Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/4/2023 z 28. 6. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Najvyšší súd 4Obo/4/2023 6021200408 28. 06. 2024 JUDr. Lenka Praženková ECLI:SK:NSSR:2024:6021200408.2

Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu SPN, v.o.s., so sídlom 1513, 032 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 36 385 263, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Bojkovou, LL.M., so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO: 42 071 828, proti žalovanému JUDr. Ján Čipka, so sídlom kancelárie Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, správca konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK a.s. „v konkurze", so sídlom Bánovská cesta, 010 01 Žilina, IČO: 31 562 922, o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023, v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-288 z 5. apríla 2023, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-288 z 5. apríla 2023 vo výroku o neprihliadaní na podanie žalobcu označené ako „Námietka zaujatosti v konaní Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cbi/1/2021“ zo dňa 6. decembra 2021, o d m i e t a. II. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-288 z 5. apríla 2023 vo výroku o zastavení konania a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . III. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvej inštancie (v ďalšom texte tiež „prvoinštančný súd“ alebo „krajský súd“) uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023, svojím prvým výrokom vyslovil, že na podanie žalobcu označené ako „Námietka zaujatosti v konaní Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cbi/1/2021“ zo dňa 6. decembra neprihliada. Druhým výrokom konanie zastavil a tretím výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Opravným uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-288 z 5. apríla 2023 postupom podľa § 224 v spojení s § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) opravil vyššie označené uznesenie z 15. februára 2023 v prvej výrokovej vete, v ktorej je nesprávne uvedený dátum podania žalobcu bez uvedenia roku; tento správne znie 6. december 2021, ako vyplýva z podania založeného na č. l. 107 spisu. 2. Z odôvodnenia prvoinštančného uznesenia vyplýva, že žalobou zo dňa 24. septembra 2021, súdu doručenou v rovnaký deň, sa žalobca proti žalovanému domáhal vylúčenia zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK a. s. „v konkurze” vyhotoveného JUDr. Milanom Chovancom dňa 23. novembra 1998, a to nehnuteľností žalobcu, spoločne evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Č., obec D. E. D., katastrálne územie D. E. D., v spoluvlastníkom podiele žalobcu 1/1, a to:

- pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, výmera: 16105 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, výmera: 155 m2, druh pozemku: ostatná plocha, - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XX, výmera: 1606 m2, druh pozemku: ostatná plocha, - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XX, výmera: 280 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XXX, výmera: 1792 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XXX, výmera: 539 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XXX, výmera: 552 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XXX, výmera: 214 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XXX, výmera: 265 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - stavba súpisné číslo XXXX na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX, druh stavby: priemyselná budova, popis stavby: administr. bud. č. XXXX, - stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX, druh stavby: iná budova, popis stavby: výrobná hala, - stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX, druh stavby: iná budova, popis stavby: zámoc. dielňa, - stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX, druh stavby: iná budova, popis stavby: kotolňa, - stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX, druh stavby: iná budova, popis stavby: skládka paliva (ďalej len „nehnuteľnosti”). 3. Prvý dôvod žaloby, a to, že súpis konkurznej podstaty bol vyhotovený neprávoplatným správcom, odôvodnil žalobca tým, že uznesenie o vyhlásení konkurzu, ktorým bol ustanovený JUDr. Milan Chovanec ako správca konkurznej podstaty, bolo vydané dňa 8. októbra 1998, vyvesené na úradnej tabuli súdu v rovnaký deň, avšak v dôsledku podaného odvolania úpadcu toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť až dňa 2. augusta 1999. JUDr. Chovanec vyhotovil súpis dňa 23. novembra 1998 a doručil ho konkurznému súdu dňa 25. novembra 1998, teda ako neprávoplatný správca. Na pojednávaní dňa 27. novembra 1998 konanom na konkurznom súde za účasti JUDr. Chovanca a predsedu predstavenstva úpadcu sa prejednávala predpojatosť tohto správcu, následne dňa 7. decembra 1998 JUDr. Chovanec doručil konkurznému súdu písomnosť z 1. decembra 1998, v ktorej sám navrhol, aby ho konkurzný súd zbavil funkcie pre predpojatosť. Konkurzný súd dňa 8. decembra 1998 vydal opatrenie, ktorým JUDr. Chovanca zbavil funkcie správcu a ustanovil nového správcu JUDr. Antona Kupša. Toto opatrenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. decembra 1998. Z uvedeného má žalobca za to, že JUDr. Chovanec nebol právoplatne ustanoveným správcom konkurznej podstaty úpadcu, ním vyhotovený súpis je absolútne neplatný súpis, ktorý nevyvoláva právne účinky zahrnutia do konkurznej podstaty úpadcu. Poukazom na § 17 až § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV”) a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) sp. zn. 1Obo/16/2019 vyslovil názor, že nehnuteľnosti neboli platne zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu a je dôvodné ich zo súpisu vylúčiť. 4. Druhý dôvod žaloby, a to, že súpis bol vyhotovený s dôvodom zaradenia nehnuteľností pre odporovateľnosť právneho úkonu a že lehota na podanie odporovacej žaloby sa správcovi a všetkým konkurzným veriteľom premlčala, odôvodnil žalobca tým, že nehnuteľnosti boli do súpisu zahrnuté z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu vkladu zo dňa 9. júla 1997. Vyslovil názor, že vzhľadom na premlčanie práva odporovať právnemu úkonu vkladu zo dňa 9. júla 1997 a vzhľadom na úpadcom a žalobcom uplatnené námietky premlčania sa nehnuteľnosti nemôžu vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu. Vzniesol námietku premlčania práva správcu a všetkých konkurzných veriteľov podať odporovaciu žalobu proti právnemu úkonu vkladu zo dňa 9. júla 1997 a pre úplnosť uviedol, že v rozhodnom čase, kedy došlo k premlčaniu práva odporovať, t. j. od 8. októbra 1998 do 8. októbra 2002, bol správcom konkurznej podstaty JUDr. Kupšo.

5. Tretí dôvod žaloby spočívajúci v tvrdení, že súpis bol vyhotovený bez zákonných náležitostí a zákonného postupu, odôvodnil žalobca tým, že súpis nespĺňa zákonné náležitosti súpisu podľa § 17 až § 19 ZKV, nakoľko súpis je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže nehnuteľnosti neboli platne zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu. Namietol, že súpis bol vyhotovený bez pokynov konkurzného súdu, bez zoznamu aktív a pasív úpadcu s uvedením dlžníkov a veriteľov úpadcu a bez ocenenia nehnuteľností. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení so žalobou nesúhlasil a namietol, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „KS v Banskej Bystrici“) prebieha konanie pod sp. zn. 34Cbi/22/2005, v ktorom sa žalobca domáha vylúčenia tých istých pozemkov a stavieb z konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNOSERVISNÝ PODNIK a.s., ako aj v tomto konaní. V oboch konaniach ide nesporne o rovnaký predmet sporu a o rovnakých účastníkov, a teda začatie konania vedeného pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 bráni tomu, aby prebiehalo konanie vo veci sp. zn. 41Cbi/1/2021. Navrhol preto toto neskôr začaté konanie zastaviť a pre prípad, ak by súd dospel k názoru, že prekážka skôr začatého konania v prejednávanej veci neexistuje, navrhol žalobu zamietnuť. 7. KS v Banskej Bystrici vo veci prvýkrát rozhodol uznesením č. k. 41Cbi/l/2021-97 z 24. novembra 2021 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD., tak, že konanie podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 159 CSP zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. 8. Po vydaní uznesenia č. k. 41Cbi/l/2021-97 z 24. novembra 2021 a pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu, žalobca prostredníctvom elektronickej schránky doručil krajskému súdu podanie označené ako „Námietka zaujatosti v konaní Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cbi/l/2021“ (č. l. 107 - 110 spisu). 9. Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č. k. 4Obo/l/2022-197 z 24. novembra 2022 uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 41Cbi/l/2021-97 z 24. novembra 2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s uložením povinnosti pri opätovnom rozhodovaní vo veci vysporiadať sa s námietkou žalobcu ohľadne zloženia senátu vo vzťahu k jeho tretiemu členovi JUDr. Mariánovi Blahovi, rozhodnúť o námietke zaujatosti podanej žalobcom proti všetkým členom senátu a napokon vysporiadať sa s námietkou vznesenou žalobcom vo vzťahu k predmetu oboch konaní vedených pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 a sp. zn. 41Cbi/l/2021, vzhľadom na rozdiely v skutkových okolnostiach obidvoch žalôb. 10. Súd prvej inštancie v súlade s vysloveným názorom najvyššieho súdu v zrušujúcom uznesení č. k 4Obo/l/2022-197 z 24. novembra 2022 sa v ďalšom konaní zaoberal s podaním žalobcu zo 6. decembra 2021 ohľadne námietky zaujatosti vznesenej proti sudcom JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, JUDr. Márie Kubincovej a JUDr. Mariánovi Blahovi. Poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, § 123 ods. 2, § 125 ods. 1, 2, § 127 ods. 1, 2, § 128 ods. 1, 3 CSP a § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a konštatoval, že podanie žalobcu zo 6. decembra 2021 je urobené v elektronickej podobe, ktoré súd posúdil ako podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej, neobsahuje všetky náležitosti podania podľa 127 CSP, a to podpis žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, t. j. nebolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Uvedené podanie doplnené o podpis žalobca nedoručil súdu ani dodatočne do 10 dní v súlade s § 125 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že uvedené podanie bolo žalobcom podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, žalobca nepreukázal ani predložením dokladu z vlastnej elektronickej schránky; z neho len vyplýva, že žalobca podpísal len sprievodný list, príloha obsahujúca podanie označené ako „Námietka v konaní Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cbi/l/2021” zo dňa 6. decembra 2021 žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom, podpísaná nebola. Vzhľadom na to, že podľa § 52 ods. 2 CSP súd nebol oprávnený vyzvať žalobcu na odstránenie tejto vady podľa § 128 ods. 1 CSP, rozhodol súd prvej inštancie tak, že na uvedené podanie žalobcu neprihliadol. 11. Zaoberajúc sa námietkou žalobcu ohľadne zloženia senátu vo vzťahu k jeho tretiemu členovi JUDr. Mariánovi Blahovi, prvoinštančný súd konštatoval, že žaloba žalobcu bola náhodným výberom pomocou technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pridelená na

prejednanie a rozhodnutie do senátu 41Cbi, ktorého členmi podľa Rozvrhu práce KS v Banskej Bystrici na rok 2021 boli sudcovia JUDr. Miriam Boborová Sninská, JUDr. Miroslava Púchovská, JUDr. Janka Borošková a Mgr. Radoslava Strhárska. JUDr. Radoslava Strhárska bola do senátu 41Cbi pridelená ako stážistka okresného súdu, ktorej stáž na KS v Banskej Bystrici trvala od 1. novembra 2020 do 31. októbra 2021. JUDr. Janka Borošková bola preradená z civilnoprávneho kolégia KS v Banskej Bystrici do obchodnoprávneho kolégia dňa 5. júla 2021 a od 30. septembra 2021 sa opäť stala sudkyňou civilnoprávneho kolégia. Z dôvodu, že členka senátu JUDr. Miroslava Púchovská bola uznesením predsedu KS v Banskej Bystrici Spr 588/21-77 z 30. septembra 2021 vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, v súlade s článkom III. bod 2.7.1 b) Rozvrhu práce KS v Banskej Bystrici bola rozhodnutím riadiacej predsedníčky zastupujúceho senátu zo dňa 20. októbra 2021 namiesto vylúčenej sudkyne JUDr. Miroslavy Púchovskej určená za tretieho člena senátu na prejednanie a rozhodnutie veci členka zastupujúceho senátu JUDr. Mária Kubincová, PhD. (č. l. 92 spisu). Keďže senát 41Cbi nebol od 1. novembra 2021 z vyššie uvedených dôvodov dočasne obsadený tretím členom senátu, rozhodnutím riadiacej predsedníčky zastupujúceho senátu z 15. novembra 2021 v súlade s článkom III., bod 2.7.1 a) Rozvrhu práce KS v Banskej Bystrici so zapracovaným Dodatkom č. 11, účinným od 12. novembra 2021, bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci za tretieho člena senátu JUDr. Marián Blaha. Potvrdenie elektronickej podateľne KS v Banskej Bystrici nachádzajúce sa v spise na č. l. 95, v zmysle ktorého dňa 3. novembra 2021 bolo zmenené zloženie senátu v predmetnej veci tak, že v zozname sa nachádza už aj JUDr. Marián Blaha, bolo kanceláriou súdu nesprávne vyhotovené skôr, ako bolo vypracované účinné rozhodnutie zastupujúcej predsedníčky senátu na určenie JUDr. Mariána Blahu ako tretieho člena senátu. Vzhľadom na skutočnosť, že v tej dobe boli členmi obchodnoprávneho kolégia len piati sudcovia, z ktorých bola JUDr. Miroslava Púchovská z prejednávania veci vylúčená a Mgr. Miriam Kamenská bola zákonnou sudkyňou v súvisiacom konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005, nebolo možné zložiť senát inak, ako s JUDr. Mariánom Blahom, následkom čoho ho kancelária súdu automaticky určila za tretieho člena senátu. V súčasnosti zloženie senátu 41Cbi v zmysle Rozvrhu práce KS v Banskej Bystrici, platného ku dňu vydania uznesenia o zastavení konania (z 15. februára 2023), pozostáva z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej. JUDr. Marián Blaha už nie je členom tohto senátu z dôvodu, že senát 41Cbi v súčasnosti už má troch členov senátu. Z tohto dôvodu krajský súd po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu považoval skutočnosť, že potvrdenie o JUDr. Blahovi ako členovi senátu, bolo vyhotovené skôr, ako bol za tohto člena senátu určený účinným rozhodnutím zastupujúcej predsedníčky senátu, za irelevantnú. Nakoľko členka senátu JUDr. Miroslava Púchovská je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a v zmysle rozhodnutia zastupujúcej predsedníčky senátu z 20. októbra 2021 (č. l. 92 spisu) na jej miesto bola určená členka zastupujúceho senátu JUDr. Mária Kubincová, PhD., predmetnú vec rozhodoval senát v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., a JUDr. Janky Boroškovej. 12. V ďalšej časti uznesenia, poukazom na ustanovenia § 159, § 161 ods. 1, 2 CSP, súd prvej inštancie venujúc sa posúdeniu prekážky skôr začatého konania konštatoval, že v konaní vedenom pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 sa žalobca, totožný so žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. 34Cbi/22/2005, proti totožnému žalovanému, domáha vylúčenia z konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK a.s. „v konkurze”, totožných nehnuteľností na základe tvrdenia, že správca konkurznej podstaty JUDr. Milan Chovanec dňa 23. novembra 1998 zapísal nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu s dôvodom zaradenia nehnuteľností pre odporovateľnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností zo dňa 9. júla 1997, ktorým STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK, a.s., Žilina vyhlásil, že preberá záväzok na nový nepeňažný vklad vo výške 13.773.000,-- Sk v spoločnosti NOVEL s.r.o., Čadca a vyhlásil, že ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti NOVEL s.r.o., Čadca vkladá nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D. E. D.Q., vedené v katastri nehnuteľností Okresného úradu Čadca na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca tvrdí, že právo žalovaného správcu a všetkých konkurzných veriteľov odporovať uvedený úkon vkladu nehnuteľností sa premlčalo dňa 8. októbra 2002 a po tom, ako žalobca aj úpadca vzniesli námietky premlčania, nemôžu byť tieto nehnuteľnosti vrátené do konkurznej podstaty, preto majú byť zo súpisu podstaty vylúčené. Žalobca zároveň namietol, že JUDr. Milan Chovanec nebol právoplatne ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK, a.s., Žilina, a preto nebol oprávnený vyhotoviť súpis konkurznej podstaty. 13. V konaní vedenom na KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 sa žalobca žalobou proti žalovanému okrem vylúčenia žeriavov domáha aj vylúčenia totožných nehnuteľností ako v tomto konaní. V žalobe tvrdí, že má k nim vlastnícke právo, ktoré nadobudol vkladom spoločnosti NOVEL, s.r.o.,

Čadca ako spoločníkom žalobcu a následným vkladom do katastra nehnuteľností. Táto spoločnosť ich nadobudla od úpadcu úkonom nepeňažného vkladu úpadcu do spoločnosti spolu s vyhlásením úpadcu o prevzatí záväzku k novému vkladu zo dňa 9. júla 1997, keď následne úpadca obchodný podiel v spoločnosti NOVEL, s.r.o., Čadca previedol Zmluvou o prevode obchodného podielu zo 14. januára 1998 na spoločnosť DaPs, s.r.o., Čadca. V konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005 nebolo sporné, že nehnuteľný majetok, vylúčenia ktorého sa žalobca domáha, zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu dňa 23. novembra 1998 správca JUDr. Milan Chovanec s poznámkou o prípadných nárokoch Milana Poláčeka (predseda predstavenstva úpadcu - pozn. odvolacieho súdu) a spoločnosti DaPs, s.r.o., Čadca. Následne správca Ing. Štefan Paľo úkonom zo 4. januára 2005 vykonal dodatočný zápis a k nehnuteľnému majetku dopísal poznámku o existencii záložného práva, súčasne zapísal do podstaty hnuteľný majetok s poznámkou, napokon správca JUDr. Ján Čipka k nehnuteľnému aj hnuteľnému majetku doplnil dôvod spornosti zápisu tak, že sa jedná o absolútne neplatné právne úkony vkladu majetku a prevodu obchodného podielu. 14. Citujúc ustanovenia § 17 až § 19 ZKV, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti zakladajú totožnosť predmetu konania, a to tak z pohľadu sporových strán, keď na strane žalobcu v oboch konaniach vystupuje SPN, v.o.s., Krásno nad Kysucou a na strane žalovaného JUDr. Ján Čipka, správca konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK, a.s., Žilina (doplniac, že totožnosť strán sporu v danom prípade bola zachovaná aj napriek tomu, že v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 došlo k zmene správcu konkurznej podstaty na strane žalovaného), ako aj z pohľadu predmetu sporu - vylúčenia totožných nehnuteľností, ktoré správca konkurznej podstaty úpadcu zapísal do súpisu konkurznej podstaty a ktorých vylúčenia sa žalobca v obidvoch konaniach domáha. Súd mal za nesporné, že žalobca sa v konaní sp. zn. 41Cbi/1/2021, ako aj v konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005, domáha vylúčenia nehnuteľností zapísaných do toho istého súpisu konkurznej podstaty vypracovaného najprv pôvodným správcom JUDr. Milanom Chovancom, ktorý bol ďalšími ustanovenými správcami dopĺňaný o ďalšie dôvody spornosti zápisu nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu. T. z., že úlohou oboch sporov je preukázať, či nehnuteľnosti sú oprávnene zapísané do konkurznej podstaty úpadcu. 15. KS v Banskej Bystrici ďalej konštatoval, že súpis konkurznej podstaty nie je uzavretou množinou majetku, ale je správcom konkurznej podstaty priebežne dopĺňaný na základe zistení správcu. Je preto irelevantné, ktorý správca v akom časovom momente súpis vyhotoví a prípadne ktorý nasledujúci správca ho dopĺňa. Žaloba o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty smeruje stále voči tomu istému súpisu a v prejednávanom prípade aj voči tým istým nehnuteľnostiam, ktoré žiadal žalobca vylúčiť zo súpisu už v konaní 34Cbi/22/2005. Argumenty, ktoré na podporu svojho tvrdenia uvádza, sú čiastkovými argumentami, z ktorých má existencia jeho nároku na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty vyplynúť. Základné skutkové tvrdenie je však stále to, že má k zapísaným veciam právo, ktoré vylučuje ich spísanie do konkurznej podstaty úpadcu. 16. Súd ďalej uviedol, že konanie o vylúčenie veci je prísne koncentrovaným konaním, v ktorom je nutné uviesť všetky čiastkové dôvody na podporu základného skutkového tvrdenia o existencii práva vylučujúceho zapísanie veci do konkurznej podstaty. Preto ak aj v konaní 34Cbi/22/2005 žalobca namieta spísanie nehnuteľností Ing. Paľom ako majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, pričom tvrdí, že právo viaznuce na nehnuteľnostiach v prospech oddeleného veriteľa neexistuje a zaniklo a v prebiehajúcom konaní 41Cbi/1/2021 namieta premlčanie práva správcu odporovať vklad nehnuteľností, súčasne namieta nedostatky vyhotovenia súpisu konkurznej podstaty a tvrdí, že JUDr. Chovanec nebol účinne ustanovený za správcu konkurznej podstaty, uvedené sú všetko len argumenty, ktoré podporujú jeho základný uplatnený nárok, ktorým je tvrdenie, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu, boli do súpisu konkurznej podstaty úpadcu spísané neoprávnene, v rozpore so žalobcovým právom k týmto nehnuteľnostiam, a preto ich treba zo súpisu vylúčiť. Rovnaký nárok žalobca už raz uplatnil žalobou v konaní 34Cbi/22/2005, preto v oboch konaniach rozhoduje súd o totožnom predmete konania. Konajúci súd zdôraznil, že ak by pripustil iný výklad totožnosti predmetu konania, znamenalo by to, že by subjekty podávajúce excindančné žaloby mohli opakovane podávať nové a nové žaloby s novými dôvodmi pre vylúčenie totožného majetku z totožnej konkurznej podstaty, čo je v príkrom rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní, ktorý excindančné konanie poňal ako prísne koncentrované konanie, v ktorom sa rozhoduje o oprávnenosti spísania majetku do konkurznej podstaty komplexne. Osobitne zdôraznil, že žalobca podáva súčasnú žalobu z dôvodov, ktoré predchádzali dôvodom, ktoré uviedol v žalobe prejednávanej v konaní 34Cbi/22/2005. Bol preto povinný svoje

základné tvrdenie o práve vylučujúcom spísanie nehnuteľností do konkurznej podstaty uviesť v konaní 34Cbi/22/2005, v ktorom sa rozhodovalo o jeho práve na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty. Nad rámec uvedeného zdôraznil, že pri vylučovacej žalobe je zaväzujúci len výrok súdneho rozhodnutia s tým, že v konaní o vylučovacej žalobe sa vždy rieši otázka, či majetok mal byť do súpisu zapísaný a či tej-ktorej osobe svedčí právo vylučujúce zapísanie tohto majetku. Vo vzťahu k nároku, uplatnenom žalobcom v tomto súdnom konaní a zároveň v konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005 by tak mohla nastať situácia, že v jednom súdnom konaní by bola posudzovaná len jedna zapísaná poznámka a ďalšia by mala byť posudzovaná v inom súdnom konaní a výsledkom by mohli byť súdne rozhodnutia, z ktorých jedno by ukladalo povinnosť majetok z podstaty vylúčiť a druhé rozhodnutie, hoc týkajúce sa toho istého majetku, by dospelo k záveru, že správca takúto povinnosť nemá. Poukázal na zmysel procesnej prekážky litispendencie, ktorým je zabrániť práve tejto situácii, kedy sa o totožnom nároku v dvoch rôznych konaniach rozhodne rôzne. V excindančnej žalobe je na žalobcovi, aby koncentroval všetky svoje tvrdenia a právne dôvody, na základe ktorých sa domáha vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty, a to sa týkalo aj žaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty v konaní vedenom na KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cbi/22/2005. Na zdôraznenie uvedeného súd prvej inštancie poukázal na rozsudok KS v Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/22/2005-2192 zo dňa 14. septembra 2022, body 26., 28., 29., 43. a 51., v ktorých sa súd zaoberal aj platnosťou súpisu konkurznej podstaty úpadcu vyhotoveného správcom JUDr. Milanom Chovancom, t. j. podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu, na základe ktorých sa vylúčenia nehnuteľností zo súpisu domáha v tomto konaní. Z uvedeného vyplýva, že v konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005 sa súd vysporiadal a pri rozhodovaní zohľadnil aj podstatné skutkové tvrdenia žalobcu uplatnené v konaní sp. zn. 41Cbi/l/2021. Zhrnúc vyššie konštatované skutočnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade ide o prekážku skôr začatého konania, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 159 CSP zastavil. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP konštatujúc, že v predmetnej veci zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, keď sa žalobou proti žalovanému domáhal vylúčenia totožných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK a.s. „v konkurze” a na tom istom skutkovom základe ako v konaní vedenom na KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cbi/22/2005, preto priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi v rozsahu 100 %. 18. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (č. l. 267 - 270 spisu), dôvodiac odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, c/, f/ a h/ CSP. 19. Vo vzťahu k námietke zaujatosti žalobca (v ďalšom texte tiež „odvolateľ“) prvoinštančnému súdu vytkol, že si k námietke nezabezpečil vyjadrenia sudcu JUDr. Blahu a ostatných členov senátu a že o námietke zaujatosti nerozhodol. Tvrdí, že odôvodnenie súdu o tom, že na námietku neprihliadol, pretože nebola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom, pričom súd povinnosť vyzvať žalobcu na odstránenie tohto nedostatku nemal, spočíva na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení. Namietol záver súdu, že žalobca nemal námietku podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom a že tento podpis nepreukázal. Tvrdí, že podaním zo 16. februára 2022 dokladmi z elektronickej schránky svojho právneho zástupcu preukázal podpísanie námietky zaujatosti ako elektronického dokumentu s predmetom „námietka zaujatosti”, ktorý bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, pričom v texte námietky bol odkaz na obsah námietky na hlavičkovom formáte právneho zástupcu a jej 2 prílohy očíslované číslami 01 a 02. Rovnako nesúhlasí s právnou argumentáciou súdu, že námietka vyžadovala kvalifikovaný elektronický podpis; tvrdí, že námietka zaujatosti nie je podľa § 123 ods. 2 CSP podaním vo veci samej, čo napokon uznal aj samotný súd v bode 25. odvolaním napadnutého uznesenia. Z uvedeného dôvodu sa preto podľa žalobcu pri námietke zaujatosti splnenie zákonnej podmienky zaručeného elektronického podpisu podľa § 125 ods. 2 CSP, nevyžaduje. Dôvodí nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 3. februára 2022, sp. zn. II. ÚS 442/2021, ako aj odbornými komentármi (napr. Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck, Praha 2016, str. 448) a súčasne tvrdí, že súd neprihliadol na podanie z 1. júna 2022 (na č. l. 194, ktorým doplnil podanie zo 16. februára 2022 na č. l. 190 o námietke zaujatosti - pozn. odvolacieho súdu), ani sa s ním nevysporiadal, z dôvodu ktorého je napadnuté uznesenie v tejto časti nepreskúmateľné.

20. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o zastavení konania pre prekážku litispendencie podľa § 159 a § 161 CSP žalobca namietol, že súd v rozpore s právne záväzným názorom a postupom určeným odvolacím súdom (najmä v bodoch 49. až 53. zrušujúceho uznesenia), nesprávne vyhodnotil totožnosť predmetov konaní vedených na KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 a sp. zn. 34Cbi/22/2005, a to po skutkovej aj právnej stránke. Poukazom na uznesenie najvyššieho súdu z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 14/2021 tvrdí, že žaloby v obidvoch konaniach sú rozdielne, majú rozdielny skutkový a právny základ a aj rozdielny petit. Tvrdí, že žaloba v konaní 41Cbi/1/2021 sa týka len vylučovaných nehnuteľností, kým v konaní 34Cbi/22/2005 sa žaloba týka vylučovaných nehnuteľností aj žeriavov, teda žaloby v oboch konaniach sa týkajú rozdielneho vylučovaného majetku. Žaloba v konaní 41Cbi/1/2021 smeruje voči súpisu správcu Ing. Štefana Paľa zo 4. januára 2005 a v konaní 34Cbi/22/2005 voči súpisu správcu JUDr. Milana Chovanca z 25. novembra 1998, teda žaloby v oboch konaniach sa týkajú rozdielnych súpisov rozdielnych správcov. Žaloba v konaní 41Cbi/1/2021 sa týka všeobecnej podstaty a žaloba v konaní 34Cbi/22/2005 sa týka oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky oddeleného veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., teda žaloby v oboch konaniach sa týkajú rozdielnych konkurzných podstát (všeobecnej a oddelenej), z ktorých sa majú uspokojiť rôzni konkurzní veritelia. Napokon tvrdí, že žaloba v konaní 41Cbi/1/2021 smeruje proti odporovateľnosti ako dôvodu zaradenia nehnuteľností vrátane námietky premlčania a ďalších žalobných dôvodov týkajúcich sa nezákonnosti súpisu JUDr. Chovanca, kým v konaní 34Cbi/22/2005 smeruje žaloba proti záložnému právu ako dôvodu zaradenia nehnuteľností a proti zaradeniu žeriavov ako samostatných hnuteľných vecí v súpise Ing. Paľa, a teda žaloby v oboch konaniach sa týkajú rozdielnych dôvodov zaradenia rozdielnych vylučovaných vecí. 21. Odvolateľ prvoinštančnému súdu vytkol, že v bode 41. uznesenia nepravdivo uviedol iný obsah žaloby v konaní 34Cbi/22/2005, než akú žalobu žalobca v skutočnosti podal. Tvrdí, že v konaní 34Cbi/22/2005 žaloba z 18. februára 2005 smerovala proti súpisu správcu Ing. Štefana Paľa zo 4. januára 2005 a žalobca ju počas 17-tich rokov konania nezmenil rozšírením o súpis JUDr. Milana Chovanca z 25. novembra 1998 a ani rozšírením o súpis JUDr. Jána Čipku z 13. septembra 2022. Dňa 18. februára 2005 žalobca nevedel, že existuje aj iný skorší súpis JUDr. Chovanca, vyhotovený o cca 7 rokov skôr (25. novembra 1998) a nevedel (ani nemohol vedieť), že o cca 17 rokov neskôr bude vyhotovený ďalší súpis JUDr. Čipku (13. septembra 2022). Oba súpisy JUDr. Chovanca, aj JUDr. Čipku sa do konania 34Cbi/22/2005 dostali tak, že ich predložil žalovaný správca vždy po tom, ako bol vyslovený predbežný právny názor súdu, že žalobe na vylúčenie majetku úpadcu mieni vyhovieť. Dňa 17. januára 2008 uplatnil súpis JUDr. Chovanca vtedajší žalovaný správca Ing. Paľo po tom, ako mal právoplatnými rozhodnutiami súdov posúdenú neexistenciu záložného práva, pre ktoré nehnuteľnosti zaradil do vlastného súpisu; tomu zodpovedalo aj konštatovanie súdu v prvom rozsudku 34Cbi/22/2005 z 12. februára 2009 cit: „predmetom tohto konania nie je určenie, či právne úkony, na základe ktorých boli prevedené tieto nehnuteľnosti z vlastníctva úpadcu, sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi“. JUDr. Čipka ako súčasný správca uplatnil svoj vlastný súpis až dňa 13. septembra 2022, teda 24 rokov po vyhlásení konkurzu a 1 deň pred vyhlásením posledného rozsudku 34Cbi/22/2005 zo 14. septembra 2022. V kontexte uvedených časových súvislostí a faktu, že žalobca mohol podať vylučovaciu žalobu iba proti súpisu, o ktorom v čase podania žaloby vedel, považuje žalobca za absurdné odôvodnenie prvoinštančného súdu na ťarchu žalobcu o tom, že všetky žalobné dôvody, ktoré uplatňuje v žalobe z 24. septembra 2021 v konaní 41Cbi/1/2021, neuviedol už v skoršej žalobe z 18. februára 2005 v konaní 34Cbi/22/2005. 22. Žalobca namietol ďalej konštatovanie prvoinštančného súdu v bode 50. uznesenia, v ktorom uviedol, že súd v konaní 34Cbi/22/2005 sa pri rozhodovaní vysporiadal aj s podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu uplatnenými v konaní 41Cbi/1/2021. Žalobca tvrdí, že v poslednom rozsudku 34Cbi/22/2005 zo 14. septembra 2022 sa súd súpisom JUDr. Chovanca zaoberal len okrajovo, keď uzavrel, že išlo o súpis právoplatného správcu so zaradením nehnuteľností z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu vkladu nehnuteľností z 9. júla 1997. 23. Tvrdí ďalej, že v konaní 34Cbi/22/2005 sa súd nezaoberal námietkou premlčania, ktorú žalobca uplatnil v konaní 41Cbi/1/2021. Naviac, v tomto konaní žalobca uplatnil aj ďalšie žalobné námietky proti súpisu JUDr. Chovanca (súpis nevykonaný podľa pokynov súdu a nesplnené zákonné náležitosti súpisu spôsobujúce jeho neplatnosť). Má za to, že súpis vyhotovený JUDr. Chovancom, sa v konaní 34Cbi/22/2005 prejednával v rovine, ktorá pre konanie 41Cbi/1/2021 predstavuje čiastkovo posúdené prejudiciálne otázky. Vyslovil názor, že prejudiciálne posudzovanie otázok v konaní 34Cbi/22/2005 môže

viesť nanajvýš k prerušeniu konania 41Cbi/1/2021 podľa § 164 CSP, avšak podľa § 165 CSP súd v konaní 41Cbi/1/2021 po odpadnutí prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo, musí pokračovať. Dôvodiac uvedeným preto podľa žalobcu k zastaveniu konania dôjsť nemôže. 24. Žalobca tiež namietol, že súd v bode 42. napadnutého uznesenia „zámerne obišiel“, že podľa § 18 ods. l ZKV sa má súpis konkurznej podstaty vyhotoviť podľa pokynov konkurzného súdu, pričom túto zákonnú podmienku spĺňal len súpis Ing. Paľa zo 4. januára 2005 (keďže konkurzný súd pokyn k vyhotoveniu súpisu JUDr. Chovanca, ani JUDr. Čipku nikdy nedal). 25. Žalobca ďalej súdu vytkol nesprávny výklad § 19 ods. l ZKV, z ktorého vyplýva, že do súpisu konkurznej podstaty možno vec zaradiť len raz, a to s poznámkami, ktoré svedčia v prospech osôb, ktoré sa domáhajú vylúčenia tejto veci. Viaceré súpisy tej istej veci, ani viaceré dôvody zaradenia tej istej veci a ani viaceré poznámky v neprospech osôb, ktoré sa domáhajú vylúčenia tejto veci, nie sú podľa žalobcu prípustné. Vo vzťahu k uvedenému za nelogické a rozporuplné považuje odôvodnenie súdu v bode 44. uznesenia o tom, že súpis je jednotný zoznam, zároveň ale uvádza, že súpis nie je uzavretá množina majetku a že je irelevantné, ktorý správca v akom časovom momente súpis vyhotoví a ktorý nasledujúci správca ho dopĺňa. Pokiaľ by mal byť správny názor súdu, že je v možnosti správcov súpis kedykoľvek meniť a dopĺňať, bol by podľa žalobcu v kolízii s názormi súdu vyslovenými v bodoch 46. až 49. uznesenia, v ktorých súd uviedol, že vylučovacie konanie je prísne koncentrované konanie. 26. Žalobca nesúhlasí ani s názorom krajského súdu o prísnej koncentrácii vylučovacieho konania a nemožnosti podávať opakované žaloby proti tomu istému majetku zaradenému v totožnej konkurznej podstate, hoci správca môže tento majetok kedykoľvek a vždy nanovo zaraďovať do tej istej konkurznej podstaty. Tvrdí, že takýto záver z ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV nevyplýva, naopak zakladá ničím nepodmienené právo osoby domáhať sa vylučovacou žalobou vylúčenia majetku, ktorý správca neoprávnene zaradil do súpisu konkurznej podstaty. 27. Napokon žalobca namietol „špekulovanie“ žalovaného správcu, ktorý opakovaným zaraďovaním toho istého majetku zakaždým z iného právneho dôvodu, ktoré si aj vzájomne odporujú (záložné právo + neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi + odporovateľnosť toho istého právneho úkonu), zneužíva svoje postavenie na úkor žalobcu, ktorý len bráni svoj majetok spôsobom, na ktorý ho ustanovenie § 19 ods. 2 ZKV oprávňuje. 28. Dôvodiac všetkými vyššie uvedenými tvrdeniami, žalobca odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. februára 2023, č. k. 41Cbi/1/2021-255 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 29. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP), proti uzneseniu, proti ktorému zákon podanie tohto opravného prostriedku pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP, v spojení s § 357 písm. a/ CSP), prejednal podané odvolanie v rozsahu a z dôvodov v nich uvedených (ktorými je odvolací súd podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a v časti smerujúcej proti prvému výroku odvolaním napadnutého uznesenia o neprihliadaní na námietku zaujatosti nie je prípustné. 31. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023 (v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-288 z 5. apríla 2023), ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici ako prvoinštančný súd svojím prvým výrokom vyslovil, že na podanie žalobcu označené ako „Námietka zaujatosti v konaní Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cbi/1/2021“ zo dňa 6. decembra 2021 neprihliada, druhým výrokom konanie zastavil a tretím výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

32. S účinnosťou od 1. júla 2016 bola zákonom zúžená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, keďže v súlade s ustanovením § 355 ods. 2 CSP je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné, ak to zákon pripúšťa. 33. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia a p) postúpení právomoci do cudziny. 34. Odvolanie žalobcu v časti smeruje proti prvému výroku uznesenia prvoinštančného súdu, ktorým vyslovil neprihliadanie na vyššie označené podanie zo 6. decembra 2021 ohľadne námietky zaujatosti. Uznesenie o neprihliadaní na námietku zaujatosti (resp. vyhovení, či nevyhovení námietke zaujatosti) však nie je medzi taxatívne vymenovanými uzneseniami v ustanovení § 357 CSP, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že odvolanie žalobcu v predmetnej časti smeruje proti uzneseniu súdu vydanému v prvej inštancii, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Najvyšší súd preto odvolanie žalobcu proti prvému výroku uznesenia prvoinštančného súdu odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 35. Napriek uvedenému, odvolací súd považuje za vhodné pre úplnosť (v rámci odvolacích dôvodov, ktorými žalobca namieta, vady postupu súdu smerujúce k odňatiu práva na spravodlivý proces) vyjadriť sa k postupu súdu prvej inštancie, ktorým neprihliadol na predmetnú námietku zaujatosti, považujúc ho za správny, i keď z iných, než v napadnutom uznesení konštatovaných dôvodov. Žalobca, dôvodiac nálezom ústavného súdu i odborným komentárom k Civilnému sporovému poriadku, v tejto časti odvolania namietol právnu argumentáciu súdu prvej inštancie založenú na tvrdení, že námietka vyžadovala kvalifikovaný elektronický podpis. Tvrdí, že pri námietke zaujatosti sa splnenie zákonnej podmienky zaručeného elektronického podpisu podľa § 125 ods. 2 CSP nevyžaduje, pretože námietka zaujatosti nie je podaním vo veci samej. 36. Podľa § 52 ods. 12 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. 37. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 38. Podľa § 123 ods. 1, 2 CSP, podanie je úkon určený súdu. Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (ods. 2). 39. Podľa § 125 ods. 1, 2 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 40. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis (§ 127 ods. 41 CSP). 41. Odvolací súd, zamerajúc sa na splnenie podmienky zaručeného elektronického podpisu pri námietke zaujatosti, za podstatné považoval posúdenie, či námietka zaujatosti vôbec predstavuje podanie, ktoré je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Vo všeobecnosti odvolací

súd uvádza, že pod pojmom „vec sama“ právna teória i súdna prax rozumejú vec, ktorá predstavuje predmet, pre ktorý sa konanie vedie. Výpočet vo vyššie označenom ustanovení § 123 ods. 2 CSP je výpočet demonštratívny, a teda pripúšťa aj iné podania vo veci samej. Naopak, za podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej, možno označiť napr. návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 254 CSP, námietku nepríslušnosti podľa § 41 CSP, návrh na odročenie pojednávania podľa § 184 CSP, návrh na prerušenie konania podľa § 163 CSP, návrh na vykonanie dôkazov podľa § 149 CSP, ale i posudzovanú námietku zaujatosti sudcu podľa § 52 a § 53 CSP (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 439 s.). Rozlišovanie podania vo veci samej a podania, ktoré podaním vo veci samej nie je, sa v Civilnom sporovom poriadku odráža jednak v nutnosti dodatočného doručenia podania urobeného v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, autorizovanej podľa osobitného predpisu (§ 125 CSP) a jednak v postupe odstraňovania vád podania (§ 128 - § 129 CSP). 42. Ďalšie citované ustanovenie § 125 CSP upravuje formu podania, akou môže subjekt konania urobiť úkon voči súdu. Písomné podanie je možné uskutočniť v listinnej alebo elektronickej podobe. Ustanovenie § 125 ods. 2 CSP rozlišuje podanie v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Zákonodarca ustanovil, že len podanie urobené v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente). Ak by bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie, je potrebné ho v lehote desiatich dní dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo autorizované v elektronickej podobe. Ak by takého neautorizované elektronické podanie vo veci samej nebolo dodatočne v lehote zaslané listinnou formou alebo elektronickou formou s autorizáciou, neprihliada sa naň, t. j. hľadí sa naň, ako keby nebolo podané. Zmyslom a účelom predmetného ustanovenia je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania, a teda snaha o odstránenie pochybností týkajúcich sa totožnosti osoby, ktorá podanie urobila, t. j. zabrániť tomu, aby v mene podávateľa urobil podanie bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli niekto iný. 43. Vyššie konštatované sa však nevzťahuje na elektronické podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej, a teda toto nie je potrebné podpisovať zaručeným elektronickým podpisom a nie je potrebné ho ani dodatočne doručovať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 450 s.). 44. Súd prvej inštancie v bode 27. odvolaním napadnutého uznesenia síce konštatoval, že podanie žalobcu označené ako „Námietka v konaní Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cbi/1/2021“ zo 6. decembra 2021 nie je podaním vo veci samej, vzápätí však uviedol, že predmetné podanie nebolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, že žalobca podpísal len sprievodný list a príloha obsahujúca predmetné podanie (označenú námietku zaujatosti) podpísaná žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom nebola, ktorá okolnosť bola dôvodom pre to, že krajský súd naň neprihliadol. 45. Vyplývajúc z vyššie uvedených skutočností (body 41. až 43. tohto uznesenia), odvolací súd konštatuje, že podmienka zaručeného elektronického podpisu sa na námietku zaujatosti nevzťahuje, nakoľko nejde o podanie, ktoré by bolo podaním vo veci samej. Vo vzťahu k uvedenému najvyšší súd poukazuje aj na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 442/2021-41 z 3. februára 2022, v ktorom odkazom na ďalšie rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 223/2021 z 25. mája 2021 uviedol, že „Z uvedeného zákonného ustanovenia (§ 125 ods. 2 CSP, pozn.) je zrejmé, že forma, akou sa musí sporová strana/účastník konania obrátiť na súd, je jednoznačne ustanovená ako forma písomná, ktorá môže byť zachytená buď v listinnej, alebo elektronickej podobe. Pri elektronickej forme podania vo veci samej platí, že ak toto nie je autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, súd naň od počiatku neprihliada ako na podanie písomné a to, aby ho súd začal za takéto považovať, môže dosiahnuť ten, kto ho podáva, jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od odoslania neautorizovaného elektronického podania podá znova ako autorizované elektronické podanie alebo ho dodatočne doručí v 10-dňovej lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie nemá účinky písomného podania a súd naň neprihliada. Súčasne platí, že ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania.“. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ KS v Banskej Bystrici v úprave pre spisovú kanceláriu na rube č. l. 122 spisu odkázal na postup podľa § 125 ods. 2 CSP, bol by takýto postup správny, pokiaľ by išlo o podanie vo veci samej. Ako je však uvedené už vyššie (bod 43.

tohto uznesenia), v prípade námietky zaujatosti uskutočnenej v elektronickej podobe, nejde o podanie vo veci samej, a preto ho nebolo potrebné podpisovať zaručeným elektronickým podpisom a nebolo potrebné ho ani dodatočne doručovať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou. 46. K samotnému obsahu podania označeného ako „Námietka zaujatosti v konaní Krajského súdu Banská Bystria sp. zn. 41Cbi/1/2021“ zo 6. decembra 2021 (č. l. 107 - 110 spisu) odvolací súd uvádza, že je z neho zrejmé, že žalobca v ňom dôvodí okolnosťami spočívajúcimi v postupe sudcu (resp. konajúceho senátu) v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní, keď namieta odlišnosť žalôb v konaniach vedených pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 a 41Cbi/1/2021 v ich predmete a skutkovom a právnom základe, v dôsledku čoho v konaní sp. zn. 41Cbi/1/2021 nemohla nastať podľa jeho tvrdenia procesná situácia pre zastavenie konania z dôvodu neodstrániteľnej prekážky litispendencie. Tvrdí zároveň, že tým, že súd zohľadnil/vyhovel námietke litispendencie vznesenej žalovaným, sleduje vlastne jeho záujem a prospech, v dôsledku ktorej okolnosti došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a strate práva žalobcu na spravodlivý proces a spravodlivé prejednanie veci. 47. Odvolací súd poukazom na § 53 ods. 3 CSP upozorňuje, že v námietke zaujatosti sporová strana/ účastník nemôže ako dôvod použiť okolnosti, ktoré sa obsahovo týkajú postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovacej činnosti. Preto pokiaľ námietka zaujatosti obsahuje okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada. KS v Banskej v Bystrici preto s poukazom na obsah podanej námietky zaujatosti správne postupoval, keď na ňu neprihliadal. Týmto postupom neporušil právo na spravodlivý proces, ako tvrdí žalobca v odvolaní, ale naplnil pravidlo civilného súdneho procesu upravené v § 53 ods. 3 CSP. 48. Vo vzťahu k obsahu námietky zaujatosti žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že o veci (nesprávne) rozhodoval senát a nie samosudca, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k tejto námietke (ktorá bola súčasťou jeho predchádzajúceho odvolania proti skoršiemu uzneseniu KS v Banskej Bystrici č. k. 41Cbi/1/2021-97 z 24. novembra 2021), sa vyjadril najvyšší súd ako súd odvolací v zrušujúcom uznesení sp. zn. 4Obo/1/2022 z 24. novembra 2022, v ktorom potvrdil správnosť senátneho rozhodovania KS v Banskej Bystrici a aj vysvetlil rozdiel medzi konaním vo veciach konkurzov, či vyrovnaní a tzv. incidenčných sporov, t. j. sporov vyvolaných konkurzom, ktorým je aj spor žalobcu o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu (body 28. - 35. označeného uznesenia). Rovnako tak sa odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyjadril aj k ďalšej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení o tom, že nevie overiť, akým pomerom hlasov senát (o prvom) zastavení konania hlasoval, nakoľko tento údaj nie je súčasťou rozhodnutia, súčasne k námietke o tom, že v spise nie je zažurnalizovaná obálka o hlasovaní senátu. Odvolací súd v bode 43. svojho zrušujúceho uznesenia z 24. novembra 2022 zdôvodnil, že hoci písomné vyhotovenie zápisnice o porade a hlasovaní je zažurnalizované až po písomnom vyhotovení (prvého, t. č. zrušeného) uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania z 24. novembra 2021 a zápisnica nie je zalepená v obálke tak, ako to ustanovuje § 54 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenského súdy, súčasne že v písomnom vyhotovení (prvého) prvoinštančného uznesenia o zastavení konania nie je uvedené, akým pomerom hlasov senát rozhodol, nespôsobujú tieto okolnosti nesprávne rozhodnutie vo veci, ako tvrdí žalobca. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že po vrátení veci prvoinštančnému súdu po zrušení jeho v poradí prvého (zastavujúceho) uznesenia, a to uznesením odvolacieho súdu z 24. novembra 2022, súd prvej inštancie dňa 17. januára 2023 vložil do obálky zápisnicu o porade a hlasovaní prvoinštančného súdu z 24. novembra 2021 a pripojil k č. l. 100 spisu. K vytýkanému nesprávnemu zloženiu konajúceho senátu sa vyjadril súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom uznesení o zastavení konania č. k. 41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023, v ktorom v bodoch 28. až 34., podrobným opísaním rozhodujúcich skutočností dospel k záveru o nedôvodnosti tejto námietky ohľadne zloženia senátu vo vzťahu k jeho tretiemu členovi JUDr. Mariánovi Blahovi, s ktorým záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň v súlade s § 387 ods. 2 CSP, odkazuje. 49. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení o nesprávnom rozhodnutí súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu existujúcej prekážky litispendencie. Tvrdí, že súd nesprávne vyhodnotil totožnosť predmetov konaní vedených na KS v Banskej Bystrici pod sp zn. 41Cbi/1/2021 a 34Cbi/22/2005, po skutkovej aj právnej stránke.

50. Podľa § 357 písm. a/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. 51. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 52. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 53. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, nebola zistená opodstatnenosť podaného odvolania, v dôsledku ktorej by bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť alebo zmeniť. Pokiaľ súd prvej inštancie konanie v druhom výroku odvolaním napadnutého uznesenia zastavil, ide vo výroku o vecne správne rozhodnutie vzhľadom na správnosť dôvodov zastavenia konania, pričom odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 54. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, vysporiadajúc sa s odvolacími námietkami žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné: 55. Prekážku začatého konania (litispendenciu) zaraďuje Civilný sporový poriadok medzi tzv. negatívne procesné podmienky a upravuje ju ustanovenie § 159 CSP (pred účinnosťou CSP bolo relevantným ustanovenie § 83 OSP). Táto prekážka bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Je daná vtedy, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov (sporové strany), rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca pôvodného účastníka označený), a tiež vtedy, ak účastníci (sporové strany) v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/280/2010 z 20. októbra 2011). Litispendencia je odstrániteľnou procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (viď R 97/2003). 56. Z obsahu spisu je zrejmé, že na KS v Banskej Bystrici sa pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 vedie konanie o žalobe SPN, v.o.s. (žalobcu v preskúmavanej veci) proti JUDr. Jánovi Čipkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK a.s. „v konkurze”, IČO: 31 562 922 (žalovanému v preskúmavanej veci), ktorou sa žalobca domáha vylúčenia nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. D.S. E. D., zapísaných na LV č. XXXX (bližšie konkretizovaných v bode 2. tohto uznesenia), z konkurznej podstaty úpadcu na základe tvrdenia, že dňa 23. novembra 1998 správca konkurznej podstaty JUDr. Milan Chovanec zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu predmetné nehnuteľnosti ako majetok tvoriaci všeobecnú podstatu pre všetkých konkurzných veriteľov s dôvodom zaradenia pre odporovateľnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností zo dňa 9. júla 1997 [Vyhlásenie o prevzatí záväzku k novému vkladu a vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti zo dňa 9. júla 1997 na č. l. 23 spisu, ktorým úpadca vyhlásil, že preberá záväzok na nový nepeňažný (vecný) vklad vo výške 13.773.000,-- Sk v spoločnosti NOVEL s.r.o., Čadca a vyhlásil, že ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti NOVEL s.r.o., Čadca vkladá označené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D. E. D., vedené na LV č. XXXX]. Žalobca zároveň tvrdí, že právo žalovaného správcu a všetkých konkurzných veriteľov odporovať označený právny úkon vkladu zo dňa 9. júla 1997 sa premlčalo dňa 8. októbra 2002 a po tom, ako žalobca aj úpadca vzniesli námietky premlčania, nemôžu byť tieto nehnuteľnosti vrátené do konkurznej podstaty, preto majú byť zo súpisu konkurznej podstaty vylúčené. Žalobca

súčasne namietol, že JUDr. Milan Chovanec nebol právoplatne ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK, a.s., Žilina, a preto nebol oprávnený vyhotoviť súpis konkurznej podstaty. Žaloba bola podaná 27. septembra 2021. 57. Na KS v Banskej Bystrici sa pod ďalšou sp. zn. 34Cbi/22/2005 vedie konanie o žalobe tých istých sporových strán vystupujúcich v rovnakom procesnom postavení ako v konaní pod sp. zn. 41Cbi/1/2021, v ktorom sa ten istý žalobca od toho istého žalovaného, okrem vyššie označených nehnuteľností, domáha vylúčenia z konkurznej podstaty úpadcu aj dvoch žeriavov a ďalšej nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2, a to na základe tvrdenia, že správca konkurznej podstaty Ing. Štefan Paľo dodatočným zápisom zo 4. januára 2005 zapísal do súpisu konkurznej podstaty žeriav portálový a žeriav vežový ako hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v k. ú. D. E. D., zapísaný na LV č. XXXX, ako majetok tvoriaci oddelenú podstatu pre oddeleného veriteľa Slovenská konsolidačná a.s. (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.). Dôvodom zapísania nehnuteľností do súpisu bolo záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach v prospech tohto oddeleného veriteľa. Žalobca tvrdí, že záložné právo k majetku (nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX) zriadené záložnou zmluvou zo dňa 15. marca 1996, v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., zaniklo pred dňom vyhlásenia konkurzu, lebo zanikli aj pohľadávky, ktoré boli zabezpečené týmto záložným právom. Vo vzťahu k žeriavom tvrdí, že tieto sú súčasťou nehnuteľností (nie samostatnými vecami), ktoré sú určené na to, aby sa s nehnuteľnosťami užívali. Zároveň tvrdí, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol počas konkurzu od spoločnosti NOVEL, s. r. o., ktorá dňa 22. apríla 1999 vložila nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do spoločnosti žalobcu. Naopak, žalovaný tvrdí, že nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene, nakoľko právne úkony, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z úpadcu na žalobcu, sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor s poctivým obchodným stykom. Žaloba bola podaná 18. februára 2005. 58. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k zhodnému názoru ako súd prvej inštancie, že konanie vedené na KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 bráni konaniu vedenému na rovnakom súde pod sp. zn. 41Cbi/1/2021, pretože ide o tú istú právnu vec, t. j. o právnu vec s rovnakými sporovými stranami, s rovnakým predmetom konania. V obidvoch konaniach je totiž predmetom konania vylučovacia žaloba, ktorou sa totožný žalobca domáha od totožného žalovaného vylúčenia totožných nehnuteľností (s tým, že v skôr začatom konaní sa domáha vylúčenia „naviac“ pozemku - parcely č. XXXX/XX + dvoch žeriavov) z totožného súpisu konkurznej podstaty vyhotoveného správcom konkurznej podstaty úpadcu, doplneného o dodatočné zápisy neskôr ustanovenými správcami konkurznej podstaty v tom istom konaní o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, vedenom na KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 51-24K/312/1998. 59. Zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty deklaruje navonok skutočnosť, že správca konkurznej podstaty považuje takýto majetok za majetok podstaty, nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu a aj mu umožňuje jeho následné speňažovanie. Právnym prostriedkom ochrany tretích osôb proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba, ktorou možno vylúčenie majetku zo súpisu dosiahnuť. 60. Podľa § 19 ods. 1, 2 ZKV v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu (uznesením KS v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K/312/98 z 8. októbra 1998), ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. K citovanému zákonnému ustanoveniu najvyšší súd uvádza, že žaloba, ktorá smeruje proti správcovi na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, do ktorej ju správca nesprávne zapísal a zabral (vylučovacia, excízna, intervenčná žaloba) je svojou povahou obdobne ako excízna žaloba v exekúcii (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku), procesnou, verejnoprávnou žalobou a nie žalobou súkromnoprávnou. Predpokladá vyhlásenie konkurzu a jeho trvanie a spravuje sa procesnými predpismi vrátane obmedzení nimi uložených. Procesný nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty teda nemôže vzniknúť skôr, než bol konkurz vyhlásený a nevyhnutne zaniká, len čo sa konkurzné konanie skončilo a konkurz bol zrušený. Žalobca sa v dôsledku toho vylučovacou žalobou domáha rozhodnutia o priznaní práva vyplývajúceho z procesných predpisov (§ 19 ZKV). O práve založenom predpismi hmotného práva, ktoré zostávajú iba právnym dôvodom žaloby, sa súd preto vyjadruje ako o predbežnej otázke v odôvodnení

svojho rozhodnutia (pozri Steiner,V., Mazák, J.: Konkurz a vyrovnanie, systematický výklad, Druhé prepracované vydanie, Iura Edition 1997, s. 70). Je zrejmé, že vylučovacie žaloby sa spravidla opierajú o vlastnícke právo. Súd o takej žalobe rozhodne tak, že buď žalobu zamietne, alebo uloží správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec zo súpisu podstaty. Výrokom o excindačnej (excíznej) žalobe sa priamo nerieši vlastnícke právo k veci, avšak touto otázkou sa súd zaoberá spravidla v odôvodnení rozhodnutia ako s predbežnou otázkou (pozri Ďurica, M., Zákon o konkurze a vyrovnaní, Prvé vydanie, Poradca podnikateľa 2001, s. 163). Legitimáciou pre začatie konania o vylúčenie veci zo súpisu je zaradenie tohto majetku do súpisu konkurznej podstaty. Úspešnosť vylučovacej žaloby v incidenčnom konaní na strane žalobcu predpokladá preukázanie, že mu svedčí lepšie (hmotné) právo k veciam zapísaným do konkurznej podstaty, než úpadcovi (viac viď uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/7/2019). 61. Súpis majetku podstát (ďalej tiež len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Správca ho vyhotovuje podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj na základe vlastných zistení a šetrení. Súpis sa vyhotovuje osobitne pre jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov a osobitne pre všeobecnú podstatu, ktorá obsahuje majetok, ktorý nezabezpečuje pohľadávku ani jedného zabezpečeného veriteľa a nepatrí do oddelených podstát. Zahrnutím majetku do súpisu (alebo jeho vylúčením zo súpisu) sa vlastník tohto majetku nikdy nemení. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Súpis musí správca vyhotoviť do 30 dní od vyhlásenia konkurzu s tým, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, súd na návrh správcu môže túto lehotu predĺžiť, a to i opakovane. Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Správca je následne povinný súpis pravidelne aktualizovať (môže byť doplňovaný o ďalší majetok alebo majetok v ňom uvedený môže byť zo súpisu vylučovaný), pričom každú zmenu súpisu je povinný zverejniť v Obchodnom vestníku. Súpis je súčasťou správcovského spisu. 62. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením KS v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K/312/1998 z 8. októbra 1998, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka STAVEBNOSERVISNÝ PODNIK a.s., IČO: 31 562 922, bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Milan Chovanec. Tento dňa 23. novembra 1998 vyhotovil súpis s dôvodom zaradenia nehnuteľností do konkurznej podstaty pre odporovateľný právny úkon vkladu nehnuteľností úpadcom do spoločnosti NOVEL, s. r. o. zo dňa 9. júla 1997. Dňa 4. januára 2005 vyhotovil dodatočný zápis správca Ing. Štefan Paľo, ktorý dopísal poznámku o existencii záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva z 27. marca 1996 č. V832/96-151/96-36/01, a to v prospech pohľadávky Slovenskej konsolidačnej, a. s., Bratislava (vo vzťahu ku ktorej KS v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 28Cbi/62/00-Mš-58 z 22. novembra 2020 potvrdil, že je oprávnená a zistená). Ing. Paľo súpis doplnil o hnuteľný majetok (dva žeriavy) a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy nádvoria o výmere 551 m2. Napokon správca JUDr. Ján Čipka v doplnenom súpise z 13. septembra 2022 do súpisu doplnil ďalší dôvod zápisu, ktorý vzhliadol v absolútnej neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa prevodu nehnuteľností pre rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Je nutné konštatovať, že v danom prípade ide o jeden súpis konkurznej podstaty, vyhotovený v jednom konkurznom konaní vedenom voči jednému a tomu istému úpadcovi, a to pôvodným správcom JUDr. Milanom Chovancom. Existencia jedného súpisu nemôže byť spochybnená ani tou okolnosťou, že v doterajšom priebehu konkurzného konania boli následne ustanovovaní ďalší správcovia konkurznej podstaty (vždy po zbavení funkcie predchádzajúceho správcu), ktorí po vzhliadnutí relevantných dôvodov dopĺňali súpis o ďalšie dôvody zápisu hnuteľného i nehnuteľného majetku do konkurznej podstaty, spochybňujúce vlastnícke právo žalobcu. 63. Preto, hoci žalobca dôvodí, že v jednom konaní (41Cbi/1/2021) sa domáha vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty na základe tvrdenia, že majetok bol do súpisu zapísaný (neúčinne ustanoveným) správcom JUDr. Chovancom s dôvodom zaradenia nehnuteľností pre odporovateľnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností z 9. júla 1997 (vrátane premlčania práva odporovať) a v druhom konaní (34Cbi/22/2005) sa vylúčenia domáha z dôvodu zániku záložného práva, ktorého existenciu dopísal do súpisu dodatočným zápisom ďalší správca Ing. Paľo (naviac do súpisu doplnil aj ďalšiu nehnuteľnosť a dva žeriavy), a teda argumentuje dvomi rozdielnymi súpismi dvoch rozdielnych správcov, tvrdiac, že žaloby v oboch konaniach sa týkajú rozdielneho vylučovaného majetku, ide v skutočnosti o jeden súpis s dvomi poznámkami o spornosti zápisu majetku do podstaty a je úlohou súdu skúmať správnosť alebo nesprávnosť postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní spornej

nehnuteľnosti (alebo aj hnuteľnej veci) do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu a za tým účelom je oprávnený prípadne aj prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva (prípadne iného práva) k vylučovanej veci. Súd sa pritom musí zaoberať so všetkými dôvodmi zaradenia vecí (hnuteľných i nehnuteľných) do súpisu, aj keď boli správcami dopísanými dodatočne. V poznámke o spornosti zápisu veci do súpisu konkurznej podstaty sú zaznamenané nároky uplatnené inými osobami k zapísanej veci alebo iné dôvody, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že zápis veci do súpisu konkurznej podstaty zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že vec do konkurznej podstaty bola zapísaná správne. Správca pri súpise konkurznej podstaty nemá povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam. Zapísaním veci do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu správcom sa nemení jej skutočný vlastník, či už je ním úpadca alebo tretia osoba. V konaní o vylučovacej žalobe je súd v zmysle ust. § 19 ods. 2 ZKV oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva (prípadne iného práva) k vylučovanej veci za tým účelom, aby mohol dospieť k záveru o správnosti alebo nesprávnosti postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní spornej nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Výsledkom takéhoto konania nie je určenie vlastníckeho práva, ale výrok, ktorým súd buď zamietne vylučovaciu žalobu, alebo rozhodne o vylúčení veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. V samotnom vylučovacom konaní sa rieši otázka oprávnenosti - správnosti zápisu veci do súpisu konkurznej podstaty a či žalobcovi svedčí právo k danej veci, ktoré jej zapísanie do súpisu vylučuje. Základné skutkové tvrdenie žalobcu vo vylučovacej žalobe preto je, že má k vylučovanej veci také právo, ktoré vylučuje jej zapísanie do súpisu konkurznej podstaty (napr. vlastnícke, spoluvlastnícke, či právo držby). V predmetnom prípade nemožno tvrdiť ani to, že by v oboch konaniach išlo o rozdielny vylučovaný majetok, nakoľko síce v konaní vedenom pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 sa žaloba týka okrem nehnuteľností označených aj v konaní sp. zn. 41Cbi/1/2021, aj dvoch žeriavov a „naviac“ nehnuteľnosti (parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2), práve toto konanie naďalej prebieha a zastavené je konanie s užším okruhom vylučovaných vecí. K tvrdeniu žalobcu o rozdielnych správcoch je nutné uviesť, že nie je výnimkou, ak v priebehu jedného konkurzného konania konajú viacerí správcovia; je tomu tak z dôvodu zbavenia doterajšieho správcu konkurznej podstaty jeho funkcie napr. pre porušenie povinnosti správcu konať s odbornou starostlivosťou, pre dlhodobo pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav správcu a pod. V takom prípadne súd po zbavení funkcie dotknutého správcu, ustanoví nového správcu, ktorý pokračuje (je povinný pokračovať) v úkonoch predchádzajúceho správcu, sledujúc cieľ konkurzu, ktorým je v čo najvyššej miere uspokojiť veriteľov dlžníka. 64. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu o nezákonne vyhotovenom súpise správcom JUDr. Milanom Chovancom, ako neprávoplatne ustanoveným správcom, ktorý súpis nebol oprávnený vyhotoviť (z dôvodu, že súpis vyhotovil dňa 23. novembra 1998, kým uznesenie o vyhlásení konkurzu a ustanovení správcu konkurznej podstaty, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť až dňa 2. augusta 1999). JUDr. Milan Chovanec bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K/312/98 zo dňa 8. októbra 1998. Z dôvodu odvolania podaného úpadcom, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť síce až 2. augusta 1999 (v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/93/1999 z 29. júna 1999, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení odvolacieho konania), JUDr. Chovanec nekonal ako správca konkurznej podstaty svojvoľne, ale konal na základe ustanovenia do tejto funkcie rozhodnutím súdu, pričom správca svoju funkciu vykonáva v zásade až do právoplatnosti rozhodnutia o jeho odvolaní, resp. zbavení funkcie. O ustanovení do funkcie a o zbavení funkcie správcu môže rozhodnúť len konkurzný súd. JUDr. Chovanec bol funkcie správcu zbavený oparením konkurzného súdu z 8. decembra 1998, právoplatným a vykonateľným 29. decembra 1998, ktorým bol zároveň ustanovený ďalší správca JUDr. Anton Kupšo. Žiada sa dodať, že pokiaľ aj JUDr. Chovanec vyhotovil súpis konkurznej podstaty dňa 23. novembra 1998, a teda ešte pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia, ktorým bol do funkcie ustanovený, dôvodné prihliadanie naň je podľa odvolacieho súdu ošetrené tou skutočnosťou, že neskorší správca JUDr. Ján Čipka, ktorý vyhotovil doplnený súpis z 13. septembra 2022, uviedol, že spísanie majetku do konkurznej podstaty JUDr. Chovancom považuje za dôvodné a stotožnil sa s dôvodom zaradenia tohto majetku do súpisu spočívajúcim vo vykonaní vkladu nehnuteľného majetku do spoločnosti NOVEL, s. r. o., neplatne, v dôsledku čoho mal za to, že dotknutý majetok je naďalej vlastníctvom úpadcu. Vzhľadom na uvedené, úkony, ktoré vykonal správca JUDr. Milan Chovanec, zostali zachované a hľadí sa na ne ako na úkony vykonané osobou oprávnenou k uskutočneniu týchto úkonov. 65. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení

napadnutého uznesenia, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Výsledkom oboch sporov je rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu spočívajúcom v tvrdení, že nehnuteľnosti (resp. aj hnuteľné veci v konaní 34Cbi/22/2005) boli do súpisu zaradené neoprávnene a je treba ich zo súpisu vylúčiť. Ani výsledkom žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 by nebolo rozhodnutie o odporovateľnosti právneho úkonu (ktorý dôvod spornosti zapísal do poznámky správca JUDr. Chovanec), ale rozhodnutie súdu o uložení povinnosti správcovi nehnuteľnosti (alebo konkrétnu nehnuteľnosť) zo súpisu podstaty vylúčiť, alebo rozhodnutie o zamietnutí žaloby z dôvodu jej nedôvodnosti. V danom prípade oboch súdnych konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu je preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody možné konštatovať tak totožnosť účastníkov (strán sporu)- žalobca a správca konkurznej podstaty úpadcu, ako aj predmetu konania - vylúčenie totožných vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu (i keď v nezastavenom súdnom konaní je širší okruh vylučovaných vecí, avšak vo zvyšku sú veci, ktorých vylúčenia zo súpisu sa žalobca domáha v tomto zastavovanom súdnom konaní, totožné) pre existenciu práva žalobcu, ktoré zapísanie veci do súpisu konkurznej podstaty vylučuje. 66. V závere odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že pokiaľ aj odvolateľ argumentuje tvrdením, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom ako odvolacím súdom v jeho v poradí prvom, zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 4Obo/1/2022 z 24. novembra 2022, je potrebné k predmetnému tvrdeniu uviesť, že odvolací súd nevyslovoval záväzný právny názor, ale uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť a posúdiť, či rozdiely v skutkových okolnostiach (v tom čase známych odvolaciemu súdu, keďže samotný odvolací súd dôvodil, že na základe obsahu spisu nemôže plnohodnotne overiť všetky relevantné informácie), majú alebo nemajú vplyv na rozhodnutie súdu o zastavení neskôr začatého konania, a v konečnom dôsledku vysporiadať sa s predmetom oboch dotknutých konaní vo vzťahu k posúdeniu existencie prekážky skôr začatého konania. Toto súd prvej inštancie v rámci opätovného konania a rozhodovania vykonal. 67. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 69. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha [dovolací návrh (§ 428 C. s. p.)]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).