Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 6Cdo/202/2017 7192898779 24. 05. 2019 JUDr. Ivan Machyniak ECLI:SK:NSSR:2019:7192898779.2
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne X.. C. S., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v Z., Q. XX/BX, v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému X.. E. R., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcemu v Z., Q. X, v dovolacom konaní zastúpenému GRABAN, TORMA & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 53, za ktorú koná JUDr. Adrián Graban, advokát a konateľ, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 34 C 197/1992, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11. mája 2017, sp. zn. 2 Co/260/2016, takto rozhodol: Senát 6C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky p o s t u p u j e v e c na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. odôvodnenie: 1. Okresný súd Košice I rozsudkom z 15. marca 2010 č. k. 34 C 197/1992-267 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci, resp. ich zostatkové hodnoty v sume 411,64 eur a hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve II Košice v sume 68.800 eur a do vlastníctva žalovanému prikázal hnuteľné veci, resp. ich zostatkové hodnoty spolu v sume 2.288,09 eur. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 33.844,175 eur na vyrovnanie finančných podielov v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet prvostupňového súdu súdny poplatok v sume 1.430 eur a povinnosť zaplatiť štátu trovy, ktoré platil a to každému v sume 373,83 eur. Vychádzal zo zistenia, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) zaniklo dňom 4. apríla 1989 a že na jeho vyporiadaní sa účastníci nedohodli. Pokiaľ ide o vyporiadanie členského podielu v bytovom družstve uviedol, že podľa ustálenej judikatúry, ak manželom za trvania manželstva vzniklo nielen právo spoločného užívania družstevného bytu, ale aj spoločné členstvo v bytovom družstve, potom hodnota členských práv a povinností spojených s užívaním tohto bytu je spoločnou majetkovou hodnotou manželov, ktorú je potrebné v rámci BSM vyporiadať. K hodnote členského podielu uviedol, že súdy pôvodne prihliadali v rámci vyporiadania BSM k jeho zostatkovej hodnote, ktorej výšku zisťovali ku dňu zániku BSM. Členský podiel sa však stal legálnym predmetom obchodu, z ktorého dôvodu súdna prax pri určovaní jeho ceny vychádza z trhovej hodnoty. Dospel preto k záveru, že aj v danom prípade, pri stanovení ceny členského podielu je treba vychádzať z jeho trhovej hodnoty (cena, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v družstve v rozhodnej dobe a mieste) zisťovanej ku dňu rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM, avšak podľa stavu veci v čase zániku BSM. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. a § 148 ods. 1 O. s. p. 2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. januára 2011 sp. zn. 4 Co 180/2010 na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s uvedeným právnym názorom súdu prvého stupňa. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. mája 2013 sp. zn. 6 MCdo 18/2011 rozhodujúc o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke okamihu, ku ktorému má byť vykonané oceňovanie členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM. Stotožnil sa s generálnym prokurátorom v tom, že pokiaľ je predmetom vyporiadania členský podiel v bytovom družstve, ktorý už pripadol na základe rozhodnutia súdu iba jednému z manželov ako výlučnému členovi družstva (v danej veci žalobkyni), pri jeho oceňovaní nemožno vychádzať z ceny tohto podielu v dobe jeho vyporiadania, ale je potrebné zisťovať obvyklú cenu tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. Uviedol, že tu treba rozlíšiť odlišnú povahu obsahu konštitutívnych účinkov rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pri hnuteľných veciach a pri vyporiadaní členského podielu v stavebnom bytovom družstve. Zatiaľ čo pri rozhodovaní o hnuteľných veciach sa až právoplatnosťou rozsudku o vyporiadaní BSM, ktorý má konštitutívne účinky, stáva jeden z bývalých manželov výlučným vlastníkom takýchto vecí, v prípade členského podielu v bytovom družstve jeho majetkovú hodnotu získava rozvedený manžel už právoplatnosťou rozsudku, ktorým súd rozhodol o zrušení práva spoločného užívania družstevného bytu a spoločného členstva a o určení, ktorý z rozvedených manželov bude naďalej ako člen družstva byt užívať. Predmetom BSM sa tak stáva len nevyporiadaný majetkový nárok toho z rozvedených manželov, ktorý sa nestal členom družstva. Výlučný člen družstva môže členským podielom ako majetkovou hodnotou disponovať a to už okamihom zrušenia spoločného členstva v družstve. V tomto okamihu je už jasné, aká majetková hodnota sa dostala v dôsledku zrušenia spoločného členstva jednému z bývalých manželov, a rovnako je zrejmé, o čo sa majetok druhého zmenšil. Pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva treba preto vychádzať zo stavu (stavu družstevného bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. 4. Keďže v preskúmavanej veci bolo nesporné, že právo spoločného užívania družstevného bytu, nachádzajúceho sa v Z., na M. Y.. Č.. XX, na prvom poschodí, číslo bytu 1 a spoločné členstvo účastníkov v družstve bolo zrušené rozsudkom Mestského súdu v Košiciach z 15. mája 1989 sp. zn. 20 C 425/1989-7 a za ďalšiu užívateľku bytu ako členka družstva bola určená žalobkyňa, právoplatným 31. októbra 1989, týmto okamihom prešli členské práva a povinnosti v bytovom družstve na žalobkyňu a od tohto momentu bolo zrejmé, o čo sa majetok žalobkyne zvýšil a o akú hodnotu sa majetok žalovaného znížil. Odvolací súd (okresný súd) mal preto správne zisťovať hodnotu majetkového nároku žalovaného k 31. októbru 1989. 5. Okresný súd Košice I následne po zrušení jeho rozsudku uznesením krajského súdu rozsudkom z 5. novembra 2015 č. k. 34C/197/1992 -369 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci a zostatkovú hodnotu členského podielu v sume 1.286,54 eur, do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci v hodnote 2.288,09 eur a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 118,38 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o zaplatení súdneho poplatku a o náhrade trov konania. Pokiaľ ide o ocenenie členského podielu v bytovom družstve súc viazaný názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu, resp. krajského súdu zisťoval hodnotu tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. Pri stanovení ceny členského podielu vychádzal zo zostatkovej hodnoty tohto podielu. 6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 1. mája 2017 sp. zn. 2Co/260/2016 rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku, ktorým bolo vyslovené, že o náhrade trov štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej potvrdil a rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Skonštatoval, že súd, ktorému bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie, je povinný riadiť sa právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí. Keďže po rozhodnutí dovolacieho súdu nedošlo k zmene skutkových zistení, bolo potrebné právny názor dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci rešpektovať. 7. Uvedený rozsudok krajského súdu napadol včas podaným dovolaním žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 C. s. p.). Podľa dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) C. s. p.). Za otázku zásadného významu
považoval, či pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva treba vychádzať z obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve alebo v dobe, keď sa rozhoduje o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Dovolací súd pristupuje k riešeniu tejto otázky rozdielne, keď v uznesení z 28. mája 2013 sp. zn. 6 MCdo 18/2011 (vydané v tomto konaní) zaujal názor, že pri oceňovaní členského podielu treba vychádzať zo stavu a z obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, čo je v rozpore s právnymi názormi vyslovenými vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu. Poukázal pritom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 110/2011, sp. zn. 7 MCdo 1/2011, sp. zn. 3 Cdo 343/2014, sp. zn. 2 Cdo 8/2007, ktoré vychádzali z právneho názoru, podľa ktorého aj členský podiel manželov v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania BSM a pri jej vyporiadaní treba vychádzať z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyporiadania. Okrem toho odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri určení hodnoty členského podielu v bytovom družstve vychádzal zo zostatkovej hodnoty členského podielu a nie z ceny obvyklej. V tomto smere odkázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 29/2000, 3 Cdo 105/2007, 3 Cdo 88/2010 a na R 40/2002). Podľa dovolateľa predmetnú vec bolo potrebné právne posúdiť tak, že pri určení hodnoty členského podielu v bytovom družstve sa vychádza z trhovej ceny bytu (nie z jej zostatkovej hodnoty), ku ktorému sa predmetný členský podiel viaže a to v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM. Nevidel dôvod, aby v prípade členského podielu v bytovom družstve došlo k porušeniu všeobecne uplatňovanej zásady, podľa ktorej pri vyporiadaní BSM sa prihliada na hodnotu vecí, práv a iných majetkových hodnôt v čase vyporiadania a nie v čase zániku BSM. Rozhodnutie najvyššieho súdu v tomto konaní bolo vydané v rozpore s rozhodovacou praxou iných senátov najvyššieho súdu. Navrhol preto aby predmetná vec bola postúpená v súlade s § 48 C. s. p. prejednávajúcim senátom na rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho súdu s tým, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozhodnutie krajského súdu, ktorý v súvislosti s oceňovaním členského podielu v stavebnom bytovom družstve vychádzal z právneho názoru najvyššieho súdu, je vecne správne. 9. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné. 10. Podstata právneho názoru odvolacieho súdu, pokiaľ ide o okamih, ku ktorému treba zisťovať hodnotu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM, spočíva v súlade s názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu v tom, že pri oceňovaní členského podielu treba vychádzať zo stavu (stavu družstevného bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve a nie v dobe vyporiadania BSM. 11. Na rozdiel od tohto právneho názoru, najvyšší súd vo vzťahu k tejto otázke zaujal odlišný (iný) právny názor napríklad v už zmienených rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 110/2011, sp. zn. 7 MCdo 1/2011, sp. zn. 2 Cdo 8/2007, sp. zn. 3 Cdo 343/2014, ktoré vychádzali z právneho názoru, podľa ktorého aj členský podiel manželov v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania BSM a pri jej vyporiadaní treba vychádzať z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyporiadania. 12. Vec prejednávajúci senát 6C sa s týmto právnym názorom vyjadreným v zmienených rozhodnutiach najvyššieho súdu nestotožňuje. Naďalej trvá na právnom názore, ktorý bol ním už vyslovený v tomto konaní v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6 MCdo 18/2011, na ktorom nemá dôvod ani po podaní dovolania žalovaným nič meniť. V celom rozsahu odkazuje na dôvody uvedené v bode 3/ tohto rozhodnutia. Na doplnenie uvádza, že všeobecnú zásadu, podľa ktorej oceňovanie v rámci vyporiadania BSM vychádza z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyporiadania treba uplatniť tam, kde až právoplatnosťou konštitutívneho rozsudku o vyporiadaní BSM, dochádza k plnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci a teda k možnosti s vecou plne bez ohľadu na druhého z bývalých manželov, disponovať. Pokiaľ však členský podiel v bytovom družstve, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, už pripadol (na základe dohody alebo rozhodnutia súdu) iba jednému z manželov ako výlučnému členovi družstva (v danej
veci žalobkyni), je od tohto okamihu výlučný člen družstva touto majetkovou hodnotou oprávnený plne disponovať. Už v tomto momente je zároveň známa hodnota, ktorú zrušením spoločného členstva v družstve, ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal členom družstva, získal. Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že na rozdiel od vecí (či už hnuteľných alebo nehnuteľných) treba hodnotu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM zisťovať podľa stavu, aký tu je v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. 13. So zreteľom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolaním žalovaného napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, pokiaľ ide o okamih, ku ktorému treba zisťovať hodnotu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM, nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže právne posúdenie tejto otázky prijaté vec prejednávajúcim senátom 6 C znamená odklon od právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach iných dovolacích senátov najvyššieho súdu, senát 6C postupuje vec v zmysle § 48 ods. 1 C. s. p. na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu. 14. Pokiaľ odvolací súd (rovnako tiež súd prvej inštancie) vychádzal zo zostatkovej hodnoty členského podielu a nie z jeho obvyklej ceny, t. j. ceny, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod., odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorú predstavuje judikát uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 40/2002. Vec prejednávajúci senát sa s právnym názorom vysloveným v tomto judikáte stotožňuje a nemieni sa od neho odkloniť. Ani z dôvodov jeho zrušujúceho uznesenia nevyplýva záver, že by súdy mali pri stanovení hodnoty podielu vychádzať z inej než obvyklej ceny. 15. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.