Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 1Ndt/8/2021 7920010203 23. 06. 2021 JUDr. Martin Bargel ECLI:SK:NSSR:2021:7920010203.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 23. júna 2021 v Bratislave v trestnej veci obvineného H. G. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona prejednal návrh samosudcu Okresného súdu Trebišov na odňatie veci Okresného súdu Trebišov a jej prikázanie Okresného súdu Vranov nad Topľou a takto rozhodol: Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obvineného H. G. vedená na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 3T/72/2020, sa tomuto súdu neodníma. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 22. apríla 2020 na Okresný súd Trebišov obžalobu na obvineného H. G. za spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti obžaloby. Dňa 2. júna 2021 samosudca Okresného súdu Trebišov predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na odňatie tejto veci Okresnému súdu Trebišov a jej prikázanie na ďalšie konanie Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Svoj návrh odôvodnil „... vhodnosťou vykonania spoločného konania proti obvinenému H. G., keďže na Okresnom súde Trebišov je proti nemu vedené trestné konanie pod sp. zn. 3T/72/2020, pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (skutok spáchaný v roku 2018). Súčasne je proti obvinenému vedené trestné konanie aj na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/76/2018, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (pôvodne pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pričom v oboch trestných veciach obvineného doposiaľ nebolo vykonané žiadne dokazovanie a sú splnené podmienky na vykonanie spoločného konania. Obvinený je súčasne stíhaný aj v ďalších trestných konaniach, a to v konaní na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 47T/1/2019, 47T/16/2019 a 47T/94/2019, taktiež na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1T/7/2020, ktoré nie sú právoplatne skončené. Ďalšie trestné veci obvineného sa nachádzajú v štádiu prípravného konania a sú dozorované okresnými prokuratúrami Prešov a Nové Zámky. Obvinený bol od roku 2018 celkovo 9x odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, pričom z dôvodu možného ukladania súhrnných, resp. spoločných trestov je potrebné v každom trestnom konaní pripájať trestné spisy obvineného, týkajúce sa jeho predchádzajúcich odsúdení, navyše jednotlivé súdy navzájom čakajú, kým sa právoplatne skončia staršie trestné veci obvineného, vedené proti nemu na iných súdoch, čo výrazne predlžuje všetky trestné konania, vedené proti obvinenému". + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj predložený spis a dospel k záveru, že nie sú dané dôležité dôvody na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Okresného súdu Trebišov a jej prikázanie inému súdu toho istého stupňa - Okresnému súdu Vranov nad Topľou nie sú dané.
Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon". Účelom práva priznaného podľa citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi". Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Na rozhodnutie o odňatí veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Trestného poriadku musia vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojím významom a závažnosťou odôvodňujú výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi". Hoci zákon v citovanom ustanovení bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, v zmysle judikatúry nimi treba rozumieť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania (R 101/2000-I). Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku tak patrí najmä: - vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania (porovnaj s R 7/1984, R 101/2000-II), - uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, - skutočnosť, že poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obvinenému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba, - skutočnosť, že väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu); v tomto prípade však nemožno len čisto mechanicky porovnávať počet svedkov bývajúcich v obvode iných súdov (rovnako ani porovnávať počet skutkov) a hľadisko hospodárnosti nemožno nadradiť požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu a ostatným zásadám trestného konania. Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak závažné „dôležité dôvody", ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi (porovnaj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Ndt/13/2011, z 13. septembra 2011). Pri posúdení, či v danom prípade existujú dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či na miestne príslušnom súde možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a zároveň vylúčiť akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Zároveň je potrebné hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce prípadný postup podľa § 23 Trestného poriadku vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti je potrebné prizerať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov (napr. R 6/1996). Ak okresný súd predloží návrh na odňatie veci, je povinný presvedčivo vysvetliť dôvody, ktoré by mali relevanciu na zmenu nie len zákonného sudcu, ale aj zákonného súdu, a tieto argumentačne podložiť takými skutočnosťami, ktoré úplne a bez akýchkoľvek otázok odôvodnia zákonnú i ústavnú akceptovateľnosť takéhoto postupu. Okresný súd nepresvedčil najvyšší súd o opodstatnenosti svojho návrhu, pričom početnosť konaní voči obvinenému na rôznych súdoch a s tým súvisiaca potreba ukladania súhrnných, resp. spoločných trestov a čakanie jednotlivých súdov na rozhodnutie iného súdu, nie sú takým dôvodom a už vôbec nie dôležitým dôvodom, ktorý by dostatočne argumentačne odôvodnil opodstatnenosť odňatia veci z
jurisdikcie Okresného súdu Trebišov, nehovoriac o tom, že nie je najvyššiemu súdu zrejmé, prečo si samosudca „vybral" práce Okresný súd Vranov nad Topľou a nie iný súd. Z osobnej skúsenosti najvyšší súd vie, že Okresný súd Trebišov a zákonný samosudca poskytuje pre obvineného úplnú záruku, že vo veci bude urýchlene rozhodnuté a pokiaľ ide o ukladanie súhrnného, resp. spoločného trestu aj v súlade so zákonom, pričom práve tento súd „urobí poriadok" vo vzťahu k prípadným súhrnným či spoločným trestom, ak by bol obvinený uznaný za vinného. Riadiac sa uvedeným rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.