Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 8Sžf/102/2014 3013200838 29. 09. 2016 Mgr. Peter Melicher ECLI:SK:NSSR:2016:3013200838.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: STERBOX, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 46 782 281 (predtým Golden Tree, s. r. o., so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 296, IČO: 44 826 591), právne zastúpený JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100306/1/397424/2013/5048-r zo dňa 16. augusta 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/180/12013-52 zo dňa 19. augusta 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/180/12013-52 zo dňa 19. augusta 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č. k. 13S/180/12013-52 zo dňa 19.08.2014 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.”) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/397424/2013/5048-r zo dňa 16.08.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín ako prvostupňového správneho orgánu - Dodatočný platobný výmer č. 9312401/5/2821743/2012 zo dňa 04.10.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH”) za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 6144 €, namiesto dane uvedenej v daňovom priznaní zo sumy 6272,00 € na sumu 128 €. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý mu predchádzal, v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného bol v súlade so zákonom. Krajský súd v rozsudku konštatoval, že v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutých rozhodnutí, zisťoval, či daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo riadne daňové konanie a či rozhodli v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súd zistil, že žalobné dôvody, z ktorých žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd k veci uvádzal, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby zisťovali, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, osobitne upravuje zisťovanie preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. K jednotlivým žalobným dôvodom súd uviedol, že z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie - platobný výmer zo dňa 04.10.2012 poštou, pričom až na základe písomného vyjadrenia Slovenskej pošty a.s., pobočka Považská Bystrica správca dane ustálil, že žalobcovi bolo doručené toto rozhodnutie dňa 30.10.2012. Preto správca dane akceptoval, že žalobcom podané odvolanie zo dňa 12.11.2012 (doručené správcovi dane 14.11.2012) bolo podané včas. Súd nepovažuje za účelné, aby v súdnom konaní opätovne uvádzal jednotlivé úkony účastníkov konania a Slovenskej pošty a.s., resp. jej pracoviska - pobočky v Považskej Bystrici, ktoré predchádzali odstráneniu pochybností pri určení dátumu doručenia prvostupňového rozhodnutia k rukám žalobcu. Je však pravdou, že až na základe upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica č. Pd 23/13-16 zo 17.04.2013 správca dane riadne pokračoval v konaní o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru. Krajský súd dospel k záveru, že konanie by bolo zaťažené vadou zákonnosti len v prípade, ak by na základe nesprávneho procesného postupu správcu dane, dospel žalovaný k záveru, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nebolo podané včas. Procesné pochybenie správcu dane, ktorý neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že dodatočný platobný výmer mu nebol riadne doručený a opodstatnenosťou tohto tvrdenia sa začal zaoberať až po doručení prokurátorského upozornenia, nemalo podľa názoru súdu vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a preto krajský súd naň neprihliadol. Pokiaľ išlo o namietané porušenie práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka W. T., konateľa spol. DOMEXSTAV s.r.o., ktorému mal právo klásť otázky a navrhovať vykonať dôkazy, tak, súd poukázal na obsah administratívneho spisu, v ktorom je pripojené dožiadanie správcu dane pre Daňový úrad Košice V, o preverenie, či spol. DOMEXSTAV s.r.o., t.j. či spoločnosť vystavila a zaúčtovala pre žalobcu dodávateľskú faktúru č. 11VF033 z 25.08.2011 a faktúru č. 11VF034 z 26.08.2011; či tieto faktúry uviedla v evidencii DPH a či bola z týchto faktúr odvedená daň pridanej hodnoty podľa vzniku daňovej povinnosti, resp. v ktorom zdaňovacom období daňový subjekt odviedol daň; - kde nadobudol daňový subjekt fakturovaný tovar vrátane žiadosti aby takýto doklad o nadobudnutí tovaru bol predložený; kto vykonal prepravu fakturovaného tovaru; či skladoval daňový subjekt fakturovaný tovar, ak áno preveriť skladové priestory; ako bola uskutočnená úhrada predmetných faktúr (doložiť doklad o prijatí platby). Z obsahu dožiadania, ktoré správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa spol. DOMEXSTAV s.r.o., ako aj zo zistení Daňového úradu Košice V vyplýva, že konateľ tejto spoločnosti bol vypočutý na preverenie ním fakturovaných zdaniteľných plnení v prospech žalobcu. W. T. nebol vypočutý ako svedok, pretože sa nevyjadroval k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa žalobcu, ktoré mu mali byť známe, tak ako argumentoval žalobca v podanej žalobe. Preto nebolo dôvodné aplikovať na danú vec právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku, v spojených veciach pod sp. zn. 6Sžf/28/2012, 6Sžf/32/2012, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/34/2012 zo dňa 20.06.2012. Daňové orgány neporušili práva žalobcu zakotvené v ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní a poplatkov, preto súd nepovažoval uvedenú námietku žalobcu za dôvodnú. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav. Napriek tomu, že W. T., konateľ dodávateľa, potvrdil dodanie označeného tovaru žalobcovi, nebolo možné prijať jeho tvrdenie, že splnil podmienky na odpočet DPH, pretože nepredložil povinné záznamy a doklady o pôvode tovaru. Žalobca nakúpil tovar za účelom jeho ďalšieho predaja a v priebehu daňovej kontroly nepredložil dokumenty osvedčujúce údaje o výrobcovi, dovozcovi, alebo dodávateľovi, pričom údaje o výrobkoch kozmetiky bol žalobca povinný predkladať orgánom dozoru v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Doklady o tovare vydané českými orgánmi sú na posúdenie veci nedostatočné. Aj tieto skutočnosti spochybňujú tvrdenie žalobcu o uskutočnení zdaniteľných obchodov, t.j. dodanie parfémov A.M., z ktorých si uplatnil odpočet DPH.
Podľa krajského súdu žalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie august 2011 nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1, § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Včas podaným odvolaním zo dňa 06.10.2014 proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa žalobca odvolal z dôvodov podľa § v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/180/2013-52 zo dňa 19.08.2014 v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), pričom v novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.). Žalobca v odvolaní zopakoval dôvody, ktoré boli uvedené v žalobe, a s ktorými sa zaoberal prvostupňový súd, teda, že nečinnosťou správcu dane, ktorý ho nevyzval na doplnenie odvolania v súvislosti s posúdením, či odvolanie bolo podané včas. Správca dane porušil povinnosť v zmysle § 13 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, že nebol upovedomený o vykonaní miestneho zisťovania Daňovým úradom Košice, ktorý vypočul W. T., konateľa spol. DOMEXSTAV s.r.o., pričom vypočutý konateľ mal postavenie svedka, ktorému mal žalobca právo klásť otázky a navrhnúť vykonať dôkazy. Tým bolo porušené jeho právo zakotvené v ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní a poplatkov, a že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, dôsledku čoho došlo k nesprávnemu posúdeniu veci. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení vo veci, nakoľko dôvody sú totožné s dôvodmi, ktoré boli uvedené v žalobe. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 492 Správneho súdneho poriadku a podľa § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ust. § 244 ods. 1 O.s.p.). Z dôvodu, že krajský súd sa vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite a podrobne aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil a považuje ich za vlastné, ako aj z dôvodu, že skutočnosti účastníkom známe nebude zbytočne opakovať, len na doplnenie a zdôraznenie správnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva: Najvyšší súd poukazuje na to, že súdy konajúce o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa piatej hlavy O.s.p. nie sú súdmi skutkovými, ale súdmi preskúmavacími, preto nevykonávajú dôkazy v konaní tak, ako je to pri civilných žalobách v civilnom sporovom konaní. Na základe toho ani nie sú viazané návrhmi účastníka vykonávať v daných veciach dokazovanie. Dokazovanie totiž vykonáva správny orgán, rozhodnutie ktorého sa preskúmava, pričom, ak by bolo dokazovanie vykonané nedostatočne, teda tak, že by nebol náležite zistený skutkový stav veci, súd by napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie práve za účelom doplnenia skutkového stavu veci. Takáto situácia v tomto prípade nenastala, nakoľko správne orgány oboch stupňov dostatočne
zistili skutkový stav vec a správne rozhodli o tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na dodanie tovaru od spoločnosti DOMEXSTAV s.r.o. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správa dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho úradnej činnosti. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom záveru daňových orgánov, že neboli predložené relevantné dôkazy o tom, že práce boli dodané, tak, ako to bolo uvedené v predložených dokladoch od žalobcu, najvyšší súd poukazujúc na § 29 ods. 8 zákona o správe daní, v zmysle ktorého dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, pričom tento však v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by dokazovali skutočné dodanie tovaru spoločnosťou DOMEXSTAV s.r.o. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že nebol upovedomený o výsluchu svedka - konateľa spoločnosti DOMEXSTAV s.r.o. pána W. T., najvyšší súd zdôrazňuje rozdielnosť právnej úpravy miestneho zisťovania podľa § 14 zákona č. 511/1992 Zb. (teraz § 37 a nasl. zákona č. 563/2009 o správe daní) a výsluchom svedka podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. (teraz § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní). Miestne zisťovanie je vyhľadávacia činnosť správcu dane, v ktorej správca dane vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, a o ktorej zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu a vychádza z účtovných záznamov a informácií zachytených v písomnej podobe alebo na nosičoch dát. K žalobcom tvrdenému procesnému pochybeniu, resp. pochybeniam najvyšší súd uvádza, zhodne s názorom krajského súdu, že hoci išlo o vadu daňového konania, táto nemala zásadný vplyv na závery daňových orgánov, nakoľko nesvedčila žalobcovi. Zo strany správcu dane a žalovaného išlo o naplnenie legitímnosti zákonom o správe daní sledovaného cieľa, t.j. zabezpečenia fiškálnych záujmov štátu. Preto uvedený postup krajského súdu v danej veci nevybočil z rámcov legálnosti a zákonnosti a nemal charakter svojvoľnosti a arbitrárnosti. Najvyšší súd napokon dodáva, že pokiaľ si platiteľ DPH uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené a to práve osobou na faktúre, nakoľko zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal splnenie podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil (5Sžf/32/2011). Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak vychádzalo zo správneho posúdenia veci a jeho postup bol súladný s týkajúcou sa právnou úpravou. Rovnako zákonne postupoval i súd konajúci v prvom stupni. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 a § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží. Toto rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.