Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 1ObdoG/2/2024 1120208015 29. 05. 2025 JUDr. Miroslava Janečková ECLI:SK:NSSR:2025:1120208015.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobkyne JUDr. Kataríny Valovej, PhD., Pribinova 10, Bratislava, IČO: 31 813 852, zastúpenej advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2, Bratislava, IČO: 42 137 624, proti žalovanému Carlton Property, sr.o., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 3, Bratislava, IČO: 36 860 492, zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie sumy 553,88 Eur s príslušenstvom, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-26Cb/57/2020-320 z 15. augusta 2024, takto rozhodol: Dovolacie konanie z a s t a v u j e. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. B1-26Cb/57/2020-320 z 15. augusta 2024 uložil žalobkyni poriadkovú pokutu s tým, že je povinná ju zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Súd prvej inštancie uložil žalobkyni poriadkovú pokutu podľa § 102 ods. 1 písm. e) CSP z dôvodu, že urobila hrubo urážlivé podanie, ktorého sa podľa názoru súdu dopustila tým, že v texte jej odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 24. augusta 2023 č. k. B1-26Cb/57/2020-282 uviedla, dokonca zvýrazneným písmom, že ustanovenia zákona uvádzané súdom a ich výklad súdom sa nedá vyhodnotiť inak ako hrubé ohýbanie práva v neprospech žalobkyne. Súd uvedené konštatovanie žalobkyne označil za nedôstojné explicitné invektívy bez existencie akéhokoľvek čo i len zdanlivého, vecného základu. Súd mal za to, že žalobkyňa bez existencie akýchkoľvek podkladov obvinila konajúceho sudcu zo spáchania trestného činu ohýbania práva a to len preto, že bola subjektívne nespokojná s rozhodnutím súdu, ktoré bolo vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie označil konanie žalobkyne za znižujúce dôstojnosť súdneho konania. Zdôraznil, že rozhodnutie, ktorým mal vo veci konajúci sudca „ohnúť“ právo potvrdil ako vecne správne Krajský súd v Bratislave. Pri určení výšky pokuty prihliadol na závažnosť bezdôvodného obvinenia, na vzdelanie žalobkyne ako aj skutočnosť, že je sama notárka a navyše vysoko postavená v rámci notárskeho stavu. V odôvodnení súd vyslovil aj názor, že povinným subjektom je samotná žalobkyňa a nie jej právna zástupkyňa, nakoľko sa jedná o úkon strany sporu a nie jej právnej zástupkyne. 3. Proti tomuto uzneseniu, na podnet žalobkyne, podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny prokurátor“) navrhujúc dovolaním napadnuté uznesenie zrušiť. V dovolaní konštatoval, že skutok, ktorý súd prvej inštancie kvalifikoval ako „hrubo urážlivé podanie“ nastal v odvolacom konaní (bol obsahom odvolania), súd prvej inštancie preto nebol funkčne príslušný rozhodnúť o uložení poriadkovej pokuty za tento skutok. Poukázal na účel ustanovenia § 102 CSP, ktorým je dosiahnuť plynulý postup konania a zamedziť takému ďalšiemu správaniu subjektov zúčastnených na konaní, ktoré by postup súdu v konaní sťažovali. Konštatoval, že ustanovenie § 102 CSP je preto
potrebné vykladať tak, že poriadkovú pokutu je prípustné uložiť len do skončenia konania, nie však po tom, čo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nadobudlo právoplatnosť. Uloženie pokuty označil za neproporciálne opatrenie. Uviedol ďalej, že nie je zrejmé ako v danej fáze konania (po právoplatnom skončení veci v merite), mohla žalobkyňa prostredníctvom odvolania spísaného právnou zástupkyňou, o ktorom už bolo rozhodnuté, sťažovať postup konania prvostupňového súdu. Vyslovil názor, že v prejednávanej veci neboli dodržané prirodzené atribúty práva na spravodlivý proces, keďže sudca žalobkyni vopred neoznámil, čo sa jej kladie za vinu a neumožnil jej vyjadriť sa. Rozhodol prekvapivo a navyše rozhodnutím, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Zdôraznil, že odvolanie proti rozhodnutiu slúži na to, aby v ňom strana sporu vyjadrila nesúhlas s názorom sudcu, ktorý rozhodnutie vydal. Označenie termínom „ohýbanie práva“ neznamená nevyhnutne to, že strana sporu poukazuje na trestný čin sudcu, je to taktiež hodnotový názor, ktorým odvolateľ poukazuje na nesúhlas s interpretáciou práva prezentovanou súdom (konkrétnym sudcom). 4. Dovolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. IV. ÚS 49/2025-32 z 26. marca 2025, okrem iného, zrušil uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-26Cb/57/2020-320 z 15. augusta 2024 (rozhodnutie napadnuté dovolaním generálneho prokurátora), keď dospel k záveru, že uvedeným uznesením bolo porušené právo sťažovateľky (v tomto konaní žalobkyne) na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 5. Písomným podaním zo dňa 22. mája 2025 zobral generálny prokurátor dovolanie späť z dôvodu, že Ústavný súd SR vydal dňa 26. marca 2025 nález č. k. IV. ÚS 49/2025-32, ktorým vyhovel ústavnej sťažnosti žalobkyne a dovolaním napadnuté rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III zrušil. 6. Podľa § 464 CSP na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia o dovolaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví. 8. Vzhľadom na dispozičný úkon generálneho prokurátora, dovolací súd podľa § 446 CSP v spojení s § 464 CSP dovolacie konanie zastavil. 9. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.