po vyhotovení úradného záznamu súdnym úradníkom do spisu o neprihliadnutí na pôvodnú kasačnú sťažnosť, sťažovateľ podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty včas, keďže ho urobil do 15 dní, odkedy sa dozvedel o skutočnosti, že súd na podanie sťažovateľa neprihliada. 4. Krajský súd súčasne v napadnutom uznesení prijal záver, že dôvod zmeškania lehoty, ktorý uviedol žalobca, nie je ospravedlniteľný. K uvedenému záveru krajský súd dodal, že § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukázal sťažovateľ, pojednáva o zachovaní písomnej formy právneho úkonu, ak elektronické prostriedky umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Podľa krajského súdu v prípade kasačnej sťažnosti sťažovateľa bola splnená podmienka zachytenia obsahu právneho úkonu, ale nebola splnená podmienka určenia osoby, ktorá právny úkon urobila. Súd v tejto súvislosti opakovane poukázal na ustanovenie § 56 ods. 2 SSP a dodal, že sťažovateľ vo svojom návrhu neuviedol žiadny právne relevantný a ospravedlniteľný dôvod, ktorý mu znemožnil vykonanie úkonu, ako napr. náhle ochorenie a pod. Záverom súd opätovne konštatoval, že predmetná lehota je hmotnoprávna, ktorú v porovnaní s procesnou lehotou podľa § 70 SSP nie je možné predĺžiť a preto návrh sťažovateľa zamietol. II. Konanie pred kasačným súdom a) Kasačná sťažnosť 5. Proti uzneseniu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces) a podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci). 6. V sťažnostných bodoch sťažovateľ uviedol, že z obsahu pôvodnej kasačnej sťažnosti je zrejmá totožnosť osoby, ktorá podanie urobila, pretože podanie bolo odoslané z riadne registrovanej mailovej schránky sťažovateľa. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie podľa sťažovateľa nedostatočne odôvodnené. Absencia podpisu osoby, ktorá právny úkon urobila, ako to uvádzal krajský súd, je podľa sťažovateľa je odstrániteľnou vadou podania, pričom sama o sebe neznamená, že z takéhoto podania nie je možné určiť totožnosť osoby, ktorá podanie urobila. Sťažovateľ konštatoval, že už od podania návrhu mal za to, že písomná forma je zachovaná, z čoho podľa neho vyplýva, že takéto podanie nie je potrebné doplniť v listinnej podobe v lehote 10 dní. Aplikácia ustanovenia § 70 SSP nie je podľa neho viazaná len na procesné lehoty. 7. Ďalej sťažovateľ uvádzal skutočnosti ohľadne povinnosti súdov vykladať a aplikovať právo so zreteľom na spravodlivý výsledok, kedy právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Sťažovateľ následne prezentoval svoj právny záver o tom, že jeho podanie zo dňa 27.02.2020 je podaním so zachovanou písomnou formou v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kedy ho nebolo potrebné dopĺňať v listinnej podobe do 10 dní, pretože je z neho zrejmý obsah právneho úkonu a totožnosť osoby, ktorá ho urobila. Absencia podpisu je podľa neho odstrániteľnou formálnou vadou podania. Na základe popísaných skutočností sťažovateľ v sťažnostnom návrhu navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov kasačného konania. b) Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti 8. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení stotožnil s právnym názorom krajského súdu o aplikácii ustanovenia § 56 SSP, ktoré podľa jeho mienky zrozumiteľne vymedzuje formu podania vo veci samej. Podľa žalovaného sám sťažovateľ potvrdil skutočnosť, že svoju kasačnú sťažnosť podal bez autorizácie, pričom jeho presvedčenie o tom, že to urobil správne, ešte nezakladá možnosť odpustenia zmeškania lehoty na doplnenie podania. Žalovaný odmietol názor sťažovateľa, že e-mailová adresa obsahujúca meno a priezvisko osoby automaticky zaručuje aj totožnosť odosielateľa. Ako dôvod uviedol možnosť jednoduchého vytvorenia si e-mailovej schránky na obrovskom množstve e-mailových portálov na celom webovom spektre sveta.
9. Žalovaný nepovažoval za relevantné tvrdenia sťažovateľa ohľadne identifikácie osoby, ktorá podanie uskutočnila, ani odkazy na § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré pojednávajú o forme právnych úkonov. Podľa vyjadrenia žalovaného je so zreteľom na ustanovenie § 56 SSP viac ako zrejmé, že sťažovateľ uskutočnil podanie vo veci samej (kasačnú sťažnosť), ktoré nebolo uskutočnené v predpísanej forme. Stotožnil sa s právnymi závermi krajského súdu, ktoré sú podľa neho dostatočne zrozumiteľné a navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol a nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania.
III. Relevantné zákonné ustanovenia Podľa § 56 ods. 1 Správneho súdneho poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa § 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podľa § 70 Správneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. IV. Právne závery kasačného súdu 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“), na ktorý prešiel odo dňa 1. augusta 2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 11 písm. h/ SSP), preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia podľa § 449 SSP a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). Po neverejnej porade senátu bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 11. Kasačný súd uvádza, že podstatou kasačnej sťažnosti sťažovateľa je jeho tvrdenie, že pri podaní pôvodnej kasačnej sťažnosti bola zachovaná písomná forma a preto takéto podanie nie je potrebné doplniť v listinnej podobe v zákonom stanovenej lehote 10 dní. Sťažovateľ súčasne svoje tvrdenia upriamil na to, že pri pôvodnej kasačnej sťažnosti je zrejmý obsah úkonu ako aj totožnosť osoby, ktorá ho urobila. Posledným sťažnostným bodom bol sťažovateľov názor, že absencia podpisu je odstrániteľnou, teda formálnou vadou podania. 12. Kasačný súd predtým ako by pristúpil k posudzovaniu samotných sťažnostných bodov považoval za potrebné objasniť podstatu ustanovenia § 56 SSP, ktoré sa týka elektronických podaní, ich autorizácie a z toho vyplývajúcich právnych následkov. Predovšetkým je zrejmé, podanie urobené v elektronickej podobe sa považuje za podanie urobené písomne (§ 56 ods. 1 SSP). Zákon rozoznáva dva druhy elektronických podaní, a to podanie urobené s autorizáciou a podanie bez autorizácie. Proces autorizácie definuje ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. zákon o e-Governmente. 13. Pri podávaní kasačnej sťažnosti ako meritórneho podania uskutočneného v elektronickej podobe bez autorizácie má sťažovateľ zákonom uloženú povinnosť takéto podanie dodatočne doručiť na súd do desiatich dní buď v listinnej alebo elektronickej podobe, pričom pri elektronickej podobe je už vyžadovaná forma jeho autorizácie podľa zákona o e-Governmente. Ak sťažovateľ takéto dodatočné doručenie nevykoná, na pôvodné elektronické podanie bez autorizácie sa podľa zákona neprihliada. Pod
neprihliadnutím na neautorizované podanie sa rozumie stav, ako keby vôbec nebolo podané (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Ndc 6/2011, zo dňa 15. apríla 2011). 14. Na uvedenom názore sa rovnako zhoduje aj právna doktrína (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s. ; obdobne aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s. ), z ktorej rovnako plynie, že „podanie vo veci samej v elektronickej podobe bez autorizácie je potrebné dodatočne doručiť buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe s autorizáciou.“ (...) „Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda vôbec jeho účinky, konanie ním nie je začaté, skončené ani nie je zmenený jeho priebeh a správny súd o ňom vôbec nerozhoduje. Správny súd pritom k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva.“ 15. So zreteľom na uvedené kasačný súd prijal záver, že ak sťažovateľ doručil na krajský súd pôvodnú kasačnú sťažnosť v elektronickej neautorizovanej podobe a následne si nesplnil zákonnú povinnosť ju dodatočne doručiť na súd buď v listinnej forme alebo v zaručenej elektronickej forme, je potrebné uplatniť zákonnú právnu fikciu, ako keby kasačná sťažnosť ani na krajský súd doručená nebola (tzv. nulitné podanie vo veci samej). 16. V obsahovej nadväznosti kasačný súd ďalej dopĺňa svoj záver, že ak sa na podanie hľadí, ako keby na súd doručené nebolo, nie je možné ani pripustiť, aby sa vôbec uvažovalo o uplatnení inštitútu odpustenia zmeškania lehoty podľa § 70 SSP. Je potrebné pripomenúť, že lehota na dodatočné doručenie podania vo veci samej podľa § 56 ods. 2 SSP je hmotnoprávna (viď. Dôvodová správa k § 56 ods. 2 SSP) a inštitút odpustenia zmeškania lehoty podľa § 70 SSP je možné aplikovať len na procesné lehoty (viď. tiež závery právnej doktríny autorov uvedených v ods. 14 tohto uznesenia). 17. Kasačný súd dáva ďalej do pozornosti, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa vzťahuje na prípady, kedy účastník konania nevykonal procesný úkon včas. To znamená, že na takéto podanie by sa následne hľadelo ako na oneskorene podané. Odlišnosť posudzovaného prípadu ale spočíva v tom, že pri nesplnení si povinnosti dodatočného doručenia neautorizovaného elektronického podania sa na podanie nehľadí ako na oneskorene podané, ale hľadí sa naň, ako keby podané vôbec nebolo. Pri uplatnení logického výkladu právnych noriem sa preto súdu ponúka záver, že nie je právne prípustné odpúšťať zmeškanie lehoty pri podaní vo veci samej, na ktoré sa práve pre zmeškanie lehoty od počiatku hľadí, ako keby podané nebolo. Inak povedané, nie je možné odpúšťať zmeškanie lehoty na vykonanie procesného úkonu, keď pri uplatnení zákonnej fikcie platí, že žiadny úkon nebol vykonaný. 18. Napadnuté uznesenie krajského súdu preto kasačný súd považuje vo svojej výrokovej časti za vecne správne. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu o hmotnoprávnej povahe lehoty na dodatočné doručenie podania vo veci samej. Na podklade nastolených záverov kasačný súd len na korekciu dôvodov napadnutého uznesenia konštatuje, že krajský súd sa mal predtým, ako pristúpil k posudzovaniu tzv. ospravedlniteľného dôvodu na odpustenie zmeškania lehoty, zamerať na predbežnú otázku, či je vôbec možné predmetný inštitút aplikovať v súvislosti s povinnosťou účastníka konania dodatočne doručiť podanie vo veci samej v zákonom predpísanej forme (§ 56 ods. 2 SSP). Až pri vysporiadaní sa s touto otázkou bolo možné ďalej pristúpiť k posúdeniu ospravedlniteľného dôvodu ako materiálneho korektívu podľa § 70 SSP. 19. Zhrnutím uvedených záverov kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 20. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, keďže sťažovateľ v konaní nemal úspech a u žalovaného ako úspešného účastníka kasačného konania nezistil také okolnosti prípadu, kedy by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať náhradu jeho trov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.