Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 8Sžo/87/2014 7014200472 29. 09. 2016 Mgr. Peter Melicher ECLI:SK:NSSR:2016:7014200472.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra Košice, Mojmírova 5 Košice, proti žalovanému Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice, za účasti P. F., bytom Q. XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/49/2014 - 51 zo dňa 03.09.2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/49/2014 - 51 zo dňa 03.09.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. odôvodnenie: Rozsudkom krajského súdu bolo podľa § 250 ods. 2 písm. a/ OSP zrušené rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 z 18.03.2013, keď dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že konanie o uložení pokuty podľa ods. 1 až 13 možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti (subjektívna lehota), termín „dozvedel sa“ nemôže byť ponechaný len na svojvôli príslušného orgánu štátneho odborného dozoru, pretože povinnosť sledovať, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám mu vyplýva z ustanovenia § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. Podľa názoru krajského súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že sa o porušení zákona dozvedel až dňa 28.02.2013, nakoľko vtedy vlastným zisťovaním porovnával predmetné vozidlo v automatizovanom informačnom systéme technických kontrol vozidiel s databázou evidovaných vozidiel, pretože takéto porovnanie mohol Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves vykonať aj po termíne 01.01.2012, v šesťmesačnej lehote, nakoľko dňa 01.01.2012 mal účastník konania (prevádzkovateľ motocykla) P. F. povinnosť podrobiť motocykel technickej kontrole. Podľa krajského súdu z uvedeného možno vyvodiť, že nasledujúcim dňom po 01.01.2012 začala plynúť správnemu orgánu lehota na začatie správneho konania, keďže boli splnené procesné a hmotnoprávne podmienky na začatie správneho konania. Pokiaľ ide o názor žalovaného týkajúci sa plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, a ktorá nesmie uplynúť do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo, k tomu krajský súd uviedol, že pri takejto úvahe by orgán štátneho odborného dozoru sa mohol dozvedieť o porušení tejto povinnosti, ktorú zistil z vlastnej iniciatívy aj po štyroch rokoch od porušenia tejto povinnosti, teda pred uplynutím objektívnej päťročnej lehoty, čo však nemôže
zodpovedať zmyslu právneho inštitútu premlčania a preto aj zisťovanie porušenia povinnosti orgánom štátneho odborného dozoru u prevádzkovateľov vozidiel nemôže byť na svojvôli tohto orgánu. Krajský súd k tomu ďalej uviedol, že funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Inštitút premlčania má súčasne nútiť oprávnený subjekt k tomu, aby pod hrozbou premlčania uplatnil svoje právo v zákonných lehotách. Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda, zjednodušene, v súlade s požiadavkami istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy sa týmto zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non dormientibus prosunt). Krajský súd svojim rozhodnutím o zrušení rozhodnutia žalovaného vyhovel žalobe prokurátora, podanej z dôvodu, že správnym orgánom nebolo vyhovené jeho protestu s poukazom na § 35 ods. 1 písm. b/, § 250 ods. 6, § 250b ods. 5 OSP. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a žiadal jeho zrušenie z dôvodu, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci so zreteľom na vyslovený názor týkajúci sa okamihu plynutia premlčacej subjektívnej lehoty na začatie správneho konania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. Podľa žalovaného z dôvodov súdneho rozhodnutia možno vyvodiť, že podľa súdu nasledujúcim dňom po 01.01.2012 začala plynúť orgánu lehota na začatie správneho konania, keďže boli splnené procesné a hmotnoprávne podmienky na začatie konania. Žalovaný však k tomu uvádza, že súd nevzal v úvahu skutkový stav so zreteľom na to, kedy správny orgán disponoval informáciou o uplynutí lehoty na vykonanie technickej kontroly predmetného vozidla od ktorej okamihu plynie subjektívna šesťmesačná lehota na začatie správneho konania. Súd nevzal v úvahu vyjadrenia žalovaného, v ktorom presne popisuje spôsob zistenia správneho orgánu a zároveň aj skutočnosť, kedy sa vierohodne dozvedel o porušení povinnosti prevádzkovateľa motocykla. Súd vychádzal len z povinnosti uloženej správnemu orgánu v § 101 písm. k/ zákona sledovať či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách kontrolám, pričom túto povinnosť zistiť skutkový stav viaže ku dňu 01.01.2012, teda na posledný deň povinnosti uloženej prevádzkovateľovi vozidla a na nasledujúci deň, ako deň začatia plynutia šesťmesačnej lehoty na začatie správneho konania. Súd však podľa žalobcu opomenul skutočnosť, že správny orgán sa z informačného systému technických kontrol vozidiel (ISTK) nemohol dozvedieť o poslednej známej povinnosti prevádzkovateľa motocykla podrobiť motocykel technickej kontrole pravidelnej, keďže predmetný motocykel technickej kontrole podrobený nebol a teda v ISTK sa identifikačné údaje predmetného motocykla nenachádzali. Žalovaný poukázal na to, že z ISTK správny orgán vie získať iba údaje o vozidlách, ktoré sa podrobili technickej kontrole, a nie o vozidlách, ktoré sa jej nepodrobili. Žalovaný tiež poukázal na informačný systém evidencie vozidiel (ISEVO) spravovaný Ministerstvom vnútra SR, v ktorom sú údaje o všetkých evidovaných vozidlách, ale konkrétne vozidlo je možné vyhľadať iba na základe vopred zadaných parametrov. Správny orgán sa z oboch informačných systémov automaticky nedozvie v reálnom čase, ktoré vozidlá nemajú platnú technickú kontrolu pravidelnú a zároveň ktorý prevádzkovateľ sa dopustil porušenia povinností. Ak teda správny orgán nemal 02.01.2012 informáciu o tom, kto je prevádzkovateľom motocykla a ani o samotnom motocykli, nemohla ani začať plynúť subjektívna lehota na začatie správneho konania. Až dňom, kedy správny orgán v databáze evidovaných vozidiel vykonal porovnanie za účelom získania identifikačných údajov o motocykle a o tom, kto je jeho prevádzkovateľom, mohlo dôjsť k začatiu plynutia šesťmesačnej lehoty na začatie správneho konania. To znamená, že až týmto okamihom t.j. 28.02.2013 disponoval správny orgán dostatočne vierohodnými údajmi o tom, že bol spáchaný správny delikt a kto je jeho páchateľom, na základe ktorých správne konanie začať mohol. Žalovaný poukázal na dôvody rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja z 19.12.2013 (ide o rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora - pozn. odvolacieho súdu) a 06.03.2014 (ide o rozhodnutie o rozklade, ktorý podal J. F. - pozn. odvolacieho súdu). Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/69/2008, z ktorého vyplýva, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty sa odvíja od momentu, kedy správny orgán disponuje informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní správneho deliktu konkrétnym páchateľom. Správny orgán v prejednávanom prípade nemohol disponovať a ani nedisponoval takými vierohodnými
informáciami, na základe ktorých by mohol správne konanie začať. Absentoval údaj o poslednej vykonanej kontrole predmetného motocykla v ISTK a ak by táto informácia v systéme ISTK bola, tak až následne by mohol správny orgán v ISEVO zistiť páchateľa, t.j. prevádzkovateľa a jeho identifikačné údaje. Žalovaný súčasne poukázal na samotné znenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., ktorý stanovil začiatok plynutia subjektívnej lehoty na moment skutočnej vedomosti o porušení povinnosti, nie len na možnosť vedomosti o porušení povinnosti. Výklad súdu, že subjektívny lehota začala plynúť odo dňa, kedy sa správny orgán mohol dozvedieť o porušení povinnosti je tak v rozpore s uvedeným ustanovením zákona. Tento výklad súdu by mohol byť správny len vtedy, ak by zákonodarca namiesto pojmu „dozvedel sa“ použil pojem „mohol dozvedieť“. Žalovaný súhlasil s názorom súdu o účele premlčania, ktorým je uľahčenie obrany, avšak táto obrana nemôže byť svojvoľná a nezodpovedajúca právnym predpisom. Zákonodarcom stanovené lehoty (subjektívna aj objektívna) síce limitujú možnosti aktívneho konania správneho orgánu, avšak výklad, podľa ktorého by začatie konania napr. vo štvrtom roku plynutia objektívnej lehoty nezodpovedal inštitútu premlčania, nemožno akceptovať. Podľa žalovaného práve výklad súdu je potrebné považovať za nesprávny, nakoľko by viedol k tomu, že moment začatia plynutia oboch lehôt je viazaný na rovnaký časový okamih (okamih porušenia povinnosti povinným) a obe lehoty by splynuli. Žalovaný poukázal aj na to, že ak dochádza k porušovaniu povinnosti povinnou osobou bez toho, aby si splnila povinnosti uložené predpismi (podľa § 21 ods. 1 písm. b/ patrí medzi základné povinnosti prevádzkovateľa vozidla podrobiť sa v ustanovených lehotách technickej kontrole), lehoty na uloženie pokuty plynú správnemu orgánu opätovne, nakoľko porušenie povinnosti trvá naďalej. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vecne nevyjadril. Žiadal odvolanie zamietnuť. Osoba zúčastnená na konaní P. F. v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje dôvody odvolania za nepostačujúce k zmene rozhodnutia krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je dôvodné vyhovieť. Z predloženého spisového materiálu zistil odvolací súd nasledovný skutkový stav: V prejednávanej veci podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach 17.04.2014 podľa § 35 ods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 OSP žalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktorým bolo zúčastnenej osobe P. F. uložená pokuta vo výške 166 € ako prevádzkovateľovi motorového vozidla z dôvodu, že vozidlo Jawa 350 ev. č. Q T. podľa zistenia v systéme technickej kontroly z 28.02.2013 nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú, čím prevádzkovateľ porušil ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané 18.03.2013, na odvolanie prevádzkovateľa odvolací správny orgán rozhodol 10.06.2013 tak, že odvolanie zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prevádzkovateľ motorového vozidla proti právoplatnému rozhodnutiu o uložení pokuty nevyužil právo na podanie správnej žaloby. Prokurátor krajskej prokuratúry podal 05.11.2013 na Okresný úrad Košice (právny nástupca odvolacieho správneho orgánu) protest prokurátora podľa § 22 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Podľa obsahu protestu, z administratívneho spisu vyplynulo, že predmetný motocykel bol prvý raz prihlásený do evidencie 01.01.1990. Najbližšej technickej kontrole mal byť podrobený najneskoršie 01.01.1994 a následne každé dva roky najneskoršie k 1. januáru príslušného roka. Naposledy mala byť technická kontrola vykonaná 01.01.2012. Zo spisu podľa prokurátora nevyplynulo, či vôbec bola v minulosti technická kontrola vykonaná. Podľa prokurátora v konkrétnom prípade došlo k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa motocykla podrobiť motocykel technickej kontrole najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala podľa prokurátora plynúť lehota na vyvodenie
zodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti. Prokurátor konštatoval, že správny orgán začal konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na základe zásady oficiality vyjadrenej v § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. ex offo má začať konanie vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch. Podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na začatie konania. Podľa prokurátora v prejednávanej veci s poukazom na možnosti porovnania údajov automatizovaného informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel, boli údaje o nevykonanej technickej kontrole správnemu orgánu známe 01.01.2012, lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01.07.2012, a preto bolo podľa prokurátora správne konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, a preto je toto rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom. Rozhodnutie preto navrhol zrušiť. Okresný úrad protestu prokurátora nevyhovel, preto ho postúpil podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. nadriadenému správnemu orgánu, Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré ho prijalo 20.11.2013. Rozhodnutím z 19.12.2013 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR protestu prokurátora nevyhovelo. Ministerstvo sa nestotožnilo s právnym názorom prokurátora uvedeným v proteste. V rozhodnutí je uvedená nová skutočnosť, že P. F. sa stal prevádzkovateľom predmetného vozidla 23.08.2010 a vozidlo už v tom čase nemalo platnú technickú kontrolu pravidelnú. Prevádzkovateľ si už pri kúpe vozidla mal byť vedomý toho, že kupuje vozidlo, ktoré nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú. V rozhodnutí ministerstvo podalo informáciu o obsahu údajov v informačných systémoch ministerstva dopravy i ministerstva vnútra. Podľa ministerstva nedošlo k porušeniu § 107 ods. 18 zákona č. 735/2004 Z. z., pretože toto ustanovenie taxatívne stanovuje správnemu orgánu, že konanie o uložení pokuty možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti. Zákon neukladá začať konanie o uložení pokuty okamihom, ktorý je objektívne daný pre možnosť porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch. Správny orgán sa o porušení povinnosti nedozvie automaticky okamihom možnosti porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch, ako je uvedené v proteste prokurátora, ale až okamihom porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch. Proti rozhodnutiu ministerstva (o nevyhovení protestu prokurátora) podal rozklad P. F.. Prokurátor opravný prostriedok proti rozhodnutiu ministerstva nepodal. Zo spisu nevyplýva dátum doručenia predmetného rozhodnutia prokurátorovi. Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím zo dňa 06.03.2014, č. 08691/2014/ D220-SLP/9534 na návrh osobitnej komisie zriadenej podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie ministerstva z 19.12.2013 a podaný rozklad prevádzkovateľa motorového vozidla zamietol. Súčasťou spisového materiálu predloženého odvolaciemu súdu je aj spisový materiál Okresného úradu v Košiciach OU-KE-OCDPK-2014/021250, v ktorom sa nachádza uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/16/2014-24 zo dňa 13.02.2014 vo veci žaloby podanej Krajským prokurátorom v Košiciach dňa 13.01.2014, ktoré bolo v dôsledku späťvzatia žaloby prokurátorom zastavené. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že tak protest prokurátora ako aj rozsudok krajského súdu, ktorý akceptoval skutkové východiská protestu, vychádzajú z toho, že žalovaný správny orgán mal k dispozícii údaje o nevykonaní technickej kontroly už 01.01.2012, t.j. dňom, do ktorého mala byť vykonaná, a preto lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01.07.2012. Podľa § 107 ods. 18 zákona konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13 možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.
Podľa názoru odvolacieho súdu zo spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že správny delikt, ktorý je predmetom konania, a ktorý nespochybnil ani prevádzkovateľ vozidla v tom, že vozidlo nebolo podrobené technickej kontrole, mal charakter trvajúceho deliktu, a to aj ku dňu, ktorý označil žalovaný ako okamih jeho zistenia porovnaním príslušných evidencií, t.j. k 28.02.2013. Ak sa teda správny orgán dozvedel čo aj 28.02.2013 o tom, že predmetné vozidlo nemá technickú kontrolu a správne konanie začal oznámením o začatí správneho konania zo dňa 27.02.2013, ako vyplýva z administratívneho spisu, doručeného prevádzkovateľovi 06.03.2013, objektívne nemohla subjektívna lehota na začatie správneho konania uplynúť. Podľa oznámenia o začatí správneho konania príslušný orgán „zistil dňa 28.02.2013, že vozidlo“, ktorého je prevádzkovateľom P. F., a ktoré správny orgán identifikoval v oznámení „je v premávke na pozemných komunikáciách, pričom nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú“. V rozhodnutí prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu sú skutkové dôvody uloženia pokuty vymedzené tak, že prevádzkovateľ sa bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej. Uvedená skutková okolnosť bola pravdivá aj 28.02.2013. Hoci sa krajský súd (a ani prokurátor v podanom proteste) nezaoberal tvrdeniami žalovaného o reálnych možnostiach zisťovania údajov z evidencií technických kontrol a evidencií motorových vozidiel a ich vzájomného prepojenia v reálnom čase, bez ďalšieho odôvodnenia zaujal názor, že neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že sa o porušení zákona dozvedel dňa 28.02.2013, nakoľko vtedy vlastným zisťovaním porovnával predmetné databázy, keďže podľa názoru súdu takého porovnanie mohol správny orgán vykonať aj po termíne 01.01.2012 v šesťmesačnej lehote. Pre uvedený skutkový záver nie je podľa názoru odvolacieho súdu v doterajšom zistení skutkového stavu dostatok podkladov. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno bez ďalšieho zisťovania skutkového stavu týkajúceho sa možností daných evidenciou uvádzaných databáz dospieť k záveru, že v danom prípade sa správny orgán dozvedel o konkrétnom porušení zákona prevádzkovateľom vozidla už 01.01.2012, a preto lehota na vyvodenie zodpovednosti uplynula tak, ako to uvádza prokurátor a krajský súd. Dikcia ustanovenia § 107 ods. 18 zákona nevylučuje ani v súvislosti s ustanovením § 101 písm. k/ možnosť, že správny orgán, aj v prípade, ak by išlo o delikt dokonaný ku dňu 01.01.2012, a nie o delikt trvajúci, vykonáva svoje kontrolné povinnosti v súlade s vlastnými personálnymi, organizačnými a technickými možnosťami, pričom k zisteniu porušenia zákona došlo v čase, keď od začatia plynutia objektívnej päťročnej lehoty (uvažovanej v prípade dokonaného deliktu od 01.01.2012) uplynulo 14 mesiacov, čo rozhodne nie je v rozpore so zmyslom právneho inštitútu premlčania na začatie správneho konania a nie je ani prejavom svojvôle správneho orgánu. Argumentácia krajského súdu, odvolacím súdom uvedená pod bodom 4 a 5 tohto rozhodnutia, sa preto javí ako nenáležitá. Z vyššie uvedených dôvodov s odvolací súd stotožňuje aj s názorom žalovaného, že zákon spája plynutie subjektívnej lehoty na začatie správneho konania na skutočnú vedomosť o porušení povinnosti a nie na možnosť takej vedomosti. Žalovaný vecne správne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/69/2008. Aj z uvedených dôvodov považuje odvolací súd za potrebné rozhodnutie krajského súdu podľa § 221 ods. 2 písm. h/ OSP v spojení s § 492 Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd s poukazom na okolnosti podania žaloby prokurátorom pre nevyhovenie jeho protestu súčasne vyslovuje aj požiadavku, aby sa v novom konaní krajský súd zaoberal aj včasnosťou podania správnej žaloby prokurátorom, keďže rozhodnutie o nevyhovení protestu bolo vydané 19.12.2013 a žaloba bola podaná 17.04.2014. V novom konaní krajský súd rozhodne aj o trovách konania. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.