{"guid": "923d711c-d347-4096-aed6-bc3f532978c3:2f2b8a84-c2d6-4ca0-8140-076ccd4e5905", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.1", "spisova_znacka": "1Obdo/40/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/40/2025 z 24. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2026, sp. zn. 1Obdo/40/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.1", "identifikacne_cislo": "8320202317", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f2b8a84-c2d6-4ca0-8140-076ccd4e5905", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/40/2025\n8320202317\n24. 03. 2026\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne SlovDef\nTechnologies s.r.o., so sídlom Teplická 2156/3, 058 01 Poprad, IČO: 51 229 978, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Beátou Kolcunovou, so sídlom Teplická 2156/3, 058 01 Poprad, proti žalovanej I.V.A., s.r.o., so\nsídlom 053 21 Matejovce nad Hornádom 2, IČO: 36 452 751, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom\nTomášom, so sídlom Trieda 1. mája 31, 052 05 Spišská Nová Ves, o neplatnosť odstúpenia od\nkúpnych zmlúv a vydanie tovaru, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n3Cob/89/2024-495 z 29. mája 2025 a o návrhu na odklad vykonateľnosti, takto\nrozhodol:\nO d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17Cb/62/2020-335 z 15. marca\n2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/89/2024-495 z 29. mája 2025 až do\nprávoplatného skončenia dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) prvou a druhou výrokovou vetou rozsudku č. k.\n17Cb/62/2020-335 z 15. marca 2022 zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia\nneplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaná odstúpila od kúpnych zmlúv uzavretých so žalobkyňou 1.\nfebruára 2020 a 29. januára 2020. Treťou a štvrtou výrokovou vetou rozsudku súd prvej inštancie uložil\nžalovanej povinnosť vydať žalobkyni bližšie špecifikovaný tovar, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Piatou výrokovou vetou súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak,\nže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Tretí, štvrtý a piaty výrok rozsudku súdu prvej inštancie napadla žalovaná odvolaním. Krajský súd v\nKošiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 3Cob/89/2024-495 z 29. mája 2025 rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Ďalšími výrokmi (II. a III.) priznal žalobkyni proti žalovanej\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalovanej proti žalobkyni priznal nárok\nnáhradu trov dovolacieho konania (vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.\n1Obdo/21/2023) tiež v plnom rozsahu.\n3. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, ktorého prípustnosť vyvodzovala z\nustanovenia § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“). Žiadala rozsudok odvolacieho súdu v jeho I. a II. (závislom) výroku (o\nnároku na náhradu trov odvolacieho konania) zrušiť spolu s treťou, štvrtou a piatou výrokovou vetou\nrozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu\nvytýkala, že v napadnutom rozsudku opomenul aplikovanie (pre tento prípad) relevantných právnych\nnoriem zakotvených v zákone č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o obchodovaní\ns VOP“) a v tejto súvislosti poukázala na znenie § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a) a §\n12 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Zdôraznila, že z aktuálneho zoznamu spoločností s platným\n\npovolením na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu (ďalej aj „VOP“) vyplýva, že žalobkyňa\nv čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (29. mája 2025) už nedisponovala potrebným povolením\nna obchodovanie s VOP, resp. odvolací súd túto skutočnosť neskúmal a neoveroval. Podľa názoru\nžalovanej (ďalej aj „dovolateľka“) odvolací súd rozhodol v rozpore so zákonom o obchodovaní s VOP,\nak potvrdil povinnosť žalovanej vydať VOP žalobkyni ako subjektu, ktorý na obchodovanie s nimi nemá\nplatné povolenie. Dovolateľka si je vedomá toho, že v rámci odvolacieho konania túto argumentáciu\nnepoužila, no poukazuje na to, že podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý\nvyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové\ntvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Zdôraznila, že zoznam spoločností s platným povolením\nna obchodovanie s VOP je takým verejným registrom (je zverejnený na webovej stránke Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky) a jeho obsah nasvedčuje tomu, že skutkové tvrdenie žalobkyne,\nže je subjektom oprávneným obchodovať s VOP, bolo v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku\nnepravdivé. Podľa § 127 ods. 1 CSP je pritom pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.\nOdvolací súd tým, že právoplatne rozhodol o vydaní VOP žalobkyni bez toho, aby si (minimálne) overil,\nči žalobkyňa je subjektom s platným povolením na obchodovanie s VOP, dostal žalovanú do pozície,\nkedy musí de facto vydať vec v rozpore s platným právnym poriadkom (najmä § 5 ods. 1 zákona o\nobchodovaní s VOP), čo dovolateľka vníma ako závažný zásah do jej procesných práv, ktorého intenzita\nzakladá až porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa jej názoru je potrebné v tejto súvislosti tiež\nskúmať, či v napadnutom rozsudku potvrdená povinnosť vydať VOP žalobkyni, je vykonateľná a či aj\nvýkon takéhoto rozhodnutia nebude v rozpore so zákonom.\n4. Porušenie práva na spravodlivý proces videla dovolateľka tiež v nedostatočnom odôvodnení\npodstatných právnych otázok súvisiacich s predmetom odvolacieho konania. Za nedostatočné a\nnezrozumiteľné označila odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 22, kde odvolací súd uviedol,\nže žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy, z ktorých by malo byť zrejmé, že kúpna cena žalobkyňou\nnebude zaplatená. Namietala, že tieto závery nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a odvolací\nsúd sa nevysporiadal s jej argumentáciou (podloženou písomnými dôkazmi) a nekriticky si osvojil\nzáver súdu prvej inštancie, podľa ktorého mala žalovaná vystaviť faktúru, na základe ktorej malo dôjsť\nk úhrade kúpnej ceny. Nesprávne a zmätočné sú podľa názoru dovolateľky tiež závery odvolacieho\nsúdu, že súd prvej inštancie nemal dôvod sa zaoberať nezaplatením kúpnej ceny a že napadnuté\nrozhodnutie nemohlo obsahovať výrok o povinnosti žalobkyne zaplatiť kúpnu cenu, pretože takýto\nvýrok nebol obsiahnutý v žalobnom petite a zároveň sa žalovaná vzájomnou žalobou nedomáhala\nzaplatenia kúpnej ceny. Aj v tomto prípade mal odvolací súd (podľa názoru dovolateľky) nevziať do\núvahy stanovisko žalovanej a ňou produkované dôkazy. Ako strohé konštatovanie odvolacieho súdu\nvníma dovolateľka tiež jeho záver v bode 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého\nžalovaná nepreukázala, resp. ani odvolací súd v rámci prieskumu nezistil, že by proces rokovania o\ncenách za tovar, či samotné výšky ceny napĺňali znaky konania žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi,\nči poctivým obchodným stykom. Ani záver odvolacieho súdu prezentovaný v bode 25 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, že z jednostranného zápočtu zo dňa 3. januára 2022 nevyplýva, že by sa tento\ntýkal kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania, podľa názoru dovolateľky nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní a je potrebné ho vnímať ako arbitrárny. Napokon dovolateľka poukázala tiež\nna zmätočnosť samotného žalobného návrhu na vydanie veci, kde označenie miesta, kde by sa veci\nmali údajne nachádzať, nekorešponduje s označením miesta ich uskladnenia v listinných dôkazoch\npredložených žalobkyňou a pri niektorých položkách nesúhlasí ani ich počet. Aj v tomto dovolateľka vidí\nnevykonateľnosť napadnutého rozsudku.\n5. Žalovaná zároveň s poukazom na ustanovenie § 444 ods. 1 CSP navrhla, aby dovolací súd odložil\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku, a to až do právoplatného skončenia dovolacieho konania. Svoj\nnávrh odôvodnila tým, že dovolanie je podľa jej názoru dôvodné a súčasne existuje hrozba vzniku\nnenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, keďže z Registra poverení na vykonanie exekúcie,\ndostupnom na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vyplýva, že Okresný\nsúd Banská Bystrica vydal dňa 21. júna 2023 poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 27Ek/1272/2023\nna podklade exekučného titulu, ktorý vydal 15. marca 2022 Okresný súd Humenné v konaní sp.\nzn. 17Cb/62/2020, pričom vymáhaný je nepeňažný nárok. Povereným súdnym exekútorom je JUDr.\nRadovan Ferenc so sídlom exekútorského úradu v Prešove, Slovenská 13.\n6. Dovolanie žalovanej bolo doručené žalobkyni, ktorá vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie zamietnuť\nako neprípustné a nedôvodné a rovnako tak navrhla zamietnuť aj návrh žalovanej na odloženie\n\nvykonateľnosti. Podľa jej názoru si žalovaná zamieňa svoj procesný neúspech v spore s porušením práva\nna spravodlivý proces. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého rozsudku\npoukázala na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že „postupom súdu“ možno rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\nPokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom\nkonaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie\n(obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť\ndôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Cdo/255/2018 z 28. februára 2019). Zdôraznila, že dovolateľka nenamieta, že v konaní došlo k\ndeficitom v dokazovaní, ani netvrdí svojvoľnosť napadnutého rozhodnutia, ale dovolanie zakladá na\nabsencii povolenia na obchodovanie s VOP. Poukázala na to, že v konaní na súde prvej inštancie sa\nopakovane domáhala vydania neodkladného opatrenia, pričom argumentovala aj tým, že žalovaná nie\nje držiteľom platného povolenia na obchodovanie s VOP. Absurdne preto vyznieva dovolanie žalovanej\nzaložené na zániku povolenia žalobkyne, v kontexte dĺžky súdneho konania, naviac za situácie, kedy\nrovnaké skutkové okolnosti boli a sú na strane žalovanej od začiatku konania a pri rozhodovaní o nároku\nžalobkyne ani jeden zo súdov na túto okolnosť neprihliadal. Konajúce súdy správne posúdili nárok\nžalobkyne ako obchodnoprávny a v týchto intenciách o nároku aj rozhodli. Žalobkyňa je v súčasnosti\nv štádiu prípravy žiadosti o vydanie povolenia na obchodovanie s VOP. Zdôraznila tiež, že skutkové\ntvrdenie, že žalobkyňa je držiteľom platného povolenia na obchodovanie s výrobkami VOP, nebolo\nmedzi stranami sporné. Pre rozhodnutie bolo rozhodujúce zistenie relevantnej časti skutkového základu\nžalobou uplatneného nároku a takto konajúce súdy skutkový stav aj ustálili. Naviac v danom prípade ani\ndočasná absencia povolenia na obchodovanie s VOP u žalobkyne nie je prekážkou pre vydanie vecí\ndovolateľkou, pretože je na žalobkyni, aby plnenie od žalovanej prijala namiesto nej osoba oprávnená\nna nadobudnutie VOP, pričom dovolateľke nič nebráni za účelom urovnania poskytnúť žalobkyni\nprimerané finančné plnenie. Ďalšie tvrdenia dovolateľky žalobkyňa označila za neprípustné novoty,\nkeďže predchádzajúca procesná obrana žalovanej bola založená na inej argumentácii. K namietanej\nzmätočnosti žalobného návrhu uviedla, že objektívne nemôže označiť presné miesto skutočného\nuskladnenia tovaru, ani jeho aktuálne množstvo, keďže premiestneniu a nakladaniu s tovarom nemá a\nnemala ako zabrániť.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s\nustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal existenciu\npodmienok pre vyhovenie alebo nevyhovenie návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti.\n8. Podľa § 444 ods. 1 CSP, dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n9. Podanie dovolania samo osebe nemá vplyv na vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (s výnimkou,\nak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky - § 444\nods. 4 CSP). Aby však nebol zmarený účel a cieľ dovolania skôr, než bude o dovolaní rozhodnuté, zákon\numožňuje dovolaciemu súdu rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým sa\nukladá povinnosť plniť.\n10. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením\nvykonateľnosti pred rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky dovolaním napadnutého\nprávoplatného rozhodnutia. Zároveň však má aj charakter dočasný a predbežný. Z účelu, ktorému\nmá slúžiť odklad právoplatnosti, možno vyvodiť, že predpokladom pre rozhodnutie dovolacieho súdu\no odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia je, že dovolanie má všetky predpísané náležitosti,\nbolo podané včas oprávneným subjektom, je procesne prípustné a zároveň môže byť úspešné.\nDôvodný je odklad vykonateľnosti napríklad vtedy, keď z pohľadu predbežných úvah dovolacieho\nsúdu existujúcich v čase posudzovania návrhu na odklad vykonateľnosti, doterajší priebeh dovolacieho\nkonania nevylučuje, že dovolateľ môže byť v dovolacom konaní úspešný.\n11. Vyhovenie (rovnako ako aj nevyhovenie) návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia neprejudikuje konečný výsledok dovolacieho konania. Pokiaľ dovolací súd v určitej veci\nodloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že dovolanie musí byť v konečnom\ndôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považované za opodstatnené.\n\n12. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže\ndovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj\nprípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti\nrozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv, ktoré jej z tohto rozhodnutia vyplývajú. Podľa ustálenej\nrozhodovacej praxe, dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia vtedy, keď možná\nujma hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na strane toho, kto o\nodklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu opačnej procesnej strany.\n13. V posudzovanom prípade žalovaná v dovolaní ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 444\nods. 1 CSP označila skutočnosť, že žalobkyňa od nej povinnosť uloženú v rozsudku súdu prvej inštancie,\nktorý odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil ako vecne správne rozhodnutie, vymáha v exekúcii.\nExistenciu predmetného exekučného konania mal dovolací súd osvedčenú už z predchádzajúceho\ndovolacieho konania sp. zn. 1Obdo/21/2023, v rámci ktorého poverený súdny exekútor JUDr. Radovan\nFerenc so sídlom exekútorského úradu v Prešove, Slovenská 13 dovolaciemu súdu (o. i.) potvrdil,\nže predmetom vykonania exekúcie je odobratie vecí na podklade vykonateľného exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Humenné z 15. marca 2022, sp. zn. 17Cb/62/2020.\n14. S poukazom na prebiehajúce exekučné konanie dovolací súd konštatuje, že ujma, ktorá by výkonom\nexekúcie mohla vzniknúť na strane žalovanej je väčšia ako ujma, ktorá by vznikla na strane žalobkyne,\na to jednak z dôvodu nemožnosti navrátenia veci do pôvodného stavu v exekučnom konaní, ako i z\ndôvodu, že v prípade, ak žalovaná v dovolacom konaní úspešná nebude, žalobkyňa sa bude môcť\nnaďalej domáhať svojich nárokov v exekúcii. Dovolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v dôsledku\nodkladu vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia nedôjde k zastaveniu exekúcie, ale len k jej\nodkladu [§ 61h ods. 1 písm. h) EP], pričom v prípade neúspechu žalovanej v dovolacom konaní, súdny\nexekútor bude vo vymáhaní pohľadávky žalobkyne (oprávnenej) pokračovať. Dovolanie žalovanej je\npodané včas, oprávnenou osobou, zastúpenou v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, spĺňa všetky\nformálne a obsahové náležitosti a je podané proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť dovolaním z\ndôvodu podľa § 431 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej).\nDovolanie žalovanej nemožno považovať za celkom zjavne neprípustné, či nedôvodné (v prípade\nzistenia dovolateľkou namietanej vady zmätočnosti by jej dovolanie bolo zároveň prípustné aj dôvodné poznámka dovolacieho súdu). Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na závery uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/255/2018 z 28. februára 2019, tieto možno v\nsúčasnosti považovať už za prekonané, a to predovšetkým pod vplyvom rozhodovacej praxe Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na závery vyplývajúce\nz uznesenia sp. zn. IV. ÚS 314/2020 z 1. júla 2020 (revidujúce aktuálnosť stanoviska prijatého\nobčianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 2/2016 po nadobudnutí\núčinnosti CSP), z nálezu sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. novembra 2018 (podľa ktorých absencia\nvysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku\nkrajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe zakladá\nporušenie sťažovateľom namietaného základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie) a predovšetkým z nálezu sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, podľa ktorých\nrozhodnutie odvolacieho súdu a jeho odôvodnenie je spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu\npri tvrdenom porušení práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.\nVšetky označené rozhodnutia boli publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepublike a sú dostupné na jeho webovej stránke. Dovolateľkou namietané nevysporiadanie sa s jej\n(odvolacou) argumentáciou a tvrdené nedostatočné odôvodnenie záverov odvolacieho súdu v (pre\nrozhodnutie danej veci) kľúčových otázkach, preto možno nepochybne subsumovať pod dovolací dôvod\npodľa § 431 v spojení s § 420 písm. f) CSP. Aj namietané nevykonanie dôkazu, ktorý vyplýva z verejných\nregistrov a zoznamov v zmysle § 185 ods. 2 CSP, je možné interpretovať ako námietku nesprávneho\nprocesného postupu odvolacieho súdu, pričom sama žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu potvrdila, že\naktuálne platným povolením na obchodovanie s VOP nedisponuje. S týmito a ďalšími námietkami sa\ndovolací súd bude musieť vo svojom rozhodnutí o dovolaní žalovanej náležite vysporiadať.\n15. Dovolací súd preto v posudzovanom prípade ako dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadnil\nprebiehajúce exekučné konanie, v rámci ktorého by ujma, ktorá vznikne výkonom rozhodnutia na\nmajetku žalovanej, vzhľadom na nemožnosť navrátenia veci do pôvodného stavu, bola väčšia, ako\nprípadná ujma žalobkyne, ktorá sa v prípade neúspechu žalovanej v dovolacom konaní bude môcť\ndomáhať svojich nárokov v exekučnom konaní.\n\n16. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd vyhovel návrhu žalovanej podľa ust. § 444 ods. 1 CSP\nna odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:30e812f1-5a48-4273-a6ad-30f47ef8ae4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1"}, {"guid": "ussr:8bd2c8f6-f67d-43f1-bc13-37bb5e107c52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2"}, {"guid": "804b5043-8077-4585-b561-e52e486a0965:cd582d6d-3ae7-4069-ba35-2ae896d45334", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121298218.1", "spisova_znacka": "3Cob/89/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/89/2024 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121298218.1"}], "citovane_v": []}