Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 1Obdo/40/2025 8320202317 24. 03. 2026 JUDr. Jana Hullová ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne SlovDef Technologies s.r.o., so sídlom Teplická 2156/3, 058 01 Poprad, IČO: 51 229 978, zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou Kolcunovou, so sídlom Teplická 2156/3, 058 01 Poprad, proti žalovanej I.V.A., s.r.o., so sídlom 053 21 Matejovce nad Hornádom 2, IČO: 36 452 751, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Tomášom, so sídlom Trieda 1. mája 31, 052 05 Spišská Nová Ves, o neplatnosť odstúpenia od kúpnych zmlúv a vydanie tovaru, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/89/2024-495 z 29. mája 2025 a o návrhu na odklad vykonateľnosti, takto rozhodol: O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17Cb/62/2020-335 z 15. marca 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/89/2024-495 z 29. mája 2025 až do právoplatného skončenia dovolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) prvou a druhou výrokovou vetou rozsudku č. k. 17Cb/62/2020-335 z 15. marca 2022 zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaná odstúpila od kúpnych zmlúv uzavretých so žalobkyňou 1. februára 2020 a 29. januára 2020. Treťou a štvrtou výrokovou vetou rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni bližšie špecifikovaný tovar, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Piatou výrokovou vetou súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Tretí, štvrtý a piaty výrok rozsudku súdu prvej inštancie napadla žalovaná odvolaním. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 3Cob/89/2024-495 z 29. mája 2025 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Ďalšími výrokmi (II. a III.) priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalovanej proti žalobkyni priznal nárok náhradu trov dovolacieho konania (vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Obdo/21/2023) tiež v plnom rozsahu. 3. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žiadala rozsudok odvolacieho súdu v jeho I. a II. (závislom) výroku (o nároku na náhradu trov odvolacieho konania) zrušiť spolu s treťou, štvrtou a piatou výrokovou vetou rozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytýkala, že v napadnutom rozsudku opomenul aplikovanie (pre tento prípad) relevantných právnych noriem zakotvených v zákone č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o obchodovaní s VOP“) a v tejto súvislosti poukázala na znenie § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Zdôraznila, že z aktuálneho zoznamu spoločností s platným
povolením na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu (ďalej aj „VOP“) vyplýva, že žalobkyňa v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (29. mája 2025) už nedisponovala potrebným povolením na obchodovanie s VOP, resp. odvolací súd túto skutočnosť neskúmal a neoveroval. Podľa názoru žalovanej (ďalej aj „dovolateľka“) odvolací súd rozhodol v rozpore so zákonom o obchodovaní s VOP, ak potvrdil povinnosť žalovanej vydať VOP žalobkyni ako subjektu, ktorý na obchodovanie s nimi nemá platné povolenie. Dovolateľka si je vedomá toho, že v rámci odvolacieho konania túto argumentáciu nepoužila, no poukazuje na to, že podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Zdôraznila, že zoznam spoločností s platným povolením na obchodovanie s VOP je takým verejným registrom (je zverejnený na webovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky) a jeho obsah nasvedčuje tomu, že skutkové tvrdenie žalobkyne, že je subjektom oprávneným obchodovať s VOP, bolo v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nepravdivé. Podľa § 127 ods. 1 CSP je pritom pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd tým, že právoplatne rozhodol o vydaní VOP žalobkyni bez toho, aby si (minimálne) overil, či žalobkyňa je subjektom s platným povolením na obchodovanie s VOP, dostal žalovanú do pozície, kedy musí de facto vydať vec v rozpore s platným právnym poriadkom (najmä § 5 ods. 1 zákona o obchodovaní s VOP), čo dovolateľka vníma ako závažný zásah do jej procesných práv, ktorého intenzita zakladá až porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa jej názoru je potrebné v tejto súvislosti tiež skúmať, či v napadnutom rozsudku potvrdená povinnosť vydať VOP žalobkyni, je vykonateľná a či aj výkon takéhoto rozhodnutia nebude v rozpore so zákonom. 4. Porušenie práva na spravodlivý proces videla dovolateľka tiež v nedostatočnom odôvodnení podstatných právnych otázok súvisiacich s predmetom odvolacieho konania. Za nedostatočné a nezrozumiteľné označila odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 22, kde odvolací súd uviedol, že žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy, z ktorých by malo byť zrejmé, že kúpna cena žalobkyňou nebude zaplatená. Namietala, že tieto závery nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou (podloženou písomnými dôkazmi) a nekriticky si osvojil záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého mala žalovaná vystaviť faktúru, na základe ktorej malo dôjsť k úhrade kúpnej ceny. Nesprávne a zmätočné sú podľa názoru dovolateľky tiež závery odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie nemal dôvod sa zaoberať nezaplatením kúpnej ceny a že napadnuté rozhodnutie nemohlo obsahovať výrok o povinnosti žalobkyne zaplatiť kúpnu cenu, pretože takýto výrok nebol obsiahnutý v žalobnom petite a zároveň sa žalovaná vzájomnou žalobou nedomáhala zaplatenia kúpnej ceny. Aj v tomto prípade mal odvolací súd (podľa názoru dovolateľky) nevziať do úvahy stanovisko žalovanej a ňou produkované dôkazy. Ako strohé konštatovanie odvolacieho súdu vníma dovolateľka tiež jeho záver v bode 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého žalovaná nepreukázala, resp. ani odvolací súd v rámci prieskumu nezistil, že by proces rokovania o cenách za tovar, či samotné výšky ceny napĺňali znaky konania žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom. Ani záver odvolacieho súdu prezentovaný v bode 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že z jednostranného zápočtu zo dňa 3. januára 2022 nevyplýva, že by sa tento týkal kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania, podľa názoru dovolateľky nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je potrebné ho vnímať ako arbitrárny. Napokon dovolateľka poukázala tiež na zmätočnosť samotného žalobného návrhu na vydanie veci, kde označenie miesta, kde by sa veci mali údajne nachádzať, nekorešponduje s označením miesta ich uskladnenia v listinných dôkazoch predložených žalobkyňou a pri niektorých položkách nesúhlasí ani ich počet. Aj v tomto dovolateľka vidí nevykonateľnosť napadnutého rozsudku. 5. Žalovaná zároveň s poukazom na ustanovenie § 444 ods. 1 CSP navrhla, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku, a to až do právoplatného skončenia dovolacieho konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dovolanie je podľa jej názoru dôvodné a súčasne existuje hrozba vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, keďže z Registra poverení na vykonanie exekúcie, dostupnom na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21. júna 2023 poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 27Ek/1272/2023 na podklade exekučného titulu, ktorý vydal 15. marca 2022 Okresný súd Humenné v konaní sp. zn. 17Cb/62/2020, pričom vymáhaný je nepeňažný nárok. Povereným súdnym exekútorom je JUDr. Radovan Ferenc so sídlom exekútorského úradu v Prešove, Slovenská 13. 6. Dovolanie žalovanej bolo doručené žalobkyni, ktorá vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie zamietnuť ako neprípustné a nedôvodné a rovnako tak navrhla zamietnuť aj návrh žalovanej na odloženie
vykonateľnosti. Podľa jej názoru si žalovaná zamieňa svoj procesný neúspech v spore s porušením práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého rozsudku poukázala na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že „postupom súdu“ možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/255/2018 z 28. februára 2019). Zdôraznila, že dovolateľka nenamieta, že v konaní došlo k deficitom v dokazovaní, ani netvrdí svojvoľnosť napadnutého rozhodnutia, ale dovolanie zakladá na absencii povolenia na obchodovanie s VOP. Poukázala na to, že v konaní na súde prvej inštancie sa opakovane domáhala vydania neodkladného opatrenia, pričom argumentovala aj tým, že žalovaná nie je držiteľom platného povolenia na obchodovanie s VOP. Absurdne preto vyznieva dovolanie žalovanej založené na zániku povolenia žalobkyne, v kontexte dĺžky súdneho konania, naviac za situácie, kedy rovnaké skutkové okolnosti boli a sú na strane žalovanej od začiatku konania a pri rozhodovaní o nároku žalobkyne ani jeden zo súdov na túto okolnosť neprihliadal. Konajúce súdy správne posúdili nárok žalobkyne ako obchodnoprávny a v týchto intenciách o nároku aj rozhodli. Žalobkyňa je v súčasnosti v štádiu prípravy žiadosti o vydanie povolenia na obchodovanie s VOP. Zdôraznila tiež, že skutkové tvrdenie, že žalobkyňa je držiteľom platného povolenia na obchodovanie s výrobkami VOP, nebolo medzi stranami sporné. Pre rozhodnutie bolo rozhodujúce zistenie relevantnej časti skutkového základu žalobou uplatneného nároku a takto konajúce súdy skutkový stav aj ustálili. Naviac v danom prípade ani dočasná absencia povolenia na obchodovanie s VOP u žalobkyne nie je prekážkou pre vydanie vecí dovolateľkou, pretože je na žalobkyni, aby plnenie od žalovanej prijala namiesto nej osoba oprávnená na nadobudnutie VOP, pričom dovolateľke nič nebráni za účelom urovnania poskytnúť žalobkyni primerané finančné plnenie. Ďalšie tvrdenia dovolateľky žalobkyňa označila za neprípustné novoty, keďže predchádzajúca procesná obrana žalovanej bola založená na inej argumentácii. K namietanej zmätočnosti žalobného návrhu uviedla, že objektívne nemôže označiť presné miesto skutočného uskladnenia tovaru, ani jeho aktuálne množstvo, keďže premiestneniu a nakladaniu s tovarom nemá a nemala ako zabrániť. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal existenciu podmienok pre vyhovenie alebo nevyhovenie návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti. 8. Podľa § 444 ods. 1 CSP, dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. 9. Podanie dovolania samo osebe nemá vplyv na vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (s výnimkou, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky - § 444 ods. 4 CSP). Aby však nebol zmarený účel a cieľ dovolania skôr, než bude o dovolaní rozhodnuté, zákon umožňuje dovolaciemu súdu rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť plniť. 10. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky dovolaním napadnutého právoplatného rozhodnutia. Zároveň však má aj charakter dočasný a predbežný. Z účelu, ktorému má slúžiť odklad právoplatnosti, možno vyvodiť, že predpokladom pre rozhodnutie dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia je, že dovolanie má všetky predpísané náležitosti, bolo podané včas oprávneným subjektom, je procesne prípustné a zároveň môže byť úspešné. Dôvodný je odklad vykonateľnosti napríklad vtedy, keď z pohľadu predbežných úvah dovolacieho súdu existujúcich v čase posudzovania návrhu na odklad vykonateľnosti, doterajší priebeh dovolacieho konania nevylučuje, že dovolateľ môže byť v dovolacom konaní úspešný. 11. Vyhovenie (rovnako ako aj nevyhovenie) návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia neprejudikuje konečný výsledok dovolacieho konania. Pokiaľ dovolací súd v určitej veci odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že dovolanie musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považované za opodstatnené.
12. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv, ktoré jej z tohto rozhodnutia vyplývajú. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia vtedy, keď možná ujma hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na strane toho, kto o odklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu opačnej procesnej strany. 13. V posudzovanom prípade žalovaná v dovolaní ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 444 ods. 1 CSP označila skutočnosť, že žalobkyňa od nej povinnosť uloženú v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil ako vecne správne rozhodnutie, vymáha v exekúcii. Existenciu predmetného exekučného konania mal dovolací súd osvedčenú už z predchádzajúceho dovolacieho konania sp. zn. 1Obdo/21/2023, v rámci ktorého poverený súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc so sídlom exekútorského úradu v Prešove, Slovenská 13 dovolaciemu súdu (o. i.) potvrdil, že predmetom vykonania exekúcie je odobratie vecí na podklade vykonateľného exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Humenné z 15. marca 2022, sp. zn. 17Cb/62/2020. 14. S poukazom na prebiehajúce exekučné konanie dovolací súd konštatuje, že ujma, ktorá by výkonom exekúcie mohla vzniknúť na strane žalovanej je väčšia ako ujma, ktorá by vznikla na strane žalobkyne, a to jednak z dôvodu nemožnosti navrátenia veci do pôvodného stavu v exekučnom konaní, ako i z dôvodu, že v prípade, ak žalovaná v dovolacom konaní úspešná nebude, žalobkyňa sa bude môcť naďalej domáhať svojich nárokov v exekúcii. Dovolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v dôsledku odkladu vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia nedôjde k zastaveniu exekúcie, ale len k jej odkladu [§ 61h ods. 1 písm. h) EP], pričom v prípade neúspechu žalovanej v dovolacom konaní, súdny exekútor bude vo vymáhaní pohľadávky žalobkyne (oprávnenej) pokračovať. Dovolanie žalovanej je podané včas, oprávnenou osobou, zastúpenou v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti a je podané proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť dovolaním z dôvodu podľa § 431 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej). Dovolanie žalovanej nemožno považovať za celkom zjavne neprípustné, či nedôvodné (v prípade zistenia dovolateľkou namietanej vady zmätočnosti by jej dovolanie bolo zároveň prípustné aj dôvodné poznámka dovolacieho súdu). Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/255/2018 z 28. februára 2019, tieto možno v súčasnosti považovať už za prekonané, a to predovšetkým pod vplyvom rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na závery vyplývajúce z uznesenia sp. zn. IV. ÚS 314/2020 z 1. júla 2020 (revidujúce aktuálnosť stanoviska prijatého občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 2/2016 po nadobudnutí účinnosti CSP), z nálezu sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. novembra 2018 (podľa ktorých absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe zakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie) a predovšetkým z nálezu sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, podľa ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho odôvodnenie je spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu pri tvrdenom porušení práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Všetky označené rozhodnutia boli publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republike a sú dostupné na jeho webovej stránke. Dovolateľkou namietané nevysporiadanie sa s jej (odvolacou) argumentáciou a tvrdené nedostatočné odôvodnenie záverov odvolacieho súdu v (pre rozhodnutie danej veci) kľúčových otázkach, preto možno nepochybne subsumovať pod dovolací dôvod podľa § 431 v spojení s § 420 písm. f) CSP. Aj namietané nevykonanie dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov v zmysle § 185 ods. 2 CSP, je možné interpretovať ako námietku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, pričom sama žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu potvrdila, že aktuálne platným povolením na obchodovanie s VOP nedisponuje. S týmito a ďalšími námietkami sa dovolací súd bude musieť vo svojom rozhodnutí o dovolaní žalovanej náležite vysporiadať. 15. Dovolací súd preto v posudzovanom prípade ako dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadnil prebiehajúce exekučné konanie, v rámci ktorého by ujma, ktorá vznikne výkonom rozhodnutia na majetku žalovanej, vzhľadom na nemožnosť navrátenia veci do pôvodného stavu, bola väčšia, ako prípadná ujma žalobkyne, ktorá sa v prípade neúspechu žalovanej v dovolacom konaní bude môcť domáhať svojich nárokov v exekučnom konaní.
16. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd vyhovel návrhu žalovanej podľa ust. § 444 ods. 1 CSP na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.